Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Ek-1879-2018.pdf
PDF · 92.79 KB
No categories available
21Ek/1879/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H. W. W..Y..R.., Q. XX, XXX XX O.-W. Q., H.R.: XXXXXXXX, právne zast.: X.. X. Š., Q.I. XX, XXX XX O.-W. Q., H.: XXXXXXXX proti povinnej: W. E., K.: XX.XX.XXXX, I. XX/XX, XXX XX S. D. o vymoženie XXXX,XX EUR, vykonávanej súdnou exekútorkou: X.. P. Y. Q., so sídlom exekútorského úradu Q. XX, XXXXX S., H.: XXXXXXXX, č. XXX A., o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.12.2018, domáhal od povinnej vymoženia XXXX,XX EUR s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX zo dňa 27.9.2017, právoplatný dňa 9.12.2017 a vykonateľný dňa 13.12.2017 a Uznesenie Okresného súdu Trebišov, sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX zo dňa 23.5.2018, právoplatné dňa 7.7.2018 a vykonateľné dňa 11.7.2018 (ďalej len ako ,,exekučné tituly"). Poverením zo dňa 04.01.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu A. X.. P. Y. Q., so sídlom exekútorského úradu Q. XX, XXXXX S., IČO: XX XXX XXX, ktorá vedie exekúciu pod č. XXX A..
2. Súdna exekútorka postúpila súdu dňa 04.11.2021 na rozhodnutie Návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 15.09.2021. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že si nie je vedomá dlhu vo výške XXXX,XX Eur voči B.Ú. O., U..W.., o úhradu ktorého bola požiadaná. Povinná následne uviedla, že doposiaľ neobdržala žiadne súdne vyjadrenie, na základe ktorého by mala mať v spomínanej banke dlh, nehovoriac o trovách exekúcie. Ak mala v minulosti vo VUB banke spotrebiteľský úver, podľa Ministerstva spravodlivosti SR, odbor Komisia na posudzovanie spotrebiteľských zmlúv obsahuje spotrebiteľská zmluva protizákonné úkony ako upomienka a zmluvná pokuta. Takáto zmluva sa po 3 rokoch premlčuje. V zmysle tejto skutočnosti vzniesla námietku premlčania podľa § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka na údajný dlh voči spoločnosti VÚB banka a.s. a trovám exekúcie. Následne uviedla, že vymáhanie premlčanej pohľadávky s úžerou je trestným činom, pričom ide o bezdôvodné obohatenie. Napriek tomu, že je údajný dlh premlčaný, povinná ďalej požiadala o doručenie všetkých potrebných podkladov a písomností k vydanému exekučnému príkazu, pre potrebu ďalšieho preverenia na adresu trvalého pobytu, ktorý uviedla v hlavičke listu.
3. Súdna exekútorka spolu s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie predložila súdu aj vyjadrenie oprávneného, ktorý uviedol, že námietky povinnej považuje za neodôvodnené. Vo svojom písomnom podaní povinná neuvádza žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie a neuvádza žiaden zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 53 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), na základe ktorého by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti alebo sú iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Pokiaľ mala
povinná námietky v súvislosti s ňou uzatvoreným zmluvným vzťahom založeným úverovou zmluvou č. 2144278, ako spotrebiteľským zmluvným vzťahom alebo sa chcela vyjadriť k iným skutočnostiam, mala možnosť tieto skutočnosti na svoju obranu predložiť súdu počas trvania súdneho konania. Na podanom návrhu na vykonanie exekúcie preto trváme aj naďalej. Námietky povinnej navrhujeme zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodné.
4. Súdna exekútorka v sprievodnej správe uviedla, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podľa ust. § 61i ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa v Exekučnom poriadku uvádza v § 33 ods. 7,§ 44 ods. 1 a § 61k ods. 2, že procesný úkon má odkladný účinok, rozumejú sa tým účinky odkladu s blokovaním. Podľa ust. § 61i ods. 1 Exekučného poriadku počas odkladu exekúcie (ďalej len „odklad s blokovaním“), nie je dotknuté oprávnenie exekútora vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku povinného podliehajúcemu exekúcii. Ak takéto úkony boli uskutočnené pred vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, ich účinky zostávajú zachované.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 100 ods. 1 Zákona č.40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník,,) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
17. Po oboznámení sa so spisovým materiálom sa súd ako prvou otázkou zaoberal, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, v prvom rade či bol návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote. Z predložených dokumentov, t.j. doručenky a vyjadrenia súdnej exekútorky mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnej dňa 01.10.2021. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol súdnej exekútorke doručený dňa 23.09.2021. Z uvedených skutočností súd konštatuje, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote v súlade s ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
18. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie žiada zastaviť exekúciu z dvoch dôvodov. V prvom rade z dôvodu nevedomosti o dlhu vo výške 2761,75 Eur voči VÚB banka, a.s. a v druhom rade namieta premlčanie údajného dlhu a trov exekúcie podľa § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka.
19. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného v exekučnom konaní, ktorej účelom je zastavenie exekúcie. Predmetom konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je spor medzi oprávneným a povinným o prípustnosť pokračovania exekúcie, pričom sporným môže byť existencia vymáhaného nároku, existencia spôsobilého podkladu na vykonanie exekúcie - exekučného titulu alebo prípustnosť začatia alebo vedenia samotnej exekúcie. Vzhľadom na to, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie má sporový charakter je potrebné pre toto konanie uplatniť aj zásady civilného procesu platné pre sporové konania. V civilnom sporovom procese platí, že strana sporu je povinná svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi (článok 8 základných princípov CSP). V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie dôkazné bremeno preukázania zastavenia exekúcie zaťažuje toho, kto návrh na zastavenie exekúcie podal t.j. povinného. Preto pokiaľ povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza dôvody, pre ktoré má byť exekúcia zastavená, je súčasne povinná aj uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností pre zastavenie exekúcie.
20. Zmysel a účel exekučného konania je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi. Prirodzeným zmyslom výkonu exekúcie je, aby bola exekúcia vykonaná, a nie aby bola zastavená; t.j. podstatou exekučného konania resp. exekúcie je vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom v prospech oprávneného (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1963/2004 zo dňa 22. septembra 2005). Tomu zodpovedá aj miera ochrany, ktorá môže byť zo strany exekučného súdu poskytovaná povinnému, a ktorá je limitovaná tiež tým, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul. Preto pokiaľ existuje spôsobilý podklad na vykonanie exekúcie - exekučný titul a nárok ním priznaný, pričom nárok z exekučného titulu nezanikol niektorým zo spôsobov zániku záväzku (pohľadávky resp. dlhu) podľa predpisov hmotného práva, exekúcia je vedená oprávneným proti povinnému dôvodne a súčasne aj oprávnene. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje aj na jeden z nosných princípov súkromného práva, podľa ktorého dohody (zmluvy) sa musia plniť resp. zachovávať (pacta sunt servanda).
21. Exekučný súd ešte pred samotným posudzovaním dôvodov zastavenia exekúcie uvedených povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie považuje za nevyhnutné uviesť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučných titulov. Ak je exekučný titul právoplatné a vykonateľné rozhodnutie exekučný súd musí z neho vychádzať. Súd v exekučnom konaní je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.1997, sp. zn. 5 Cdo 72/97, R 102/1998) a nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť a ani preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. Ani v prípade pasívneho správania účastníka konania v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, R 47/2012).
22. Prvým exekučným titulom v tomto konaní je Rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp. zn.: XXCsp/ XX/XXXX zo dňa 27.9.2017, ktorým bolo v I. výroku konanie zastavené v časti o zaplatenie istiny vo výške XXX,XX Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania. V II. výroku bola žalovanej určená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške X.XXX,XX Eur, 8,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy X.XXX,XX Eur od 16.06.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V III. výroku súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 9.12.2017 a vykonateľným dňa 13.12.2017. Druhým exekučným titulom je Uznesenie Okresného súdu Trebišov, sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX zo dňa 23.5.2018, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX Eur, pozostávajúcu zo súdneho poplatku vo výške XXX,XX Eur a trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie sa stalo právoplatné dňa 7.7.2018 a vykonateľné dňa 11.7.2018. Oba exekučné tituly sú právoplatné a vykonateľné. Právoplatnosť vo všeobecnosti znamená záväznosť rozhodnutia a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Inými slovami výrok právoplatného súdneho rozhodnutia strany sporu (žalobca - žalovaný) zaväzuje a súčasne ním vzniká nový právny vzťah na vyššej kvalitatívnej úrovni (judikovaný nárok), ktorý je možné meniť len prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov. Exekučné konanie nie je ďalším opravným konaním (tzv. tretia inštancia civilného procesu), ale konaním, v ktorom sa nároky z exekučných titulov núteným spôsobom vymáhajú.
23. Povinná mala nevedomosť dlhu, prípadne protizákonné úroky a zmluvnú pokutu namietať v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný podaním opravného prostriedku proti exekučnému titulu (t,j. odvolanie, sťažnosť), o ktorých bola povinná súdom, ktorý exekučné tituly vydal riadne v poučení poučená. Aj napriek poučeniu povinná svoje procesné právo podať opravný prostriedok - odvolanie voči Rozsudku a sťažnosť voči Uzneseniu opomenula (nevykonala), preto následky procesnej nečinnosti v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný musí znášať subjekt, ktorý bol nečinný (povinná) a to strpením vykonania exekúcie ako núteného výkonu splnenia povinnosti z exekučného titulu v prípade podania návrhu na vykonanie exekúcie subjektom, ktorému bolo exekučným titulom priznané právo (t.j. oprávnený) proti povinnému.
24. Povinná ďalej vzniesla námietku premlčania. Premlčanie je hmotnoprávny inštitút, ktorý v prípade použitia námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takomto prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa § 61k ods. 1 písm. a) exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd na premlčanie neprihliada ex offo, pokiaľ dlžník- povinný nevznesie námietku premlčania. Súd sa preto zaoberal vznesenou námietkou premlčania a zistil, že oprávnený žiada vymôcť istinu vo výške 1.619,42 Eur, 8,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.619,42 Eur od 16.06.2016 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré sú tvorené z náhradu trov konania vo výške 362,19 Eur (súdny poplatok vo výške 122,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 239,69 Eur). V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 110 ods. 1 prvú vetu OZ, podľa ktorého právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím sa premlčuje po uplynutí desať rokov odo dňa kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť (t.j. vykonateľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia). Exekučné tituly, ktorý sú podkladom vedenia tejto exekúcie nadobudli v prípade rozsudku právoplatnosť dňa 09.12.2017 a vykonateľnosť dňa 13.12.2017 a v prípade Uznesenia právoplatnosť dňa 07.07.2018 a vykonateľnosť dňa 11.07.2018. Z uvedeného je zrejmé, že desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 prvej vety OZ nemohla objektívne uplynúť. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že námietka premlčania vznesená povinnou nie je dôvodná.
25. Súd k tvrdeniam povinnej poukazuje na skutočnosť, že povinná neuviedla a zároveň nepreukázala žiadny dôvod, ktorý by bolo možné subsumovať pod zákonné ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a ktorý by mal za následok zastavenie exekúcie. Nakoľko dôkazné bremeno ohľadom uvedených tvrdení zaťažuje výlučne povinnú, súd konštatuje, že svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala.
26. Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku je nesporné, že návrh na zastavenie exekúcie podaný povinnou je nedôvodný. V návrhu na zastavenie exekúcie povinná nepreukázala žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 13a ods. 2 c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu
31. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
32. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
33. Oprávnený ani povinná si neuplatnili nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.