Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Ek/1879/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti povinnému: W. E., nar: XX.XX.XXXX, bytom: , 077 01 Kráľovský Chlmec, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 04001 Košice, IČO: 35 560 886, pod č. 281 EX8/19, o vymoženie 1.619,42 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 8. februára 2022, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 8. februára 2022 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 08.02.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.12.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.619,42 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu: Rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn.: zo dňa 27.9.2017, právoplatným dňa 9.12.2017 a vykonateľným dňa 13.12.2017 a Uznesenia Okresného súdu Trebišov, sp. zn.: zo dňa 23.5.2018, právoplatným dňa 7.7.2018 a vykonateľným dňa 11.7.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 04.01.2019 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Denise Regináčovej Mihalovej, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 04001 Košice, IČO: 35 560 886, ktorý exekúciu vedie pod č. 281 EX8/19. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

2.1. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že si nie je vedomý nejakého dlhu voči VÚB, a.s., neobdržal žiadne súdne vyjadrenie, na základe ktorého by mal mať v spomínanej banke dlh, nehovoriac o trovách exekúcie. Ak by aj nejakú zmluvu v minulosti uzatvoril s VÚB, a.s., takáto zmluva by bola spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje protizákonné úkony ako upomienka a zmluvná pokuta. Navyše sú tieto nároky po 3 rokoch premlčané. Oprávnený nesúhlasí s argumentáciou povinného. Uvádza, že pokiaľ povinný chcel namietať úverovú zmluvu č. 2144278 ako spotrebiteľský zmluvný vzťah alebo sa chcel vyjadriť k iným skutočnostiam, mal možnosť tieto skutočnosti na svoju obranu predložiť súdu počas trvania súdneho konania. Dôvody, ktoré sa nachádzajú v návrhu na zastavenie exekúcie nevyvracajú dôvodnosť podania návrhu na vykonanie exekúcie a nejedná sa o skutočnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti alebo by boli inými dôvodmi, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná.

2.2. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise mal súd preukázané, že tento bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, čo spôsobilo, že návrh na zastavenie exekúcie má voči povinnému odkladný účinok. Následne exekučný súd pristúpil k preskúmaniu oprávnenosti a dôvodnosti začatia exekúcie ku dňu začatia exekučného konania, t.j. momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučných titulov. Poukázal na to, že v konaní boli predložené ako exekučné tituly dve súdne rozhodnutia, ktoré boli opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Vzhľadom k uvedenému súd považoval tieto rozhodnutia za spôsobilé exekučné tituly. Námietku povinného k nevedomosti o dlhu, protizákonných úrokov, zmluvnej pokuty súd posúdil ako nedôvodnú, pretože tieto skutočnosti mal povinný namietať v základnom konaní. To že nevyužil opravné prostriedky proti týmto rozhodnutiam aj napriek riadnemu poučeniu, musí znášať s tým spojené následky. Rovnako ani námietka premlčania vznesená povinným nie je dôvodná, pretože právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím sa premlčuje po uplynutí desať rokov odo dňa kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť (t.j. vykonateľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia). Exekučné tituly, ktoré sú podkladom vedenia tejto exekúcie nadobudli v prípade rozsudku právoplatnosť dňa 09.12.2017 a vykonateľnosť dňa 13.12.2017 a v prípade Uznesenia právoplatnosť dňa 07.07.2018 a vykonateľnosť dňa 11.07.2018. Z uvedeného je zrejmé, že desaťročná premlčacia doba podľa prvej vety nemohla objektívne uplynúť. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.

2.3. Vyšší súdny úradík napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanovenia mi , , , , , , , , , Exekučného poriadku, , zákona č, v platnom znení a , , č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 14.02.2022 podal povinný sťažnosť, ktorá bola súdu zaslaná prostredníctvom pošty dňa 23.02.2022. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.

4. V podanej sťažnosti povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že sa nemohol k exekúcii vyjadriť a ani nemal čas ju riešiť. Povinný namieta výšku vymáhanej pohľadávky, pretože podľa výpisu z pôžičkovej karty Triangel bola dlžná čiastka vo výške 943,24 Eur, tzn táto čiastka nedosahuje výšku 1.619,42 Eur tak ako je vymáhaná v tejto exekúcii. Rovnako poukazuje na listy oprávneného k úhrade dlhu, kde čiastka vymáhanej sumy už bola vo výške 2.761,75 Eur avšak na priložených poukážkach bola predtlačená nula eur k úhrade. Oprávneného povinný nežiadal o poukážky ani splátky ale o informácie, na základe akého titulu má čiastku zaplatiť, ktorú po ňom požadujú. Ďalej namieta nedoručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Z tohto dôvodu sa nemohol k nemu povinný vyjadriť. Namieta vystavenie upovedomení o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností z dôvodu že sa k nim nemohol vyjadriť. K sťažnosti priložil Výpis z pôžičkovej karty Triangel zo dňa 30.06.2013, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 15.01.2019, Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 15.01.2019, Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 05.02.2019 a Listy od oprávneného zo dňa 08.07.2021 a 02.09.2021.

5. Oprávnený sa k sťažnosti vyjadril dňa 19.05.2022 s tým, že opätovne zopakoval dôvody, ktoré už tvrdil vo svojom skoršom vyjadrení. Aj sťažnosť považuje za nedôvodnú, pretože v nej nie sú také skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie, príp. na základe ktorého by musela byť exekúcia zastavená. Námietky ohľadom spotrebiteľskej zmluvy mal povinný uplatniť na svoju obranu počas vedenia základného konania.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

15. Podľa , , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

16. Podľa , do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

17. Podľa , ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

18. Podľa Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk; ak je povinným fyzická osoba, ustanovenia a sa nepoužijú.

19. Podľa § 61b ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa upovedomenie o začatí exekúcie nepodarilo doručiť na adresu uvedenú oprávneným, exekútor vykoná šetrenie na zistenie inej adresy povinného. Pri vykonaní šetrenia pobytu povinného vychádza najmä z registrov, ktoré má k dispozícii. Upovedomenie o začatí exekúcie bezodkladne odošle na takto zistenú adresu.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový

stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného týkajúcej sa výšky vymáhaného nároku, vedenia samotnej exekúcie uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

22. Exekučný súd uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Čiže dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len takých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

23. V danom prípade povinný v úvode namietal, že najprv nevedel o akú pohľadávku sa jedná a následne uvádzal, že nevedel o súdnom konaní. Vzhľadom k tomu, že táto námietka smerovala k predloženému exekučnému titulu, bolo potrebné, aby exekučný súd preveril, či nedošlo k pochybeniu súdu základného konania pri doručovaní rozhodnutí, ktoré boli oprávneným predložené ako exekučný titul. Pretože uvedené má vplyv na vykonateľnosť rozhodnutí, na čo musí exekučný súd prihliadať z úradnej povinnosti. Exekučný súd nie je totižto bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. v aktuálnom znení § 53 ods. 1 Exekučného poriadku). (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 9.12.2009). Exekučný súd si teda vyžiadal od Okresného súdu Trebišov predloženie doručeniek k Rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn.: zo dňa 27.9.2017 a Uzneseniu Okresného súdu Trebišov, sp. zn.: zo dňa 23.5.2018. V zmysle ustanovení sa má rozsudok doručovať do vlastných rúk. Preto Okresný súd Trebišov konal v súlade s právnymi predpismi, keď pre doručovanie zásielky vybral službu

- Úradná zásielka. Úradná zásielka je korešpondencia určená do vlastných rúk účastníkom konaní pred orgánmi verejnej moci, s dokladom pre odosielateľa o jej podaní (doporučene) a s dokladom o jej dodaní adresátovi. Obsahom úradnej zásielky sú rozhodnutia, predvolania a iné písomnosti, o ktorých to ustanovujú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, resp. nariaďujú príslušné orgány verejnej moci. V danom prípade bola zásielka posielaná poštou prostredníctvom poštového podniku. Súd si pre zaslanie rozsudku vybral službu - Úradná zásielka. K nemu požiadal aj o službu - Opakované doručenie. To znamenalo, že poštový podnik po prvom neúspešnom pokuse o doručenie úradnej zásielky je povinný zabezpečiť opakovaný pokus o jej doručenie. Ďalej bola zásielka doručovaná do vlastných rúk. Z údajov na predloženej doručenke vyplýva, že zásielka bola zasielaná vyššie uvedeným typom zásielky. Ako odosielateľ bol uvedený Okresný súd Trebišov a ako adresát bol uvedený povinný. Adresa na doručenie bola pri obidvoch zásielkach uvedená z registra obyvateľov SR - I. XX/XX, XXX XX S. D.. Tieto zásielky boli do miesta dodania riadne doručované. A zároveň bolo vykonané aj opakované doručovanie. Následne boli poštové zásielky uložené na pošte. Po uplynutí úložnej lehoty, ktorá je stanovená na 18 dní, boli zásielky vrátené späť odosielateľovi a odosielateľ ich prevzal. Pri obidvoch zásielkach bol dôvod nedoručenia v tom, že si adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súd po preskúmaní doručovania zásielok uvádza, že obe boli doručované v súlade so zákonom o poštových službách v spojení s príslušnými poštovými podmienkami - Všeobecná časť a poštovými podmienkami pre Úradnú zásielku. Čo sa týka procesných ustanovení civilného procesu, aj tieto boli zo strany odosielateľa dodržané. Súd správne postupoval, keď zásielky posielal na adresu trvalého pobytu povinného uvedenú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa povinný v mieste trvalého pobytu nezdržiaval, nemôže byť na ťarchu doručovania písomností. Pokiaľ totižto povinný vedel, že si poštu nebude preberať, mohol využiť služby Slovenskej pošty, a.s. ktoré umožňujú doposielať poštu aj na iné miesto, príp. mohol využiť inštitút splnomocnenia na preberanie zásielok. Je teda na zodpovednosti povinného,

aby si svoje záležitosti zariadil tak, aby bol zastihnuteľný v prípade doručovania poštových zásielok. Tým, že si povinný nesplnil svoje povinnosti, nastala fikcia doručenia uvedených zásielok. To znamená, že zásielky sa považujú za doručené aj keď sa povinný o nich nedozvedel. Súd vychádzal z premisy, že doručenka je verejnou listinou. Teda údaje na doručenke boli vyhodnotené ako pravdivé, nakoľko žiadny z argumentov povinného ich pravdivosť nevyvrátil. Sudca teda dospel k záveru, že predložené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými a teda sú spôsobilými exekučnými titulmi so všetkými účinkami, ktoré sú s nimi spojené.

24. K namietanej výške pohľadávky sudca uvádza, že oprávnený si uplatnil nárok v zmysle predložených exekučných titulov. V konaní nebolo preukázané, že by došlo po ich vzniku zo strany povinného k úhradám. Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že exekúcia sa začala dôvodne. Listinný dôkaz obsahom ktorého je výpis z účtu zo dňa 30.06.2013 sudca vyhodnotil ako irelevantný, pretože sa týka obdobia pred vznikom exekučných titulov. Pokiaľ ho chcel povinný uplatniť na svoju obranu, mal tak urobiť v základnom konaní. V exekúcii sa už takýmto dôkazom nemôže brániť. K listom oprávneného zo dňa 08.07.2021 a 02.09.2021 sudca uvádza, že sú pre vedenie tejto exekúcie bezpredmetné, pretože prvý list sa týka len výzvy na úhradu dlhu a druhý list iba informuje povinného o tom, že vo vzťahu k nesplatenému úveru už bol vydaný exekučný príkaz a zároveň ho informuje o poverenom súdnom exekútorovi, ktorý exekúciu vykonáva. Po preverení uplatneného nároku s exekučnými titulmi a argumentácie povinného sudca dospel k záveru, že oprávnený si uplatnil nárok správne. Z tohto dôvodu považuje argumentáciu povinného v tomto smere za nedôvodnú.

25. V sťažnosti ďalej povinný namieta skutočnosť, že sa nemohol vyjadriť k exekúcii. Uvedené nie je pravdou, pretože Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 01.10.2021. Povinný mal 15 dní na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Povinný sa voči exekúcii bránil ešte predtým ako mu bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Svoje podanie mu zaslal dňa 23.09.2021. Sudca uvádza, že pokiaľ chcel povinný ešte niečo k svojmu návrhu na zastavenie exekúcie doplniť, mohol tak učiniť v 15-dňovej lehote po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie. To že tak neučinil bolo rozhodnutím povinného a nemôže byť brané na ťarchu vykonaného podania. Sudca považoval akceptáciu skôr podaného návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného za súladnú so zákonom, pretože je z neho evidentná jeho vôľa, že sa chce voči nej brániť. Z tohto dôvodu toto podanie akceptoval a vyhodnotil ho po obsahovej stránke ako návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote. Čo malo pre povinného v konečnom dôsledku pozitívny následok vo forme priznania odkladných účinkov voči nariadenej exekúcie. S týmito účinkami sú však spojené ešte ďalšie náväznosti, pretože sa jedná o odkladný účinok spojený s blokovaním (§ 61i ods. 3 exekučného poriadku). Uvedené znamená, že výkon exekúcie je síce odložený, avšak uvedená skutočnosť nebráni poverenému súdnemu exekútorovi vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. A s tým súvisí aj oprávnenosť vydaných protokolov súdneho exekútora, ktorými došlo k blokovaniu účtu a k zriadeniu exekučného záložného práva na nehnuteľnosť. Uvedenými protokolmi totižto nedochádza k samotnému výkonu exekúcie, ale sa nimi zabezpečuje majetok podliehajúci exekúcii. Voči nim nie je možné podať opravný prostriedok. Z tohto dôvodu nemôžu byť zo strany povinného namietané.

26. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinnými tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.

27. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

28. Súd musí v tomto štádiu konania konštatovať, že v sťažnosti neboli zo strany povinného predložené žiadne dôkazy a tvrdenia, ktoré by preukázali vadnosť postupu súdu pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho príloh. Sudca v sťažnostnom konaní po preskúmaní napádaného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka nevzhliadol nesprávne zistenie skutkového stavu, ani nesprávne právne posúdenie veci a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade

so zákonom, keď na podklade dôvodov uvádzaných povinným, jeho návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 8. februára 2022 ako nedôvodnú zamietol.

29. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže si strany nenavrhli, v rámci konania o sťažnosti, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).