Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/130/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: ČEROZ SLOVENSKO s.r.o., Záhradnícka 4/3000, Komárno, IČO: 34 140 662, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66, Bratislava, IČO: 51 814 498, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 14. 09. 2015 proti rozhodnutiu žalovaného č. 175348/2015 zo dňa 30. 06. 2015, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sekcia colná, podaním zo dňa 27. 04. 2012 označeným ako „výzva na prihlásenie tovaru“, žiadalo spoločnosť INTER-INVEST GROUP, s.r.o. o zabezpečenie dodatočného colného prerokovania tovaru, ktorý pravdepodobne unikol colnému dohľadu, a to na základe neukončeného sprievodného tranzitného dokladu T1 č. MRN 12BE10100055452395, v ktorom je táto spoločnosť v ods. 8 uvedená ako príjemca tovaru. Finančné riaditeľstvo vo výzve poukázalo na čl. 92 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len Colný kódex) v spojení s čl. 96 ods. 2 Colného kódexu.

2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sekcia colná vydalo dňa 28. 05. 2012 príkaz na kontrolu tovaru u príjemcu INTER-INVEST GROUP, s.r.o. pre pobočku Colného úradu Banská Bystrica, v ktorom určilo povinnosť vykonať potrebné kroky k prevereniu príjemcu tovaru a po predložení dokladov bezodkladne ukončiť režim tranzit. Dňa 01. 06. 2012 bol zamestnankyňou pobočky Colného úradu Banská Bystrica spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na nemožnosť skontaktovať sa s príjemcom - spoločnosťou INTER-INVEST GROUP, s.r.o., bola o súčinnosť požiadaná stanica Colného úradu Banská Bystrica za účelom fyzickej kontroly v sídle príjemcu tovaru. Z odpovede zo dňa 15. 06. 2012 na žiadosť o súčinnosť bolo zrejmé, že stanica Colného úradu Banská Bystrica vykonala pokus o vykonanie fyzickej kontroly v sídle spoločnosti INTER-INVEST GROUP, s.r.o., pričom bolo zistené, že na adrese Lazovná 69, Banská Bystrica táto spoločnosť nesídli, ale má tu len umiestnenú poštovú schránku určenú na preberanie zásielok. Z uvedenej odpovede stanice Colného úradu Banská Bystrica ďalej vyplývalo, že v rámci šetrenia bola dňa 07. 06. 2012 spísaná s konateľom (E. V.) spoločnosti INTER-INVEST GROUP, s.r.o. zápisnica o podaní vysvetlenia, ktorý uviedol, že o tejto spoločnosti ani o tovare - cesnaku nič nevie.

3. Kriminálny úrad Finančnej správy, odbor závažnej a colnej daňovej kriminality v podaní zo dňa 07. 02. 2013 zaslal Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, sekcii colnej a daňovej informácie zistené v predmetnej vedci nevybavenej tranzitnej operácie zaevidovanej pod MRN 12BE10100055452395, ktorá bola začatá dňa 02. 04. 2012 na Colnom úrade Antwerpen D BE101000, pričom deklarovaným colným úradom určenia bol Colný úrad Banská Bystrica a lehota na dodanie tovaru na colný úrad určenia bola do 18. 04. 2012 a z doterajšieho preverovania bolo zistené, že tovar - cesnak nebol predložený na colný úrad určenia.

4. Dňa 08. 03. 2013 bolo Colnému úradu Bratislava, Staviteľská 7, Bratislava (ďalej len „colný úrad“) doručené poverenie pod č. 1100601/1/86370/2013 zo dňa 21. 02. 2013 na vymáhanie colného dlhu MRN 12BE10100055452395, v ktorom boli ako osoby, ktoré sa postupne podieľali na prijatí tovaru prepravovaného v režime tranzit bez predloženia colnému úradu určenia uvedené subjekty: INTER- INVEST GROUP, s.r.o., MESÁROŠ - VEZOPAX, ČEROZ SLOVENSKO s.r.o..

Pobočka Colného úradu Bratislava v podaní zo dňa 29. 04. 2013 oznámila uvedeným subjektom začatie konania vo veci vymerania colného dlhu podľa čl. 203 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, z dôvodu nedodržania podmienok ustanovených v čl. 96 ods. 2 colného kódexu a súčasne ich vyzvala na vyjadrenie k neukončeniu colného režimu vonkajší tranzit na podklade tranzitného vyhlásenia č. 12BE10100055452395 zo dňa 02. 04. 2012.

5. Dňa 06. 06. 2013 bolo colnému úradu doručené vyjadrenie žalobcu prostredníctvom jeho vtedajšieho právneho zástupcu zo dňa 05. 06. 2013. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že žalobca dostal od svojho obchodného partnera O. W. - VEZOPAX ponuku na 20 ton cesnaku bieleho, ktorú prijal zamestnanec žalobcu a zároveň si overil, že tovar bol preclený a je možné s ním voľne nakladať v rámci Slovenskej republiky. Dňa 06. 04. 2012 bol predmetný tovar spoločnosťou O. W. - VEZOPAX dodaný do prevádzky žalobcu (skladu) na ulici Pri Šajbách, Bratislava, pričom o dodaní predmetného tovaru vystavil O. W. - VEZOPAX dodací list č. 001-01031 zo dňa 13. 04. 2012 a následne dňa 17. 04. 2012 vystavil dodávateľ O. W. - VEZOPAX aj faktúru č. 20702/12 v sume 23.712,- eur, na ktorých dokladoch je uvedené, že tovar je preclený. Nakoľko žalobca po naskladnení tovaru zistil, že časť tovaru má zlú kvalitu, v dôsledku uznania reklamácie vystavil dodávateľ O. W. - VEZOPAX dobropis č. 20824/12 na sumu 2.473,80 eur. Žalobca ako príjemca nefiguruje na predmetnom tranzitnom vyhlásení T1 č. 12BE10100055452395 zo dňa 02. 04. 2012 (na ktorom sú uvedené obchodné mená spoločností SC WORLDMARKET EXPRESS so sídlom v Rumunsku a INTER-INVEST GROUP, s.r.o. so sídlom v SR), resp. ani na faktúre č. WME 01249 (vystavenej spoločnosťou SC WORLDMARKET EXPRESS pre spoločnosť INTER-INVEST GROUP, s.r.o.) a so spoločnosťami uvádzanými na týchto dokladoch nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, nemal o ich existencii žiadnu vedomosť, rovnako ako ani o tom, že predmetný tovar je v colnom režime tranzit. Žalobca bol svojim dodávateľom O. W. - VEZOPAX ubezpečený, že tovar je riadne preclený a je možné s ním voľne nakladať v rámci územia Slovenskej republiky bez akýchkoľvek obmedzení.

6. Dňa 12. 06. 2013 bolo colnému úradu doručené vyjadrenie O. W. - VEZOPAX zo dňa 10. 06. 2013. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že v apríli 2012 mu bol telefonicky ponúknutý kamión cesnaku od spoločnosti INTER-INVEST GROUP, s.r.o., pričom s touto ponukou súhlasil a následne tovar ponúkol žalobcovi, ktorý ponuku prijal. Po konzultácii so spoločnosťou INTER-INVEST GROUP, s.r.o. bol predmetný tovar vyložený v sklade žalobcu a po zistení, že tovar bol z časti znehodnotený, bolo so spoločnosťou INTER-INVEST GROUP, s.r.o. dohodnuté zníženie množstva a kvality. Na faktúre č. 009042012 zo dňa 10. 04. 2012 vystavenej dodávateľom, t.j. spoločnosťou INTER-INVEST GROUP, s.r.o. je výslovne uvedené, že tovar je preclený.

7. V spise sa nachádza listina zo dňa 16. 09. 2013 v cudzom jazyku adresovaná zahraničnému subjektu (PATERNOSTER EN CO, Belgicko) ako i ďalšie listiny v cudzom jazyku, ktoré boli preložené do úradného jazyka.

8. Podanie označené ako „oznámenie o začatí konania, výzva na vyjadrenie“ zo dňa 22. 03. 2014 bolo adresované i spoločnosti MIJAMI s.r.o. (dopravca tovaru), ktorá reagovala v podaní zo dňa 02. 04. 2014. Spolumajiteľ spoločnosti uviedol, že spoločnosť MIJAMI s.r.o. po dohovore so spoločnosťou INTER- INVEST GROUP, s.r.o. súhlasila s prepravou predmetného tovaru na dohodnuté miesto v Banskej

Bystrici. Po príchode na Slovensko boli vodiči kontaktovaní spoločnosťou INTER-INVEST GROUP, s.r.o. o zmene adresy vykládky. V Bratislave boli vodiči navigovaní do skladov, kde tovar vyložili a prevzali potvrdené CMR a čestné vyhlásenie, že všetky náležitosti spojené s preclením preberá príjemca - spoločnosť INTER-INVEST GROUP, s.r.o.. Následne príjemca informoval spoločnosť MIJAMI s.r.o. o skutočnosti, že sa budú meniť fakturačné údaje, ktoré zašle, avšak neskôr bol príjemca nekontaktný. O nepreclení sa spoločnosť MIJAMI s.r.o. dozvedela až od pracovníkov Kriminálneho úradu Finančnej správy. Vo vzťahu k spoločnosti MIJAMI s.r.o. konal v mene príjemcu INTER-INVEST GROUP, s.r.o. jeho konateľ E. V..

9. Colný úrad vo výzve zo dňa 22. 03. 2014 vyzval žalobcu na poskytnutie súčinnosti, t.j. na vyjadrenie o nakladaní s predmetným tovarom po jeho prijatí na sklad a predloženie dokladov, ktoré preukazujú nakladanie s príslušným tovarom. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 08. 04. 2014, pričom uviedol, že časť predmetného tovaru bola zlikvidovaná z dôvodu znehodnotenia tovaru a časť bola predaná odberateľom žalobcu. Ďalšie doklady žalobca predložil dňa 24. 04. 2014 (zoznam odberateľov žalobcu a faktúry pre nich za dodanie tovaru - cesnak vystavené žalobcom ako dodávateľom).

10. Colný úrad vydal rozhodnutie č. 1095265/1/149987/2014 dňa 09. 06. 2014, ktorým žalobcovi ako povinnému dlžníkovi, ktorý v tranzitnej operácii vystupoval ako skutočný príjemca tovaru, oznámil sumu dovoznej platby v celkovej výške 26.679,41 eur. Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní na základe odvolania žalobcu zo dňa 30. 06. 2014 zrušené rozhodnutím žalovaného č. 451708-2/2014 zo dňa 28. 11. 2014 a vec bola vrátená Colnému úradu Bratislava na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia colného úradu zo dňa 09. 06. 2014 bola skutočnosť, že z predmetného rozhodnutia nebol jednoznačne zrejmý okruh osôb, ktoré mali v zmysle čl. 213 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex“) postavenie solidárnych dlžníkov.

11. Colný úrad vydal „oznámenie o začatí konania, výzva na vyjadrenie“ zo dňa 16. 01. 2015, ktorým žalobcovi oznámil začatie konania vo veci vymerania colného dlhu podľa ustanovenia čl. 203 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len colný kódex) z dôvodu nedodržania podmienok ustanovených v č. 96 ods. 2 Colného kódexu a žalobcu zároveň vyzval, aby sa v určenej lehote odo dňa doručenia tohto oznámenia vyjadril k neukončeniu colného režimu vonkajší tranzit na podklade tranzitného vyhlásenia ev. č. 12BE10100055452395 zo dňa 02. 04. 2012 a zároveň pripojil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 27. 01. 2015.

12. Následne colný úrad vydal ďalšie rozhodnutie č. 1095265/1/57533/2015 zo dňa 18. 02. 2015, v ktorom uviedol, že v zmysle ustanovenia čl. 217 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších noviel (ďalej len Colný kódex) a v súlade s ustanovením čl. 218 ods. 3 Colného kódexu vypočítal a dňa 09. 06. 2014 zapísal do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške 26.679,41 eur, pričom táto dovozná platba vznikla dňa 19. 04. 2012 v zmysle ustanovenia čl. 203 ods. 1 Colného kódexu a v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi (žalobcovi), ktorý v tranzitnej operácií vystupuje ako skutočný príjemca tovaru podľa ustanovenia čl. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu a za spoločných a nerozdielnych dlžníkov uvedeného colného dlhu sa považujú ďalšie právnické osoby (INTER-INVEST GROUP, s.r.o., EURO-MONT SK s.r.o., PATERNOSTER EN CO). Vo výrokovej časti colný úrad ďalej uviedol, že suma dovozných platieb 26.679,41 eur pozostáva z cla vo výške 19.741,19 eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 6.938,22 eur a bola stanovená na základe údajov o tovare a v súlade s ustanovením čl. 20 ods. 1 Colného kódexu, čl. 214 ods. 1 Colného kódexu a v spojení s ust. . Colný úrad vydal dňa 18. 02. 2015 i ďalšie tri rozhodnutia, a to vo vzťahu k spoločnosti PATERNOSTER EN CO (v tranzitnej operácií vystupuje ako hlavný zodpovedný v zmysle čl. 203 ods. 3 štvrtý pododsek Colného kódexu), k spoločnosti INTER-INVEST GROUP, s.r.o. (ktorá v tranzitnej operácii vystupuje ako príjemca tovaru v zmysle ustanovenia čl. 203 ods. 3 druhý pododsek Colného kódexu) a vo vzťahu k spoločnosti EURO-MONT SK s.r.o. (v roku 2012 pod obchodným menom MIJAMI s.r.o., ktorá v tranzitnej operácii vystupuje ako dopravca v zmysle čl. 203 ods. 3 štvrtý pododsek Colného kódexu). Uvedené subjekty považoval za spoločných a nerozdielnych dlžníkov colného dlhu a každému z nich

uložil povinnosť uhradiť sumu dovoznej platby 26.679,41 eur v tam určenej lehote. Vo vzťahu k subjektu O. W. - VEZOPAX colný úrad konanie rozhodnutím zo dňa 02. 03. 2015 zastavil v zmysle ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, teda z dôvodu, že odpadol dôvod začatého konania.

13. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu zo dňa 18. 02. 2015 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie zo dňa 27. 03. 2015.

14. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 175348/2015 zo dňa 30. 06. 2015 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 1095265/1/57533/2015 zo dňa 18. 02. 2014.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

15. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 30. 06. 2015 uviedol, že colný úrad danú právnu vec opätovne prejednal (potom ako žalovaný rozhodnutím zo dňa 28. 11. 2014 zrušil prvé rozhodnutie colného úradu zo dňa 09. 06. 2014) a vydal nové rozhodnutie č. 1095265/1/57533/2015 zo dňa 18. 02. 2015, v ktorom rešpektoval právny názor odvolacieho orgánu a vytknutý nedostatok týkajúci sa absencie údajov o zistených solidárnych dlžníkoch odstránil. V rozhodnutí č. 1095265/1/57533/2015 zo dňa 18. 02. 2015 je presne určený a uvedený okruh všetkých osôb, ktoré majú vo vzťahu k vzniknutému colnému dlhu postavenie solidárnych dlžníkov. Colný dlh v predmetnom prípade vznikol podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu nezákonným odňatím tovaru (cesnak biely, celková hmotnosť tovaru 15575 kg, krajina pôvodu Čína, PpKN 0703 20 00 00), ktorý podlieha dovoznému clu, spod colného dohľadu. Okamihom vzniku colného dlhu bol deň 19. 04. 2012, teda deň nasledujúci po poslednom dni lehoty na predloženie predmetného tovaru colnému úradu určenia. Účastník konania, ktorému bol tovar, prepravovaný v colnom režime tranzit pred riadnym ukončením tohto colného režimu, doručený a ktorý sa tak stal skutočným príjemcom tohto tovaru, bol ako dlžník právne kvalifikovaný podľa čl. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu, podľa ktorého je dlžníkom tiež osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu. Podrobný opis skutkového a právneho stavu v danej veci je uvedený v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia colného úradu. Colný úrad v záujme plného rešpektovania zásady materiálnej pravdy konal tak, aby zistil všetky osoby, ktoré sú zodpovedné za vzniknutý colný dlh a ktoré tak spĺňajú podmienky právnej kvalifikácie dlžníka podľa príslušných ustanovení Colného kódexu. V prípade, ak by bol ako dlžník označený len hlavný zodpovedný, mohol by účastník konania namietať, že okruh dlžníkov nebol dostatočne zistený a osoba, ktorá za dlžníka rozhodnutím uznaná bola, nemôže si uplatniť svoj nárok voči ostatným osobám, ktoré sa dlžníkmi pri splnení zákonných podmienok síce stali, ale neboli ako dlžníci v príslušnom konaní zistení a zodpovedajúcim rozhodnutím označení. Podľa čl. 213 Colného kódexu, ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov. Námietka účastníka konania, že colný úrad vymeral colný dlh 4x, a to nie v sume 26.679,41 eur, ale v sume 106.717,64 eur nemá oporu ani v spisovom materiáli, ani v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Colný dlh v predmetnom prípade vznikol dňa 19. 04. 2012 podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu naplnením uvedenej skutkovej podstaty colného dlhu, teda nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu. Colný dlh vznikol len raz a v celej výške v sume 26.679,41 eur. Samotné rozhodnutie o colnom dlhu, vydané colným úradom, nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter a oznamuje vznik colného dlhu, jeho právnu kvalifikáciu, okolnosti jeho vzniku a jeho výšku osobe, či osobám, ktoré majú postavenie dlžníkov. Z ustanovení čl. 217 ods. 1 a čl. 218 ods. 1, 3 Colného kódexu je zrejmé, že pre zápis colného dlhu do účtovnej evidencie je nevyhnutné poznať výšku colného dlhu a minimálne jednu osobu dlžníka, ktorý je za tento colný dlh zodpovedný. Colný úrad je následne, po zápise colného dlhu do účtovnej evidencie, oprávnený vydať rozhodnutie o vzniku colného dlhu a doručiť ho dlžníkovi. V prípade, ak možno v rámci konania, ktoré vydaniu rozhodnutia o colnom dlhu predchádza, zistiť viacej osôb, ktoré majú v zmysle čl. 213 Colného kódexu postavenie solidárnych dlžníkov, colný úrad oznámi rozhodnutie o vzniku colného dlhu všetkým týmto osobám - zisteným dlžníkom. Nie je však vylúčené, že niektoré osoby budú ako dlžníci zistené neskôr v čase, keď už bolo rozhodnutie o colnom dlhu vydané a v takom prípade sa colný dlh oznámi samostatným rozhodnutím aj týmto osobám, ktoré sú právne kvalifikované ako dlžníci. Prekážka litispendencie ani prekážka rozhodnutej veci neexistuje, keďže colný úrad svojim rozhodnutím o colnom dlhu tento colný dlh nevytvára (nekonštituuje), ale len jeho vznik právne relevantnou a záväznou formou deklaruje a zároveň tento colný dlh oznamuje osobám, ktoré boli právne kvalifikované ako dlžníci. Aj ich postavenie dlžníkov vyplýva priamo zo zákona, keďže

nastalo splnením, resp. nesplnením zákonných podmienok a colný úrad túto skutočnosť len právne záväznou formou - rozhodnutím deklaruje a oznamuje. Colný dlh, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, je presne identifikovaný právnou kvalifikáciou svojho vzniku (vznikol podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu), okamihom vzniku (19. 04. 2012), svojou výškou (26.679,41 eur) a evidenčným číslom, pod ktorým bol zapísaný do účtovnej evidencie (0526530500002). Všetky tieto skutočnosti boli v prípade účastníkom konania napadnutého rozhodnutia o colnom dlhu dodržané a colný úrad oznámil účastníkovi konania aj ostatným solidárnym dlžníkom, ktorí sú vo výroku rozhodnutia presne deklarovaní len jeden a ten istý colný dlh. Účastníkovi konania aj ostatným solidárnym dlžníkom bol oznámený colný dlh, ktorý vznikol dňa 19. 04. 2012 nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu vo výške 26.679,41 eur a ktorý bol zapísaný do účtovnej evidencie pod číslom 0526530500002. Tiež je potrebné uviesť, že o solidarite dlžníkov sa nerozhoduje rozhodnutím, ale táto solidarita dlžníkov zodpovedných za colný dlh vyplýva priamo z čl. 213 Colného kódexu a nastáva ihneď potom, čo určité osoby naplnia podmienky zodpovedajúcej právnej kvalifikácie dlžníka zodpovedného za jeden konkrétny colný dlh. Skutočnosť, že colný úrad v rozhodnutí deklaroval aj právnu kvalifikáciu ďalších osôb ako spoločných a nerozdielnych dlžníkov za jeden colný dlh, umožňuje každému z dlžníkov, ktorému je rozhodnutie obsahujúce údaj o ostatných solidárnych dlžníkoch, uplatniť si, ak sú na to splnené podmienky, regresnú náhradu za zaplatený colný dlh alebo jeho časť. Rozhodnutie o vzniku colného dlhu, ktorým bol colný dlh určený a ktorým bola uložená povinnosť tento colný dlh zaplatiť, bolo doručené všetkým osobám právne kvalifikovaným ako dlžníci, teda nielen žalobcovi. Námietky žalobcu, podľa ktorých sa nedá preskúmať, či sú určení dlžníci skutočne dlžníkmi, či ich solidarita má oporu v právnom predpise, či colný úrad zo zákonných dôvodov zastavil konanie voči spoločnosti VEZOPAX a pod., sú s ohľadom na obsah odvolaním napadnutého rozhodnutia neopodstatnené. Pre žalobcu je podstatné mať možnosť preskúmať jeho právnu kvalifikáciu dlžníka na všetky okolnosti, na základe ktorých colný dlh vznikol. Odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky údaje a podklady, ktoré colný úrad pri posudzovaní vzniku colného dlhu, určovaní jeho právnej kvalifikácie a výšky i pri určovaní právnej kvalifikácie žalobcu ako dlžníka posudzoval a vychádzal z nich. Argument o potrebe vydať len jedno spoločné rozhodnutie o vzniku colného dlhu naraz pre všetkých dlžníkov nereflektuje v práci bežnú možnosť, že niektorý z dlžníkov bude zistený v inom čase (neskôr) ako ostatní dlžníci. Aj takáto osoba má v zmysle Colného kódexu postavenie dlžníka a je potrebné ju, hoci dodatočne ako dlžníka deklarovať písomným rozhodnutím a týmto rozhodnutím oznámiť neskôr zistenému dlžníkovi colný dlh a uložiť mu tento dlh zaplatiť. Podstatné je, aby sa všetky písomné vyhotovenia rozhodnutia o colnom dlhu, ktoré sú doručené jednotlivým solidárnym dlžníkom, vzťahovali len na jeden, presne a nezameniteľne identifikovaný colný dlh. Taktiež sú neopodstatnené námietky účastníka konania týkajúce sa slovného spojenia „dovozná platba“ a „skutočný príjemca“. Pokiaľ ide o slovné spojenie „dovozná platba“, colný úrad vo svojom rozhodnutí presne uviedol právnu kvalifikáciu vzniku cla i dane z pridanej hodnoty pri dovoze, pričom pojem „dovozná platba“ použil na spoločné označenie týchto dvoch, v rozhodnutí samostatne špecifikovaných a označených právnych inštitútov (clo a daň z pridanej hodnoty). Výpočet cla i dane z pridanej hodnoty pri dovoze je uvedený v prehľadnej tabuľke a ich vznik je tiež v rozhodnutí dostatočne odôvodnený vrátane uvedenia konkrétnych znení všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako tak spojenie „skutočný príjemca tovaru“ len vyjadruje skutkový stav veci. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca predmetný tovar prijal vo svojom sklade v Bratislave dňa 06. 04. 2012. Žalobca nebol osobou, ktorá mala v realizovanom colnom režime vonkajší tranzit spoločenstva právom aprobované postavenie, ale bol osobou, ktorej bol predmetný tovar dodaný v čase jeho prebiehajúcej prepravy v colnom režime tranzit, teda v čase, kedy sa ešte tovar nachádzal pod colným dohľadom. Pretože účastník konania tento tovar po jeho prijatí nepredložil v určenej lehote colnému úradu určenia, resp. nezabezpečil riadne a zákonné ukončenie colného režimu tranzit, došlo márnym uplynutím lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia k jeho nezákonnému odňatiu spod colného dohľadu. Colný úrad slovným spojením „skutočný príjemca“ správne a presne opísal, resp. pomenoval realitu - skutkový stav, v rámci ktorého bol žalobca osobou, ktorá tovar prepravovaný v colnom režime tranzit skutočne prijala, hoci nemala v zmysle colných predpisov a príslušných colných tranzitných a sprievodných dokladov postavenie príjemcu v zmysle Colného kódexu. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého colný dlh nemohol vzniknúť podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu, ale mal vzniknúť jedine podľa čl. 204 Colného kódexu a za dlžníkov je možné označiť len osobu hlavného zodpovedného, ktorého zodpovednosť je objektívna a zároveň považuje za

dlžníka aj príjemcu tovaru, pretože colný dlh v režime tranzit bol zabezpečený ručením a úhradu colného dlhu možno požadovať v zmysle záručnej listiny od ručiteľa. Argumentácia žalobcu nemá oporu v zistenom skutkovom a právnom stave danej veci. Je potrebné vždy skúmať skutočný skutkový stav veci a spôsob výkonu colného režimu tranzit. Ak došlo k predloženiu tovaru krátko po uplynutí určenej lehoty colnému úradu určenia, alebo ak je tovar síce predložený, ale neboli dodržané všetky určené povinnosti na zabezpečenie jeho identifikácie a pod., možno uvažovať o vzniku colného dlhu podľa čl. 204 Colného kódexu pri splnení všetkých určených skutkových a právnych povinností. Ale v prípade, ak tovar nebol v určenej lehote a pri dodržaní všetkých určených podmienok predložený colnému úradu určenia a je nutné vykonávať pátranie po tovare, či skúmať, kam bol tovar v skutočnosti prepravený a kde sa vlastne nachádza, ide jednoznačne o nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu, pretože tovar bol nezákonne prepravený na iné miesto, než bolo schválené, povolené alebo určené colnými orgánmi. Nedošlo len k omeškaniu s predložením colnému úradu určenia, ale tovar colnému úradu určenia nebol vôbec predložený, pretože došlo bez súhlasu colných orgánov k jeho premiestneniu na iné miesto. Zo skutkového stavu veci je zrejmé, že k vzniku colného dlhu došlo skutočne podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, spod colného dohľadu. Prípadná aplikácia čl. 204 ods. 1 Colného kódexu prichádza do úvahy len v prípade, že je vylúčený vznik colného dlhu podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu. Ak vznikol colný dlh nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu, nie je už potrebné skúmať aj prípadné porušenie podmienok príslušného colného režimu. Nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu v sebe v zásade obsahuje aj porušenie podmienok colného režimu, v ktorom sa nezákonne odňatý tovar nachádzal, keďže logicky už nemôže dôjsť k riadnemu ukončeniu tohto colného režimu predložením tovaru v určenej lehote a v nezmenenom stave colnému úradu určenia. Nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu konzumuje aj prípadné porušenie podmienok colného režimu, v ktorom sa predmetný tovar v čase jeho nezákonného odňatia nachádzal. V prípade účastníka konania bol tento osobou, ktorá tovar nezákonne odňala spod colného dohľadu, pretože napriek tomu, že nebol osobou uvedenou v tranzitnom colnom vyhlásení, ani v sprievodných dokladov ako deklarovaný príjemca tovaru, tento tovar nachádzajúci sa pod colným dohľadom prijal a jeho prijatie ani ďalšie nakladanie s ním neoznámil colným orgánom. Nedošlo k riadnemu ukončeniu colného režimu tranzit a k predloženiu tovaru colnému úradu určenia v určenej lehote, v nezmenenom stave a za dodržania podmienok na identifikáciu tovaru, pretože tovar bol nezákonne odňatý spod colného dohľadu a nebol colným orgánom vôbec predložený. Nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu je zároveň vždy porušením určitej právnej povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby. Vznik colného dlhu podľa čl. 204 Colného kódexu a následná právna kvalifikácia dlžníkov podľa tohto ustanovenia je opodstatnená a možná len v prípade, ak tovar nebol odňatý spod colného dohľadu, ale došlo „len“ k nesplneniu určitej povinnosti alebo nedodržaniu podmienky stanovenej na prepustenie tovaru do daného colného režimu. Ustanovenie čl. 204 ods. 1 Colného kódexu zároveň priamo uvádza, že je aplikovateľné len v prípade, ak sa nejedná o prípad uvedený v čl. 203 Colného kódexu, teda o nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu. Podmienkou pre uplatnenie čl. 204 Colného kódexu je zároveň skutočnosť, že nedodržanie podmienok colného režimu má podstatný vplyv na správne vykonávanie daného colného režimu. Táto otázka v prípade čl. 203 Colného kódexu nie je aktuálna, keďže nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu má vždy podstatný vplyv na správne vykonávanie daného colného režimu (výkon colného režimu jej nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu úplne znemožnený). Čo sa týka vedomosti žalobcu o tom, že predmetný tovar sa nachádzal pod colným dohľadom, resp., že bol prepravovaný v colnom režime tranzit, táto otázka je s ohľadom na znenie čl. 203 ods. 3 prvá odrážka Colného kódexu, ktoré upravuje právnu kvalifikáciu účastníka konania ako dlžníka, nepodstatná. Aplikované ustanovenie neurčuje ako podmienku právnej kvalifikácie dlžníka vedomosť o tom, či sa ním nezákonne odňatý tovar nachádzal pod colným dohľadom alebo nie. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť osoby, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu bez ohľadu bez ohľadu na vedomosť tejto osoby o existencii colného dohľadu nad týmto tovarom. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť, v rámci ktorej je určitá osoba (dlžník), ktorá svojím konaním alebo nekonaním nezákonne odňala tovar podliehajúci dovoznému clu spod colného dohľadu. Vedomostná stránka, úmysel, či zavinenie tejto osoby nie je zákonným obligatórnym znakom právnej kvalifikácie dlžníka podľa čl. 203 ods. 3 prvá odrážka Colného kódexu. Jediným zákonným predpokladom pre právnu kvalifikáciu určitej osoby ako dlžníka podľa čl. 203 ods. 3 prvá odrážka Colného kódexu je skutočnosť, že jej konaním alebo nekonaním bol tovar odňatý spod colného dohľadu - výsledok tohto konania alebo nekonania. Táto podmienka v predmetnej právnej veci vo vzťahu k žalobcovi bola splnená.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

16. Žalobca žalobou zo dňa 14. 09. 2015 žiadal, aby súd zrušil vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 06. 2015, ktoré považuje za nezákonné z dôvodov špecifikovaných v žalobe.

17. Uviedol (III. časť žaloby), že colný úrad zastavil konanie voči obchodnej spoločnosti VEZOPAX, ktorá predtým, ako odpredala tovar žalobcovi, nadobudla ho od obchodnej spoločnosti INTER-INVEST, ktorej, ako vyplýva z tranzitného vyhlásenia a aj z obsahu administratívneho spisu, bol tovar dodaný. Obchodná spoločnosť INTER-INVEST GROUP, s.r.o. bola príjemcom v zmysle čl. 96 ods. 2 Colného kódexu. K odňatiu tovaru nedošlo spôsobom, ktorý uvádza colný úrad a žalovaný. Žalobcove konanie nie je možno subsumovať pod čl. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu, pretože tým, ako nadobudol tovar od obchodnej spoločnosti VEZOPAX, príjemca tovaru, obchodná spoločnosť INTER-INVEST previedla vlastnícke právo k tovaru na obchodnú spoločnosť VEZOPAX. Obchodná spoločnosť v čase, keď sa tovar nachádzal v režime tranzitu a z tohto dôvodu bol aj pod colným dohľadom, mala vedomosť o tom, že tovar má byť predložený colnému úradu určenia, čo dokumentuje rozhodnutie z 12. 04. 2015, ktorým zakrývala protiprávne konanie a napriek tejto skutočnosti tovar, ako osoba povinná v zmysle čl. 96 ods. 2 Colného kódexu nepredložila colnému úradu určenia a ani neoznámila obchodnej spoločnosti VAZOPEX, na ktorú previedla vlastnícke právo, že tovar sa nachádza v režime tranzitu a že v lehote uvedenej v tranzitnom vyhlásení má byť predložený colnému úradu určenia. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia colného úradu, obchodná spoločnosť INTER-INVEST vo faktúre č. 09042012 zo dňa 10. 04. 2012 uviedla, že cesnak je preclený. V čase, keď bol tovar v režime tranzitu, ako vyplýva z výpovede konateľa obchodnej spoločnosti VAZOPEX, bol za prítomnosti zástupcu VAZOPEX a INTER-INVEST vyložený v skladových priestoroch žalobcu. Pretože tovar bol prepravovaný pod colnou uzáverou, v momente jeho vyloženia, bez predchádzajúceho predloženia colnému úradu, došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z čl. 96 ods. 2 Colného kódexu obchodnou spoločnosťou INTER-INVEST. Táto spoločnosť, ako vyplýva z faktúry č. 009042012, zatajila obchodnej spoločnosti VAZOPEX jednak pôvod tovaru a jednak to, že tovar sa nachádza v režime tranzitu. Podľa názoru žalobcu, skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu jednoznačne potvrdzuje, že skutočnosťou, ktorá zakladá vznik colného dlhu, je nesplnenie podmienok z použitia režimu, do ktorého bol tovar prepustený (režim tranzitu). Konanie obchodnej spoločnosti INTER-INVEST bolo tou skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik colného dlhu podľa čl. 204 ods. 3 písm. a/ Colného kódexu. Colný úrad zo skutkového stavu vyvodil záver, že colný dlh vznikol podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu. Ak by žalobca prijal záver, že k vzniku colného dlhu došlo podľa citovaného ustanovenia, tak nie je preukázané, že sa stal dlžníkom podľa čl. 203 ods. 3 odrážka 1 Colného kódexu. Obchodná spoločnosť INTER-INVEST, ktorá dodala tovar obchodnej spoločnosti VAZOPEX, jediná vedela, že tovar sa nachádza v režime tranzitu a je pod colným dohľadom. Ani obchodnej spoločnosti VAZOPEX, ani žalobcovi tieto skutočnosti neoznámila a svoje protiprávne konanie zakrývala jednak tým, že vo faktúre adresovanej spoločnosti VAZOPEX uviedla, že tovar je vyclený a následne toto protiprávne konanie zakrývala predložením falošného rozhodnutia o zaistení tovaru. Obchodná spoločnosť INTER- INVEST spolu s dopravcom, ktorý tiež mal vedomosť o tom, že tovar sa nachádza v režime tranzitu a že má byť predložený colnému úradu, vyložila tovar v skladových priestoroch žalobcu. Tovar mohol byť v skladových priestoroch vyložený potom, čo bola odstránená colná uzávera, ktorú colný úrad odoslania priložil na nákladný priestor, ktorou zabezpečoval totožnosť tovaru prepravovaného v režime tranzitu. Z uvedeného vyplýva, že ak aj colný úrad kvalifikoval vznik colného dlhu podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu, tak osobou, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu, je obchodná spoločnosť INTER-INVEST (prípadne dopravca), ktorá svojím konaním pred dodaním aj po dodaní tovaru, svoje protiprávne konanie zakrývala tým, že obchodnej spoločnosti VAZOPEX zatajila, že tovar je pod colným dohľadom a pri preverovaní dodania svoje protiprávne konanie zakrývala následne aj predložením falošného rozhodnutia o zaistení tovaru. Obchodná spoločnosť INTER-INVEST vykonala všetky kroky, aby zakryla protiprávnosť konania a aj napriek tomu, že vedela o tom, že tovar sa nachádza pod colným dohľadom, odňala colné uzávery, vyložila ho v skladových priestorov žalobcu za prítomnosti jej zástupcu a za prítomnosti zástupcu spoločnosti VAZOPEX. V tomto okamihu došlo k faktickému odňatiu tovaru, a preto mala byť z hľadiska čl. 203 ods. 3 prvá odrážka Colného kódexu považovaná za dlžníka a nie ako rozhodol colný úrad, že za dlžníka podľa tohto ustanovenia určil žalobcu. O tom, že colný úrad pri zisťovaní skutkového stavu a pri právnom posúdení veci nekonal v súlade so zákonom svedčí aj to, že zastavil konanie voči obchodnej spoločnosti VEZOPEX, od ktorej následne žalobca tovar nadobudol.

Žalobca ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a dôkazov, ktoré obsahuje administratívny spis, je zrejmé, že osobou, ktorá nesplnila podmienky režimu tranzitu, je spoločnosť INTER-INVEST, ktorá porušila čl. 96 ods. 2 a spôsobila, že tovar, ktorý bol prepustený do režime tranzitu, nebol dodaný colnému úradu určenia, aj keď preukázateľne vedela, že tovar sa nachádza v režime tranzitu a že nebol dodaný colnému úradu a aj napriek tomu ho colnému úradu nepredložila. Obchodná spoločnosť INTER-INVEST ako osoba povinná v zmysle čl. 96 ods. 2 napriek tomu, že vedela, že tovar sa nachádza v režime tranzitu (preukazuje to údaj v odseku 8 tranzitného vyhlásenia, prevzatie tovaru, odstránenie colných uzáver, vyhlásenie na faktúre pre VEZOPEX, že tovar je vyclený) a že má byť predložený colnému úradu určenia tak neurobila, čím nesplnila povinnosť predložiť tovar colnému úradu určenia v stanovenej lehote s neporušenými colnými uzáverami. Hlavný zodpovedný - obchodná spoločnosť PATRENOTER EN CO (osoba uvedená v ods. 14 colného vyhlásenia) za vznik colného dlhu zodpovedá a jej zodpovednosť je objektívna, pretože nezabezpečila, aby tovar bol predložený colnému úradu určenia. Z vykonaného dokazovania a listín, ktoré obsahuje administratívny spis, jednoznačne vyplýva, že pri právnej kvalifikácii vzniku colného dlhu podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu, za dlžníka podľa ods. 3 prvá odrážka, môže byť považovaná obchodná spoločnosť INTER-INVEST, na základe ktorej aktívneho konania bol tovar odňatý spod colného dohľadu a s týmto tovarom nakladala ako s tovarom, s ktorým je možné voľne nakladať bez akýchkoľvek obmedzení. Nepochybne podľa čl. 203 ods. 3 odrážka prvá Colného kódexu musí ísť o také konanie osoby, ktorým sa fakticky odníme tovar spod colného dohľadu. Za takéto faktické odňatie tovaru spod colného dohľadu možno považovať konanie obchodnej spoločnosti INTER-INVEST, ktorá s úmyslom nezaplatiť tovar predávajúcemu a nezaplatiť clo a daň z pridanej hodnoty, zničila všetky dôkazy svedčiace o tom, že s tovarom, ktorý odpredala, nie je možné voľne nakladať. Colný úrad, aj žalovaný postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a ich rozhodnutie je nezákonné.

18. V IV. časti žaloby žalobca poukázal na to, že colný úrad ho zaviazal zaplatiť ten istý colný dlh štyrikrát. Ak bol colný úrad aj žalovaný toho názoru, že spoločnými a nerozdielnymi dlžníkmi boli viaceré osoby, mal rozhodnúť jedným rozhodnutím a v tomto rozhodnutí ich zaviazať uhradiť colný dlh spoločne a nerozdielne. Právny názor žalobcu vyslovený v pôvodnom rozhodnutí, ktorým zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie, ktorým sa riadil colný úrad, je právne neudržateľný. Vo svojom rozhodnutí žalovaný taktiež uviedol, že nie je jednoduché určiť všetkých dlžníkov, že rozhodnutie nemá konštitutívny charakter a že colný dlh ihneď ako vznikne, je potrebné zapísať do evidencie. Taktiež uviedol, že nie je vylúčené, že niektoré osoby budú ako dlžníci zistené neskôr a že musí oznámiť rozhodnutie všetkým zisteným dlžníkom. Tento záver žalovaného nie je možné prijať ani len ako teoretickú úvahu, či možnosť postupu colných orgánov. Žalovaný kvalifikovanú odpoveď na námietku žalobcu k tejto veci, uplatnenú v odvolaní, nedal. Žalobca bol toho názoru, že colný dlh nevzniká priamo zo zákona, ale až vtedy, ak konkrétnej osobe je uložená povinnosť zaplatiť colný dlh rozhodnutím, v ktorom je ako dlžník určená osoba, ktorej konanie nasvedčuje tomu (je preukázané), že v dôsledku svojho konania, ktoré je možné subsumovať pod konkrétne ustanovenie Colného kódexu, založil svoju zodpovednosť za zaplatenie colného dlhu. Je právne irelevantné, z hľadiska tejto právnej veci, sa zaoberať otázkou, či rozhodnutie o vzniku colného dlhu má konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu. Obe tieto rozhodnutia vo vzťahu k povinnému subjektu, vyvolávajú právne účinky jeho doručením. Žalobca tiež poznamenal, že ak colný úrad vo veci právoplatne rozhodne a neskôr sa ukáže, že aj iná osoba mala byť v konaní považovaná za dlžníka, vydaniu nového rozhodnutia bráni prekážka veci rozhodnutej a tento stav je možné napraviť výlučne v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Závery žalovaného, že pri zápise je potrebné poznať minimálne jedného dlžníka, sú právne irelevantné, pretože zápis do účtovnej evidencie má čisto evidenčný význam, čo potvrdzuje aj čl. 219 Colného kódexu. Z hľadiska povinnosti zaplatiť colný dlh nie je rozhodujúce, kedy alebo či vôbec colný úrad zapísal do evidencie. Povinnosť dlžníka zaplatiť príslušné dlžné clo a začiatok plynutia lehoty na zaplatenie, je viazaná na oznámenie, t.j. doručenie rozhodnutia Ak teda colný úrad rozhodol, že dlžníkom je alebo sú osoby uvedené v rozhodnutí, toto rozhodnutie je záväzné aj pre colný úrad, ktorý rozhodnutie vydal a má byť doručené všetkým osobám, ktoré zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť colný dlh. Rozhodnutie, ktoré doručoval žalobcovi a proti ktorému smeruje žaloba nemôže nadobudnúť právnu moc, pretože nebolo doručené všetkým účastníkom konania.

Skutočnosť, na základe ktorej vzniká colný dlh môže byť len jedna, pretože s okamihom vzniku colného dlhu je spojená aj otázka, podľa akých právnych predpisov sa vymeria colný dlh. Pretože na ten istý tovar môže byť vymeraný len jedno clo, je potrebné skutkový stav ustáliť presne, t.j. čo do dôvodu vzniku, správneho určenia výšky, ako aj čo do okruhu dlžníkov. Podľa čl. 214 ods. 2 Colného kódexu, ak nie je možné presne určiť okamih, kedy colný dlh vznikol, pri stanovení pravidiel pre vymeriavanie platných pre daný tovar, berie sa do úvahy okamih, kedy colné orgány zistia, že tovar sa nachádza v situácii, v ktorej colný dlh vzniká. Žalobca tiež namietal, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že colný dlh vzniká priamo zo zákona, avšak na druhej strane neberie do úvahy okamih, s ktorým je vznik colného dlhu spojený a ktorý je rozhodujúci pre správne skutkové zistenie, právne posúdenie veci a správne určenie okruhu dlžníkov. Posudzovanie okruhu dlžníkov je viazané na okamih vzniku colného dlhu, odňatie tovaru spod colného dlhu, nesplnenie povinnosti a pod.. Za dlžníkov je možné považovať len tie osoby, ktorých konanie malo za následok vznik colného dlhu. V prípade, ak colný úrad dospeje k záveru, že došlo k odňatiu tovaru spod colného dohľadu, tak za dlžníkov aj z hľadiska čl. 204 Colného kódexu je možné považovať len osoby, s konaním ktorých je možné spojiť odňatie tovaru spod colného dohľadu Ak je právne kvalifikovaný dôvod vzniku colného dlhu a bolo vydané rozhodnutie o vzniku colného dlhu, nový dôvod vzniku colného dlhu nie je možné určiť novým rozhodnutím, ak pôvodné rozhodnutie nadobudlo právnu moc, pretože colný úrad by znovu rozhodoval o povinnosti zaplatiť colný dlh za ten istý tovar. Zo záveru žalovaného uvedeného v jeho rozhodnutí vyplýva, že deklaratórne rozhodnutie nemôže tvoriť prekážku veci rozhodnutej a k litispendencii nemôže dôjsť vtedy, ak výsledkom správneho konania bude deklaratórne rozhodnutie. Ide zjavne o ničím nepodložené teoretické úvahy žalovaného, ktoré nemajú oporu ani v právnych predpisoch, ani v teórii. Závery žalovaného, že žalobca sa stal dlžníkom priamo zo zákona a že colný dlh vznikol priamo zo zákona, sú právne neobhájiteľné. O tom, kto je dlžníkom, aká je výška colného dlhu, atď. rozhodujú v správnom konaní colného orgány. Ak sú splnené zákonné predpoklady, konajú vo veci a výsledkom ich činnosti je rozhodnutie o povinnosti zaplatiť colný dlh. Až doručením tohto rozhodnutia začína konkrétnej osobe plynúť lehota na zaplatenie, teda povinnosť zaplatiť colný dlh nevzniká priamo zo zákona (čl. 4 ods. 9 podáva legálnu definíciu), ale na základe rozhodnutia, ktoré je vydané na základe zákona. Osoba sa nestáva dlžníkom priamo zo zákona, kto je konkrétnym dlžníkom neurčuje zákon, ale colný úrad vo svojom rozhodnutí, ktorého vydaniu predchádza predpísaný postup. Rozhodnutie o povinnosti zaplatiť colný dlh nie je možné výlučne zaradiť medzi rozhodnutia konštitutívnej alebo deklaratórnej povahy. Tieto rozhodnutia sú hybridnej povahy, pretože na jednej strane deklarujú skutkový stav, t.j. deklarujú konanie, na základe ktorého vzniká colný dlh a na druhej strane, na základe tohto konania ukladá povinnosť zaplatiť colný dlh. Záver žalovaného, ani jeho postup, nie je v súlade so zákonom, ak vydal viacej rozhodnutí a každému doručil iné rozhodnutie. Táto skutočnosť potvrdzuje, že nezaviazal dlžníkov plniť spoločne a nerozdielne a že rozhodol o jednom colnom dlhu viackrát. Žalobcovi, ak bol účastníkom aj v inom konaní, malo byť rozhodnutie doručené, aby mohol proti nemu podať odvolanie. Žiadal preto, aby mu tieto rozhodnutia boli doručené. Nestotožnil sa s tvrdením colného úradu, že číslo písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorým sa colný dlh oznamuje dlžníkovi, nie je identifikátorom colného dlhu.

19. V ďalšej (V.) časti svojho rozhodnutia žalobca citoval časti odôvodnenia z rozhodnutia žalovaného a uviedol, že sa jedná o právne nepodložený a rozporuplný záver, ktorý nemá oporu v právnych predpisoch. Naviac žalovaným uvádzané tvrdenia si navzájom odporujú. Ak by žalovaný skúmal rozhodnutie colného úradu, aj dôvody odvolania žalobcu z hľadiska zákonnosti, nemohol by sa dopracovať k takému rozporuplnému záveru. Žalobca ďalej skonštatoval, že nebol správne zistený skutočný stav veci, čomu nasvedčuje to, že colný úrad označuje žalobcu za príjemcu tovaru v režime tranzitu a za príjemcu nepovažuje osobu, ktorá bola uvedená v colnom vyhlásení (ods. 8). Aby bolo možné vec správne posúdiť po právnej stránke, je nevyhnutné zistiť, ktoré osoby a za akých podmienok sú povinné plniť povinnosti vyplývajúce z príslušného režimu. Osoby, ktoré majú povinnosť v konkrétnom režime, sú zodpovedné za vznik colného dlhu objektívne. V tomto konkrétnom prípade, hlavný zodpovedný je držiteľom vonkajšieho tranzitného colného režimu Spoločenstva. Je zodpovedný za: a/ predloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a zároveň za dodržanie opatrení prijatých colnými orgánmi k identifikácii tovaru; b/ dodržiavanie predpisov vzťahujúcich sa na colný režim Spoločenstva. Z hľadiska skutkového je preukázané, že hlavný zodpovedný nesplnil zákonné podmienky pre režim tranzitu a v lehote tovar nedodal. Pretože tovar nedodal, iné skutočnosti o ňom sa už nedajú zistiť a nie je povinný ich zisťovať ani colný úrad.

S poukazom na ustanovenia čl. 96 ods. 1, čl. 204 ods. 1, čl. 215 Colného kódexu vyplýva záver, že hlavný zodpovedný neplnil povinnosť uvedenú v čl. 96 ods. 1, keď v stanovenej lehote colným úradom odoslania (18. 04. 20212) nepredložil tovar colným úradom. Pre vznik colného dlhu stačí nesplnenie jednej z povinností v čl. 204. Uplynutím 18. dňa došlo k vzniku colného dlhu a od tejto skutočnosti je možné odvodzovať aj osoby dlžníkov. Nie je potrebné a nie je ani dôvod zaoberať sa s otázkou, čo sa s tovarom stalo z hľadiska vyvodenia zodpovednosti za colný dlh, pretože dlžníkom sa stal hlavný zodpovedný. Závery žalovaného právne neobstoja, pretože pre správne skutkové zistenia a právne posúdenie veci nie je dôležité, aké náročné je pátranie, ale zistiť, ktorá skutočnosť zakladajúca vznik colného dlhu nastala ako prvá. V danom prípade je to nesplnenie podmienky režimu tranzit. To, že colný úrad konal účelovo, preukazuje aj fakt, že zastavil konanie voči obchodnej spoločnosti VAZOPEX, ktorej príjemca, INTER-INVEST dodal tovar. Neexistoval zákonný dôvod na to, aby konanie voči tejto osobe zastavil, resp. dôvod, ktorý uviedol, neobstojí vo vzťahu k žalobcovi, ktorému táto obchodná spoločnosť odpredala tovar. Ak táto osoba nemala vedomosť o tom, že tovar sa nachádza v režime tranzit, tak žalobca, ktorý tovar nadobudol od tejto osoby, nemohol mať vedomosť o týchto skutočnostiach a neboli ani predmetom dokazovania. Tovar, ktorý sa nachádza v režime tranzitu, či v inom colnom režime s podmienečným oslobodením, môže byť predmetom prevodu vlastníckeho práva. Prevod vlastníckeho práva nie je spojený s prechodom práv a povinností vyplývajúcich z režimu tranzitu. Osoba, ktorej bol tovar prepustený do režimu tranzitu aj za situácie, že prevedie vlastnícke právo k tovaru, je povinná plniť podmienky režimu, do ktorého jej bol tovar prepustený. Colný úrad ani žalovaný sa týmito skutočnosťami nezaoberali, čo potvrdzuje to, že vznik colného dlhu spájajú s jeho odňatím spod colného dohľadu a nie s nesplnením podmienok. V deň, kedy sa dozvedeli o tom, že tovar nebol dodaný colnému úradu vedeli, že hlavný zodpovedný nesplnil podmienky v režime tranzit a v tento deň vedeli, že to bolo dôvodom vzniku colného dlhu. Colný úrad právne kvalifikoval vznik colného dlhu podľa čl. 203 Colného kódexu. Ak zastavil konanie voči obchodnej spoločnosti VEZOPEX, ktorá nadobudla tovar od obchodnej spoločnosti INTER-INVEST, ktorá bola preukázateľne príjemcom a zakrývala svoje nezákonné konanie, nie je možné mať za preukázané, že žalobca odňal tovar, ktorý sa nachádzal v režime tranzitu. Obchodná spoločnosť INTER- INVEST preukázateľne nesplnila podmienky v režime tranzitu a v rozpore s týmto režimom nakladal as tovarom (porušila colné uzávery). Za dôvod vzniku, s ktorým je spojený vznik colného dlhu, colný úrad považuje jeho odňatie spod colného dohľadu a za okamih vzniku považuje nasledujúci deň po poslednom dni lehoty (18. 04. 2012) stanovenej colným úradom odoslania na predloženie. Tento záver colného úradu nemá oporu ani v jednom právnom predpise, ani v dôkazoch a len potvrdzuje záver žalobcu, že rozhodnutie colného úradu je nezákonné, pretože nebol správne zistený skutočný stav veci. Ak colný úrad vychádzal z poslednej lehoty, kedy mal byť tovar dodaný, tak okamihom vzniku colného dlhu je nesplnenie podmienky v režime tranzitu a porušenie povinnosti osobami uvedenými v čl. 96 ods. 1, 2 Colného kódexu. Konanie príjemcu uvedeného v ods. 8 tranzitného vyhlásenia je nesporne preukázané a zodpovednosť hlavného zodpovedného je objektívna. Žalobca v zmysle čl. 96 ods. 1, 2 Colného kódexu nebol príjemcom, čo potvrdzuje ods. 8 colného vyhlásenia. Skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval v III. časti žaloby jednoznačne preukazujú, že príjemca INTER-INVEST, ktorému bol tovar dodaný, prevzal tovar a nakladal s sním v rozpore s podmienkami režimu tranzit. Tieto skutočnosti potvrdzujú, že colný dlh vznikol podľa čl. 204 Colného kódexu v nasledujúci deň po uplynutí, kedy mal byť tovar dodaný. Ak colný úrad tvrdí, že colný dlh vznikol jeho odňatím spod colného dohľadu, okamihom vzniku colného dlhu nemôže byť tento deň, pretože dôkazy jednoznačne preukazujú, že osobou, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu je príjemca v režime tranzitu INTER-INVEST a k odňatiu došlo, ako vyplýva z výpovede konateľa VAZOPEXU v deň, keď za prítomnosti zástupcu VEZOPAXU a INTER-INVESTU bola odňatá colná uzávera a tovar bol vyložený v sklade namiesto toho, aby bol predložený colnému úradu určenia. K odňatiu, či porušeniu podmienok v režime tranzitu tak došlo ešte pred tým, ako INTER- INVEST dodal tovar VAZOPEXU.

20. V závere žaloby (VI. časť) žalobca uviedol, že rozhodnutia sú nezákonné, pretože nebol zistený správne skutkový stav veci, ktorá nebola správne posúdená po právnej stránke. Za nezákonný považoval postup colného úradu, ktorý pod rôznymi číslami vydal viacej rozhodnutí na ten istý colný dlh, ktoré neboli žalobcovi doručené, a tak mu je uložená povinnosť zaplatiť colný dlh 4 krát a je nesporné, že colný úrad právoplatne o tom istom colnom zmluvu rozhodol 4 krát. Žalovaný sa nezaoberal všetkými dôvodmi odvolania a pri preskúmavaní rozhodnutia sa neriadil zásadou zákonnosti a napriek tomu,

že dôvody odvolania boli na zrušenie rozhodnutia dostatočné, odvolanie zamietol. Žalobcu označil za dlžníka napriek tomu, že nekonal spôsobom z ktorého by bolo možné prijať záver, že odňal tovar spod colného dohľadu. Okamih vzniku colného dlhu a dôvody vzniku colného dlhu musí mať základ v tom istom ustanovení.

IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

21. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23. 11. 2015 navrhol žalobu zamietnuť.

22. K námietkam žalobcu týkajúcim sa určenia okruhu dlžníkov a ich právnej kvalifikácie uviedol, že posúdenie všetkých týchto otázok je povinnosťou colných orgánov, ktoré konajú v rámci svojej právomoci a príslušnosti. Účastník konania, resp. žalobca síce môže v rámci vlastnej obhajoby bez akéhokoľvek obmedzenia formulovať vlastné názory, právne kvalifikácie, či vlastné hodnotenia spochybňovať akúkoľvek časť rozhodnutia vydaného colnými orgánmi, avšak v takom prípade je potrebné skúmať, či majú názory a úvahy žalobcu (účastníka konania) reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a oporu v zodpovedajúcich ustanoveniach všeobecne záväzných právnych predpisov. V prípade žaloby žalobcu zo dňa 14. 09. 2015 nie je možné obsiahnuté názory, hodnotenia a interpretácie uvádzané žalobcom oprieť o reálne zistený skutkový stav veci a tieto ani nezodpovedajú všeobecne záväzným právnym predpisom aplikovateľným na zistený skutkový stav veci. Spôsob vzniku colného dlhu podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu i okamih jeho vzniku podľa čl. 203 ods. 2 Colného kódexu zodpovedá skutkovému stavu veci. Podľa čl. 203 ods. 1, 2 Colného kódexu vzniká colný dlh pri dovoze nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu a colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu. Právna kvalifikácia vzniku colného dlhu podľa žalobcom navrhovaného čl. 204 ods. 1 písm. a/ Colného kódexu nesplnením povinnosti vyplývajúcej z colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený (colný režim tranzit), by bola možná len v prípade, ak by nedošlo k naplneniu podmienok vzniku colného dlhu podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu. V predmetnom prípade však došlo k situácii, kedy nebol tovar prepravovaný v colnom režime tranzit dodaný v nezmenenom stave a v lehote určenej colným úradom odoslania colnému úradu určenia a ani príjemcovi deklarovanému v colných dokladoch, ktorým bola právnická osoba INTER-INVEST GROUP, s.r.o.. Predmetný tovar bol dodaný osobe, ktorá v colných dokladoch vôbec nefigurovala a ktorej existencia nebola v rámci colného konania a výkonu príslušného colného režimu (režim tranzit) colným orgánom známa. Tovar tak nebolo možné podľa údajov uvedených v colných dokladoch a podľa informácii poskytnutých colným orgánom pri prepustení tovaru do colného režimu tranzit sledovať a vykonávať nad ním colný dohľad. Až do uplynutia lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia nebol faktický dôvod prezumovať skutočnosť, že s tovarom sa nenakladá v súlade s rozhodnutím o jeho prepustení do colného režimu tranzit, resp. v súlade s príslušnými ustanoveniami colných predpisov. Podmienkou colného režimu tranzit, ktorá musela byť splnená bolo dodanie predmetného tovaru v určenej lehote a v nezmenenom stave colnému úradu určenia. V prípade, ak bol tovar prevzatý osobou, ktorá vôbec nebola uvedená colných dokladov a táto osoba ho v určenej lehote a v nezmenenom stavenie nepredložila colnému úradu určenia, jednoznačne sa jedná o nezákonné odňatie tovaru spod colného dohľadu, a to od okamihu uplynutia posledného dňa lehoty na predloženie tovaru colným orgánom. Tým, že žalobca prijal predmetný tovar a tento tovar nepredložil v určenej lehote a v nezmenenom stave colnému úradu určenia, spôsobil jeho nezákonné odňatie spod colného dohľadu. Právna kvalifikácia žalobcu ako dlžníka podľa čl. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu s ohľadom na formuláciu predmetného ustanovenia („osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu“) nevyžaduje žalobcovi vedomosť o tom, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu. Uvedená právna kvalifikácia dlžníka vychádza z objektívnej zodpovednosti osoby, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu a na rozdiel od nasledujúcich pododsekov čl. 203 ods. 3 Colného kódexu neurčuje podmienku, aby si potenciálny dlžník bol alebo mal byť vedomý toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu. Uvedená skutočnosť vylučuje obhajobu žalobcu týkajúcu sa toho, že nemal, resp. nemusel mať vedomosť o tom, že predmetný tovar sa nachádza pod colným dohľadom, resp. že mu bola táto skutočnosť zatajená. S ohľadom na zistený skutkový stav veci je však opodstatnený názor, že žalobca o tom, že tovar sa nachádza pod colným dohľadom vedel. Na právnu kvalifikáciu dlžníka podľa čl. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu však táto skutočnosť nemá žiaden vplyv.

23. Žalovaný sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, podľa ktorej colný úrad zastavením konania voči „obchodnej spoločnosti VEZOPEX“ (žalobca pravdepodobne myslí fyzickú osobu oprávnenú na

podnikanie O. W. - VEZOPAX) nekonal v súlade so zákonom. Podľa žalobcu, ak nie je za dlžníka a osobu, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu považovaný O. W. - VEZOPAX, ani právnická osoba INTER-INVEST GROUP, s.r.o., nemôže byť dlžníkom podľa čl. 203 ods. 3 prvá odrážka Colného kódexu ani žalobca. Právna kvalifikácia ostatných solidárnych dlžníkov zodpovedá reálne zistenému skutkovému stavu veci. V prvostupňovom rozhodnutí colného úradu zo dňa 18. 02. 2015, ktoré bolo doručené žalobcovi, sú uvedení ostatní solidárni dlžníci z dôvodu úplného určenia skutkového stavu a tiež z dôvodu rešpektovania čl. 213 Colného kódexu, ktorý zakladá solidaritu dlžníkov. V opačnom prípade by žalobca mohol namietať, že nie je o existujúcich a zistených solidárnych dlžníkoch informovaný a nemá možnosť uplatniť si svoje prípadné nároky, ktoré by mu z ich vzájomnej solidarity mohli vyplynúť. Samotné rozhodnutie colného úradu zo dňa 18. 02. 2015 sa však týka len účastníka konania, ukladá povinnosť zaplatiť colný dlh výslovne jemu, keďže ostatným solidárnym dlžníkom boli doručené samostatné rozhodnutia, v ktorých im bola oznámená povinnosť zaplatiť colný dlh. Z uvedeného dôvodu nie je dôvod, aby účastník konania skúmal, či spochybňoval právnu kvalifikáciu iných osôb určených ako solidárni dlžníci, keďže sa ho ich právna zodpovednosť žiadnym negatívnym spôsobom netýka. Skutočnosť, že konanie vo veci vymerania colného dlhu voči fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie O.. - VEZOPAX bolo rozhodnutím zo dňa 02. 03. 2015 zastavené, má oporu vo vykonanom dokazovaní. O. W. - VEZOPAX nedisponoval predmetným tovarom v čase, kedy mal byť tento tovar predložený colnému úradu určenia, keďže tento tovar bol ešte počas jeho prepravy v colnom režime tranzit odovzdaný účastníkovi konania. Predmetný tovar bol belgickým colným úradom odoslania Antverpy rozhodnutím ev. č. BE101000 zo dňa 02. 04. 2012 prepustený do colného režimu tranzit s určením miesta dodania na Colnom úrade Banská Bystrica (SK516400) do dňa 18. 04. 2012. O. W. - VEZOPAX, ktorý tento tovar kúpil od právnickej osoby INTER-INVEST GROUP, s.r.o., predal tento tovar žalobcovi a dodal mu ho do jeho skladu dňa 07. 04. 2012, teda ešte v čase prebiehajúceho colného režimu tranzit pred uplynutím lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia. O. W. - VEZOPAX nemohol naplniť právnu kvalifikáciu dlžníka podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu tým, že by nezákonne odňal tovar spod colného dohľadu (colný režim tranzit ešte prebiehal a existoval možnosť, že bude riadne ukončený). Pretože žalobca, ktorý tovar v colnom režime tranzit prevzal, nepredložil ho colnému úradu určenia, došlo po márnom uplynutí lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia k jeho nezákonnému odňatiu spod colného dohľadu.

24. Žalovaný sa ďalej vyjadril k námietkam žalobcu spočívajúcich v tom, že colný dlh bol v danej právnej veci oznámený jednotlivým solidárnym dlžníkom samostatne a bolo vydaných niekoľko samostatných rozhodnutí, ktorými bolo rozhodnuté o jednom colnom dlhu niekoľkokrát. Uvedené námietky žalobcu sú podľa názoru žalovaného neodôvodnené. Právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý uvedené námietky v žalobe sformuloval, je známy (právny zástupca v nižšie uvedených právnych veciach zastupoval vtedajšieho žalobcu) rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 26. 04. 2012 i rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 29. 03. 2011. V uvedených rozsudkoch Najvyšší súd SR konštatoval, že: ,,colný dlh vzniká priamo nastaním zákonom predpokladaných skutočností“, a „preto rozhodnutie colného úradu túto skutočnosť iba deklaruje“. Najvyšší súd SR zároveň uviedol, že rozhodnutie o colnom dlhu je „deklaratórne i v časti určenia dlžníka

- žalobcu“. Najvyšší súd SR tiež v rozsudku uviedol, že žalovaný (Colné riaditeľstvo SR) ani Colný úrad (Bratislava) v napadnutých rozhodnutiach (o colnom dlhu) konštitutívne nerozhodovali - neaplikovali v tom čase neúčinný právny predpis (o vzniku colného dlhu - Colný zákon), ale iba deklaratórne konštatovali skutočnosti, ktoré nastali za jeho účinnosti. Uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR jednoznačne korešponduje s právnym názorom žalovaného o tom, že rozhodnutie o colnom dlhu má jednoznačne deklaratórny, a nie konštitutívny charakter. Žalobca i ostatné osoby sa stali dlžníkmi priamo po splnení zákonom určených (predpokladaných) podmienok, bez ohľadu na to, či bola táto skutočnosť následne konštatovaná colnými orgánmi a deklarovaná v ich rozhodnutí. Je však pochopiteľné, že až do vydania príslušného rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky náležitosti týkajúce sa colného dlhu (spôsob jeho vzniku, okamih jeho vzniku, jeho výšku) i dlžníka, nemuseli byť tieto skutočnosti dlžníkovi, či tretím osobám známe. Rozhodnutím sa tieto skutočnosti dlžníkovi právne relevantným spôsobom oznamujú a zároveň sa mu ukladá povinnosť vzniknutý colný dlh zaplatiť v určenej lehote na účet v Štátnej pokladnici SR.

25. Žalovaný sa tiež vyjadril k námietke žalobcu po tom, že colný úrad vydal pod rôznymi číslami viacej rozhodnutí na ten istý colný dlh a rozhodol tak o tom istom colnom dlhu štyrikrát. V tejto súvislosti uviedol, že colný dlh podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu vzniká len raz a v celej výške. Vzniknutý

colný dlh je už v čase jeho vzniku, bez ohľadu na počet neskôr vydaných písomných rozhodnutí, ktorými sa oznamuje známym solidárnym dlžníkom, presne identifikovateľný a stotožniteľný. V predmetnom prípade sa k tovaru vzťahovala faktúra č. WME 01249, ktorá bola neoddeliteľnou prílohou colného tranzitného vyhlásenia č. MRN 12BE10100055452395 zo dňa 02. 04. 2012. Všetky tieto identifikátory sú presne a podrobne uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi oznámený colný dlh. Rovnaké identifikátory colný úrad uvádza vo všetkých svojich rozhodnutiach o colnom dlhu, a preto nemôže vzniknúť pochybnosť o tom, k akému dovoznému prípadu (k akému konkrétnemu colnému vyhláseniu) a k akému konkrétnemu tovaru sa určitý colný dlh vzťahuje. Vždy je jednoznačne zrejmé, že sa jedná o jeden a ten istý colný dlh alebo ide o viac samostatných colných dlhov. Predmetný colný dlh vo výške 26.679,41 eur vznikol len raz a v plnej výške, pričom jeho oznámenie osobám, ktoré boli právne kvalifikované ako dlžníci, bolo vykonané samostatnými písomnými rozhodnutiami, ktoré existenciu tohto jedného a presne špecifikovaného colného dlhu nezakladajú, ale len deklarujú. Účastník konania nie je povinný zaplatiť colný dlh podľa rozhodnutí, ktoré mu neboli doručené, ale len na základe rozhodnutia colného úradu zo dňa 18. 02. 2015, ktoré mu doručené bolo a ktorým mu bola celá suma colného dlhu oznámená. Skutočnosťou, ktorá mu bola takto oznámená, je aj okruh zistených solidárnych dlžníkov. Uvedené rozhodnutie im však neukladá povinnosť colný dlh zaplatiť, pretože každému z dlžníkov bola uložená povinnosť zaplatiť predmetný colný dlh samostatnou písomnosťou s vlastným identifikačným číslom, ale vzťahujúcou sa stále na jeden presne určený a identifikovaný colný dlh. Právoplatnosť jednotlivých rozhodnutí doručovaných jednotlivým solidárnym dlžníkom je pochopiteľne viazaná na okamih doručenia toho, konkrétneho rozhodnutia príslušnému solidárnemu dlžníkovi. Pretože povinnosť zaplatiť colný dlh nie je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia o colnom dlhu a prípadné odvolanie nemá v súlade s čl. 244 Colného kódexu odkladný účinok, nie je otázka okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o colnom dlhu podstatná pre povinnosť jednotlivých dlžníkov colný dlh zaplatiť. Základná maximálna lehota na zaplatenie colného dlhu je v zmysle čl. 222 ods. 1 psím. a/ Colného kódexu desať dní odo dňa oznámenia sumy colného dlhu dlžníkovi. Právoplatnosť rozhodnutia nemá na túto lehotu a na uloženú povinnosť dlžníka zaplatiť colný dlh vplyv. Otázka právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí doručovaných jednotlivým solidárnym dlžníkom závisí od okamihu ich doručenia a následného uplynutia lehoty na podanie odvolania alebo prípadného rozhodnutie o odvolaní, ak bolo podané. Na existenciu colného dlhu ako takého nemá okruh dlžníkov a stupeň správneho konania vedeného voči nim žiaden vplyv. Každý z dlžníkov je totiž povinný zaplatiť colný dlh v plnej výške, bez ohľadu na mieru participácie, či stupeň identifikácie iných osôb, ktoré by mohli byť alebo už sú zistené ako ďalší solidárni dlžníci. Rozhodnutie colného úradu zn. 1095265/1/57533/2015 zo dňa 18. 02. 2015, ktorým bola žalobcovi oznámená povinnosť zaplatiť konkrétny colný dlh, je pre žalobcu právne záväzné, i keď ešte nie je právoplatné a žalobcovi z neho vyplýva právna povinnosť (zaplatiť colný dlh), s ktorej nesplnením v určenej lehote sú spojené príslušné zákonom predpokladané právne následky (napr. vymeranie úroku z omeškania). Otázka doručovania a prípadnej právoplatnosti ostatných, samostatným identifikačným číslom označených rozhodnutí, ktorými sa oznamuje colný dlh iným solidárnym dlžníkom, nemá vplyv na zodpovednosť žalobcu za vzniknutý colný dlh a na jeho povinnosť tento colný dlh uhradiť. Pokiaľ ide o otázku viacnásobnej úhrady colného dlhu na základe viacerých oznámení o jednom konkrétnom vzniknutom colnom dlhu, táto vzniká aj v prípade, ak je pri existencii viacerých dlžníkov vydané len jedno písomné rozhodnutie (pod jedným identifikačným číslom rozhodnutia), ktorým sa všetkým oznámi jeden colný dlh. Pri existencii solidárnych dlžníkov, v prípade viacerých samostatných oznámení o colnom dlhu s vlastnými identifikačnými číslami aj v prípade jedného oznámenia o colnom dlhu s jedným spoločným identifikačným číslom sa tieto doručujú viacerým osobám a nie je možné (a v praxi sa to ani často nestáva), aby boli predmetné oznámenia doručené všetkým dlžníkom súčasne. Podstatné je, aby bol colný dlh právne relevantným spôsobom oznámený všetkým solidárnym dlžníkom, ktorých sa podarilo zistiť a aby, ak je to možné, boli títo solidárni dlžníci o svojej vzájomnej solidarite informovaní a mohli si tak prípadne uplatniť vzájomné nároky, ktoré z ich postavenia vyplývajú. Táto podmienka bola splnená tým, že colný úrad v rozhodnutí doručenom žalobcovi uviedol všetkých známych solidárnych dlžníkov zodpovedajúcich za predmetný (presne konkretizovaný) colný dlh. Čo sa týka možnosti viacnásobnej úhrady colného dlhu, tak táto možnosť existuje úplne rovnako v prípade, ak je vydané len jedno písomné rozhodnutie (pod jedným identifikačným číslom rozhodnutia), ktorým sa všetkým oznámi jeden colný dlh i v prípade viacerých samostatných oznámení o colnom dlhu s vlastnými identifikačnými číslami. Dôvodom je už vyššie uvedená skutočnosť, že pri doručovaní jednotlivých rozhodnutí oznamujúcich vznik colného dlhu solidárnym dlžníkom, nie je možné zabezpečiť (a zákon to ani nepožaduje), aby boli všetky rozhodnutia doručené všetkým dlžníkom v tom istom okamihu. Podľa čl. 233 písm. a/ Colného kódexu bez toho, aby boli dotknuté platné právne predpisy

týkajúce sa premlčania colného dlhu a nevybratia tohto dlhu z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, colný dlh zaniká zaplatením sumy cla. Všetky neskoršie platby už zaplateného, a tým aj zaniknutého, dlhu budú vrátené. Obavy žalobcu, že by bol ten istý colný dlh zaplatený niekoľkokrát, či presvedčenie žalobcu, že mu bola štyrikrát uložená povinnosť zaplatiť jeden colný dlh, sú neopodstatnené a nezodpovedajú obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia.

26. Žalovaný ďalej poukázal na to, že niektoré námietky žalobcu uvedené jeho pôvodnom odvolaní zo dňa 30. 06. 2014, ktoré smerovalo proti pôvodnému rozhodnutiu colného úradu zn. 1095265/1/149987/2014 zo dňa 09. 06. 2014 nekorešpondujú s námietkami žalobcu uvedenými v aktuálnom odvolaní zo dňa 27. 03. 2015, ktoré smerovalo proti žalobou napadnutému rozhodnutiu. Žalobca svoje námietky účelovo mení bez ohľadu na reálny skutkový a právny stav danej veci. Žalovaný v odvolacom konaní a colný úrad v novom prejednaní veci prijali odôvodnené námietky účastníka konania (žalobcu) a vo svojich rozhodnutiach existujúce nedostatky odstránili. Pôvodné rozhodnutie colného úradu zn. 1095265/1/149987/2014 zo dňa 09. 06. 2014 bolo Finančným riaditeľstvom SR zrušené a vec bola vrátená colnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie najmä z dôvodu, že v ňom nebol dostatočne určený okruh osôb zodpovedných za vzniknutý colný dlh. Colný kódex pripúšťa situáciu, kedy bude zodpovednosť za colný dlh vzniknutý podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu konštatovaná u viacerých osôb, pričom tieto osoby môžu byt' ako dlžníci právne kvalifikovaní podľa rôznych odrážok čl. 203 ods. 3 Colného kódexu. V takom prípade nastupuje v zmysle čl. 213 Colného kódexu solidarita príslušných dlžníkov. Podľa čl. 213 Colného kódexu, ak je za zaplatenie colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu. Je potrebné, aby colný úrad existenciu už zistených dlžníkov a ich vzájomnú solidaritu v zmysle čl. 213 Colného kódexu v rozhodnutí o vzniku colného dlhu konštatoval. Colný úrad v pôvodnom prejednaní veci zistil presný okruh dlžníkov, avšak konal a rozhodol vo vzťahu ku každému jednotlivému dlžníkovi samostatne, bez zohľadnenia existencie ostatných spoludlžníkov. Z vydaných rozhodnutí, vrátane pôvodným odvolaním napadnutého rozhodnutia zn. zo dňa 09. 06. 2014, tak nevyplýva existencia ostatných zistených dlžníkov a ich vzájomná solidarita podľa čl. 213 Colného kódexu, V novom prejednaní veci, rešpektujúc vznesenú námietku žalobcu (účastníka konania), colný úrad konal spôsobom, ktorý zohľadnil existenciu viacerých dlžníkov a z každého rozhodnutia, ktorým sa ukladá osobe určenej ako dlžník povinnosť zaplatiť daný colný dlh, je zrejmá existencia ostatných zistených dlžníkov, vrátane ich právnej kvalifikácie. Pokiaľ ide o vlastný opis skutkového stavu žalobcom a o jeho právnu kvalifikáciu ním prezentovaného skutkového stavu veci, z predchádzajúcich argumentov a dôkazov uvedených v tomto vyjadrení k žalobe je zrejmé, že žalobcove tvrdenia nezodpovedajú skutočnosti a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v zistenom skutkovom stave veci. V tejto súvislosti možno na záver spomenúť žalobcove tvrdenie v treťom odseku na strane 12 v žalobe, podľa ktorého „obchodná spoločnosť INER-INVEST preukázateľne nesplnila podmienky v režime tranzitu, a v rozpore s týmto režimom nakladala s tovarom (porušila colné uzávery)“. Zo skutkového stavu veci a zo súvisiaceho spisového materiálu je pritom zrejmé, že právnická osoba INTER-INVEST GROUP, s.r.o. (žalobca zrejme myslí túto právnickú osobu) nemohla porušiť podmienku colného režimu tranzit tým, že porušila colné uzávery, keďže predmetný tovar bol prepravovaný bez colnej uzávery. Táto skutočnosť vyplýva z odseku D tranzitného colného vyhlásenia ev. č. T1 MRN 12BE10100055452395 zo dňa 02. 04. 2012, z ktorého je zrejmé, že predmetný tovar bol prepravovaný v colnom režime vonkajší tranzit bez priloženej colnej uzávery.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

27. Na prejednanie správnej žaloby žalobcu súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobcu, zástupca žalovaného a súd rozsudkom č.k. -81 zo dňa 07. 06. 2017 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 175384/2015 zo dňa 30. 06. 2015 podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že účastníkmi colného konania boli i ďalšie subjekty, čo vyplýva z administratívneho spisu, ktorým ale nebolo zaslané konečné rozhodnutie a pokiaľ žalovaný nekonal so všetkými účastníkmi konania, odňal právo na súdny proces tomu účastníkovi, ktorý ním bol aj v colnom konaní a žalovanému uložil povinnosť konať so všetkými zistenými solidárnymi dlžníkmi uvedenými v rozhodnutí.

28. Proti vyššie označenému rozsudku tunajšieho správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 17. 10. 2017, ku ktorej sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 11. 12. 2017 a ďalšie vyjadrenie zo dňa

26. 01. 2018 podal žalovaný. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. dňa 26. 09. 2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -81 zo dňa 07. 06. 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozsudku, pričom zároveň vyslovil i svoj právny názor na solidaritu dlžníkov v colnom konaní, ktorým bol správny súd v predmetnej veci viazaný v zmysle ust. .

29. Následne podávali účastníci konania písomné vyjadrenia a stanoviská (stanovisko žalobcu zo dňa 19. 10. 2020, podanie žalovaného zo dňa 05. 11. 2021, vyjadrenie žalobcu zo dňa 21. 11. 2021, vyjadrenie žalovaného zo dňa 20. 12. 2021 k vyjadreniu žalobcu, vyjadrenie žalobca zo dňa 24. 01. 2022) a súd požiadal žalovaného, aby doplnil administratívny spis o úradné preklady listín, ktoré sa v ňom nachádzajú v inom ako v štátnom jazyku, čomu žalovaný vyhovel.

30. Na pojednávaní konanom dňa 14. 09. 2021 a 08. 02. 2022 sa vyjadril právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

31. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. , ust. v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len "SSP"), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právneho názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 26. 09. 2019, opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju na pojednávaní dňa 08. 02. 2022 zamietol ako nedôvodne podanú.

32. Článok 96 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992 v znení platnom v roku 2012, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, 1. Hlavný zodpovedný je držiteľom vonkajšieho tranzitného colného režimu spoločenstva. Je zodpovedný za: a/ predloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a zároveň za dodržanie opatrení prijatých colnými orgánmi k identifikácii tovaru; b/ dodržiavanie predpisov vzťahujúcich sa na tranzitný colný režim spoločenstva. 2. Bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti hlavného zodpovedného podľa odseku 1, je dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar je prepravovaný v rámci tranzitu spoločenstva, taktiež povinný predložiť tovar v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a za dodržania opatrení prijatých colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tovaru. Článok 203 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, 1. Colný dlh pri dovoze vzniká:

- nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu. 2. Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu. 3. Dlžníkmi sú:

- osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu,

- akékoľvek osoby, ktoré sa tohto odňatia zúčastnili a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu,

- akékoľvek osoby, ktoré tovar odňatý spod colného dohľadu získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného dohľadu, a

- prípadne taktiež osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený. Článok 204 Nariadenia Rady Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, 1. Colný dlh pri dovoze vzniká: a/ neplnením jednej z povinností vyplývajúcej z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento prepustený, alebo b/ nedodržaním niektorej podmienky stanovenej na prepustenie tovaru do daného colného režimu alebo pre udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru,

s výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v článku 203, pokiaľ sa nezistí, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu. 2. Colný dlh vzniká buď v okamihu, keď prestane byť plnená povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, alebo okamihom, keď je tovar prepustený do daného colného režimu a ak sa dodatočne zistí, že podmienky stanovené na prepustenie tovaru do uvedeného colného režimu alebo udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru neboli v skutočnosti splnené. 3. Dlžníkom je osoba, ktorá má buď plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený, alebo osoba, ktorá má plniť podmienky spojené s prepustením tovaru do daného colného režimu. Článok 213 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, Ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu. Článok 215 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, 1. Colný dlh vzniká:

- na mieste, kde došlo k udalostiam, pri ktorých vzniká;

- ak nie je možné určiť takého miesto, na mieste, kde colné úrady dôjdu k záveru, že tovar je v situácii, pri ktorej colný dlh vzniká,

- ak bol tovar prepustený do colného režimu, ktorý nebol ukončený, a miesto nie je možné určiť podľa prvej alebo druhej zarážky v lehote určenej, kde to prichádza do úvahy, v súlade s postupom výboru, na mieste, kde tovar vstúpil do príslušného colného režimu alebo v rámci tohto colného režimu vstúpil na colné územie spoločenstva. 2. Ak na základe informácie, ktoré majú colné úrady k dispozícii, je možné dokázať, že tento colný dlh vznikol už keď bol tovar na inom mieste k skoršiemu dátumu, colný dlh sa považuje za vzniknutý na mieste, u ktorého je možné dokázať, že ide o miesto, kde sa tovar nachádzal v najskoršom čase, kedy je možné existenciu colného dlhu dokázať. 3. Colné úrady uvedené v článku 217(1) sú tie úrady členského štátu, kde colný dlh vzniká alebo je považovaný za vzniknutý v súlade s týmto článkom. 4. Ak colný orgán zistí, že colný dlh sa nadobudol podľa článku 202 v inom členskom štáte a suma tohto dlhu je nižšia než 5 000 eur, dlh sa považuje za nadobudnutý v členskom štáte, kde sa urobil tento nález. Článok 217 Nariadenia Rady Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, 1. Colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcu z colného dlhu, ďalej len „sumu cla“, akonáhle majú potrebné údaje, a zapíšu ju do účtovnej evidencie alebo do iného rovnocenného nosiča informácií (zápis). Prvý pododsek sa nepoužije: a/ ak bolo zavedené dočasné antidumpingové alebo vyrovnávacie clo; b/ ak je výška cla, ktorá je dlžná v súlade s colnými predpismi vyššia, ako výška určená na základe záväznej informácie; c/ pokiaľ predpisy prijaté v súlade s postupom výboru zbavujú colné orgány povinnosti zapisovať do účtovnej evidencie sumy cla nižšej než stanovenej výšky. Colné orgány nemusia po uplynutí stanovenej lehoty zapísať do účtovnej evidencie sumy cla, ktoré nebolo možné oznámiť dlžníkovi v súlade s článkom 221, odsek 3. 2. Členské štáty stanovia podrobné postupy na zapisovanie súm cla do účtovnej evidencie. Tieto postupy sa môžu odlišovať podľa toho, akú istotu majú colné orgány s ohľadom na okolnosti za ktorých colný dlh vznikol, že uvedené sumy budú zaplatené. Článok 218 Nariadenia Rady Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, 3. Ak colný dlh vznikne za iných podmienok než tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, je potrebné príslušnú sumu cla zapísať do účtovnej evidencie do 2 dní odo dňa, v ktorom colné orgány môžu: a) vypočítať sumu daného cla, a b) určiť dlžníka.

33. Podľa Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 83) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 25) ak tento zákon alebo osobitný predpis 83) neustanovuje inak. ______________________________ 25) o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 83) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 v platnom znení.

Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 v platnom znení.

34. Podľa , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2012, na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane. Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a/ nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b/ dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja. Podľa , , vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká a/ prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh, b/ prepustením tovaru do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia, c/ ukončením colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, d/ pri späť dovážanom tovare prepustením do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk, e/ nezákonným dovozom tovaru, f/ odňatím tovaru colnému dohľadu, g/ v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru. Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla sa daň vypočíta vo výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh.

35. V predmetnej veci správny súd považuje za potrebné na úvod uviesť, že žalobca v žalobe nesprávne, resp. neúplne označil subjekty, ktoré sa mali podieľať, resp. sa aj podieľali na tranzitnej operácii s cesnakom. Podľa predložených dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise bola za hlavného zodpovedného označená spoločnosť PATERNOSTER EN CO (žalobca v žalobe uviedol PATRENOTER EN CO), spoločnosť INTER-INVEST GROUP, s.r.o. bola podľa dokladov príjemcom tovaru (žalobca v žalobe uvádza spoločnosť INTER-INVEST, resp. INTERINVEST GROUP, INER-INVEST bez označenia právnej formy, pričom v obchodnom registri príslušného súdu bola zapísaná spoločnosť INTER-INVEST, spol. s r.o. a INTERINVEST spol. s r.o. v likvidácii, ktoré ale neboli účastníkom predmetného obchodu s cesnakom a spoločnosť INER-INVEST nebola zapísaná v obchodnom registri) a dodávateľom tovaru pre žalobcu bol subjekt, t.j. fyzická osoba s obchodným menom O. W. - VEZOPAX (žalobca v žalobe uvádza, že sa jedná o spoločnosť VEZOPAX, VAZOPEX, VEZOPEX). Správny súd bude subjekty, ktoré sa zúčastňovali na tranzitnej operácii spočívajúcej v dovoze cesnaku, označovať tak, ako sú zapísané v obchodnom, resp. v živnostenskom registri a ako ich označenie vyplýva z listinných dokladov nachádzajúcich s v spise. Taktiež neuniklo pozornosti správneho súdu, že žalobca ako svoj identifikačný údaj v žalobe uviedol IČO 46 385 754, ktoré ale nepatrí žalobcovi, ale inému subjektu a súd v záhlaví tohto rozsudku označil žalobcu správnym IČO v zmysle zápisu v obchodnom registri príslušného súdu.

36. V predmetnej veci správny súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý vyplýva z predloženého administratívneho spisu (po doplnení o preklady listín do štátneho jazyka) a ktorý nepovažoval za sporný. Z listín, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise je zrejmé, že žalobca nadobudol tovar (cesnak nový v množstve 19.760,- kg od svojho dodávateľa O. W. -VEZOPAX), a to na základe faktúry č. 20702/12 zo dňa 17. 04. 2012 v množstve 19.760 kg a v cene 23.712,- eur vystavenej týmto daňovým subjektom. Z faktúry a dodacieho listu vyplýva, že tovar bol dodaný dňa 13. 04. 2015, pričom na oboch listinách bolo uvedené, že tovar je preclený. Žiadne doklady o preclení tovaru a ukončení režimu tranzit však neboli predložené, a to ani jedným zo subjektov, ktoré boli na

predmetom obchode s cesnakom zainteresované (PATERNOSTER EN CO so sídlom v Belgicku ako hlavný zodpovedný, spoločnosť INTER-INVEST GROUP, s.r.o. ako objednávateľ a príjemca tovaru podľa dokladov, spoločnosť MIJAMI s.r.o. ako prepravca podľa dokladov, O. W. - VEZOPAX, ktorý podľa dokladov tovar odkúpil od príjemcu INTER-INVEST GROUP, s.r.o. a ako dodávateľ ho dodal žalobcovi, ČEROZ SLOVENSKO s.r.o. - žalobca ako skutočný príjemca tovaru). Jednalo sa o tovar, ktorý bol colným úradom odoslania prepustený do colného režimu vnútorný tranzit a podľa listinných dokladov bola prijímateľom tovaru spoločnosť INTER-INVEST GROUP, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, pričom tovar mal byť do 18. 04. 2012 predložený colnému úradu určenia, t.j. Colnému úradu Banská Bystrica, k čomu ale nedošlo.

37. Colný úrad Bratislava vydal vo vzťahu k subjektu PATERNOSTER EN CO (Belgicko) rozhodnutie o vzniku colného dlhu pod č. 1095265/1/57537/2015 zo dňa 18. 02. 2015, ktorým vypočítal a zapísal do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb 26.679,41 eur. Dovozná platba v tejto sume vznikla v zmysle čl. 203 ods. 1 Colného kódexu nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi PATERNOSTER EN CO, ktorý v tranzitnej operácii vystupoval ako hlavný zodpovedný, ktorého zodpovednosť je objektívna v zmysle čl. 203 ods. 3 štvrtý pododsek Colného kódexu. V tomto rozhodnutí zároveň v zmysle čl. 213 Colného kódexu určil, že za spoločných a nerozdielnych dlžníkov uvedeného colného dlhu sa považujú spoločnosti EURO-MONT SK s.r.o. (do 07. 10. 2014 pod obchodným menom MIJAMI s.r.o.) ako prepravca tovaru, ČEROZ SLOVENSKO s.r.o. ako skutočný príjemca tovaru a INTER- INVEST GROUP, s.r.o. ako príjemca tovaru v zmysle predložených colných dokladov. Ďalšie rozhodnutie o vzniku colného dlhu vydal Colný úrad Bratislava pod č. 1095265/1/57544/2015 dňa 18. 02. 2015 vo vzťahu k spoločnosti INTER-INVEST GROUP, s.r.o., ktorým vypočítal a zapísal do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb 26.679,41 eur. Dovozná platba v tejto sume vznikla nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi - spoločnosti INTER-INVEST GROUP, s.r.o., ktorá v tranzitnej operácii vystupovala ako príjemca tovaru v zmysle čl. 203 ods. 3 druhý pododsek Colného kódexu. V tomto rozhodnutí zároveň v zmysle čl. 213 Colného kódexu colný úrad určil, že za spoločných a nerozdielnych dlžníkov uvedeného colného dlhu sa považujú spoločnosti EURO-MONT SK s.r.o. (do 07. 10. 2014 pod obchodným menom MIJAMI s.r.o.) ako prepravca tovaru, ČEROZ SLOVENSKO s.r.o. ako skutočný príjemca tovaru a PATERNOSTER EN CO ako hlavný zodpovedný v colnom režime tranzit. Ďalšie rozhodnutie o vzniku colného dlhu vydal Colný úrad Bratislava pod č. 1095265/1/57549/2015 dňa 18. 02. 2015 vo vzťahu k spoločnosti EURO-MONT SK s.r.o., ktorým vypočítal a zapísal do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb 26.679,41 eur. Dovozná platba v tejto sume vznikla nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi - spoločnosti EURO-MONT SK s.r.o., ktorá v tranzitnej operácii vystupovala ako prepravca tovaru v zmysle čl. 203 ods. 3 štvrtý pododsek Colného kódexu. V tomto rozhodnutí zároveň v zmysle čl. 213 Colného kódexu colný úrad určil, že za spoločných a nerozdielnych dlžníkov uvedeného colného dlhu sa považujú spoločnosti INTER-INVEST GROUP, s.r.o. ako príjemca tovaru, ČEROZ SLOVENSKO s.r.o. ako skutočný príjemca tovaru a PATERNOSTER EN CO ako hlavný zodpovedný v colnom režime tranzit. Následne Colný úrad Bratislava vydal pod č. 1095265/1/92878/2015 dňa 02. 03. 2015 rozhodnutie, ktorým vo vzťahu k subjektu O. W. - VEZOPAX v zmysle ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zastavil konanie vo veci vymerania colného dlhu v zmysle čl. 203 Colného kódexu z dôvodu nedodržania podmienok ustanovených v čl. 96 ods. 2 Colného kódexu.

38. Colný úrad tak štyrmi rozhodnutiami zo dňa 18. 02. 2015 určil štyroch spoločných a nerozdielnych (solidárnych) dlžníkov za zaplatenie jedného a toho istého colného dlhu, ktorými týmto dlžníkom uložil povinnosť colný dlh uhradiť, pričom v každom rozhodnutí uviedol, na základe akého skutkového stavu a z akého právneho titulu im túto povinnosť ukladá. Najvyšší súd SR ako kasačný súd vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 26. 09. 2019 (ktorým zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. -81 zo dňa 07. 06. 2017 v predmetnej veci) poukázal na čl. 213 Colného kódexu a uviedol, že ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu. Spoločné záväzky sa môžu vyskytovať ako zásielky dielčie a záväzky solidárne (každý dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie, a ak tak učiní, zaniká tým povinnosť ostatných dlžníkov plniť). V prejednávanej veci colný úrad konal a samostatnými rozhodnutiami rozhodoval aj vo vzťahu k ostatným solidárnym dlžníkom, pričom v každom z týchto rozhodnutí konštatoval solidaritu dlžníctva v zmysle čl. 203, resp. čl. 213 Colného kódexu. Kasačný súd bol toho názoru, že z každého rozhodnutia (teda i z rozhodnutia žalovaného, ktoré je napadnuté správnou žalobou v tomto súdnom

konaní) je zrejmé, že ide o jeden a ten istý dlh v sume 26.679,41 eur vzťahujúci sa k tomu istému tovaru. Ďalej vyslovil názor, že v postupe colných orgánov, ktoré vo vzťahu k žalobou napadnutým rozhodnutiam colného úradu a žalovaného v tejto veci nekonali s ostatnými solidárnymi dlžníkmi a nedoručovali im tieto rozhodnutia (rovnako ako rozhodnutia vydané vo vzťahu k ostatným solidárnym dlžníkom nedoručovali žalobcovi) nemožno vidieť pochybenie. Vo vzťahu k ostatným solidárnym dlžníkom colné orgány konali samostatne (colný úrad vydával jednotlivé vyššie uvedené rozhodnutia a konštatoval solidaritu dlžníctva vo vzťahu k tam uvedeným subjektom), čo nemôže spôsobovať vadu konania, resp. podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. To, že ostatní solidárni dlžníci, nepodali opravné prostriedky proti prvostupňovým rozhodnutiam, resp. správne žaloby, nemôže byť vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi. Z uvedeného právneho názoru, ktorým je konajúci správny súd viazaný, potom vyplýva, že colný úrad vo vzťahu k žalobcovi pri určovaní solidarity dlžníkov nepochybil a neurčil colný dlh štyrikrát (ako to tvrdil žalobca v IV. časti žaloby), pričom nemal ani povinnosť rozhodnutie vydané vo vzťahu ku konkrétnemu solidárnemu dlžníkovi doručovať všetkým solidárnym dlžníkom (čo taktiež žalobca tvrdil v IV. časti žaloby). Nedôvodné sú potom námietky žalobcu uvedené v tejto, t.j. IV. časti žaloby a správny súd sa s nimi už ďalej nezaoberal. V tejto súvislosti správny súd však poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 30. 04. 2019, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -63 zo dňa 27. 09. 2017 (vo veci žalobcu: EURO-MONT SK s.r.o. proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 146353/2015 zo dňa 29. 06. 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 1095265/1/57549/2015 zo dňa 18. 02. 2015 uvedené v 37. bode ods. 3 tohto rozsudku, ktorým colný úrad v zmysle čl. 217 ods. 1 Colného kódexu a v súlade s čl. 218 ods. 3 Colného kódexu vypočítal a zapísal dňa 09. 06. 2014 do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške 26.679,41 eur, pričom za colného dlžníka označil spoločnosť EURO-MONT SK s.r.o., ktorá v tranzitnej operácii vystupovala ako prepravca, a to v zmysle čl. 203 ods. 3 štvrtý pododsek Colného kódexu) a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici viazaný právnym názorom kasačného súdu rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 17. 07. 2019 zamietol žalobu žalobcu, t.j. spoločnosti EURO-MONT SK s.r.o. proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného č. 146353/2015 zo dňa 29. 06. 2015.

39. K ďalším námietkam žalobcu v podanej žalobe (III. a V. časť žaloby) správny súd uvádza, že ani tieto nepovažuje za dôvodné. V administratívnom spise sa nachádzajú doklady (faktúra zo dňa 29. 03. 2012, tranzitné colné vyhlásenie MRN 12BE10100055452395), podľa ktorých odosielateľom (dodávateľom) predmetného tovaru - cesnaku mala byť spoločnosť S.C. WORLD MARKET EXPRESS S.R.L. so sídlom v Rumunsku a jeho príjemcom (odberateľom) mala byť spoločnosť INTER INVEST GROUP, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, pričom tovar bol prepustený (úradom odoslania v Antwerpách) dňa 02. 04. 2012 do colného režimu tranzit (T1). V predloženom tranzitnom colnom vyhlásení je ďalej označený ako hlavný zodpovedný spoločnosť PATERNOSTER EN CO (sídlo v Antwerpách), úrad určenia je Colný úrad v Banskej Bystrici, kde mal byť tovar predložený do 18. 04. 2012. Tieto zistenia vyplývajúce z predložených listín nenamietal ani žalobca, ktorý zároveň tvrdil, že tovar (v tomto prípade cesnak), ktorý je režime tranzit môže byť predmetom prevodu vlastníckeho práva a osoba, ktorá takýto tovar prevedie na iný subjekt (kupujúceho) je aj naďalej povinná plniť podmienky režimu, do ktorého bol tovar prepustený. S týmito tvrdeniami žalobcu možno podľa názoru súdu súhlasiť a je nesporné, že colný úrad vyvodzoval zodpovednosť za nesplnenie podmienok colného režimu tranzit i vo vzťahu k ďalším subjektom, ktoré sa podieľali na tranzitnej operácii, a to vo vzťahu k hlavnému zodpovednému (PATERNOSTER EN CO), k deklarovanému príjemcovi tovaru (INTER INVEST GROUP, s.r.o.) a vo vzťahu k dopravcovi tovaru (EURO-MONT SK s.r.o. - v roku 2012 pod obchodným menom MIJAMI s.r.o.), čoho dôkazom sú jeho rozhodnutia zo dňa 18. 02. 2015 (37. bod tohto rozsudku). Žalobca v žalobe (III. časť) výslovne namietal, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí vtom, že colný úrad zastavil konanie vo vzťahu k spoločnosti VEZOPAX. Takáto námietka nemôže byť vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu relevantná a nemôže spôsobovať jeho nezákonnosť. Zodpovedá skutočnosti, že colný úrad rozhodnutím zo dňa 02. 03. 2015 zastavil konanie vo vzťahu k fyzickej osobe O. W. - VEZOPAX (nie vo vzťahu k obchodnej spoločnosti VEZOPAX) vo veci vymerania colného dlhu v zmysle ust. čl. 203 Colného kódexu z dôvodu nedodržania podmienok ustanovených v čl. 96 ods. 2 Colného kódexu. Predmetné rozhodnutie však nemôže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej žalobcom v tejto právnej veci, t.j. proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30. 06.

2015 (ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie colného úradu zo dňa 18. 02. 2015) a nie je možné ho preskúmavať v tomto konaní ani ako podkladové rozhodnutie, nakoľko takýmto rozhodnutím vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam nie je. Ako už bolo vyššie uvedené, príjemcom tovaru (cesnaku) podľa colných dokladov v administratívnom spise mala byť spoločnosť INTER INVEST GROUP, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, od ktorej tento tovar nadobudla fyzická osoba O. W. - VEZOPAX a táto podľa predložených dokladov (faktúra, dodací list) tovar predala žalobcovi, pričom tovar sa stále nachádzal v neukončenom colnom režime tranzit, a teda bolo potrebné plniť povinnosti z tohto režimu, vrátane povinnosti predložiť tovar colnému úradu určenia, t.j. Colnému úradu v Banskej Bystrici do 18. 04. 2012, čo vyplýva z tranzitného colného vyhlásenia. Nesporné je, že žalobca nebol uvedený v colných dokladoch vzťahujúcich sa na predmetný tovar, ale ani nemohol byť, nakoľko pred jeho nadobudnutím nemal podľa colných dokladov žiadne právom aprobované postavenie a vlastníkom tovaru sa stal až po jeho dovoze na územie SR a dodaní od dodávateľa O. W. - VEZOPAX v čase neukončeného colného režimu tranzit. Na tejto skutočnosti nič nemení ani údaj uvedený na faktúre zo dňa 17. 04. 2012 vystavenej dodávateľom (O. W. - VEZOPAX) pre odberateľa (žalobca) a na dodacom liste zo dňa 13. 04. 2012 k tejto faktúre, že tovar je preclený. Preclenie tovaru by znamenalo ukončenie colného režimu tranzit, k čomu ale do 18. 04. 2012 nedošlo. Keďže žalobca nadobudol predmetný tovar v čase, keď sa naň vzťahoval colný režim tranzit a do 18. 04. 2012 nebol tovar predložený colnému úradu určenia, je potrebné konštatovať, že tovar bol odňatý spod colného dohľadu a dňom 19. 04. 2012 vznikol colný dlh v sume 26.679,41 eur, na úhradu ktorého colný úrad vyzval okrem žalobcu ako dlžníka (v priestoroch ktorého sa tovar nachádzal tom čase) i ďalších spoločných a nerozdielnych dlžníkov, a to hlavného zodpovedného (PATERNOSTER EN CO), deklarovaného príjemcu tovaru podľa colných dokladov (INTER INVEST GROUP, s.r.o.) a dopravcu tovaru (EURO-MONT SK s.r.o. - v roku 2012 pod obchodným menom MIJAMI s.r.o.). Podľa názoru súdu colné orgány správne posúdili postavenie žalobcu ako colného dlžníka v zmysle čl. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu, nakoľko možno dôvodne konštatovať, že to bol žalobca, ktorý ako vlastník tovaru tento odňal spod colného dohľadu v ktorom sa nachádzal do 18. 04. 2012. Na posúdenie colného dlžníka podľa čl. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu sa nevyžaduje splnenie ďalších kumulatívnych podmienok, ako je to pri čl. 203 ods. 3 druhý až štvrtý pododsek Colného kódexu, ale postačuje, že osoba odňala tovar spod colného dohľadu, čo žalobca podľa názoru súdu urobil, keď prijal tovar, u ktorého nebol ukončený colný režim tranzit a ako vlastník tovaru tento nepredložil do 18. 04. 2012 colnému úradu určenia. Na skutočnosti, že žalobca prijal tovar, u ktorého nebol ukončený režim tranzit (teda nepreclený tovar), nemôže nič meniť ani údaj na faktúre č. 20702/12 zo dňa 17. 04. 2012 a dodacom liste zo dňa 13. 04. 2012 o tom, že tovar je preclený, nakoľko tento údaj nezodpovedal skutočnosti. K aplikácii čl. 203 (ktorý použili colné orgány) a čl. 204 (na ktorý poukazoval žalobca) Colného kódexu je potrebné uviesť, že tieto články majú rozdielnu pôsobnosť. Článok 203 sa týka správania, ktoré vedie k odňatiu tovaru spod colného dohľadu a predmetom čl. 204 sú nesplnenia povinností a nedodržiavanie podmienok spojených s rôznymi colnými režimami, ktoré nemali vplyv na colný dohľad (rozsudok Hamann International, C-337/01, EU:C:2004:90, bod 28). Zo znenia čl. 204 Colného kódexu vyplýva, že toto ustanovenie sa uplatňuje len v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje čl. 203 tohto kódexu (rozsudok Hamann International, EU:C:2004:90, bod 29). Na určenie toho, na základe ktorého z týchto dvoch článkov vzniká colný dlh pri dovoze, treba v prvom rade skúmať, či skutočnosti, o ktoré v konkrétnej veci ide, predstavujú odňatie spod colného dohľadu v zmysle čl. 203 ods. 1 Colného kódexu. Uplatnenie ustanovení čl. 204 Colného kódexu prichádza do úvahy len v prípade zápornej odpovede na túto otázku (rozsudok Hamann International, EU:C:2004:90, bod 30). Pojem „odňatie spod colného dohľadu“, ktorý sa nachádza v čl. 203 ods. 1 Colného kódexu, treba v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ chápať tak, že zahŕňa akékoľvek konanie alebo opomenutie konať s cieľom zabrániť príslušnému colnému orgánu, aj keď len krátkodobo, v prístupe k tovaru, ktorý podlieha colnému dohľadu, a zabrániť mu vo vykonaní kontrol upravených v čl. 37 ods. 1 colného kódexu (rozsudky D. Wandel, C-66/99, EU:C:2001:69, bod 47; Liberexim, C-371/99, EU:C:2002:433, bod 55, a Hamann International, EU:C:2004:90, bod 31). Uplatňovanie čl. 203 Colného kódexu je odôvodnené, pokiaľ by zo zmiznutia tovaru vyplývalo riziko vstupu do hospodárskeho obehu Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudky Liberexim, EU:C:2002:433, bod 56, a Honeywell Aerospace, C-300/03, EU:C:2005:43, bod 20). Prítomnosť tovaru, ktorý nebol oslobodený od dovozných platieb, na colnom území Únie totiž zahŕňa riziko, že tento tovar sa nakoniec bez preclenia dostane do hospodárskeho obehu členských štátov a čl. 203 Colného kódexu prispieva k predchádzaniu tomuto riziku (pozri analogicky rozsudok DSV Road, C-234/09, EU:C:2010:435, bod 31). V predmetnej veci z administratívneho spisu vyplýva, že tovar, o ktorý išlo, nebol colnému úradu určenia vôbec predložený

(ani s oneskorením po uplynutí určenej lehoty) a dostal sa do hospodárskeho obehu bez preclenia a na takýto skutkový stav potom colné orgány správne aplikovali čl. 203 Colného kódexu, keď určili, že colný dlh vznikol podľa čl. 203 ods. 1 Colného kódexu a v zmysle ust. (odňatím tovaru colnému dohľadu) a dlžníkom je okrem iných subjektov i žalobca podľa čl. 203 ods. 3 prvého pododseku Colného kódexu. O colný dlh podľa čl. 204 Colného kódexu by sa mohlo jednať v prípade, ak by sa na danú situáciu nevzťahoval čl. 203 Colného kódexu a vtedy by bolo potrebné skúmať, či došlo k nesplneniu povinností a nedodržania podmienok vyplývajúcich z daného colného režimu, ako to vyžaduje čl. 204 ods. 1 písm. a/, b/ Colného kódexu. Okrem toho, z čl. 204 ods. 1 Colného kódexu jednoznačne vyplýva, že colný dlh pri dovoze vzniká za tam uvedených podmienok (písm. a/, b/) s výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v čl. 203 Colného kódexu. Ak teda colný dlh vznikol podľa čl. 203 Colného kódexu, nemôže vzniknúť podľa čl. 204 tohto kódexu. V súvislosti s vyššie uvádzaným správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ (prvá komora) vo veci C-480/12 zo dňa 15. 05. 2014 (Minister van Financiën proti X BV), ktorý sa zaoberá otázkou pôsobnosti čl. 203 a 204 Colného kódexu a zo záverov tohto rozsudku vychádzal pri posudzovaní aplikácie uvedených článkov kódexu.

40. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že colný úrad postupoval správne a v zmysle zákona, keď rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2015 určil žalobcu za colného dlžníka podľa č. 203 ods. 3 prvý pododsek Colného kódexu a vymeral mu colný dlh v sume 26.679,41 eur s tým, že za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu sa považujú ešte ďalšie tri subjekty. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie colného úradu zo dňa 18. 02. 2015 potvrdil podľa ust. Zb o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý bolo potrebné aplikovať na colné konanie. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že colné orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver colného úradu a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s príslušnými článkami Colného kódexu aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnými v čase dovozu predmetného tovaru,. pričom súd nezistil ani žiadne závažné procesné pochybenia colných orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam colného úradu a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

41. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania (vrátane trov kasačného konania) vznikli.

43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.