Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-55-2021.pdf
PDF · 100.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/55/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Y. S., W.. XX.XX.XXXX, XXX XX N., o zaplatenie 676,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 176,20 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 18.03.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 676,39 eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a. s.) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické telekomunikačné služby prostredníctvom jeho verejnej siete, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vyúčtoval nasledovnými faktúrami, a to faktúrou splatnou dňa 29.03.2018 na sumu 341, 26 eur ku dňu postúpenia a faktúrou splatnou dňa 30.04.2018 na sumu 112,56 eur ku dňu postúpenia pohľadávky. Na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovaného zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižuje. Žalovaný porušil povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 08.07.2020 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný napriek výzve právneho zástupcu žalobcu pohľadávku do dnešného dňa nezaplatil.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 12.04.2021 platobný rozkaz sp. zn.: 2Up/354/2021, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní,
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 22.06.2021.
3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa § 116 ods. 2 CSP v spojení § 108 CSP a zároveň ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP nakoľko mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000,- eur. Súd tak rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 08.02.2022.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu, a to: návrhom na vydanie platobného rozkazu, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, výhodami a podmienkami skupiny Magenta 1, podacím hárkom, faktúrami za poskytnutie služieb a zmluvnú pokutu, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky z 22.07.2020, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 22.02.2021, podacím hárkom, vyjadrením žalobcu spolu s čiastočným späťvzatím žaloby, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telecom, a.s.- časť A - akciové ponuky, prílohou cenníka programov Happy a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a .s. a žalovaným bola dňa 10.02.2018 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému okrem iného službu Mobilný Hlas s programom služby HAPPY XS s dobou viazanosti 24 mesiacov a žalovaný sa zaviazal platiť riadne a včas za poskytované služby. Žalovaný uvedené služby čerpal, avšak cenu za poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil a žiadnu čiastku neuhradil ani po podaní žaloby. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za poskytnuté služby faktúrami celkovo sumu 518,65 eura, z ktorej si v rámci tohto konania žalobca uplatňuje sumu 453,82 eur. Z článku 4 zmluvy vyplýva okrem iného aj záväzok viazanosti žalovaného, v zmysle ktorého má zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a tiež využívať služby podľa zmluvy a riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. V zmysle článku 5 zmluvy si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia záväzku viazanosti právo na zmluvnú pokutu, ktorá sa mala vypočítať tak, že výška zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet). Zmluvná pokuta ako základ a počiatočná suma, ktorá mala klesať, bola dojednaná vo výške 50,- eur. Právny predchodca žalobcu mal listom zo dňa 22.07.2020 oznámiť, že postúpil pohľadávku na žalobcu, vyplývajúcu z jednotlivých faktúr v celkovej výške 701,22 eur spolu s príslušenstvom, ktorá mu vznikla voči žalovanému.
7. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
8. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
13. Podľa § 43 ods. 13 ZoEK, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
14. Podľa § 44 ods. 1 ZoEK, zmluva o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú, to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 44 ods. 11 písm. b) ZoEK, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
16. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 525 ods.1, 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 10.02.2018 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ustanovení § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, pričom na tento vzťah treba okrem zákona o elektronických komunikáciách uplatňovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa (nakoľko v súdnom konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný uzatváral takúto zmluvu v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou). Zmluva o poskytovaní služieb, ako aj dodatok mali formulárový charakter, boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť ich obsah. V konaní bolo nesporné, že na základe platne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému verejné služby podľa zvolených programov, za ktoré však žalovaný riadne a včas neplatil.
20. Súd ďalej skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je súčasťou každého súdneho konania, pričom ju súd skúma vždy - aj bez návrhu, aj keď ju žiadny z účastníkov nenamieta /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 26.06.2010/, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Okresný súd je tak oprávnený ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu, a to napriek procesnej pasivite žalovaného pričom: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany
sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Na základe uvedeného súd žalobcu vyzval na preukázanie platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 ZoEK. Žalobca na výzvu súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že aktívnu legitimáciu preukazujú oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zasielané dňa 22.07.2020. Zároveň predložili súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020 spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Poukázal na to, že týmto riadne preukázali aktívnu legitimáciu, pričom takýto postup je plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou praxou a odkázali sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003. Okrem toho poukázali, že súdu predložili výzvy zo dňa 15.03.2018, 15.04.2018 a 15.11.2018, čoho dôkazom boli do spisu doložené faktúry a nimi preukazovali dodržanie postupu podľa § 43 ods. 13 ZoEK. Žalobca vo vyjadrení poukázal aj na znenie § 151 ods. 1CSP, a s ohľadom na to uviedli, že nakoľko žalovaný doručenie nerozporoval, riadne doručenie považujú za nesporné. Vzhľadom na uvedené, súd opakovane poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu. Súd má zato, že v danom prípade ide o sporové konanie, a preto strana sporu musí uniesť bremeno tvrdení a skutočností, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a toto bremeno tiež preukázať. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 132 ods. 1 určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť strany označiť dôkazy na svoje tvrdenia a z tohto vyplýva, že na strane sporu leží iniciatíva pri zabezpečovaní dôkazov. Strana pokiaľ neoznačila a nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, tak nesie nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu spočívať v tom, že súd rozhodne len na základe vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol takto zistený, pričom takýto následok postihuje aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, no po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu závisle od konania, pokiaľ je daný výsledok vykonaného dokazovania. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca má v súdnom spore nielen tvrdiť, ale i dokazovať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Ako vyplýva zo zistenia skutkového stavu, tak pôvodný veriteľ - spoločnosť Slovak Telekom a.s., ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným, mala postúpiť žalobcovi svoje pohľadávky, ktoré mala voči žalovanému. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal a nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by preukazovali platné postúpenie pohľadávky z pôvodného právneho predchodcu žalobcu Slovak Telekom, a. s. na postupcu - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 umožnil preskúmanie povolenosti postúpenia pohľadávky ako aj platnosti postúpenia v spotrebiteľských vzťahoch, pričom analogicky možno z neho vychádzať aj v tomto spore, a to napriek skutočnosti, že sa NS SR zaoberal postúpením bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedených dôvodov tak súd preskúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko právnym predchodcom žalobcu bol telekomunikačný podnik Slovak Telekom, a.s. a bolo potrebné pre platné postúpenie pohľadávky splniť tak všeobecné podmienky uvedené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitné podmienky uvedené v § 43 ods.13 ZoEK. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, ako aj faktúrami, ktorými bola vyúčtovaná pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, nakoľko poukázal na to, že súčasťou týchto faktúr sú aj upomienky, ktorými mal pôvodný veriteľ upozorniť žalovaného na pohľadávky po lehote splatnosti a vyzvať ho na ich úhradu. Podľa názoru súdu však neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, tak ako ich definuje § 43 ods. 13 ZoEK, pretože z takéhoto ustanovenia vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu, a ktorá predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak následne účastník nezaplatí takúto pohľadávku ani do 90 dní od jej splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Za výzvu podľa § 43 ods.13 ZoEK v žiadnom prípade nemožno považovať samotné faktúry vystavením ktorých si podnik plnil inú zákonnú povinnosť, a to podľa § 43 ods. 12 ZoEK. Faktúra nemôže byť výzvou podľa § 43 ods.13 ZoEK logicky už preto, že ak zákon v jednom ustanovení (§ 43 ods.12) osobitne uložil povinnosť podniku predložiť účastníkovi vždy faktúru, aby vôbec mal nárok na zaplatenie ceny služieb a následne v hneď nasledujúcom ustanovení (§ 43 ods.13) povinnosť samostatnej písomnej výzvy pred postúpením, z čoho je zjavné, že musí to byť iná, osobitná, samostatná výzva, nie faktúra, ktorá sa má účastníkovi prekladať vždy, lebo inak by úprava v § 43 ods.13 ZoEK nemala žiaden zmysel a bola by zbytočná. Okrem toho žalobca v konaní nepreukázal ani účinné doručenie takejto výzvy, dokonca ani doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, resp. nedoložil ani iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa takáto výzva, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky dostala do dispozičnej sféry žalovaného, tak ako to upravuje Občiansky zákonník
v ustanovení § 45 ods. 1, a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Účelom ustanovenia § 43 ods. 13 ZoEK je okrem iného dať možnosť účastníkovi uhradiť dlh na základe takejto výzvy a tým odvrátiť možné postúpenie pohľadávky. V konaní nebol preukázaný ani súhlas žalovaného s postúpením takejto pohľadávky, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky uvedené v § 43 ods. 13 ZoEK v spojení s § 524 a nasl. OZ, a z tohto dôvodu je tak postúpenie pohľadávky neplatné podľa § 39 OZ, nakoľko bolo urobené v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené súd žalobcu podľa § 138 vyzval na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby, na ktorú však žalobca nereagoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto ju súd vo zvyšnej časti, ktorá nebola dotknutá zastavením konania zamietol.
21. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
22. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
23. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
24. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.09.2021 vzal žalobca svoju žalobu vo vzťahu k zmluvnej pokute vo výške 176,20 eur s späť. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžaduje. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd konanie v tejto časti zastavil.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný aj keď bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu (aj zastavenie konania v časti poplatkov zavinil žalobca), tak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Leviciach, dňa 08. februára 2022
JUDr. Alena Moravčíková s u d k y ň a