Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo Bratislava I., Palackého 24, 811 02 Bratislava, IČO: 00 169 226, práv. zast.: JUDr. Miroslav Kučera, advokát, Krajinská 30, 821 06 Bratislava, proti žalovanému DUGA spol. s r.o., Panská 1, 811 01 Bratislava, IČO: 00 685 267, práv. zast. Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, o zaplatenie 3.662,86 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -184 zo dňa 18.2.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -184 zo dňa 18.2.2020 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.4.2014 domáhal zaplatenia žalovanej istiny z titulu neuhradených predpísaných zálohových platieb za rok 2010 a za rok 2011 voči nájomcovi - žalovanému za nebytový priestor č. 12-NP6 na prízemí v bytovom dome na ulici Palackého 18 v Bratislave, kde správu vykonáva žalobca na základe zmluvy o výkone správy. Sporným v konaní nebolo, že žalobca je správcom, ktorý vykonáva správu na základe zmluvy o výkone správy. Spornou skutočnosťou nebolo ani to, že vlastníkom nebytového priestoru sú manželia H. G. a J. G., zatiaľ čo prevádzkovateľom je spoločnosť žalovaného, ktorého konateľmi sú manželia G.. Žalovaný namietal v konaní pasívnu vecnú legitimáciu, ako aj skutočnosť, že žalobca neumožnil uzavretie predmetnej zmluvy o výkone správy, ktorá je prevádzkovateľom nebytových priestorov, keďže spoločnosť patrí nadobúdateľom. Žalovaný namietal neposkytnutie služieb okrem studenej vody, ďalej odmietol zvýšenie príspevku do fondu opráv na opravu strechy. Súd prvej inštancie skúmal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcov domáhať sa zaplatenia predmetnej úhrady z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie roka 2010 a 2011.

3. Súd prvej inštancie zistil, že aktívna vecná legitimácia je daná, keďže správca pri výkone správy koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca je oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého správu vykonáva (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , ktoré bolo

publikované pod R 63/2009). S ohľadom na tú skutočnosť, že vlastníkom nebytového priestoru sú manželia H. G. a J. G., zatiaľ čo žalovaný bol len prevádzkovateľom predmetného nebytové priestoru, je s poukazom na , v zmysle ktorého sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, zrejmé, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným, voči ktorému sa žalobca má domáhať úhrady predmetných preddavkov. Žalovaného však nemožno považovať za nositeľa subjektívnych povinností vyplývajúcich z predmetného zmluvného vzťahu, teda za pasívne vecne legitimovaný subjekt. Vzhľadom na vyššie uvedené (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) už nebolo potrebné, aby sa súd podrobne zaoberal ďalšími námietkami vznesenými zo strany žalovaného. O trovách konania vzhľadom na plný úspech žalovaného súd rozhodol podľa v spojení s

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné a nepreskúmateľné, pričom má za to, že žalovaný bol povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej platnej Zmluvy o výkone správy tým, že na základe predpisu platieb síce vlastník mal uhrádzať platby do fondu prevádzky údržby a opráv, a úhrady za dodávku služieb spojených s užívaním bytu, avšak existovala osobitná dohoda medzi žalobcom a manželmi G., že za nich si svoje zmluvné povinnosti bude plniť žalovaný. Týmto sa súd nezaoberal. Keďže žalovaný svoj dlh na úhradách ničím nevyvrátil, zákonné podmienky na vydanie zamietnutia žaloby nie sú dané. Žalobca zotrval na žalobe voči žalovanému kvôli osobitnej dohode medzi žalobcom a manželmi, pričom k zmene subjektu na strane žalovaného malo dôjsť na podnet žalobcu až v priebehu ďalšieho konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca sa po celý čas súdneho konania nezúčastňoval osobne na pojednávaní, zúčastňoval sa iba jeho právny zástupca. Keď žalovaný trval na vypočutí žalobcu osobne, žalobca sa vždy ospravedlnil a nezúčastnil sa nikdy pojednávania. Žalobcovi, teda podľa tvrdenia v jeho odvolaní, malo byť porušené právo na spravodlivý proces tým, že nebol vypočutý, pričom s týmto tvrdením žalobcu žalovaný nesúhlasí. Žalovaný nie je vlastníkom daného nebytového priestoru, ktorý je uvedený na liste vlastníctva č. XXXX, a teda nemôže žalobca nútiť žalovaného k úhrade sumy, ktorú žaluje, keďže žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalobca vo svojom odvolaní ničím nepodložil svoje tvrdenia, ide iba o jeho domnienky, že má za to, že medzi žalobcom a manželmi G. existovala dohoda, že za nich si svoje zmluvné povinnosti bude plniť žalovaný. K tomuto žalovaný uvádza, že žalobca bol ten kto inicioval súdny spor, a teda dôkazné bremeno neuniesol.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.2.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, pričom ako vyplýva z výpisu LV č. XXXX, okres F. I, k.ú. F. - L. Y., vlastníkom nebytového priestoru č. NP6 na prízemí bytového domu na T. XX, F., je H.E. G. a J. G. v spoluvlastníckom podiele 1/1. Uvedený nebytový priestor nadobudli

na základe titulu nadobudnutia V-2872/99 zo dňa 15.10.1999. Ako správne uviedol a poukázal súd prvej inštancie, na základe ust. , žalovaného nemožno považovať za pasívne vecne legitimovaného, keďže vlastníkom nebytového priestoru sú manželia H. G. E. J. G.. V zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, povinnosť uhrádzať zálohové platby zaťažuje vlastníka nebytového priestoru. Medzi vlastníkom a správcom bytového domu vzniká na základe zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov právny vzťah, pričom práva a povinnosti účastníkov tohto vzťahu upravuje citovaný zákon a špecifikuje písomná zmluva o výkone správy. Z uvedeného právne vzťahu nemožno vyvodiť povinnosti uhrádzať zálohové platby pre žalovaného, ktorý nie je vlastníkom predmetného nebytového priestoru, ale iba nájomcom. Na základe uvedeného nie je žalovaný v tomto konaní pasívne legitimovaný a preto nie je možné mu uložiť zaplatenie žalovanej sumy.

10. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo argument žalobcu o tom, že existovala osobitná dohoda medzi žalobcom a manželmi G., že za nich si svoje zmluvné povinnosti bude plniť žalovaný, nepovažoval za preukázaný. Keďže ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, odvolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré žalobca uvádzal vo svojom odvolaní.

11. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške týchto trov súd prvej inštancie samostatným uznesením.

14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).