Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-11-2021.pdf
PDF · 203.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Phone trader s.r.o., Hlavná 22, Štúrovo, IČO: 50 045 822, zastúpeného JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, Štefánikova 84, Nitra, IČO: 42 044 634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 27. 06. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100984664/2019 zo dňa 26. 04. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 23. 03. 2017 vykonal správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo) miestne zisťovanie v sídle spoločnosti žalobcu za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý zapožičal doklady (prijaté a vydané faktúry s označením číselného radu), o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 13. 04. 2017 sa u žalobcu začala dňa 16. 05. 2017 daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016 až december 2016.
2. Rozhodnutím zo dňa 07. 08. 2017 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 08. 08. 2017 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a za účelom získania informácií týkajúcich sa spoločnosti UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest, Maďarsko správca dane zaslal maďarskej finančnej správe žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorú urgoval v podaní zo dňa 14. 12. 2017. Správca dane v podaní zo dňa 12. 03. 2018 oznámil žalobcovi, že dňa 06. 03. 2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. 3. Dňa 14. 06. 2017 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobcu A. M., ktorého hlavným predmetom bolo vyjadrenie sa k zdaniteľným obchodom za zdaňovacie obdobie máj 2016 - december 2016. 4. Súčasťou predložených dokladov zo strany žalobcu, bolo aj „vyhlásenie“ s dátumom 19. 06. 2017 v preklade do slovenského jazyka v znení „Nižšie podpísaný W. D., ako konateľ spoločnosti Z. trader s.r.o. (so sídlom: Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, SK, IČ DPH: SK2120154883) vyhlasujem, že zo strany spoločnosti Unitotal Kft (so sídlom: 1078 Budapest, Rottenbiller u. 44, DIČ: 14606922-2-42) som udržiaval kontakt s pánom S. J. a Z. A.. Z ich strany mi boli objednávky doručené prostredníctvom objednávkového formuláru. Tovar bol dodaný na adresu: Budapest 09, Kén u. 5. alebo Budapest 10, Jászberényi út 34-36. Tovar prevzal: S. J. alebo Z. A..“
Ďalej sa v spise nachádza „splnomocnenie“ s dátumom zo dňa 25. 11. 2016 preložené do slovenského jazyka, podľa ktorého podpísaný S. J. (bytom XXXX Z. XX.) ako konateľ spoločnosti UNITOTAL Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság (so sídlom 1078 Budapest, Rottenbiller u. 44 číslo: 13-09-273954) udelil plnú moc Z. A. (bytom XXXXX I., M. ul. XX, Q.) ako splnomocnencovi, aby za „mňa a v mojom mene v plnej miere konal v záležitostiach týkajúcich sa spoločnosti, zastupoval pred rôznymi orgánmi, obchodnými spoločnosťami, podpísal dokumenty, faktúry, mal dispozičné právo k bankovému účtu a prevzal poštové zásielky“. Správcovi dane boli predložené i daňové doklady, súhrnný výkaz za august 2016 a zmluva o bežnom účte spoločnosti UNITOTAL Kft.
5. Dňa 25. 04. 2018 správa dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom spoločnosti žalobcu A. M., ktorý bol oboznámený so zisteniami správcu dane, na základe ktorých vyvodil záver, že k reálnemu dodaniu tovaru v rámci trojstranného obchodu pre UNITOTAL Kft nedošlo a neboli splnené podmienky oslobodenia od dane v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.). Následne podal žalobca vyjadrenie zo dňa 02. 05. 2018 k oboznámeným skutočnostiam a predložil listinu zo dňa 06. 10. 2016 preloženú do slovenského jazyka s označením „potvrdenie o prevzatí tovaru“, podľa ktorej podpísaný S. J. v mene spoločnosti Unitotal Kft potvrdil, že od predajcu (žalobca) „som prevzal tovar uvedený na faktúre č. 611600243 v hodnote 48275,4 eur“ a ďalšiu listinu zo dňa 31. 07. 2017 preloženú do slovenského jazyka s označením „vyhlásenie“, podľa ktorej podpísaný S. J. ako konateľ spoločnosti Unitotal Kft vyhlásil, že spoločnosť počas roku 2016 (od augusta do decembra) kúpila mobilné telefóny od spoločnosti Phone trader s.r.o. v hodnote 6 017 718,10 eur s tým, že tovar „som v každom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa spoločnosti Phone trader s.r.o., t.j. od pána W. D.. Prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť Phohe trader s.r.o.“
6. Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016 až december 2016 vyhotovil správca dane dňa 28. 05. 2018. K zdaňovaciemu obdobiu august 2016 správca dane v protokole uviedol, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, nepreukázal, že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a nepreukázal v zmysle ust. § 17 ods. 2 uvedeného zákona, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru z dôvodu, že tovar v Maďarsku prevzala od nemeckého dodávateľa slovenská spoločnosť Phone trader s.r.o. a tam následne dodala pre spoločnosť UNITOTAL Kft, pritom v Maďarsku daň neodviedla. Spoločnosť UNITOTAL Kft nadobudnutie deklarovaného tovaru od spoločnosti Phone trader s.r.o. nepotvrdila. Protokol spolu s výzvou zo dňa 29. 05. 2018 na vyjadrenie sa k nemu bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 30. 5. 2018 a týmto dňom bola daňová kontrola skončená.
7. Žalobca podal k protokolu vyjadrenie zo dňa 20. 06. 2018, v ktorom nesúhlasil s tam uvedenými zisteniami správcu dane. Dňa 12. 07. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly a žalobca predložil dve listiny v maďarskom jazyku ako vzor prevzatia zásielky, zoznam prijatých faktúr rok 2016 a zoznam odoslaných faktúr 2016.
8. Správca dane vydal dňa 25. 07. 2018 rozhodnutie, ktorým za zdaňovacie obdobie august 2016 určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 193.507,67 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 2,- eurá a vyrubil mu daň z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 193.505,67 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 30. 08. 2018.
9. Žalovaný vydal dňa 19. 12. 2018 rozhodnutie o prerušení konania vo veci odvolania proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 25. 07. 2018 (zdaňovacie obdobie august 2016) z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - nariadenia Rady č. 904/2010. Konanie bolo prerušené odo dňa doručenia rozhodnutia o prerušení konania s tým, že v konaní bude pokračovať len čo pominú dôvody jeho prerušenia. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 18. 12. 2018. Dňa 27. 02. 2019 žalovaný vydal oznámenie, ktorým žalobcovi oznámil, že dňa 25. 02. 2019 mu bola doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú
výmenu daňových informácií a od tohto dňa pokračuje v daňovom konaní. V administratívnom spise sa nachádza odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu UNITOTAL Kft.
10. Správca dane predvolal na pojednávanie konateľa žalobcu (B. D. od 27. 03. 2018) z adresy v Maďarsku, ale zásielka s predvolaním sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá, nevyžiadaná (unclaimed).
11. Dňa 20. 03. 2019 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý bol oboznámený so zisteniami maďarskej finančnej správy týkajúcimi sa spoločnosti UNITOTAL Kft, ku ktorým podal písomné vyjadrenie zo dňa 22. 03. 2019.
12. Súčasťou administratívneho spisu je i zoznam odoslaných faktúr za obdobie august 2016 v počte 34 kusov pre daňový subjekt UNITOTAL Kft ako i samotné tieto faktúry od č. 611600182 do č. 611600215. Faktúry sú v maďarskom jazyku, žalobca je uvedený ako dodávateľ (szállító), daňový subjekt UNITOTAL Kft ako kupujúci a predmet fakturácie je uvedený v maďarskom jazyku ako „mobiltelefonkészülék“. Na každej faktúre je v slovenskom jazyku napísané „trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“. Ďalej boli predložené došlé faktúry vystavené v zdaňovacom období august 2016 od dodávateľa Yukatel GMBH pre žalobcu ako odberateľa, faktúry od dodávateľa TelePart, na ktorých je ako odberateľ uvedený žalobca s adresou Hlavná 22, Štúrovo a zároveň s adresou v Budapešti.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
13. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2019 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 07. 2018.
14. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody odvolania žalobcu zo dňa 30. 08. 2018 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 25. 07. 2018 a konštatoval, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2016 sa žalobca zaoberal obchodnou činnosťou - nákupom a predajom mobilných telefónov, pričom tieto obchody v daňovom priznaní deklaroval ako trojstranné obchody. Kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že žalobca vykázal na základe faktúr nákup tejto komodity v rámci trojstranného obchodu celkom vo finančnom vyjadrení v sume 967.538,36 eur, a to od dodávateľov so sídlom v Nemecku - Yukatel GmbH a TelePart Discount Distribution GmbH. Predmetný tovar žalobca ako prvý odberateľ ďalej predal do Maďarska pre spoločnosť UNITOTAL Kft v Budapešti v celkovej sume 977.213,24 eur, pričom od augusta 2016 do augusta 2017 bola odberateľom len táto spoločnosť. Na prijatých faktúrach a dodacích listoch od prvých dodávateľov sú ako adresy dodania uvedené: Phone trader (S326), Lőrinczi út 61, Vecsés, resp. Phone trader, s.r.o., Váci út 20, Budapest a Phone trader, s.r.o., Radnóti Miklós 2, Budapest, avšak ani v jednom prípade nebola uvedená ako adresát spoločnosť UNITOTAL Kft, resp. adresa Rottenbiller utca 44, 1078 Budapest.
15. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný podrobne popísal dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní, resp. ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania (vyjadrenie konateľa žalobcu W. D. zo dňa 04. 05. 2016, vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu Ing. A. M. zo dňa 14. 06. 2017 a 25. 04. 2018, vyhlásenie W. D. zo dňa 19. 06. 2017 o tom, že zo strany spoločnosti UNITOTAL Kft bol v kontakte so S. J. a Z. A. a že tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út 34-36, splnomocnenie zo dňa 25. 11. 2016 udelené S. J. pre Z. A., zistenia maďarskej finančnej správy pri daňovej kontrole v spoločnosti UNITOTAL Kft, ktorá mala byť odberateľom žalobcu, vyjadrenie konateľa tejto spoločnosti S. J. a konateľa žalobcu W. D. v rámci daňovej kontroly v spoločnosti UNITOTAL Kft, písomné vyjadrenia a vyhlásenia týchto osôb o priebehu a okolnostiach dodania tovaru, potvrdenia o prevzatí tovaru, faktúry, dodacie listy, prepravné doklady) a ich obsah, pričom žalobca bol oboznámený s výsledkami takto vykonaného dokazovania a mal možnosť sa k nim vyjadriť, čo aj využil. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal, že boli splnené podmienky ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.), pretože nepreukázal, že druhý odberateľ, t.j. UNITOTAL Kft bol osobou povinnou platiť daň v inom členskom štáte - v Maďarsku, v ktorom sa skončilo odoslanie tovaru, pretože táto spoločnosť nadobudnutie tovaru nepotvrdila. Ďalej sám konateľ žalobcu potvrdil, že tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa pre druhého odberateľa, pretože deklarovaný tovar prevzal on osobne na území Maďarska ako prvý odberateľ a následne predal maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft, pričom prepravu tovaru
od dodávateľa z Nemecka pre prvého odberateľa (žalobcu) do Maďarska zabezpečovala nemecká dodávateľská spoločnosť.
16. Podstata trojstranného obchodu spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Tovar sa fyzicky prepravuje alebo odosiela priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Žalobca si objednal tovar od nemeckých dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň prideleným Slovenskou republikou, tento tovar bol prepravený do Maďarska, kde si ho žalobca prevzal a následne predal spoločnosti UNITOTAL Kft. Na všetkých dodacích listoch od nemeckých dodávateľov a štítkoch od UPS je uvedená dodacia adresa Phone trader s.r.o., Budapest alebo Vecsés, Maďarsko, ani v jednom prípade nebola uvedená spoločnosť UNITOTAL Kft a ani adresy, ktoré W. D. uviedol vo svojom vyhlásení. V danom prípade je potrebné určiť miesto nadobudnutia tovaru. Miesto nadobudnutia tovaru bolo v Maďarsku a keďže tovar bol z Nemecka dodaný pre spoločnosť Phone trader s.r.o. mala táto povinnosť tovar zdaniť v Maďarsku. Konateľ žalobcu však uviedol, že nepožiadal v Maďarsku o registráciu pre daň, čiže daň žalobca neodviedol. Z ust. § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. potom vyplýva, že žalobca bol povinný zdaniť tovar v SR, lebo si tovar objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň a nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutého tovaru došlo v Maďarsku - v štáte, kde preprava alebo odoslanie tovaru skončilo (daň nepriznali v Maďarsku ani žalobca, ani UNITOTAL Kft).
17. Pri trojstrannom obchode je dôležité, že keď sa má obchod medzi tromi osobami posudzovať ako trojstranný obchod, musia byť splnené všetky podmienky uvedené v ust § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.. V prípade, ak by neboli splnené tieto podmienky, nemôže byť použitý zjednodušený postup pri trojstrannom obchode. V posudzovanom prípade však druhý odberateľ (UNITOTAL Kft), ktorý je deklarovaný na faktúrach vystavených žalobcom, nadobudnutie tovaru nepriznal a daň neodviedol. Okrem toho na všetkých dodacích listoch je uvedený ako odberateľ žalobca s IČ DPH SK 2120154883 a s rôznymi maďarskými adresami. Ani to, že žalobca prevzal tovar v Maďarsku od prepravnej spoločnosti UPS ešte nepreukazuje, že tento tovar dodal práve tomu odberateľovi, ktorého údaje boli uvedené na vydaných faktúrach, pretože ten nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní nepriznal. Podľa správcu dane neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, ďalej nepreukázal, že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a nepreukázal v zmysle ust. § 17 ods. 2 tohto zákona, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru z dôvodu, že tovar v Maďarsku prevzal od nemeckého dodávateľa žalobca a tam následne dodal spoločnosti UNITOTAL Kft, ktorá v Maďarsku daň neodviedla. Okrem toho spoločnosť UNITOTAL Kft nadobudnutie deklarovaného tovaru od daňového subjektu nepotvrdila.
18. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil. V rámci odvolacieho konania žalovaný prostredníctvom správcu dane doplnil dokazovanie, v rámci ktorého maďarská finančná správa okrem iného oznámila, že spoločnosť UNITOTAL Kft podala dodatočné daňové priznania a súhrnné výkazy za zdaňovacie obdobie august 2016 - júl 2017 a deklarovala IC nadobudnutie tovaru, nie trojstranný obchod. So zisteniami maďarskej finančnej správy v rámci odvolacieho konania bol žaloba oboznámený. Žalovaný sa v predmetnej veci stotožnil so záverom správcu dane, že podmienky trojstranného obchodu v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. splnené neboli. Správca dane podľa názoru žalovaného riadne zistil skutkový stav vo veci (pričom dokazovanie na základe odvolacích námietok a pokynu žalovaného doplnil.), pričom náležíte vyargumentoval použitie právnych predpisov, ktoré na riadne zistený skutkový stav aplikoval, keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2016. Za rozhodujúce a ani žalobcom nespochybnené zistenie považoval skutočnosť, že žalobca tovar na území Maďarska prevzal od prepravnej spoločnosti, pričom takto nekonal na základe žiadneho splnomocnenia od druhého odberateľa a že tovar nebol prepravený priamo od dodávateľa k druhému odberateľovi. Žalobca teda na území Maďarska tovar nadobudol a následne ho podľa dokladov predal svojmu odberateľovi, čiže sa predmetná transakcia mala daňovo vysporiadať v Maďarsku, teda v
členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. Keďže sa tak nestalo, vznikla žalobcovi povinnosť odviesť daň v tuzemsku, pretože tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň. Deklarovaným druhým odberateľom tovaru bola spoločnosť UNITOTAL Kft, pričom zo zistení maďarskej finančnej správy je zrejmé, že jej konateľ, S. J., nemal ani elementárne vedomosti o jej ekonomickej činnosti, bol len formálnym konateľom („na papieri“), čo bolo zistené z informácií poskytnutých maďarskou finančnou správou, pričom nebol dôvod spochybňovať relevanciu týchto zistení, pretože boli získané právnymi predpismi upraveným spôsobom (zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, nariadenie Rady EÚ č. 904/2010). Námietka žalobcu, že správca dane v tomto smere nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, je preto neopodstatnená, rovnako ako jeho návrh na opätovný výsluch S. J.. Žalovaný bol toho názoru, že poznatky, ktoré získal správca dane prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií, sú pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu postačujúce. K odvolacej námietke nesprávneho vyhodnotenia predložených dôkazov (potvrdení o prevzatí tovaru a vyhlásení konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft, ktoré podľa žalobcu správca dane prehliadol alebo spochybnil) žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázala ich hodnovernosť a správca dane svoj záver o nedôveryhodnosti týchto dokumentov náležíte zdôvodnil. Podľa zistenia maďarskej finančnej správy S. J. poprel obchodovanie so žalobcom, ale dňa 31. 07. 2017 podpísal vyhlásenie o nadobudnutí tovaru od žalobcu. Konateľ žalobcu, W. D., dňa 19. 06. 2017 urobil vyhlásenie, v zmysle ktorého zo spoločnosti UNITOTAL Kft udržiaval kontakt so S. J. a s Z. A., že tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út 34-36 a že tovar prevzal buď S. J. alebo Z. A.. V rozpore s tým sú potvrdenia podpísané S. J. a jeho vyhlásenie, že tovar prevzal v každom prípade on osobne v Budapešti. Vzájomná protirečivosť týchto dokumentov je dôvodom, pre ktorý nemožno spochybniť skutkový stav zistený maďarskou finančnou správou ohľadne obchodovania žalobcu so spoločnosťou UNITOTAL Kft a naviac aj z dôvodu neprípustnosti čestného vyhlásenia ako dôkazu v daňovom konaní v zmysle judikatúry NS SR, na ktorú poukazoval aj správca dane. Ani prípadné faktické prevzatie predmetného tovaru spoločnosťou UNITOTAL Kft od žalobcu na území Maďarska neznamená, že sa tak udialo v rámci trojstranného obchodu, pretože podmienky, ktoré zákon č. 222/2004 Z.z. spája so zjednodušeným spôsobom zdaňovania - trojstranným obchodom - splnené neboli. Žalobca si objednal tovar od zahraničných dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň prideleným v SR, tovar bol prepravený do Maďarska, kde ho žalobca prevzal, pričom na všetkých dodacích listoch od zahraničných dodávateľov a štítkoch od UPS je uvedená dodacia adresa „Phone trader s.r.o., Budapest, Maďarsko“, a spoločnosť sa ako odberateľ neobjavila na žiadnych z menovaných dokumentov. V posudzovanom prípade nejde o jednorazové obstaranie alebo občasné obstarávanie tovaru, ale o sústavnú podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej boli podľa prepravných dokumentov a dodacích listov parametre obchodu nastavené tak, že príjemcom tovaru je žalobca a nie spoločnosť UNITOTAL Kft, pričom konateľ žalobcu nebol na prevzatie tovaru spoločnosťou UNITOTAL Kft preukázateľne splnomocnený. Z povahy veci vyplýva, že faktická participácia prvého odberateľa na trojstrannom obchode, spočívajúca v preberaní tovaru za druhého odberateľa, resp. v zabezpečovaní časti dopravy tovaru na trajektorii dodávateľ - druhý odberateľ, nezodpovedá zmyslu a účelu právnej úpravy trojstranného obchodu, ktorý má práve v prospech prvého odberateľa obchodné transakcie zjednodušiť o jeho registračnú a daňovú povinnosť v štáte skončenia prepravy. K námietke, že spoločnosť UNITOTAL Kft dodatočne podala daňové priznania, v ktorom nadobudnutie predmetného tovaru priznala žalovaný uviedol, že z odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií vyplýva, že spoločnosť UNITOTAL Kft podala daňové priznanie až po tom, čo maďarská finančná správa zaslala odpoveď na predchádzajúcu žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom deklarovala IC nadobudnutie tovaru, nie trojstranný obchod. Maďarská finančná správa zároveň poukázala na to, že konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft S. J. nemal ani elementárne vedomosti o jej ekonomickej činnosti, bol len formálnym konateľom („na papieri“), pričom ani nevedel, kto vyplnil daňové priznania, (nevedel používať daňový portál) a tým podľa názoru žalovaného maďarská finančná správa spochybnila autenticitu podaných priznaní. Z uvedených dôvodov žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 193.507,67 eur za zdaňovacie obdobie august 2016.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
19. Žalobca sa v žalobe zo dňa 27. 06. 2019 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 04. 2019 ako i rozhodnutia správcu dane, t.j. Daňového úradu Nitra pobočka Štúrovo zo dňa 25. 07. 2018. Tieto rozhodnutia daňové orgány v základe odôvodnili tým, že podmienky trojstranného obchodu v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. neboli splnené. S takýmto záverom sa však žalobca nestotožnil.
20. Rovnako tak sa nestotožnil s argumentáciou daňových orgánov, na základe ktorej došlo k rozhodnutiu o vyrubení dane. Považoval za preukázané, že v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia nadobudol tovar v celkovej hodnote 967.538,36 eur, ktorého dodávateľmi boli dva subjekty so sídlom v Nemecku, a to Yukatel GmBH, Merianstrasse 23, Offenbach IČ DPH DE813392743 a TelePart Discount Distribution GmBH, Zeller str. 17, Holzmoden IČ DPH DE196993648. Tento subjekty žalobcovi tovar vyfakturovali a žalobca ho uhradil. Tovar však žalobca nepredával na území SR, ale bol priamo dodávaný na územie Maďarska, kde bolo miesto dodávky a odberu tovaru, pričom od zásielkovej služby ho prebral zástupca žalobcu a následne bol tovar predaný maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, 1078 Budapest, IČ DPH HU14606922 za sumu 977.213,24 eur. Prepravnou spoločnosťou, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru bola spoločnosť UPS. Samotné prebratie a následne odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi sa realizovalo v meste Budapešť, kde tovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu na rôznych miestach v Budapešti a v rôznom období. To, že došlo reálne k odovzdaniu tovaru zástupcovi spoločnosti UNITOTAL Kft potvrdzuje vyhlásenie S. J. s úradným potvrdením pravosti jeho podpisu. Skutočnosť reálneho dodania tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft potvrdzujú i bankové prevody od tejto spoločnosti v prospech žalobcu. Spoločnosť podala v súvislosti s prevzatým tovarom dodatočné daňové priznanie a súhrnné výkazy. Tieto skutočnosti podľa názoru žalobcu preukázali, že v danom prípade ide o trojstranný obchod podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. spĺňajúci podmienky pre oslobodenie o dane.
21. Ďalej bolo preukázané, že:
- na obchode sa zúčastnili tri osoby, ktorými boli horeuvedené dodávateľské subjekty z Nemecka, žalobca a spoločnosť UNITOTAL Kft,
- tovar bol odoslaný priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do druhého členského štátu a zákon nevylučuje, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil aj prvý odberateľ, čo je tento prípad (ust. § 45 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.),
- osoby, ktoré sa zúčastnili obchodu, boli v čase jeho realizácie identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ,
- prvý odberateľ, teda žalobca, nebol identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa, teda v Maďarsku, kde má sídlo spoločnosť UNITOTAL Kft a z dokladov bolo zrejmé, že sa voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použili rovnaké identifikačné čísla pre daň (ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z.),
- tovar odoslal dodávateľ na jeho účet z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa, ktorým bol žalobca, do členského štátu druhého odberateľa, ktorým bolo Maďarsko (ust. § 45 ods. 1 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z.z.),
- druhý odberateľ (UNITOTAL Kft) použil IČO pre daň pridelenú členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila (ust. § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 222/2004 Z.z.),
- druhý odberateľ bol v čase realizácie obchodu osobou povinnou platiť daň, čo zistil aj žalovaný, ale túto skutočnosť zle interpretoval (§ 45 ods. 1 písm. f/ zák. č. 222/2004 Z.z.).
22. Žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorými boli faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, vyhlásenie konateľa odberateľa, v ktorom jednoznačne potvrdil, že tovar od žalobcu bol dodaný a bol ním aj prevzatý. Taktiež i daňové priznanie odberateľa. Žalobca bol toho názoru, že správca dane nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Daňové orgány spochybnili čestné vyhlásenie o dodaní a prevzatí tovaru štatutárnym zástupcom spoločnosti UNITOTAL Kft. Výpoveď S. J. (konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft) pred maďarským správcom dane je podľa žalovaného dôveryhodným a relevantným dôkazom toho, že spoločnosť UNITOTAL Kft reálne žiadny tovar od žalobcu nenadobudla, pričom doklady, ktoré žalobca predložil považoval žalovaný za vykonštruované a nepravdivé. S takýmto hodnotením dôkazov žalobca nesúhlasil a položil otázky, ako môžu byť nepravdové daňové priznania a súhrnné výkazy, ktoré boli predložené maďarským daňovým orgánom a ako môže byť nepravdivé prehlásenie S. J. (štatutárny
zástupca spoločnosti UNITOTAL Kft), ktoré vlastnoručne podpísal na notárskom úrade a bolo aj úradne preložené. Ďalej žalobca uviedol, že nevidel zápisnicu o výpovedi, ktorú mal učiniť S. J. pred maďarským správcom dane, nevie, či bol vypočutý osobne a akým spôsobom bola zistená jeho totožnosť. Taktiež boli porušené práva žalobcu tým, že nebol informovaný o výsluchu S. J., pričom na takýto výsluch mal byť predvolaný. Daňové orgány si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti UPC preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, čo má taktiež vplyv na posúdenie, či v danom prípade ide, alebo nejde o trojstranný obchod v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.. V súvislosti s realizovaným obchodom medzi dodávateľmi a konečným odberateľom žalobca neporušil žiadne svoje povinnosti, a preto rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane, ktoré bolo potvrdené žalovaným, považoval žalobca za nezákonné.
V. Vyjadrenie žalovaného
23. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18. 06. 2021 k podanej žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období sa žalobca zaoberal obchodnou činnosťou - nákupom a predajom mobilných telefónov, pričom tieto obchody v daňovom priznaní deklaroval ako trojstranné obchody a vykázal nákup tejto komodity celkom vo finančnom vyjadrení v sume 967.538,36 eur, a to od dvoch nemeckých dodávateľov: Yukatel GmbH, Merianstrasse 23, 63069 Offenbach, IČ DPH DE813392743 a TelePart Discount Distribution GmbH, Zeller Str. 17, D 73271 Holzmoden IČ DPH DE196993648. Predmetný tovar mal žalobca dodať maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft v celkovej sume 977.213,24 eur. Správca dane po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky trojstranného obchodu v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.), a preto mu vyrubil žalobcovi rozdiel dane. Na odvolanie žalobcu žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím v zmysle ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z.z.) rozhodnutie správcu dane potvrdil.
24. Žalovaný bol toho názoru, že sa vo svojom rozhodnutí v náležitom rozsahu a argumentačne presvedčivo vysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré sú podobné žalobným dôvodom, pričom dal relevantnú odpoveď na všetky žalobcom nastolené otázky týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci, ako aj právneho posúdenia veci v súvislosti s posudzovanými obchodnými transakciami, deklarovanými žalobcom ako trojstranné obchody. Žalobcom uvádzané žalobné dôvody považoval za neopodstatnené a poukazoval na argumenty, ktoré sú súčasťou odôvodnenia jeho rozhodnutia.
25. K vykonanému dokazovaniu žalovaný uviedol, že modus operandi posudzovaných obchodných transakcií bol v zásade rovnaký. Žalobca nakupoval tovar od zahraničných dodávateľov, tovar bol prepravnou spoločnosťou prepravený na územie Maďarska, kde ho prevzal na rôznych miestach v meste Budapešť vtedajší konateľ žalobcu, ktorý ho mal následne dodať maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft. V tejto súvislosti nebola opodstatnená námietka žalobcu, že žalovaný ani správca dane si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, keďže dokazovanie v tomto smere bolo vykonané a skutkový záver, že tovar nebol prepravený prepravnou spoločnosťou od dodávateľa priamo druhému odberateľovi, potvrdil aj sám žalobca. Zo zistení maďarskej finančnej správy vyplynulo, že spoločnosť UNITOTAL Kft nevykonávala reálnu obchodnú činnosť. Konateľ spoločnosti S. J. sa vyjadril, že na výkon funkcie konateľa len poskytol svoje meno, nemal k dispozícii žiadne doklady, spoločnosť nikdy neriadil a nemal žiadne vedomosti v manažérskej ani daňovej oblasti. Maďarská finančná správa síce evidovala dodatočne podané daňové priznania spoločnosti UNITOTAL Kft, ktorými deklarovala intrakomunitárne nadobudnutia tovaru, nie však trojstranný obchod, ale jej zistenia ohľadne osoby konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft (ktorý prehlásil, že nevie, kto vyplnil daňové priznania, keďže on portál používať nevie) spochybnili autenticitu dodatočne podaných daňových priznaní. K argumentácii žalobcu ohľadne vyhlásenia S. J., ktoré má preukazovať odovzdanie tovaru zástupcovi spoločnosti UNITOTAL Kft., žalovaný uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011, čestné vyhlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Ako dôkaz je možné použiť také listinné dôkazy a výpovede svedkov, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz.
Pravdivosť obsahu predloženého čestného prehlásenia nijako neovplyvňuje úradne overený podpis osoby, ktorá vyhlásenie učinila, keďže úradné overenie podpisu nie je dôkazom pravdivosti obsahu vyhlásenia, ale len potvrdzuje samotný fakt, že podpis na danom dokumente je autentický. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázala hodnovernosť čestného prehlásenia, rovnako ako aj hodnovernosť individuálnych potvrdení ku každej jednotlivej dodávke. Podľa odpovede maďarskej finančnej správy totiž S. J. poprel obchodovanie so žalobcom, avšak dňa 31. 07. 2017 podpísal vyhlásenie o nadobudnutí tovaru od žalobcu. Konateľ žalobcu, W. D., dňa 19. 06. 2017 urobil vyhlásenie, v zmysle ktorého zo spoločnosti UNITOTAL Kft udržiaval kontakt so S. J. a s Z. A., že tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út 34-36 a že ho prevzal buď S. J. alebo Z. A.. Vo vzájomnom rozpore sú jednotlivé potvrdenia o prevzatí tovaru, podľa ktorých mali tovar prevziať S. J. alebo Z. A. a vyhlásenie S. J., že tovar prevzal v každom prípade on osobne v Budapešti. Vzájomná protirečivosť týchto dokumentov je dôvodom, pre ktorý nemôžu spochybniť skutkový stav zistený maďarskou finančnou správou ohľadne obchodovania žalobcu so spoločnosťou UNITOTAL Kft. Za danej dôkaznej situácie nebolo dodanie tovaru žalobcom spoločnosti UNITOTAL Kft preukázané ani úhradami bankovým prevodom, pretože samotnú úhradu nie je možné vyhodnotiť bez vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktorými sa dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu nepreukázalo. Podľa žalovaného nebolo dôvodné spochybňovať relevanciu zistení maďarskej finančnej správy, pretože boli získané právnymi predpismi upraveným spôsobom (zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010). Ide o použiteľné dôkazy v súlade s ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.. Maďarská finančná správa sa pri zisťovaní daňovo relevantných skutočností na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií riadila maďarskou legislatívou a nie zákonom č. 563/2009 Z.z., účasť zástupcu žalobcu na úkone vypočutia svedka v rámci tohto procesu (čo garantuje kontrolovanému daňovému subjektu zákon č. 563/2009 Z.z.) nemôže byť kritériom zákonnosti takýmto spôsobom získaného dôkazného prostriedku. K námietke žalobcu, že mu nebola predložená zo strany správcu dane žiadna výpoveď S. J. pred maďarským správcom dane, žalovaný uviedol, že je právom žalobcu ako daňového subjektu nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností v zmysle ust. § 23 zákona č. 563/2009 Z.z..
26. Následne sa žalovaný vyjadril aj k právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že trojstranný obchod je osobitným druhom reťazových obchodov, pre ktoré platia osobitné pravidlá (ktorých podstatu vysvetlil rovnako ako v odôvodnení svojho rozhodnutia) definované v ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.. Konštatoval, že žalobca nenáležite bagatelizuje právny význam priameho odoslania alebo prepravy tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi ako jednej zo zákonných podmienok (§ 45 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona), ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby sa obchodná transakcia mohla považovať za trojstranný obchod. Pod pojmom „priamo“ je podľa názoru žalovaného pre účely posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok trojstranného obchodu potrebné rozumieť bezprostredné, nesprostredkované a bez akýchkoľvek medzičlánkov vstupujúcich do tohto procesu uskutočnené odoslanie alebo preprava tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Ak v posudzovanom prípade tovar prepravila prepravná spoločnosť od prvého dodávateľa žalobcovi, ako prvému odberateľovi a ten mal tovar následne vo svojej réžii prepraviť druhému odberateľovi, prima facie nedošlo k priamej dodávke tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a to zvlášť za situácie, ak sa dodanie tovaru medzi žalobcom ako prvým odberateľom a spoločnosťou UNITOTAL Kft ako druhým odberateľom v konaní pred správcom dane a žalovaným nepreukázalo. Nepreukázaním dodania tovaru prvým odberateľom, žalobcom druhému odberateľovi, spoločnosti UNITOTAL Kft v rámci trojstranného obchodu zároveň nedošlo k naplneniu podmienky účasti troch osôb na obchode v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.. V dôsledku toho bolo miesto dodania tovaru potrebné posúdiť v zmysle ust. § 17 ods. 2 tohto zákona, keďže žalobca nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, čo vytvára právnu fikciu, že tovar bol nadobudnutý v tuzemsku, keďže ho žalobca objednal pod tuzemským identifikačným číslom pre daň (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/9/2016). Žalovaný bol toho názoru, že za danej skutkovej a právnej situácie správca dane správne žalobcovi vyrubil rozdiel dane, a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane ako vecne správne a zákonné potvrdil.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
27. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 04. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 08. 02. 2022 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
28. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 12. 2016, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25. Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak a/ prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b/) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80, c/ prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d/ odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a). Podľa § 20 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a/ 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b/ dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku. Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a/ sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b/ osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c/ prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d/ tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e/ druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f/ druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti". Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a/ u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa,
b/ u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa. Podľa § 74 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať k/ slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby,
29. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 63 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
30. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a/ o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b/ vykonáva dokazovanie, c/ to vyžaduje verejný záujem, d/ je to na prejednanie veci potrebné alebo e/ tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. Podľa 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
31. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z.z.). Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.
32. V prejednávanej veci bolo medzi žalobcom a daňovými orgánmi sporné, či žalobca dostatočne preukázal uskutočnenie trojstranného obchodu v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. pri deklarovanom obchodovaní s telefónmi medzi troma daňovými subjektami v rámci Európske únie. Predpokladom trojstranného obchodu je splnenie nasledujúcich podmienok:
- na obchode sa zúčastňujú tri osoby identifikované pre daň z pridanej hodnoty a predmetom obchodu je ten istý tovar, ktorý je prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (obaja sú v inom členskom štáte EÚ a medzi nimi nie je žiadny obchodný vzťah),
- osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ,
- prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého dodávateľa a voči prvému dodávateľovi i druhému odberateľovi vystupuje pod tým istým identifikačným číslom,
- tovar je prepravený (odoslaný) prvým dodávateľom, prvým odberateľom alebo na ich účet (druhý odberateľ nesmie s tovarom „manipulovať“),,
- druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, kde sa preprava (odoslanie) skončí,
- druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. Na základe uvedeného dochádza k fakturácii dvakrát (dve dodania tovaru, pričom jedno dodanie bude „pohyblivé“ a druhé dodanie „nepohyblivé“ z hľadiska pohybu tovaru) bez dane (tovar fakturuje dodávateľ aj prvý odberateľ). Prvý dodávateľ fakturuje prvému odberateľovi bez dane na základe použitého identifikačného čísla pre daň. Prvý odberateľ fakturuje druhému odberateľovi bez dane tiež na základe použitia identifikačného čísla pre daň. K zdaneniu dôjde iba raz, to znamená, že osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar. Z hľadiska posúdenia trojstranného obchodu rozhodujúci bude platiteľ dane, ktorý bude prvým odberateľom (prostredný v reťazci), lebo len on má obchodný vzťah s ďalšími dvoma platiteľmi dane, t.j. s druhým odberateľom a prvým dodávateľom.
33. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vykonanými dôkazmi a ich obsahom, i správny súd dospel k záveru, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami (prví dodávatelia so sídlom v Spolkovej republike Nemecko, ďalej aj „Nemecko“, prvý odberateľ so sídlom v Slovenskej republike - žalobca a druhý odberateľ so sídlom v Maďarsku) v zdaňovacom období august 2016 nemožno posúdiť ako trojstranný obchod napriek tomu, že ho žalobca v daňovom priznaní za uvedené obdobie takto deklaroval, nakoľko neboli splnené vyššie uvedené podmienky (predchádzajúci bod tohto rozsudku). Prvým dodávateľom tovaru pre žalobcu podľa predložených listinných dokladov -faktúr vystavených v zdaňovacom období august 2016 bola spoločnosť Yukatel GmBH, Merianstrasse 23, Offenbach, Nemecko a spoločnosť TelePart Discont Distribution GmBH, Zeller str. 17, Holzmoden, Nemecko. Obe tieto spoločnosti s nemeckým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty vystavili pre žalobcu ako odberateľa faktúry bez dane z pridanej hodnoty, predmetom ktorých boli tam špecifikované mobilné telefóny (napr. LG, Huawei, Sony Experia, Motorola, Microsoft Lumia, Samsung Galaxy), tablety, iphony, príp. iný tovar s presným označením, vrátane počtu kusov. Na predmetných faktúrach je uvedená adresa sídla žalobcu (Hlavná 22, Štúrovo), jeho slovenské identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (SK 2120154883) a adresa príjemcu (lieferadresse: Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary), resp. adresa dodania (delivery address: Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary). Prepravu tovaru zabezpečovali nemeckí dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS, čo nebolo sporné. Ani na jednej z množstva faktúr vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku nie je uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi, nie je tam uvedené obchodné meno a sídlo druhého odberateľa, ktorému mal byť prepravovaný, resp. odosielaný tovar určený a ktorého žalobca označil ako UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest. Z uvedeného potom vyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad trojstranného obchodu, nakoľko tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v Nemecku k druhému odberateľovi v Maďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Z údajov uvedených na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku nemožno vyvodiť záver o preprave (odoslaní) tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest ako druhému odberateľovi. Taktiež nebolo preukázané, že by táto spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu príjemcu (Lörinczi street 61, Vecses, Hungary), resp. adresu dodania (Váci ut 20, Budapest, Hungary). Napriek tomu, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach pre žalobcu adresu príjemcu (lieferadresse: Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary), resp. adresu dodania (delivery address: Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary), nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Ani z jednej faktúry nevyplýva, kto, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ. 34. Okrem nesplnenia podmienky prepravy, resp. odoslania tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu
obchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom, prvým odberateľom a druhým odberateľom má byť ten istý tovar. V predmetnej veci je nepochybné, že tovar uvedený na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku pre žalobcu bol presne konkretizovaný (druh, značka, farba, počet kusov, príp. i ďalšie špecifikujúce údaje). Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca pre svojho odberateľa UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest (podľa žalobcu druhý odberateľ). Žalobca predložil 34 faktúr bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v auguste 2016 pre uvedenú spoločnosť ako odberateľa, pričom na každej je predmet definovaný ako „1 mobiltefonkészülék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka
- prístroj mobilného telefónu) a „1 jutalék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka
- provízia). Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá dodávka). Pri obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní ako trojstranný obchod je podstatnou skutočnosťou, že na obchode sa zúčastňujú tri osoby s identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty štátu, v ktorom majú sídlo a že ide o dodanie toho istého tovaru priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Túto skutočnosť daňový subjekt preukazuje faktúrami, a to faktúrami vystavenými prvým dodávateľom, resp. v tomto prípade dvoma prvými dodávateľmi a faktúrami vystavenými žalobcom pre druhého odberateľa. Z týchto faktúr musí byť zrejmé, že ide o totožnosť tovaru, ktorý žalobca zakúpil od nemeckých dodávateľov a ktorý ďalej predal do Maďarska. Totožnosť tovaru, s ktorým mali obchodovať tri spoločnosti (prví dodávatelia z Nemecka, žalobca ako prvý odberateľ a maďarská spoločnosť ako druhý odberateľ) nebola preukázaná. 35. Ďalej je potrebné uviesť, že všetky tieto faktúry pre spoločnosť UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest sú vystavené žalobcom v maďarskom jazyku (v slovenskom jazyku sú len údaje v tabuľkovej časti faktúry ako: pol., skl., obj. č., počet, názov, popis, sadzba, bez DPH, DPH, s DPH), ale na každej je rovnaká veta v slovenskom jazyku „Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“. S účinnosťou od 01. 01. 2016 v nadväznosti na čl. 141 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (hlava IX oslobodenie od dane, kapitola 4 oslobodenie od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva, oddiel 2 oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva) sa doplnilo ust. § 45 ods. 1 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z.z. v tom zmysle, že odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa. Zároveň, nadväzne na čl. 226 uvedenej smernice, sa v ust. § 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. spresnilo, aký text sa má uvádzať vo faktúre pri trojstrannom obchode prvým odberateľom pre druhého odberateľa. Miesto textu, že ide o trojstranný obchod, sa uvádza text, že ide o prenesenie daňovej povinnosti. Povinnosť uviesť na faktúre slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, vyplýva pre vystaviteľa faktúry i z ust. § 74 ods. 1 písm. k/ zákona č. 222/2004 Z.z. v prípade, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby. Uvedené znamená, že žalobca mal v auguste 2016 pri vystavovaní faktúr pre svojho odberateľa v Maďarsku (nepohyblivá dodávka) rešpektovať platnú právnu úpravu a pokiaľ bol toho názoru, že daň v predmetnom obchode je povinný platiť odberateľ v Maďarsku, bol povinný vo faktúre uviesť text zodpovedajúci zákonu, a to „prenesenie daňovej povinnosti“. Z ním vystavených faktúr nepochybne vyplýva, že žalobca takto nepostupoval a text, ktorý uviedol v predložených faktúrach nezodpovedal ust. § 45 ods. 3 a ust. § 74 ods. 1 písm. k/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v kontrolovanom zdaňovacom období (august 2016). Vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predložených faktúr vyvolali u správcu dane dôvodné pochybnosti o existencii žalobcom deklarovaných trojstranných obchodov, a preto správne pristúpil k ich preverovaniu, pričom vykonané dôkazy a ich obsah podrobne opísal (rovnako ako žalovaný) v odôvodnení svojho rozhodnutia. Maďarská finančná správa na základe žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií oznámila, že v spoločnosti UNITOTAL Kft vykonala kontrolu ešte pred prijatím žiadosti. Tento daňovník mal sídlo zabezpečené u poskytovateľa sídla, nevykonával reálnu obchodnú činnosť a nemal ani podmienky na vykonávanie ekonomickej aktivity. Jeho konateľom bol S. J., ktorý nikdy neriadil spoločnosť a nemal informácie o obchodoch s mobilnými telefónmi V mene spoločnosti konali O. A. (zomrel 26. 08. 2016) a Z. A. (občan Ukrajiny, s ktorým sa nebolo možné skontaktovať), ktorí neboli jej konateľmi, ani zamestnancami. Podľa predloženého splnomocnenia S. J. udelil plnú moc pre Z. A. so začiatkom splnomocnenia 25. 11. 2016. V rámci preverovania sa vyjadril W. D. (konateľ žalobcu v rozhodnom období), ktorý uviedol, že so spoločnosťou UNITOTAL Kft mal od 01. 07. 2016 obchodné vzťahy, pričom tento stav trval aj v čase jeho vyjadrenia pred maďarským správcom dane (14. 07. 2017). Podľa jeho vyjadrenia ho vyhľadal Z. A. za účelom nákupu. Kontakty s W. D. však S. J. poprel. W. D. uviedol, že tovar určený pre spoločnosť UNITOTAL Kft bol prepravený na miesto spoločnosti Vámunió Kft, ktorá však so spoločnosťou UNITOTAL Kft nemala
žiadne vzťahy. Tvrdenie W. D., že tovar prepravený pre spoločnosť UNITOTAL Kft prevzali S. J. a Z. A., bolo konfrontované s tvrdením predstaviteľa spoločnosti Vámunió Kft, že do skladových priestorov tejto spoločnosti majú prístup len jej zamestnanci, a teda uvedené osoby tam predmetný tovar nemohli prevziať. Spoločnosť UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu uviedla v daňových priznaniach február, apríl, máj a jún 2017 len čiastočne, pričom podľa podaných daňových priznaní nešlo o trojstranný obchod. Daňové priznania boli podané elektronicky pod prístupovým kódom S. J., ktorý však uviedol, že nevie, kto priznania podával a on nepozná prístupové kódy do svojej elektronickej schránky. Na základe týchto dôvodov maďarský správca dane neuznal v rámci daňovej kontroly spoločnosti UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu za uskutočnené. Súčasťou spisu je i splnomocnenie s dátumom 25. 11. 2016 preložené do slovenského jazyka, podľa ktorého podpísaný S. J. ako konateľ spoločnosti UNITOTAL Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság (so sídlom 1078 Budapest, Rottenbiller u. 44 číslo: 13-09-273954) udelil plnú moc Z. A. ako splnomocnencovi na tam uvedené úkony. Predmetné splnomocnenie sa teda netýkalo zdaňovacieho obdobia august 2016. Ing. A. M. ako splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14. 06. 2017 uviedol, že konateľ žalobcu prevzal tovar od kuriéra v Budapešti vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, bolo to tiež v Budapešti na adrese uvedenej na faktúrach. Zároveň uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ a tovar doručil odberateľom sám konateľ žalobcu na adresách uvedených na faktúrach, mená nevedel uviesť, ani to, s kým zo spoločnosti UNITOTAL Kft bol konateľ žalobcu v kontakte. Konateľ žalobcu W. D. podpísal vyhlásenie zo dňa 19. 06. 2017, z ktorého vyplýva, že zo strany spoločnosti UNITOTAL Kft udržiaval kontakt so S. J. a Z. A.. Tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36 a prevzali ho S. J. a Z. A.. S. J. ako konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft podpísal vyhlásenie zo dňa 31. 07. 2017, z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť kúpila mobilné telefóny od spoločnosti Phone Trader s.r.o., pričom tovar v každom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa spoločnosti Phone Trader s.r.o., t.j. od W. D.. Prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť Phone trader s.r.o.. 36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tovar v Maďarsku od prepravnej spoločnosti preberal konateľ žalobcu W. D. (vyplýva to i z jeho vyjadrenia zo dňa zo dňa 04. 05. 2016 podaného pri preverovaní dôvodov registrácie žalobcu na daň z pridanej hodnoty) a taktiež i v samotnej žalobe žalobca uviedol, že tovar v Maďarsku preberal zástupca jeho spoločnosti (prvého odberateľa) na rôznych miestach a v rôznych obdobiach a následne ho odovzdal konečnému (druhému) odberateľovi. V priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania však nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý odberateľ oprávnený tovar v Maďarsku prevziať, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Za takýto dôkaz nemožno považovať skutočnosť, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach adresu príjemcu (lieferadresse) Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary, resp. adresu dodania (delivery address) Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary. Ako už bolo vyššie uvedené, nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Naviac, vo vyhlásení konateľa žalobcu zo dňa 19. 07. 2017 je uvedená iná adresa, na ktorú bol tovar dodaný (Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36). V tejto súvislosti je taktiež potrebné poukázať na ust. § 45 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., ktorý vyžaduje, aby bol tovar odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, čo v predmetnej veci splnené nebolo a žalobca nepreukázal, na základe čoho jeho zástupca preberal zásielky s tovarom v Maďarsku, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Podľa názoru súdu je v predmetnej veci podstatná tá skutočnosť, ktorá vyplýva z administratívneho spisu, a to, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný druhému odberateľovi, teda že bola naplnená podstata trojstranného obchodu. Za takýto dôkaz nemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly (vyhlásenie W. D. ako konateľa žalobcu zo dňa 19. 07. 2017 o tom, že tovar prevzal S. J. alebo Z. A. a vyhlásenie S. J. ako konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft zo dňa 31. 07. 2017 o tom, že tovar v každom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapesti od konateľa žalobcu, t.j. W. D.) a ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa tovar prevzal. 37. K vyhláseniam zo dňa 19. 06. 2017 a 31. 07. 2017, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly je potrené uviesť, že vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom vyhlásenie predstavuje
jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný zákon v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Predloženie vyhlásení je teda v daňovom konaní právne irelevantné. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení (vyhlásení) predložených daňovým subjektom v daňovom konaní so záverom, že tieto nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18. 04. 2012, sp. zn. 1Sžf/2/2015 zo dňa 03. 02. 2016, sp. zn. 1Sžf/36/2016 zo dňa 12. 12. 2017, sp. zn. 3Sžf/37/2016 zo dňa 21. 02. 2018, sp. zn. 2Sžf/102/2016 zo dňa 26. 02. 2019). Pokiaľ teda za dôkaz v daňovom konaní nemožno považovať čestné prehlásenie (vyhlásenie), nemožno zaň považovať ani „obyčajné“ vyhlásenie. Uvedené v predmetnej veci znamená, že žalobca v predmetnej veci nepredložil žiadny relevantný listinný, ani iný dôkaz o tom, že tovar fakturovaný prvými dodávateľmi v Nemecku sa dostal do dispozície druhého odberateľa v Maďarsku, a teda nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu, čo konštatovali i daňové orgány vo svojich rozhodnutiach. Už vyššie správny súd konštatoval, že nebola preukázaná ani totožnosť fakturovaného tovaru. 38. V odvolacom konaní žalovaný v zmysle ust. § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. uložil správcovi dane doplniť výsledky daňového konania a konkrétne formou žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií preveriť, či spoločnosť UNITOTAL Kft (ako žalobcom deklarovaný druhý odberateľ) podala dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobia a na základe čoho žalobca ako prvý odberateľ s tovarom v Maďarsku manipuloval. Následne na základe druhej žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií maďarská finančná správa okrem iného oznámila, že po zaslaní prvej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií podala spoločnosť UNITOTAL Kft daňové priznania a súhrnné výkazy cez daňový portál S. J. (konateľ), ale podľa jeho vyjadrenia on tento portál nevie používať a nevedel, kto za spoločnosť tieto úkony urobil, nemal žiadne informácie o obchodných aktivitách spoločnosti, bol riaditeľom len na „papieri“, lebo ho na to presvedčili. Podľa súhrnného výkazu za mesiac august 2016 spoločnosť deklarovala intrakomunitárne (IC) nadobudnutie, ktoré neboli vykonané v rámci trojstranných obchodov. Maďarská finančná správa taktiež poukázala na výpoveď konateľa žalobcu, W. D., podľa ktorého tovar prepravoval žalobca vlastnými vozidlami. Spoločnosť UNITOTAL Kft mala sídlo poskytnuté poskytovateľom sídla, ale nemala žiadne registrované priestory, preto na žiadnom svojom mieste nemohla prevziať tovar. Nevykonávala žiadnu aktivitu, ani IC nadobudnutie od žalobcu v rámci trojstranného obchodu, ani v rámci priameho obchodu, pretože má len sídlo od poskytovateľa sídiel, nemá žiadne registrované priestory. S odpoveďou maďarskej finančnej správy bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený dňa 20. 03. 2019, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Následne žalovaný vydal dňa 26. 04. 2019 rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 07. 2018 z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení. 39. Z pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že správca dane predtým ako vydal svoje rozhodnutie zo dňa 25. 07. 2018 (ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 193.507,67 eur za zdaňovacie obdobie august 2016, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 2,- eurá a vyrubil mu daň v sume 193.505,67 eur) vykonal vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie (s ktorým priebežne oboznamoval žalobcu), ktoré správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od tejto dane pri trojstrannom obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní za mesiac august 2016. Žalovaný sa s názorom správcu dane stotožnil a správny súd dospel k zhodnému názoru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri ním deklarovanom trojstrannom obchode v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o trojstrannom obchode predložil ako dôkazy faktúry, vyhlásenia zo dňa 19. 06. 20017 a 31. 07. 2017 (ktoré súd nepovažoval za relevantný dôkaz a s ktorými sa vysporiadal v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku) ako i splnomocnenie zo dňa 25. 11. 2016 (ktoré sa však netýka zdaňovacieho obdobia august 2016), ktoré ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti nepreukazujú deklarovaný trojstranný obchod. Reálne uskutočnenie predmetných obchodov nepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod jednoznačne spochybňovali, rovnako ako spochybňovali činnosť spoločnosti UNITOTAL Kft ako druhého odberateľa a oprávnenie konať za túto spoločnosť. 40. K námietkam žalobcu v podanej žalobe sa súd zaoberal a vyjadril sa k nim v predchádzajúcich častiach svojho rozsudku, pričom ich nepovažoval za dôvodné. Otázky, ktoré žalobca kladie v závere svojej žaloby nie sú otázkami pre správny súd, na ne si musí odpovedať sám žalobca. V súvislosti s námietkami, ktoré sa týkali postupu maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií (nemožnosť zúčastniť sa na výsluchoch, nemožnosť klásť vyslúchaným osobám otázky) správny súd uvádza, že konateľ žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom
období W. D. (až do 28. 03. 2018) ako i štatutárny zástupca spoločnosti UNITOTAL Kft (S. J.) sú občanmi Maďarska a dožiadaný maďarský správca dane ako príslušný štátny orgán vo vzťahu k nim postupoval v zmysle právnych predpisov platných v Maďarsku, pričom slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť ich postup. Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb ako i ďalšie zistenia maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca oboznámený. Daňové orgány v predmetnej veci však prioritne vychádzali z toho, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o trojstrannom obchode ale ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by bolo možné jeho tvrdenia spoľahlivo overiť. Podanie dodatočného daňového priznania spoločnosťou UNITOTAL Kft nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru tejto spoločnosti ako žalobcom deklarovaného druhého odberateľa a mohol by mať podstatný vplyv na doterajšie zistenia správcu dane. Dodatočné daňové priznanie je iba nepriamym dôkazom, pričom samé o sebe nepreukazuje aj reálne dodanie tovaru. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca ako prvý odberateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal uskutočnenie ním tvrdeného trojstranného obchodu a v nadväznosti na to si nemôže uplatniť benefit oslobodenia od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.. 41. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25. 07. 2018 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016 v sume 193.507,67 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 07. 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. 42. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. 44. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.