Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Sas-7-2023.pdf
PDF · 73.59 KB
Case nature
Subarea
19Sas/7/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C., právne zastúpená: JUDr. Eva Mikulová, advokát, so sídlom Vajanského 43, Prešov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska ulica č. 8, Bratislava, konajúci prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností Košice, Zádielska 2, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/ 2023/9764 zo dňa 17.08.2023 takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e konanie.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobkyňa podala na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) správnu žalobu zo dňa 26.11.2023, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 26.11.2023 (ďalej aj „správna žaloba“).
2. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/ 2023/9764 zo dňa 17.08.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2023/102817-5 zo dňa 30.05.2023, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne a žalobkyni nebol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C..
3. Dňa 21.05.2024 právna zástupkyňa žalobkyne doručila správnemu súdu podanie zo dňa 21.05.2024 (ďalej aj „podanie zo dňa 21.05.2024“), v ktorom uviedla: „Týmto v zmysle § 63 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok berieme žalobu v celom rozsahu späť. Na základe vyššie uvedeného preto navrhujeme, aby súd konanie zastavil.“
II.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
4. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení prechodných ustanovení (ďalej aj „SSP“) Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví.
5. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
6. Podľa § 171 ods. 1 SSP Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
7. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
III.
Záver
8. Žalobkyňa podaním zo dňa 21.05.2024 procesne účinným spôsobom vykonala späťvzatie správnej žaloby v celom rozsahu. Na základe uvedeného správny súd podľa § 63 SSP konanie zastavil.
9. Pri účely rozhodovania o práve na náhradu trov konania platia nasledovné právne závery rozhodovacej praxe: „O nároku na náhradu trov konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 SSP v spojení s § 171 ods. 1 SSP, v súlade s ktorým súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania, ak účastník konania procesne zavinil zastavenie konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy konania je povinný platiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil ich vznik. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca (sťažovateľ) v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania a následkom je zastavenie konania (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 07. júna 2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16. marca 2011).“ (bod 7. uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Svk/34/2022). Na základe uvedeného platí, že žalobkyňa vykonaním späťvzatia správnej žaloby procesne zavinila zastavenie konania. V podaní zo dňa 29.01.2024 neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by viedli k opačnému záveru. Zároveň takéto skutočnosti sa nevyskytli ani v doterajšom priebehu súdneho konania.
10. Pri rozhodovaní o práve na náhradu trov konania správny súd prihliadol na to, že v tomto konaní sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP. Takéto súdne konanie sa vyznačuje okrem iného aj tým, že sa v ňom zohľadňujú špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania (§ 199 ods. 2 SSP). Podľa komplexného posudku č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/9848 zo dňa 15.08.2023 je maloletý D. B. osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a to s mierou funkčnej poruchy 70 % určenej podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11. Na základe vyššie uvedeného vo veci existujú dôvody hodné osobitého zreteľa podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Preto správny súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“).
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.