Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7C-13-2019.pdf
PDF · 97.48 KB
Case nature
Subarea
7C/13/2019
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci žalobcu: B.. O. L., G.. XX.XX.XXXX, K. U. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: B.G. A., G.. X.X.XXXX, K. U. XXX/X, XXX XX M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa výstavby oplotenia na hranici medzi pozemkom - parcelou KN - C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie , o výmere 50 m2 , parcelou KN - C č. XXX/X - záhrada, o výmere 68 m2 na jednej strane a parcelou KN - C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2 a KN - C č. XXX/X - záhrada o výmere 314 m2 na druhej strane, ktorého vybudovanie mu bolo umožnené na základe ohlásenia drobnej stavby, Obcou Margecany, stavebným úradom v konaní vedenom pod č. 229/2019/ozn. , a to na neurčito.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 2. 4. 2019 návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd určí žalovanému povinnosť zdržať sa výstavby oplotenia na hranici medzi pozemkom - parcelou KN - C č. XXX/X , zastavaná plocha a nádvorie , o výmere 50 m2, parcelou KN - C č. XXX/X, záhrada, o výmere 68 m2 na jednej strane a parcelou KN - C č. XXX/X , zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2 a KN - C č. XXX/X záhrada o výmere 314 m2 na druhej strane, ktorého vybudovanie mu bolo umožnené na základe ohlásenia drobnej stavby, Obcou Margecany, stavebným úradom v konaní vedenom pod č. 229/2019/ozn., a to na neurčito. Zároveň požadoval priznať náhradu trov konania.
2. V odôvodnení návrhu uviedla, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX, k.ú. M., a to: parcely KN - C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 391 m2, parcely KN - C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 83 m2, parcely KN - C č. XXX/X - záhrada o výmere 314 m2 a stavby - rodinného domu , súp. č. XXX, postaveného sčasti na parcele XXX/X a sčasti na parcele XXX/X, ktoré nadobudol v roku 2011 darovaním. Ďalej uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom susedných nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX, k.ú. M., a to : parcely KN - C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 50 m2, parcely KN
- C č. XXX/X - zastavaná plochy a nádvorie o výmere 18m2 a parcely KN - C č. XXX/X - záhrada, o výmere 68 m2.
3. V odôvodnení návrhu ďalej uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2 S 192/00, v právnej veci žalobcu Y. C. (ktorý je právnym predchodcom žalobcu), bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu v Gelnici, kat. odboru, ktorým zamietol návrh na určenie priebehu hranice. Súd v
uvedenom rozhodnutí konštatoval, že hranica medzi parcelami XXX/X a XXX/X na jednej strane a XXX/ X a XXX/X na druhej strane prebieha medzi bodmi XXX Q. XXX grafickej prílohy k znaleckému posudku T.. L. E., a takto je vedená aj v katastri nehnuteľností.
4. Po vyššie uvedenom rozhodnutí žalovaný v roku 2001 vystaval medzi susednými parcela oplotenie, ktoré tam je doposiaľ. Výstavbu oplotenia potvrdil v liste zo dňa 22.03.2002, zaslanému právnemu predchodcovi žalobcu, Y. C., v ktorom uvádza:“ naviac som nové oplotenie v prednej časti medzi parcelami XXX/X, XXX/X Q. XXX/X Q. XXX/X urobil na vlastné náklady podľa znaleckého posudku a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.12.2000. O celej veci som informoval Obecný úrad v Margecanoch v roku 2001.“
5. Koncom minulého roka žalovaný informoval žalobcu, že plot medzi ich parcelami sa nenachádza na vlastníckej hranici a že plánuje jeho výstavbu na tejto hranici. Dňa 22.03.2019 obec Margecany ako príslušný stavebný úrad vydala Oznámenie, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - oplotenia pozemku pletivom, uchyteným na oceľových stĺpikoch na parcelu KN - C č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria a C KN - XXX/X, záhrada, na základe ohlásenia drobnej stavby žalovaným. Podľa predloženej mapky, žalovaný ohlásil vybudovanie oplotenia v súlade s vlastníckou hranicou.
6. Zo zamerania skutočného stavu oplotenia, domu a dverí, vypracovaného na žiadosť žalobcu T.. B. C.C. - W. P. je zrejmé, že v súčasnosti postavené oplotenie nie je v súlade s vlastníckou hranicou. Rozdiel medzi vlastníckou hranicou a súčasným oplotením je cca 16m2. Žalobca v odôvodnení ďalej uviedol, že ak by bol plot postavený na vlastníckej hranici, tento by smeroval priamo do dverí pivničných priestorov a kotolne jeho rodinného domu.
7. Z vyššie popísaného je nepochybné, že v čase keď žalobca nadobudol darovaním od Y. C. nehnuteľnosti XXX/X , XXX/X, XXX/X Q. XXX/X v k.ú. M., oplotenie medzi týmito pozemkami a pozemkami suseda A. už existovalo, pričom z doloženého listu je preukázané, že toto oplotenie postavil samotný žalovaný. Tento stav žalobca akceptoval ako hranicu medzi ich pozemkami, ktorú nemal dôvod spochybňovať.
8. Z odkazom na súdu predložené dôkazné listiny spolu s návrhom žalobca má zato, že výstavba nového plota, kopírujúceho vlastnícku hranicu by znamenala, že plot by smeroval priamo doprostred dverí žalobcu do jeho domu ( pivničných priestorov).
9. Žalobca v odôvodnení citoval ustanovenie § 324, § 325 C.s.p. a nasl. a § 123, § 127 Občianskeho zákonníka, k čomu ďalej uviedol, že vybudovanie oplotenia na vlastníckej hranici by znamenalo, že žalobca nebude môcť svoju nehnuteľnosť užívať riadne, resp. jej užívanie bude značne obmedzené, keďže mu bude v podstate znemožnené dostať sa do suterénnych priestorov jeho domu. Takto vystavaný plot by odporoval aj požiarnym predpisom, keďže by tak zahatal jeden z únikových priestorov v prípade požiaru v dome. Nie je bez významu ani estetická stránka veci.
10. Napriek tomu, že žalovaný vo všeobecnosti má právo postaviť si oplotenie na vlastníckej hranici, výkon jeho práva nesmie obmedzovať výkon práva iného vlastníka, v tomto prípade navrhovateľa. Preto v súlade s princípom proporcionality žalobca má zato, že je dôvodné uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa vybudovania plánovaného oplotenia, keďže takýmto spôsobom nebude jeho právo oplotiť si vlastný pozemok obmedzené neprimeraným spôsobom. Poukázal na to, že plot v takom stave, v akom je v súčasnosti ( t.j. mimo vlastnícku hranicu ), existuje od roku 2001 a bol to samotný žalovaný, ktorý tento plot postavil, a teda on sám založil určitý stav, ktorý bol žalobcom rešpektovaný. Zároveň, rozdiel súčasného užívacieho stavu a stavu podľa katastrálne mapy je cca 16m2, čo možno považovať za takmer zanedbateľnú výmeru. Na druhej strane, neposkytnutie ochrany žalobcovi, a teda umožnenie vystavať plot na vlastníckej hranici by predstavovalo výrazný zásah do práv žalobcu, ktorý sa na vytvorení tohto stavu žiadnym spôsobom nepodieľal. Vystavenie plota na vlastníckej hranici by značným spôsobom obmedzilo jeho právo užívať svoju nehnuteľnosť, kde žije s rodinou, spôsobilo by to značné zníženie hodnoty jeho nehnuteľnosti, ako aj ďalšiu škodu, keďže posunutie plota by zasiahlo aj do terénnych úprav, ktoré žalobca vykonal v domnení, že ich vykonáva na svojom pozemku ( resp. ich vykonal na svojej strane plota ).
11. Žalobca v závere citoval ustanovenie § 57 ods. 1, 2 Stavebného zákona, k čomu uviedol, že stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.
12. Keďže žalovaný ohlásil drobnú stavbu, voči ktorej stavebný úrad nemal námietky, je v zmysle citovanej právnej úpravy oprávnený stavbu oplotenia vykonať. Tým je daná existencia naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť právny vzťah medzi stranami sporu, keďže bez urýchleného zásahu súdu sa naruší doterajší pokojný stav ( §5 Obč. zák.) a zasiahne sa podstatným spôsobom do práva navrhovateľa riadne užívať jeho nehnuteľnosť. S poukazom na vyššie popísaný skutkový stav žalobca navrhuje vydať uznesenie o neodkladnom opatrení v znení, ako je vyššie uvedené.
13. Spolu s návrhom žalobca predložil súdu dôkazné listiny, a to aktuálne výpisy z LV č. XX a XX v kat. území M., darovaciu zmluvu uzavretú medzi Y. C., ako darcom, a žalobcom, ako obdarovaným, ktorej predmetom je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XX, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2S/192/2000 zo dňa 8. 12. 2000 bez vyznačenia právoplatnosti, znalecký posudok Ing. Tichého č. 9/96 zo dňa 6. 8. 1998 a grafická príloha k znaleckému posudku, list žalovaného zo dňa 22. 3. 2002 adresovaný Y. C., teda právnemu predchodcovi žalobcu s názvom - Žiadosť o odstránenie drobnej stavby plota, ktorý mal byť vedený po jeho súkromnom pozemku, ohlásenie drobnej stavby - oznámenie Stavebného úradu Margecany pod č. 229/2019/ozn., ktorým obec vyhlásila, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v oznámení B. A., ktorého súčasťou je zameranie skutočného stavu oplotenia domu a dverí vypracované Ing. Jozefom Kaščákom - Geo Real s priloženou fotodokumentáciou schválené za podmienok uvedených v rozhodnutí Obce Margecany pod č. 229/2019/ ozn.
14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania , počas konania a po jeho skončení súd môže nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
17. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
20. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
21. Podľa § 57 ods. 1, 2 Stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
22. Neodkladné opatrenie môže slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie môže mať aj trvalý charakter, môžu sa ním vyriešiť vzťahy medzi účastníkmi na trvalo v prípade, ak existujú pre takéto rozhodnutie zákonné predpoklady. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
23. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 334 CSP). Časové obmedzenie neodkladného opatrenia je preto výnimočným limitovaním jeho účinkov, ku ktorému súd pristúpi iba v odôvodnených prípadoch. Akékoľvek časové obmedzenie neodkladného opatrenia vo svojej podstate limituje súdnu ochranu, ktorá je navrhovateľovi poskytovaná.
24. Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje na tú skutočnosť, že pri tomto rozhodovaní dokazovanie neprebieha, zo strany žalobcu je však potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť neodkladného opatrenia, čo vyplýva z podstatných znakov tohto inštitútu (ktorý je novým inštitútom v civilnom procesnom práve v porovnaní s predbežným opatrením v zmysle O.s.p. platného a účinného do 1. 7. 2016), ktorého zásadnou zmenou je, že po nariadení navrhnutých opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým bezodkladnosť a potreba upraviť pomery strán sporu, alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. Súd sa oboznámil s dôkaznými listinami, a to s výpisom z LV č. XX a XX v kat. území M., z ktorých vzal za preukázané, že žalobca a žalovaný sú výlučnými vlastníkmi susediacich pozemkov, medzi ktorými je postavený pôvodný plot žalovaným ešte z roku 2001 a ktorý podľa vyjadrenia žalobcu, čo vyplýva aj z ďalších dôkazných listín, nie je postavený v súlade s vlastníckou hranicou. V podstate súd má zato, že medzi stranami sporu sa jedná o susedský spor, ktorý vznikol nesprávnym užívaním pozemku ešte právnym predchodcom žalobcu Y. C.. Toto vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2S/192/2000, v ktorom sa okrem iného uvádza, že vtedajší vlastník rodinného domu s priľahlými pozemkami, ktoré darovacou zmluvou previedol na žalobcu, Y. C.T.G. užíval o 139 m väčší pozemok, ako mu bol pridelený do osobného užívania. V znaleckom posudku, ktorý bol v danom konaní použitý znalec Ing. Ladislav Tichý konštatoval, že pri porovnaní hraníc parciel pozemkovej mapy evidencie nehnuteľností, do ktorej bol v roku 1965 zakreslený pozemok parc. č. XXX/X, s hranicami pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X, v mape katastrálnej evidencie katastra vidieť jednoznačný rozdiel v šírke pozemku a umiestnení hranice medzi parcelami č. KN XXX/X a XXX/X na jednej strane a parcelami č. XXX/X a XXX/X na druhej strane. Z uvedeného vyplýva, že bývalý právny predchodca žalobcu užíval svoju nehnuteľnosť nad rámec pridelenia pozemku do osobného užívania, čo sa zistilo pri technicko-hospodárskom mapovaní potom, čo sa právo osobného užívania tzv. „ohlušením“ prepísalo do vlastníctva právneho predchodcu žalobcu. Priebeh hranice susedných pozemkov v teréne a v katastri v tom čase však prebiehal správne, a preto Okresný úrad v Gelnici, katastrálny odbor zamietol návrh Y. C. na určenie priebehu hranice pozemkov. Aj napriek tomu, že medzi stranami sporu je hranica určená správne a obe strany vedia, kade hranica vedie, žalovaný v roku 2001 postavil plot, ktorý nevedie po správou katastra vymedzenej hranici podľa priloženej grafickej prílohy. Súd teda zistil, že na takomto skutkovom základe došlo k predmetnému, tzv. susedskému sporu, pričom nie je známy dôvod žalovaného, prečo sa snaží zmeniť tento niekoľkoročný stav a postaviť nový plot po pôvodnej hranici. Súd má zato, že predmetný spor je potrebné riešiť či už finančným vyrovnaním medzi stranami sporu,
alebo iným mediačným spôsobom, na základe ktorého by došlo k vysporiadaniu vlastníckych vzťahov k pozemkom, pričom stav právny by bol stotožnený so stavom skutkovým.
26. Žalobca dôkaznými listinami dostatočne osvedčil naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným. Z predložených dôkazných listín, a to predovšetkým z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2S/192/2000 a zo zamerania skutočného stavu a odborného vyjadrenia T.. B. C. - A. W. P., súd vzal za preukázané, že v danom prípade, pokiaľ by žalovaný započal s výstavbou plota podľa ohlásenia drobnej stavby, proti ktorému obec nemala námietky, ako žalobca správne v odôvodnení uvádza, došlo by k obmedzeniu výkonu vlastníckeho a užívacieho práva žalobcu k rodinnému domu a samozrejme aj k nemu priľahlému pozemku. Z dôkazných listín je zrejmé, že samotný žalovaný postavil pôvodný plot nie na geodetom zameranej vlastníckej hranici a tento stav zotrvával od roku 2001. Súd má zato, že žalovaný, pokiaľ by postavil nový plot, a to na pôvodne presne určenej hraničnej čiare medzi pozemkami strán sporu (resp. budúceho sporu), takýmto konaním by do budúcna vytvoril vágny stav, pri ktorom by došlo k ďalšiemu sporu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca na to opakovane v predmetnom návrhu poukazuje a vysvetľuje súdu (čo náležite dôkaznými listinami preukazuje), že vybudovaním nového plota po správnej hranici by vlastne došlo k absurdnej situácii, kedy by plot zasahoval do užívacích a vlastníckych práv jeho rodinného domu s priľahlými pozemkami.
27. S poukazom na ustanovenie § 336 ods. 2 C.s.p. súd pri nariadení neodkladného opatrenia môže (teda nie je jeho povinnosťou) žalobcovi uložiť povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej. V danej veci súd má zato, že pokiaľ žalovaný bude rešpektovať predmetné neodkladné opatrenie a nepristúpi k výstavbe nového plota, takýmto uznesením o neodkladnom opatrení sa môže dosiahnuť trvalá úprava pomerov medzi stranami. Z uvedeného dôvodu preto súd nepovažoval za potrebné v danej veci nariaďovať žalobcovi povinnosť podať samostatnú žalobu, ktorou by sa mal domáhať ochrany svojich vlastníckych a užívacích práv. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc z popísaného skutkového stavu, ktorý odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, súd za použitia vyššie citovaných zákonných ustanovení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalobca bol v konaní úspešný, preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.