Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/93/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: I. M., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, právne zastúpená spoločnosťou WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Na rozhliadke 2, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Ružinovská 42, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 805 731, právne zastúpený spoločnosťou RR Legal Corp., s. r. o., Humenské nám. 4, Bratislava, IČO: 46 789 634, o zaplatenie 1.889,42 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 10. januára 2019 sp. zn. 4C/45/2018-176, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe žalobkyne na uloženie povinnosti žalovaného jej zaplatiť sumu 1.889,42 € s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 7.11.2014 do zaplatenia, vyhovel (výrok I.). Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa § 255 ods. 1 CSP (výrok II.). Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 5.12.2013 č. 570079989, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobkyni úver vo výške 2.300 €, s dojednanou úrokovou sadzbou 21,50 € RPMN 57,17 % a s ďalšími dohodnutými podmienkami. Zároveň v ten istý deň (5.12.2013) bola medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a žalovanou uzatvorená Zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej, za poskytnutie služby žalovaná sa zaviazala zaplatiť poskytovateľovi služby celkovú odmenu vo výške 1.368,50 €, ktorú sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 €, a to v 99 týždenných splátkach vo výške 13,68 € s poslednou splátkou 14,18 €. Zmluva o zabezpečení splátok úveru tak predstavuje viac ako 50% poskytnutého úveru na realizáciu tejto služby. Jedná sa o neprimeranú odplatu vo vzťahu k úveru a teda o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj o neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. t) a v) Občianskeho zákonníka. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje aj neprimeranosť odplaty k charakteru poskytnutých služieb - povinnosť žalovaného poskytnúť žalobkyni súčinnosť pri preberaní platieb súvisiacich s poskytnutým úverom. Takýmto spôsobom sa žalovaný snažil obísť kogentné ustanovenia zmluvy a zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len ZoSÚ) o výške RPMN, výške konečnej platby, konečnej splatnosti a zvýšiť si plnenie za poskytnutie finančných prostriedkov. Odmena prevyšuje zjavné náklady spojené s touto službou. Takýmto spôsobom odplata za poskytnuté služby o zabezpečení splátok úveru mala byť zahrnutá aj do celkových nákladov úveru podľa § 2 písm. g) a l) ZoSÚ. Nezahrnutie tejto odplaty do celkových nákladov ovplyvnilo aj správnosť údaju o skutočnej RPMN, ktorá by bola oveľa vyššia, aká bola v zmluve prezentovaná. Celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ nie je v zmluve vyjadrená správne, keďže v nej nie je zahrnutý náklad na doplnkovú službu o zabezpečení splátok. Taktiež termín konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je v zmluve vyjadrený nesprávne, ten mal uvádzať konečný dátum. V zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje ďalej obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. k), t.j. výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z tohto dôvodu je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá podmienkam uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, keďže v dôvodoch rozsudku absentujú podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a odôvodnenie je nepresvedčivé. Postupom súdu prvej inštancie sa napadnutý rozsudok stal nepreskúmateľným. Nesprávny je právny záver súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, t.j. že by mal v ňom absentovať údaj o konečnom termíne splatnosti úveru. Termín konečnej splatnosti úveru je v zmluve jednoznačne uvedený, keď zo znenia zmluvy vyplýva, že úver sa za podmienok podľa tejto zmluvy poskytuje na dobu 100 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky (teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy) je 7. deň 100. týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Zákon používa termín konečnej splatnosti a nie dátum konečnej splatnosti. Pri výklade slova termín je pritom práve žiaduce, ak má súd pochybnosť, čo všetko možno pod tento pojem zahrnúť, aplikovať výklad Smernice 2008/48/E, keď aj zákonodarca s účinnosťou od 1.5.2018 upravil uvedené znenie zákona v súlade s úpravou Smernice 2008/48/ES. Nesprávny je taktiež záver súdu prvej inštancie pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Ustanovenie právneho predpisu platného v čase uzavretia zmluvy o úvere nevyžadovalo a nevyžaduje uvedenie konkrétneho „rozpisu“ každej jednotlivej splátky, splátky na úrok, istinu a ostatné prípadné náklady. Rovnaké stanovisko v súvislosti s touto náležitosťou zmluvy o úvere sa spomína v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., C-42/15. Nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o doplnkovej službe a v tejto súvislosti o neplatnosti určenej výšky RPMN. Zmluva o doplnkovej službe je samostatnou zmluvou, na základe ktorej reálne poskytoval žalobkyni osobitnú doplnkovú službu, za ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť mu dohodnutú odplatu. Doplnková služba je nadštandardnou zmluvou a je logicky spoplatnená, keďže sa jedná o dobrovoľnú službu, ktorá nie je podmienkou získania úveru. Nezapočítava sa do RPMN. Pokiaľ by žalobkyňa zmluvu o doplnkovej službe neuzatvorila, nemusela by ani znášať náklady s touto službou spojené. V súdnom konaní nebolo preukázané, že by uzatvorenie zmluvy o doplnkovej službe bolo podmienkou pre poskytnutie úveru. Skutočnosť, že žalobkyňa využila (mohla využiť) službu komfort, ktorý mu daná zmluva priniesla, za tento si bola povinná priplatiť, čo nemôže byť na jeho ťarchu. Zmluva o doplnkovej službe mohla byť uzavretá vždy až po uzavretí zmluvy o úvere a ako neskoršia zmluva nemohla podmieňovať podmienky a vznik už uzavretej zmluvy o úvere. Odmena za túto doplnkovú službu je cenovým dojednaním, ktoré bolo možné účastníkmi konania dojednať pevnou sumou. Dojednanie o cene preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a rovnako nie nekalou obchodnou praktikou. Celková odmena za doplnkovú službu podľa zmluvy o doplnkovej službe bola dourčená dohodou strán a je primeraná. Vo vzťahu k uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania v časti plnenia uhradeného v prospech neho do 19.6.2016 v subjektívnej dvojročnej lehote a v časti plnenia uhradeného v prospech neho do 19.6.2015 aj v objektívnej trojročnej lehote. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmeniť tak, že žaloba sa zamieta a žiadal priznať nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku sa vysporiadal jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Z dôvodu výslovného nepopretia tvrdenia o porušení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zo strany žalovaného, je nevyhnutné považovať uvedené jej tvrdenia za nesporné a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru za bezúročnú a bez poplatkov, z dôvodu hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ. Vznesenie námietky premlčania žalovaným v odvolacom konaní považoval za novotu v zmysle § 366 CSP v spojení s § 149 a § 152 CSP, keďže sa jedná o hmotnoprávnu námietku. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR v uznesení z 28.06.2018, sp. zn., 10Obdo/65/2017. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že odmena za poskytnutie služby zabezpečenie splátok úveru, dohodnutá medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a žalobkyňou dňa 5.12.2013 (v rovnaký deň ako bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere), mala byť zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa a teda do výpočtu RPMN, na základe čoho je dôvodné považovať poskytnutý úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 5.12.2013 č. 570079989 podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov, je správny.

6. Z obsahu Zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 5.12.2013 uzavretej medzi stranami sporu možno konštatovať, že táto nemôže existovať samostatne, pretože bez existencie zmluvy o úvere nemá pre žiadnu zo zmluvných strán akýkoľvek význam. Hoci táto zmluva bola uzatvorená samostatne (na samostatnej listine) ide svojou podstatou o vedľajšie dojednanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami dňa 5.12.2013. Ide tu o prípad uvedený v ust. § 52a Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, keď z povahy týchto zmlúv a stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzatváraní vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba závislé. Vznik úverovej zmluvy bol podmienkou vzniku zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Fakt, že zmluvu o zabezpečení splátok úveru spotrebiteľ uzatvára v ten istý deň bezprostredne po uzavretí zmluvy o úvere, resp. zároveň so zmluvou, možno považovať za nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Motiváciou zo strany žalovaného pre uzavretie tohto vedľajšieho dojednania na samostatnej listine bolo podľa názoru odvolacieho súdu (ako to zároveň konštatoval súd prvej inštancie) obísť ustanovenia zákona o výpočte RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľského úveru tak, aby obišiel obligatórne ustanovenia o maximálne prípustnej výške RPMN. Je správny záver okresného súdu, že nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy sa na účely výpočtu celkovej čiastky RPMN použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, do celkových nákladov spotrebiteľa je treba zahrnúť aj náklady, ktoré má zaplatiť v zmysle Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, bez uzatvorenia ktorej by spotrebiteľský úver nezískal za ponúkaných podmienok. Takéto započítanie je v súlade s vymedzením nákladov v § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere; v danom prípade sa jedná o úhradu za poskytovanú službu - prevzatie peňažnej hotovosti z titulu vykonanej splátky spotrebiteľského úveru, čo svojím obsahom predstavuje vykonanie povinnosti vyplývajúcej z obsahu zmluvy o úvere.

7. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Zo spisu vyplýva, že žalovaný prvýkrát vzniesol námietku premlčania až v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Súhlasne s vyjadrením žalobkyne k podanému odvolaniu je potrebné uviesť, že vznesenie námietky premlčania je hmotnoprávnou námietkou, ktorá ak nebola uplatnená do rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odvolacom konaní v zmysle podmienok § 366 CSP v spojení s § 149 CSP, v odvolacom konaní odvolací súd na ňu nemôže prihliadať.

8. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je absolútne neplatným právnym úkonom a že poskytnutý úver spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. žalobkyni sa považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov, správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne posúdil podmienky uzavretého zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, vo vzťahu k ktorému následne správne dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)