Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/106/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 50 094 297, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A IČO: 47 232 471, proti žalovanej: T., o zaplatenie 4.956,67 € s prísl., odvolaní žalobcu proti rozsudku 12Csp/89/2017-74 z 29.11.2017 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.709,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy za čas od 17.5.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 12 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 4.956,67 €, kapitalizovaných dlžných úrokov 3.432,81 €, spolu so zmluvným úrokom vo výške 14,90 % ročne zo sumy 4.956,67 € od 1.4.2017 do zaplatenia, so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.956,67 € od 1.4.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. ako veriteľ, uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou dňa 27.5.2013 zmluvu o úvere č. 8664440586, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného aj Obchodné podmienky žalobcu pre daný úver /OP/ a Všeobecné obchodné podmienky /VOP/. Žalovaná svojim podpisom potvrdila, že sa s uvedenými podmienkami oboznámila a súhlasila s nimi. Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 5.000 €, ktoré mala vrátiť v stanovenej lehote, spolu s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami. Žalovaná neplnila úver riadne a včas, preto banka zosplatnila úver predčasne dňa 16.5.2014.

4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. na základe uzavretej zmluvy poskytla žalovanej úver vo výške 5.000 € s dobou splácania 10 rokov, v 120-tich mesačných splátkach po 88,45 € vrátane poplatku za správu a vedenie účtu, dátum prvej platby bol do 25.6.2013, poslednej 25.5.2023, so splatnosťou 25. dňa v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 14,90 % ročne a RPMN (ročná priemerná miera nákladov) 17,53 %. Zo žalobcom predloženého aktuálneho stavu úveru ku dňu 7.6.2017 súd zistil, že zaplatené splátky boli vo výške 290,41 € v období od 1.6.2013 do 28.4.2015 a celkom nezaplatené splátky boli vo výške 8.539,98 €, vrátane zmluvných úrokov a sankčných sadzieb.

5. Súd konštatoval, že uvedený vzťah posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a to napriek označeniu zmluvy ako pôžičky na bývanie, pretože v danom prípade neboli priamo kryté náklady, ako je to v prípade hypotekárnych úverov, na ktoré sa nevzťahuje štatút spotrebiteľského úveru, ale jednalo sa o bežné poskytnutie peňažných prostriedkov pre spotrebiteľa - dlžníka. Na právny vzťah strán sporu preto aplikoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 1 písm. g/, h/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 3 zákona č. 250/2007 Z.z.

6. Ďalej súd uviedol, že predmetná zmluva síce obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), avšak tento údaj podľa názoru súdu pre bežného spotrebiteľa nie je dostatočne zrozumiteľný, často uniká jeho pozornosti a môže si ho vysvetliť úplne iným spôsobom, zvlášť pokiaľ je uvedený v zmluve výlučne vo forme skratky. Preto mal súd za to, že nebola dostatočne naplnená informačná povinnosť žalobcu ako poskytovateľa úveru. Prepočtom, na ktorý súd použil kalkulačku s odkazom zo stránky Národnej banky Slovenska (NBS) pre výpočet RPMN a ročného úroku, a to „Ekonomika €sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk“, zistil, že RPMN predstavuje 18,04 %, pričom konečná suma bez poistenia, ktorú mala žalovaná zaplatiť, by mala byť vo výške 10.314 €. Za predpokladu, keď súd pripočítal poistné, ktoré nebolo súčasťou prepočtu, výška poistného za dané obdobie splácania by predstavovala výšku 300 € (2,5 x 120), čo znamená, že náklady by mali predstavovať výšku 10.614 €. Podľa uzavretej zmluvy, náklady mali predstavovať 4.938,31 €, s pripočítaním sumy poskytnutého úveru, spolu 9.938,31 € a s pripočítaním poistného 300 € sumu 10.238,31 €, v skutočnosti však s poukazom na vyššie uvedený prepočet, náklady by predstavovali výšku 10.614 €, z čoho súd vyvodil, že konečná suma je zavádzajúca, nie je presná, správna, tak, aby žalovaná mohla náležite zhodnotiť svoje možnosti a schopnosti takýto úver čerpať. Súd poukazujúc na ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že zmluva o úvere č. 8664440586 z 27.5.2013 obsahovala síce výšku, počet splátok, termín splatnosti, konečnú splatnosť, absentoval v nej však údaj o skladbe splátky, pretože z mesačnej splátky úveru 85,95 € nie je zrejmé, aká časť pripadá na úhradu úveru a osobitne na úhradu úroku, jedine čo vyplýva z uvedenej splátky, je výška dohodnutého poistného. Aj za stavu, keď sa veriteľ dohodol so žalovanou na úhrade tzv. anuitných splátok, to znamená splátok, ktoré majú rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru, splácaných v pravidelných intervaloch, postupom splácania anuitnými splátkami klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. V takomto prípade bol však veriteľ povinný oznámiť počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Napokon súd argumentoval, že už samotná absencia dojednania v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. má za následok bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona, preto súd priznal žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 5.000 € a sumou splatenou žalovanou vo výške 290,41 €, t.j. sumu 4.709,59 € a úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení úveru za predčasne splatný, tzn. od 17.5.2014 a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Uviedol, že v konaní bol úspešný žalobca v rozsahu 56 %, žalovaná v rozsahu 44 %, tzn. konečný úspech v konaní mal žalobca v rozsahu 12 % (56-44), ktorému v tomto rozsahu priznal náhradu trov konania.

8. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. t.j. súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku alebo aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu. Argumentoval, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere - pôžička na bývanie. V zmysle § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. bol úver - pôžička na bývanie vylúčený spomedzi spotrebiteľských úverov. Z uvedeného vyplýva nesprávny záver súdu o náležitostiach zmluvy o úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko poskytnutý úver bol z režimu predmetného zákona vylúčený. Preto súd nesprávne rozhodol o bezúročnosti poskytnutého úveru. Aj keď odvolateľ má za to, že predmetná zmluva o úvere nespadá do pôsobnosti zák. č. 129/2010 Z.z., vyjadril sa k jej ďalším obsahovým náležitostiam - nesúhlasil s názorom súdu, že zmluva neobsahovala rozdelenie splátky úveru na istinu, úroky, poplatky. Úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku. Požiadavka, aby úverová zmluva obsahovala rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky nie je v súlade s požiadavkami Smernice 2008/48/ES. Z dôvodovej správy k ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný si plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prejednávanej veci zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti - výšku úveru, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou, výšku mesačnej splátky, RPMN banky v %, priemernú RPMN na trhu, celkovú výšku úveru, dátum 1. splátky, nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok, konečnej splatnosti. Žalovaná tieto údaje poznala, teda presne vedela, koľko z toho, čo zaplatí pripadne na príslušenstvo, nakoľko to bolo vyjadrené celkovou výškou nákladov. Nemohla mať žiadne pochybnosti o výške svojho záväzku. Vyjadril názor, že priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne zaplatí a nebude skúmať každú jednu splátku samostatne. Dobromyseľný spotrebiteľ, pokiaľ v zmluve sú uvedené informácie o výške úveru a celkových nákladoch na úver, ako aj doba splácania úveru, sa vie edukovane rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzatvorí alebo nie. Na podporu svojich argumentov citoval z viacerých rozhodnutí prvoinštančných aj odvolacích súdov. Napokon poukázal na to, že účelom zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bolo prebrať Smernicu 2008/48/ES do slovenského práva. Súdny dvor rozhodol vo veci C-42/15, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Citovaný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Je evidentné, že súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy všetky okolnosti prípadu a vec nesprávne právne posúdil.

9. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

10. Výrok rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.709,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy za čas od 17.5.2014 do zaplatenia nebol odvolaním napadnutý (§ 379 CSP), nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods. 1 CSP a ust. § 367 ods. 1 a contrario CSP), a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako včas podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP) ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku v napadnutom výroku, preto rozsudok zrušil.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy stranami, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 13. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 1 ods. 3 písm. a/, b/, c/, d/, cit. zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom nie sú: a/ hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b/ úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c/ úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d/ úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, podľa osobitného predpisu.

15. Najpodstatnejšia odvolacia námietka žalobcu v prejednávanej veci smerovala k tomu, že zmluva o úvere - pôžička na bývanie uzavretá medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou je vylúčená spomedzi spotrebiteľských úverov podľa § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na č.l. 3 je založená zmluva o úvere - pôžička na bývanie uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.

17. Súd prvej inštancie posudzujúc túto zmluvu dospel k záveru, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože neboli priamo kryté náklady ako je to v prípade hypotekárnych úverov.

18. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

20. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 M Cdo 9/2013). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porovnaj Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

21. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozsudku je však nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil jeho nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku došlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, treba konštatovať, že nedostatok týchto dôvodov prináša porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a je preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totiž vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol.

22. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods.1 písm. b/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

23. Súd prvej inštancie svoj názor o spotrebiteľskom charaktere daného úveru v prejednávanej veci neodôvodnil dostatočne, preto je ním vyslovený právny názor o charaktere úveru zatiaľ predčasný. Súd vychádzal len zo skutočnosti, že poskytnutý úver nebol úverom hypotekárnym, preto má charakter spotrebiteľský. Nezaoberal sa však tým, resp. to z jeho rozhodnutia nevyplýva, či hodnotil zmluvu o úvere

- pôžičku na bývanie aj podľa kritérií obsiahnutých v § 1 ods. 3 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, teda že spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti si súd prvej inštancie neobjasnil ani pri výsluchu žalovanej, keď nezisťoval, z akého dôvodu sa rozhodla práve pre uzavretie zmluvy o úvere - pôžičky na bývanie, keď v čase uzavretia tejto zmluvy boli dostupné aj iné formy úveru poskytované Poštovou bankou a.s. fyzickým osobám (viď č.l. 16).

24. Pokiaľ súd dospeje k jednoznačnému záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere č. 8664440586, odvolací súd k spôsobu právneho posúdenia veci v ďalšom konaní, reagujúc tým zároveň na odvolaciu argumentáciu žalobcu, pripomína potrebu pri právnom posudzovaní úplnosti obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzavretia mať na zreteli tiež závery formulované Súdnym dvorom EU v rozhodnutí C 42/15 zo dňa 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená na jednom dokumente a vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali aj iné na trvalom nosiči zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Zároveň platí, že podmienka písomného zachytenia náležitostí na trvalom nosiči nie je spojená s požiadavkou podpisu takého nosiča, Súdny dvor EU však nevylúčil aby takúto požiadavku nad rámec smernice 2008/48/ES stanovovala vnútroštátna úprava. Prvoinštančný súd pri prípadnej aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy vyjde tiež z potreby interpretácie tohto ustanovenia v tom zmysle, že nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, a že pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky (por. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 alebo 7 Cdo 98/2018 z 30.1.2019). Napokon odvolací súd upriamuje pozornosť na potrebu v záujme spravodlivého usporiadania pomerov strán venovať v ďalšom konaní zvýšenú pozornosť spôsobu posudzovania spotrebiteľského aspektu prípadu tak, aby sa žalovanej v okolnostiach tohto prípadu dostalo primeranej spotrebiteľskej ochrany, ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a závadnými výrobkami, za súčasného rešpektovania poctivo nadobudnutých práv žalobcu.

25. Pokiaľ ide o argument súdu, že náklady úveru boli vyššie, než ako bolo uvedené v zmluve (preto konečná suma nákladov je nesprávna a zavádzajúca), pretože bolo potrebné k nim pripočítať aj poistné, tento je podľa názoru odvolacieho súdu takisto predčasný, pretože súd opomenul vec v tejto súvislosti posudzovať (nevyplýva to z jeho rozhodnutia) podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Súd sa nezaoberal zistením, či poistenie bolo podmienkou poskytnutia úveru (v takom prípade náklady naň mali byť zahrnuté do výpočtu RPMN) alebo nie a úverová zmluva neobsahuje povinnosť uzavrieť poistenie ako podmienku poskytnutia úveru.

26. Odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku nespĺňa parametre riadneho odôvodnenia, teda uvedenia skutočností podstatných pre zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Tento nedostatok odôvodnenia možno bezpochyby považovať za celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Pre tento nedostatok je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k dotknutej časti uplatneného nároku nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

27. Súd prvej inštancie si v ďalšom konaní predovšetkým zabezpečí pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom, vysporiada sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi vykonaným vo veci a umožní stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).