Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-114-2013.pdf
PDF · 117.88 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/114/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX Bratislava, zast.: ŠÁŠIK & Partners, s.r.o., Sokolská 18, 811 04 Bratislava, IČO: 36 860 069, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 511,10 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 450 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 07.05.2011 do zaplatenia a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Súd konanie v časti o zaplatenie 61,10Eur z a s t a v u j e.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 88%. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia súdu o merite veci.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.05.2013 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného k zaplateniu sumy 511,10 Eur titulom plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone povolania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 10.11.2009 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone povolania. Poistná zmluva bola uzatvorená na jeden rok so začiatkom poistenia 10.11.2009. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné zmluvné podmienky účinné ku dňu 01.01.2009. Dňa 24.05.2010 v čase od 11.35 hod. pri zastavovaní a následnej kontrole vozidiel na parkovisku čerpacej stanice OMV na diaľnici D2, žalobca držal rádiostanicu v ruke, keď v tom čase okolo neho prechádzal ťahač s prívesom, žalobca svoju pozornosť venoval kontrole osobného vozidla pričom ťahač okolo neho prechádzal v tesnej blízkosti, zatrúbil na neho v dôsledku čoho sa žalobca prudko otočil a rádiostanica mu vypadla z ruky priamo pod kolesá návesu. Po jeho prejazde ostala rádiostanica na ceste rozbitá. Celkovo bola poškodená rádiostanica MATRA číslo RA1701AĎA01 993916608 evidovaná na Obvodnom oddelení PZ Rusovce pod číslom 402, zdroj a kožené puzdro na túto rádiostanicu. Rozhodnutím škodovej komisie bola žalobcovi vzniknutá škoda zosobnená vo výške 511,10 Eur, a to v pravidelných desiatich mesačných splátkach po 51,11 Eur, počnúc 15. 11. 2010.
2. Žalobca uvedenú poistnú udalosť ohlásil žalovanému dňa 28.7.2010 a uplatnil si nárok na poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 1. 12. 2010, že jeho nárok na poistné plnenie zamieta, a to z dôvodu, že nebola žalovaným preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou. A taktiež žalovaný neuznal výšku škody, ako bola vyčíslená v doklade Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Odbor telekomunikácii a informatiky č. KRP-07T-Š-9-3/2010, nakoľko neboli predložené pôvodné nadobúdacie doklady k vysielačke a ani doklad o úhrade. Žalobca opätovne žiadal o vystavenie pôvodných nadobúdacích dokladov Ministerstvo vnútra SR. Generálny riaditeľ Sekcie informatiky telekomunikácií a bezpečnosti Ministerstva vnútra SR odpovedal listom zo dňa 25. 2. 2011. Prípis Sekcie informatiky telekomunikácií a bezpečnosti Ministerstva vnútra SR Č. MV-SITB-OO-OTPF-15-12/2010 zo dňa 23.6.2010 (tvorilo podklad pre Vyčíslenie škody materiálu komoditnej skupiny 07 zo dňa 30. 6. 2010) je vyčíslená zostatková cena v zmysle platných právnych predpisov. Ministerstvo považovalo spochybňovanie zo strany poisťovne za neoprávnené. Ministerstvo nemohlo poskytnúť pôvodné nadobúdacie doklady o úhrade a to dôvodov že faktúru za dodávku uhrádzal odbor metodiky a odborných činností, oddelenie riadenia výstavby digitálnej rádiovej siete Všeobecnej sekcie MV SR, ktorý bol z organizačných dôvodov zrušený a dodávku zabezpečovala firma C., ktorá zanikla a odbor účtovníctva archivuje doklady o úhrade 5 rokov. Generálny riaditeľ - U.. Z. S. predmetnej sekcie MV SR sa pokúsil kontaktovať poisťovňu a usporiadať nezrovnalosti, ktoré poisťovňa namieta. Poisťovňa to odmietla a žiadala riešiť predmetnú záležitosť prostredníctvom odvolania žalobcu k Stanovisku č. 1107441898 zo dňa 1. 12.2010.
3. Žalobca následne podal dňa 23. 3. 2011 odvolanie a opakovane vyzval žalovaného na poskytnutie poistného plnenia, ale žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zotrval na správnosti svojho zamietavého stanoviska. Z dôvodu, že žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, bol žalobca nútený domáhať sa svojho práva cestou súdu. Žalobca nesúhlasil so zamietavým stanoviskom žalovaného, podľa ktorého bol jeho nárok na poistné plnenie zamietnutý. Ministerstvo vnútra SR nemohlo vystaviť nadobúdací doklad ako poisťovňa vyžadovala, nakoľko faktúru za dodávku uhrádzal Odbor metodiky a odborných činností, oddelenie riadenia výstavby digitálnej rádiovej siete Všeobecnej sekcie MV SR, ktorý už toho času neexistovalo, pretože bolo z organizačných dôvodov zrušené. Odbor účtovníctva MV SR archivovalo v zmysle platných právnych predpisov účtovné doklady o úhrade 5 rokov, pričom rádiostanica Smart TR1021DB výr. č. 01993901571 bola daná do užívania dňa 2. 2. 2000. Žalovaný spochybňoval vyčíslenie výšky Škody pri ktorej bolo postupované v zmysle Pokynu generálneho riaditeľa VS MV SR o určení výšky skutočnej škody na majetku v konaní o náhrade Škody čl.3 bod. 1 písmeno d, bod 2 písmeno d, vydanej v Zbierke pokynov (SR VS MV SR č. 8/1999, rovnako ako aj prípis Sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR v ktorom bola vyčíslená zostatková cena v zmysle platných predpisov, pri ktorých MV SR vychádzalo z reprodukčnej ceny spoločnosti RCTT s.r.o. ako jediného dodávateľa v Slovenskej republike.
4. Žalovaný všetky predložené doklady spochybňoval a trval na predložení účtovných dokladov, ktoré zamestnávateľ žalobcu nie je povinný v zmysle žiadnych právnych predpisov archivovať po dobu 13 rokov, od uvedenia rádiostanice do užívania. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov zamietavé stanoviská žalovaného žalobca považoval za nedôvodné.
5. Žalovaný sa k predmetnej žalobe písomne vyjadril vo svojom podaní zo dňa 04.03.2015 v ktorom poukázal na okolnosť, že žalobcovi bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu pri výkone povolania na základe rozhodnutia zamestnávateľa z dôvodu hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách podľa § 164 zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov policajného zboru na ktorú sa nárok na poistné plnenie nevzťahuje, nakoľko podľa čl.3 ods.1 písm.c) VPP-Zp. sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu, ktorú poistený spôsobil schodkom na zverených hodnotách. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na to, že pokiaľ ide o samotný výpočet škody tento bol uskutočnený podľa Pokynu generálneho riaditeľa VS MV SR, ktorý nie je možné považovať za všeobecne záväzný právny predpis pričom žalovanému neboli predložené žiadne relevantné doklady alebo zdôvodnený postup na základe ktorého bola škoda vyčíslená, podľa jej názoru pri určení škody sa malo postupovať podľa vyhlášky č.492/2004 Z.z. MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V takom prípade by skutočná škoda predstavovala podľa ňou predložených výpočtov 4 Eura. Taktiež žalobca nepreukázal, že škodu zamestnávateľovi uhradil.
6. V poradí prvom rozhodnutí tunajšieho súdu č.k. 18C 114/2013-69 zo dňa 06.11.2015 bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že vzhľadom na charakter zamestnávateľom konštatovaného zodpovednostného vzťahu žalobcu vo vzťahu k spôsobenej škode, vyplývajúceho z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V o náhrade škody č.p. ORP-BAS-ŠK-8zo dňa 12.10.2010 tomuto nevznikol nárok na poistné plnenie z dôvodu výluky poistenia na prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú schodkom na zverených hodnotách ( § 164 ods.1 Zák. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru).
7. Na základe odvolania žalobcu bol vyššie uvedený rozsudok prvostupňového súdu zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 140/2016-107 zo dňa 22.06.2016 v ktorom krajský súd vyslovil záväzný právny názor, že spôsobenú škodu žalobca v súvislosti s výkonom povolania spôsobil porušením právnych povinností podľa § 160 ods.1,2, zák. o štátnej službe príslušníkov polície, t.j. všeobecná zodpovednosť policajta, a nie podľa §164 zák. o štátnej službe, upravujúceho zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, nakoľko prenosná stanica, ktorej sa škoda týka, nemá charakter zverenej hodnoty, ktorú je zamestnanec povinný vyúčtovať. Rozhodnutím krajského súdu bol daný právny základ nároku na poistné plnenie. Sporná zostala otázka jeho výšky.
8. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2017 žalobca žiadal pripustiť zmenu žaloby a zaviazať žalovaného k zaplateniu 450 Eur s úrokmi z omeškania od 07.05.2011 vo výške 9,25% ročne do zaplatenia z dôvodu spoluúčasti na náhrade škody. Uznesením zo dňa 13.02.2017 súd zmenu žaloby pripustil v navrhovanom znení.
9. V súvislosti so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu prvostupňový súd v poradí druhom rozhodnutí vo veci samej č.k.18C 114/2013-208 zo dňa 13.02.2017 žalobe žalobcu vyhovel, pričom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, na základe ktorých mal za preukázanú existenciu poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe poistnej zmluvy č. 1070156726, okolnosť, že k poistnej udalosti došlo počas výkonu služby, kedy nedbanlivostným konaním žalobcu bola zamestnávateľovi žalobcu spôsobená škoda na zverenom predmete - rádiostanici MATRA č. RA1701ADA01 993916608 tým, že vypadla žalobcovi z rúk pod kolesá návesu, vzhľadom k čomu k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s porušením pracovných povinností, čo zakladá nárok žalobcu na poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy. Žalobca poistnú udalosť žalovanému riadne oznámil a doložil Správou o vyšetrení škody zo dňa 30.09.2010 a Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V zo dňa 12.10.2010 č.p. ORP-BAS-ŠK-8 o náhrade škody, ktorou bola žalobcovi stanovená povinnosť nahradiť zamestnávateľovi škodu vo výške 511,10 Eur, ktorú mal žalobca povinnosť poškodenému splácať vo forme desiatich mesačných splátok po 51,11 Eur počnúc dňom 15.11.2010. Rozhodnutie policajného orgánu nadobudlo právoplatnosť 15.10.2010. Pri stanovovaní výšky zamestnávateľ žalobcu vychádzal z ceny veci v čase poškodenia ( § 168 zák. č. 73/1998 Z.z.), ktorá bola pre potreby rozhodnutia o náhrade škody vyčíslená odborom telekomunikácie a informatiky Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 30.06.2010 na sumu 511,10 Eur, pri zohľadnení doby životnosti rádiostanice ( 48 mes.), celkovej doby užívania ( od 02.02.2000t.j. 148 mesiacov). Pri výpočte výšky škody bolo postupované podľa „ Pokynu generálneho riaditeľa VS MV SR o určení výšky skutočnej škody na majetku v konaní o náhradu škody čl.3, bod 1, písm.d,“ vydanej v Zbierke pokynov GR VS MV SR č.8/1999 ( ďalej len Pokyn ), nakoľko sa jednalo o záväzný interný predpis ktorý bol vydaný s poukazom na ust. §3 ods.2 zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu za účelom jednotného postupu organizácií v pôsobnosti ministerstva vnútra pri spôsobe určovania výšky skutočnej škody na majetku štátu v konaní o náhradu škody spôsobenej policajtom a to zavineným porušením jeho povinnosti pri výkone štátnej služby.
10. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe, policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165.
Podľa čl.1 "Predmet poistenia", Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania (ďalej len VPP-Zp), poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť poisteného za škodu, ktorú poistený spôsobil: a)Ako zamestnanec (člen družstva) svojmu zamestnávateľovi (družstvu), ktorým je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo podnikajúca fyzická osoba s miestom podnikania na území Slovenskej republiky alebo organizačná zložka podniku, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky (ďalej len zamestnávateľ), s ktorou je poistený v čase vzniku škody v pracovnom, členskom alebo štátnozamestnaneckom pomere, a to b)Zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ táto zodpovednosť vznikla podľa § 179 Zákonníka práce alebo § 115 Zákona o štátnej službe, prípadne iných všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky upravujúcich zodpovednosť poisteného za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch alebo štátnozamestnaneckých vzťahoch.
Podľa čl. 1 "Poistná udalosť", VPP-Zp, poistná udalosť je oprávnený a preukázaný nárok zamestnávateľ a uvedeného v čl. 1 písm. a) týchto VPP-Zp voči poistenému na náhradu škody, za ktorú poistený zodpovedá a a)ktorý nie je uvedený vo výlukách z poistenia, a b)ktorý bol prvýkrát písomne uplatnený voči poistenému počas trvania poistenia, c)ku škode došlo v dôsledku konania poisteného podľa čl. 1 písm. b) týchto VPP- Zp a d)príčina škody a škoda nastali počas trvania poistenia. Podľa čl.8 ods.8 VPP Poisťovňa je oprávnená poistné plnenie odmietnuť, ak poistený a) porušil povinnosti vyplývajúce z čl.5 poistných podmienok, b) bez písomného súhlasu poisťovne nevznesie námietku premlčania, alebo c) sa zaviaže bez písomného súhlasu poisťovne uhradiť premlčanú pohľadávku, alebo d) uzná náhradu škody, ktorá je v rozpore s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
11. Súd mal za preukázané, že žalobca v danom prípade postupoval pri uplatnení svojho nároku voči poisťovni v súlade s podmienkami stanovenými v zmluve o poistení a vo všeobecných poistných podmienkach. Škodu žalobca poisťovni riadne preukázal aj doložil relevantným rozhodnutím zamestnávateľa o náhrade škody. Zamestnávateľ žalobcu je orgán štátnej správy, ktorý v zmysle zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení noviel spravuje majetok štátu a pri jeho správe ako správca majetku je oprávnený aj povinný nakladať s ním podľa zákona a využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať aby nedošlo k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Za účelom zabezpečenia jednotného postupu organizačných zložiek, rozpočtových a príspevkových organizácií pri správe majetku štátu správca majetku vydáva interné predpisy ktoré upravujú postup a spôsob aj pri určovaní výšky škody na majetku štátu v konaní o náhrade škody ( Pokyn generálneho riaditeľa sekcie MV SR č.8 zo dňa 07.09.1999) a v súlade s ním bolo v danom prípade následne vydané rozhodnutie o náhrade škody, ktoré má charakter rozhodnutia orgánu štátnej správy. Pravdou je, že pokyn generálneho riaditeľa nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, avšak tento svojím obsahom interpretuje ustanovenia občianskeho zákonníka o náhrade škody a upravuje postup pri určení jej výšky. V závere súd poukázal na skutočnosť, že predmetom poistenia je škoda, ktorá vznikla žalobcovi pri plnení pracovných úloh. Vznik škody a jej výšku bol žalobca žalovanému povinný preukázať, čo podľa názoru súdu riadne splnil. V konaní zo strany žalovaného neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili uplatnený nárok žalobcu a preto súd žalobe vyhovel. Skutočnosť, či žalobca škodu uhradil poškodenému, nie je podľa ustanovení občianskeho zákonníka upravujúcich poistný vzťah ako ani podľa všeobecných poistných podmienok rozhodujúca pre plnenie poisťovne v dôsledku poistnej udalosti a preto sa súd s touto námietkou žalovaného ďalej nezaoberal.
12. Na základe odvolania žalovaného voči rozsudku prvostupňového súdu bol rozsudok č.k.18C 114/2013-208 zo dňa 13.02.2017 uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 211/2017-232 zo dňa 28.09.2017 zrušený. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zdôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že sa súd v prvom rade má vysporiadať s otázkou rozdielneho právneho posúdenia nároku žalobcu, keďže OR PZ v Bratislave rozhodnutím z 12.10.2010, č. ORP-BA5-ŠK-8 (č.l. 46) uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť služobnému úradu sumu 511,10 eur z titulu náhrady škody vo forme schodku v zmysle § 164 ods. 1 zák. č.73/1998 Z.z.. a súd dospel k záveru, že rádiostanica nemá charakter schodku na zverených hodnotách, ktoré by bol žalobca povinný vyúčtovať a žalobca môže zodpovedať za škodu len v zmysle § 160 ods.1,2 zák.č. 73/1998 Z.z, ( všeobecná zodpovednosť policajta).
13. K otázke zavinenia žalobcu na vzniku škody, odvolací súd dospel k záveru, že sa jedná o zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti.
14. Pokiaľ ide o výšku škody, odvolací súd uviedol, že pri určení zostatkovej hodnoty predmetnej rádiostanice nemožno vychádzať z Pokynu generálneho riaditeľa VS MV SR, ktorý nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a ide iba o vnútorný predpis MV SR určený na interné použitie, navyše rozhodnutie OR PZ v Bratislave V zo dňa 12.10.2010, č. ORP- BA5-SK-8 nie je správne ani pokiaľ ide o vyčíslenie výšky škody a nemožno sa s ním ani v tomto smere stotožniť. V súvislosti s výškou škody leží dôkazné bremeno na žalobcovi a v prípade ak to sporová strana navrhne, bude vhodné vyžiadať za účelom zistenia zostatkovej hodnoty rádiostanice odborné vyjadrenie. 15. Prvostupňový súd v ďalšom konaní doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a k posudzovanému nároku uvádza nasledovné.
16. K otázke právneho posúdenia oprávnenosti nároku žalobcu. Civilný sporový poriadok v § 3,4 vymedzuje okruh vecí, ktoré je súd pri výkone civilnej právomoci oprávnený posudzovať a vydávať o nich autoritatívne rozhodnutia, pričom toto právo je obmedzené len na veci patriace do civilnej právomoci súdu.
V prípade ak v súvislosti s prejednávanou vecou je potrebné posúdiť otázky o ktorých rozhodnúť patrí inému orgánu, tzv. prejudiciálne otázky, zákon stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Súd teda môže takto posudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci s výnimkou prípadov taxatívne stanovených podľa § 193 Civilného sporového poriadku, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime súd riešiť nemôže. Riešenie týchto otázok je len v kompetencii príslušných vnútroštátnych a medzinárodných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. Jedná sa o rozhodnutia ústavného súdu, ústavné zákony, medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná, rozhodnutiami ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv, rozhodnutiami príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave, vzniku a zániku spoločnosti. Vzhľadom k vyššie uvedenému je možné uzavrieť, že otázka oprávnenosti právneho nároku žalobcu spadá do kompetencie súdu, ktorý rozhodnutím riaditeľa Okresného úradu PZ SR Bratislava V zo dňa 30.09.2010 o posúdení právnej zodpovednosti a výške škody nie je viazaný. Tieto otázky je oprávnený predbežne posúdiť vo vlastnej kompetencii. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zodpovednosť žalobcu za škodu je daná podľa § 160 ods.1,2 zák.č. 73/1998 Z.z., ( všeobecná zodpovednosť policajta), keďže uplatnený nárok sa týka škody spôsobenej na rádiostanici, ktorá bola žalobcovi zverená v súvislosti s plnením jeho pracovných povinností, navyše tak ako bolo už vyššie konštatované, rádiostanica nemá charakter schodku na zverených hodnotách, nie je určená na obeh alebo na obrat a preto nemôže patriť medzi zverené hodnoty, ktoré je povinný žalobca vyúčtovať a za ne zodpovedať podľa § 164 ods.1 zák.č. 73/1998 Z.z.. Vzhľadom k vyššie uvedenému je možné konštatovať, že nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému je z hľadiska jeho právneho základu oprávnený.
17. K výške škody .
Z hľadiska určenia výšky škody t.j. zostatkovej hodnoty rádiostanice v čase vzniku poistnej udalosti, súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným znalcom U.. A. P., znalcom z odboru elektrotechnika, odvetvie elektrotechnické stroje a zariadenia, odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, č. posudku 36/2018 z 10.07.2017, ktorý súdu predložil žalobca v zmysle § 209 ods.1 Civilného sporového poriadku. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že výška spôsobenej škody žalobcom zamestnávateľovi (Ministerstvo vnútra SR), na ručnej rádiostanici Smart TR 1021I)B, výrobné číslo 01993901571, s nabíjateľným zdrojom v puzdre, ku dňu 24.05.2010, kedy žalobcovi predmetná rádiostanica vypadla z ruky priamo pod kolesá okoloidúceho ťahača s návesom, je po zaokrúhlení (v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.605/2008 Z. z., článok I, bod 17.) 422,00 Eur bez DPH a a 502,18 Eur s 19% DPH . Znalec pri určení výšky škody vychádzal z relevantných podkladov (Správa o vyšetrení škody OR PZ v Bratislave a Rozhodnutie o náhrade škody OR PZ v Bratislave k ORP-BA5-ŠK.-8- /2010, Odpoveď na žiadosť o vystavenie pôvodných nadobúdacích dokladov a dokladov o úhrade k rádiostanici s cenníkom rádiostaníc a ich príslušenstva (kópia v prílohe číslo 2 posudku), žaloba o plnenie z poistnej zmluvy..), ďalej z príslušných právnych predpisov a noriem (Zákon č.382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhláška MS SR č.490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhláška MS SR č.492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, Metodika pre stanovenie všeobecnej hodnoty elektrotechnických zariadení a Metodika pre stanovenie všeobecnej hodnoty bytových zariadení, obe STU v Bratislave, 2003, Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niekt. zák., Zákon č.264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Cenníky a publikácie elektrotechnických zariadení, ich inzercia a archív znalca.
18. Znalec v znaleckom posudku zrozumiteľne a logicky odôvodnil postup pri výpočte východiskovej hodnoty majetku (VH), výpočtu základnej amortizácie zariadenia (ZA) a technického stavu zariadenia (TS), technickej hodnoty majetku (TH), všeobecnej hodnoty majetku (VŠH) a stanovenie jednotlivých hodnôt koeficientov predajnosti použitých pri výpočte výšky škody. V tejto súvislosti uviedol, že východisková hodnota (VH) - cena majetku je stanovená ako obstarávacia cena takéhoto majetku či majetku s rovnakými alebo porovnateľnými technickými parametrami a úžitkovými vlastnosťami k rozhodujúcemu dátumu, v mieste používania zariadenia, a to bez DPH, respektíve je skúmaná v kontexte s aktuálnymi cenami k rozhodujúcemu dátumu v čom je započítaná aj doprava a práca spojená so zapojením/montážou, oživením.... VH bola stanovená s využitím cenníka rádiostaníc a ich príslušenstva (strana 2 prílohy číslo 2 posudku), keďže tieto profesionálne zariadenia si svoju cenu „držia" viď príloha číslo 4 posudku, čo je samozrejme riešené i ich modernizáciou u novších zariadení. Avšak je potrebné zdôrazniť fakt, že toto zariadenie nebolo obstarané samotné, ale i s inými zariadeniami či vecami, a to v značnom množstve a v súťaži, takže boli podľa mňa obstarané podstatne lacnejšie ako samotné na trhu. Preto pri stanovení k výpočtu VŠ použil VH z tohto cenníka a bral ju k rozhodujúcemu dátumu ešte ako správnu VH, a to ručná rádiostanica s anténou a batériou typ Smart v cene 136.315,- Sk a kožená brašna v cene 4.921,- Sk (keďže súčasťou poškodenia je aj puzdro) = 136315 + 4921 / 30,126 = 4.688,18Eur.
19. Taktiež znalec sa kvalifikovaným spôsobom na pojednávaní konanom dňa 13.09.2018, vyporiadal s pripomienkami žalovaného k znaleckému posudku, formulovanými v podaní zo dňa 13.08.2018, vo vzťahu k stanoveniu obstarávacej ceny a určenia jednotlivých koeficientov na základe ktorých stanovil koeficient predajnosti. V konečnom dôsledku súd závery znaleckého posudku v plnom rozsahu akceptoval a návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania zamietol. Námietky voči znaleckému posudku žalovaný tlmočil súdu len sprostredkovane, prostredníctvom právneho zástupcu, čo nemožno považovať za odborné spochybnenie záverov znalca. Súd mal za to, že žalovaný mal dostatočný časový priestor k tomu, aby minimálne od doručenia znaleckého posudku predložil súdu kvalifikované námietky spochybňujúce správnosť znaleckého posudku. Mohol tak urobiť predložením vlastného znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia.
20. Účelom uzavretia poistnej zmluvy je záujem poistenca zabezpečiť sa proti riziku vzniku škody alebo náhodnej udalosti. Pokiaľ dôjde medzi zmluvnými stranami k riadnemu uzatvoreniu poistného vzťahu, poistenec oprávnene predpokladá, že v prípade poistnej udalosti poisťovňa vzniknutú škodu uhradí. Poisťovňa v prípade poistnej udalosti je povinná vykonať v zákonom stanovenej lehote vlastné šetrenie a kvalifikovaným spôsobom poistnú udalosť likvidovať. Podľa názoru súdu žalovaný sa neriadil povinnosťami vyplývajúcimi z občianskeho zákonníka (§ 797 OZ) a i napriek dostatočnému množstvu informácií a podkladov poskytnutých žalobcom, predložil svoj vlastný výpočet skutočnej škody až v rámci predmetného súdneho konania na základe podania zo dňa 12.12.2016, čím vlastne poprel svoje predchádzajúce tvrdenia o nemožnosti určenia výšky škody z dôvodu absencie ním požadovaných dokladov. Návrh na dodatočné nariadenie znaleckého dokazovania preto súd považoval za nehospodárny vzhľadom k dĺžke samotného konania ako aj nekonštantnosti argumentov obrany žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v priebehu vlastného šetrenia poistnej udalosti ako aj v priebehu konania na základe výsledkov dokazovania menil dôvody, pre ktoré odmietol poistné plnenie poskytnúť ako napr. nepredloženie nadobúdacích dokladov k vysielačke, ktoré by preukazovali vlastníctvo zamestnávateľa žalobcu a na základe ktorých by bolo možné určiť cenu z ktorej sa vychádza pri vypočítaní zostatkovej ceny ( Stanovisko ku škodovej udalosti č.1107441898 zo dňa 25.05.2010), pričom vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania a vyjadrenia znalca, absencia týchto dokladov nebola prekážkou pri určení výšky škody, nakoľko bolo možné vychádzať z iných ukazovateľov. Ďalším dôvodom bol zákonný dôvod zodpovednosti, ktorý spadal pod výluku z poistenia ( Rozhodnutie OR PZ SR ktorým zodpovednosť žalobcu bola subsumovaná pod §164 ods.1 zák.č.73/1998 Z.z.), alebo okolnosť, že znalec v posudku vychádzal z nesprávnej nadobúdacej ceny, nezohľadnil vedenie dokumentácie o rádiostanici, nesprávne určil koeficient morálneho opotrebenia, k čomu sa znalec ústne vyjadril na pojednávaní. K námietke ohľadom vedenia dokumentácie rádiostanici
- prevádzkových záznamov uviedol, že uvedené zariadenie, tak ako aj mobilné telefóny, nepatrí medzi vyhradené technické zariadenia u ktorých sa dokumentácia vedie z dôvodu bezpečnosti jeho prevádzky.
Inak by to znamenalo zaznamenávať každý hovor, jeho dĺžku, dôvod hovoru a jeho adresáta, t.z. každé jeho jedno použitie. Pokiaľ ide o výpočet obstarávacej ceny znalec poukázal na to, že pri výpočte zamestnávateľ žalobcu postupoval podľa interných predpisov a nie podľa vyhlášky MS SR č.492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, preto ich výpočet nie je správny. Koeficient opotrebovanosti stanovil na 0,9 a jeho výšku odôvodnil v znaleckom posudku na č.l. 4 s poukazom na vyššiu technickú úroveň a úžitkové vlastnosti obdobného majetku vyrábaného k rozhodujúcemu dátumu v kontexte s hodnoteným majetkom ktorý v danom období bol stále v predaji.
19. Pokiaľ ide o výšku nároku, žalobca v priebehu konania zmenil petit žaloby a žiadal priznať titulom náhrady škody sumu 450 Eur s poukazom na odpočet spoluúčasti vo výške 10% ( bod č.8 rozsudku). Znalec výšku škody vyčíslil sumou 422,00 Eur bez DPH a 502,18 Eur s 19% DPH. Z poistnej zmluvy ani zo všeobecných poistných podmienok exaktne nevyplýva, žeby poisťovňa nehradila časť škody spočívajúcej v úhrade DPH (čl.8). Pokiaľ táto otázka nie je jednoznačne formulovaná s poukazom na § 54 ods.2 Obč.zákonníka, keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Preto súd pri rozhodovaní o výške nároku žalobcu vychádzal zo sumy 502,18 Eur t.j. výška škody s DPH, a priznal žalobcovi nárok vo výške 450 Eur v súlade s uznesením súdu, ktorým bola pripustená zmena žaloby. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd počiatočnú dobu plynutia úrokov z omeškania určil v súlade so žalobou dňom 07.05.2011 t.j. deň potom, kedy žalovaný na základe odvolania žalobcu odmietol prípisom zo dňa 06.05.2011 poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Výška úrokov z omeškania bola stanovená v súlade so základnou úrokovou sadzbou ECB. Navyše výška úrokov žalovaným nebola v konaní spochybňovaná.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.1 CSP podľa zásady úspechu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok vo výške 511,10 Eur, následne jeho výšku v priebehu konania upravil na sumu 450 Eur t.j. rozdiel 12%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.