Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/40/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, IČO: 47 243 368, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Z. K., X.. X.X.XXXX, K. XX, L., o zaplatenie 204,39 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C/127/2016-33, zo dňa 11.8.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 25.5.2016 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 204,39 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 13.2.2015 do zaplatenia titulom Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

2. Súd prvej inštancie v zmysle § 297 písm. b), § 219 ods. 3 nenariadil vo veci pojednávanie; vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu vychádzal z toho, že vzhľadom na postup pri uzavretí zmluvy malo zrejme ísť o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú na diaľku, ktorý právny vzťah sa spravuje ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z.z. ako aj § 497 Obchodného zákonníka. Ako v žalobe uvádza samotný žalobca, predpokladom uzatvorenia predmetnej rámcovej zmluvy a zmluvy, bola registrácia žalovaného, ako spotrebiteľa, na adrese internetového (webového) sídla žalobcu, za účelom zriadenia užívateľského účtu a podanie žiadosti o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ, po vytvorení užívateľského účtu. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi však súd prvej inštancie zistil, že žalobca k žalobe nepripojil internetový profil žalovaného, z ktorého by mal za preukázané, že žalovaný požiadal žalobcu o registráciu na jeho adrese internetového sídla, za účelom zriadenia svojho užívateľského účtu, čím nemal za preukázané, či žalovaný vôbec prejavil vôľu a podal u žalobcu žiadosť o uzatvorenie predmetnej zmluvy na úver vo výške 200 eur. 4. Súd prvej inštancie vyslovil úvahu, že nepredloženie týchto dôkazov žalobcom môže znamenať len to, že ich k žalobe pripojiť buď zabudol (poukázal pritom na to, že za výsledok v spore zodpovedá strana sporu a súd nemá povinnosť žalobcu vyzývať na predloženie dôkazu) alebo to, že nakoľko žalobca o žalovanom jeho osobné údaje dokonale poznal a to jeho meno, priezvisko, dátum narodenia, e-mailovú adresu, telefónne číslo, adresu, číslo občianskeho preukazu, rodné číslo a jeho číslo účtu, že žalovaný už žalobcu, avšak v inej veci, o úver požiadal, čím by mohlo dôjsť k zneužitiu v spore pasívneho žalovaného, ako spotrebiteľa, teda slabšej strany sporu, ktorého povinnosťou súdu je poskytnúť mu ochranu.

5. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v zmysle § 2 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 266/2005 Z.z., § 185 C.s.p. dospel k záveru, žalobca vo veci neuniesol dôkazné bremeno, preto jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy 204,39 eura s príslušenstvom ako nedôvodný, zamietol. 6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nepožiadal žalobcu o registráciu na jeho adrese internetového sídla, za účelom zriadenia užívateľského účtu a s tým, že nepredložil internetový profil žalovaného, žalobu zamietol. Ozrejmil, že v danom prípade internetový profil slúži na predzmluvné vyplnenie údajov dlžníka, ktoré sa následne prenášajú do zmluvy, ktorá bola súdu predložená a to s nezameniteľnými identifikačnými údajmi žalovaného. Splnenie podmienky registrácie žalovaného mal preto jednoznačne preukázané obsahom zmluvy, pričom bez uvedeného by žalobca nemal odkiaľ vedieť osobné údaje dlžníka. Za podstatné považoval údaje uvedené v rámcovej zmluve ako aj v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, teda údaj rodného čísla, ktorý jednoznačne identifikuje osobu, ktorá urobila právny úkon a číslo účtu uvedené v rámcovej zmluve, ktorý si zvolil žalovaný; bol názoru, že jednoznačne preukázal poskytnutie prostriedkov žalovanému, na čo súd prvej inštancie nijakým spôsobom neprihliadol; registrácia dlžníka je jednoznačne preukázaná zmluvou o úvere, ktorá bola súdu predložená. 7. Upriamil pozornosť na to, že žalovaný nespochybnil žiadne skutočnosti uvedené v žalobe, teda ani skutočnosť, že sa na internetovom sídle žalobcu zaregistroval; žalovaný nepoprel uzavretie zmluvy o úvere ani neuviedol dôvod, prečo sa na zmluve nachádzajú jeho identifikačné údaje; pokiaľ tieto tvrdenia žalobcu neboli popreté, považujú sa za nesporné. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nemal preukázanú registráciu dlžníka na internetovom sídle žalobcu, ale bolo preukázané, že žalobca poskytol finančné prostriedky žalovanému; uvedená skutočnosť zakladá nárok minimálne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobcu; svoj názor podporil odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009. Napokon poukázal na opakované porušenie § 151 ods. 1 C.s.p. 8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

10. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

11. Podľa § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

12. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1.7.2016 zaviedol princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie stav, kedy súd pri rozhodovaní takmer výlučne vychádza z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu (s výnimkami stanovenými § 185 ods. 2 a ods. 3 C.s.p.). Dôraz sa tu kladie na procesnú diligenciu strán, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd tak nemusí vždy zistiť skutočnú (materiálnu) pravdu ohľadom skutočností prezentovaných stranami sporu. Princíp formálnej pravdy plne vyjadruje aj § 186 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností (skutkových tvrdení), ktoré medzi stranami nie sú sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Skutkové tvrdenia možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa strana ku skutkovým tvrdeniam protistrany buď vôbec nevyjadrila, prípadne ich nepoprela účinným spôsobom (§ 151 C.s.p.). Limitom tohto prístupu je však existencia

dôvodnej pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení; inými slovami, ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení, až vtedy vykonáva dokazovanie (na návrh strán a plne v súlade s § 185 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná).

13. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje - tak ako to vyplýva z obsahu spisu - že žalovanému bola žaloba spolu s prílohami riadne doručená na adresu evidovanú v registri obyvateľov, pričom žalovaný sa k žalobe nevyjadril a skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe nepoprel ani nespochybnil, preto nastúpili účinky právnej domnienky uvedenej v § 151 ods. 1 C.s.p., t. j. tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe bolo potrebné považovať za nesporné. Z obsahu spisu totiž nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali potrebu aplikovať korektív uvedený v § 186 ods. 2 C.s.p. (neexistovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení uvádzaných žalobcom; obsahom spisu bola zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s identifikačnými údajmi a číslom účtu žalovaného a výpis z účtu žalobcu, z ktorého boli na účet žalovaného poskytnuté finančné prostriedky).

14. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal požiadavku žalovaného o registráciu na jeho adrese internetového sídla, za účelom zriadenia svojho užívateľského účtu, čím nemal preukázané, že žalovaný vôbec prejavil vôľu a podal u žalobcu žiadosť o uzatvorenie zmluvy, nepostupoval vecne správne, pretože táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná; dokazovanie ohľadom tejto skutočnosti nebolo potrebné, z ktorého dôvodu zamietnutie žaloby nemohlo byť založené na neunesení dôkazného bremena žalobcom.

15. Podľa § 297 písm. b) C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

16. Súd prvej inštancie sa teda dopustil pochybenia tým, že za stavu, keď tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe bolo potrebné považovať za nesporné (žalovaný sa k žalobe nevyjadril a skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe nepoprel), súd prvej inštancie ich hodnotil ako sporné (spochybnené), ale napriek tomu na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie; teda v situácii, keď procesné podmienky v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. neboli splnené, mal súd prvej inštancie v zmysle § 177 ods. 1 C.s.p. na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie a umožniť žalobcovi po prednese žaloby na pojednávaní sa oboznámiť, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami určil za sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná; súd prvej inštancie tiež mohol uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 C.s.p.).

17. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom, pokiaľ vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania za stavu, keď fakticky nevychádzal z nespornosti skutkových tvrdení strán, uprel (reálne nevytvoril) žalobcovi procesnú možnosť kontradiktórne sa vyjadriť (z hľadiska meritórneho výsledku konania) k relevantným skutkovým tvrdeniam, o pravdivosti ktorých nadobudol dôvodnú pochybnosť a zmaril tak možnosť aktívnej účasti žalobcu v konaní, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie tak znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Zohľadní, že pokiaľ žalovaný právne účinným spôsobom nepoprel, resp. nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, je potrebné z týchto podľa § 186 ods. 2 C.s.p. vychádzať (ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti). Opätovne posúdi skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci, v dôsledku ktorých zváži, či je na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie alebo postačí vec rozhodnúť na verejnom vyhlásení rozsudku (za splnenia predpokladov uvedených v § 297 písm. b) C.s.p.) berúc do úvahy, že s účinnosťou od 1.7.2016 súdy v konaní postupujú a rozhodujú v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi C.s.p. (Čl. 16 ods. 1 Základných princípov C.s.p.); po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

18. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).