Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: J.. J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X. X, XXX XX D. Q. K., proti žalovanému: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o zaplatenie istiny 20.250 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta .

II. Súd nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 06.04.2016, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 20.250 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 19.01.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to titulom náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z.")

1.1. V žalobe uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Z uznesenia vyplýva, že žalobca sa mal dopustiť trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona, tým, že dňa 03.04.2014 v čase okolo 14.20 hod. sa mal údajne na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Devínskej Novej Vsi na Grbe 2 po zaistení podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len "zákon o Policajnom zbore") pred umiestnením do miestnosti pre predvedené osoby vyhrážať stržm. X., npráp. W. a nstržm. J.. U. ako i ostatným policajtom, ktorí sa zúčastnili zásahu proti jeho osobe, tým, že ich zastrelí.

1.2. Žalobca obvinenie ako aj spáchanie skutku od samého začiatku popieral a poukazoval na brutálny a nezákonný zásah zo strany príslušníkov Policajného zboru voči nemu a jeho rodine, ktorého cieľom bolo kriminalizovať jeho otca, obmedziť ho na osobnej slobode, zaútočiť na jeho život a zdravie mučivým, krutým a ponižujúcim zaobchádzaním. Poukazoval na skutočnosť, že obvinenie ako aj celé trestné konanie voči jeho osobe je umelo vykonštruované zo strany príslušníkov Policajného zboru, ktorí boli prítomní pri zásahu pred rodinným domom žalobcu dňa 03.04.2014 na Istrijskej ulici č. 84, a to najmä zo strany npráp. W., stržm. X.N. a nstržm. J.. U. z dôvodu zakrytia trestnej činnosti, ktorej sa príslušníci Policajného zboru dopustili voči žalobcovi a jeho rodine vyššie uvedeným konaním a nezákonným postupom pri vykonávaní zásahu dňa 03.04.2014. Ohľadom jeho zaistenia a následného postupu príslušníkov Policajného zboru uviedol, že po jeho prevoze z miesta zásahu na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Devínskej Novej Vsi bolo voči jeho osobe použité šikanózne správanie zo strany príslušníkov Policajného zboru, a to najmä zo strany npráp. W., ktorý sa k nemu správal mimoriadne kruto a psychicky a fyzicky ho šikanoval. Boli voči nemu použité rôzne hmaty a chvaty, ktoré mu spôsobili poranenia a bolesť najmä v oblasti hlavy, krčnej chrbtice a rúk. Npráp. W. použil nezákonné a nemorálne fyzické ataky a praktiky, pričom najmä mu pichal prsty do očí, vykrúcal mu nos, búchal mu bezdôvodne a opakovane hlavu o stenu, čím mu spôsobil poranenia v oblasti hlavy a krčnej chrbtice, ťahal ho za uši, posmieval sa mu a ponižoval ho v prítomnosti ostatných príslušníkov Policajného zboru, a to i napriek tomu, že bol spútaný a nekládol žiaden odpor. Práve naopak, žalobca bol absolútne pasívny, trpel šikanózne a ponižujúce správanie npráp. W., volal a prosil o pomoc ďalších príslušníkov Policajného zboru, ktorí sa zákroku zúčastnili. Šikanózne správanie pokračovalo aj v cele predbežného zadržania, kde menovaný príslušník Policajného zboru na neho kričal: "Jediné čo chcem je, aby ste ma pustili do cely. Som zápasník a chcem si to s ním rozdať". Na uvedenú situáciu ako i pokračujúce fyzické a verbálne ataky a provokácie zo strany príslušníkov Policajného zboru reagoval žiadosťou o možnosť telefonického kontaktovania jeho právneho zástupcu a príslušníkov rodiny, čo mu však v rozpore so zákonom nebolo umožnené. Opisované správanie a konanie príslušníkov Policajného zboru je podľa žalobcu zjavné, nespochybniteľné a nezákonné, a to i s poukazom na nezvyčajné policajné praktiky npráp. W., známe verejnosti najmä z médií, na ktorého bolo podaných vyše 40 sťažností a ktorý je v dnešnej dobe obvinený z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a obmedzovania osobnej slobody a bol aj prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Dňa 04.04.2014 o 03:25 bola podľa § 85 Trestného poriadku žalobcovi obmedzená osobná sloboda, pričom pokračovalo šikanózne správanie zo strany príslušníkov Policajného zboru. Žalobca bol zhruba o tretej hodine ráno prevezený z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Devínskej Novej Vsi na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, následne bol vypočutý a bezdôvodne spútaný o radiátor a neskôr o stoličku, až do doby, kým nebol v obedňajších hodinách kvôli zdravotným problémom prevezený do Univerzitnej nemocnice v Bratislave na Kramároch, kde bol vyšetrovaný kvôli bolestiam v oblasti krčnej chrbtice a problémy s dýchaním a odporučený na neurologické vyšetrenie. Dňa 04.04.2014 o 20:25 bol žalobca, spútaný putami na rukách i nohách, prevezený z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV na adresu jeho vtedajšieho trvalého pobytu, t.j. na Z. I. Č.. XX v U., čo vzbudilo záujem a pohoršenie u okoloidúcich ľudí a obyvateľov ulice a bola kontaktovaná jeho matka, aby pustila príslušníkov Policajného zboru do jej obydlia. Tá bola nútená vpustiť príslušníkov Policajného zboru do ich obydlia. Následne bol žalobcovi zadržaný jeho legálne držaný majetok, a to 5 guľových zbraní, broková dvojka a revolver, o čom bola spísaná zápisnica o vydaní veci zo dňa 04.04.2014. Tieto veci sú značnej technickej ako aj umeleckej hodnoty a taktiež majú pre žalobcu nenahraditeľnú hodnotu z dôvodu, že ide o dary od jeho rodičov k mimoriadnym životných udalostiam a jubileám, ktoré si mimoriadne váži. Odňaté veci (zbrane) majú hodnotu 112.500 EUR.

1.3. Proti uzneseniu zo dňa 04.04.2014 podal žalobca dňa 07.04.2014 sťažnosť. V dôsledku toho bolo uznesenie zo dňa 04.04.2014 uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 1Pv 211/14/1104-13 zo dňa 15.04.2014 zrušené ako nezákonné v časti, v ktorej vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči žalobcovi.

1.4. Dňa 10.07.2014 bolo Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave IV vydané nové uznesenie ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014, ktorým bolo voči žalobcovi opätovne vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa § 324 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Proti uzneseniu podal žalobca dňa 22.07.2014 sťažnosť a následne dňa 23.07.2014 podal proti nemu sťažnosť aj vtedajší právny zástupca žalobcu. Dňa 28.07.2014 bola zo strany žalobcu proti tomuto uzneseniu podaná ďalšia sťažnosť, doplnená dôkazmi. Dňa 24.07.2014 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV uznesením č.k. 1 Pv 211/14/1104-47 rozhodol tak, že podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku uznesenie zo dňa 10.07.2014, ktorým vzniesol obvinenie voči žalobcovi, zrušil, pretože je nezákonné.

1.5. Žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňuje existenciou nezákonných rozhodnutí, nezákonným zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody a nesprávnym úradným postupom.

1.6. Za nezákonné rozhodnutia žalobca označil (1) uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014 a (2) uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 10.07.2014. Žalobca vo vzťahu k obom označeným rozhodnutiam uviedol, že využil právo podať opravný prostriedok a obe tieto rozhodnutia boli zrušené pre ich nezákonnosť. Uznesenie zo dňa 04.04.2014 bolo zrušené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 1Pv 211/14/1104-13 zo dňa 15.04.2014 a uznesenie zo dňa 10.07.2014 bolo zrušené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 1 Pv 211/14/1104-47 zo dňa 24.07.2014.

1.7. Ohľadom uplatňovaného titulu nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody žalobca uviedol, že z rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV sp. zn. DU-178/IV-DNV-2014 zo dňa 03.04.2014 je zrejmé, že žalobca bol zaistený a obmedzený na osobnej slobode dňa 03.04.2014 od 14:20 hod. z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 Trestného zákona. Toto podozrenie sa nepreukázalo a vzhľadom na uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 15.04.2014 a 24.07.2014 je zrejmé, že žalobca sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil. Žalobca má za to, že neskoršie dvojnásobné zrušenie uznesení o vznesení obvinenia pre ich nezákonnosť zakladá aj nezákonnosť samotného uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV sp. zn. DU-178/IV-DNV-2014 zo dňa 03.04.2014 o zaistení osoby. Žalobca uviedol, že ak by bol súd názoru, že predmetné uznesenie zrušené nebolo, v súvislosti s pozbavením osobnej slobody upriamuje pozornosť na ostatné závažné pochybenia orgánov konajúcich v mene štátu, a to najmä neľudské a šikanózne správanie príslušníkov Policajného zboru voči žalobcovi a členom jeho rodiny, ako i nečinnosť a porušovanie základných ľudských práv a slobôd žalobcu a jeho rodiny. Uvedené podľa žalobcu možno bez pochybností považovať za nesprávny úradný postup v súvislosti s obmedzením slobody, keďže sa nesprávny úradný postup možno považovať aj "iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb". V súvislosti s nesprávnym úradným postupom po jeho zaistení a obmedzení osobnej slobody žalobca poukázal predovšetkým na konanie npráp. W., ktorý vyslovene zneužíval obmedzenie osobnej slobody žalobcu, ako aj na celkový žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup.

1.8. Za nesprávny úradný postup, ako ďalší zo žalobcom tvrdených titulov na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca považuje jednak (1) nezákonný zásah orgánov konajúcich v mene štátu do práv, právom chránených záujmov, ktorým bolo samotné pozbavenie osobnej slobody dňa 03.04.2014 od 14:20 hod. do neskorých večerných hodín nasledujúceho dňa 04.04.2014, ďalej pozbavenie vlastníckeho práva faktickým odňatím strelných zbraní z držby poškodeného dňa 04.04.2014, ktoré neboli žalobcovi vrátené ani po zrušujúcom uznesení Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 15.04.2014, a tiež (2) nečinnosť orgánov konajúcich v mene štátu, konkrétne neskúmanie existencie trvania dôvodov obmedzenia osobnej slobody. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 24/2004 zo dňa 01.05.2011, podľa ktorého: "Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisíš rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín "postup" možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosti alebo opomenutie)."

1.9. Peňažný nárok náhrady nemajetkovej ujmy žalobca odôvodnil v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. tým, že samotné konštatovanie porušenia práva nezákonnými rozhodnutiami o vznesení obvinenia, nezákonným zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody a nesprávnym úradným postupom voči žalobcovi nemožno považovať za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na rozsah a závažnosť následkov. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy žalobca s poukazom na § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vychádzal zo zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (ďalej len "zákon č. 215/2006 Z. z."). Žalobca si uplatnil sumu 20.250 EUR, ktorá je 50-násobkom minimálnej mzdy na rok 2016, čo v zmysle zákona č. 215/2006 Z. z. zodpovedá maximálnej výške odškodnenia poskytnutej podľa tohto zákona. Každá suma nižšia ako nárokovaná suma by podľa žalobcu nepredstavovala dostatočnú satisfakciu pre ujmu vo sfére žalobcu. Predmetný nárok žalobca odôvodnil psychickou ako aj fyzickou ujmou počas trvania trestného konania. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Je dôležité tu prihliadnuť na to, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Žalobca tvrdí, že utrpel závažnú nemajetkovú ujmu. Celková doba trestného stíhania žalobcu predstavovala viac ako 4 mesiace. Za tento čas sa skutočnosť, že žalobca bol obvineným, ako i pozbavený na osobnej slobode, veľmi negatívne premietla do jeho osobného života, a to najmä vzhľadom na jeho pracovné zameranie a prostredie, v ktorom pracuje ako aj na štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Žalobca v žalobe uviedol, že pracuje ako zamestnanec firmy Bonul s.r.o. a tiež ako študent vypomáhal v advokátskej kancelárii. V danom období bol študentom tretieho ročníka a nachádzal sa v skúškovom a v predštátnicovom období. Zásah voči nemu a členom jeho rodiny mu neumožňovalo plne, sústredene a svedomito sa pripravovať na štátnu skúšku, ako aj na ostatné skúšky, ktoré musel v danom období absolvovať. Bol psychicky veľmi rozrušený, nedokázal sa sústrediť na učenie, čomu dopomáhali časté otázky, ako i isté opovrhovanie a odstup zo strany jeho spolužiakov. V súvislosti s uvedeným zákrokom príslušníkov Policajného zboru a následnou medializáciou, žalobcu poznali vyučujúci ako aj zamestnanci študijného oddelenia, v dôsledku čoho sa dostával do veľmi nepríjemných a stresujúcich situácií. S podobným ako aj s omnoho horším správaním sa stretával v mieste jeho trvalého pobytu, Devínskej Novej Vsi, zo strany najmä blízkych susedov. Okruh ľudí, ktorí žalobcu poznali, ho na základe brutálneho zákroku zo strany polície odsudzovali a považovali za kriminálnika. Samostatné fakty o zákroku voči žalobcovi kolovali v médiách, boli viackrát odvysielané v hlavných správach televízie JOJ, boli na sociálnych sieťach, ako aj na webových stránkach, napr. www.sme.sk, www.topky.sk, www.noviny.sk, www.teraz.sk, atď. Uvedené má veľmi negatívny dopad na jeho profesijný, ako i súkromný život, čo sa odrazilo a odráža na jeho psychickom rozpoložení. V súvislosti so spomínaným zákrokom žalobca mal a naďalej má strach z príslušníkov Policajného zboru, čo uvádzal už priamo v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 04.04.2014. Žalobca poukázal na zákroky príslušníkov Policajného zboru voči jeho matke, otcovi a starej matke. Šikanovanie rodiny žalobcu, ohrozovanie žalobcu na živote a najmä ohrozenia zdravia a životov jeho rodinných príslušníkov malo ďalekosiahly dopad na jeho psychický ako i zdravotný stav, ktorý pretrváva dodnes. K tomu prispel aj útok na jeho majetok, bolo mu nezákonne, nesprávnym úradným postupom, zadržaných sedem strelných zbraní, ktoré spolu predstavujú majetok v sume 112.500 EUR, pričom niektoré z vecí majú pre žalobcu nevyčísliteľnú osobitnú hodnotu. Na žalobcu veľmi negatívne vplýva i skutočnosť, že vozidlo, ktorým pravidelne cestoval bolo po uvedenom incidente viackrát prenasledované vozidlami príslušníkov Policajného zboru. Za daných okolností sa z dôvodu obavy o svoj život ako aj z obavy ďalšieho útoku a krivého obvinenia bál sám vychádzať z domu, najmä vo večerných hodinách a snažil sa vyhýbať situáciám, kedy by sa sám nachádzal v motorovom vozidle. Žalobca sa stretol s veľmi negatívnym ohlasom v jeho zamestnaní, pričom bol zákrok príslušníkov Policajného zboru voči žalobcovi rozoberaný zo strany kolegov, vedenia firmy a aj ľuďmi, s ktorými sa stýkal pri výkone zamestnania. Po zadaní jeho mena do internetového vyhľadávača sa trvalo zobrazujú veľmi nedôstojné a chúlostivé fotky z jeho zatýkania, ako i články a videá zo zákroku príslušníkov Policajného zboru voči nemu a jeho rodine, v dôsledku čoho je, bol a bude značnou mierou poškodzovaný v jeho profesijnom živote a uplatnení v budúcnosti. Podľa žalobcu existuje priamy, bezprostredný a neporušený vzťah príčiny a následku medzi nezákonnými rozhodnutiami a vzniknutou škodou, ktorý vyplýva z textu žaloby a predložených rozhodnutí.

1.10. K žalobe žalobca priložil kópiu žiadosti zo dňa 05.06.2014 o prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanú Ministerstvu vnútra SR; kópiu oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.08.2014 vo veci prerokovania nároku na náhradu škody - doplnenie žiadosti zo dňa 05.06.2014 (doručenej MV SR dňa 15.06.2014), kópiu e-mailovej komunikácia zo dňa 14.08.2014; kópiu odpovede Ministerstva vnútra SR č. KM-OPS1-P-148-1/2014 zo dňa 19.01.2015 na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; kópiu odpovede Ministerstva vnútra SR č. KM-OPS-94/2015 zo dňa 10.09.2015 na žiadosť o doručenie rozhodnutia vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; kópiu rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV sp. zn. DU-178/IV- DNV-2014 zo dňa 03.04.2014; kópiu zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014; kópiu zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV o výsluchu obvineného ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014; kópiu lekárskeho záznamu z Univerzitnej nemocnice v Bratislave zo dňa 04.04.2014 kópiu uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014; kópiu sťažnosti zo dňa 07.04.2014 proti uzneseniu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014; kópiu uznesenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves zo dňa 08.04.2014 k bodu č. 17/B stanovisko k udalostiam zo dňa zo dňa 03.04.2014 na Istrijskej ulici; kópia uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 1 Pv 211/14/1104-13 zo dňa 15.04.2014; kópiu žiadosti o vrátenie veci zo dňa 16.04.2014; kópiu uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 10.07.2014, kópiu sťažnosti zo dňa 22.07.2014 proti uzneseniu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-

VYS-B4-2014 zo dňa 10.07.2014; kópiu zdôvodnenia sťažnosti o vznesení obvinenia zo dňa 23.07.2017; kópiu sťažnosti zo dňa 28.07.2014 proti uzneseniu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 10.07.2014 - predloženie dôkazov; kópiu uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 1 Pv 211/14/1104-47 zo dňa 24.07.2014; fotodokumentácia zákroku príslušníkov PZ dňa 03.04.2014 (obsiahnutá na nosiči CD); odkazy na webové stránky obsahujúce články v súvislosti so zákrokom príslušníkov PZ dňa 03.04.2014; výpisy z hovorov otca žalobcu zo dňa 03.04.2014 (obsiahnuté na nosiči CD); obrazovo-zvukové záznamy vyhotovené v súvislosti so zákrokom príslušníkov PZ dňa 03.04.2014 (obsiahnuté na nosiči DVD), a to záznam zo zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Devínska Nová Ves zo dňa 08.04.2014, záznamy z hlavných správ televízie JOJ (5x), záznam z priemyselnej kamery umiestnenej na Istrijskej ulici zo dňa 03.04.2014 zachytávajúci zákrok príslušníkov Policajného zboru (2x), záznamy z mobilného telefónu svedkov zo dňa 03.04.2014 zachytávajúce zákrok príslušníkov Policajného zboru a kópie článkov z internetových portálov týkajúce sa zákroku príslušníkov Policajného zboru dňa 03.04.2014.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.09.2016 žiadal žalobu zamietnuť, pretože sa žalobcovi nepodarilo preukázať opodstatnenosť uplatňovaného nároku. Podľa žalobcu v danom prípade nie sú naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nárok žalovaného považuje za nedôvodný a nemajúci oporu v skutkovom stave. Žalovaný poukázal na to, že uznesenie zo dňa 04.04.2014 bolo na základe sťažnosti žalobcu zrušené uznesením prokurátora zo dňa 15.04.2014, pričom vyšetrovateľovi bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Následne bolo žalobcovi uznesením zo dňa 10.07.2014 vznesené obvinenie, ktoré bolo uznesením prokurátora zo dňa 24.07.2014 zrušené, z časti z dôvodu nezachovania totožnosti skutku, ako aj z dôvodu, že napriek tomu, že sa skutok stal, je podľa názoru prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV jeho závažnosť nepatrná. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 03.09.2014 bola vec postúpená na odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Bratislava na prejednanie priestupku v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 o priestupoch.

2.1. Žalovaný uviedol, že hlavným dôvodom, pre ktorý sa starosta Mestskej časti Bratislava D. Q. T. rozhodol obrátiť na políciu so žiadosťou o zabezpečovanie verejného poriadku na Z. I., bola plánovaná akcia rozoberania plochy o rozlohe asi 12m?, ktorá bola vybudovaná rodinou W. bez súhlasu a povolenia mestskej časti, v rozpore s projektom revitalizácie Z. I.. Na deň 03.04.2014 starosta zorganizoval akciu rozobratia plochy a z obavy z narušenia verejného poriadku kontaktoval okrskovú stanicu Mestskej polície Dúbravka aj zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení verejného poriadku počas vykonávania demontážnych prác. Žiadosť starostu bola žiadosťou v zmysle § 74 ods. 1 zákona o Policajnom zbore a bolo povinnosťou polície požadovanú pomoc obci poskytnúť. Policajný zbor na miesto vyslal hliadku Obvodného oddelenia Policajného zboru Devínska Nová Ves, ktorá spolu s hliadkou okrskovej stanice Mestskej polície Dúbravka v zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 zákona o Policajnom zbore zabezpečovala verejný poriadok na Istrijskej ulici v Bratislave. Otec žalobcu a jemu blízke osoby začali na policajtov na mieste prítomných hliadok vyvíjať s pribúdajúcim časom čoraz väčší nátlak v snahe dosiahnuť odchod služobných cestných vozidiel zo spornej parkovacej plochy. Z vývoja situácie vyplynula hrozba, že rodina Tomkuliakovcov bude pri rozoberaní spornej parkovacej plochy klásť odpor. Veliteľ hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Devínska Nová Ves prítomnej na mieste preto požiadal o vyslanie hliadky Pohotovostnej motorizovanej jednotky (ďalej len "PMJ"). Pred príchodom hliadok PMJ, v čase približne 14.18 hod. žalobca zaparkoval pred domom č. XX svoje vozidlo, odstavil ho pri krajnici cesty, priamo pred služobným cestným vozidlom Obvodného oddelenia Policajného zboru Devínska Nová Ves, čím ho zablokoval a znemožnil výjazd z plochy, ktorá sa mala práve rozoberať. Voči prítomným policajtom sa žalobca a jemu blízke osoby správali agresívne, mali ignorovať výzvy policajtov týkajúce sa preverenia ich totožnosti ako aj výzvy na odblokovanie služobného cestného vozidla. Keď žalobca videl prichádzať hliadku PMJ, nastúpil do svojho vozidla a začal cúvať napriek tomu, že člen hliadky PMJ pristúpil k vozidlu a vyzval ho na preukázanie totožnosti predložením dokladu totožnosti. Žalobca zaparkoval asi o 20 metrov ďalej, vystúpil z vozidla a začal kričať na prítomné policajné hliadky. Žalobca doklad totožnosti odmietol predložiť a napokon mal zaútočiť sotením nstržm. J. X.. a kopnutím práp. T. X.. Záznamom zachytený pohyb tela navrhovateľa voči práp. T. X.. bol takého charakteru a intenzity, že dával policajtovi oprávnenie na vykonanie služobného zákroku za použitia donucovacích prostriedkov. Počas prebiehajúceho služobného zákroku sa na miesto dostavila ďalšia hliadka PMJ, ktorá poskytla pri služobnom zákroku voči žalobcovi súčinnosť. Počas predmetného služobného zákroku boli zakročujúcimi policajtmi použité donucovacie prostriedky hmaty a chvaty podľa § 51 ods. 1 písm. a) a

c) zákona o Policajnom zbore a následne putá podľa § 52 ods. 1 písm. a) a c) zákona o Policajnom zbore. Donucovacie prostriedky boli použité primerane povahe a okolnostiam služobného zákroku. Žalobca bol následne zaistený podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o Policajnom zbore a eskortovaný na Obvodné oddelenie Policajného zboru Devínska Nová Ves.

2.2. K existencii nezákonného rozhodnutia žalovaný uviedol, že z uznesenia prokurátora zo dňa 24.07.2014, ktorým bolo zrušené uznesenie zo dňa 10.07.2014 o vznesení obvinenia žalobcovi, vyplýva, že prokurátor má za to, že skutok sa stal, avšak jeho závažnosť nedosahuje intenzitu prečinu útoku na verejného činiteľa. V tejto súvislosti poukázal na názor, že "nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenie, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného konania" (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8 Co 251/2010 zo dňa 22.05.2012, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 162/02). K nesprávnemu úradnému postupu, za ktorý žalobca označuje dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k strelným zbraniam, žalovaný uviedol, že žalobca veci dobrovoľne vydal a súhlasil so vstupom príslušníkov Policajného zboru do priestorov nehnuteľnosti na Istrijskej ulici č. 84 v Bratislave, čo vlastnoručne potvrdil podpisom do zápisnice o vydaní veci zo dňa 04.04.2014. K tvrdeniu žalobcu, že mu strelné zbrane neboli vrátené po zrušení uznesenia o vznesení obvinenia uznesením prokurátora zo dňa 15.04.2014, žalovaný uviedol, že k vráteniu zbraní nemohlo dôjsť bezprostredne po vydaní zrušujúceho uznesenia, pretože vyšetrovateľovi bolo zo strany dozorujúceho prokurátora uložené, aby vo veci znova konal a rozhodol. Následne bolo žalobcovi uznesením zo dňa 10.07.2014 vznesené obvinenie. Vo veci bolo zároveň vydané rozhodnutie č. ORPZ- BA IV-OPP-1-39-001/2014 zo dňa 02.05.2014 o zaistení zbrojného preukazu a zbraní. Žalovaný uviedol, že ak je výsledkom úradného postupu vydanie rozhodnutia, v takom prípade sa úradný postup, ktorému vydanie rozhodnutia predchádzalo, už neposudzuje. Keďže bolo v súvislosti so zaistením zbraní vydané rozhodnutie, namietanie nesprávneho úradného postupu považuje žalovaný za bezpredmetné, pričom poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 255/2012-17 zo dňa 11.07.2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5 Co 72/2012-119 zo dňa 27.03.2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 24/2004. Rovnako žalovaný argumentoval i vzhľadom na žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup v súvislosti s obmedzením osobnej slobody žalobcu. V danom prípade bolo vydané rozhodnutie zo dňa 03.04.2014 o zaistení osoby žalobcu, preto namietanie nesprávneho úradného postupu neobstojí.

2.3. I keď žalovaný vyslovil názor, že v dôsledku vydaného rozhodnutia nemožno posudzovať nesprávny úradný postup príslušníkov Policajného zboru v súvislosti so služobným zákrokom a následným obmedzením osobnej slobody žalobcu, tento postup skúmal a zistil, že existencia nesprávneho úradného postupu absentuje. V období od 14.04.2014 do 16.06.2014 zamestnanci odboru kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave a odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru vykonali v súvislosti so služobným zákrokom príslušníkov Policajného zboru zo dňa 03.04.2014 na Istrijskej ulici vnútornú kontrolu. Neboli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných predpisov vydaných na ich základe, resp. nebolo možné zistiť skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo internými predpismi, z dôvodu rozpornosti tvrdení zainteresovaných strán a nedostatku relevantných podkladových materiálov. Uznesením vyšetrovateľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS-190/OISZ-V-2014 zo dňa 23.06.2014 bolo trestné oznámenie smerujúce na príslušníkov Policajného zboru služobne zaradených na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava IV a Krajského riaditeľstva v Bratislave pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomocí verejného činiteľa odovzdané v príslušnej časti bodu 5. relevantnej pre toto konanie na disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Uvedená relevantná časť podnetu vyšetrovateľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR bola odovzdaná na priame vybavenie riaditeľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV a veliteľovi Pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV vypracoval správu zo dňa 16.12.2014, podľa ktorej neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali začatie disciplinárneho konania. Veliteľ Pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru vypracoval správu zo dňa 19.12.2014, podľa ktorej dňa 16.12.2014 začal disciplinárne konanie a po vykonaní objasňovania dospel k záveru, že zo strany dotknutých príslušníkov nedošlo k porušeniu základných povinností policajta, a preto začaté disciplinárne konanie zastavil.

2.4. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie požadovanej výšky nemajetkovej ujmy. Žalobca riadnym spôsobom nezdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.250 EUR, nie je jasné z akých skutočností vychádzal pri jej vyčíslení. Žalobca nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho cti, ľudskej dôstojnosti, resp. že poklesla jeho vážnosť v spoločnosti. Tvrdenia žalobcu ohľadom poručenia jeho osobnostných práv vychádzajú zo subjektívneho vnímania veci samotným žalobcom. Nie je preukázaná závažnosť tvrdenej ujmy, resp. narušenie súkromného života, či spoločenského uplatnenia v takej miere, že by to odôvodňovalo priznanie nemajetkovej ujmy. Žalovaný v súvislosti s medializáciou služobného zákroku poukázal na to, že sa nejednalo o informovanie verejnosti v zmysle § 6 Trestného poriadku, žalovaný žiaden obrazový ani zvukový záznam vyhotovený v súvislosti so služobným zákrokom médiám neposkytol. K medializácii danej veci došlo v príčinnej súvislosti s konaním subjektov odlišných od žalovaného, okrem iných ak rodinných príslušníkov žalobcu, ktorí predmetnú udalosť zaznamenali a následne tieto záznamy dali k dispozícii médiám. Nie je preto preukázaná príčinná súvislosť medzi medializáciou služobného zákroku a tvrdenou nemajetkovou ujmou. Podľa názoru žalovaného absentuje vzťah priamej príčinnej súvislosti medzi údajne nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože žalobca nepreukázal, že by ním vyčíslená, avšak nepreukázaná nemajetková ujma vznikla ako priamy, nesprostredkovaný následok ním označených rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci.

2.5. Žalovaný taktiež namietal žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 19.01.2015 do zaplatenia s tým, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1 Co 15/1997, 5 Cdo 185/2011) z nemajetkovej ujmy nie je možné uplatňovať úroky z omeškania.

2.6. Žalovaný k vyjadreniu priložil kópiu uznesenia vyšetrovateľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS-190/OISZ-V-2014 zo dňa 23.06.2014 s kópiami doručeniek; kópiu správy riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV zo dňa 16.12.2014 a kópiu správy veliteľa Pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru vypracoval správu zo dňa 19.12.2014.

3. V replike zo dňa 08.11.2016 žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že ním uvádzané skutočnosti nemajú oporu v skutkovom stave, pričom poukázal na to, že o priebehu policajného zákroku boli vyhotovené viaceré zvukové, resp. obrazovo-zvukové záznamy, boli tam prítomní viacerí svedkovia a neprimeranosť zásahu preukazujú aj lekárske správy žalobcu. Opis priebehu policajného zásahu podaný žalovaným považuje žalobca za neobjektívny, pretože vychádza len z oficiálnych správ a stanovísk, prípadne záznamov samotných zasahujúcich príslušníkov. Nie je možné bezpečne ustáliť skutkový stav ohľadne priebehu policajného zásahu len na základe oficiálnych dokumentov, pretože tieto závery vychádzajú z hodnotenia nadriadeného subjektu, ktorý hodnotí vlastných kolegov v rámci určitej pracovnej skupiny. Uviedol, že údaje o incidente v úradnom zázname Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 03.04.2014 sa nezakladajú na pravde. Poukázal na to, že nepravdivé tvrdenie o tom, že sa vyhrážal policajtom postrieľaním sa prvýkrát uvádza až v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 04.04.2014. Podľa žalobcu je viac ako pravdepodobné, že ak by sa policajtom vyhrážal zastrelením, resp. inak, byli by danú skutočnosť uviedli v úradnom zázname zo dňa 03.04.2014. K tvrdeniam žalovaného o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 10.07.2014 bolo zrušené, avšak skutok sa stal, ale jeho závažnosť nedosahuje intenzitu prečinu útoku na verejného činiteľa, žalobca uviedol, že je relevantné iba to, že dané uznesenie bolo zrušené. Zrušenie uznesenia znamená, že nebolo vydané v súlade so zákonom a bez ohľadu na to, či sa skutok stal si žalobca môže uplatniť nárok na náhradu škody z tohto titulu. Žalobca tiež uviedol, že matka žalobcu nesúhlasila so vstupom policajtov do priestorov nehnuteľnosti, avšak pod hrozbou sankcií a dôsledkov, ktoré hrozili žalobcovi, napokon vstup umožnila. Rovnako treba podľa žalobcu vnímať aj dobrovoľné vydanie vecí špecifikovaných v zápisnici, kedy bol fakticky donútený k vyhoveniu vydania vecí. Žalobca namieta aj tvrdenie žalovaného o tom, že k vráteniu zbraní nemohlo dôjsť bezprostredne po vydaní zrušujúceho uznesenia, pretože vyšetrovateľovi bolo zo strany dozorujúceho prokurátora uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené, žalobca obvinený nebol a neexistoval dôvod na ďalšie zadržiavanie jeho vlastníctva. Do opätovného obvinenia žalobcu bolo preto zadržiavanie jeho vecí bez právneho dôvodu. Ohľadom preukázania tvrdenej nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že samotnú medializáciu takýchto negatívnych udalostí týkajúcich sa osobnosti jednotlivca je potrebné automaticky vnímať ako mimoriadny zásah, ktorý je bez potreby ďalšieho dokazovania schopný spôsobiť následok odôvodňujúci priznanie nemajetkovej ujmy, pričom výška nemajetkovej ujmy je vecou úvahy súdu. Samotnú medializáciu nemožno vnímať ako subjektívny pocit žalobcu.

4. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 06.04.2017 reagoval na tvrdenia žalobcu o neobjektívnosti opisu policajného zásahu voči žalobcovi zo dňa 03.04.2014 tým, že bola vykonaná podrobná vnútorná kontrola, ktorou nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných predpisov, pričom zdôraznil, že povahu a intenzitu služobného zákroku skúmali a vyhodnocovali osoby na to spôsobilé. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať nesprávny úradný postup príslušníkov Policajného zboru v súvislosti so služobným zákrokom voči žalobcovi zo dňa 03.04.2014 na Z. I. Č.. XX T. U.. Žalovaný opätovne poukázal na to, že žalobca bol zaistený tak, ako je opísané v rozhodnutí o zaistení zo dňa 03.04.2014, pretože sa správal agresívne voči policajtom vykonávajúcim služobný zákrok na Z. I. Č.. XX a navyše uviedol, že toto rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom, ktorý je v zmysle Správneho súdneho poriadku oprávnený konštatovať jeho súlad, resp. rozpor s právnymi predpismi. Žalobca nepreukázal, že by sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zaistení zo dňa 03.04.2014. Vzhľadom na už predložené uznesenie zo dňa 23.06.2014, ktorým bola relevantná časť trestného oznámenia žalobcu odovzdaná na disciplinárne konania a následne vydané správy zo dňa 16.12.2014 a 19.12.2014, žalovaný uviedol, že súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody nemá právomoc skúmať zákonnosť či oprávnenosť služobného zákroku, ale je viazaný zisteniami na to príslušných orgánov. Pokiaľ teda kontrolná komisia a následne nadriadený príslušníkov Policajného zboru ako príslušné orgány nekonštatovali porušenie právnych predpisov resp. nezákonnosť ich postupu, platí predpoklad, že k nesprávnemu úradnému postupu príslušníkov v danej veci nedošlo. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 45/2014 zo dňa 24.02.2014. Žalovaný odmietol zodpovednosť za žalobcom tvrdenú nemajetkovú ujmu v súvislosti s medializáciou prípadu. Podľa žalovaného nemôže byť zodpovedný za informácie, ktoré zverejnili médiá. V súvislosti s predmetnou vecou hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru telefonicky poskytol informáciu, ktorej obsahom bolo: "Vyšetrovateľ dňa 10.07.2014 vzniesol obvinenie voči 22-ročnému J. z U., z prečinu útoku na verejného činiteľa." V tejto informácii nie sú uvedené také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné žalobcu identifikovať a jej poskytnutím žalovaný neporušil žiaden právny predpis upravujúci konanie orgánu verejnej moci, preto v danej veci nemožno konštatovať nesprávny úradný postup.

5. Dňa 23.05.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.05.2018, v ktorom žalobca uviedol prehľad judikatúry, ktorá sa týka uznesenia o začatí trestného stíhania a vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a to - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/183/2009, sp.zn. 4Mcdo/15/2009, rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. 540/2016 - 33, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/296/2013. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, aby sa existencia nesprávneho úradného postupu hodnotila na základe výsledkov vykonanej inšpekcie. Žalobca tiež vyjadril názor, že žalovaný nesie zodpovednosť za zverejnenie článku o žalobcovi v periodických tlačových správach Devex zo dňa 17.04.2014, pretože boli zverejnené informácie poskytnuté Policajným zborom postačujúce na spojenie článku so žalobcom a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV ÚS 284/2012, sp.zn. III.ÚS 286/2014. Opätovne poukázal na jemu vzniknutú ujmu spočívajúcu v poškodení dobrého mena, obyvatelia Devínskej Novej Vsi ho začali vnímať ako kriminálnika, hanbil sa chodiť na nákupy tréningy a prechádzky a mal strach z opakovania útokov polície.

6. Súd v danej veci vykonal dokazovanie pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

6.1. Dňa 03.04.2014 v čase o 14:20 hod došlo k zaisteniu žalobcu príslušníkmi Policajného zboru na Istrijskej ulici v Bratislave, Devínskej Novej Vsi. O zaistení žalobcu bolo v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore vydané rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV sp. zn. DU-178/IV-DNV-2014 zo dňa 03.04.2014. Z uznesenia vyplýva, že žalobca bol príslušníkmi PMJ Krajského riaditeľstva Policajného zboru zaistený v dôvodu podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o Policajnom zbore, pretože sa nachádzal na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a bolo potrebné zistiť jeho súvis s trestným činom. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bol zaistený, pretože sa správal počas zásahu príslušníkov Policajného zboru agresívne, sotil do príslušníka Policajného zboru, bol aj naďalej agresívny a boli voči nemu použité donucovacie prostriedky podľa § 51 ods. 1 písm. a) a c) a § 52 ods. 1 písm. a) a c). Proti tomuto rozhodnutiu bolo v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, čo je uvedené v poučení tohto rozhodnutia. Z vyhotovenia uznesenia vyplýva, že žalobca si rozhodnutie prevzal dňa 03.04.2014 o 19:30 hod. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v BA IV mal súd za preukázané, že tento spis bol archivovaný po dobu 3 rokov a následne v roku 2018 skartovaný, riaditeľstvo pripojilo fotokópiu záznamu protokolu udalostí, z ktorej je zrejmé, že hliadka Finiš 400 dňa 03.04.2014 v čase o 14:20hod. a 14:25 hod. na Istrijskej ulici v Devínskej Novej Vsi zaistila osobu žalobcu a jeho otca, pričom žalobca sa počas vykonávania služobného zákroku správal voči príslušníkom PZ agresívne.

6.2. Zo zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014 súd zistil, že následne dňa 04.04.2014 o 03:25 hod bola žalobcovi obmedzená osobná sloboda podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu podozrenia z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona. Zo zápisnice vyplýva, že dňa 04.04.2014 o 03:20 hod bol žalobca prevzatý vyšetrovateľom a odovzdaný do cely policajného zaistenia. Následne bol uskutočnený výsluch žalobcu, ktorý bol ukončený toho istého dňa v čase o 5:00 hod., ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu. V rámci výsluchu opísal žalobca skutkový dej zásahu a uviedol, že hliadka ho označila za feťáka, bol počas prevádzania na OO PZ DNV psychicky a fyzicky šikanovaný, bol škrtený, vykrúcali mu nos a použili proti nemu hmaty a chvaty. Bolela ho krčná chrbtica, mal jazvy, boli mu spôsobené povrchové zranenia. Zároveň súhlasil dobrovoľne s vydaním zbraní, ktoré mal v držbe doma v trezore. Toho istého dňa o 11:07 bol žalobca vyšetrený na internej ambulancii Centrálneho prijímacieho oddelenia Univerzitnej nemocnice v Bratislave, Nemocnica akad. L. Dérera a bol odporučený na neurologické vyšetrenie.

6.3. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie žalobcovi pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť po jeho zaistení pred umiestnením do miestnosti pre predvedené osoby tým, že opakovane vykrikoval na príslušníkov policajného zboru, že zastrelí ich ako aj ostatných policajtov, ktorí sa zúčastnili na zákroku proti jeho osobe a že vlastní zbraň, čo u policajtov vzbudil dôvodná obavu, že vyhrážky splní, pretože mali vedomosť o tom, že žalobca je držiteľom zbrojného preukazu a vlastníkom niekoľkých strelných zbraní.

6.4. Proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014 podal žalobca sťažnosť zo dňa 07.04.2014.

6.5. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 1Pv 211/14/1104-13 zo dňa 15.04.2014 bolo uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014 v časti, v ktorej vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči žalobcovi zrušené ako nezákonné a vyšetrovateľovi bolo uložené, aby vo veci znova konal a rozhodol. Z odôvodnenia vyplýva, že obvinený popiera skutok v celom rozsahu, je však usvedčený výpoveďou svedkov - poškodenými J. X., Ľ.G. W., G. U., U. X., U.. J. E. a J. X.. Prokurátor mal za to, že v uvedenom prípade boli naplnené formálne znaky prečinu útoku na verejného činiteľa avšak pri každom prečine je potrebné skúmať splnenie materiálnych kritérií prečinu, teda skúmať závažnosť v zmysle§ 10 ods. 2 Trestného zákona. Uznesenie zo dňa 04.04.2014 bolo v časti vznesenia obvinenia zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko neboli zabezpečené všetky dôkazy.

6.6. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 10.07.2014 bolo voči žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) a § 324 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, lebo na podklade istených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že obvinený J. W. na Z. I. pred rodinným domom č. XX dňa 3.4.2014 v čase medzi 13:35 hod.- 14:20 hod., potom, ako prišiel na uvedené miesto motorovým vozidlom zn. J. U. a zastavil s ním tak, že zablokoval výjazd riadne označenému služobnému vozidlu polície, obvinený vystúpil z auta a začal vulgárne nadávať hliadke PZ, pričom svoje telo staval do bojového pästiarskeho postoja a vyzýval okolostojacich na fyzickú potyčku, nereagoval na výzvy hliadky na predloženie dokladu totožnosti, po príchode ďalšej hliadky, preparkoval vozidlo. Obvinený bol opätovne vyzvaný na predloženie doklady totožnosti s tým, že obvinený začal hliadke vulgárne nadávať, udrel príslušníka poriadkovej polície dlaňami svojich rúk do hrudníka až ho odstrčil, pričom z jeho správania bolo zrejmé, že bude nasledovať ďalší úder alebo kop voči členovi hliadky. Veliteľ hliadky T. X. použil následne voči obvinenému donucovacie prostriedky a boli mu priložené puta. Následne obvinený J.Š. W. počas výkonu bezpečnostnej hliadky, pri ktorej mal triašku z agresivity a šliapal po nohách príslušníkov PZ uviedol n adresu príslušníkov PZ, že ich postrieľa ako prašivých psov, lebo má zbrane a uvedené zopakoval minimálne 3x, čo vzbudilo o hliadky dôvodnú obavu o ich život a zdravie, nakoľko vedeli, že obvinený je vlastníkom niekoľkých strelných zbraní. spočívajúcom vo fyzickom útoku na príslušníkov Policajného zboru a tiež vyhrážky zastrelením.

6.7. Proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 10.07.2014 podal žalobca sťažnosť zo dňa 22.07.2014, následne podal sťažnosť zo dňa 23.07.2014 aj jeho vtedajší právny zástupca a žalobca tiež podal sťažnosť zo dňa 28.07.2014 s predložením dôkazov.

6.8. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 1Pv 211/14/1104-47 zo dňa 24.07.2014 bolo uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 10.07.2014 zrušené, pretože je nezákonné. V odôvodnení uznesenia je konštatované, že uznesenie zo dňa 10.07.2014 bolo v 1. časti, ktorou bolo vznesené obvinenie pre útok na verejného činiteľa spočívajúci vo fyzickom útoku na príslušníkov Policajného zboru, zrušené, pretože pre tento skutok nebolo v tom čase trestné stíhanie a porovnaním skutku, pre ktoré bolo začaté toto konanie, nebola zachovaná totožnosť skutku. V druhej časti, v ktorej bol žalobca obvinený pre vyhrážanie sa zastrelením bolo konštatované, že sa skutok stal, avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný bola závažnosť skutku nepatrná, nakoľko žalobca v čase svojho zaistenia nemohol mať pri sebe zbrane, ktorými hrozil, navyše príslušníci PZ sa denne stretávajú vo svojej službe s takýmto správaním a sú školení na zvládanie týchto situácii. Prokurátor taktiež uviedol, že má za to, že skutok sa v tejto časti stal.

6.9. Z uznesenia vyšetrovateľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS-190/OISZ-V-2014 zo dňa 23.06.2014 súd zistil, že na príslušníkov Policajného zboru služobne zaradených na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava a na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave IV bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívane právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré bolo v bode 5., ktorého sa mali dopustiť tak, že dňa 3.4.2014 v poobedňajších hodinách v U. na Z. I. Č.. XX, pri služobnom zákroku na J. W. a H.. J. W. apo nich nadávali J. W. do psychopatov, feťákov, H.. J. W. nazvali psychopatom a debilom a G. W. nazvali vulgárne, v takomto správaní pokračovali aj na Obvodnom oddelení Policajného zboru Devínska Nová Ves, kde J. W. Šikanovali, bol mu vykrútený nos, používali na neho hmaty a chvaty, psychicky a fyzicky ho šikanovali, vysmievali sa mu, neumožnili mu telefonovať, odovzdané na disciplinárne konanie. V ostatných častiach bolo podanie odmietnuté.

6.10. V správe riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV zo dňa 16.12.2014 a úradného záznamu zo dňa 16.12.2014 sa konštatuje, že bolo zistené, že nedošlo k porušeniu základných povinností policajta uvedených v § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., a teda nemohlo dôjsť k spáchaniu disciplinárneho previnenia policajta zaradeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave IV.

6.11. Zo záznamu z vyhodnotenia disciplinárneho konania voči policajtom zaradeným ako referenti 1. čaty PMJ Odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, pre podozrenia z porušenia základných povinností príslušníka Policajného zboru súd zistil, že voči príslušným policajtom bolo začaté disciplinárne konanie a po vykonaní objasňovania sa bolo disciplinárne konanie zastavené, pretože zo strany dotknutých príslušníkov nedošlo k porušeniu základných povinností policajta.

6.12. Na základe zápisnice o vydaní veci zo dňa 04.04.2014 súd zistil, že tohto dňa o 20.25 hod bol žalobca vyzvaný na vydanie vecí - určených strelných zbraní. Zápisnica obsahuje súhlas G. W. ako majiteľky domu, aby sa v dome vykonali potrebné úkony a vyhlásenie žalobcu o tom, že dobrovoľne vydáva špecifikované strelné zbrane. Úkon bol skončený o 21:00 rovnakého dňa.

6.13.Dňa 16.04.2014 žalobca požiadal o vrátenie vecí - strelných zbraní, ktoré boli vydané na základe zápisnice zo dňa 04.04.2014.

6.14. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS- B4-2014 zo dňa 02.05.2014 vyšetrovateľ rozhodol o vrátení žalobcom vydaných strelných zbraní.

6.15. Rozhodnutím vedúceho Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV Č.p.:ORPZ- BAIV-OPP1-39-001/2014 zo dňa 02.05.2014 bolo rozhodnuté o zaistení zbrojného preukazu žalobcu z dôvodu začatého trestného stíhania voči žalobcovi na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014. voči tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia.

6.16. Listom zo dňa 05.06.2014 požiadal rodina W. a U. ministra vnútra SR H.. X., aby bola ukončená nezákonná činnosť voči ich rodine zo strany polície, prerokovali dôsledky tejto činnosti a stým súvisiacu škodu a riešili vzniknutú škodu, ktorú vyčíslili ako škodu na majetku vo výške 18.000 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 500.000 eur.

6.17. Listom zo dňa 12.08.2014 požiadal žalobca Ministerstvo vnútra SR o prerokovanie nároku na náhradu škody s tým, že označil nezákonne rozhodnutia a protiprávny postup a žiada za škodu na zdraví spôsobenej traumou z fyzického násilia a poškodenia zdravia náhradu v sume 50.000eur, škodu na majetku vo výške 65.000 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 300.000 eur.

6.18. Z listu žalovaného zo dňa 10.09.2015 vyplýva, že zásielka s rozhodnutím žalovaného, že nároku žalobcu nevyhovie, bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.

6.19. Žalobca doložil do súdneho spisu články týkajúce sa služobného zákroku, ktoré opisovali brutálny zásah polície voči žalobcovi ako aj jeho rodine, pričom z článku DEVEX, Z policajného zápisnica mal súd za preukázané, že je v ňom uvedené, že vo štvrtok 3.4. pohotovostná motorizovaná hliadka polície zaistila dvoch mužov, pretože spáchali trestný čin útoku na verejného činiteľa. Jeden zo zadržaných sa dokonca vyhrážal, že všetkých postrieľa. Prípad evidovalo a riešilo OO PZ DNV.

6.20. Dňa 26.06.2017 sa uskutočnilo pojednávanie, z ktorého sa žalobca ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania, zároveň predložil doklad o zaplatení zájazdu. Súd konal v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP, nakoľko z doloženého dokladu nemal preukázané, kedy bol zájazd zakúpený, navyše mal v konaní ustanoveného svojho právneho zástupcu. Súd prvotne zamietol návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, avšak neskôr vzhľadom na citlivosť prípadu a zachovanie ústavných práv žalobcu, výsluch svedkov pripustil, o čo žiadal aj právny zástupca žalobcu dňa 27.07.2017. Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení založených v spise.

6.21. Dňa 20.10.2017 na pojednávaní predstúpil žalobca, ktorý opísal skutkový stav zhodne s podanou žalobou. Uviedol, že zásah polície zasiahol do jeho osobnostnej sféry, spôsobil mu nemajetkovú ujmu a nežije svoj život tak, ako žil pred v žalobe opísaným zásahom polície. Vyhýba sa spoločnosti a táto sa vyhýba jeho osobe.

6.22. Na pojednávaní dňa 01.06.2018 súd vykonal výsluch svedkyne Z. F., ktorá súdu uviedla: " Bývam vedľa, išla som s manželom von a videli sme policajtov a pani U. ako jej dcéra ju chce odviesť k lekárovi. Obec revitalizovala Z. I. a my spolu s rodinou W. sme poukazovali na nedostatky tohto projektu. W. a my máme státie na autá. Spor vznikol z toho titulu , že na príkaz starostu bola z pred domu žalobcu odstránená eko dlažba za účasti príslušníkov miestnej polície. Starosta poslal policajtov z dôvodu, aby W. nebránili odstráneniu dlažby. W. sa nebránili. Počiatok sporu bol v tom, že W. chceli vyjsť autom, zaviesť pani U. k doktorovi, avšak toto im bolo políciou znemožnené. Zrazu tam prišlo viacero áut, najskôr tam boli miestni policajti, neskôr štátna polícia a potom došiel aj W., agresívny človek na všetkých. Matka žalobcu sa slovne bránila. Zásah bol strašný, žalobcova rodina sa považuje v mieste ich bydliska za váženú právnickú rodinu a starí rodičia žalobcu tam žijú od nepamäti. Na žalobcu sa vrhli traja policajti, skrútili mu ruky dozadu a položili ho na kapotu. Otec žalobcu žalobcovi hovoril, aby bol pasívny nebránil sa. Žalobcu ako aj jeho otca spútaných nasadili do auta. Všetko sa to udialo asi behom pol hodiny. Starosta sa stiahol, avšak ostatní obyvatelia ulice tam stáli a prizerali sa na zásah. Na zásahu boli prítomné aj dve sanitky. Neprimeranosť toho zásahu bola aj tým, že sa to dialo ako voči vrahovi, ľudia si to fotili, natáčali. Všetci sme zostali prekvapení, čo sa to deje, keď odvádzali žalobcu s otcom ako najhorších zločincov. Prvá policajná hliadka prišla z účelom odstránenia eko dlažby a tá druhá, ktorá prišla neskôr už nevedela o čo sa jedná a následne brutálne zasiahli voči rodine žalobcu. Ďalšiu noc, keď som išla venčiť psov medzi 9 - 10 hodinou som pred domom W. zbadala komando kukláčov, ktoré vtrhlo do domu žalobcu a mali tam zaistiť nejaké cennosti - historické zbrane. Mestské zastupiteľstvo odsúdilo konanie starostu. Starosta, aby si zabezpečil alibi, asi vyzval policajtov, ktorý dali informáciu o zásahu Devexu, kde žalobcu a jeho rodinu identifikovali ako kriminálnikov. Zásah bol medializovaný. Po tomto zásahu sa z vážených občanov stali v miestnom ponímaní kriminálnici a ľudia medzi sebou diskutovali o zásahu v tejto rodine a polemizovali o tom, či sú alebo nie sú kriminálnici. J. poznám veľmi dobre, pred zásahom bol človek veselý, chodil von mal svoje záľuby, avšak po zásahu mi to príde, ako by sa stránil ľudí, lebo tento zásah zrejme považuje za zahanbujúci. Stráni sa ľudí aj tým spôsobom, že už chodí behať v noci. Najznámejšími spravodajskými zdrojmi v rámci Devínskej Novej Vsi sú noviny Devex a TV DTV, noviny Devex sú rozdávané zadarmo, Devex a DTV sa pre miestnych obyvateľov považujú za mienkotvorné médiá. Starosta si prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý je šéfredaktorom Devexu vytvára o svojej osobe pozitívny status. Zásah v Devínskej Novej Vsi bol všeobecne známy, rozprávalo sa o ňom. V Devexe bolo uvedené že muž na Z. I. daného dňa spáchal trestný čin útoku na verejného činiteľa, tieto noviny som doniesla rodine žalobcu ja. Bola som prítomná pri zatýkaní žalobcu, nevidela som, že by zaútočil na príslušníka Policajného zboru. Policajti boli veľmi agresívni a nie len na rodičov ale aj na žalobcu. Som veľmi rada, že môžem svedčiť, nakoľko sa to mohlo stať aj mojej rodine vzhľadom na to, že W. bol veľmi agresívny, keď sme slovne bránili rodinu W.. W. bol zbavený funkcie policajta vzhľadom na zákrok voči ženám, ktorý sa prevalil a vlastne takto sa správal aj voči osobe žalobcu. Pred zásahom žalobcu v Devínskej Novej Vsi vnímali ako slušného mladíka, ktorý študuje právo na vysokej škole, pričom u starousadlíkov je štúdium vysokej škole veľmi považované. Nakoľko nebolo vyvrátené, že žalobca je nevinný obyvatelia DNV nepoznajú pravdu, nikto nevie o tom, že obvinenie bolo zrušené a žalobca nič neurobil. Žalobcu po zákroku už viac nevidím behať, nevidím ho na ulici, maximálne vidím ako autom zachádza do brány. Pred zásahom sa žalobca správal ako slušný chlapec. Myslím si, že pozemok na ktorom bola položená dlažba patrí magistrátu. Neviem o tom, že rodina žalobcu bola už predtým vyzývaná na odstránenie eko dlažby. Bola som účastná celého zákroku. Neviem na základe akej udalosti bol vykonaný príslušníkmi Policajného zboru zákrok voči žalobcovi. S rodinou žalobcu máme priateľský susedský vzťah, nie je to o tom, že by sme sa ako rodina navštevovali. Môj vzťah k rodine žalobcu sa po týchto udalostiach zmenil z neutrálneho vzťahu na to, že mu fandím, aby dokončil školu, aby mu v živote všetko dobre dopadlo a pri stretnutí sa vždy spýtam v akom štádiu je riešenie sporu. Negatívne sa môj vzťah k tejto rodine nezmenil. Od pani W. viem, že vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu bolo zamietnuté."

6.23. Na pojednávaní dňa 01.06.2018 a dňa 19.10.2018 súd vykonal výsluch svedka H.. J. W., otca žalobcu, ktorý súdu uviedol: "Rozhodnutím žalovaného o vznesení obvinenia J. W. pre útok na verejného činiteľa bola spôsobená rozsiahla hlavne nemajetková škoda. Táto škoda spočíva najmä v rozvrate rodinných vzťahov, vážnom narušení sociálnych vzťahov ako i osobných pomerov žalobcu. Žalobca od času, kedy došlo k útoku na jeho osobu zo strany polície a k následnému krivému obvineniu z trestného činu útoku na verejného činiteľa zásadným spôsobom zmenil úroveň a spôsob jeho života. Zásadným spôsobom sa zmenili vzťahy v jeho rodine t.j. i ku mne ako i širšie sociálne vzťahy. V čase bezprostrednom čase po útoku t.j. po treťom apríli roku 2014 žalobca jednak prežíval a pociťoval dôsledky ublíženia na zdraví a mučenia, ktorého som bol osobným svedkom a ktoré by som rád v stručnosti priblížil a jednak sa osobnostne úplne zmenil z radostného, veselého, mladého človeka bol zrazu človek, ktorý sa bál a zdôrazňujem dôvodne bál o svoj život. Bál sa vychádzať z domu a vyhýbal sa styku s ľuďmi na verejnosti ako i postupne a čoraz viac sa vyhýbal i styku z vlastnou rodinou. V čase po vznesení obvinenia a súvisiacej opakovanej medializácii udalosti, ku ktorej došlo dňa 3.4.2014 na Z. I. pred rodinným domom č. XX sa sťažoval na to, že je sledovaný ba až prenasledovaný niektorými príslušníkmi polície ktorí sa zúčastnili na tzv. služobnom zákroku, akokoľvek to nazveme, podľa mňa to bol brutálny zákrok. Žalobca sa sťažoval mne i mojej manželke na to, že ho opakovane sleduje policajné vozidlo a osobitne to, že ho takéto policajné vozidlo sa snažilo zastaviť v neobývanej a neosvetlenej časti, keď prichádzal domov v noci okolo 10 hodiny medzi sklárňou a DNV. Následne som bol svedkom toho, keď sme spoločne - moja rodina - manželka a syn išli na nákup, vozidlo polície, ktoré nás stretlo a v ktorom som spoznal policajtov W. a U. sa prudko otočilo na vozovke a nasledovalo naše vozidlo. My sme z obavy, čo sa bude ďalej diať už ani nešli na nákup, ale snažili sme sa pohybovať v obývanej časti DNV a čo najkratšou cestou sme sa vrátili domov. Po tomto skutku ako aj po mnohých ďalších podobných, nie menej závažných, ba naopak, som ja osobne s mojou manželkou bol podať trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Táto vec bola vyhodnotená ako sťažnosť na konanie policajtov. O výsledku šetrenia sťažnosti resp. prijatých opatrení doposiaľ nemáme informáciu. Vzhľadom na uvedené som ja aj moja manželka odporúčal žalobcovi t.j. nášmu synovi, aby sa minimálne pohyboval v prírode, kde nie sú prítomní ľudia a minimálne pohyboval v dennom čase večerných alebo nočných hodín. V čase po incidente t.j. po udalosti dňa 3.4.2014 niekoľko mesiacov po nej sa žalobca sťažoval na bolesti hlavy, bolesti krčnej chrbtice, obidvoch rúk, zápästia, tŕpnutie paže a palcov na rukách. Keď som sa ho z odstupom času minimálne pol roka pýtal na to, či ešte pretrvávajú ťažkosti po zákroku policajtov - mám na mysli zdravotné ťažkosti, konkrétne, či mu ešte tŕpnu palce na rukách tak mi odpovedal - však vieš aké to je, palce si ešte poriadne necítim, ale už môžem s nimi hýbať. Boli to dôsledky mučenia. Bol som svedkom toho, nebudem sa obšírnejšie vyjadrovať, ale bol som svedkom ako policajti W., U., X. a X. stáli za chrbtom môjho syna, ktorý bol pritlačený hlavou o stenu, kopali ho do nôh z vnútornej strany nôh, rôznym spôsobom až do rozkroku, trhali mu rukami, ktoré mal spútané za chrbtom do hora, tak že kričal od bolesti. Trhali mu rukami za putá. Zozadu ho fackovali a ťahali za uši. Žalobca úplne zmenil spôsob svojho života, čo však malo za následok aj úplnú zmenu kvality jeho života. Do incidentu t. j. do 3.4.2014 žalobca s radosťou chodieval do spoločnosti, venoval sa právu, venoval sa riešeniu otázok i na miestnej úrovni kde býval t.j. v DNV. Vzhľadom na to, čo sa stalo, žalobca úplne prestal sa stýkať s ľuďmi v mieste pobytu, dokonca opustil aj svoje koníčky ako bola príroda, chodenie na ryby, poľovníctvo a chov povedzme aj zvierat, ktoré boli chované v súvislosti s poľovníctvom. Od 3.4.2014 žalobca nebol so mnou ani jediný raz na rybách a za celé 4 roky sme spoločne absolvovali len 1 vychádzku do prírody. Rozumel som tejto situácii, lebo tak isto som mal obavy z možných následkov, keby napríklad niekde pri rieke ku ktorej s takou radosťou dennodenne chodieval - k Morave, bol vystavený stretnutiu sa napríklad s už menovanými policajtmi. Žalobca okrem uvedených činností sa s radosťou venoval športovej streľbe ako i poľovníctvu a taktiež zberateľstvu historických zbraní najmä v kontexte historicko-kultúrnych súvislostí, kedy boli tieto zbrane vyrobené. Od času, kedy v dôsledku krivého obvinenia bolo siahnuté na majetok žalobcu a to takým spôsobom, že žalobca bol postavený pred otázku, v čase po 3.4.2014 keď bol zaistený políciou, že buď vydá všetky svoje zbrane polícii a umožní polícii vstup do jeho obydlia ako i to, aby boli všetky moje zbrane v mojej osobnej držbe a vlastníctve taktiež vydané polícii. Deň po incidente 4.4.2014 vo večerných hodinách bol žalobca eskortovaný s putami na rukách i na nohách v sprievode niekoľkých motorových vozidiel ako i vozidla RZP do miesta svojho pobytu, čo sa nezaobišlo bez pozornosti ľudí ktorí boli v tom čase na ulici alebo si to všimli z okien svojich domov. V takomto zúboženom stave bol dovezený do domu, kde žili jeho starí rodičia a ešte stále žijú, žije jeho matka a ja som v tom čase bol už hospitalizovaný. Pod hrozbou, že ak moja manželka teda matka žalobcu neumožní zúčastneným osobám - asi 10 ozbrojených osôb vstup do obydlia a nevydá im všetky zbrane, ktoré sa v obydlí nachádzajú, bude žalobca vzatý do väzby. Pod takou hrozbou a s takouto demonštráciou bolo zasiahnuté do obydlia žalobcu ako i všetkých osôb, ktoré tu bývali a zdržiavali sa. Naviac žalobca má úprimný, ľudský vzťah i ku zvieratám t.j. 2 psom, ktoré sme spoločne v mieste bydliska držali a zúčastnený policajti sa zachovali tak, že si pripravili zbrane, aby v prípade potreby mohli tieto naše psy postrieľať. Všetky zbrane, ktoré mal žalobca vo svoje legálnej držbe i vlastníctve boli zaistené, boli odvezené na expertízne skúmania a až po značnom čase a naozaj značných prieťahoch boli žalobcovi vrátené. Hovorím to preto trošku obšírnejšie, lebo žalobca od toho času stratil záujem o historické lovecké zbrane a stratil svoj záujem i o svoje záľuby t.j. športovú streľbu a športové poľovníctvo. Zbraň v podstate nechce ani veľmi vziať do rúk, čo i len z dôvodu nevyhnutnej údržby. Tento stav, ktorý nastal po vznesení obvinenia žalobcovi z útoku na verejného činiteľa a to obzvlášť závažným spôsobom za použitia hrozby mal zásadný vplyv a dôsledky na osobnú česť, meno a dobrú povesť žalobcu. Určite je nám vlastné, že dobré meno si nekúpiš, dobrú povesť takisto si len ťažko môžeš získať a osobná česť je vecou každého človeka. Osobná česť žalobcu je ako ho poznám jeho jednou z najdôležitejších hodnôt v živote. Táto osobná česť bola takým závažným spôsobom narušená, že žalobca sa vyhýbal akémukoľvek kontaktu s osobami, ktoré boli nejakým spôsobom zainteresované na udalostiach, ktoré predchádzali incidentu dňa 3.4.2014. Žalobca sa odmietal ďalej venovať verejným otázkam, otázkam napr. účelného využitia prostriedkov eurofondov a zákonného využitia takýchto prostriedkov. Dokonca sa vyhýbal aj kontaktom so mnou ako jeho otcom na verejnosti. Je mi to za ťažko, ale je potrebné uviesť, že som osoba pomerne známa i zo svojej legislatívnej činnosti t.j. známa v kruhoch štátnych zamestnancov a vláde ako i osôb z oblasti práva. Keď som mal stretnutie na Právnickej fakulte univerzity Komenského k otázkam verejnej správy s niektorými mojimi kolegami, môj syn, teraz žalobca J. W. sa nachádzal na Fakulte práva UK, avšak radšej sa vyhýbal stretnutiu so mnou. Doteraz si to presne neviem vysvetliť, jedine tým, že nechcel, aby bol vystavovaný ďalším otázkam ohľadom incidentu zo dňa 3.4.2014 v DNV. K týmto otázkam, že čo sa vlastne stalo som bol zo strany kolegov ako i známych neustále vystavovaný. Keď hovorím známych, tak mám na mysli aj občanov obce, v ktorej som vyrastal na Orave a kde mám t. č. trvalé bydlisko. Aj po 4 rokoch, keď sa ukážem v mieste svojho trvalého bydliska, stále dostávam otázky, že čo sa to stalo vlastne v DNV a aký to malo koniec. Žalobca bol pod takým tlakom zo strany polície, že sa bál sám ísť si vybaviť na príslušné OO PZ v BA základné administratívne veci ohľadom vlastníctva a držby zbraní. Keď navštívil toto OO PZ tak len v sprievode minimálne 3 svedkov. Vzhľadom na to, k čomu dochádzalo na OO PZ BA IV žalobca sa rozhodol zmeniť miesto svojho trvalého pobytu z dôvodu zmeny administratívnej miestnej príslušnosti. Som spomínal, že žalobca mal záujem o veci verené a dúfam, že ho naďalej bude mať, už v akej forme a s akými skúsenosťami to sa už zmeniť nedá, avšak viem, že mal záujem napr. aj o miestnu samosprávu, chcel kandidovať za poslanca miestneho zastupiteľstva v DNV. Tým, že bol takto donútený k zmene trvalého bydliska i po formálnej stránke padli jeho akékoľvek ambície uchádzať sa o verejnú funkciu v mieste jeho pobytu, kde reálne žije. Kvôli akémukoľvek administratívnemu právnemu úkonu, kde sa vyžaduje osobná prítomnosť, je žalobca nútený cestovať do miesta, kde má trvalý pobyt, t.j. zhruba 300 km od Bratislavy. Okrem časovej straty, čo si vždy vyžiada v podstate celý pracovný deň , sú s tým spojené i finančné náklady, ale je hlavne spojené poníženie, že žalobca si v Bratislave v mieste svojho pobytu nie je schopný normálnym spôsobom vybavovať svoje občianske záležitosti. Vždy keď navštívi úrad v mieste svojho trvalého pobytu a teda vždy, keď som bol spolu s ním sme boli aj štátnymi zamestnancami dopytovaný na to, ako sa vlastne vyriešil incident z 3.4.2014. Sú to už viac ako 4 roky a my, žalobca myslím si tiež, nemôže dať nijakú odpoveď na takúto otázku. Považujem za potrebné a podstatné uviesť niektoré okolnosti, ktoré mali zásadný vplyv na následky, ktorými trpel žalobca. Skutok, ktorý sa stal dňa 3.4.2014 nebol len zneužitím právomoci polície a ako sa to dnes zvykne pertraktovať, že došlo k zneužitiu polície, ale išlo preukázateľne o závažný zločin pokusu o vraždu verejným spôsobom, tzv. verejnú popravu. Terčom tohto útoku bola hlavne moja osoba, ale ako vidíme i moja rodina. O tom, že išlo a takýto útok takéhoto charakteru svedčia spôsoby a dôvody vyslania hliadok pohotovostných motorizovaných jednotiek na miesto, kde sa mal čin uskutočniť. Pohotovostné motorizované jednotky boli vyslané údajne z dôvodu napadnutia hliadky pol. zboru obvodného oddelenia Dev. Nová Ves zbraňou - nožom. Svedčí o tom listinný dôkaz, správa KR PZ o vyslaní hliadok. Zloženie týchto hliadok bolo tiež špeciálne, jedna hliadka pozostávala z osôb W., U. a druhá s osôb X. a X.. Išlo o policajtov, ktorý zjavne boli ochotný na pokyn vykonať akúkoľvek špinavú prácu. Hneď po príchode hliadky na miesto činu sa menovaní policajti správali tak, že okamžite pri vystúpení z vozidiel siahali na zbrane. Máme o tom fotodokumentáciu, ktorú by som rád predložil súdu. Na jednej z fotiek je zachytený policajt W., ako vyskakuje z vozidla so zbraňou v ruke. Aktéri a organizátori tohto zločinu logicky predpokladali, že ja prípadne i ďalší členovia mojej rodiny si budeme brániť náš majetok, t.j. súčasť spevnenej plochy slúžiacej na vjazd do rodinného domu. Logicky predpokladali, že keď vystupňujú útok na majetok môže dôjsť ku konfliktu a tento konflikt evidentne chceli využiť na likvidáciu mojej osoby - na vraždu. Aby som toto tvrdenie podložil reálnymi dôkazmi, ktorými disponujeme poukazujem na zasadanie zastupiteľstva mestskej časti BA - Dev. Nová Ves, ktoré sa konalo po skutku asi 8.4.2014, kde bol starosta kritizovaný, za postup a spôsob akým odstraňoval stavbu spevnenej plochy spred rodinného domu vo vlastníctve mojej manželky. V tejto súvislosti starosta sa na zastupiteľstve vyjadril, že polícia bola použitá v súlade s dohodou, ktorú predtým urobil na ministerstve. Z toho vyjadrenia nevyplynulo ale presne, či to bolo na MV SR alebo na MPaRV, ktorý bol v tom čase gestorom prostriedkov z eurofondov použitých práve MČ BA - Dev. Nová Ves na projekt revitalizácie centra Z. I. D.. Q. T.. Poukazujem na túto závažnú skutočnosť osobitne, je to podstatná skutočnosť, ktorá mala zásadný vplyv na veci, ktoré sa ďalej diali ako i na dôsledky uvedeného činu a mám na mysli čin 3.4.2014, čin pokusu o vraždu mňa a mojej rodiny. Tieto dôsledky pociťoval a znášal žalobca. Bolo by potrebné objasniť tak v tomto konaní ako aj v inom konaní, ktorému to spadá do pôsobnosti, akú dohodu mal na mysli starosta MČ - Dev. Nová Ves a s akým ministerstvom sa dohodol na postupe pri odstraňovaní stavby s pred rodinného domu vo vlastníctve mojej manželky. Lživé obvinenia z útoku na políciu zbraňou - nožom je nazvem to modus operandi, ktorý je mne, žalobcovi i mojej rodine už dobre známy. Žalobca ako maloletý žiak 8 - ročného gymnázia zažil situácie a dlhodobo, keď som ja i všetky osoby bývajúce v spoločnom dome boli vystavené neustálemu psychickému tlaku, neustálym sledovaním mojej osoby. Pred domom mojej manželky sústavne stáli nám už známe vozidlá, ktoré som preveroval a zistil som, že patria polícii. Tieto vozidlá nás neustále sprevádzali, keď sme odchádzali z domu a preberali si nás počas jazdy iné vozidlá a dokonca došlo aj k útoku takýmto vozidlo R. O. na vozidlo, ktoré som riadil ja a kde sedela moja manželka a maloletý syn, t.č. žalobca. Už v tom čase hovorím o rokoch 2004 - 2010 ale hlavne roky 2004 - 2007 sa žalobca, v tom čase maloletý, stretával so svojvôľou polície takého charakteru, že sa bál sám chodiť domov zo školy. Logicky sa natíska otázka a treba na ňu odpovedať, čo bolo príčinou uvedenej perzekúcie a budem stručný, rozumiem vás a nechcem vás oberať o čas. Príčinou bolo krivé obvinenie ministra N. M., mám na mysli, že N. M. obvinil mňa, vtedy generálneho riaditeľa sekcie legislatívy ministerstva zdravotníctva jednoducho, že ho chcem zastreliť. Minister M. vedel o mojej odbornej spôsobilosti, ktorá sa však týkala loveckých zbraní a nie špeciálnej vojenskej techniky. To bol modus operandi, kde sme boli obvinení z útoku na políciu a následne vo vznesených obvineniach vyhrážania sa postrieľaním všetkých policajtov. Toto obvinenie bolo hrubol lživé a ťažké a závažné obvinenie. Tak ako bolo hrubo lživé a ťažké závažné obvinenie N. M. z roku 2003. Keď som dal do kopy sériu zákonov týkajúcich sa reformy zdravotníctva a v podstate sa minister dopracoval k materiálu, tak pre môj nesúhlas s niektorými legislatívnymi úpravami a hlavne pripravovanými, preto že som nesúhlasil s ich kšeftami ministra a HZDS o hlasovaní za reformu. Žalobca už ako maloletý bol vystavený nezákonnej perzekúcii, ktorú zažil na vlastnej koži. Tento človek v roku 2013 už ako absolvent právnickej fakulty bol zrazu konfrontovaný s vykonštruovaným krivým obvinením veľmi ťažkým a závažným o tom, že sa vyhrážal policajtom, že všetkých policajtov postrieľa a takto isto som sa aj ja mal vyhrážať všetkým policajtom, že ich postrieľam, a že ja viem strieľať veľmi dobre. Našťastie o jeden dom na Z. I. č. XX bola umiestnená kamera, ktorá vyhotovovala aj zvukový záznam z priestoru. A keďže táto kamera snímala len nohy a nie tváre, ale vyhotovovala aj zvukový záznam, zo zvukového záznamu sa jednoznačne potvrdilo, že nikto z našej rodiny sa zasahujúcim policajtom nevyhrážal. A už vôbec nie, že všetci zasahujúci policajti budú postrieľaní. Je to ťažké krivé obvinenie, ktorého sa dopustili zasahujúci policajti. Po tom ako môj syn bol brutálne napadnutý a odvezený na Obvodné oddelenie polície som bol brutálne napadnutý i ja a taktiež odvlečený, ale pred tým ako som bol odvedený som bol vo vozidle mučený, bitý. Do nedávna som sa žalobcu pýtal, či má ešte stŕpnuté palce na rukách. Išlo o prílišné zatiahnutie pút na rukách. Matka žalobcu na následky zranenia pri zákroku policajtov trpela traumou. A v súčasnosti má ako následok vážne zdravotné problémy. Utrpela úder do hrudníka lakťom od jedného z policajtov X. alebo X.. Padla hore znak, toto žalobca vnímal a videl na vlastné oči možno bol otočený hlavou na kapotu, ale vnímal celú situáciu čo sa stalo, že jeho matka bola hodená na dlažbu, vnímal celú túto situáciu a dôsledky na zdraví svojej matky. V dôsledku tohto brutálneho útoku a krivých obvinení došlo k vážnemu narušeniu v rodinných vzťahoch, došlo k vážnemu narušeniu súkromia. Len poznamenávam, že žalobca bol v putách na rukách aj na nohách dovezený do svojho bydliska a v takomto stave predvedený pred svoju matku, ktorej bolo oznámené, že ak neumožní policajtom vstup do domu tak bude žalobca vzatý do väzby. Do domu sa nahrnulo zhruba okolo 10 osôb, ktoré boli pripravené znova použiť zbraň napr. voči našim psom. Žalobca bol svedok toho, že sa dohadujú, že postrieľajú našich psov a takýmto spôsobom pred očami svojej matky bol žalobca vláčený po dome v ktorom býval. Boli mu zadržané lovecké zbrane značnej majetkovej hodnoty, všetky zbrane, ktoré boli zadržané, boli legálne, akékoľvek pokusy o kriminalizáciu sa ukázali ako neúspešné, majetok ktorý mal byť zhabaný predstavoval sumu viac ako 200 000 €. Matka žalobcu v dôsledku takejto traumy sa úplne uzavrela do seba, prestala komunikovať so žalobcom, prestala komunikovať aj s ostatnými rodinnými príslušníkmi a dôsledkom tohto stavu je jej onkologické onemocnenie karcinóm prsníka t. č. s rozsiahlymi metastázami, napr. pred tromi mesiacmi prišla o časť stehennej kosti, celé koleno a časť predkolenia. K tomuto všetkému je žalobca aj toho času vystavovaný, týmto dôsledkom. Neviem povedať stručnejšie, že žalobca po tom ako bol prepustený z protizákonného zadržania, keď napr. išiel na nákup so svojou matkou, ktorá v podstate s ním išla len kvôli jeho bezpečnosti, bol prenasledovaný vozidlom polície, v ktorom sedel W. inokedy U., tieto vozidlá sa otáčali na ceste, keď videli žalobcove vozidlo, že niekam ide a nasledovali ho a tieto skutky sa diali aj mne a mojej manželke a o týchto skutkoch sme podali trestné oznámenie. Boli vyhodnotené ako priestupok. Žalobca už mal ťažkú skúsenosť so zneužívaním štátnej moci. Žalobca dôvodne sa bál o svoj život, dôvodne zmenil všetky svoje doterajšie návyky a spôsob života. Prestal chodiť do prírody, prestal behať, chodiť k vode prestal sa venovať kynológii prestal sa venovať poľovníctvu, pretože si uvedomoval aké nebezpečenstvo mu hrozí. Zostal uzavretý uzamknutý a oddelený od rodiny. Nechcel to spomínať aj pre to, aby nekládol za vinu mne, že ja som bol príčinou tohto stavu. Žalobca v podstate bol akože na slobode, ale na takej slobode, kde vedel že mu hrozí nebezpečenstvo od polície, žil v pocite, že nemôže vytrčiť päty z domu. Musel sa báť o svoj život, lebo ak bude niekde bez svedkov pristihnutý políciou, tak môže byť zavraždený. Keď som prišiel na OO PZ v Dev. Novej Vsi môj syn bol opretý o stenu a za ním stáli traja policajti a kopali ho do nôh a ťahali za uši, ja som vtedy povedal J., J. je Veľká noc. Takáto trauma, keď sa stane ostrieľanému politickému disidentovi, ktorý má za sebou kopec skúseností, tak ju nebude prežívať tak ako 25 ročný mladý človek. A toto zažil žalobca na OO PZ Devínska Nová Ves, aké dôsledky môže mať takéto konanie na tohto človeka. Žalobca nie je toho typu človeka, aby chodil po lekároch a zbieral lekárske potvrdenia o tom ako mu bolo ublížené. Nechodil k lekárom sa sťažovať na to, že má pochrámanú krčnú chrbticu a že si necíti palce na obidvoch rukách niekoľko rokov, avšak to , že bol obmedzený na spôsobe života, že bol zásadným spôsobom zmenený jeho život, že bol obmedzený na osobnej slobode a nemohol sa voľne pohybovať bez rizika, znamenalo pre žalobcu v podstate stratu osobnej slobody na dlhý čas, prinajmenšom do vtedy, pokiaľ nedošlo k skončeniu pracovného pomeru policajta W., avšak sú tu ďalší policajti X., X., U., teda organizátori, ktorí sú nepotrestaní, ktorí doposiaľ pôsobia na MV SR a žalobca si je veľmi dobre vedomý aké nebezpečenstvo mu neustále hrozí. Nebezpečenstvo ujmy, poškodenia zdravia, ohrozenia života, krivého obvinenia. Záverom žalobca znáša dôsledky tohto stavu každou chvíľou pri každom pohľade na svoju matku. Po tom ako bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi a mne, sa žalobca domáhal vrátenia svojho majetku loveckých zbraní. Už z dôvodu osobnej istoty sa dostavil na OR PZ BA IV v sprievode 4 osôb. Tam bol znova atakovaný a zbrane mu odmietli vrátiť. Musel na to, aby sa dostal k svojmu majetku urobiť právny krok takého charakteru, že formálne predal zbrane inej fyzickej osobe a tejto osobe až OR PZ vydalo tieto zbrane a táto osoba si ich prevzala. Žalobca zmenil bydlisko, aby nemusel chodiť na štátne orgány v sprievode iných osôb za účelom svojej ochrany. Neviem presne či všetky čísla periodika Devex sú zadarmo rozdávané, avšak viem určite, niektoré vydania sú vhadzované do schránok rodinných domov a najmä ide o vydania, na ktorých ma politický záujem starosta mestskej časti a tieto sú takto voľne distribuované. A takto boli aj distribuované čísla, ktoré sa týkali projektu revitalizácie Istrijskej ulice, kde bola moja rodina, žalobca vopred odsúdený ako zločinec, pričom zločinu sa mal dopustiť voči príslušníkom Policajného zboru. Najznámejšie spravodajské zdroje v rámci Devínskej Novej Vsi sú miestna TV, ktorá informuje o zasadaniach MZ aj o inom dianí ale je to hlavne periodikum Devex, ktoré je distribuované obyvateľom Devínskej Novej Vsi. V periodiku Devex bolo explicitne uvedené, že žalobca spáchal trestný čin útoku na verejného činiteľa, a najmä v kontexte úvodného článku starostu, kde starosta popisuje projekt revitalizácie Z. I. a využitia eurofondov na tento projekt. Bolo to uvedené tak ako hotová uzavretá vec, bol tam spomínaný žalobca, naša rodina, čin ako ku nemu došlo a v závere periodika bolo uvedené, že bol zadržaný páchateľ, ktorý spáchal útoku na verejného činiteľa, tak ako právne uzavretá vec, čo muselo byť každému čitateľovi zjavné či už mal právnické vzdelanie, alebo nie. Útok policajtov na žalobcu bol nielen udalosťou dňa, bola to udalosť roka, bola to udalosť tejto doby, žila tým celá Devínska Nová Ves a nielen Devínska Nová Ves, ale bola to udalosť ktorou žili všetci, ktorí sa zaujímali o nakladanie s eurofondmi. Práve pre kritiku nehospodárneho nakladania s eurofondmi sme sa stali terčom útoku starostu. Zatýkanie žalobcu bolo známe aj odbornej verejnosti. Tento skutok bol predostretý poslancami národnej rady, bol interpelovaný ministrovi vnútra poslancom F.. Na túto interpeláciu prišla len neurčitá odpoveď s tým, že táto odpoveď v budúcnosti bude podrobnejšie informovať a v budúcnosti sa konalo zasadanie branobezpečnostného výboru národnej rady, kde v súvislosti s riešením prípadu W. som túto otázku opakovane nastolil ministrovi vnútra, konkrétne s tým, že či sa min. vnútra N. X. verejne vyjadril v tejto súvislosti, či policajt môže klamať a vznášať krivé obvinenie, kedy min. vnútra odpovedal, že áno policajt môže klamať, ale na to je tu prokurátor, aby veci korigoval a toto svoje vyjadrenie na výbore národnej rady poprel a mňa označil, že nehovorím pravdu. Pri každej návšteve môjho rodiska, obec Krivá, sme boli konfrontovaní s otázkami, ide o miesto môjho trvalého bydliska, trvalého bydliska mojich rodičov, kde nás všetci poznajú, taktiež v okrese môjho trvalého bydliska ma pozná množstvo ľudí, najmä právnikov a ľudí zaujímajúcich sa o politické a spoločenské dianie. Môžem potvrdiť, že pri každej návšteve môjho bydliska v súčasnosti trvalého bydliska žalobcu sme boli konfrontovaný s touto udalosťou, ku ktorej došlo dňa 3.4.2014, boli sme dopytovaní, čo sa to vlastne stalo, prečo policajti museli tak tvrdo zakročiť, hádzať žalobcu na kapotu auta. Bolo veľmi ťažké vysvetľovať a ľudom uveriť, že polícia zasahuje takýmto spôsobom voči ľuďom pre kritiku rozkrádania eurofondov. Myslím si, že takúto argumentáciu nikto nebol ochotný prijať a uveriť. Každý sa len podozrievavo na nás díval a dodnes díva. Vzťahy v rámci rodiny boli tak vážne narušené, že vlastne celá rodina stratila pocit bezpečia v obydlí. Prestali sme medzi sebou komunikovať a hlavne žalobca sa izoloval od ostatných členov rodiny, zjavne preto, že im nechcel spôsobovať traumu pripomínaním udalostí, ku ktorým došlo. Žalobca nekomunikoval so mnou a so svojou matkou preto, aby nepripomínal udalosť, ktorá sa stala dňa 3.4.2014. Ja som osobne videl, že potrebuje psychologickú pomoc. Aj som mu naznačoval, aby sa pokúsil dať do hromady a vyhľadal možno aj pomoc odborníkov. Avšak o týchto otázkach sme nemohli veľa hovoriť najmä kvôli mojej manželke, ktorej sa vec neustále vybavovala. A aj keď samotný žalobca prišiel za matkou, tak ona mala traumu zo dňa 3.4.2014, mala to celé pred očami. Takže bližšie o takejto psychologickej pomoci som informovaný nebol, a ani som nechcel žalobcovi takéto otázky klásť. Viem ale, že vec riešil so psychológom. Nastali tieto zmeny v správaní žalobcu - zostal smutný, bez akýchkoľvek prejavov radosti zo života, stal sa úplne uzavretým, izoloval sa od rodiny, ako i odo mňa a matky, čo som si vysvetľoval tým, že do značnej miery kladie dôvod, prečo sa stal tento skutok na vrub mojej osobe. Avšak uzavrel sa aj voči svojej matke prestal s ňou komunikovať o vážnejších veciach. Pri každom stretnutí zjavne sa snažil nepripomínať udalosť zo dňa 3.4.2014, avšak nebolo to možné. Bol smutný a v podstate smutný sa aj s nami lúčil. Svoj pohyb žalobca obmedzil len na pohyb do práce, najlepšie za účasti iných osôb, z práce domov a uzatváral sa doma. Stratil záujem o všetky záľuby, ktorým sa dovtedy aktívne venoval. Najmä o šport, turistiku, rybolov, ochranu prírody, kynológiu, športové strelectvo, historické zbrane. O všetky tieto koníčky úplne stratil záujem. Resp. navonok sa im vôbec nevenoval. Žalobca má strach z príslušníkov Policajného zboru. Je to treba pred súdom povedať, že žalobcov strach z príslušníkov polície pramenil už z jeho detský čias, ale to boli len okolnosti, ktoré žalobca nevnímal na vlastnej koži, avšak po predmetnom zákroku a po tých útokoch, ktoré som tu už popisoval, po tom prenasledovaní, otáčaní sa za vozidlami som ja ako človek, ktorý už prešiel životom, mal strach i moja manželka mala doslova sústavný stres a žalobca mal panickú hrôzu z toho, že by sme mali byť kontaktovaní políciou aj keby malo ísť len o bežnú dopravnú kontrolu. Bál sa žalobca prísť na OR PZ BA IV bez doprovodu iných osôb a osôb ktoré zároveň vyhotovovali zvukové a obrazové záznamy z týchto návštev. Boli sme terčom perzekúcie za protesty Gorila, eurofondov a dúfam len, že tento stav sa bude zmierňovať. Vždycky sme sa venovali akejkoľvek činnosti dôsledne a s maximálnou snahou poriadne vykonávať tieto činnosti, žalobca sa už ale nemohol takto venovať záľube v zberateľstve a súvisiacim kultúrno historickým záležitostiam, ktoré vývoj loveckých zbraní sprevádzal. Zbrane boli vyvíjané predovšetkým pre lov. Po tom ako po 3.4.2014, ako vtrhli policajti do nášho obydlia a pobrali všetky zbrane, žalobca absolútne stratil akýkoľvek záujem o nielen historické, ale o zbrane vôbec. Vlastníctvo zbraní bolo predmetom ďalších útokov zo strany polície riadenej MV SR v tomto prípade, ale voči mojej osobe so snahou označiť historické lovecké zbrane za zbrane, ktoré podliehajú evidenčnej povinnosti. Nasledovalo niekoľkoročné konanie a doťahovanie sa s MV SR s expertíznymi posudkami kriminalistického ústavu ale aj súdnym znalcom v oblastí zbraní. Aby sme mohli preukázať krivosť obvinení, ktoré nám boli kladené a vznášané. Taktiež ja som stratil záujem a nádej v spravodlivosť v tomto štáte. Tento zákrok znamenal to, že žalobca bol vystavovaný istej nedôvere, ale aj opovrhovaniu zo strany študentov voči jeho osobe. Málokto by veril, že dňa 3.4.2014 sa stal skutok, výsledkom ktorého mala byť pri najmenšom jedna mŕtvola, čo sa možno aj dosiahlo. Ja keď som sa objavil v priestoroch PF UK napr. z dôvodu účasti na prednáške vo verejnej správe ale aj napr. o otázkach finančného zabezpečenia zdravotnej starostlivosti a náhodne som sa stretol so žalobcom, tak tento sa ani nebol ochotný priznať k tomu, že sa stretol so svojím otcom, radšej sa chcel tváriť, že má nepozná a vzdialiť sa. Bolo to vážne narušenie vzťahu žalobcu voči mne a nebudem o dôsledkoch aké to malo na mňa hovoriť. S tým sa budem vyrovnávať ja. Ďalej uvádzam, že žalobca sa enormne snažil študovať, snažil sa pripravovať na skúšky a na štúdium avšak zďaleka sa mu to tak nedarilo ako do dňa 3.4.2014. Do 3.4.2014 s ľahkosťou študoval, s ľahkosťou absorboval poznatky z odvetví práva. Po tomto skutku dňa 3.4.2014 veľmi ťažko s veľkou snahou sa snažil študovať a pripravovať na skúšky ale zďaleka mu to už tak nešlo. Keď si pozriete a dúfam, že si pozriete obrazové a zvukové záznamy zo správ odvysielaných celoštátnymi médiami a zverejnené informácie médiami na internete, tak sa budete čudovať, aký zločin sa v DNV stal, resp. aký zločin spáchal žalobca. Zákrok bol takého charakteru, že každý kto videl tieto záznamy musel to vnímať tak, že žalobca sa dopustil ťažkého zločinu resp. ťažkého prekročenia zákona. Nikto nevedel, že opak bol pravdou. Samozrejme toto malo dôsledky nielen na štúdium, ale aj zamestnanie ale aj akúkoľvek stratu spoločenského života, stal sa vlastne väzňom vo svojom obydlí, avšak s tým, že nebol chránený múrmi väznice, ale kedykoľvek sa objavil niekde na mieste, kde nebolo dostatok svedkov mohlo mu hroziť znova nebezpečenstvo. Bol som prítomný pri zákroku voči žalobcovi. Situácia, ktorá nastala pred rodinným domom bola tak vypätá, že zjavne bola v ohrození života stará mama žalobcu a neskôr i matka, napriek všetkému žalobca nepoužil nijaké násilie voči policajtom. Neviem či by nebolo lepšie keby spáchali zamýšľaný skutok , t.j zavraždili ma a nechali moju rodinu na pokoji. Od príchodu žalobcu na Istrijskú ulicu do jeho zaistenia uplynul čas zhruba v minútach, presnejšie by sa to dalo povedať z obrazových a zvukových záznamov na dome č. XX, avšak bolo to v minútach zhruba okolo 5 min. Pozemok pred domom na Z. I. patril vždy obyvateľom Z. I. do roku 1995 to bol tzv. bez identifikovaného vlastníka pozemok. O tento pozemok sa vždy starala rodina žijúca v dome č. XX t.j. rodina U.. Dlažba, ktorá slúži ako chodník pre verejnosť popred dom č. 84 je vo vlastníctve vlastníka domu č. XX. Vyvinuli sme úsilie na zveľaďovanie ulice, to znamená, že sme vlastnoručne vysadenú zeleň pred domom odstránili, avšak nemohli sme tušiť, že bude vykopaná atrapa studne na plynovej prípojke vedúcej pred náš dom. Boli porušené všetky bezpečnostné predpisy. Mohlo dôjsť k výbuchu. Boli sme informovaní o všetkom, ale nie vopred, ale keď sme to videli na vlastné oči, čo všetko sa deje. Nemohol mi byť oznámený nezmysel, že vegetačná dlažba bude rozoberaná a miesto uskladnenia bude ozrejmené, pretože ak mala byť odstraňovaná nejaká stavba - spevnená plocha, tak musí to byť robené v súlade so zákonom, čiže takémuto výkonu by muselo predchádzať rozhodnutie o odstránení stavby. O nijakom takomto konaní nikto z ľudí bývajúcich na Z. I. XX nevedel. Z akého titulu polícia odstraňovala stavbu spevnenej plochy spred rodinného domu na Z. I. č. XX a z akého titulu sa dopustila útoku na moju rodinu. "

6.24. Na pojednávaní dňa 19.10.2018 žalobca doložil čestné prehlásenie G. W., matky žalobcu zo dňa 18.10.2018, z ktorého vyplýva, že útok mal na rodinu, ich zdravie, životy a majetok hlboký dopad a následné krivé obvinenie manžela syna spôsobilo ťažkú ujmu v spoločenskom, rodinnom a skromnom živote celej rodiny. V dôsledky už popísaného útoku, trpela G. W. neustálym stresom bez schopnosti skutočného oddychu s tým, že v dôsledku stresu a úderu do hrude od policajta sa u G. W. vyvinulo vážne onkologické ochorenie - karcinóm prsníka s ťažkými metastázami. Čestné prehlásenie T. U. ako starého otca žalobcu zo dňa 18.10.2018, obsahuje opis útoku s uvedením, že zásah mal znaky zatýkania ťažkého zločinca - vraha. Bol z toho všetkého zhrozený a najmä sa bál o život vnuka, dcéry a manželky, ktorej bolo zle a ležala v aute pred ich domom. Po viac ako dni zúfalstva, T. U. nevedel čo je s vnukom, doviezla ho eskorta, mal nasadené putá a viacerí susedia vyšli zo svojich domov celý priebeh akcie sledovali. Vnuka doviezli policajti v zúboženom stave a z domu odviezli vnukove zbrane, zobrali ho so sebou a rodinu nechali čakať v neistote. V ten istý deň sa vnuk vrátil domov, stále bol v zúboženom stave a nevládal ani rozprávať. Bolela ho chrbtica a ruky, dlho nejedol a nemal síl. V nasledujúcich dňoch T. U. zachytil viacero správ v televízii a v tlačových médiách, ktoré priniesli správu o brutálnom zásahu voči vnukovi, pričom v médiách boli zobrazené chúlostivé fotky jeho zatýkania. Vnuk bol spomenutý aj v DEVEXE v obecných novinách, kde bolo uvedené, že vnuk spáchal trestný čin, tým že zaútočil na policajta. Dôsledok článku bol taký, že ľudia sa odvrátili od rodiny a najmä vnuka a rozšírilo sa o ňom, že je agresívny zločinec. Toto všetko sa začalo odzrkadľovať na psychike vnuka a z veselého chlapca s stal sa utiahnutý človek, ktorý sa vyhýbal spoločnosti, ktoá ho začala vnímať negatívne. Strach z policajtov sa u vnuka prehĺbil, nechcel chodievať sám autom, mal paniku a musel vyhľadať psychológa. Zároveň vnuk začal strácať záujem o školu, musela ho rodina prehovárať, aby prednášky a školu navštevoval. Vnuk začal športovať v noci a prestal chodiť na prechádzky so psom po obci, zároveň stratil záujem o poľovníctvo a zberateľstvo zbraní.

6.25. Súd na pojednávaní dňa 08.02.2019 pristúpil k vykonaniu dôkaz na pojednávaní prehraním 4 videonahrávok z doloženého CD nosiča. Po prehraní záznamu s priemyselnej kamery súd konštatoval, že nesporuje že tento útok mieril voči žalobcovi a že išlo o zákrok policajtov voči fyzickým osobám, avšak podľa priemyselnej kamery bolo vidieť len nohy osôb, ktoré sa dostali do konfliktu a zároveň okolo tohto konfliktu prechádzali miestni obyvatelia. Z druhého záznamu súd konštatoval, že ide o konflikt medzi dvoma príslušníkmi Policajného zboru a otcom žalobcu, pričom tento konflikt si nahrávali svedkovia. Z tretieho záznamu, a to reportáže odvysielanej na TV JOJ, mal súd za preukázané, že vznikol konflikt medzi rodinou žalobcu a príslušníkmi PZ, pričom výslovne v reportáži bolo uvedené, že to bolo pre pár kociek dlažby, že zásah voči rodine žalobcu bol brutálny, čo potvrdil aj poslanec zastupiteľstva. Zároveň súd videl ako policajti odniesli spacifikovaného otca žalobcu do auta. Zo štvrtého záznamu, a to z rokovania miestneho zastupiteľstva Devínskej Novej Vsi, mal súd za preukázané, že poslanci rokovali o zásahu voči rodine žalobcu, pričom niektorý poslanci sa negatívne vyjadrovali k zásahu a dopytovali sa aj starostu, že ako je možné, že sa stal takýto zásah voči obyvateľom obce, ktorý obec opätovne medializuje, bol zverejnený v médiách a jednotlivé články o zásahu dosahovali veľkú čitateľnosť. Zároveň poukazovali na chybu v komunikácii medzi mestským zastupiteľstvom, teda starostom, a obyvateľmi obce. Zároveň jeden poslanec uviedol, že z fotiek a videozáznamu nie je možné objektívne posúdiť, čo všetko predchádzalo zásahu. Záverom tohto zasadnutia bolo prijatie uznesenia, ktorým sa "odsúdil" zásah voči obyvateľom obce. K predmetným videozáznamom sa vyjadrili aj strany sporu. Žalobca uviedol k prvému videu, ktoré bolo nahraté z priemyselnej kamery na Z. I., že okrem súdom už konštatovaného, že na videu je vidno hlavne spodné časti tiel, že na celom videu je obsiahnutý zvukový záznam predmetného zákroku. Okrem toho na videu je vidno celé jeho vozidlo, tak isto ako aj jeho zatýkanie ako aj brutalitu, ktorou príslušníci PZ voči nemu zasahovali. Na videu je zjavne vidno, že jeden z príslušníkov zhodil a udrel jeho mamu, ktorá následne spadla na chodník. Žalobcova mama v tomto období trpí chorobou - rakovina, pričom jeden z dôvodov vzniku rakoviny prsníka môže byť aj úder do predmetných miest ku ktorému dňa 3.4.2014 došlo. Z videa je zrejmé, že na miesto zatýkania prišiel cca 13:28 a v čase 13:30 už bol spútaný a posadený v policajnom vozidle. Z toho vyplýva, že hneď po príchode jeho osoby bol z doposiaľ neznámeho dôvodu brutálne zatýkaný. Zo zvukovej nahrávky je jednoznačné, že v priebehu celého zatýkania sa nikomu nevyhrážal, na nikoho neútočil a ani nekládol aktívny odpor pri zatýkaní, ale práve naopak volal o pomoc ostatných príslušníkov ako aj ďalších ľudí. Jeho volanie o pomoc vystupňovalo agresivitu policajtov, pričom začali voči jeho osobe zasahovať aj ďalší policajti a to tak ťažkým spôsobom, že búchali jeho hlavou o automobil o kapotu, ktorá sa v dôsledku uvedeného preliačila. Z uvedeného je možné vidieť nezákonnosť a brutalitu zásahu príslušníkov PZ voči jeho osobe. Na videu je taktiež vidno, že predmetný zásah sledovalo viacero ľudí, ktorí sú obyvatelia Istrijskej ulice. K druhému záznamu - záznam vyhotovený jedným zo svedkov zásahu, uviedol, že bolo vidieť agresívne správanie sa príslušníka W., ktorý je v tomto období obžalovaný zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Na videu je možno vidieť, že pán W. bezdôvodne chytá jeho otca, pričom otec len žiadal vysvetlenie od W., z akého dôvodu zatýkajú jeho syna. Pán W. začal otca obmedzovať na osobnej slobode, čo vyvrcholilo jeho zatýkaním, krivým obvinením ako i neľudským a šikanóznym správaním a to konkrétne bitím, výsmeškami atď. Tretí videozáznam - správy na TV JOJ, uviedol, že predmetný zásah bol medializovaný v rámci celého Slovenska a to niekoľkokrát, pričom jeho predmetom bolo agresívne správanie sa príslušníkov PZ a následne obvinenie žalobcu a jeho otca. K štvrtému záznamu, ktorým bolo rokovanie Mestského zastupiteľstva DNV uviedol, že v roku 2017 bol vtedajší starosta obce pán H. odsúdený zo spáchania trestného činu korupcie. Pred zatýkaním jeho osoby sa verejne angažoval v petícii proti revitalizácii Z. I. a zneužívaniu eurofondov zo strany starostu. Zo strany pána starostu bolo viackrát naznačené, že sa nemáme do predmetnej revitalizácie a využívania fondov miešať alebo angažovať. Uvedené, pričom za splnenia tvrdeného, že nebudeme hájiť svoje práva, nám sľuboval, že s nami bude mať dobré vzťahy. Nakoľko rodina W. a F. bola naďalej proti zneužívaniu eurofondov a realizovaniu revitalizácie Z. I., starosta zneužil svoje postavenie a angažoval políciu na to, aby odstraňovala stavbu spred ich rodinného domu. Uvedený postup mu bol vraj doporučený od ministerstva. Poukázal taktiež na skutočnosť, že žiadosť na odstránenie eko dlažby, resp. stavby spred nášho domu bola jeho mame, pani W., doručená len deň pred tým ako starosta spolu s príslušníkmi PZ a Denolit násilným spôsobom odstránili dlažbu pred ich domom. V uvedenom možno vnímať nesprávny úradný postup starostu MČ, polície ako aj ich nezákonné správanie, konanie. Z predmetného videozáznamu je zjavné, že zatýkanie jeho osoby bolo medializované vo viacerých denníkoch, v TV a články a videá z predmetného zatýkania dosahovali veľkú sledovanosť, t.j. viac ako 60 000 sledovaní a konkrétne článok v denníku SME mal byť videný 20 000 ľuďmi. Okrem uvedeného z videa je zrejmé, že pri danom zákroku bolo viacero svedkov a to viac ako 10 ľudí, ktorí môžu dosvedčiť nezákonnosť a brutalitu postupu príslušníkov PZ voči jeho osobe a rodine. Ďalej je zrejmé z videa, že riaditeľ - pán K. tvrdí, že s rodinou W. nemá žiadne spory a že vždy sa k nim správal slušne. Mestský poslanci uvedený zákrok považujú za druhú veľkú medializáciu DNV, pričom prvou známou bolo streľba pána F.. Z uvedeného je možné vidieť rozsiahlosť medializácie daného zákroku. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že v súvislosti so zákrokom bola vykonaná kontrola príslušnými organmi, kde bolo okrem iného konštatované, že v kontrolovanom subjekte neboli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ani interných predpisov vydaných na ich základe resp. že nie je možné zistiť skutočný stav veci a jeho súlad, alebo rozpor zo všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo internými predpismi z dôvodu rozpornosti tvrdení zainteresovaných strán a nedostatku relevantných podkladových materiálov. Pokiaľ príslušný orgán nekonštatoval porušenie právnych predpisov resp. nezákonnosť postupu platí predpoklad, že k nesprávnemu postupu nedošlo. Tak isto by som sa chcela vyjadriť k videám 1, 2, 3, kde k videu č. 1 nevie jednoznačne preukázať, čo predchádzalo preparkovaniu auta žalobcu. Čo sa týka záznamu 2 a 3 tam sa videl zákrok na otca žalobcu a uviedla, že nie je predmetom tohto konania, a pokiaľ vie je vedená samostatná žaloba otca žalobcu v súvislosti s týmto zásahom. Čo sa týka posledného videa tam sa nevyjadrovala ku vzťahom medzi poslancami MZ a obyvateľmi Istrijskej ulice ani k postupu starostu k revitalizácii, nakoľko toto nie je predmetom konania a nesúvisí to s týmto konaním, avšak by chcela poukázať na vyjadrenia tam uvedené, z ktorých je jednoznačné, že predmetný pozemok je vo vlastníctve mesta, nie vo vlastníctve rodiny žalobu, tak isto, že rodina žalobcu mala vedomosť o tom, že v súvislosti s predmetnou dlažbou bude realizované jej odstraňovanie, pričom mala možnosť ju odstrániť rodina žalobcu, alebo následne mestská časť. Ako aj o dátume, kedy bude zamestnancami Denovit uskutočňované rozoberanie dlažby pred domom na Z. Č.. XX, čo je v rozpore s výpoveďou svedka zo dňa 19.10.2018 - otca žalobcu, ktorý jednoznačne uviedol, že dlažba, ktorá slúži ako chodník pre verejnosť je vo vlastníctve vlastníka domu č. XX.

6.26. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 29.04.2019 žalobca ako aj žalovaný sa vyjadrili k doterajšiemu dokazovaniu, a vo svojich záverečných rečiach sa pridržiavali všetkých svojich doterajších vyjadrení založených v spise, prípadne prednesených na pojednávaní.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

7.1. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu.

7.2. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z .z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

7.3. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

7.4. Podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

7.5. Podľa § 9 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. (3)Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

7.6. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

7.7. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

7.8. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

7.9. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

7.10. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

7.11. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

7.12. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

7.13. Podľa § 6 zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

8. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 1,2 CSP). Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (§ 215 ods. 1,2 CSP). Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP). Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté (§ 217 ods. 1 CSP). 8.1. Pri osvedčení nároku na náhradu škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy musia byť jednoznačne a kumulatívne preukázané všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za vznik uplatnených nárokov tak, že musí byť jednoznačne preukázané, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom, taktiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody, ušlého zisku a príčinná súvislosť medzi vznikom uplatneného nároku a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávny úradný postup. Vo vzťahu k priznaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musia taktiež byť atribúty vzniku zodpovednosti štátu za vznik uplatneného nároku kumulatívne splnené. Nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. nároku na priznanie nemajetkovej ujmy. 8.2.V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím/ resp. nesprávnym úradným postupom a škodou resp. vznikom nemajetkovej ujmy vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009)

8.3. Extenzívnym výkladom zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. bol síce judikatúrou prijatý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody má podstatný význam zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť ako to bolo v tomto prejednávanom prípade, avšak uvedený záver nemôže byť prijímaný absolútne a bezvýhradne. Za nezákonné rozhodnutie nemôže byť automaticky považované každé rozhodnutie o začatí trestného stíhania, resp. každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného, bez posúdenia a zohľadnenia osobitostí trestného prípadu. 8.4. Súd v tomto kontexte poukazuje (aj napriek námietke žalobcu prednesenej počas vedenia konania v prejednávanej veci) na rozhodnutie ESĽP vo veci S. proti Českej republike, (sťažnosť č. 57404/08) 20. júna 2013, ktorým bol charakterizovaný význam a zmysel trestného stíhania, ktorý aj napriek odlišnosti skutkovej podstaty trestného činu má význam vo vzťahu k prejednávanej veci. ESĽP vo svojom rozhodnutí konštatuje, že zlučiteľnosť zásahu pri vedení trestného konania voči určitej osobe vyžaduje, aby zásah bol zákonný, bol vo všeobecnom záujme a bol primeraný. To znamená, že musí predstavovať "spravodlivú rovnováhu" medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami na ochranu základných práv jednotlivca. V tomto kontexte ESĽP odkázal na svoju rozhodovaciu činnosť (medzi mnohými ďalšími precedensmi, napríklad U. proti Taliansku [veľký senát], č. 33202/96, § 107, ESĽP 2000-I, a E. proti Rusku, cit. výše, § 65). Pokiaľ ide o podmienku "zákonnosti", súd vo vzťahu k predmetnému rozsudku ESĽP uvádza, že aj v prejednávanej veci nič nenaznačuje, že by vyšetrovateľ alebo prokurátor ustanovenia Trestného poriadku a Trestného zákona uplatnili zjavne nesprávne alebo takým spôsobom, aby dosiahli svojvoľné závery. Neexistuje ani žiadna známka toho, že by príslušné ustanovenia podľa ktorých orgány činné v trestnom konaní konali, neboli dostupné, presné a predvídateľné. Súd v súlade s vysloveným právnym názorom ESĽP skúmal, či vedením trestného konania voči žalobcovi bol sledovaný legitímny cieľ riadneho vedenia trestného konania. ESĽP konštatoval, že vedením trestného konania ide o boj proti trestnej činnosti a jej prevenciu, ktoré spadajú do všeobecného záujmu uvedeného v článku 1 Protokolu č.1. ESĽP vo svojom rozsudku poznamenal, že skutočnosť, že bol sťažovateľ v prejednávanej veci zbavený obžaloby, samo o sebe neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné alebo od začiatku inak vadné. ESĽP konštatoval, že dôkazné požiadavky, ktoré je treba splniť, aby mohla byť osoba uznaná vinnou (obvykle označované ako dôkaz nad rozumnú pochybnosť), sa líšia od dôkazných požiadaviek, ktoré je treba splniť, aby mohla byť osoba trestne stíhaná (v tomto prípade sú obvykle označované ako dôvodné podozrenie, že osoba spáchala trestný čin). Z tohto dôvodu teda môžu existovať prípady dôvodného podozrenia, ktoré pri súdnom konaní nevyústia do odsúdenia. 8.5. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu voči štátu v zmysle § 6, § 8, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

- nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

- vznik ujmy (majetkovej alebo nemajetkovej),

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci na jednej strane a vzniknutou ujmou na druhej strane. Kumulatívnosť splnenia uvedených podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

8.6. Súd konštatuje, že žalobcom označený orgán konajúci v mene štátu, zodpovedajúci označeniu žalovaného, je určený správne v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. V zmysle citovaného § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. a súd konštatuje, že každý z uvedených titulov nároku žalobcu musí byť vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti. Žalobca môže požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Súd konštatuje, že nárok žalobcu z titulu podľa § 3 ods. 1 písm. a) (nezákonných rozhodnutí) bol predbežne prerokovaný vo vzťahu k vyššie uvedeným uzneseniam zo dňa 04.04.2014 a 10.07.2014, ktoré boli ako nezákonné zrušené. Čo sa týka titulu podľa § 3 ods. 1 písm. b) (nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody), tento v zmysle obsahu doplnenia žiadosti zo dňa 12.08.2014, v ktorej je pri osobe žalobcu uplatnený titul označený ako "protiprávny postup - obmedzenie osobnej slobody" (č.l. 12 spisu), ako aj obsahu odpovede na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 19.01.2015, možno taktiež považovať za predbežne prerokovaný. Predbežne prerokovaný bol aj titul podľa § 3 ods. 1 písm. d) (nesprávny úradný postup) vo vzťahu k nezákonnému zásahu príslušníkov Policajného zboru pri služobnom zákroku na Z. I. v U. dňa 03.04.2014 a pozbaveniu vlastníckeho práva k strelným zbraniam, avšak nie vo vzťahu k tvrdenej nečinnosti orgánov konajúcich v mene štátu, konkrétne neskúmanie existencie trvania dôvodov obmedzenia osobnej slobody. Na súde uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol predbežne prerokovaný vo vzťahu k všetkým titulom spolu v sume 300.000 eur, pričom nárok, ktorý si žalobca uplatnil pred súdom vo výške 20.250 € nie je nárokom totožným a aj keď sa javí, že táto suma bola prerokovaná v rámci sumy 300.000 eur.

8.7. V prejednávanej veci je z vykonaného dokazovania zrejmé, že rodina žalobcu si pred domom ,v ktorom bývajú, vytvorili plochu na parkovanie vo veľkosti cca 12m2, čo žalobca nesporoval. Žalobca ako aj jeho otec tvrdia, že sú vlastníkmi pozemku, nachádzajúcim sa pred ich domom, čo však v konaní žiadnym spôsobom, napr. výpisom z listu vlastníctva nepreukázali a ich tvrdenie, že išlo parcelu bez identifikovaného vlastníka pozemku, nebolo taktiež preukázané. Svedok J. W. uviedol vo svojej výpovedi, že dlažba slúži ako chodník pre verejnosť a bol toho názoru, že je vlastníctve vlastníka domu č. XX. K rozobratiu plochy pred domom došlo na podnet starostu mestskej časti DNV, ktorá bola vybudovaná bez súhlasu a povolenia mestskej časti a najmä v rozpore s projektom revitalizácie, s ktorou práve žalobca a jeho rodina nesúhlasila, za prítomnosti polície za účelom ochrany verejného poriadku. V tomto kontexte súd uvádza, že je vecou obce, akým smerom a štýlom bude vykonávať revitalizáciu svojich ulíc vo svojom vlastníctve a najmä je v rozpore so zákonom vykonávať stavebné úpravy na pozemku, ktorý žalobcovi a jeho rodine nepatrí, nakoľko tým porušuje základné ústavné práva o ochrane vlastníckeho práva. Žalobca ako aj jeho rodina boli upovedomení o tej skutočnosti, že dňa 03.04.2014 dôjde k odstráneniu dlažby v dôsledku plánovanej revitalizácie Z. I., čo žalobca nesporoval, len jeho otec, ktorý vypovedal ako svedok tvrdil, že táto skutočnosť nesúvisí s týmto prípadom, s čím súd nesúhlasil, nakoľko má za to, že ohnisko konfliktu medzi sporovými stranami bolo práve odstránenie dlažby z pozemku pred domom. č. XX na Z. I.. Nakoniec pri svojej výpovedi svedok J. W. uviedol, že boli informovaní o odstránení dlažby. Pri tomto odstraňovaná dlažby za účasti Mestskej polície došlo medzi žalobcami ku konfliktu, ktorý sa stupňoval, žalobca ako aj jeho otec boli spacifikovaný, pričom voči žalobcovi boli použité donucovacie prostriedky. Záverom tohto konania bolo vydanie uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 04.04.2014 a zo dňa 10.07.2014. Podľa názoru súdu v čase vydania týchto uznesení, od ktorých si žalobca odvodzuje nároky v prejednávanej veci, existovala v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania pravdepodobnosť o spáchaní tam definovaného skutku žalobcom, pretože je povinnosťou polície chrániť verejný poriadok. Ak by polícia nechránila verejný poriadok a po takomto konflikte medzi sporovými stranami len odišla z miesta bez vyvodenia zodpovednosti, bol by verejný záujem a spoločnosť ohrozená na svojej ochrane.

8.8. Predmetom tohto súdneho konania je nárok žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo forme nemajetkovej ujmy. Žalobca tento nárok uplatňuje v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. jednak z titulu nezákonných rozhodnutí, t.j. zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., ktorými označil uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014 a uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 10.07.2014, ktoré boli zrušené z titulu ich nezákonnosti, t.j. zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. , ktorým v zmysle žaloby a vyjadrení žalobcu možno vnímať zadržanie žalobcu pri služobnom zákroku príslušníkom Policajného zboru na Z. I. v U. dňa 03.04.2014, a taktiež z titulu nesprávneho úradného postupu, t.j. v zmysle § 3 ods. 1 písm. d), za ktorý žalobca považuje nezákonný zásah príslušníkov Policajného zboru pri vyššie uvedenom služobnom zákroku, ďalej pozbavenie vlastníckeho práva faktickým odňatím strelných zbraní z držby poškodeného dňa 04.04.2014, ktoré neboli žalobcovi vrátené ani po zrušujúcom uznesení Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 15.04.2014, ako aj nečinnosť orgánov konajúcich v mene štátu, konkrétne neskúmanie existencie trvania dôvodov obmedzenia osobnej slobody.

8.9. Vydaním uznesení o vznesení obvinenia voči žalobcovi v trestnom konaní nedošlo k porušeniu základných zásad trestného konania vyjadrených v ustanovení § 2 Trestného poriadku vzhľadom na situáciu, ktorá bola podnetom na vyvolanie konfliktu medzi sporovými stranami, teda odstránenie nezákonne položenej dlažby na Istrijskej ulici č. 84, pričom polícia zo strany starostu bola zachovaná za účelom ochrany verejného poriadku. Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom znamená, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorým ustanovuje Trestný poriadok (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku). Táto zásada je primárnou zásadou trestného konania, od ktorej sa odvíjajú ostatné zásady trestného konania. Ani účel trestného konania uvedený v ustanovení § 1 Trestného poriadku nemožno nadradiť nad zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, táto zásada nadväzuje na ustanovenie článku 17 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Táto zásada patrí teda medzi najdôležitejšie zásady trestného konania, ktoré je možné viesť len v súlade so zákonom, preto aj postup príslušných orgánov musí byť vždy v súlade so zákonom. Súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania nezistil porušenie uvedenej zásady orgánmi činnými v trestnom konaní. V čase začatia trestného stíhania voči žalobcovi dôkazná situácia umožňovala orgánom činným v trestnom konaní začatie trestného stíhania voči žalobcovi vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Dôvodom začatia trestného stíhania môže byť len odôvodnené podozrenie zo spáchania konkrétneho trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Pri vedení trestného stíhania voči žalobcovi bol dodržaný postup ustanovený Trestným poriadkom a orgány činné v trestnom konaní konali vmzysle zákona č. 73/1998 Z.z.. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie žalobcovi pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť po jeho zaistení pred umiestnením do miestnosti pre predvedené osoby tým, že opakovane vykrikoval na príslušníkov policajného zboru, že zastrelí ich ako aj ostatných policajtov, ktorí sa zúčastnili na zákroku proti jeho osobe a že vlastní zbraň, čo u policajtov vzbudil dôvodná obavu, že vyhrážky splní, pretože mali vedomosť o tom, že žalobca je držiteľom zbrojného preukazu a vlastníkom niekoľkých strelných zbraní. Proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014 podal žalobca sťažnosť zo dňa 07.04.2014. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 1Pv 211/14/1104-13 zo dňa 15.04.2014 bolo uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 04.04.2014 v časti, v ktorej vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči žalobcovi zrušené ako nezákonné a vyšetrovateľovi bolo uložené, aby vo veci znova konal a rozhodol. Z odôvodnenia vyplýva, že obvinený popiera skutok v celom rozsahu, je však usvedčený výpoveďou svedkov - poškodenými J. X., Ľ. W., G. U., U. X., U.. J. E. a J. X.. Prokurátor mal za to, že v uvedenom prípade boli naplnené formálne znaky prečinu útoku na verejného činiteľa avšak pri každom prečine je potrebné skúmať splnenie materiálnych kritérií prečinu, teda skúmať závažnosť v zmysle§ 10 ods. 2 Trestného zákona. Uznesenie zo dňa 04.04.2014 bolo v časti vznesenia obvinenia zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko neboli zabezpečené všetky dôkazy. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 10.07.2014 bolo voči žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) a § 324 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, lebo na podklade istených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že obvinený J. W. na Z. I. pred rodinným domom č. XX dňa 3.4.2014 v čase medzi 13:35 hod.- 14:20 hod., potom, ako prišiel na uvedené miesto motorovým vozidlom zn. J. U. a zastavil s ním tak, že zablokoval výjazd riadne označenému služobnému vozidlu polície, obvinený vystúpil z auta a začal vulgárne nadávať hliadke PZ, pričom svoje telo staval do bojového pästiarskeho postoja a vyzýval okolostojacich na fyzickú potyčku, nereagoval na výzvy hliadky na predloženie dokladu totožnosti, po príchode ďalšej hliadky, preparkoval vozidlo. Obvinený bol opätovne vyzvaný na predloženie doklady totožnosti s tým, že obvinený začal hliadke vulgárne nadávať, udrel príslušníka poriadkovej polície dlaňami svojich rúk do hrudníka až ho odstrčil, pričom z jeho správania bolo zrejmé, že bude nasledovať ďalší úder alebo kop voči členovi hliadky. Veliteľ hliadky T. X. použil následne voči obvinenému donucovacie prostriedky a boli mu priložené puta. Následne obvinený J. W. počas výkonu bezpečnostnej hliadky, pri ktorej mal triašku z agresivity a šliapal po nohách príslušníkov PZ uviedol n adresu príslušníkov PZ, že ich postrieľa ako prašivých psov, lebo má zbrane a uvedené zopakoval minimálne 3x, čo vzbudilo o hliadky dôvodnú obavu o ich život a zdravie, nakoľko vedeli, že obvinený je vlastníkom niekoľkých strelných zbraní. spočívajúcom vo fyzickom útoku na príslušníkov Policajného zboru a tiež vyhrážky zastrelením. Proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 10.07.2014 podal žalobca sťažnosť zo dňa 22.07.2014, následne podal sťažnosť zo dňa 23.07.2014 aj jeho vtedajší právny zástupca a žalobca tiež podal sťažnosť zo dňa 28.07.2014 s predložením dôkazov. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 1Pv 211/14/1104-47 zo dňa 24.07.2014 bolo uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 10.07.2014 zrušené, pretože je nezákonné. V odôvodnení uznesenia je konštatované, že uznesenie zo dňa 10.07.2014 bolo v 1. časti, ktorou bolo vznesené obvinenie pre útok na verejného činiteľa spočívajúci vo fyzickom útoku na príslušníkov Policajného zboru, zrušené, pretože pre tento skutok nebolo v tom čase trestné stíhanie a porovnaním skutku, pre ktoré bolo začaté toto konanie, nebola zachovaná totožnosť skutku. V druhej časti, v ktorej bol žalobca obvinený pre vyhrážanie sa zastrelením bolo konštatované, že sa skutok stal, avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný bola závažnosť skutku nepatrná, nakoľko žalobca v čase svojho zaistenia nemohol mať pri sebe zbrane, ktorými hrozil, navyše príslušníci PZ sa denne stretávajú vo svojej službe s takýmto správaním a sú školení na zvládanie týchto situácii. Prokurátor taktiež uviedol, že má za to, že skutok sa v tejto časti stal. Z vyššie uvedeného a s prihliadnutím na bod 8.7. tohto rozhodnutia súd uvádza, že nie je možné za nezákonné považovať každé rozhodnutie, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, pretože v každej veci je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu a pozorne zvážiť priebeh konania, resp. čo vydanie uznesenia o vznesení obvinenia vyvolalo.

8.10. Súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje aj na vyhľadávaciu zásadu upravenú v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní obstarávajú dôkazy z úradnej povinnosti, právo obstarávať dôkazy majú aj strany, orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Proces dokazovania - nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyhľadávacia, respektíve vyšetrovacia, upravená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Podľa tejto zásady, ako už súd uviedol vyššie, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), pretože práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak toho, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak spravodlivého rozhodnutia vo veci. Predmetná zásada umožňuje vyšetrovacím orgánom zisťovanie skutkového stavu veci metódami a spôsobmi práve charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní pri tejto činnosti postupujú z úradnej povinnosti, iniciatívne s rovnakou starostlivosťou, tak ako už súd uviedol vyššie, musia zisťovať a objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Povinnosťou vyšetrovateľa aj policajného orgánu je zisťovať skutkový stav veci v takom rozsahu a kvalite, aby poskytoval dostatok potrebných poznatkov pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Súd je toho názoru, že vyšetrovateľ správne postupoval podľa ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé, že ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne dôvodný záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému. Vo vzťahu k žalobcovi bolo trestné stíhanie začaté legitímne, a súd opätovne zdôrazňuje, že samotný prokurátor vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.07.2014 uviedol, že má za to, že skutok sa stal, avšak jeho závažnosť bola nepatrná, preto uznesenie o vznesení obvinenia zrušil, nakoľko podľa jeho názoru aj keď žalobca vyriekol svoje hrozby smerujúce voči policajtom, títo sú na podobné situácie školení. Súd na základe analýzy vyššie uvedených zásad trestného stíhania poukazuje aj na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13. novembra 2013, podľa ktorého vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Príslušníci Policajného zboru si v tom čase plnili svoje pracovné povinnosti vyplývajúce im zo zákona o Policajnom zbore v záujme zachovania ochrany verejného poriadku a bolo len na úvahe žalobcu ako sa k veci postaví, či sa preukáže policajtom na ich výzvu svojou legitimáciou a bude s nimi spolupracovať. Je možné, že konflikt bol vyhrotený aj tou skutočnosťou, že žalobca mal od malička negatívny postoj k policajtom, ktorých sa bál a ktorí podľa slov jeho otca ich neustále prenasledovali, čo však nie je predmetom tohto konania. Na základe vyššie uvedeného súd nemal za splnenú prvú podmienku zákona č. 514/2003 Z.z. a to nezákonné rozhodnutia vezmúc do úvahy všetky okolnosti tohto prípadu, za ktorých bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie.

8.11. Existenciu nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. súd za preukázanú taktiež nemal. K žalobcom namietanému obmedzeniu osobnej slobody došlo jeho zaistením dňa 03.04.2014 o 14:20 hod. príslušníkmi Policajného zboru. Súd za podstatnú považuje skutočnosť, že o tomto úkone bolo vydané rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV sp. zn. DU-178/IV-DNV-2014 zo dňa 03.04.2014. Keďže o žalobcom tvrdenom obmedzení osobnej slobody bolo vydané rozhodnutie, žalobca sa mal domáhať svojho nároku z titulu nezákonného rozhodnutia, samozrejme, ak by toto rozhodnutie nezákonné bolo. V konaní sa však žalobca nedomáha náhrady škody z titulu, že by toto rozhodnutie bolo nezákonné a z tohto titulu svoj nárok ani predbežne neprerokoval. Z obsahu spisu nevyplýva, že by toto rozhodnutie bolo zrušené pre nezákonnosť, nevyplýva ani, že by žalobca voči nemu podal odvolanie, ktoré bolo prípustné, o čom bol poučený, resp. by sa žalobca inak domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Súd nesúhlasí s argumentom žalobcu, že tým, že dvojnásobné zrušenie uznesení o vznesení obvinenia pre ich nezákonnosť zakladá aj nezákonnosť samotného rozhodnutia o zaistení osoby. Nezákonnosť musí byť konštatovaná priamo voči uvedenému rozhodnutiu. Uzneseniami prokurátora zo dňa 15.04.2014 a 24.07.2014 nedošlo k zrušeniu rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV sp. zn. DU-178/IV-DNV-2014 zo dňa 03.04.2014, takáto skutočnosť ani z týchto uznesení nevyplýva. Žalobca uviedol, že ak by súd neuznal nezákonnosť uznesenia o jeho zaistení zo dňa 03.04.2014 v dôsledku zrušenia uznesení o vznesení obvinení, nároku z titulu obmedzenia slobody sa domáha ako nesprávny úradný postup v súvislosti s obmedzením slobody, keďže za nesprávny úradný postup možno považovať aj "iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb".

8.12. Súd nemal za preukázanú ani existenciu žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že namietaným nesprávnym úradným postupom, ktorý bol aj predbežne prerokovaný, je neprimeraný a nezákonný zásahu príslušníkov Policajného zboru pri služobnom zákroku na Istrijskej ulici v Bratislave dňa 03.04.2014, pri ktorom došlo k obmedzeniu osobnej slobody žalobcu a odňatie strelných zbraní žalobcovi dňa 04.04.2014, ktoré mu neboli vrátené bezprostredne po zrušení uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 04.04.2014 na základe uznesenia prokurátora zo dňa 15.04.2017.

8.13. Súd konštatuje, že v danom prípade nie je možné preskúmavať správnosť úradného postupu v súvislosti so služobným zákrokom príslušníkov Policajného zboru dňa 03.04.2014 na Istrijskej ulici v Bratislave, ktorým zaistili žalobcu, pretože o tomto úkone bolo vydané rozhodnutie, resp. namietaný postup bol zavŕšený vydaním rozhodnutia. Ako je uvedené i vyššie, o zaistení žalobcu bolo vydané rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV sp. zn. DU-178/IV-DNV-2014 zo dňa 03.04.2014, ktoré žalobca v žalobe osobitne nenamietal. V prípadoch, ak postup orgánu verejnej moci bol nesprávny, avšak ak zároveň tento nesprávny postup bol zavŕšený vydaním samotného rozhodnutia, ktoré z tohto titulu možno považovať za nezákonné, platí, že sa možno domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy len z titulu nezákonného rozhodnutia. Takéto nezákonné rozhodnutie v sebe subsumuje aj nesprávny úradný postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a bol zavŕšený rozhodnutím, nemožno vychádzať z tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Uvedené zodpovedná rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.05.2011 sp. zn. 4 Cdo 24/2004 (R 23/2011), ktorý judikoval: "Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí

- nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Na tieto závery poukazoval i samotný žalobca v jeho žalobe. Z uvedenej definície nesprávneho úradného postupu je zrejmé, že v danom prípade žalobca nemôže zakladať tento svoj nárok súvisiaci s jeho zaistením (obmedzením osobnej slobody) nesprávnym úradným postupom, pretože tento úkon, resp. činnosť "našla svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí", a to v uvedenom rozhodnutí o zaistení. Nad rámec súd uvádza, ak by aj napriek vyššie uvedenému pristúpil k posudzovaniu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, pri jeho hodnotení by vychádzal z výsledkov vnútornej kontroly a inšpekcie a výsledku skúmania disciplinárneho previnenia dotknutých príslušníkov Policajného zboru, z ktorých existencia tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu absolútne nevyplýva.

8.14. Ohľadom žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného spočívajúceho v odňatí strelných zbraní žalobcovi dňa 04.04.2014 a ich nevrátení ani po zrušujúcom uznesení prokurátora zo dňa 15.04.2014, súd v prvom rade konštatuje, že zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 04.04.2014 vyplýva, že označené strelné zbrane boli žalobcom dobrovoľne vydané príslušníkom Policajného zboru a matka žalobcu súhlasila s tým, aby sa v dome vykonali potrebné úkony. Preto podľa názoru súdu nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe príslušníkov Policajného zboru, ktorým by bolo odňatie zbraní, či vstup do nehnuteľnosti, kde boli zbrane prevzaté. Čo sa týka nevrátenia strelných zbraní žalobcovi po uznesení prokurátora zo dňa 15.04.2014, súd poukazuje na to, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV ČVS: ORP-192/1-VYS-B4-2014 zo dňa 02.05.2014 bolo rozhodnuté o vrátení žalobcom vydaných strelných zbraní. Keďže došlo k rozhodnutiu o vrátení žalobcom vydaných zbraní dva týždne (presne 17 dní) po vydaní uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. 1Pv 211/14/1104-13, ktorým došlo k zrušeniu prvého uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi, súd konštatuje, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Uvedený čas medzi vydaním zrušujúceho rozhodnutia a rozhodnutia o vrátení veci súd nepovažuje za odôvodňujúci na konštatovanie nesprávneho úradného postupu. I keď by súd pripustil opačný názor, už na tomto mieste konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal ani tým spôsobený vznik nemajetkovej ujmy a ani jej priamy súvis práve s uplynutím uvedeného času, a teda nárok na náhradu nemajetkovej škody z tohto nesprávneho úradného postupu považuje za neodôvodnený. Súd v súvislosti s uvedeným ešte dopĺňa, že žalobca sa v konaní uplatneného nároku nedomáha z titulu nezákonnosti rozhodnutia vedúceho Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV Č.p.: ORPZ-BAIV-OPP1-39-001/2014 o zaistení zbrojného preukazu žalobcu.

8.15. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik ujmy (majetkovej alebo nemajetkovej). Žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 20.250 eur ako maximálnej možnej výšky nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 4 a zákona č. odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Zákon č. 514/2003 Z. z. vo svojom § 17 o spôsobe a náhrade škody prvotne predpokladá úhradu skutočnej škody a ušlého zisku, ktoré si však žalobca pred súdom neuplatnil. Úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá len v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a nemajetkovú ujmu nie je možné uspokojiť inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, pričom jej výška nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

8.16. Žalobca na preukázanie nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť konaním príslušníkov PZ navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, a to otca J. W., susedy Z. F., čestnými prehlásenia matky G. W. a starého otca T. U.. Zároveň v danej veci vypovedal aj sám žalobca, ktorý uviedol, že jeho život sa zmenil, nevenuje sa všetkým záľubám, ktoré mal predtým rád a stráni sa spoločnosti, má z polície strach, mal problémy v škole. Z výsluchu svedka J. W., súd zistil, že otec žalobcu bol prítomný pri zásahu, ďalej uviedol, že žalobca sa zmenil po zásahu z veselého na smutného človeka, ktorý sa bál o svoj život, preto dal synovi odporúčanie, aby sa minimálne pohyboval vonku, teda v prírode, kde nie sú ľudia ako aj v denných, večerných a nočných hodinách. Uviedol, že žalobca mal negatívne skúsenosti s políciou už ako maloletý žiak, kedy on a celá jeho rodina bola vystavovaná neustálym sledovaním jeho osoby zo strany polície z titulu rôznych sporov a krivého obvinenia zo strany vtedajšieho ministra M., že ho svedok J. W. chce dať zastreliť. Z výpovede Z. F. mal súd za preukázané, že zásah bol strašný, pričom sa mu prizerali viacerí obyvatelia obce, ako aj to, že život žalobcu sa po zásahu zmenil a stiahol sa do úzadia. Žalobcovi však drží palce a zaujíma sa ako sa jeho prípad skončí. Z čestných prehlásení mal súd za preukázané, že matka žalobcu ako aj jeho starý otec ťažko znášali tento zásah, vzhľadom na vážnosť a česť rodiny, ktorú požívala v Devínskej Novej Vsi, T. U. uviedol, že žalobca po zásahu prestal chodiť von, nakoľko sa bál nielen policajtov, ale aj spoločenskej mienky o obraze žalobcu, nechcel byť konfrontovaný s ľuďmi na verejných priestranstvách a prestal mať záujem o školu. Z kamerových záznamov súd nemal preukázané, ako polícia zasahovala voči žalobcovi, išlo o kamerové záznamy, v ktorých bolo vidieť len nohy, nebolo možné identifikovať osoby ani to ako došlo k zásahu a kto tento konflikt vyvolal. Zároveň mal súd z kamerových záznamov preukázané, že zadržali aj otca žalobcu, ktorého spacifikovali a posadili do auta. Osoba otca žalobcu, však nie je predmetom tohto konania, tento má podanú samostatnú žalobu. Ostatné návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol, nakoľko doterajšie dokazovanie postačovalo súdu na vydanie rozhodnutia v predmetnej veci. Súd bral ohľad aj relatívne krátke obdobie trvania trestného stíhania. Trestné stíhanie voči žalobcovi trvalo necelé 4 mesiace (112 dní), pričom voči nemu bolo vznesené obvinenie len v obdobiach od 04.04.2014 do 15.04.2014 a od 10.07.2014 do 24.07.2014. Súd poukazuje tiež na to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bola obmedzená osobná sloboda len v čase jeho zaistenia dňa 03.04.2014 a dňa 04.04.2014 v súvislosti s podozrením so spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa vyhrážaním sa na čas výsluchu a ďalších potrebných úkonov. Avšak, z tohto času obmedzenie osobnej slobody súvisiace s jeho zaistením dňa 03.04.2014 nemožno brať do úvahy, pretože vo vzťahu k tomuto titulu nebola konštatovaná existencia splnenia prvého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu.

8.17. Tretím predpokladom zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci na jednej strane a vzniknutou ujmou na druhej strane.

8.18. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je dôvodný. Žalobca náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňoval najmä vznikom psychickej a fyzickej ujmy v dôsledku trvania trestného stíhania. Skutočnosť, že bol obvineným sa mala negatívne premietnuť do jeho osobného a pracovného života, mala mať vplyv na zmenu jeho správania, ľudia, ktorí ho poznali ho považovali za kriminálnika, pričom na uvedené mala mať podstatný vplyv aj medializácia prípadu. Súd z predložených listín, článkov, fotodokumentácie, obrazových a obrazovo-zvukových záznamov, výsluchu svedkov a ďalšieho obsahu spisu nezistil vznik nemajetkovej ujmy v rozsahu odôvodňujúcom priznanie náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko z rozsiahlej výpovede jeho otca je zrejmé, že strach z polície mal už ako maloletý vďaka otcovým aktivitám a dokonca sa spoločnosti po zásahu vyhýbal na jeho odporúčanie.

8.19. Súd poukazuje na to, že podstatná časť predložených dôkazov, najmä reportáží a predložených článkov z internetu informuje o služobnom zákroku polície zo dňa 03.04.2014 kriticky vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru. Samotné obrazovo-zvukové záznamy zo služobného zákroku polície zo dňa 03.04.2014 podľa názoru súdu nepreukazujú vznik nemajetkovej ujmy žalobcovi, navyše v týchto kamerových záznamoch sa žalobca nevyskytoval. Vykonaným dokazovaním súd teda nezistil taký vážny zásah, ktorý by bol spôsobený žalobcovi práve nezákonným začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia (pre prečin útoku na verejného činiteľa vyhrážaním sa policajtom zastrelením), ktorý by si vyžadovalo priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zároveň súd odmieta, že by v danom spore bol úmysel vykonať vraždu otca žalobcu, tieto názory sú nadnesené a mimo reality. Neboli preukázané ani zlé vzťahy v rámci rodiny, tak ako poukazoval otec, nakoľko otec počas celého súdneho konania sa nachádzal v pojednávacej miestnosti a syna sprevádzal na pojednávania. Zdravotné problémy, ktoré mal žalobca po zásahu, ako bolesť krčnej chrbtice, bolesti palcov, v konaní neboli žiadnym spôsobom preukázané lekárskymi správami.

8.20. K námietke žalobcu, že zverejnením jeho osoby a zásahu prostredníctvom médií mu bola spôsobená nemajetková ujma, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca si mohol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatniť voči médiám, ktoré za splnenia predpokladov pre priznanie nemajetkovej ujmy, podľa ustanovenia § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka by boli pasívne vecne legitimované subjekty. Súd dodáva, že Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Žalobca počas celého konania z hľadiska skutkového tvrdil, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo postupom (rozhodnutím) orgánov činných v trestnom konaní (konkrétne jeho obvinením zo spáchania skutku definovaného v uznesení o začatí trestného stíhania) a tiež informovaním verejnosti o priebehu tohto trestného stíhania. Žalovaný ale bezpochyby sa vytýkaného konania nedopustil - verejnosť o trestnom stíhaní žalobcu v rozsahu uvádzanom žalobcom v žalobe neinformovala, preto z hľadiska žalobou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť považovaná za subjekt zásahu. Žaloba teda v časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nesmerovala voči tomu, kto by bol pasívne legitimovaný - žalovaný sa nedopustil konania, ktoré podľa žalobcom tvrdených skutkových okolností zasiahlo do jeho osobnosti. Z hľadiska určenia subjektu zásahu do osobnostných práv nemožno štát (Slovenskú republiku) stotožňovať s odlišnými subjektmi médiami a pod. ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosťou za prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb. Žalovaný nie je vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vecne (pasívne) legitimovaný. 8.21. Súd dodáva, že niektoré zásahy do osobnosti fyzickej osoby, i keď sa zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno považovať za neoprávnené vtedy, keď sú dané okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde napríklad vtedy, keď zasahujúcim je orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza tu k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s vyšším (verejným) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. V dôsledku toho nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv tejto fyzickej osoby sú vykonávané v medziach zákona; na tom sa nič nemení ani v prípade, ak by neskôr prípadne aj došlo k zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe alebo k jej prepusteniu z väzby alebo aj k oslobodeniu spod obžaloby( rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 201/2007). 8.22. V danom prípade neboli kumulatívne splnené podmienky na vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. ani voči jednému z titulov uplatňovaného nároku žalobcu. 8.23. Súd vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu zo žalovanej sumy uvádza, že príslušenstvo žalovanej pohľadávky by súd priznal žalobcovi vo vzťahu k nároku na náhradu škody, len ak by žalobca nárok na náhradu škody osvedčil, čo sa v tomto súdnom spore nestalo.

8.24. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Súd v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania. Podľa zásady úspechu v zmysle 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku možno konštatovať, že žalovaný bol v spore plne úspešný. Avšak súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Preto po právoplatnosti toho rozsudku už nebude potrebné rozhodovať o výške náhrady trov konania v zmysle 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).