Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Sa-12-2018.pdf
PDF · 127.05 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu J. L., B. V. A., Š. XX, X.: XXX XX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, PSČ: 812 67, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2018/3926-0002 Ga zo dňa 05.02.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. j. UPS/ US1/ SSVOPHNSSD/ SOC/ 2018/ 3926-0002 Ga zo dňa 05.02.2018 ako príslušný správny orgán v zmysle § 58 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) odvolanie účastníka konania, t.j. žalobcu, proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPHNNVŠSD_ 4KS/SOC/2017/59001 - 113 zo dňa 29.12.2017 ( v ďalšom texte aj : rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „ prvostupňové správne rozhodnutie“) zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 29.12.2017 podľa § 24 ods. 2, § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) uložil účastníkovi konania povinnosť vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi poskytovaný za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 v sume 925,90 eur, zvýšený o 10 % v sume 92,59 eur, t. j. celkom v sume 1 018,49 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet úradu. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že účastník konania dňa 08.01.2016 predložil uznesenie Okresného súdu v Košiciach č.k. 2C/67/2014-51 zo dňa 16.02.2015 (právoplatné dňom 19.03.2015), ktorým súd zastavil konanie vo veci určenia manželského výživného. Preddavok na pomoc v hmotnej núdzi účastníkovi konania bol poskytnutý z dôvodu, že si uplatnil nárok na určenie manželského výživného na čas do rozvodu od 01.08.2014. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice č. k. 23P/231/2014-72 zo dňa 23.01.2015 (právoplatné dňom 20.03.2015). Z dôvodu, že účastník konania zobral podaný návrh na určenie manželského výživného do rozvodu manželstva späť, správny orgán prvého stupňa uložil povinnosť vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi za sledované obdobie. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že na návrh sudcu netrval po preukázaní dôkazov a vysvetlení situácie o nedôvodnej žiadosti a súhlasil so vzatím návrhu späť. Žiadal preto o prehodnotenie rozhodnutia z dôvodu, že dlžnú sumu nemá z čoho vrátiť, pretože od septembra 2014 je dlhodobo práceneschopný. Počas manželstva boli obaja s bývalou manželkou evidovaní na úrade práce, táto podala dňa 14.07.2014 žiadosť o rozvod a správny orgán prvého stupňa
mu nariadil, aby požiadal o určenie manželského výživného. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v odvolaní ďalej poukazoval na konanie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré sa netýkalo pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný, ako odvolací správny orgán (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a posúdení opodstatnenosti uplatnených odvolacích dôvodov konštatoval, že z obsahu predloženého spisu bolo zistené, že účastník konania od 01.08.2014 poberal preddavok na pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu začatého konania o určenie manželského výživného na čas do rozvodu. Dňa 08.01.2016 predložil uznesenie Okresného súdu v Košiciach č.k. 2C/67/2014-51 zo dňa 16.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 19.03.2015, z obsahu ktorého vyplýva, že súd konanie v právnej veci určenia manželského výživného zastavil. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice č. k. 23P/231/2014-72 zo dňa 23.01.2015, právoplatné dňa 20.03.2015. Z dôvodu, že účastník konania zobral svoj návrh späť, úrad rozhodol o povinnosti vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 v sume 925,90 eur zvýšené o 10% v sume 92,59 eur, t. j. celkom v sume 1018,49 eur. Po citácii § 6 písm. a/, § 7 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 2 a § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi vzhľadom na vyššie konštatovaný skutkový stav uzavrel, že z dôvodu, že účastník konania zobral svoj návrh späť o určenie manželského výživného, je potrebné tento postup považovať za nesplnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie nárokov podľa § 6 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi a preto bol dôvod rozhodnúť podľa § 24 ods. 2 a § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o povinnosti vrátiť preddavok za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 zvýšený o 10 %. Žalovaný konštatoval, že za mesiac 08/2014 bol účastníkovi konania vyplatený preddavok na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur, za mesiace 09-11/2014 vo výške 152,10 eur mesačne a za mesiace 12/2014 až 02/2015 bol preddavok vyplatený vo výške 117,40 eur mesačne. Za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 tak bol vyplatený preddavok v sume 925,90 eur, z čoho 10 % zvýšenie predstavuje sumu 92,50 eur a celkový nárok na vrátenie príspevku v sume 1 018,49 euro. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s právnymi predpismi, preto odvolací orgán odvolanie účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. K dôvodom podaného odvolania poznamenal, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v súlade s § 8 ods. 1 predpokladá, že žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi si uplatní v prvom rade všetky zákonom o pomoci v hmotnej núdzi stanovené nároky, ktorými by si mohol zabezpečiť základné životné podmienky, či riešiť hmotnú núdzu a až v prípade, že uplatnenie nárokov nie je reálne splniteľné, t. j. že nie je predpoklad úspešnosti vymoženia uplatneného nároku, môže žiadateľ uplatniť nárok na pomoc v hmotnej núdzi. V spojení s § 6 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárokom, ktorý je nutné prednostne si uplatniť, je aj výživné podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o rodine. Nesplnenie povinnosti uplatnenia si zákonných nárokov má za následok, že žiadateľa nie je možné posudzovať ako fyzickú osobu v hmotnej núdzi, a to aj napriek skutočnosti, že jeho príjem nedosahuje sumu životného minima stanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal návrh na určenie manželského výživného do rozvodu, v prebiehajúcom súdnom konaní však podaný návrh zobral späť a súd konanie uznesením č. 2C/67/2014-51 zo dňa 16.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2015 zastavil, preto odvolací orgán je toho názoru, že odvolateľ si za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 nárok na manželské výživné neuplatnil a preto žalobcu nemožno považovať za fyzickú osobu v hmotnej núdzi v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný z uvedeného uzavrel, že účastník konania v danom období nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, poberal preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v období od 01.08.2014 do 28.02.2015 neprávom a preto je povinný ho vrátiť.
2. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe, doručenej konajúcemu súdu dňa 23.02.2018, doplnenej na výzvu podaním zo dňa 15.03.2018, žiadal preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Odôvodnil to tým, že je dlhodobo v hmotnej núdzi pre zdravotné problémy, ktoré ho sprevádzajú celý život a bol uznaný 60% pracovnou neschopnosťou bez nároku na invalidný dôchodok pre neodpracovaný potrebný počet rokov. Dňa 15.08.2014 na nátlak zamestnankyne správneho orgánu prvého stupňa musel podať na Okresnom súde Košice I návrh na určenie manželského výživného na čas do rozvodu manželstva, a to na manželku s dva a pol ročným dieťaťom, ktorá je taktiež v hmotnej núdzi, nemá žiaden majetok a žiadne finančné zabezpečenie. Aj keď žalobca upozornil zamestnankyňu žalovaného, ktorá mala manželov vo svojej kompetencii na uvedenú skutočnosť (kompletné majetkové a finančné pomery bývalých manželov boli priebežne skúmané žalovaným a sú evidované v ich spisových zložkách), zamestnankyňa žalovaného mu oznámila, že v prípade, ak označený návrh na súd nepodá, bude vyradený a zastavia mu finančný príspevok v hmotnej núdzi, a to aj napriek
kompletnej dokumentácii o jeho majetkových pomeroch. V tom čase ešte nebol stanovený termín rozvodu manželstva a takýto pokyn zo strany zamestnankyne žalovaného viedol ešte k väčšiemu rozporu a nenávisti proti žalobcovi zo strany jeho manželky a následne aj jeho dieťaťa a to napriek tomu, že žalobca sa pokúšal o zmierenie s manželkou. Tvrdil, že uvádzané skutočnosti veľmi úzko súvisia s rozhodnutím žalovaného o povinnosti vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi. K samotnému súdnemu konaniu vedenému na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 2C/67/2014 uviedol, že na základe výzvy súdu dňa 16.09.2014 v zákonom stanovenom termíne sa písomne vyjadril, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, no napriek tomu bol predvolaný na pojednávanie, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 16.02.2015, na ktorom konajúci sudca ho po prešetrení veci a podkladoch týkajúcich sa majetkových pomerov manželov vyzval, či naďalej trvá na svojej žiadosti a zaťažovaní súdneho systému, pretože z výsledkov vykonaného šetrenia jednoznačne vyplýva neopodstatnenosť jeho návrhu na manželské výživné do rozvodu manželstva. Žalobca uviedol, za akých okolností bol donútený podať návrh na manželské výživné do rozvodu manželstva, pričom ich manželstvo bolo rozvedené dňa 23.01.2015, v ktorom konaní bolo taktiež preukázané neopodstatnenie nároku na manželské výživné do rozvodu manželstva. Práve na základe týchto skutočností a podľa žalobcu na podnet predsedajúceho sudcu na pojednávaní vzal žiadosť späť, aby zbytočne nevyostroval už aj tak zlý vzájomný vzťah s bývalou manželkou a ich spoločným dieťaťom. Žalobca vyslovil presvedčenie, že žalovaný v jeho prípade postupoval zaujato s úmyslom mu poškodiť, pretože je nanajvýš zarážajúce nariadenie zamestnankyne žalovaného, že manžel má podať na manželku s dva a pol ročným dieťaťom, ktorá je v hmotnej núdzi, návrh na manželské výživné do rozvodu manželstva a nie naopak. Vydanie takéhoto nariadenia bez opodstatneného dôvodu žalobcovi naviac vytvoril vzájomnú nenávisť manželov. Podľa žalobcu zákonnosť nesmie byť v rozpore s inými zákonmi a v rozpore s mravnosťou. Ďalej tvrdil, že žalovaný disponoval kompletnou dokumentáciou o majetkových a finančných pomeroch manželov, ku ktorým sa vyjadroval aj v prebiehajúcich súdnych konania vedených pod sp. zn. 2C/67/2014, ako aj sp. zn. 23P/231/2014. Nesúhlasil ani s výpočtom výšky preddavku príspevku v hmotnej núdzi, pretože rozhodnutie o rozvode manželstva rozvedeného dňa 23.01.2015 uvedeného dňa nadobudlo aj právoplatnosť a nie žalovaným uvedený deň 28.02.2015. Žalobca si nie je vedomý porušenia zákona o hmotnej núdzi, ale nariadenie zamestnankyne žalovaného bez opodstatneného dôvodu je v rozpore s platným právom, ako aj zákonmi, etikou, morálnymi zásadami, ako aj mravnými vzťahmi a mravným povedomím. Myslenie sociálneho pracovníka zamestnanca žalovaného má byť v prvom rade metodické
- aby sociálna práca zamestnanca žalovaného mala nielen zmysel, ale bola na správnom mieste, v správnom čase a bola aplikovaná správnym spôsobom.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2018 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že dôvodom preskúmavaného rozhodnutia bolo, že žalobca predložil dňa 08.01.2016 správnemu orgánu prvého stupňa uznesenie Okresného súdu Košice č.k. 2C/67/2014-51 zo dňa 16.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2015, na základe ktorého súd zastavil konanie vo právnej veci určenia manželského výživného. Ďalej uviedol, že žalobcovi bol poskytovaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu, že si uplatnil nárok na určenie manželského výživného na čas do rozvodu od 01.08.2014. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice sp.zn. 23P/281/2014-72 zo dňa 23.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 20.03.2015. Z dôvodu, že žalobca zobral svoj návrh na určenie výživného späť, úrad v súlade s príslušnými právnymi predpismi uložil povinnosť žalobcovi vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi za sledované obdobie v celkovej čiastke 1 018,49 eur na účet úradu. Žalovaný zdôraznil, že späťvzatie návrhu na určenie manželského výživného sa považuje za nesplnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie nárokov podľa § 6 písm.a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a preto bol dôvod rozhodnúť podľa § 24 ods.2 a § 25 ods.6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o povinnosti vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 v sume 925,90 eur, zvýšený o 10 % v sume 92,59 eur, t.j. celkom v sume 1 018,49 eur. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa rozhodol správne, pretože žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi (žalobca) si uplatní v prvom rade všetky zákonom o pomoci hmotnej núdzi stanovené nároky, ktorými by si mohol zabezpečiť základné životné podmienky, či riešiť si hmotnú núdzu a až v prípade, že uplatnenie nárokov nie je reálne splniteľné, t.j. že nie je predpoklad úspešnosti vymoženia si nároku, môže žiadateľ uplatniť nárok na pomoc v hmotnej núdzi. K námietke žalobcu, že nárok na manželské výživné do rozvodu manželstva si žalobca musel uplatniť na súde na nátlak zamestnankyne prvostupňového správneho orgánu, pričom žalobca je presvedčený, že pracovníčka tohto úradu v jeho prípade postupovala zaujato s úmyslom mu poškodiť, žalovaný uviedol, že v zmysle § 6 písm.a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi žalobca je povinný uplatniť si nárok na účely tohto zákona, ktorým je výživné podľa osobitného predpisu, konkrétne zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o čom bol poučený zamestnankyňou úradu. S poukazom na § 71 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, v súvislosti s § 8 ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi žalovaný uzavrel, že žalobca si v prvom rade musí uplatniť všetky zákonom o pomoci v hmotnej núdzi stanovené nároky, ktorými by si mohol zabezpečiť základné životné podmienky, či riešiť si hmotnú núdzu. Až nesplnením si povinnosti uplatnenia zákonných nárokov, a to tým, že žalobca v prebiehajúcom súdnom o určenie manželského výživného zobral podanú žalobu späť a konanie žiadal zastaviť malo za následok, že žalobcu v zmysle § 8 ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nie je možné posudzovať ako fyzickú osobu v hmotnej núdzi i napriek skutočnosti, že jeho príjem nedosahuje sumy životného minima stanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K námietke týkajúcej sa výpočtu vyplatenej výšky preddavku v hmotnej núdzi žalovaný uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi bola poskytovaná žalobcovi preddavkovo od 01.08.2014 vo výške 117,40 eur, za mesiace 9. až 11.2014 vo výške 152,10 eur a za mesiace 12.2014 až 2.2015 bol preddavok na pomoc v hmotnej núdzi vyplatený vo výške 117,40 eur. Za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 tak žalobcovi bol vyplatený preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v celkovej výške 925,90 eur, ktorý zvýšený o 10 % v sume 92,59 eur predstavuje sumu 1 018, 49 eur. Žalovaný zároveň odmietol tvrdenie žalobcu, že sa v jeho prípade postupovalo zaujato s úmyslom mu poškodiť a podanie žiadosti o manželské výživné do rozvodu manželstva požadované zamestnankyňou úradu bez opodstatneného dôvodu má za následok porušenie článku 3 zákona o rodine a v tomto konkrétnom prípade ide aj o podozrenie z naplnenia § 192 ods.1 zákona č. 300/2005 Z.z. trestného zákona v znení neskorších predpisov o nátlaku. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca si v zmysle § 28 ods.2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nesplnil oznamovaciu povinnosť, keď správnemu orgánu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote osem dní nepredložil právoplatné uznesenie Okresného súdu Košice I. o zastavení konania vo veci určenia manželského výživného do rozvodu. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalobcovi dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo mu bola uložená povinnosť vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým jeho námietkam uvedeným v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
4. Žalobca v doplnení žaloby, ktorú doručil správnemu súdu dňa 07.05.2018 uviedol, že na základe nahliadnutia do spisovej zložky Okresného súdu Košice I. dňa 04.05.2018 a zistení v dokumente vydanom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach (v ďalšom texte aj : „úrad“) zo dňa 22.09.2014 a podanom dňa 26.09.2014 na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn. 2C/67/2014 zistil, že jeho bývalá manželka s dieťaťom boli evidovaní ako občania v hmotnej núdzi do 31.07.2014 , spolu so žalobcom. Úrad neuviedol v danom dokumente, za akých okolností bola daná hmotná núdza zrušená. Úrad neupovedomil ani raz žalobcu na túto dôležitú základnú informáciu pri osobnom nariadení úradom o podanie manželského výživného na manželku s dieťaťom dňa 13.08.2014, podané na okresnom súde dňa 15.08.2014, čo je 13 dní od zrušenia hmotnej núdzi manželky matky dieťaťa na materskej. Pri nariadení žalobcovi zamestnanec úradu zavádzal pri odpovedi, pri opýtaní sa, že prečo musí podať danú žiadosť, keď manželka je evidovaná v hmotnej núdzi a nemá žiadne finančné prostriedky, ktorých podklady mal úrad k dispozícii a ten istý zamestnanec úradu má manželku, dieťa a žalobcu (otca dieťaťa) v kompetencii. Zamestnanec neupozornil žalobcu na skutočnosť, že manželka s dieťaťom už boli z hmotnej núdze vyradení, aj napriek tomu, že žalobca bol stále manželom matky dieťaťa a táto informácia mu mala byť bezpodmienečne oznámená. Žalobca upozorňoval zamestnanca úradu, že chce žiadať pri rozvode o zmier manželstva a že sa mu manželka s dieťaťom vyhýba a s ním nekomunikuje. Žalobca sa na takéto nariadenie vyjadril, že neopodstatnené podanie žaloby voči manželke s dieťaťom len zhorší danú situáciu. Ďalej tvrdil, že zamestnanec úradu sa vyjadril, že aj keď má oboch manželov v evidencii v hmotnej núdzi a disponujú s potvrdeniami majetkových pomerov oboch rodičov, musí žalobca podať na manželku s dieťaťom žiadosť na manželské výživné pred rozvodom a ak tak neurobí, tak bude vyradený a zastavia mu dávku v hmotnej núdzi. Práve za týchto okolností pod nátlakom úradu bola podaná žiadosť o určenie manželského výživného do rozvodu manželstva. Zamlčanie skutočného stavu a zavádzaním skutočností sa zhoršil vzájomný manželský vzťah manželov pred rozvodom a jeho prípadný zmier v rozvodom konaní. Tvrdil, že oznámenie žalobcovi pri nariadení úradom, že manželka s dieťaťom na materskej je z evidencie v hmotnej núdze vyradená, by zmenila úplne vzniknutú situáciu. Z uvedeného žalobca vyslovil názor, že nie je si vedomý žiadneho porušenia právnych predpisov a naďalej trvá na porušení zákonov žalovaným ako aj správnym orgánom prvého stupňa a ich postup považuje za neopodstatnený, zavádzajúci a v každom prípade úmyselný bez morálnych a etických zásad, čím sa žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa dostal do rozporu so zákonom podľa článku I., článku V. zákona č. 55/2017 Z.z. V doplnení správnej žaloby namietal, že došlo k neopodstatnenému
pojednávaniu pred súdom o určení manželského výživného, a to napriek tomu, že obaja účastníci konania súhlasili s rozhodnutím o manželskom výživnom bez nariadenia pojednávania. Okresný súd Košice I. nemal uskutočniť pojednávanie, čím danú skutočnosť sťažil a skomplikoval a zároveň vytvoril súdne konanie pred správnym súdom. V konaní na Okresnom súde Košice I. dňa 16.02.2015 pod sp.zn. 2C/67/2014 bolo jednoznačne preukázané šetrením súdu a vyjadrením predsedajúceho sudcu, že žalobcom podaná žiadosť na manželské výživné pred rozvodom proti manželke žalobcu je neopodstatnená a bolo povinnosťou súdu bez nariadenia pojednávania vo veci rozhodnúť. Žalobca bol vzájomným stretnutím s bývalou manželkou na pojednávaní dňa 16.02.2015 ovplyvnený, nemal záujem vyostrovať situáciu a chránil celý čas svoje rodičovstvo k maloletému dieťaťu.
5. Žalovaný k doplneniu žaloby vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2018 uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 26.04.2018 a opätovne zdôraznil, že ako odvolací orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy a zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom dbal na to, aby postup správneho konania bol v súlade so základnými pravidlami správneho konania.
6. Žalobca v písomnom podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 16.04.2019 zotrval na svojej argumentácii zo správnej žaloby a upresnil, že v čase nariadenia správneho orgánu prvého stupňa dňa 13.04.2014 a podanej žalobe zo dňa 15.08.2014 predložil súdu v konaní sp.zn. 2C/67/2014 vedenom na Okresnom súde Košice I. potvrdenie vydané žalovaným zo dňa 15.08.2014, že sú v čase podania na súde o manželské výživné obaja manželia závislí na dávke v hmotnej núdzi. Keďže obaja manželia sú v hmotnej núdzi za rovnakých podmienok, nie je možné uplatňovanie zákonnosti o jednotlivé vzájomné manželské výživné pred súdom. Ďalej žalobca zdôraznil, že krajský súd v danej veci musí zohľadniť aj skutočnosť, že Okresný súd Košice I. v konaní pod sp.zn. 2C/67/2014 uskutočnil pojednávanie aj napriek tomu, že vyzval manželov, aby sa vyjadrili k vydaniu rozhodnutia bez účasti účastníkov konania, a títo súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, pričom neboli predložené súdu žiadne skutočnosti odôvodňujúce nariadenie pojednávania. Predsedajúci sudca na pojednávaní dňa 16.02.2015 vyhlásil, že podanie žiadosti na manželské výživné žalobcom na manželku s dvaapolročným dieťaťom je neopodstatnené, pojednávanie sa nemalo uskutočniť a s dotazom na žalobcu, či chce pokračovať v súdnom konaní bez opodstatnenia a zaťažovať zbytočne súdny systém, došlo k vzniknutej situácii o ukončení daného súdneho konania. Žalobca opätovne vyslovil názor, že postup žalovaného je účelový, v úmysle spôsobiť mu ťažkosti, zhoršenie jeho zdravotného stavu a zmariť a sťažiť uplatnenie zákonných práv. V danej veci ako účastník správneho konania nepochybil a postupoval pod nátlakom žalovaného, ktoré sa postupom v ďalších súdnych konaniach o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu, prehlbovali a žalovaný tak spôsobil úplné zničenie otcovského rodičovského vzťahu k maloletému dieťaťu a úplnú nenávisť bývalej manželky. Z uvedeného dôvodu požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podaním zo dňa 28.03.2019 o prešetrenie postupu správnych orgánov v tejto veci.
7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) posudzujúc správnu žalobu v sociálnych veciach ( § 199 ods. 1 písm. c/ SSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s úplným administratívnym spisom žalovaného, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
8. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
9. Podľa § 6 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na účely tohto zákona je výživné podľa osobitného predpisu (§ 62 a § 71 zák. č. 36/2005 Z. z. v znení zák. č. 217/2010 Z. z.).
10. Podľa § 7 ods. 1 zákona o hmotnej núdzi, hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.
11. Podľa § 8 ods. 1 zákona o hmotnej núdzi fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom (§ 2 zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu.
12. Podľa § 20 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku.
13. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, preddavok na pomoc v hmotnej núdzi prizná úrad, ak a/ začalo konanie o: 1. nároku (§ 6), 2. peňažnom príspevku na opatrovanie, 3. určení otcovstva.
14. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia po ukončení konania podľa ods. 1 písm. a/ úrad rozhodne o pomoci v hmotnej núdzi a rozhodne o doplatení pomoci v hmotnej núdzi alebo o jej vrátení.
15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok alebo ich časť sa odnímu, ak sa priznali neprávom. Ak sa pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok priznali vo vyššej sume ako patrili, pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok sa priznajú v sume, v akej patria. Pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok, alebo ich časť sa odnímu podľa prvej vety, alebo ich suma sa zníži podľa druhej vety od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa už poskytli.
16. Podľa § 25 ods. 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom, alebo vo vyššej sume ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 %.
17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov - zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
18. Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného, ako aj preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a súvisiaceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobcovi na jeho žiadosť bol poskytnutý preddavok na pomoc v hmotnej núdzi od 01. 08. 2014 z dôvodu, že sa začalo konanie o určenie manželského výživného na čas do rozvodu manželstva žalobcu a jeho manželky.
19. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 2C/67/2014 správny súd zistil, že žalobca J. L. podal dňa 15. 08. 2014 návrh na určenie manželského výživného do rozvodu, z obsahu ktorého vyplýva, že od polovice augusta 2013 žalobca nežije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou Q. L., J.. C., ktorá dňa 14. 07. 2014 podala návrh na rozvod ich na Okresnom súde v Košiciach. Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 15. 08. 2014 č.: KE1/OPHN14/ SOC/2014/91597 pripojeného k podanej žalobe o určenie manželského výživného vyplýva, že žalobca poberá pomoc v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 417/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov spolu s členmi domácnosti - manželkou Q. L., Z.. XX. XX. XXXX a dcérou B. L., Z.. XX. XX. XXXX. Písomným podaním zo dňa 15. 09. 2014 na výzvu súdu žalobca oznámil, že súhlasí s rozhodnutím vo veci určenia manželského výživného do rozvodu manželstva bez nariadenia pojednávania. V súdnom spise sa nachádza aj manželkou žalobcu nepodpísané vyjadrenie k žalobe o výživné do rozvodu manželstva, v ktorom je uvedené, že Q. L. so žalobcom nezdieľa spoločnú domácnosť od septembra 2013. Zároveň k vyjadreniu predložila potvrdenie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice o poberaní prídavku na dieťa za rok 2014 a o poberaní rodičovského príspevku za rok 2014. V súdnom spise sa nachádza aj potvrdenie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 22. 09. 2014 č. KE2/OPO/BEZ/2014/4388, v ktorom na základe dožiadania súdu správny orgán oznamuje, že manželka žalobcu nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, soc. vecí a rodiny
v Košiciach a naposledy bola evidovaná v období od 01. 07. 2012 do 27. 11. 2012. Dňa 28. 11. 2012 bola z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená z dôvodu nespolupráce s úradom. V období od 01. 11. 2011 do 31. 07. 2014 bola riešená dávkou v hmotnej núdzi spolu s manželom - J. L., Z.. XX. XX. XXXX. Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 18. 09. 2014 č. KE1/OPHN14/ SOC/2014/91597 vyplýva, že žalobca poberal pomoc v hmotnej núdzi spolu s členmi domácnosti do 31. 07. 2014. Súčasťou súdneho spisu je aj zápisnica o pojednávaní č. k. 2C/67/2014-50 zo dňa 16. 02. 2015, z obsahu ktorej vyplýva, že na pojednávaní o manželské výživné boli osobne prítomní tak žalobca J. L., ako aj žalovaná Q. L. s tým, že žalobca oznámil súdu, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené dňa 22. 01. 2015 v čase súdneho pojednávania rozsudok im ešte nebol doručený a rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Zároveň vyhlásil, že svoj návrh, ktorý podal na súd dňa 15. 08. 2014 berie späť. Na základe týchto skutočností súd návrh žalobcu o určenie manželského výživného v merite veci neprejednával, ale konanie na základe späťvzatia podanej žaloby uznesením zo dňa 16. 02. 2015 zastavil. Po doručení písomného vyhotovenia uznesenia účastníkom konania a uplynutí odvolacej lehoty toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 03. 2015.
20. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobcovi bola preddavkovo poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi od 01. 08. 2014 vo výške 117,40 eur mesačne, za mesiace 9 - 11/2014 vo výške 152,10 eur mesačne a za mesiace 12/2014 - 2/2015 vo výške po 117,40 eur mesačne. Za obdobie od 01. 08. 2014 do 28. 02. 2015 tak žalobcovi bol vyplatený preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v celkovej sume 925,90 eur.
21. Správny súd poukazuje na to, že tak, ako je to uvedené v citácii vyššie označených právnych predpisov, žalobcovi na základe jeho žiadosti rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bol priznaný nárok na preddavok pomoci v hmotnej núdzi, v súvislosti s tým, že žalobca už nebol posudzovaný spoločne s členmi domácnosti (vtedajšou manželkou a maloletým dieťaťom), ale bol posudzovaný samostatne, pretože si uplatnil nárok na určenie manželského výživného na čas do rozvodu manželstva. Žalobca dňa 08. 01. 2016 predložil uznesenie Okresného súdu v Košiciach č. 2C/67/2014-51 zo dňa 16. 02. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 03. 2015, ktorým súd konanie v právnej veci určenia manželského výživného zastavil, pretože žalobca zobral svoj návrh späť. Všeobecný súd tak nerozhodol rozsudkom o nároku žalobcu na určenie manželského výživného do rozvodu manželstva, zastavením konania na základe späťvzatia návrhu nastala situácia, ako keby žalobca návrh voči bývalej manželke o manželské výživné nikdy nepodal, čo nastolilo situáciu, že žalobca si v podstate neuplatnil nárok v zmysle § 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, t. j. výživné podľa osobitného predpisu (manželské výživné v zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine). Správny súd zdôrazňuje, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v súlade s ust. § 8 ods. 1 predpokladá, že žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi si uplatní v prvom rade všetky zákonom o pomoci v hmotnej núdzi stanovené nároky, ktorými by si mohol zabezpečiť základné životné podmienky, či riešiť si hmotnú núdzu až v prípade, že uplatnenie nárokov nie je reálne splniteľné, t. j., že nie je predpoklad úspešnosti vymoženia nároku, môže si žiadateľ uplatniť nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Tým, že žalobca zobral podaný návrh v súdnom konaní o určenie manželského výživného do rozvodu manželstva späť, nesplnil si povinnosť uplatnenia zákonných nárokov v zmysle ust. § 6 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, čo má za následok, že žiadateľa nie je možné posudzovať ako fyzickú osobu v hmotnej núdzi i napriek skutočnosti, že jeho príjem nedosahuje sumy životného minima stanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následkom tejto situácie vznikla povinnosť žalobcu v zmysle ust. § 25 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú preddavkovo. Keďže žalobca zároveň spôsobil, že sa mu poskytovala pomoc v hmotnej núdzi preddavkovo neprávom (z dôvodu, že súdnym rozhodnutím v merite veci nebolo rozhodnuté o jeho nároku o manželské výživné do rozvodu manželstva), vznikla mu povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu zvýšenú o 10 %.
22. Práve z týchto dôvodov správny súd hodnotí rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť poskytnutý preddavok na pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01. 08. 2014 do 28. 02. 2015 v sume 925,90 eur zvýšený o 10 % v sume 92,59 eur, t. j. celkom v sume 1.018,49 eur v správnym orgánom prvého stupňa stanovenej lehote za správne a súladné so zákonom.
23. K jednotlivým námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe, ako aj v priebehu konania pred správnym súdom v jednotlivých písomných podaniach správny súd uvádza, že tieto námietky
vyhodnotil ako nedôvodné. K samotnému výpočtu sumy poskytnutého preddavku, správny súd uvádza, že táto suma bola vypočítaná správne, v súlade s tým, ako sú v administratívnom spise vykázané jednotlivé zálohové platby titulom preddavku pomoci v hmotnej núdzi žalobcovi. Rozhodnutie o rozvode manželstva žalobcu a jeho bývalej manželky nadobudlo právoplatnosť dňom 20.03.2015, a administratívne orgány uložili povinnosť žalobcovi vrátiť vyplatený preddavok do 28. 02. 2015. Vo vzťahu k námietke, že správne orgány voči žalobcovi postupovali zaujato, neodborne, nekvalifikovane a s úmyslom mu poškodiť, správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, pretože z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutia žalovaného vyplýva, že títo postupovali striktne podľa zákona, a z dôvodu, že žalobca nesplnil zákonom uloženú povinnosť pre vznik nároku na preddavok na pomoc v hmotnej núdzi, bolo rozhodnuté o povinnosti vrátiť poskytnuté preddavky.
24. Neobstojí ani námietka žalobcu, že správny orgán mal dostatok informácií, z ktorých bolo zrejmé, že aj jeho bývalá manželka je v hmotnej núdzi, resp. poberá iba zákonné dávky sociálneho zabezpečenia v súvislosti s rodičovstvom ich spoločnej maloletej dcéry. Zákon o pomoci hmotnej núdzi striktne stanovuje podmienky, za ktorých je možné priznať dávku v hmotnej núdzi, ako aj postup správneho orgánu, v prípade, ak žiadateľ o dávku vyplatenú preddávkovo svoje zákonom stanovené povinnosti nesplní. V preskúmavanej veci zákon o hmotnej núdzi výslovne stanovuje povinnosť uplatnenia si zákonných nárokov súdnou cestou osobitným návrhom o určenie manželského výživného a iba všeobecný súd bol oprávnený (po vyhodnotení vykonaného dokazovania obsahom zabezpečených listinných dôkazov, prípadne aj iným dokazovaním) rozhodnúť o tom, či nárok žalobcu na manželské výživné bol daný, alebo nie. Splnením podmienky v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi by bolo rozhodnutie súdu v merite veci o manželskom výživnom, nie však procesné rozhodnutie o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby, tak, ako sa stalo v tejto veci. Správny súd v tej súvislosti ako nedôvodnú hodnotí aj námietku o nesprávnosti, resp. zaujatosti postupu pracovníkov správneho orgánu prvého stupňa, ktorí podľa žalobcu konali v úmysle mu uškodiť, pretože zo strany správneho orgánu prvého stupňa a ani žalovaného v postupe pri vybavovaní žiadosti žalobcu o pomoc v hmotnej núdzi neboli zistené žiadne také pochybenia, ktoré by mohli mať za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného prípadne aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a pracovníci administratívneho orgánu postupovali v súlade so zákonom, tak aby o žiadosti žalobcu bolo rozhodnuté zákonným spôsobom.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže správna žaloba žalobcu v sociálnych veciach bola správnym súdom vyhodnotená ako nedôvodná, túto v zmysle ust. § 190 SSP súd zamietol.
26. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a § 168 tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca vo veci nebol ani sčasti úspešný a žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.