Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7Sa/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: A. B.. nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., C. XX proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/257-0011 Sz zo dňa 09.03.2020, takto

rozhodol:

I.R u š í rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/257-0011 Sz zo dňa 09.03.2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II.Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.Chronológia udalostí predchádzajúcich podaniu správnej žaloby v tejto veci

1.Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ( ďalej v texte ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) zo dňa 29.12.2017, č. KE1/OPHNNVŠSD_4KS/SOC/2017/59001-113 ( ďalej v texte ako „prvostupňové rozhodnutie“ ), bol žalobca postupom podľa ust. a o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“ ), zaviazaný vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi poskytovaný mu za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 v sume 925,90 Eur, zvýšené o 10 %, v sume 92,59 Eur, t.j. celkom v sume 1018,49 Eur do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bol rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. KE1/OPHN14/SOC/2014/91597-0020 zo dňa 22.08.2014 priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi od 01.08.2014 z dôvodu konania na Okresnom súde Košice I v právnej veci určenia manželského výživného a v právnej veci o rozvode manželstva. Nakoľko, ale podľa záverov prvostupňového orgánu verejnej správy konanie vo veci určenia manželského výživného bolo uznesením Okresného súdu Košice I č. -51 zastavené, žalobca sa v období od 01.08.2014 do 28.02.2015 nepovažoval za občana v hmotnej núdzi, nakoľko si neuplatnil zákonný nárok.

2.O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný dňa 05.02.2018 ( rozhodnutie č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3926-0002 Ga, ďalej v texte ako „rozhodnutie žalovaného č. 1“ ) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z obsahu rozhodnutia žalovaného č. 1 vyplýva, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v súlade s ust. § 8 ods. 1 predpokladá, že si žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi uplatní v prvom rade všetky zákonom o pomoci v hmotnej núdzi stanovené nároky, ktorými by si mohol zabezpečiť základné životné podmienky či riešiť si hmotnú núdzu a až v prípade, že uplatnenie nárokov nie je reálne splniteľné, t.j. že nie je predpoklad úspešnosti vymoženia si nároku, môže si žiadateľ uplatniť nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Žalovaný

zistil, že žalobca podal návrh na určenie manželského výživného do rozvodu a tento bol okresnému súdu doručený dňa 15.08.2014. Uznesením Okresného súdu v Košiciach č. -51 zo dňa 16.02.2015, bolo konanie v právnej veci určenia manželského výživného zastavené, pretože žalobca zobral svoj návrh späť. Na základe takto zistených faktov potom žalovaný dôvodil, že žalobca za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 nárok na manželské výživné neuplatnil a preto ho nemožno považovať za fyzickú osobu v hmotnej núdzi v súlade s ust. § 8 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v období od 01.08.2014 do 28.02.2015 preto žalobca poberal neprávom a je ho povinný vrátiť.

3.Rozhodnutie žalovaného č. 1 napadol na správnom súde ( v tom čase Krajskom súde v Košiciach ) žalobca správnou žalobou, o ktorej správny súd rozhodol dňa 29.04.2019, rozsudkom č.k. -71 tak, že túto zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

4.Proti tomuto rozsudku sa žalobca bránil kasačnou sťažnosťou a na základe vyhodnotenia jej dôvodnosti, kasačný súd ( v tom čase Najvyšší súd Slovenskej republiky, ďalej ako „najvyšší súd“ ) rozsudkom zo dňa 20.11.2019, sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -71 zo dňa 29.04.2019 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

5.Výsledkom konania žalovaného po zrušení jeho rozhodnutia č. 1 a vrátení veci najvyšším súdom, bolo rozhodnutie zo dňa 09.03.2020, č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/257-0011 Sz ( ďalej ako „rozhodnutie žalovaného č. 2“ ), kde žalovaný zamietol odvolanie žalobcu „zo dňa 19.07.2019“ a potvrdil „rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odboru sociálnych vecí a rodiny. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2018/3926-0002 Ga zo dňa 05.02.2018“. V jeho odôvodnení žalovaný povedal, že v čase priznania preddavku na pomoc v hmotnej núdzi bol žalobca v rozvodovom konaní a od augusta 2013 netvoril spoločnú domácnosť s manželkou a ich maloletým dieťaťom a bol posudzovaný samostatne ako jednotlivec. Ako reakciu na záver najvyššieho súdu, podľa ktorého orgány verejnej správy posudzovali odkázanosť žalobcu na pomoc v hmotnej núdzi formalisticky, len z hľadiska uplatnenia nárokov v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kedy neprihliadli na okolnosť, že manželka žalobcu sa spolu s dieťaťom taktiež nachádzala v stave hmotnej núdze a teda reálne nebola schopná platiť manželské výživné, žalovaný dôvodil, že nie je v kompetencii úradu a ani mu neprináleží, skúmať príjmové a majetkové pomery manželky žalobcu, napriek tomu, že majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, lebo domácnosť na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi tvorí už len žalobca sám ako jednotlivec. Žalovaný tiež, s odvolaním sa na zmysel zákona o rodine konštatoval, že skúmanie a posudzovanie schopnosti manžela/manželky vyživovať svojho manžela prináleží výsostne len súdu.

II.Správna žaloba a priebeh správneho súdneho konania

6.Rozhodnutie žalovaného č. 2 napadol žalobca správnou žalobou, kde sa domáhal jeho zrušenia a súčasne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1 a tiež aj prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu správnej žaloby vrátane jej doplnenia zo dňa 23.04.2020 vyplýva, že žalobca vytýka žalovanému, že po rozhodnutí kasačného súdu ( najvyššieho súdu ) vydal rozhodnutie č. 2, v rovnakej veci, v ktorom uvádza rovnaké právne posúdenia s nedostatočným zistením skutkových okolnosti so záverom rovnakého merita veci, o ktorom už najvyšší súd rozhodoval a rozhodol tak, že danú vec zrušil a priznal v konaní úspech žalobcovi. Rozsudok najvyššieho súdu v danej veci je záväzný a je preto potrebné ho v danej veci, podľa vyjadrenia žalobcu, plne rešpektovať a zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 1, ako aj prvostupňové rozhodnutie. Žalobca poukázal na povinnosť správnych orgánov presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať podklady pre rozhodnutie, pričom vyjadril presvedčenie, že v jeho veci sa orgány verejnej správy uvedenými princípmi správneho konania neriadili. V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobca nesúhlasí s konštatovaním žalovaného, že jeho podanie zo dňa 19.07.2019 bolo odvolaním, nakoľko toto bolo kasačnou sťažnosťou, ktorá bola adresovaná najvyššiemu súdu, kedy podľa slov žalobcu žalovaný nesmie a ani nemôže rozhodovať o zamietnutí kasačnej sťažnosti zo dňa 19.07.2019. V správnej žalobe sa žalobca vracia aj do obdobia kedy si žiadosťou uplatnil určenie manželského výživného voči manželke, pričom podľa jeho slov, túto žiadosť podal pod nátlakom zamestnanca prvostupňového orgánu verejnej správy a opisuje tiež situáciu vzniknutú v súvislosti so súdnym konaním vo veci určenia výživného. Žalobca žalovanému takisto vytýka, že v rozhodnutí č. 2 neuviedol skutočnosti ( v správnej žalobe špecifikované ), ktoré považuje za podstatné.

7.K správnej žalobe sa listom zo dňa 16.06.2020 vyjadril žalovaný a v ňom zopakoval skutočnosti, na ktorých bolo založené prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 1 a č. 2. Na doplnenie žalovaný uviedol, že nejde o formalistický prístup zo strany úradu, nakoľko úrad iným spôsobom postupovať nemôže, a to aj napriek tomu, že v danom prípade mohli byť čiastočne známe príjmové a majetkové pomery manželky žalobcu, ktorá v uvedenom období poberala rodičovský príspevok. Úrad, ako orgán verejnej správy nie je oprávnený objektívne posúdiť vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ani schopnosti manželov vyživovať sa navzájom. Ak by úrad postupoval inak, bolo by to v rozpore so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi ako aj v rozpore so zákonom o rodine. Zároveň by sa jednalo len o subjektívny náhľad úradu a subjektívne posúdenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, čo je neprípustné pre orgán verejnej správy, ktorý na to zo zákona oprávnený nie je. Tak, ako žalovaný v rozhodnutí č. 2 uviedol, táto kompetencia pripadá výlučne súdu. S vedomým tejto skutočnosti, žalovaný poukázal na fakt, že v čase posudzovania nároku žalobcu ako jednotlivca na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, žalobca nemal žiadny príjem a ani žiadny majetok, avšak jeho manželka mala určitý príjem ( rodičovský príspevok, prídavok na dieťa ) a teda mohla jej vzniknúť povinnosť vyživovať manžela.

8.Vo svojich ďalších podaniach datovaných ku dňu 09.07.2020, 15.7.2020, 21.07.2020 a 04.12.2020 žalobca vychádza zo svojich skorších tvrdení, opisuje svoju rodinnú situáciu, konanie pred Okresným súdom Košice I, pričom „nesprávnosť rozhodnutí žalovaného vidí v tom, že zavádza a zatajuje skutočnosti a v rozhodnutiach preukazuje len materiálnu stránku zákonnosti, pričom etické a morálne zásady tvoria základ pred uplatňovaním rozhodnutia zákonnosti verejnej správy pri výkone vo verejnom záujme“. Podľa tvrdenia žalobcu „si bol úrad plne vedomí majetkových pomerov a všetkých príjmov manželov po celý čas“.

9.Žiadne ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

10.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle znenia ust. a , na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň ( 01.06.2023 ) začal svoju činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ( okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

11.Vzhľadom na existenciu ust. , procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.

12.Sudca Správneho súdu v Košiciach, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci ( ust. , , až ) preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutia žalovaného č. 1 a 2, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh správneho konania na úrovni orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež súdneho spisu, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. , , a , veta prvá a vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť.

13.Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 25.07.2024 so začiatkom o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti P2 v budove Správneho súdu v Košiciach. Na tomto pojednávaní prítomný žalobca zhrnul v podstatných rysoch žalobnú argumentáciu. Na pojednávaní nebol prítomný zástupca žalovaného, nakoľko žalovaný listom zo dňa 28.03.2024 svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v neprítomnosti jeho zástupcu. Pre doslovné znenie prednesu žalobcu, ako jediného účastníka prítomného na pojednávaní, správny súd odkazuje na zápisnicu vyhotovenú z jeho priebehu, ako aj na zvukový záznam z tohto pojednávania.

14.Podľa ust. ( Správny poriadok ), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

15.Podľa ust. § 47 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

16.Podľa ust. § 51 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

17.Podľa ust. § 53 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

18.Podľa ust. a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Výrok rozhodnutia je povinnou súčasťou každého rozhodnutia a musia v ňom byť uvedené náležitosti podľa citovaného ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví orgán verejnej správy práve v jeho výroku. Výrok je teda základnou a najdôležitejšou časťou rozhodnutia orgánu verejnej správy, jeho samostatnou časťou a len výrok je schopný nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a následne zaväzovať účastníkov správneho konania, ich právnych nástupcov, prípadne aj iné osoby. Výrok musí byť sformulovaný tak, aby bol jednoznačný a aby neposkytoval možnosť dvojitého výkladu. Preto každý výrok musí obsahovať jasné, zrozumiteľné a presné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasťou výroku je aj uvedenie právnych predpisov, ktoré vymedzili príslušnosť orgánu verejnej správy na konanie, právnych predpisov, ktoré upravovali procesné postupy pri rozhodovaní, právnych predpisov, ktoré určili, aké právo je účastníkovi možné priznať alebo akú povinnosť je možné uložiť a po splnení akých podmienok a predpokladov a pod. Z odôvodnenia rozhodnutia má byť potom jednoznačne preukázané, prečo orgán verejnej správy rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

20.Výrok rozhodnutia žalovaného č. 2 ( č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/257-0011 Sz zo dňa 09.03.2020 ), ktoré napadol žalobca správnou žalobou sa hore uvedeným kritériám jednoznačnosti, zrozumiteľnosti a prísnosti vôbec nepribližuje. Z textu tohto výroku vyplýva, že sa zamietlo odvolanie žalobcu zo dňa 19.07.2019, ktoré žalobca podal proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odboru sociálnych vecí a rodiny, č. UPS/US1 /SSVOPHNSSD/SOC/2018/3926-0002 Ga zo dňa 05.02.2018 a toto rozhodnutie bolo potvrdené. Z obsahu administratívneho a tiež súdneho spisu však jednoznačne vyplýva, že žalobca napadol odvolaním prvostupňové rozhodnutie ( č. KE1/OPHNNVŠSD_4KS/SOC/2017/59001-113 zo dňa 29.12.2017 ) a nie rozhodnutie č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2018/3926-0002 Ga zo dňa 05.02.2018, ktoré ani odvolaním napadnúť nemohol nakoľko bolo vydané v odvolacom konaní žalovaným ( a nie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ako nesprávne uviedol žalovaný ) a odvolanie proti nemu z tohto titulu prípustné nebolo. Bolo ale možné sa proti nemu brániť správnou žalobou, ktorú žalobca aj podal a o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 29.04.2019, č.k. -71 tak, že správnu žalobu zamietol. Tento rozsudok napadol žalobca kasačnou sťažnosťou zo dňa 19.7.2019 čo vyústilo do skôr spomenutého rozsudku najvyššieho súdu zo dňa 20.11.2019, sp. zn. , ktorý rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3926-0002 Ga zo dňa 05.02.2018 ( rozhodnutie žalovaného č. 1 ) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z uvedeného teda taktiež vyplýva, že k dátumu 19.07.2019 sa viaže podanie kasačnej sťažnosti žalobcom proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.04.2019, č.k. -71 a nie podanie odvolania proti rozhodnutiu Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odboru sociálnych vecí a rodiny, č. UPS/US1 /SSVOPHNSSD/ SOC/2018/3926-0002 Ga zo dňa 05.02.2018, čo by, vzhľadom na vyššie uvedené, samo o sebe bolo logickým a tiež právnym nezmyslom. Zo znenia výroku rozhodnutia žalovaného č. 2 tak vyplýva, že žalovaný potvrdil Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vydané rozhodnutie č. UPS/US1 / SSVOPHNSSD/SOC/2018/3926-0002 Ga zo dňa 05.02.2018, kedy ale najvyšší súd rozhodnutie s týmto číslom a dátumom vydania predtým zrušil a zaviazal žalovaného, ktorý toto rozhodnutie v skutočnosti vydal vo veci znovu konať. Výrokom rozhodnutia žalovaného č. 2 načrtnutá právna situácia tak musí byť pre účastníka správneho konania absolútne nezrozumiteľná.

21.Na základe prednesených faktov, môže správny súd konštatovať, že z obsahu rozhodnutia žalovaného č. 2 ( UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/257-0011 Sz zo dňa 9.3.2020 ) vysloveného jeho výrokom je zjavné, že toto rozhodnutie je zmätočné, kedy z neho vôbec nemožno jednoznačne zistiť, ako sa rozhodlo o právnom postavení žalobcu, ako účastníka správneho konania. Uvedené nedostatky nemohol správny súd, vzhľadom na ich charakter, ako aj množstvo vyhodnotiť ako ojedinelú chybu v písaní, prípadne zrejmú nesprávnosť, ale len ako závažné faktické a právne vady spôsobujúce nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 2 z dôvodu nezrozumiteľnosti jeho výroku. Rozhodnutie žalovaného č. 2 je teda nepreskúmateľné vo vzťahu k jeho výroku, ktorého znenie, ako aj formálne náležitosti vôbec nekorešpondujú s jeho následným odôvodnením. Z odôvodnenia rozhodnutia má byť jednoznačne preukázané, prečo orgán verejnej správy rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia, čo v tomto prípade preukázať nie je možné. Písomné vyhotovenie rozhodnutia žalovaného č. 2 tak vôbec nezodpovedá povinnosti orgánu verejnej správy svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania ( ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku ).

22.Správny súd preto postupom podľa ust. , zrušil, vo výroku tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zrušením správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 2 sa vec opätovne dostáva do štádia odvolacieho konania, v ktorom žalovaný riadiac sa právnym názorom správneho súdu opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd žalovanému taktiež zdôrazňuje jeho povinnosť dôsledne sa zaoberať najmä tým, aký konkrétny právny názor vyslovil vo veci najvyšší súd vo svojom rozsudku zo dňa 20.11.2019, sp. zn. ( bod 31. ) ( ust. ).

23.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. v spojení s ust. a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa ust. .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.