Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/91/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. V., S. XX, zastúpený: JUDr. Ladislav Chmelár, advokát so sídlom Vráble, Levická 579, IČO: 42 046 467, proti žalovaným: 1/ D. W., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. V., K. XX, 2/ K. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. V. (konanie proti žalovanému v 2. rade bolo právoplatne zastavené), 3/ nesvojprávny K. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníčkou D. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. V., K. XX, žalovaní 1/ a 3/ zastúpení: Mgr. Jana Hoksová, advokátka so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13, IČO: 42 040 639, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných 1/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. júna 2021, č. k. -394 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 25. augusta 2021, č. k. -426, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ a 3/ proti výroku I. napadnutého rozsudku o d mi e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovi voči žalovaným 1/ a 3/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) rozsudkom z 23. júna 2021, č. k. -394 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 25. augusta 2021, č. k. -426 návrh žalovaných v 1. rade a v 3. rade (ďalej len žalovaných 1/ a 3/ - pozn. odvolacieho súdu) na prerušenie konania zamietol (I. výrok), žalovanej 1/ a žalovanému 3/ uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu D. V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2189/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2, parc. č. 2189/3 zastavaná plocha o nádvorie o výmere 207 m2, parc. č. 2190 záhrada o výmere 638 m2, a spolu s rodinným domom - súp. č. XXXX/XX postavený na parcele č. 2189/1, a to do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu žalobcom (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ a žalovanému 3/ v rozsahu 100 % (III. výrok). Dopĺňacím rozsudkom nepriznal stranám v zastavujúcej časti konania nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 2. rade (ďalej len žalovanému 2/ - pozn. odvolacieho súdu).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ust. , , a , , , , , (ďalej len „“).

3.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 05.11.2011, domáhal vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D. V., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č. 2189 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2, parc. č. 2190 záhrady o výmere 658 m2 a stavby -rodinný dom súp. č. XXXX orientačné číslo XX postavený na parc. č. 2189 na ulici K. v D. V., a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D. V. zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parc. č. 2189 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2, parc. č. 2190 záhrady o výmere 658 m2 a stavby -rodinný dom súp. č. XXXX orientačné číslo XX postavený na parc. č. XXXX na ulici K. v D. V., na ktorej je zriadená ťarcha vecné bremeno, ktorému zodpovedá doživotné právo bývania a užívania v prospech V. T., nar. XX.XX.XXXX a už nebohej S. T., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorí sú jeho rodičmi a rodičmi žalovanej 1/.

3.2. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol od rodičov a súčasne došlo k zriadeniu vecného bremena na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena č. 1744/2000 zo dňa 06.06.2000. Predmetné nehnuteľnosti okrem rodičov užívala aj jeho sestra s jej manželom a synom K., a to aj napriek tomu, že k predmetným nehnuteľnostiam nie sú v žiadnom právnom vzťahu, a teda nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu. V roku 2010 prostredníctvom Q.. M. X. obdŕžal od žalovanej 1/ list označený ako vysporiadanie vzťahov k domu zo dňa 03.12.2010, v ktorom uvádza, že býva v rodinnom dome na K. ulici XX v D. V. aj s deťmi a rodičmi V. T. a S. T., pričom v roku 1974 postavili k pôvodnému rodinnému domu prístavbu, ktorou sa vytvorila samostatná bytová jednotka, v ktorej bývajú rodičia, o ktorých sa spoločne starali a pomáhali im, títo sa však začali voči nej správať nepriateľsky, začali ju vyháňať z domu a dozvedela sa, že už v roku 2000 previedli rodičia nehnuteľnosti na žalobcu, a keďže rodinné vzťahy sú hlboko narušené, žalovaná aj s ohľadom potreby zabezpečenia primeraného bývania pre žalovaného 3/ prejavila záujem sa finančne vysporiadať. Uvedené však nezodpovedá skutočnosti, pretože prístavbu k rodinnému domu realizovali ich rodičia svojpomocne. Rovnako tak nie je pravdou, že by sa žalovaní starali o rodičov, žalovaná neopatrovala ani ich ťažko chorú matku, práve naopak, rodičia zo strany žalovaných znášali nevhodné správanie.

3.3. K potrebe zabezpečenia bývania dodal, že v rámci dedičského konania po matke S. nadobudla žalovaná 1/ nehnuteľnosti v kat. úz. V. R., zapísané na LV č. XXX ako parcely registra „C“ parc. č. 1156/1 orná pôda o výmere 434 m2, parc. č. 1156/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, parc. č. 1580/1 orná pôda o výmere 954 m2, spolu s rodinným domom súp. č. XXX na parc. č. 1156/3. Uvedené skutočnosti potvrdzuje písomné vyjadrenie ich otca zo dňa 14.04.2011.

3.4. Písomnou žiadosťou zo dňa 21.12.2010 bol ako vlastník nehnuteľnosti požiadaný zo strany rodičov, aby žalovaným zrušil trvalý pobyt z dôvodu, že chcú plne uplatniť svoje právo na doživotné bývanie v dome, ktorý postavili, pričom vyjadrili nesúhlas bývať spoločne so žalovanými, ktorých správanie je v rozpore s dobrými mravmi a normálnym spolunažívaním. Výzvou zo dňa 26.05.2011 žalovaným vypovedal nájom a súčasne ich vyzval na vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaní naďalej bez právneho dôvodu predmetné nehnuteľnosti užívajú a tak zasahujú do nerušeného výkonu jeho vlastníckeho práva, pričom nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby strpel takéto správanie.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. -256 zo dňa 14. júna 2019, ktorým konanie voči žalovanému 2/ zastavil (výrok I.), žalovanej 1/ a žalovanému 3/ uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu D., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2189/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2, parc. č. 2189/3 zastavaná plocha o nádvorie o výmere 207 m2, parc. č. 2190 záhrada o výmere 638 m2, a spolu s rodinným domom - súp. č. XXXX/XX postavený na parcele č. 2189/1, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

5. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ a 3/ v zákonnej lehote odvolanie proti II. a III. výrokovej časti rozhodnutia, ktoré s poukazom na ust. a odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre a to uznesením č. k. -305 zo dňa 11.03.2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov II. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že žalovaná 1/ a žalovaný 3/ sú povinní vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D. V., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu D. V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2189/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2, parc. č. 2189/3 zastavaná plocha o nádvorie o výmere 207 m2, parc. č. 2190 záhrada o výmere 638 m2, a spolu s rodinným domom - súp. č. XXXX/XX postavený na parcele č. 2189/1, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok), považuje za vecne správny, vychádzajúci zo správne zisteného skutkového stavu (body 16 a 17 odôvodnenia rozsudku) a správnej aplikácie a interpretácie príslušných hmotnoprávnych ustanovení na zistený skutkový stav (, , ), keď sa v súlade so zákonom vysporiadal s vindikačnou žalobou a aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu ako aj s pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných 1/ a 3/ a správne sa vysporiadal aj s apelom žalovaných na aplikáciu a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. K vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaných 1/ a 3/ vypratať predmetné nehnuteľnosti odvolací súd dodal, že v ich prípade išlo o odvodený právny dôvod bývania, opierajúci sa o súhlas vlastníka domu najskôr pôvodného vlastníka a neskôr terajšieho vlastníka

- žalobcu) s užívaním bytu žalovanými 1/ a 3/, a tento právny dôvod na bývanie zanikol odvolaním súhlasu vlastníka s jeho ďalším bývaním.

8. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal so žiadosťou žalovaných 1/ a 3/, v prípade rozhodnutia o im uloženej povinnosti vypratať predmetné nehnuteľnosti zároveň rozhodnúť o tom, že žalobca je povinný im zabezpečiť adekvátnu bytovú náhradu, čo robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným a to bol hlavný a jediný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. Právny poriadok výslovne neupravuje postavenie toho, kto trvalo uspokojuje bytové potreby bývaním v byte z titulu existencie rodinnoprávneho vzťahu s vlastníkom bytu alebo domu, v ktorom sa byt nachádza; výslovne nie sú upravené ani právne následky zániku rodinnoprávneho vzťahu na práva a povinnosti odvodeného užívateľa bytu, avšak ustanovenie stanovuje, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona (t. j. ), ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, a preto bolo potrebné posúdiť, či na predmetný právny vzťah nemožno analogicky aplikovať niektoré z ustanovení upravujúce vypratanie bytu v ustanovení (vypratania bytov sa týkajú ešte ustanovenia , a ). Žalobca by mohol v takom prípade uspieť bez zabezpečenia bytovej náhrady žalovanému len vtedy, pokiaľ by preukázal (alebo by v konaní vyšlo najavo), že jej poskytnutie by v danej veci bolo v rozpore s dobrými mravmi ( ). Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, a to zánik odvodeného práva na bývanie žalovaných od rodinnoprávnych vzťahov a od súhlasu vlastníkov/vlastníka na bývanie, mal súd prvej inštancie o nároku žalovaných na bytovú náhradu rozhodnúť aj bez ich návrhu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 3. februára 2011, sp. zn. či Nález ÚS SR -85). V danom prípade súd prvej inštancie vec z uvedených hľadísk neposúdil, preto je jeho rozhodnutie predčasné a nesprávne.

9. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že predmetné konanie nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k tomuto konaniu a to z dôvodu, že predmetom tohto konania nie je nehnuteľnosť o ktorej sa spor vedie v konaní . Upriamil pozornosť na skutočnosť, že spor o vypratanie, ktorý sa vedie v tomto konaní sa týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. D., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností Y. úradu D. V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2189/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2, parc. č. 2189/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2, parc. č. 2190 záhrada o výmere 638 m2, a spolu s rodinným domom - súp. č. XXXX/XX postavený na parcele č. 2189/1, v žiadnom prípade nie nehnuteľnosti na nachádzajúcej sa v kat. úz. D. V., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu D. V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako stavba - prístavba k rodinnému domu bez označenia súp. č. postavená na pozemku C KN parc. č. 2189/2. Podľa jeho názoru sa jedná o procesný návrh s úmyslom iba ďalej naťahovať čas, a to s poukazom na bod 29. zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre. Vyjadril nesúhlas s prerušením konania a navrhol, aby súd návrh na prerušenie konania zamietol.

10. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý uložil súdu prvej inštancie opakovane rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu na vypratanie žalovaných (ktorú argumentáciu súd už len zopakoval aj vzhľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého možno pôvodnú argumentáciu súdu ohľadne vypratania považovať za vecne správnu) s tým, aby sa opätovne zaoberal nárokom na primeranú bytovú náhradu, vo veci opätovne skúmal, či žalovaní majú právo na bytovú náhradu a to aj vzhľadom na osobitnú povahu skutkového stavu, ktorú výslovne nepokrýva žiadna hypotéza právnej normy obsiahnutej v . Keďže explicitne neupravuje, že osoba užívajúca dom (byt) na základe odvodeného právneho dôvodu, teda napr. z dôvodu príbuzenského alebo rodinnoprávneho vzťahu k vlastníkovi budovy, v ktorej užívala byt s jeho súhlasom, má po odvolaní tohto súhlasu nárok na bytovú náhradu ( ), vznikajúci zásadne len za predpokladu zániku nájomného práva k bytu, bolo potrebné na uvedené právne vzťahy aplikovať ustanovenie . Podľa názoru súdu, nemôže byť na ujmu strane konania, aby chýbajúca právna norma, t. j. medzera zákona spôsobila to, že strana konania bude v dôsledku takejto chýbajúcej právnej úpravy ukrátená o nárok, ktorý by jej inak v prípade podobnej (obdobnej) skutkovej situácie patril a prináležal. Inak povedané, aj zákonodarca reflektoval takýto skutkový stav do hypotézy právnej normy ustanovenej v , ktorá precizuje, že na právne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, ani inou osobitou právnou úpravou je nevyhnutné použiť právnu úpravu upravujúcu vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

11.1. Vo svojom rozhodnutí dal odvolací súd do pozornosti súdu aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , alebo aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -85. Z dôvodov uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v preskúmavanej veci išlo o posúdenie otázky, či povinnosť žalovanej 1/ vypratať nehnuteľnosti mala byť viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady. Najvyšší súd poukázal na to, že fyzická osoba môže svoje bytové potreby uspokojovať trvalým spôsobom buď ako vlastník bytu v bytovom dome ( o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) alebo ako vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza ( ) alebo ako nájomca ( a nasl. ), alebo ako nájomca obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie ( a nasl. ), alebo ako oprávnený z vecného bremena, obsahom ktorého je oprávnenie užívať byt ( ). Osobitným spôsobom sú uspokojované bytové potreby tých, ktorí sami síce nie sú spomenutými vlastníkmi, nájomcami, či oprávnenými z vecného bremena, no napriek tomu so zreteľom na existenciu ich rodinnoprávneho, napr. manželského vzťahu k oprávnenému subjektu sú oprávnení uspokojovať svoje bytové potreby v byte tak, že svoje právo odvodzujú od vlastníka, nájomcu alebo oprávneného z vecného bremena. Takýto odvodený právny vzťah, obsahom ktorého je len určitý vymedzený podiel na tých právach a povinnostiach, ktoré patria osobe uspokojujúcej svoje bytové potreby na základe neodvodeného právneho vzťahu môže zaniknúť jednak počas trvania právne relevantného rodinnoprávneho vzťahu, napr. zánikom vlastníctva toho, od ktorého je odvodzované právo bývať v byte, jednak spolu so zánikom rodinnoprávneho vzťahu, napr. rozvodom.

11.2. Najvyšší súd poznamenal, že k podstate odvodeného práva „bývania“ sa vyjadril napr. v rozsudku . tieto odvodené spôsoby uspokojovania bytových potrieb fyzických osôb výslovne neupravuje, zo žiadneho jeho ustanovenia však nemožno vyvodiť, že by ich neuznával alebo nepovažoval za relevantné. Osobám, ktoré sú v určitom rodinnoprávnom vzťahu s priamym subjektom oprávneným v byte bývať, poskytuje v niektorých prípadoch ochranu tým, že sa so vznikom tohto rodinnoprávneho vzťahu spája vznik spoločného práva oprávňujúceho ich bývať v byte ( ), pre prípad zániku, ktorého zároveň stanovuje určité podmienky, za ktorých patrí bytová náhrada tomu, kto je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať. V týchto prípadoch sa síce so vznikom rodinnoprávneho vzťahu priamo nespája vznik spoločného práva oprávňujúceho bývať v byte (pri služobnom byte právo spoločného nájmu), napriek tomu však poskytuje ochranu tým, že pre prípad zániku rodinnoprávneho vzťahu priznáva odvodeným oprávneným subjektom právo na bytovú náhradu ( ). Právny poriadok výslovne neupravuje postavenie toho, kto trvalo uspokojoval bytové potreby bývaním v byte z titulu existencie rodinnoprávneho vzťahu s vlastníkom bytu alebo domu, v ktorom sa byt nachádza; výslovne nie sú upravené ani právne následky zániku rodinnoprávneho vzťahu na práva a povinnosti odvodeného užívateľa bytu. Keďže ust. ustanovuje, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona , ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie a bolo potrebné posúdiť, či na predmetný právny vzťah nemožno analogicky aplikovať niektoré z ustanovení tohto zákona.

11.3. Ďalej Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí ako súd dovolací dospel k záveru, že právny vzťah Ľ D. a žalovanej v 1. rade v čase ich trvania manželstva, obsahom ktoré bolo oprávnenie žalovanej bývať vo vypratávanom dome vykazoval znaky osobitne v , či inom zákone neupraveného majetkového vzťahu fyzických osôb ( ), ktorý vznikol z právnych úkonov alebo iných skutočností ( ), a ktoré majú jeho účastníci rovnaké postavenie ( ). Išlo teda o občianskoprávny vzťah, ktorý bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení a upravujúcich vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. S prihliadnutím na povahu práv a povinností účastníkov tohto právneho vzťahu, pre ktorý bola charakteristická jednak absencia spoločných (vlastníckych či užívacích) práv Ľ. D. a žalovanej v 1. rade a jednak odvodenosť práv žalovanej v 1. rade bývať v byte nachádzajúcom sa vo vypratávanom dome dospel dovolací súd k záveru, že tomuto vzťahu bol obsahom a účelom najbližší právny vzťah uvedený v . V zmysle tohto ustanovenia služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípade osoby uvedené v , nie sú povinné sa z bytu vysťahovať pokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. Podľa názoru dovolacieho súdu, tak ako ďalej vo svojich úvahách v rozhodnutí uvádza, niet vo všeobecnosti žiadneho dôvodu, pre ktorý by bývalý manžel, ktorý užíval byt v rodinnom domu patriacom druhému manželovi mal mať po rozvode manželstva horšie, nevýhodnejšie právne postavenie ako manžel, ktorý naďalej užíva služobný byt s jeho nájomcom. Ak je v tomto právnom vzťahu, ktorý je výslovne upravený v chránený bývalý manžel do takej miery, že nie je povinný sa z bytu vysťahovať dokiaľ mu nie je zabezpečená bytová náhrada, treba mu analogicky v zmysle ust. priznať rovnaké právne postavenie a tomu zodpovedajúcu ochranu aj v právnom vzťahu výslovne alebo iným zákonom neupravenom, ktorý je mu obsahovo a účelovo najbližší. V právnom vzťahu, ktorý je upravený v ust. je bývalý manžel chránený tým, že je mu priznaná bytová náhrada. Obdobná ochrana preto patrí aj bývalému manželovi bývajúcemu v dome vlastnícky patriacom jeho bývalému manželovi, prípadne jeho právnemu nástupcovi. Najvyšší súd ešte dodal v závere svojho rozhodnutia, že pôvodný právny dôvod bývania žalovanej v 1. rade vo vypratávanom dome, ktorý vyplýval z jej rodinnoprávneho vzťahu s Ľ. D. zanikol rozvodom ich manželstva a jej bývalý manžel - vlastník sa mohol domáhať vypratania podľa ; pre takýto prípad ale žalovanej v 1. rade patrila bytová náhrada. Na tom nezmenil nič ani prevod vypratávaného domu z vlastníka bývalého manžela žalovanej v 1. rade na žalobkyňu. Pre prípad jeho vypratania naďalej patrí žalovanej v 1. rade bytová náhrada. Povinnosť trpieť bývanie žalovanej v 1. rade vo vypratávanom dome do zabezpečenia bytovej náhrady prešla na žalobkyňu ako právnu nástupníčku Ľ. D.

12. V danom prípade súd aplikoval na daný prípad ustanovenia s poukazom na písmeno a) , pričom písomnú výzvu na vypratanie nehnuteľnosti (na č. l. 20) považoval za výpoveď z nájmu, ktorý nebol dojednaný na dobu určitú, pretože právo na bývanie (obdobne nájom) odvodzovali žalovaní od rodinnoprávneho vzťahu, ergo od výslovného súhlasu rodičov žalobcu a žalovanej 1/ od roku 1974 (samotná žalovaná 1/ od roku 1965) v dôsledku čoho bolo možné uvažovať, že analogicky išlo o nájom uzavretý na dobu neurčitý. Z vykonaného dokazovania takisto vyplynulo, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti (ktorú žiada vypratať) potrebuje predmetnú nehnuteľnosť pre svojho otca vo vysokom veku (rok narodenia 1927), pre ktorého by bolo komfortnejšie bývať v tomto dome, ako v prístavbe, ktorá nevyhovuje jeho potrebám, nielen pre jeho vysoký vek, ale aj zhoršujúci sa zdravotný stav. V tomto kontexte bola podľa názoru súdu analogicky naplnená hypotéza podľa písmeno a/ , preto súd aj vzhľadom na ustanovenie rozhodol, že žalovaní majú povinnosť vypratať nehnuteľnosť do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu žalobcom. Súd vzhľadom osobité okolnosti prípadu, ako aj predmet konania, nevynímajúc dĺžku konania určil lehotu na plnenie (paričnú lehotu) 30 dní, keďže v zmysle možno určiť dlhšiu lehotu na plnenie, pričom paričná lehota 30 dní je podľa názoru súdu primeraná, reflektujúca zistený skutkový stav, ako aj dĺžku konania.

13. Čo sa týka samotného charakteru bytovej náhrady, súd vzhľadom na aplikáciu písmeno a/ , dospel k názoru, že žalovaní 1/ a 3/ majú právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu (domu), ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby, vzhľadom na to, že sa (analogicky) nájomný pomer skončil z dôvodu, že prenajímateľ potrebuje byt pre svojho rodiča, čoho právnym následkom je určenie povinnosti poskytnúť bytovú náhradu takémuto nájomcovi v podobe náhradného bytu ( a ods. 1 ). Podľa názoru súdu, ani ponuky žalobcu na prenájom rodinných domov v okolí D. V. (a ponuka adresovaná priamo žalovaným) nemá dopad

na určenie povinnosti rozhodnúť o adekvátnej bytovej náhrade a to práve z dôvodu, že v niektorých prípadoch je rozhodovanie o vyprataní nehnuteľnosti obligatórne spojené aj s rozhodnutím o určení bytovej náhrady. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo zo systematického výkladu ustanovení , ktorý presne určuje prípady, v ktorých je prenajímateľ po zániku nájmu povinný zabezpečiť adekvátnu bytovú náhradu. V prejednávanej veci bol súd povinný rozhodnúť o tom, či majú žalovaní právo na zabezpečenie adekvátnej bytovej náhrady.

14. Súd prvej inštancie poukázal na to, že o svojom rozhodnutí odvolací súd ďalej skonštatoval, že žalobca by mohol v konaní uspieť bez zabezpečenia bytovej náhrady žalovaným len ak by preukázal, že poskytnutie bytovej náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd však v predmetnej veci nezistil také okolnosti, ani skutočnosti, ktoré by podľa názoru súdu spôsobili, že by poskytnutie bytovej náhrady v podobe náhradného bytu bolo v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď žalobca na pojednávaní prezentoval, že žalovaná 1/ na neho podala trestné oznámenie pre podvod a podáva voči nemu aj iné civilné žaloby, nemožno ani tieto skutočnosti považovať za tak významné, aby súd vyslovil vypratanie nehnuteľnosti bez potreby zabezpečenia náhradného bytu žalobcom. Podávanie civilných žalôb zo strany žalovanej 1/ súd chápe ako realizáciu jej práva na poskytnutie súdnej ochrany, bez ohľadu na to, či bude alebo v sporoch úspešná, keďže každý kto sa domnieva, že jeho práva môžu byť ohrozené alebo porušené môže sa ochrany domáhať na príslušnom súde. Čo sa týka trestného oznámenia, toto možno považovať za hrubý prejav animozity zo strany žalovanej 1/ voči žalobcovi, avšak takéto správanie žalovanej 1/ je len prejavom absolútnej a neoblomnej snahy neopustiť nehnuteľnosť, ktorú má vypratať. Súd citlivo vníma snahu žalovanej 1/ dosiahnuť, aby sa z predmetnej nehnuteľnosti nemusela vysťahovať, avšak je zrejmé, že túto užíva cca. 10 rokov bez právneho dôvodu a zasahuje tak do vlastníckeho práva žalobcu. Súd pri určovaní povinnosti žalobcovi zabezpečiť náhradný byt žalovaným vychádzal aj z toho, žeby bolo takpovediac v rozpore s dobrými mravmi, ak by súd rozhodol o klasickom vyprataní bez poskytnutia bytovej náhrady, obzvlášť v situácií, kedy žalovaní obývajú predmetnú nehnuteľnosť niekoľko desiatok rokov (rodina žalovaných od roku 1974), prakticky väčšinu svojho života, v dôsledku čoho možno predmetný domov nazvať nielen domom, ale domovom a syn žalovanej 1/ je nesvojprávny, ťažko zdravotne postihnutý a odkázaný na starostlivosť svojej matky - žalovanej 1/. Súd týmto zároveň sledoval aj naplnenie princípu spravodlivého usporiadania vzťahov strán sporu, keďže by nebolo spravodlivé, ani správne, aby vzhľadom na vyššie spomínané okolnosti súd nerozhodol o povinnosti žalobcu zabezpečiť adekvátnu bytovú náhradu žalovaným, o to viac, keď títo odvodzovali svoje právo na bývanie od rodičov žalovanej 1/, a nie priamo od žalobcu, s ktorým vzťahy sú medzi ním a žalovanými dlhodobo a vážne narušené, aj keď sú blízka rodina. Podľa názoru súdu práve uvedená skutočnosť, že žalovaní odvodzovali svoje právo na bývanie od rodičov žalobcu a žalovanej 1/ je okolnosťou majúcou charakter podstatnej a významnej okolnosti pre túto vec, preto musel súd prihliadnuť aj na subjekt, od ktorého žalovaní odvodzovali svoje právo na bývanie v nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom vypratania. Celkom iná situácia by bola v prípade, ak by žalovaní odvodzovali svoje právo na bývanie od samotného žalobcu, čo však nie je daný prípad.

15. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ustanovení a a žalobcovi, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanej 1/ a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov celého konania, teda trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

16.1. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ a 3/ odvolanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16.2. Majú za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi uvedenými v návrhu žalovaných na prerušenie konania, ktoré odôvodňovali v súlade s ustanovením v platnom znení, aby súd konanie vedené pod č. k. prerušil do právoplatného skončenia sporu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom súd koná o určení vlastníckeho práva aj k stavbe v súčasnej dobe evidovanej na LV č. XXXX ako prístavby, resp. že uvedená časť nehnuteľnosti patrí do dedičstva po neb. matke účastníkov konania S. T., zomr. X.X.XXXX, čiže rieši sa zásadná otázka, ktorá môže mať zásadný vplyv na priebeh a rozhodovanie súdu v tomto konaní, nakoľko hoci ide o vedľajšiu stavbu, ktorú žalobca v tomto konaní nežiada vypratať, žalovaní majú za to, že je dotknutá aj nehnuteľnosť, kde sa žalovaná v 1. rade dovoláva určenia vlastníckych

práv a že táto nehnuteľnosť patrí s časti do dedičstva po neb. matke účastníkov. Prípadným vyprataním by boli ohrozené práva žalovaných spätne riešiť otázku užívania nehnuteľnosti a prechodu k prístavbe, pokiaľ by bolo určené, že sporná prístavba patrí do dedičstva po neb. matke účastníkov konania, pričom súd 1. inštancie na tieto argumenty neprihliadal. Stotožnil sa len s názorom žalobcu, že sa jedná o inú nehnuteľnosť, ktorej vypratanie sa nedotýka, avšak nezaoberal sa vecou v širšej súvislosti a nadväznosti na poškodenie práv žalovaných do budúcna v prípade úspešného konania pod č. k. .

17. Ďalej v podanom odvolaní poukázali na to, že žalovaný 3/ je osoba s ťažkým , nie je schopný prijať zmenu prostredia, keďže je stotožnený s prostredím, kde sa narodil a žije od svojho narodenia doteraz. Podľa ich názoru je potrebné aplikovať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý zabezpečuje vyššiu ochranu práv slobôd týmto osobám, s prihliadnutím na ktorý, ako aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa, by vypratanie z nehnuteľnosti tak radikálnym spôsobom bolo alebo nie v súlade s právom chránených záujmov takto postihnutej osoby a či nie je na uváženie, danú žalobu uvedeným titulom zamietnuť aj s poukazom na dobré mravy. Nakoľko je tu zákonná vyššia ochrana osôb so zdravotným postihnutím, takéto rozhodnutie súdu, ktorým sa tak závažne zasahuje do práv danej osoby, je v absolútnom rozpore so zákonom.

18. Uviedli, že súd prvej inštancie sa s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, ako aj vykonané dokazovanie, nezaoberal vôbec otázkou, či vypratanie z danej nehnuteľnosti zo strany žalovaných, nespôsobí taký zásah do ich základných práv a slobôd, že by bol vážne ohrozený ich právom chránený záujem a to aj s poukazom na dobré mravy v zmysle predovšetkým vo vzťahu k žalovanému 3/, o ktorého sa zároveň 24 hodín denne výlučne stará žalovaná 1/, keďže títo obývajú danú nehnuteľnosť minimálne od roku 1974, teda žalovaná 1/ od roku 1965 až po súčasnosť, pričom túto do podania žaloby, t. j. do roku 2011 užívali so súhlasom a v súlade s dohodou právnych predchodcov účastníkov konania a pôvodných bezpodielových spoluvlastníkov a následne po zmene vlastníctva na žalobcu rovnako s jeho rešpektovaním daného stavu, t. j. tichým súhlasom, a to od roku 2000 - 2011. Konanie žalobcu, ako aj samotné rozhodnutie súdu 1. inštancie, žalovaní považujú za hrubé konanie v rozpore nielen zo zákonom, ale predovšetkým aj s dobrými mravmi. Žalovaný 3/ nedokáže prijať zmenu prostredia a vypratať dom, v ktorom prežil celý život. Pokiaľ by súd i naďalej trval na vyprataní zabezpečením náhradného bytu, vôbec sa nikto nezaoberal, či by dané prostredie bolo vhodné nielen pre žalovaného 3/, ale aj prípadných susedov, nakoľko tento často trpí výbuchmi správania, krikom, buchotom na predmety a pod.

19. K odvolaniu ešte žalovaná priamo uviedla a voči rozsudku súdu prvej inštancie namietla nasledovné: „Môj brat zobral domov mojej rodine, v ktorom som ja žila od šiestich rokov a s rodinou od roku 1974. Keď bratovi darovali dom, my sme tu s rodinou žili už 37 rokov a zdravý rozum hovorí, že mu darovali v roku 2000 aj moju rodinu, veď sme tu mali trvalý pobyt. Zaslúžili sme si aspoň vedieť, že brat je nový majiteľ aby sme sa mohli vysporiadať z domu , a nie urobiť taký podvod a tajiť to 10 rokov. V danom čase im to vyhovovalo, nakoľko sa nemal kto postarať o chorú matku, ktorá s otcom - jej manželom nežila dlhých 37 rokov, ten sa o ňu vôbec nezaujímal a nebol jej ani na pohreb a teraz takýto človek, o ktorého som rovnako mala záujem sa starať presadzuje moje vyhodenie z domova v spolupráci so žalobcom, ktorí sme si s ich súhlasom vytvorili, hoci veľmi dobre vie, že sa starám o ťažko postihnutého syna. Pýtam sa: keď sme boli takí nežiadúci, prečo nás v roku 2000, kedy sa stal vlastníkom, nevypovedal a nevyhadzoval? Teraz však len spolu s otcom intrigujú voči mojej osobe ohováraním a osočovaním bez toho, aby to potvrdili svedkami. Nikdy sa nezaujímal o moju rodinu, môj životný údel, o môjho syna, vôbec ho nepozná, ani jeho správanie. Mám zdravotne ťažko postihnutého syna, vytvorili sme si tu domov za 45 rokov aj hlavne pre nášho syna, ktorý sa nevie brániť. Potrebuje 24 hodinovú opateru, je zbavený svojprávnosti, nie je schopný akceptovať žiadne zmeny a prispôsobiť sa novej situácii. Nedovolím, aby sa mu ubližovalo, nakoľko hoci je duševne ťažko chorý, pocitovo rozpozná, že sa niečo deje, či už keď zomrel manžel, ale aj teraz tieto stresové situácie, ktoré ho dohnali už na pokraj smrti, kedy som nevedela, čo sa s ním deje, nedokáže vyjadriť a povedať, čo ho bolí, vyjadriť svoje pocity, všetko prežíva so mnou. Starám sa o dom od samého začiatku, zveľaďujem a udržiavam aj okolie dvora, všetky opravy zabezpečujem sama. Môj brat - žalobca nikdy nechodil nič robiť na dome, kde žijeme, nepomohol mi ani keď sa nám pokazil plynový kotol, týždeň sme žili, nielen ja so synom, ale aj otec v mrazoch bez kúrenia, pričom ja zabezpečujem teplo, teplú vodu na obe bytové jednotky a teda aj pre otca, pričom na tieto náklady mi nikto neprispieva. Dom, v ktorom žijeme v súčasnosti teda už len s mojím ťažko postihnutým synom, je našim domovom, ktorí sme si vytvorili svojou prácou a zveľaďovaním a tak sme uľahčovali a žitie rodičom, nakoľko sme obrábali záhradu, starali sa aj o domáce zvieratá, ktoré v danom čase chovali

a to až do doby, keď nás otec po smrti matky nezačal vyhadzovať. Moji rodičia chceli, aby sme tam ostali spolu s manželom a deťmi žiť, preto začali stavať aj prístavbu, ako samostatnú bytovú jednotku, k čomu sme im značne dopomohli, či už prácou a pod. no dnes je situácia taká, že brat - žalobca chce všetko vlastniť sám a ani sa nemá snahu dohodnúť inak. Súd sa vôbec nezaoberal otázkou môjho syna a jeho ochrany, riešil sa len majetok žalobcu, ktorý máme vypratať a ktorý sme mu celé roky zveľaďovali. Život môjho syna a uľahčenie čo i len čiastkové, jeho ťažkého životného údelu, je pre mňa, ako matky tou najdôležitejšou a najcennejšou vecou, preto ho vôbec nebude vystavovať stresu, ktorý by toto rozhodnutie priniesol, nakoľko sa nedokáže vysporiadavať a prijímať zmeny zaužívaných návykov a prostredia. Súd by nemal pripustiť a zobrať si na zodpovednosť zdravie môjho syna na úkor ochrany vlastníctva žalobcu, nech tento môže žiť vo svojom svete so svojou matkou, v dome kde sa narodil a prežil celý život. Má 46 rokov, tu v dome je jeho život a iný domov nepozná. Prikladám aj psychiatrické vyšetrenie syna, čestné prehlásenia o dobe, ktorú sme v našom domove prežili. Ja som nikomu domov nezobrala, ako má snahu môj brat zobrať mne a môjmu synovi. V dome mám všetky moje spomienky a celý svoj život na rodinu, neb. manžela a deti.. Chcem zabezpečiť synovi pokojný život pokiaľ žijeme, aby bol spokojný a bez stresu a traumy. Štát by mal ochraňovať takýchto ľudí, aby sa im neporušovali ľudské práva. Ochraňujú sa zvieratá aby sa im neubližovalo, tak prečo nie ľudí, ktorí sa tiež nevedia brániť keď sú ťažko postihnutí!!!“ 20. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaní navrhujú odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalovaným prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo napadnuté rozhodnutie zruší a vráti vec opätovne na nové konanie. 21. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu žalovaných. Podľa jeho názoru je žaloba podaná dôvodne a napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolanie žalovanej považuje za snahu o predĺženie si pobytu v jeho nehnuteľnosti. 22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario, keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku II. a III. vecne správne, preto ho podľa potvrdil a odvolanie žalovaných proti výroku I. nie je prípustné, preto ho v zmysle odmietol.

23. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 24. Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 25. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa a . 26. Podľa 386 písm. c/ , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 27.1. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 26.08.2020 „rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými rozhodnutiami, ktorým sa nerozhoduje o právach a povinnostiach sporových strán vo veci samej. Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium civilného sporového konania; nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností sporových strán zasahovali konečným spôsobom“....v intenciách inštitútu prerušenia konania by v prípade zamietnutia návrhu na prerušenie konania súdom prvej inštancie, nebolo voči takémuto rozhodnutiu prípustné ani odvolanie. V prípadoch prerušenia konania je totiž odvolanie prípustné podľa len proti uzneseniu, ktorým bolo prerušené konanie podľa alebo , či už na návrh alebo bez návrhu. Ak by súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel, nešlo by o prerušenie konania, a teda odvolanie proti negatívnemu rozhodnutiu by prípustné ani nebolo (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 04. decembra 2018 sp. zn. )“. 27.2. Keďže žalovaní podali odvolanie voči výroku I., ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol, odvolací súd toto odvolanie odmietol s poukazom na ust. , v zmysle ktorého nie je voči tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné ( ). Ak bol podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa . Výrok aj keď je súčasťou rozsudku ako to umožňuje ust. má povahu uznesenia.

Forma rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania podľa odvolacieho súdu nemá vplyv na prípustnosť odvolania. 28. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 29. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 30. V ustanovení je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 31. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 32. Obsahom práva na spravodlivý proces ( SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. ). 33. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). 34. Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (U. D. c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; N. S. c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303B; V. c. Grécko z 29. 05. 1997; N. c. Francúzsko z 19. 02. 1998). 35. Odvolací súd považuje z obsahu súdneho spisu za preukázané, že súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -256 zo dňa 14.06.2019 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil (výrok I.), žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D., obec D. V., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu D. V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2189/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2, parc. č. 2189/3 zastavaná plocha o nádvorie o výmere 207 m2, parc. č. 2190 záhrada o výmere 638 m2, a spolu s rodinným domom - súp. č. XXXX/XX postavený na parcele č. 2189/1, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), žalobcovi priznal voči žalovanej

v 1. rade a žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaných, o ktorom rozhodol odvolací súd a to tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie v časti výroku II. a III. a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že aj keď je rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 3. rade vypratať predmetnú nehnuteľnosť vecne správny, nebolo ho možné podľa potvrdiť, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovaných, že sa nebránia vysťahovaniu, ale až po tom, čo im žalobca zabezpečí adekvátne náhradné bývanie a navrhli, aby im bola uložená povinnosť sa vysťahovať z predmetnej nehnuteľnosti až po tom, ako im žalobca zabezpečí adekvátne náhradné bývanie. Konštatoval, že súd prvej inštancie správne vychádzal zo zisteného skutkového stavu a zo správnej aplikácie a aj interpretácie príslušných hmotnoprávnych noriem a v súlade so zákonom sa vysporiadal s vindikačnou žalobou a s vecnou legitimáciou na strane žalobcu ako aj žalovaných 1/ a 3/.

36. Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu bol povinný opäť konať, zamerať sa na otázku existencie bytovej náhrady, doplniť dokazovanie a nanovo rozhodnúť. 37. Odvolací súd k vecnej správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu o povinnosti žalovaných 1/ a 3/ vypratať predmetné nehnuteľnosti do 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu žalobcom dodáva, že v ich prípade išlo o odvodený právny dôvod bývania, opierajúci sa o súhlas vlastníka domu s užívaním bytu žalovanými 1/ a 3/, pričom tento právny dôvod na bývanie zanikol v okamihu odvolania súhlasu vlastníka s jeho ďalším bývaním. Odvolaním súhlasu vlastníka zanikol právny dôvod bývania a žalobcovi vzniklo právo domáhať sa voči žalovaným 1/ a 3/ vypratania nehnuteľnosti, avšak použitím analógie žalovaní neboli povinní sa z domu vysťahovať, dokiaľ im nebol zabezpečený primeraný náhradný byt. 38. Odvolací súd v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s novým rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a je toho názoru, že všetky dôvody, ktoré žalovaní uvádzali v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa v odvolaní žalovaných namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne odôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v ust. . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, viazaný pritom právne záväzným zrušujúcom rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 11.3.2020 č. k. -305. Taktiež poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdnych autorít. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. 39. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ a žalovanému 3/ v rozsahu 100 %, lebo žalobca bol v konaní plne úspešný, preto odvolací súd aj v tejto časti od výroku vo veci samej závislý výrok ako vecne správny potvrdil. 40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a žalobcovi voči žalovaným 1/ a 3/ priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní. 41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá v spojení posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).