Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Pc-34-2021.pdf
PDF · 112.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci navrhovateľa (osoby povinnej na výživné): B., zast.: JUDr. Danica Sitárová, advokátka, so sídlom Námestie hrdinov 13, Levice, proti osobe oprávnenej na výživné: R., zast.: JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka, so sídlom Bernolákova 12, Levice, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 7 020 € z a s t a v u j e.
II. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej určenú uznesením Okresného súdu Levice č.k. 11C/601/2015-61 zo dňa 29.03.2016 počnúc dňom 17.08.2021.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ v podanom návrhu dňa 17.8.2021 žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére a zároveň žiadal vrátenie vyplateného výživného za obdobie od 07/2019 do 08/2021 v celkovej výške 7020 €. Ako uviedol, do nadobudnutia plnoletosti dcéry platil výživné v sume 192,52 € k rukám jej matky. Dcéra je plnoletá od 6.6.2015 a dňa 18.8.2015 si ako študentka 4. ročníka Strednej zdravotníckej školy v Nitre v odbore ošetrovateľstvo - praktická sestra podala návrh zvýšenie výživného, v ktorom zároveň informovala, že bude ďalej študovať na vysokej škole. Výživné vo výške 270 € bolo určené uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 29.3.2016 pod sp.zn. 11C/601/2015. Od toho dňa otec o štúdiu dcéry žiadne informácie nemal. Predpokladal, že strednú školu ukončila v júni 2016 a k júnu 2021 študuje v 5. ročníku na vysokej škole. Dňa 7.7.2021 dostal od dcéry doporučený list, v ktorom otcovi poďakovala za posielanie výživného a chcela ho informovať, že v 6/2019 ukončila bakalárske štúdium v odbore ošetrovateľstva na UKF v Nitre a ďalej sa rozhodla študovať medicínu; od šk. roku 2019/20 je študentkou na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave v odbore všeobecné lekárstvo a momentálne končí druhý ročník. Navrhovateľ považuje za závažné zatajovanie skutočnosti o ukončení bakalárskeho štúdia s neoprávnených pokračovaním poberania výživného. Bakalárske štúdium ukončila už v júni 2019 a na ďalšie štúdium nastúpila bez konzultácie s navrhovateľom. Týmto mu zámerne znemožnila podať návrh na zrušenie výživného k dátumu zmeny pomerov. Poukázal na § 43 ods. 3 Zákona o rodine. Dcéra však otca od rozvodu rodičov ani raz nekontaktovala, čo jej vyčítal na pojednávaní dňa 29.3.2016. Dňa 9.7.2021 navrhovateľ dcére doporučeným listom poďakoval za list a zároveň žiadal o podrobnejšie informácie o jej štúdiu. Odpoveď však nedostal, preto po 30 dňoch podal tento návrh. V návrhu poukázal na zameranie študijných odborov ošetrovateľstvo a všeobecné lekárstvo s ich následným uplatnením a rozdelenie jednotlivých odborov v sústave vysokých škôl v SR, pričom na základe uvedeného navrhovateľ dospel k záveru, že ide o dva úplne odlišné študijné odbory, ktoré na seba nenadväzujú, štúdium medicíny nie je zvyšovaním si kvalifikácie v ošetrovateľstve, a teda nejde o riadne pokračovanie v štúdiu. Podľa navrhovateľa dcéra má právo vzdelávať sa, ale nemá
právo zneužívať dĺžku poberania výživného. Rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa, kým nie je schopné sa samé živiť, ale zákon nemá na mysli tzv. večných študentov, ktorí idú z jednej školy na druhú alebo si ani po ukončení školy nehľadajú prácu. Priznanie výživného v takýchto prípadoch by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
2. Dcéra v písomnom vyjadrení k návrhu so zrušením výživného nesúhlasila. Dôvodila, že po skončení strednej školy od septembra 2016 študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na fakulte sociálnych vied a zdravotníctva. Vysokoškolské štúdium prvého stupňa absolvovala úspešne so študijným priemerom 1,2, vykonaním štátnej skúšky a obhájením bakalárskej práce v študijnom programe ošetrovateľstvo, na základe čoho jej bol udelený akademický titul bakalár (Bc.). Dňa 3.6.2019 získala diplom v odbore ošetrovateľstvo. Po získaní titulu Bc. z odboru ošetrovateľstvo sa opätovne pokúsila o štúdium na medicíne. Podala si prihlášku na dva doktorské študijné programy, a to v odbore všeobecného lekárstva a zubného lekárstva. V oboch študijných programoch úspešne absolvovala prijímaciu skúšku a splnila všetky podmienky prijatia na štúdium a bola prijatá na obidva odbory. Od septembra 2019 ( akad. rok 2019/2020 ) nastúpila na štúdium na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave v študijnom programe všeobecné lekárstvo. Na Lekárskej fakulte študuje dennou formou ( iná forma neexistuje ) a štandardná dĺžka štúdia trvá šesť rokov. V súčasnosti je študentkou tretieho ročníka na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Už počas štúdia na strednej škole si plánovala budúcnosť v predstave, že bude lekárkou. Inklinovala k medicíne a celoživotnou víziou bolo (v súčasnosti stále je) vykonávať lekárske povolanie. Prihlášku na študijný program všeobecné lekárstvo na LF Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislave podala v maturitnom ročníku. Po vykonaní maturitnej skúšky sa zúčastnila prijímacej skúšky na lekárskej fakulte, ale podmienky na prijatie nesplnila a na vysokoškolské štúdium v odbore lekárstvo v akademickom roku 2016/2017 prijatá nebola. Nakoľko ju v tom čase na lekársku fakultu neprijali, rozhodla sa ísť študovať iný zdravotnícky odbor. Počas štúdia ošetrovateľstva mala ambície študovať medicínu. Dosahovala dobré študijné výsledky, absolvovala odbornú prax vo Fakultnej nemocnici v Nitre v rozsahu 2330 hodín a na prijímacie skúšky na medicínu sa pripravovala niekoľko mesiacov. Štúdium ošetrovateľstva jej významne pomohlo pri uchádzaní sa o medicínu. Je všeobecne známe, že prijímacie skúšky na lekársku fakultu sú nesmierne náročné a ich úspešné absolvovanie a prijatie môže byť u niekoho otázkou niekoľkých rokov. Argumentáciu navrhovateľa, že úmyselne zneužíva „dĺžku poberania výživného“, že má status „večného študenta“ a že jej štúdium je v rozpore s dobrými mravmi, oprávnená považuje za nehorázne a nezlučiteľné s postom zodpovedného rodiča. Rovnako za absurdné považuje argument, že dosiahla predpoklady na výkon povolania v odbore ošetrovateľstvo, čím ukončila prípravu na svoje budúce povolanie a nebude mať problém sa uplatniť na trhu práce. Navrhovateľ opomenul, že na budúce povolanie sa stále pripravuje a po úspešnom ukončení štúdia sa môže ako lekárka uplatniť na tuzemskom, ako aj zahraničnom trhu práce s diametrálne lepším finančným a spoločenským ohodnotením. Nárok navrhovateľa na vrátenia výživného za obdobie od 07/2019 do 8/2021 v celkovej výške 7.020 € považuje za nedôvodný a extrémny. Kontinuálne od akademického roku 2019/2020 až doteraz sa pripravuje na budúce povolanie lekárky, doktorským štúdiom na lekárskej fakulte. Od júla 2019 nepracuje, nemá žiadne príjmy, nie je schopná sama sa živiť, býva v spoločnej domácnosti s matkou a je plne odkázaná výživou na svojich rodičov. Uplatnená suma navrhovateľom 7020 € bola spotrebovaná na jej výživu spolu s finančnou podporou zo strany matky. Výživné 270 € mesačne bolo otcovi určené ešte počas štúdia na strednej škole a v súvislosti s nástupom na vysokoškolské štúdium si zvýšenie výživného neuplatnila, hoci sa výdavky významne zvýšili.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav :
3. Výživné zo strany otca k oprávnenej bolo naposledy určené uznesením Okresného súdu Levice č.k. 11C/601/2015-61 zo dňa 29.03.2016, ktorým súd schválil zmier uzavretý medzi účastníkmi tak, že otec sa zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou 270 € mesačne počnúc dňom 19.8.2015.
4. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a dôvodoch v časti zrušenia výživného. Návrh v časti zaplatenia sumy 7020 € vzal späť, pretože nechce dcére brániť v pokračovaní v štúdiu, keď sa tak rozhodla, i keď je presvedčený, že nárok na vrátenie má. On dcére výživné pravidelne platí, čo je jeho povinnosť, ktorú si plní, ale rovnako tak je dieťa povinné spolupracovať s rodičom, napr. informovať ho o prospechu či štúdiu. Kdežto dcéra tak neurobila, zatajila otcovi zmenu odborov, v podstate klamstvom študuje na inej VŠ a otec jej výživné platí. Pričom už po získaní titulu Bc. ho o tejto skutočnosti mohla informovať a už vtedy mu mohla povedať, že chce prejsť na lekársku fakultu, návrh by
podal už v tom čase. Z rozhodnutia o neprijatí na vysokoškolské štúdium v akademickom roku 2016/2017 vyplýva, že oprávnená nebola prijatá na lekársky študijný odbor všeobecné lekárstvo z dôvodu nízkeho počtu požadovaných bodov na prijatie, t.j. 538 zo 640, čo svedčí o nezvládnutí prijímacieho pohovoru z bežného 4. ročného zdravotníckeho stredoškolského učiva. Keďže mala sen študovať na lekárskej fakulte, mohla si podať prihlášky na viaceré lekárske fakulty, nielen na jednu. Nakoniec sa rozhodla nastúpiť na UKF v Nitre. Prijatie na lekársku fakultu nie je podmienené absolvovaním trojročného nelekárskeho bakalárskeho štúdia ošetrovateľstva a preto tvrdenie oprávnenej o tom, že sa na nové prijímacie konanie pripravovala niekoľko mesiacov až rokov je irelevantné, pretože ide vždy len o prijímacie konanie z bežného stredoškolského učiva (hlavne chémie, biológie), prijímacie konanie z hľadiska obsahu neprekračuje obsah úplného stredoškolského vzdelania, t.j. k prijímaciemu konaniu na lekársku fakultu nebolo potrebné absolvovať bakalárske štúdium ošetrovateľstva. Oprávnená ukončila 3-ročnú nelekársku vysokú školu v študijnom odbore 7.4.1. ošetrovateľstvo na UKF v Nitre, získala titul bakalár sestra 1. stupňa, nepokračovala v magisterskom štúdiu, kde mohla získať titul magister, zdravotná sestra 2. stupňa, nemala záujem zvýšiť si kvalifikáciu vo zvolenom odbore, ale začala študovať úplne iný, lekársky odbor. Absolvovaná odborná prax vo Fakultnej nemocnici v Nitre je súčasťou prípravy na povolanie zdravotná sestra a nie na povolanie lekár. Odporkyňa nastúpila na 6-ročnú lekársku vysokú školu na SZU v Bratislave v odbore 7.1.1. všeobecný lekár a jej celkové štúdium sa tak predĺžilo na 9. rokov. Ak oprávnená mala skutočne záujem iba o štúdium na lekárskej fakulte, nič jej nebránilo podať si prihlášku na prijímacie konanie už v roku 2017 a prípadne nepokračovať v ďalšom bakalárskom štúdiu na UKF v Nitre. Oprávnená v súdnom konaní nepreukázala, že štúdium na lekárskej fakulte potrebuje na nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Najvyššie možné vzdelanie získala na prvej vysokej škole v odbore ošetrovateľstvo (na tejto škole mohla pokračovať v následnom magisterskom štúdiu), čím boli splnené podmienky na zamestnanie sa v tomto odbore a nadobudnutie jej schopnosti samostatne sa živiť. Navrhovateľ trvá na tom, že v danom prípade ide o dve navzájom rôzne vysoké školy, ktoré na seba nenadväzujú, čo preukázal predloženým listinným dôkazom - tabuľka „ Sústava študijných odborov SR“, v ktorej sú explicitne definované nelekárske vedy, lekárske vedy a ich príbuzné odbory. Takisto zdôraznil, že plnenie vyživovacej povinnosti k oprávnenej je v rozpore s dobrými mravmi a to predovšetkým s poukazom na tú skutočnosť, že vysokoškolské štúdium štandardne trvá v závislosti od jeho typu 5 alebo 6 rokov a oprávnená bude študovať minimálne 9 rokov. Nepreukázala, že by po absolvovaní štúdia na UKF v Nitre nemala možnosť pracovného uplatnenia pre nedostatok príležitostí na trhu práce alebo z iných objektívnych dôvodov. Voči navrhovateľovi nemá žiadny vzťah, nepovažovala za slušné a korektné informovať ho o svojom rozhodnutí zmeniť študijný odbor v priebehu vysokoškolského štúdia a to napriek tomu, že § 43 ods.3 Zákona o rodine ukladá dieťaťu povinnosť spolupracovať s rodičom. Aj z tohto zákonného ustanovenia zakotvujúceho povinnosti dieťaťa možno vyvodiť, že zmena školy bez vedomia povinného rodiča je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. V prípade predĺženia vyživovacej povinnosti počas vysokoškolského štúdia na 9 rokov nepochybne ide o zneužitie osoby navrhovateľa a práva na výživné zo strany oprávnenej. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľ preto trvá na zrušení jeho vyživovacej povinnosti a navrhuje, aby súd podanému návrhu vyhovel. Navrhovateľ je však ochotný uzatvoriť s oprávnenou mimosúdnu dohodu ohľadne dobrovoľnej podpory štúdia s tým, že by jej prispieval na dokončenie štúdia sumou vo výške 270,- € mesačne, ale len mimo prázdnin, čo je od začiatku zimného semestra, t.j. od 15.9.do 30.9. sumou vo výške 135,- eur a od 1.10. do ukončenia letného semestra, t.j. do 30.6. sumou vo výške 270,- € mesačne (v zmysle potvrdenia o štúdiu). Navrhovateľ však odmieta prispievať oprávnenej finančným plnením pri opakovaní alebo akomkoľvek prerušení vysokoškolského štúdia, či pri opätovnej zmene vysokej školy. Ďalej požaduje, aby na jeho písomnú výzvu ho oprávnená písomne informovala o priebehu jej štúdia, pričom neplnenie informačnej povinnosti by malo za následok zrušenie jeho dobrovoľného plnenia, ktoré by vyplývalo z mimosúdnej dohody. 5. Oprávnená osobne vypovedala, že otcovi som sa rozhodla napísať z dobrej vôle, že študuje už na lekárskej fakulte, myslela si, že bude na ňu hrdý. Síce mu to oznámila až v druhom ročníku, ale keďže už skončila bakalárske štúdium a pokračovala ďalej, myslela si, že možno bude chcieť zrušiť výživné, preto som mu to oznámila. S otcom nie je v kontakte od rozvodu, keď mala 7 rokov. Po celý čas sa o nich nezaujímal, tak nevie prečo by ona potom mala kontaktovať jeho. Keď bola na súde asi v roku 2016, povedal jej, že už má inú rodinu. Po maturite si podala prihlášku len na jednu lekársku fakultu z dôvodu, že na každú z fakúlt sa bolo nutné pripravovať z veľkého množstva otázok, ktoré však boli na každú fakultu iné a všetky by naraz nezvládla. Pri „prijímačkách“ na lekársku fakultu ide hlavne o kvalitu. Keď ju nevzali a zobrali ju na ošetrovateľstvo, začala študovať tento odbor, ale počas tých troch rokov sa pripravovala aj na „prijímačky“ na lekársku fakultu a toto štúdium jej v tom pomohlo, pretože odbor zdravotná sestra a lekár určite spolu súvisia. Počas štúdia absolvovala takmer 3500 hodín praxe, ktorú
jej uznali teraz aj na lekárskej fakulte. Keď si otec o nej zisťoval údaje na facebooku, mohol si zistiť aj telefónne číslo, vie kde býva, tak sa mohol ozvať, ale namiesto toho napísal, že keby vedel o tom, že chce študovať na medicíne, podal by návrh na zrušenie výživného už skôr. Z tohto dôvodu oprávnená neverí, že v prípade mimosúdnej dohody by túto dohodu dodržal a na štúdium jej prispieval. Opätovne si podala prihlášku na lekársku fakultu až pri ukončení bakalárskeho štúdia, pretože sa počas tohto štúdia pripravovala naďalej na prijímacie skúšky súbežne so štúdiom. Nevidela dôvod, aby si prihlášku podávala hneď o rok, keďže študovala ošetrovateľstvo.
6. K vyjadreniu oprávnenej ohľadne jeho nezáujmu o dcéru, navrhovateľ uviedol, že má novú rodinu, lebo žije s priateľkou, ktorá má syna a žije s nimi v domácnosti. Žijú usporiadane. Bohužiaľ sa s matkou oprávnenej rozviedol, dva roky po rozvode však chodil do ich bytu, pripadal si ako posledný žobrák, chcel sa s dcérami stretávať a jediné čoho sa mu dostalo, bol výsmech a vždy nejaké výhovorky, prečo sa dcéry nemôžu s ním stretnúť. Po dvoch rokoch sa zmieril s tým, že sa dcéry stretávať nechcú a povedal si, že stačilo, od tej doby ich nekontaktoval.
7. Podľa § 50 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, (1) Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov. (2) Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré profilujú absolventa. (3) Ministerstvo školstva vydáva sústavu študijných odborov Slovenskej republiky (ďalej len „sústava študijných odborov“) všeobecne záväzným právnym predpisom po dohode s ministerstvom obrany, ministerstvom vnútra a ministerstvom zdravotníctva. Sústava študijných odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie, a ich opisy.
8. Podľa § 52 ods. 1 cit. zák., bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia. Profesijne orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na zvládnutie použitia týchto poznatkov pri výkone povolania. Akademicky orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa.
9. Podľa § 53 cit. zák., (1) Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy, techniky alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. (2) Absolventi študijného programu druhého stupňa získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. (3) Vysoká škola môže vytvoriť študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň, len ak to umožňuje opis študijného odboru. V študijnom odbore, v ktorom nie je možné študovať samostatne v študijných programoch prvého stupňa a samostatne v študijných programoch druhého stupňa, môže vysoká škola vytvárať len študijné programy spájajúce prvý stupeň a druhý stupeň. Absolvent študijného programu spájajúceho prvý stupeň a druhý stupeň získava vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. (7) Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len „doktorské štúdium“) v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor zubného lekárstva“ (v skratke „MDDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor veterinárskeho lekárstva“ (v skratke „MVDr.“) (8) Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa odsekov 6 a 7, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len „magisterské štúdium") sa udeľuje akademický titul „magister" (v skratke „Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131/20220401>) sa udeľuje akademický titul „magister umenia" (v skratke „Mgr. art.").
10. Podľa Vyhlášky č. 244/2019 Z.z. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa § 50 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/131/> o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ustanovuje: Študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie, a ich opisy sú uvedené v prílohe <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/244/20190901>.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 43 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, dieťa je povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nie je možné priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorú sú povinní plniť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a ktorej rozsah závisí aj od odôvodnených potrieb dieťaťa. Trvá do času, kým nie je schopné samé sa živiť. Túto schopnosť dieťa nenadobúda automaticky dosiahnutím plnoletosti alebo vyučením sa v určitom odbore. Rovnako nestačí preukázanie, že je schopné hocijakej zárobkovej činnosti. Ak aj dieťa ukončilo prípravu na budúce povolanie, vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká. Dôležitým faktom je, či existuje reálna možnosť zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Vyživovacia povinnosť môže trvať, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania.
13. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že oprávnená po ukončení strednej zdravotníckej školy nebola prijatá na lekársku fakultu pre nedostatočný počet bodov získaný na prijímacích skúškach. Bola však prijatá na UKF v Nitre, fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, na ktorej ukončila vysokoškolské štúdium prvého stupňa a dňa 3.6.2019 získala diplom a titul „bakalár“ v študijnom
programe „7.4.1 ošetrovateľstvo“. Podľa dodatku k diplomu č. G 008069 absolvent študijného programu dokáže komplexne riešiť ošetrovateľské situácie v klinických a preventívnych odboroch zdravotnej starostlivosti v ambulantnej a ústavnej oblasti v štátnej i neštátnej sfére. Dňa 24.6.2019 bola oprávnená prijatá na 6-ročné doktorské denné štúdium v študijnom programe všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte SZU v Bratislave. V súčasnosti je v 3. ročníku. Z vyhlášky č. 244/2019 Z.z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a listín predložených navrhovateľom označených ako „Sústava študijných odborov v SR“ vyplýva, že v odbore 7. zdravotníctvo je možné študovať študijný odbor 7.1. lekárske vedy, ktorý zahŕňa 7.1.4 všeobecné lekárstvo, ktoré je však možné študovať v jednom stupni (druhom), nie je možné študovať prvý a druhý stupeň zvlášť. Alebo možno študovať študijný odbor 7.4. nelekárske zdravotnícke vedy, kam patrí odbor 7.4.1 ošetrovateľstvo, ktoré je možné študovať zvlášť v prvom (bakalárskom) stupni a následne v druhom (magisterskom) stupni. Je zrejmé, že ošetrovateľstvo a všeobecné lekárstvo sú dva úplne odlišné odbory, ktorých absolventi získajú odlišné vedomosti a zručnosti, odlišné tituly a aj náplň ich práce bude úplne iná, i keď samozrejme ide o prácu v zdravotníctve. Aktuálne sa oprávnená pripravuje na budúce povolanie lekárky, ktoré bolo podľa nej jej snom. Po skončení strednej školy si však podala prihlášku len na jednu lekársku fakultu odbor všeobecné lekárstvo a tri zdravotnícke odbor ošetrovateľstvo. Následne si prihlášku na medicínu podala až v treťom ročníku štúdia ošetrovateľstva, ktoré úspešne ukončila. Je nepochybné, že štúdium ošetrovateľstva oprávnenej určite pomohlo k zvládnutiu prijímacích skúšok na medicínu, ale v tomto smere je nutné prisvedčiť argumentácii navrhovateľa, že na prijatie na lekársku fakultu je potrebné ukončenie strednej školy s maturitou a zvládnutie prijímacích skúšok a nie je nutné predtým študovať ošetrovateľstvo. Ak oprávnená chcela v prvom rade študovať medicínu, mohla si prihlášku podať hneď nasledujúci rok a v prípade úspech, nemusela ďalej študovať ošetrovateľstvo. Vyštudovaním tohto odboru získala preukázateľne vzdelanie a schopnosť na výkon povolania ako sestra a tým aj schopnosť sa sama živiť. Oprávnená nepreukázala, že by sa vo vyštudovanom odbore nevedela zamestnať, že by bol nedostatok pracovných miest, napokon ani netvrdila, že by si prácu vôbec hľadala. Na zvýšenie svojej kvalifikácie mohla pokračovať v štúdium magisterskom v danom odbore, čo by sa považovalo za sústavnú prípravu na budúce povolanie. Po ukončení bakalárskeho štúdia však začala štúdium odlišného odboru od prvého ročníka, a to bez konzultácie s navrhovateľom. V tomto smere navrhovateľ poukazoval na rozpor s dobrými mravmi, pre ktorý jej výživné nepatrí, pretože ho dcéra o zmene študijného odboru neformovala. Skutočnosť, že účastníci nemajú vytvorený žiadny vzťah je zrejmé. Navrhovateľ po rozvode s matkou oprávnenej dva roky dcéru navštevoval, ako mal určené v rozsudku o výkone rodičovských práv a povinností, avšak neúspešne. Absolútne pretrhnutie vzťahu otec - dcéra tak bolo zavinené aj matkou oprávnenej, ktorá ju zrejme k stretávaniu s otcom neviedla. Po dvoch rokoch tak otec čiastočne aj pochopiteľne stratil trpezlivosť a od snahy o kontakt upustil. Napriek tomu však výživné na dcéru vždy pravidelne platil. Keďže oprávnená bola v tom čase naozaj malá, mohla to vnímať ako nezáujem zo strany otca. Ak však oprávnená tvrdí, že otec sa jej mohol ozvať, lebo vie kde býva a na facebooku má telefónne číslo, tak rovnako sa mohla ozvať otcovi aj ona, minimálne keď už nadobudla plnoletosť. Keď sa s ním nemala záujem stretnúť, mala ho minimálne informovať už o ukončení bakalárskeho štúdia a prijatí na medicínu, a to ihneď, nie až v druhom ročníku medicíny.
14. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že oprávnená nadobudla možnosť a schopnosť samostatne sa živiť ukončením bakalárskeho štúdia v odbore ošetrovateľstvo, v ktorom mohla pokračovať na magisterskom štúdiu, ale neurobila tak. Len z dôvodu zmeny záujmu pracovať v inom odbore, nemožno zaťažiť vyživovacou povinnosťou rodiča až na obdobie deviatich rokov denného vysokoškolského štúdia, keď štandardná dĺžka je päť resp. šesť rokov. S poukazom na uvedené súd podanému návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej zrušil od podania návrhu. V časti späťvzatia návrhu súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP, pretože nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal rozhodnúť inak.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.