Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/33/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci navrhovateľa (osoby povinnej na výživné): B.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, M., zastúpený: JUDr. Danica Sitárová, advokátka, so sídlom Námestie hrdinov 13, Levice, proti osobe oprávnenej na výživné: R. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. U. XX, M., zastúpená: JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka, so sídlom Bernolákova 12, Levice, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 9. februára 2022, č. k. -114, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. m e n í tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie ( , ďalej len „CSP“ a , ďalej len „CMP“) rozsudkom zo dňa 9. februára 2022, č. k. -114 zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 7 020 eur (I. výrok), zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej určenú uznesením Okresného súdu Levice č. k. -61 zo dňa 29.03.2016 počnúc dňom 17.08.2021 (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , o vysokých školách v znení neskorších predpisov, až 5, , , , a Zákona o rodine (ďalej iba „ZoR“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ v podanom návrhu dňa 17.08.2021 žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére a zároveň žiadal vrátenie vyplateného výživného za obdobie od 07/2019 do 08/2021 v celkovej výške 7020 €. Ako uviedol, do nadobudnutia plnoletosti dcéry platil výživné v sume 192,52 € k rukám jej matky. Dcéra je plnoletá od 06.06.2015 a dňa 18.08.2015 si ako študentka 4. ročníka Strednej zdravotníckej školy v U. v odbore ošetrovateľstvo

- praktická sestra podala návrh na zvýšenie výživného, v ktorom zároveň informovala, že bude ďalej študovať na vysokej škole. Výživné vo výške 270 € bolo určené uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 29.03.2016 pod sp. zn. . Od toho dňa otec o štúdiu dcéry žiadne informácie nemal. Predpokladal, že strednú školu ukončila v júni 2016 a k júnu 2021 študuje v 5. ročníku na vysokej škole. Dňa 07.07.2021 dostal od dcéry doporučený list, v ktorom otcovi poďakovala za posielanie výživného a chcela ho informovať, že v 6/2019 ukončila bakalárske štúdium v odbore ošetrovateľstva na Z. v U.

a ďalej sa rozhodla študovať medicínu; od šk. roku 2019/20 je študentkou na Slovenskej zdravotníckej univerzite v R. v odbore všeobecné lekárstvo a momentálne končí druhý ročník.

4. Navrhovateľ považuje za závažné zatajovanie skutočnosti o ukončení bakalárskeho štúdia s neoprávnených pokračovaním poberania výživného. Bakalárske štúdium dcéra ukončila už v júni 2019 a na ďalšie štúdium nastúpila bez konzultácie s navrhovateľom. Týmto mu zámerne znemožnila podať návrh na zrušenie výživného k dátumu zmeny pomerov. Poukázal na § 43 ods. 3 Zákona o rodine. Dcéra však otca od rozvodu rodičov ani raz nekontaktovala, čo jej vyčítal na pojednávaní dňa 29.03.2016. Dňa 09.07.2021 navrhovateľ dcére doporučeným listom poďakoval za list a zároveň žiadal o podrobnejšie informácie o jej štúdiu. Odpoveď však nedostal, preto po 30 dňoch podal tento návrh.

5. V návrhu poukázal na zameranie študijných odborov ošetrovateľstvo a všeobecné lekárstvo s ich následným uplatnením a rozdelenie jednotlivých odborov v sústave vysokých škôl v SR, pričom na základe uvedeného navrhovateľ dospel k záveru, že ide o dva úplne odlišné študijné odbory, ktoré na seba nenadväzujú, štúdium medicíny nie je zvyšovaním si kvalifikácie v ošetrovateľstve, a teda nejde o riadne pokračovanie v štúdiu. Podľa navrhovateľa dcéra má právo vzdelávať sa, ale nemá právo zneužívať dĺžku poberania výživného. Rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa, kým nie je schopné sa samé živiť, ale zákon nemá na mysli tzv. večných študentov, ktorí idú z jednej školy na druhú alebo si ani po ukončení školy nehľadajú prácu. Priznanie výživného v takýchto prípadoch by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

6. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že oprávnená po ukončení strednej zdravotníckej školy nebola prijatá na lekársku fakultu pre nedostatočný počet bodov získaný na prijímacích skúškach. Bola však prijatá na Z. v U., fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, na ktorej ukončila vysokoškolské štúdium prvého stupňa a dňa 03.06.2019 získala diplom a titul „bakalár“ v študijnom programe „7.4.1 ošetrovateľstvo“. Podľa dodatku k diplomu č. G XXXXXX absolvent študijného programu dokáže komplexne riešiť ošetrovateľské situácie v klinických a preventívnych odboroch zdravotnej starostlivosti, v ambulantnej a ústavnej oblasti v štátnej i neštátnej sfére. Dňa 24.06.2019 bola oprávnená prijatá na 6-ročné doktorské denné štúdium v študijnom programe všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte SZU v R.. V súčasnosti je v 3. ročníku. Z vyhlášky č. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a listín predložených navrhovateľom označených ako „Sústava študijných odborov v SR“ vyplýva, že v odbore 7. zdravotníctvo je možné študovať študijný odbor 7.1. lekárske vedy, ktorý zahŕňa 7.1.4 všeobecné lekárstvo, ktoré je však možné študovať v jednom stupni (druhom), nie je možné študovať prvý a druhý stupeň zvlášť. Alebo možno študovať študijný odbor 7.4. nelekárske zdravotnícke vedy, kam patrí odbor 7.4.1 ošetrovateľstvo, ktoré je možné študovať zvlášť v prvom (bakalárskom) stupni a následne v druhom (magisterskom) stupni. Je zrejmé, že ošetrovateľstvo a všeobecné lekárstvo sú dva úplne odlišné odbory, ktorých absolventi získajú odlišné vedomosti a zručnosti, odlišné tituly a aj náplň ich práce bude úplne iná, i keď samozrejme ide o prácu v zdravotníctve. Aktuálne sa oprávnená pripravuje na budúce povolanie lekárky, ktoré bolo podľa nej jej snom. Po skončení strednej školy si však podala prihlášku len na jednu lekársku fakultu odbor všeobecné lekárstvo a tri zdravotnícke odbor ošetrovateľstvo. Následne si prihlášku na medicínu podala až v treťom ročníku štúdia ošetrovateľstva, ktoré úspešne ukončila.

7. Je nepochybné, že štúdium ošetrovateľstva oprávnenej určite pomohlo k zvládnutiu prijímacích skúšok na medicínu, ale v tomto smere je nutné prisvedčiť argumentácii navrhovateľa, že na prijatie na lekársku fakultu je potrebné ukončenie strednej školy s maturitou a zvládnutie prijímacích skúšok. Nie je nutné predtým študovať ošetrovateľstvo. Ak oprávnená chcela v prvom rade študovať medicínu, mohla si prihlášku podať hneď nasledujúci rok a v prípade úspechu nemusela ďalej študovať ošetrovateľstvo. Vyštudovaním tohto odboru získala preukázateľne vzdelanie a schopnosť na výkon povolania ako sestra a tým aj schopnosť sa sama živiť. Oprávnená nepreukázala, že by sa vo vyštudovanom odbore nevedela zamestnať, že by bol nedostatok pracovných miest, napokon ani netvrdila, že by si prácu vôbec hľadala. Na zvýšenie svojej kvalifikácie mohla pokračovať v štúdiu magisterskom v danom odbore, čo by sa považovalo za sústavnú prípravu na budúce povolanie. Po ukončení bakalárskeho štúdia však začala štúdium odlišného odboru od prvého ročníka, a to bez konzultácie s navrhovateľom. V tomto smere navrhovateľ poukazoval na rozpor s dobrými mravmi, pre ktorý jej výživné nepatrí, pretože ho dcéra o zmene študijného odboru neformovala.

8. Skutočnosť, že účastníci nemajú vytvorený žiadny vzťah je zrejmá. Navrhovateľ po rozvode s matkou oprávnenej dva roky dcéru navštevoval, ako mal určené v rozsudku o výkone rodičovských práv a povinností, avšak neúspešne. Absolútne pretrhnutie vzťahu otec - dcéra tak bolo zavinené aj matkou oprávnenej, ktorá ju zrejme k stretávaniu s otcom neviedla. Po dvoch rokoch tak otec čiastočne aj pochopiteľne stratil trpezlivosť a od snahy o kontakt upustil. Napriek tomu však výživné na dcéru vždy pravidelne platil. Keďže oprávnená bola v tom čase naozaj malá, mohla to vnímať ako nezáujem zo strany otca. Ak však oprávnená tvrdí, že otec sa jej mohol ozvať, lebo vie kde býva a na facebooku má telefónne číslo, tak rovnako sa mohla ozvať otcovi aj ona, minimálne keď už nadobudla plnoletosť. Keď sa s ním nemala záujem stretnúť, mala ho minimálne informovať už o ukončení bakalárskeho štúdia a prijatí na medicínu, a to ihneď, nie až v druhom ročníku medicíny.

9. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že oprávnená nadobudla možnosť a schopnosť samostatne sa živiť ukončením bakalárskeho štúdia v odbore ošetrovateľstvo, v ktorom mohla pokračovať na magisterskom štúdiu, ale neurobila tak. Len z dôvodu zmeny záujmu pracovať v inom odbore, nemožno zaťažiť vyživovacou povinnosťou rodiča až na obdobie deviatich rokov denného vysokoškolského štúdia, keď štandardná dĺžka je päť resp. šesť rokov. S poukazom na uvedené súd podanému návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej zrušil od podania návrhu. V časti späťvzatia návrhu súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol v súlade s , pretože nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal rozhodnúť inak.

10. Proti výroku II. tohto rozhodnutia vrátane súvisiaceho výroku III. o náhrade trov konania podala osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti (ďalej len „plnoletá dcéra“ alebo „oprávnená osoba“) odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietol. Odvolanie podala z dôvodov podľa a , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru súd nesprávne a neobjektívne vyhodnotil vykonané dôkazy, o ktoré sa opiera a vo veci vyvodil nesprávny právny záver, keď navrhovateľovi zrušil vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej.

11. Namietla, že súd prvej inštancie nesprávne prijal záver ohľadom zániku vyživovacej povinnosti v kontexte so zmenou študijného odboru. Podľa jej názoru je v danom prípade nutné skúmať to, či študijný odbor ošetrovateľstvo nadväzuje na študijný odbor všeobecného lekárstva. Takisto je potrebné skúmať, či takouto zmenou oprávnená len chcela umelo vytvoriť podmienky pre platenie výživného a predĺžiť tak vyživovaciu povinnosť otca. Konštatovala, že oba študijné odbory sú v zmysle sústavy študijných odborov zaradené pod skupinu zdravotníckych vied a odborov zameraných na skvalitnenie života. Ošetrovateľstvo, ako aj všeobecné lekárstvo sú nepochybne príbuzenskými študijnými odbormi a v rámci profesijného zamerania sú oba považované za medicínske odbory. Je pochopiteľné, že ošetrovateľstvo a všeobecné lekárstvo nie je jeden a totožný študijný odbor, avšak ako už oprávnená uvádzala v prvoinštančnom konaní, oba odbory spolu súvisia a sú vzájomne prepojené. Preto takáto zmena študijných odborov nemôže mať za následok zrušenie vyživovacej povinnosti.

12. Poukázala na to, že o štúdium na lekárskej fakulte sa uchádzala už v maturitnom ročníku. Na štúdium nebola prijatá. Prijímacie konanie na medicínu je mimoriadne náročné a príprava naň môže trvať aj niekoľko rokov, preto ako najlepšiu možnosť po neprijatí na medicínu oprávnená videla v štúdiu príbuzenského odboru ošetrovateľstva. Po skončení strednej školy aj bola prijatá na študijný program ošetrovateľstva na Z. v U., kde postupne získavala potrebné vedomosti a praktické zručnosti v oblasti poskytovania zdravotníckej starostlivosti. Svedčí o tom aj fakt, že počas štúdia absolvovala odbornú prax vo FN v U. v rozsahu 2330 hodín a skúšky robila takmer na samé výborné. Nadobudnuté vedomosti a praktické skúsenosti ďalej efektívne využila po dlhoročnej príprave na ďalšie prijímacie konanie na lekársku fakultu, ktoré v roku 2019 úspešne zvládla a dokonca bola prijatá na dva doktorské študijné programy (všeobecné lekárstvo a zubné lekárstvo). Od akademického roka 2019/2020 oprávnená študuje na Lekárskej fakulte SZU v R., kde dosahuje výborné študijné výsledky. Zdôraznila, že stať sa lekárkou a liečiť ľudí je jej životným cieľom. Oprávnená sa preukázateľne na svoje budúce povolanie kontinuálne pripravuje a naďalej je odkázaná na výživu od oboch rodičov. Skutočnosť, že je stále nezaopatreným dieťaťom preukazuje potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2021 a 2022.

13. Navrhovateľ v priebehu konania sám uznal, že sa oprávnená pripravuje na svoje budúce povolanie a jej nárok na výživné trvá. Z toho dôvodu aj na pojednávaní dňa 10.01.2022 a dňa 09.02.2022

deklaroval, že výživné jej uhrádzať bude v rovnakej výške, ale len formou dobrovoľného príspevku. Ochotu uzavrieť mimosúdnu dohodu týkajúcu sa dobrovoľnej podpory štúdia navrhovateľ prejavil aj v písomnom vyjadrení k veci zo dňa 03.02.2022. Obdobný názor zaujal aj po vyhlásení rozsudku, keď doručil právnej zástupkyni oprávnenej návrh mimosúdnej dohody ohľadne dobrovoľnej podpory štúdia obsahujúci výpočet podmienok a dôvodov ukončenia podpory, pri nesplnení podmienok zo strany oprávnenej (pričom jednou z podmienok bol aj zdravotný stav). Na druhej strane navrhovateľ prezentoval, že schopnosť samostatne sa živiť je u oprávnenej preukázaná a výživné jej preto nepatrí. Na rozpornú argumentáciu navrhovateľa oprávnená v konaní viac krát poukazovala ako na účelovú. Zrušiť vyživovaciu povinnosť a následne uzatvárať dohodu na plnenie vyživovacej povinnosti formou podpory štúdia nemá zmysel a na základe vykonaných dôkazov nie je na to ani žiaden dôvod. Pokiaľ by mal navrhovateľ záujem podporovať oprávnenú návrh na zrušenie výživného by nepodal, nedomáhal sa dokonca vrátenia výživného za dva roky štúdia medicíny vo výške 7020 eur a dcéru by necharakterizoval ako „večného študenta“, ktorý len zneužíva dĺžku poberania výživného. Navrhovateľ síce vzal v priebehu konania návrh v časti zaplatenia 7020 eur späť, no z dôvodov prejavu jeho dobrej vôle a prejavenia úprimného záujmu na ďalšom pokračovaní oprávnenej v štúdiu medicíny. Oprávnená z objektívnych dôvodov na uzatvorenie mimosúdnej dohody nepristúpila.

14. Ďalej v podanom odvolaní uviedla, že argumenty navrhovateľa v prvoinštančnom konaní odporujú logike, dobrým mravom a sú prejavom nezodpovedného rodiča. Je absurdné tvrdiť, že oprávnená zneužíva dĺžku poberania výživného tým, že študuje medicínu a pripravuje sa tak na jedno z najnáročnejších povolaní. Zmena študijného odboru po ukončení bakalárskeho štúdia na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva na Z. U. sa za žiadnych okolností nedá považovať za účelové konanie oprávnenej, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Úmysel umelo predlžovať vyživovaciu povinnosť nemožno oprávnenej vyčítať. Štúdiom na Z. v U. sa pripravovala na náročné prijímacie pohovory na medicínu a dosiahnutie vzdelania na prvom stupni v ošetrovateľstve bolo významným prínosom pre zvládanie štúdia náročného odboru všeobecného lekárenstva a uplatnenie sa na pracovnej pozícii, ktorú si zvolila. Snaha oprávnenej o dosiahnutie diplomu z odboru všeobecného lekárstva znamená splniť si svoj cieľ liečiť ľudí, uplatniť sa na tuzemskom či zahraničnom trhu práce s neporovnateľne lepším finančným ohodnotením a spoločenským postom, ako aj spoločenským ohodnotením. Napokon odvolateľka preukázala, že na Z. v U. začala študovať z dôvodu, že nebola prijatá na lekársku fakultu. Odôvodnenie súdu, že sa mala uchádzať o štúdium medicíny v nasledujúcom akademickom šk. roku je hypotetické. Nevädno, či by prijímacie skúšky na medicínu v nasledujúcom roku zvládla a či by úspešne ukončila v letnom semestri prvý ročník bakalárskeho štúdia, keďže prijímacie pohovory bývajú časovo súbežné so skúškovým obdobím. Išlo by o náročné rozhodovanie a potencionálnu stratu riadneho ukončenia prvého ročníka štúdia na Z. U..

15. K rodičovskému vzťahu účastníkov uviedla, že príčinou rozvráteného vzťahu s otcom nie je ona a ani matka. Otec sa nezaujímal o ňu prakticky od rozvodu rodičov, v tom čase mala dvanásť rokov. V roku 2016 dcére povedal, že už má inú rodinu, čo na pojednávaní dňa 09.02.2022 nepoprel. Súd prvej inštancie prijal bez preverenia tvrdení strán vo veci vzťahu účastníkov argumentáciu navrhovateľa o tom, že o kontakt s dcérou sa neúspešne pokúšal dva roky. Argumentáciu oprávnenej, ktorá tvrdenia otca popierala, nevzal do úvahy. Úvaha súdu o tom, že mala možnosť ozvať sa navrhovateľovi aj oprávnená nie je bez ďalšieho prijateľná. Je prirodzené, že ak sa rodič o dieťa dlhoročne nezaujíma a stretáva sa s ním len na súdnych pojednávaniach (kde navyše uvedie, že už má inú rodinu) rodičovský citový vzťah nie je vybudovaný, preto odvaha vyhľadať rodiča je pre každého jedinca individuálna, závislá na mnohých faktoroch a častejšie sa stáva, že dieťa ostane sklamané a citovo uzavreté a o kontakt sa snažiť nebude.

16. O svojich študijných úspechoch a o zmene študijného odboru navrhovateľa informovala listom zo dňa 29.06.2021. V liste sa otcovi poďakovala za to, že jej na výživu prispieva a tým preukázala splnenie si informačnej povinnosti. Na druhej strane navrhovateľ oznámenie dcéry využil na podanie tohto návrhu s vymáhaním peňažných nárokov. Je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so skutkovým stavom vo veci nároku navrhovateľa. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd neprihliadol na argumentáciu oprávnenej týkajúcu sa pokračovania v štúdiu síce na inej vysokej škole, ale s obdobným zameraním. Takisto sa súd pri rozhodovaní neupriamil na podstatnú otázku, a to, že sa oprávnená naďalej pripravuje na budúce povolanie a je nezaopatrenou osobou, ktorá je odkázaná na výživu svojich rodičov. Súd prvej inštancie direktívne rozhodol, že oprávnená už nadobudla možnosť samostatne sa živiť ukončením vysokoškolského štúdia I. stupňa, čím oklieštil jej ústavné práva, najmä právo zaručené v SR na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň,

ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a právo na vzdelanie ( ). Súd nevzal do úvahy ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v obdobných sporoch. Právna argumentácia súdu uvedená v bode 11. rozsudku je správna, súd prvej inštancie nesprávne vyvodil právny záver, keď ustálil, že oprávnená je schopná sama sa živiť ukončením bakalárskeho štúdia v odbore ošetrovateľstvo. Právny záver vyvodil na základe nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Nesporne bolo preukázané, že odvolateľka pokračuje v štúdiu na SZU v R., pričom štúdium všeobecného lekárstva možno študovať len dennou formou. Zákonná povinnosť rodičov vyživovať dieťa nie je limitovaná vekovou hranicou dieťaťa ( Zákona o rodine). Nesporne bolo preukázané, že odvolateľka nie je schopná sama živiť. Ambície a potenciu ukončiť štúdium medicíny s vynikajúcimi výsledkami a v riadnom termíne oprávnená rovnako preukázala. Dôvody zrušenia vyživovacej povinnosti pre rozpor s dobrými mravmi neboli dokázané. Navrhovateľ nepreukázal tvrdenie, že oprávnená účelovo „predlžuje“ študentský život len aby jej platil výživné. Práve naopak, oprávnená preukázala rozumný dôvod ukončiť bakalárske štúdium a vedomosti zúročiť pri príprave na prijímačky a pri štúdiu medicíny a stať sa lekárkou, ktoré povolanie si zvolila. Matka odvolateľky je odhodlaná živiť dcéru až do dosiahnutia doktorského diplomu všeobecného lekára, vyživovaciu povinnosť rodičov však nie je možné presunúť len na jediného rodiča, prípadne na univerzitu prostredníctvom poskytovania sociálneho štipendia. Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že nie je schopný s poukazom na svoje osobné a zárobkové pomery plniť vyživovaciu povinnosť. Pri zvážení a vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti sa natíska otázka, či by bolo spravodlivé požadovať, aby oprávnená zanechala štúdium medicíny v šiestom semestri a zamestnala sa len preto, že dosiahla bakalársky titul v inom odbore, nakoľko navrhovateľ sa bráni plneniu vyživovacej povinnosti na základe súdneho rozhodnutia ?! Takéto riešenie by bolo práve v rozpore s dobrými mravmi ale hlavne so zákonnou povinnosťou rodiča živiť dieťa, dokiaľ nie je schopné samé sa živiť.

17. K odvolaniu oprávnenej osoby sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, a preto ho navrhuje potvrdiť. Poukázal na to, že oprávnená po ukončení Strednej zdravotnej školy v U. pre nedostatočný počet bodov na prijímacích skúškach nebola prijatá na Lekársku fakultu SZU v R., ale bola prijatá na základe jej záujmu na jednu z troch nelekárskych vysokých škôl so zameraním na odbor ošetrovateľstvo. Oprávnená sa rozhodla nastúpiť na Z. v U. v odbore Ošetrovateľstvo - zdravotná sestra. Štúdium ukončila po 3. rokoch a získala titul bakalár-zdravotná sestra 1. stupňa. Nepokračovala však v následnom magisterskom štúdiu, kde mohla získať titul magister - sestra 2. stupňa, ale svojvoľne zmenila študijný odbor aj druh vysokej školy bez konzultácie s navrhovateľom. Absolvovaná odborná prax vo Fakultnej nemocnici v U. je súčasťou prípravy na povolanie zdravotná sestra a nie lekár. Oprávnená však nastúpila na druhú vysokú školu lekársku, odlišného odboru, od prvého ročníka. Štúdium v jej prípade bude trvať ďalších 6 rokov a celkové štúdium na dvoch vysokých školách sa tak predĺžilo až na neúnosných 9 rokov. Argument, že lekárstvo bolo jej snom, a preto sa na nové prijímacie konanie pripravovala súbežne so štúdiom ošetrovateľstva niekoľko mesiacov až rokov je irelevantné, pretože ide vždy len o prijímacie konanie z bežného stredoškolského učiva (hlavne chémie, biológie), prijímacie konanie z hľadiska obsahu neprekračuje obsah úplného stredoškolského vzdelania, t. j. k prijímaciemu konaniu na Lekársku fakultu SZU v R. nebolo potrebné absolvovať bakalárske štúdium ošetrovateľstva. Z tohoto dôvodu je navrhovateľ presvedčený, že bakalárskym štúdiom dosiahla oprávnená najvyššie možné vzdelanie v odbore ošetrovateľstvo na prvej vysokej škole a dosiahnutím tohto vzdelania je schopná zamestnať sa a sama sa živiť.

18. Ďalej uviedol, že ošetrovateľstvo je študijný odbor v ktorom absolvent podľa ods. l nadobudne profesionálnu spôsobilosť vykonávať svoje povolanie, alebo sa pripraví pokračovať v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Absolvent je spôsobilý vykonávať dosiahnutý stupeň profesie ako sestra - 1. stupňa Bc, alebo sestra - 2. stupňa Mgr. Táto zmena preto musí mať za následok zrušenie vyživovacej povinnosti, pretože vysoké školy na seba nenadväzujú, čiže Lekárska fakulta nie je riadnym pokračovaním fakulty Ošetrovateľstva, na ktoré skutočnosti navrhovateľ poukázal v priebehu súdneho konania, s ktorou argumentáciou sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Oprávnená tvrdí, že navrhovateľ v priebehu konania sám uznal, že sa oprávnená pripravuje na svoje budúce povolanie a jej nárok na výživné trvá. Nie je to však pravda. Na pojednávaní dňa 10.01.2022 navrhovateľ uviedol: „Ja v žiadnom prípade nie som proti tomu, aby študovala a ak chce študovať medicínu nech ju študuje, v súčasnosti je v 3. ročníku, som ochotný ju naďalej podporovať ale dobrovoľnou formou a nie formou výživného, pretože po 6 rokoch štúdia na VŠ odmietam ďalšie roky štúdia platiť výživné“ a

ďalej „Neexistuje žiadna VŠ s 9 ročným štúdiom a ja nevidím dôvod, aby som takéto obdobie výživné na dcéru platil“. Stanovisko navrhovateľa je zrejmé aj z priebehu pojednávania dňa 09.02.2022.

19. Ak má rodič osobný záujem na dokončení štúdia po právoplatnom zrušení výživného, v tomto prípade zo štúdia na dvoch na sebe nenadväzujúcich vysokých školách, môže rodič navrhnúť dieťaťu dobrovoľné finančné plnenie a je len na dieťati, či túto pomoc prijme, alebo odmietne. Navrhovateľ ponúkol oprávnenej možnosť finančnej pomoci formou mimosúdnej dohody ohľadne dobrovoľnej podpory štúdia. Z toho dôvodu, že sa jedná o dobrovoľné finančné plnenie, sú tam podmienky k priebehu štúdia. Oprávnená sama tvrdí, že dosahuje výborné študijné výsledky, preto navrhovateľ nevidí dôvod, aby podmienky neplnila. Z princípu dobrovoľnosti odmieta prispievať oprávnenej pri akomkoľvek prerušení štúdia, pretože to môže byť zneužité a znova sa štúdium zo strany oprávnenej predĺži. Oprávnená však ústretové kroky navrhovateľa týkajúce sa finančnej mimosúdnej pomoci odmietla. Preto navrhovateľ nesúhlasí s tvrdeniami oprávnenej, ktorá obhajuje svoje 9 ročné vysokoškolské štúdium, čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, keď štandardná dĺžka štúdia trvá 5 najviac 6 rokov.

20. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom oprávnenej, že súd prvej inštancie „direktívne rozhodol“ o tom, že oprávnená nadobudla možnosť sa samostatne živiť ukončením vysokoškolského štúdia 1. stupňa. V plnej miere súhlasí s rozhodnutím súdu, pretože súd po zrelom uvážení navrhovateľom doložených dokladov a výpovedí na pojednávaniach rozhodol správne, čiže ošetrovateľstvo a všeobecné lekárstvo sú dva úplne odlišné odbory, ktorých absolventi získajú odlišné vedomosti a zručnosti, odlišné tituly a aj náplň ich práce bude úplne iná, i keď samozrejme ide o prácu v zdravotníctve. Súd potvrdil aj to, že len z dôvodu zmeny záujmu pracovať v inom odbore nemožno zaťažiť vyživovaciu povinnosť rodiča až na obdobie 9 rokov vysokoškolského štúdia, keď štandardná dĺžka je 5 resp. 6 rokov.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania ( ) s prihliadnutím na ust. a 65 sa zaoberal dôvodmi podaného odvolania oprávnenej osoby bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch II. a III. je potrebné v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia prvoinštančným súdom podľa zmeniť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

22. Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.08.2021 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére a zároveň žiadal vrátenie vyplateného výživného za obdobie od 07/2019 do 08/2021 v celkovej výške 7020 eur. V návrhu dôvodil najmä tým, že dcéra je schopná samostatne sa živiť, pretože ukončila bakalárske štúdium na Z. v U. v odbore ošetrovateľstvo. Jej štúdium na lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v R. (odbor všeobecné lekárstvo) považuje za odlišný študijný odbor, ktorý nepokladá za zvyšovanie si kvalifikácie v odbore ošetrovateľstvo. Taktiež dôvodil tým, že oprávnená ho o ukončení vysokoškolského štúdia v odbore ošetrovateľstvo neinformovala, urobila tak až doporučeným listom, kde mu oznámila, že ukončuje druhý ročník vysokoškolského štúdia na Slovenskej Zdravotníckej Univerzite v R. (odbor všeobecné lekárstvo). Oprávnená tak nastúpila na ďalšie štúdium bez konzultácie s navrhovateľom. Prvoinštančný súd vyhovel návrhu navrhovateľa a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k oprávnenej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená nadobudla možnosť a schopnosť samostatne sa živiť ukončením bakalárskeho štúdia v odbore ošetrovateľstvo, v ktorom mohla pokračovať na magisterskom štúdiu, ale neurobila tak. Taktiež uviedol, že zmenou záujmu pracovať v inom odbore nemožno zaťažiť vyživovacou povinnosťou rodiča až na obdobie 9 rokov denného vysokoškolského štúdia, keď štandardná dĺžka je päť resp. šesť rokov. Z obsahu spisu taktiež vyplynulo, že návrh v časti zaplatenia sumy 7020 eur vzal navrhovateľ späť, preto súd prvej inštancie v tejto časti zastavil konanie s prihliadnutím na ust. , .

23. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa , dôkazy súd ho hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Krajský súd v Nitre, posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania oprávnenej osoby, smerujúceho voči prvoinštančnému rozsudku zo dňa 09.02.2022 č. k. -114, v rámci tohto odvolacieho konania dospel k záveru, že je na mieste procesný postup podľa , ktorý sa prejavil v zmene výroku II. napadnutého rozsudku s následným zamietnutím návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti. Tým istým procesným postupom odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania. Odvolací súd v danom prípade aplikoval procesný postup podľa , pretože nevzhliadol splnenie podmienok pre potvrdenie, resp. zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd zastáva v danom prípade ten názor, že samotná skutočnosť, že oprávnená po ukončení bakalárskeho štúdia na Z. v U. (odbor ošetrovateľstvo) nastúpila na Slovenskú zdravotnícku Univerzitu v R. (odbor všeobecné lekárstvo), nemôže spôsobiť zánik vyživovacej povinnosti osoby povinnej. Taktiež neinformovanie navrhovateľa o trvaní a priebehu štúdia nemá vplyv na plnenie jeho vyživovacej povinnosti a nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na genézu vzťahov medzi otcom a dcérou.

25. Je zrejmé, že oprávnená vždy chcela študovať medicínu, avšak prijímacie skúšky sa jej nepodarilo úspešne absolvovať na prvýkrát. Samotné štúdium v odbore ošetrovateľstvo ju čiastočne pripravilo na prijímacie skúšky na medicínu. Odvolací súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletej dcére nemožno považovať za rozporné s ust. § 62 ods. 1 ZoR. Predovšetkým v konaní nebola preukázaná opakovaná zmena študijných odborov, zapríčinená ľahkovážnym prístupom plnoletej k štúdiu a ani jej neschopnosť vynaložiť primeranú mieru úsilia pre dosiahnutie vytýčeného študijného cieľa. V konaní ďalej nebolo preukázané také správanie plnoletej, ktoré by bolo možné hodnotiť vo vzťahu k navrhovateľovi ako výslovne úmyselné, a v rozpore so zásadami slušnosti a morálky v spoločnosti. Prioritným cieľom oprávnenej osoby bolo od ukončenia jej stredoškolského štúdia stať sa lekárkou, čo sa jej aj po skončení bakalárskeho štúdia aj podarilo, pričom absolvovanie odboru ošetrovateľstva práve pomohlo oprávnenej k úspešnému zvládnutiu prijímacej skúšky na odbor všeobecného lekárstva, ktorý jednoznačne súvisí s odborom všeobecného lekárstva.

26. Zánik vyživovacej povinnosti je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou. U oprávnenej osoby sa zohľadňuje vek, jeho zdravotný stav, štúdium ako príprava na budúce povolanie a uplatnenie sa v spoločnosti, samotná schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho majetkové pomery atď. Dieťa je schopné samo sa živiť až vtedy, keď je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pritom musí to byť práca, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a psychickým schopnostiam. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Zákon jasne uprednostňuje záujem oprávneného - dieťaťa, a preto v prípade, že ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo bakalárske štúdium, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká a to najmä za stavu, ktorý nastal v prejednávanej veci, že všeobecné lekárstvo nie je možné na území SR študovať aj diaľkovou formou.

27. Záverom odvolací súd apeluje na účastníkov konania, aby navzájom slušne komunikovali, ako sa na členov najbližšej rodiny patrí. Plnoletá dcéra pokiaľ prijíma finančné prostriedky od navrhovateľa, ktoré jej slúžia na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb, je potrebné, aby otcovi prejavovala patričnú úctu, a teda informovala ho o priebehu svojho štúdia. Na druhej strane, otec by mal rešpektovať svoje dieťa a podľa možnosti mu vytvoriť vhodné podmienky, umožňujúce pokojné a sústredené štúdium na vysokej škole, pretože prvoradým a dlhodobým cieľom jeho dcéry bolo štúdium všeobecného lekárstva,

ktorý cieľ sa oprávnenej podarí splniť aj za aktívnej pomoci jej rodičov, t. j. aj otca ako osoby povinnej platiť výživné.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhovel odvolaniu oprávnenej a zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch tak, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

29. O trovách prvoinštančného a aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a , tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ).