Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/21/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, právne zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, proti žalovanej: B. Š.Č., L.. XX.XX.XXXX, J. G. L. E., XXX XX G. L. E., o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -138 z 12. júla 2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a II. výroku.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania a zamietol návrh občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava na pribratie do konania podľa .

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu 15. apríla 2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že žalovaná nesplatila spotrebiteľský úver, ktorý jej poskytla jeho právna predchodkyňa. 2.2 Žalovaná sa v priebehu prvoinštančného konania nevyjadrila. 2.3 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že právna predchodkyňa žalobcu M. J. D., S.. D.. ako veriteľka a žalovaná ako dlžníčka 8. októbra 2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere OTP Refinance Exprese (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej veriteľka poskytla dlžníčke úver vo výške 9.550,- eur. V tejto zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 7,33 %, RPMN 9,52 %, priemerná hodnota RPMN 10,74 %, výška odplaty 8,31 %, najvyššia prípustná výška odplaty 22,02 %, celková čiastka 13.971,38 eur, výška splátok (1. - 106. = 129,65 eur; 107. = 129,25 eur), dátum splatnosti jednotlivých splátok (vždy k 20. kalendárneho mesiaca), termín splatnosti prvej splátka 20. december 2015 a termín konečnej splatnosti 20. október 2024. Časť V. zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky poplatky, ktoré bude dlžníčka povinná zaplatiť, ak nastane skutočnosť špecifikovaná v bodoch 1. a 2., vrátane poplatku za poistenie úveru. Podľa článku VIII. bod 2. písm. e) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je banka oprávnená vyhlásiť úver za splatný pred termínom splatnosti, ak podľa bodu 1. písm. a) dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti. Veriteľka výzvou z 15 marca 2018 oznámila dlžníčke, že nakoľko je v omeškaní so splácaním uvedeného úveru viac ako tri splátky, žiada ju o uhradenie dlžnej čiastky vo výške 2.060,08 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade nevyrovnania týchto záväzkov vyhlási

úver za predčasne splatný. Dlžníčka túto výzvu prevzala 20. marca 2018. Veriteľka listom z 9. júla 2018 oznámila dlžníčke vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a vyzvala ju na úhradu sumy 10.278,66 eur s upozornením, že v prípade neuhradenia uvedenej sumy bude oprávnená postúpiť predmetnú pohľadávku tretej osobe. Dlžníčka si tento list prevzala 12. júla 2018. Veriteľka ako postupca a žalobca ako postupník 17. júla 2019 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky veriteľky voči dlžníčke. Postupca oznámil postúpenie pohľadávky dlžníčke listom zo 17. júla 2019. Dlžníčka si zásielku obsahujúcu tento list v odbernej lehote neprevzala. Ku dňu postúpenia bola postupovaná pohľadávka vo výške 11.212,82 eur a pozostávala z istiny vo výške 8.766,35 eur, úrokov vo výške 2.179,54 eur, úrokov vo výške 98,33 eur a ostatného príslušenstva vo výške 168,60 eur. Žalobca si uplatnil iba nárok na zaplatenie časti istiny vo výške 3.000,- eur. Žalobca predložil súdu k skúmaniu bonity žalovanej žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru s uvedením údajov o rodinnom stave, počte detí, o jej zamestnaní, výške priemerného čistého mesačného príjmu za posledný polrok vrátane údajov o jej finančných záväzkoch. Prílohou tejto žiadosti bolo aj čestné vyhlásenie žalovanej, že jej mesačný príjem je vo výške 980,- eur. 2.4 Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním nesporne preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu a žalovaná 8. októbra 2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere majúcu charakter zmluvy v zmysle ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), na základe ktorej právna predchodkyňa žalobcu poskytla žalovanej úver vo výške 9.550,- eur. Táto zmluva obsahovala aj výšku úrokovej sadzby, výšku splátok, dátum splatnosti splátok, počet splátok, termín konečnej splatnosti úveru, RPMN, priemernú hodnotu RPMN, výšku odplaty, najvyššiu prípustnú výšku odplaty a poplatkov spojených s poskytnutím úveru. 2.5 Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie vyzval žalobcu, aby mu predložil listiny preukazujúce splnenie povinnosti podľa jeho právnou predchodkyňou. Žalobca na túto výzvu súdu reagoval tak, že mu predložil žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru podpísanú žalovanou, z ktorej vyplývajú údaje o jej rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške deklarovaného príjmu a finančných záväzkov. 2.6 V tejto súvislosti súd konštatoval, že vychádzajúc z ustanovenia je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. a nasl. (ďalej len „“), a ďalšie. Bolo na veriteľke, aby preukázala, že bonitu žalovanej náležite skúmala, že si splnila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia . Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime a o priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ). 2.7 Veriteľ v zmysle ustanovení a je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100 %-nej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo dlhodobo ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný

poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ). 2.8 Žalobca napriek výzve súdu nepredložil listiny preukazujúce overenie žalovanou deklarovaného príjmu z verejne dostupných registrov vrátane jej úveryschopnosti. Súdu nebol predložený výpis z úverového registra, z ktorého by bolo zrejmé, či právna predchodkyňa žalobcu zisťovala informácie o existujúcich záväzkoch z úverových vzťahov od iných bánk alebo nebankových subjektov. 2.9 V obdobných konaniach žalobca opakovane namieta procesný postup súdu, ktorý skúma splnenie podmienok odbornej starostlivosti podľa bez toho, aby túto skutočnosť namietal dotknutý spotrebiteľ. V danom prípade, preto súd prvej inštancie dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/2018, zo záverov ktorého vyplýva, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdy ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny, v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne. 2.10 Ustanovenie sa má vykladať tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). Keďže právna predchodkyňa žalobcu v súvislosti s overením bonity žalovanej pri poskytnutí predmetného úveru nemala k dispozícii všetky relevantné údaje o výške jej príjmu, ako aj výške celkového objemu jej výdavkov, došlo k naplneniu hypotézy , na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie právnej predchodkyne žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinností overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov a súčasne nemohol požadovať jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. 2.11 Žalobca predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej 17. júla 2019. Keďže predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky boli nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, potom v zmysle ustanovenia práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; iba za predpokladu, že ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku, alebo pobočku zahraničnej banky a súčasne prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. 2.12 Žalobcovi, ako postupníkovi, bolo v súlade s ustanovením rozhodnutím ODB-1627/2016 Národnej banky Slovenska udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia, čím je nepochybne splnená podmienka prechodu, resp. prevodu práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia . Avšak pre platnosť postúpenia sa vyžaduje preukázanie splnenia ďalšej podmienky v zmysle ustanovenia , teda že predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po termíne jeho konečnej splatnosti, resp., že sa pohľadávka stala splatnou pred uvedeným termínom. Keďže právna predchodkyňa žalobcu pre porušenie odbornej starostlivosti v zmysle ustanovenia nebola oprávnená predmetný úver predčasne zosplatniť, potom zo

strany žalobcu nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky platného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia . Pokiaľ právna predchodkyňa žalobcu pred postúpením pohľadávky predmetný úverový vzťah neukončila platne, potom žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania a bez platného postúpenia záväzku nie je na strane žalobcu ani dostatok aktívnej vecnej legitimácie. 2.13 Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si predmetnej pohľadávky, a to z dôvodu nepreukázania jej platného postúpenia v zmysle ustanovenia . 2.14 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia , , v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, . 2.15 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej aj „“) a s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnej žalovanej žiadne trovy konania nevznikli stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2.16 Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov 16. marca 2021 doručilo súdu prvej inštancie návrh na jeho pribratie do konania podľa . 2.17 Súd prvej inštancie návrh občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov na pribratie do konania zamietol z dôvodu, že v zmysle ustanovenia , môže súd do konania pribrať osobitný subjekt iba so súhlasom sporovej strany na ochranu práv, v ktorej má vystupovať, ktorý však zo strany občianskeho združenia predložený nebol. Súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť o pribratí osobitného subjektu do konania na ochranu práv spotrebiteľa aj preto, že súd z úradnej povinnosti musí prihliadať pri posudzovaní nároku zo spotrebiteľského úveru na jeho prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť, vrátane premlčania v súlade s ustanovením .

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci nebolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podmienkou platného postúpenia pohľadávky, pričom zdôraznil, že sa v žiadnom prípade nestotožňuje s aplikáciou na prejednávanú vec, pretože k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo pred účinnosťou tohto ustanovenia v znení, v akom ho aplikoval na vec prvoinštančný súd. Súd vôbec nevzal do úvahy prechodné ustanovenia k tomuto zákonnému ustanoveniu, v zmysle ktorých ustanovenie sa použije na právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej pred nadobudnutím účinnosti uvedeného ustanovenia len v takom prípade, ak by išlo o zmluvu o úvere uzatvorenú na dobu neurčitú, resp. v prípade, ak sa aj po nadobudnutí účinnosti uvedeného ustanovenia má alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Keďže spotrebiteľský úver bol žalovanej poskytnutý pred nadobudnutím účinnosti ustanovenia (20. novembra 2015) a mal by splatený 20. októbra 2024, išlo o zmluvu na dobu určitú - do doby vysporiadania dlhu vzniknutého čerpaním 20. novembra 2015. V prejednávanom prípade sa nejedná o úver, ktorý by bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej na dobu neurčitú, ani o úver ktorý mohol byť poskytnutý aj po nadobudnutí účinnosti ustanovenia . V tomto dôsledku teda bola aplikácia ustanovenia vylúčená prechodnými ustanoveniami k tomuto ustanoveniu. Zároveň podľa jeho názoru nie je vyriešenie právnej otázky platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pre výsledok tohto konania rozhodujúce, pretože vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nebolo podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol v postupe súdu prvej inštancie, ktorý aj napriek tomu, že pôvodná veriteľka splnila požiadavky zákonodarcu (a on predložil súdu žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru spolu s čestným vyhlásením žalovanej, ktoré preukazujú výšku príjmov a výdavkov žalovanej, ako aj iné skutočnosti ako je napr. rodinný stav v čase poskytnutia úveru), tieto požiadavky aktívne zmenil a prispôsobil zákonné ustanovenia zrejme s cieľom ochrany spotrebiteľa, ktorú zjavne nepoňal ako ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a závadnými výrobkami, ale ako požiadavku na zastúpenie spotrebiteľa a aktívne vyhľadávanie dôvodov zamietnutia

žaloby, a to aj za cenu výkladu zákona, ktorý nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, než jeho výkladom contra legem. Popritom neboli splnené ani podmienky hrubého porušenia povinnosti, nakoľko jeho právna predchodkyňa si preukázateľne splnila svoju povinnosť a pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou posúdila schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú bol poskytnutý, jeho výšku, príjem a výdavky žalovanej, jeho účel, ako aj rodinný stav žalovanej. V nadväznosti na to podotkol, že otázka skúmania bonity je vždy otázkou skutkovou, a preto pokiaľ tvrdil a tvrdí, že postupca bonitu riadne skúmal a žalovaná tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nespochybnila, je potrebné tieto jeho tvrdenia považovať za nesporné, teda za také, ktoré súd ďalej nedokazuje a ich výsledky si osvojí pri meritórnom rozhodovaní vo veci samej. Súd tým, že aktívne namiesto strany sporu rozporoval jeho tvrdenia prekročil svoje právomoci a porušil základnú zásadu nezávislosti a nestrannosti súdu vyjadrenú v článku 1 . Popritom sa žalobca nestotožnil ani so závermi súdu prvej inštancie, ktorý domnelú neplatnosť postúpenia uplatňovanej pohľadávky napriek riadnemu (a preukázanému) oznámeniu postupcu o postúpení takejto pohľadávky na neho automaticky spojil s nedostatkom jeho aktívnej vecnej legitimácia, a tým aj so zamietnutím žaloby. Mal za to, že názory súdu prvej inštancie sú v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ktoré zastali ten názor, že ani prípadná (domnelá) neplatnosť postúpenia pohľadávky nemá vo vzťahu dlžník - veriteľ (postupník) žiadnu relevanciu ohľadom aktívnej vecnej legitimácie postupníka na uplatňovanie pohľadávky a neplatnosť postúpenia možno riešiť len medzi postupcom a postupníkom, pretože postúpenie pohľadávky nemá okrem zmeny veriteľa pre dlžníka prakticky žiadny význam. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania na sumu 338,44 eur.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. V zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Súčasne odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. v ktorom najvyšší súd vyslovil, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude žalobca v spore úspešný závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, pričom o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

11. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že v slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, resp. satisfakčné. Stále totiž platí zásada, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

12. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca na výzvu súdu prvej inštancie, aby predložil všetky doklady a výstupy z registra, ktorými jeho právna predchodkyňa overovala schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia , súdu zaslal žiadosť žalovanej o poskytnutie spotrebného úveru a čestné vyhlásenie žalovanej o výške jej mesačného príjmu.

13. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd konštatuje, že z dokumentov predložených žalobcom nevyplýva, kto je zamestnávateľom žalovanej, či žalovaná je zamestnaná na dobu určitú alebo neurčitú, a či sú z jej príjmu vykonávané nejaké zrážky. Príjem tvrdený žalovanou nie je ničím preukázaný (ani správou zo Sociálnej poisťovne). Súd prvej inštancie teda mohol vychádzať iba z toho, že tvrdený príjem žalovanej je 980,- eur, pričom tento príjem možno považovať za hrubý príjem. Podľa kalkulačky čistej mzdy pre rok 2015 pri hrubej mzde 980,- eur čistá mzda predstavuje sumu 747,65 eur. Popritom zo žiadosti žalovanej o poskytnutie spotrebného úveru vypláva, že žalovaná už v čase podania žiadosti o predmetný úver splácala spotrebný úver, ktorý jej bol poskytnutý vo výške 9.600,- eur, mesačná splátka ktorého bola vo výške 156,- eur a z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov vyplýva, že žalovaná mala v roku 2015, teda v čase poskytnutia úveru štyri deti s rokom narodenia 2005, 2006, 2007 a 2013. Na základe toho možno podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že žalovaná bola aj bez toho, aby splácala úver, časť ktorého je predmetom tejto žaloby, vo finančnej tiesni a žiadnym spôsobom negarantovala splácanie úveru.

14. Na záver odvolací súd dodáva, že aktívna vecná legitimácia žalobcu posudzovaná súdom prvej inštancie predstavuje jednu zo základných podmienok konania. Keďže materiálny korektív Civilného

sporového poriadku umožňuje súdu prvej inštancie skúmať podmienky konania bez toho, aby nastala procesná aktivita sporových strán, nemožno aktivitu súdu prvej inštancie ohľadne zisťovania skutkových okolností týkajúcich sa bonity žalovanej strany považovať za svojvoľnú a v rozpore s princípom kontradiktórnosti.

15. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 23. júna 2004). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daným v ustanovení . Z rovnakých dôvodov nepovažuje za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a . Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).