Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-5-2019.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci manželov: C. G., L.. XX.X.XXXX, P. J. T. XX, XXX XX B., právne zastúpená JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov a C. G., L.. XX.X.XXXX, P. J. T. XX, XXX XX B., prechodne bytom E., XXXX, D. XX/ X, O., o rozvod manželstva, o odvolaní druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27Pc 10/2017 - 72 zo dňa 16.01.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov C. G., rod. J. nar. XX.X.XXXX a C. G., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., zväzok XX ročník XXXX strana XXX pod por. číslom XX, rozviedol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu na rozvod, vyjadrenie druhého manžela zo dňa 12.2.2019, výsluch účastníkov konania a obsah listinných dôkazov, na základe ktorých zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, pod por. číslom XX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo a z manželstva pochádzajú 4 deti, ktoré sú všetky plnoleté. V roku 1982 sa manželia presťahovali do bytu v B. k starej mame manželky, ktorú opatrovala a po smrti matky jej vznikol nárok na užívanie predmetného bytu. Neskôr došlo k zhoršeniu vzťahu a po 36. rokoch manželstva podal manžel návrh na rozvod, pričom manželstvo nebolo rozvedené, nakoľko manželka s návrhom na rozvod nesúhlasila. Neskôr podala návrh na rozvod manželka z dôvodu agresivity manžela, ktorého sa bojí, tiež z dôvodu, že v spoločnej domácnosti spolu nežijú už 3 a pol roka, manžel sa finančne nepodieľa na vedení spoločnej domácnosti, ani na výživnom voči nej, nekomunikuje s ňou, ani s deťmi a keď príde domov dochádza k rôznym incidentom (napr. rozrezal gaučovú súpravu, bol agresívny), pričom na neho spolu so synom podala trestné oznámenie. Manžel bol k otázke rozvodu vypočutý dožiadaným súdom v O., kde uviedol, že by si vedel predstaviť navštíviť manželského poradcu, ktorý by zistil, či je nejaká nádej na obnovenie spolužitia, ak by sa manželka cítila zodpovedná za svoje konanie. Zo strany manželky a jej sestry bol osočovaný z nevery, a preto v máji 2015 podal návrh na rozvod, ktorý následne vzal späť. Ďalej uviedol, že na zlom vývoji a zániku manželstva necíti a nemá vinu a žiadosť o rozvod navrhol odmietnuť ako neetickú.
Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 23 zákona č. 36/2005 Z. z. rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) a uviedol, že manželstvo v súčasnej dobe neplní zo žiadnych svojich funkcií, ktoré by plniť malo, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, neexistujú citové väzby medzi manželmi a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto manželstvo rozviedol. Považoval za preukázaný závažný rozvrat manželstva z dôvodu, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti 3 a pol roka, pričom manžel sa po späťvzatí návrhu na rozvod z roku 2015 do domácnosti naspäť neprisťahoval a na vedení domácnosti sa finančne nepodieľa. Navrhovateľka má z manžela strach, pretože je agresívny a z tohto dôvodu na neho podala aj trestné oznámenie. Súd prvej inštancie dodal, že z manželstva pochádzajú len plnoleté deti, preto rozvod manželstva nepovažoval v rozpore s ich záujmami.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie druhý manžel. Namietal nesprávne alebo neúplne zistený skutočný stav veci z dôvodu, že súd neprihliadol na ním uvádzané skutočnosti. Uznal, že ich manželstvo v súčasnosti neplní účel a v budúcnosti sa ťažko zlepší. Poukázal na užívanie ich spoločného majetku a svoju súčasnú nezamestnanosť. Uviedol, že po späťvzatí návrhu na rozvod chcel znovu užívať ich dom v B., avšak manželka mu kľúče od domu vrátila až potom, čo spomenul, že o pomoc požiada políciu. Manželku písomne požiadal o nájomné za užívanie jeho polovice domu, na čo nereagovala, ale nájomné od nej viac nepožaduje. V dome užíval jednu izbu pri návštevách, ktorú z hygienických dôvodov uzamkol, a ktorú následne manželka otvorila a znovu zariadila. Poukázal na kúpu nového auta, najmä pre jeho potrebu a uviedol, že o starom aute nevie, čo sa s ním stalo. Z týchto dôvodov bol toho názoru, že rozsudok je založený na nepravdách a účelových výmysloch, je neetický a nesúhlasil s ním. Navrhol ho v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Navrhovateľka sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v spojení s ust. § 2 zákona č 161/2015 Civilného mimosporového konania účinného od 1.7.2016 (ďalej len CMP), vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 62 a nasl. CMP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 5.4.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie druhého manžela nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením dôvodnosti podaného návrhu súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvedeným súdom prvej inštancie
5. K odvolaniu druhého manžela uvádza, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a vážne rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel. Súd prvej inštancie sa správne oboznámil s písomným vyjadrením druhého manžela zo dňa 25.4.2018 doručeným súdu dňa 30.4.2018 (č.l. 41), so zápisnicou zo zvukového záznamu o vykonaní dôkazov zo dňa 17.5.2018 pred Okresným súdom Floridsdorf v Rakúskej republike (č.l. 45 - 46 a č.l. 50 - 54), ako aj s jeho písomným vyjadrením zo dňa 12.1.2019 (č.l. 67). Uplatnenú námietku nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, lebo obnova manželského spolužitia nie je možná ( § 23 ods. 1 Zákona o rodine).
6. K ďalším skutočnostiam uvádzaným v odvolaní týkajúcim sa spoločného majetku odvolací súd uvádza, že otázka spoločného majetku účastníkov konania nebola predmetom tohto konania a bude predmetom konania o vyporiadane bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade podania návrhu na jeho vyporiadanie zo strany niektorého z účastníkov tohto konania, ak medzi nimi nedôjde k dohode o jeho vyporiadanie.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní súd rozhoduje o trovách konania na návrh, ktorý v danom prípade nebol podaný (§ 57 CMP)
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.