Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-17-2018.pdf
PDF · 111.75 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu JUDr. Ing. Veronika Škodová, PhD., IČO: 45 026 548, Dolná 139/6, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu: eMTrade, a. s. „v konkurze", IČO: 36 628 760, Ladomerská Vieska 269, 965 01 Ladomerská Vieska, právne zastúpený ŠKODA LEGAL, s. r. o., Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 244 259, proti žalovanému Alter Concept, s. r. o., IČO: 47 433 523, Lieskovská cesta 2279, 962 21 Lieskovec, právne zastúpený Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., IČO: 35 951 087, Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie sumy 16.430,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 16.430,88 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne: -zo sumy 2.332,92 € od 19. 10. 2017 do 29. 01. 2018, -zo sumy 1.785,92 € od 30. 01. 2018 do 05. 04. 2018, -zo sumy 591,96 € od 06. 04. 2018 do zaplatenia, -zo sumy 3.737,18 € od 23. 11. 2017 do 05. 04. 2018, -zo sumy 2.462,06 € od 06. 04. 2018 do zaplatenia, -zo sumy 3.847,82 € od 22. 12. 2017 do 05. 04. 2018, -zo sumy 2.462,06 € od 06. 04. 2018 do zaplatenia, -zo sumy 3.139,34 € od 26. 01. 2018 do 05. 04. 2018, -zo sumy 2.462,06 € od 06. 04. 2018 do zaplatenia, -zo sumy 3.516,38 € od 20. 02. 2018 do 05. 04. 2018, -zo sumy 2.462,06 € od 06. 04. 2018 do zaplatenia, -zo sumy 3.387,26 € od 21. 03. 2018 do 05. 04. 2018, -zo sumy 2.462,06 € od 06. 04. 2018 do zaplatenia, -zo sumy 3.528,62 € od 30. 04. 2018 do zaplatenia, -náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,-- €, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na upomínacom súde Okresný súd Banská Bystrica, žalobu dňa 13. 04. 2018, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného ako dlžníka, zaplatiť mu sumu 12.902,26 € titulom podlžností vyplývajúcich z Nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalobca uviedol, že vystavil žalovanému faktúry za nájomné a poskytnuté služby za obdobie od 8/2017 do 2/2018 v celkovej výške 19.960,90 €, tieto žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, čiastočne uhradil faktúru č. XXXXXXX v sume 547,-- € dňa 29. 01. 2018 na základe jednostranného zápočtu. Napriek viacerým výzvam žalovaný podlžnosti neuhradil. Na základe neuhradenia faktúr bola žalovanému zo strany žalobcu daná výpoveď z nájomnej zmluvy pre omeškanie sa s úhradou faktúr viac ako o jeden mesiac. Následne bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu dlhu, ktorú žalovaný v odbernej lehote neprevzal. Dňa 05. 04. 2018 žalovaný uhradil sumu 6.611,64 € v časti vyúčtovaných služieb spojených s nájmom (elektrická energia, spotreba vody, služba vrátnika). Zostatok dlhu tak činí 12.902,26 €. Žalobca si uplatnil žalovanú sumu spolu s príslušným úrokom z omeškania a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 40,-- €.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 10Up/224/2018 dňa 13. 09. 2018, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol doručovaný žalovanému elektronicky, v súdnom spise, ani v elektronickom súdnom spise sa však doručenka o dátume doručenia žalovanému nenachádza. Súd preto vychádzal z postupu upomínacieho súdu (ktorý nesprístupňuje odstupujúcemu súdu všetky doručenky k spisu), ktorý posúdil, že odpor podaný žalovaným vo veci bol podaný včas. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 01. 10. 2018, v ktorom uviedol, že v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom s poukazom na zmluvné dojednania, zanikli všetky nároky žalobcu voči žalovanému vrátane nároku na akékoľvek odmeny alebo plnenia. Preto žalovaný považoval nároky uplatňované žalobcom za neoprávnené. Rovnako namietol jednostranný zápočet žalobcu vzájomných pohľadávok, pretože zo zápočtu ani z prílohy nie je zrejmé ani jasné, ktoré konkrétne pohľadávky boli započítané, preto nemožno potvrdiť ani ich existenciu alebo oprávnenosť. Žalovaný preto tvrdil, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka neexistuje, preto je žaloba neoprávnená. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02. 10. 2018 bol žalovaný vyzvaný na doplnenie odporu v zmysle § 11 ods.3 zákona č. 307/2016 Z. z., na základe uznesenia žalovaný doplnil podaný odpor a potvrdil, že faktúry ohľadne uplatňovaného nároku mu boli doručené, žalovaný ich zafakturoval a eviduje uplatňovaný nárok vo svojom účtovníctve.
3. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
4. V danom prípade podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol vecné dôvody, odpor bol podaný včas a preto došlo k zákonnému dôsledku a to zrušenie platobného rozkazu.
5. Odpor spolu s doplnením bol doručený žalobcovi do vlastných rúk prostredníctvom právneho zástupcu dňa 07. 11. 2018 spolu s výzvou súdu, aby sa k podanému odporu vyjadril a zároveň, aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Písomným podaním doručené súdu 14. 11. 2018 žalobca navrhol s pokračovaním konania na príslušnom súde. Odpor žalovaného označil za účelový a nedôvodný. Žalobca uviedol, že ním uplatňovaný nárok sa týka obdobia od 8/2017 do 2/2018, t. j. počas obdobia trvania nájomného vzťahu na základe zmluvy. Nájomca až do končenia nájomného pomeru nebytové priestory riadne využíval, ako aj všetky služby spojené s predmetným nájmom. Svoj nárok žalobca tak považuje za oprávnený. Okrem toho žalovaný dňa 05. 04. 2018, t. j. po uplynutí výpovednej lehoty vykonal čiastočnú úhradu dlžných faktúr v rozsahu poskytnutých služieb. K námietkam o jednostrannom zápočte zo dňa 29. 01. 2018 žalobca uviedol, že došlo k započítaniu sumy 547,-- €, čo je určiteľné z predmetného zápočtu. Rovnako aj podľa prehľadu úhrad k jednotlivým faktúram je zrejmé, že aká čiastka z vykonanej čiastočnej úhrady za služby spojené s nájmom zo strany žalovaného dňa 05. 04. 2018 bola priradená k danej dlžnej faktúre. Vzhľadom na uvedené považuje svoj nárok žalobca v celom rozsahu za dôvodný.
6. Prejednávaná vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 27. 11. 2018 ako súdu miestne príslušnému. Súd v ďalšom konal o žalobe žalobcu. Vyjadrenie žalobcu spolu s uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. 11. 2018, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie, bolo doručené žalovanému dňa 03. 12. 2018. Žalovaný sa na výzvu súdu nevyjadril.
7. Elektronickým podaním doručené súdu 15. 01. 2019 žalobca podal návrh na zmenu žaloby - rozšírenie žaloby o sumu 3.528,62 € s príslušenstvom, nakoľko žalovanému bola vyúčtovaná uvedená suma faktúrou č. 2018038 za mesiac 3/2018 splatná 29. 04. 2018. Žalovaný faktúru neuhradil. Preto žalobca žiadal zaviazať žalovaného na celkovú istinu 16.430,88 € spolu s príslušným úrokom z omeškania a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 40,-- €. Uznesením zo dňa 16. 01. 2019 súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby rozšírením o sumu 3.528,62 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 30. 04. 2018 do zaplatenia. Uznesenie súdu spolu s rozšírením žaloby a výzvou súdu, aby sa do 7 dní k rozšírenému nároku žalobkyne vyjadril, bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 18. 01. 2019. Žalovaný sa písomne nevyjadril.
8. Súd vo veci vytýčil prvé pojednávanie na termín 20. 02. 2019. Žalovaný požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu mimosúdnych rokovaní o urovnaní sporu. Súd pojednávanie odročil a zároveň uložil žalovanému v lehote 1 týždňa oznámiť výsledok mimosúdnych rokovaní. Žalovaný výzvu súdu nesplnil. Následne bol urgovaný o oznámenie výsledkov mimosúdnych rokovaní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, žalovaný na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená dňa 06. 03. 2019 nereagoval, preto uznesením zo dňa 14. 03. 2019 bola žalovanému uložená poriadková pokuta. Na výzvu súdu žalobca oznámil, že trvá na podanej žalobe, nakoľko nedošlo k vyriešeniu sporu zmierne. Vo veci bol určený termín pojednávania na 24. 04. 2019, na ktorom súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že podaný odpor zo strany žalovaného považuje za nedôvodný, rovnako jeho pokus o mimosúdne vyrovnanie považoval len za účelový, pretože žalobcovi nepredložil žiaden návrh na vyrovnanie.
10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vzniesol dôkazný návrh a to výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý sa vie vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam ohľadne spornosti, či existencie nároku žalobcu, ktorú žalovaný v celom rozsahu poprel. Z dôvodu jeho hospitalizácie nebolo možné zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní. Doklad o tejto skutočnosti súdu nepredložil. Právny zástupca žalobcu namietol dôkazný návrh, považuje ho za ďalší prieťah v konaní zo strany žalovaného. Faktúry, ktorými bol účtovaný nárok žalobcu, neboli reklamované, ani vrátené. V tomto konaní mal žalovaný dostatok času uviesť konkrétne tvrdenia, pre ktoré nárok žalobcu neuvádza a predložiť doklady na jeho podporu.
11. Sudkyňa konštatovala, že obrana žalovaného doposiaľ neobsahovala žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých neuznáva žalovaný nárok uplatnený žalobcom. Preto jeho popretie súd považoval za neúčinné. Odpor žalovaného voči vydanému platobnému rozkazu obsahoval námietku neplatnosti jednostranného zápočtu zo strany žalobcu a všeobecnú námietku neexistencie nároku žalobcu z dôvodu zániku zmluvného vzťahu. Konkrétne skutkové okolnosti, na základe ktorých malo dôjsť k zániku nároku žalobcu, prípadne k jeho neexistencií však žalovaný neuviedol. Súd v ďalšom poukazuje na to, že v uznesení tunajšieho súdu zo dňa 29. 11. 2018, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, bol zároveň poučený, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany musia byť uplatnené včas, nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredloží včas, súd nemusí prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 C. s. p.).
12. Súd poukazuje na to, že podľa nového procesného poriadku bol do slovenského procesného práva ako nóvum zavedený právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. V súlade s § 149 C. s. p. sú týmito najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotno- právne námietky. Podľa § 151 ods.2 C. s. p., na účinné popretie skutkových tvrdení je potrebné, aby strana uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ktoré popiera, inak je popretie neúčinné. V tomto prípade súd konštatuje, že žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil nárok žalobcu, uviedol len všeobecnú skutočnosť o zániku jeho nároku z dôvodu zániku zmluvného vzťahu, čo samo o sebe je nedostatočným popretím skutkových tvrdení žalobcu. Preto súd uvedenú obranu žalovaného posudzuje ako neúčinnú. Žalovaný neuviedol, ktoré skutkové okolnosti by mali byť predmetom dokazovania pre prípad spornosti nároku žalobcu. V ďalšom súd poukazuje na to, že v zmysle novej procesnej úpravy bola precizovaná sudcovská koncentrácia konania za účelom zabránenia tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. V prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods.2 a 3 C. s. p. V zásade teda platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pokiaľ bol dodržaný postup v zmysle § 167 C. s. p., čo v danom prípade dodržané bolo. Súd síce má možnosť poskytnúť strane sporu aj na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy (§ 181 ods.4 C. s. p.), uvedené rozhodnutie je však vyhradené právomoci súdu. V tomto konkrétnom prípade sudkyňa nevzhliadla také dôvody, pre ktoré by bolo umožnené strane žalovanej dodatočne splniť povinnosť tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Strana žalovaného od podania odporu (doručený súdu 02. 10. 2018) až do skončenia lehoty plynúcej v zmysle uznesenia tunajšieho súdu z 29. 11. 2018, t. j. až do 18. 12. 2018 (uznesenie súdu doručené právnemu zástupcovi žalovaného 03. 12. 2018, poskytnutá 15-dňová lehota na vyjadrenie), mal možnosť uviesť všetky skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy na popretie nároku žalobcu. Žalovaný túto lehotu vôbec nevyužil a ani do určeného termínu pojednávania žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by poprel nárok žalobcu, neuviedol. Rovnako čas počas navrhnutých mimosúdnych jednaní nevyužil, zostal vo veci pasívny, ani na výzvy súdu nijako nereagoval. Dokonca ani na pojednávaní, ktoré bolo vo veci následne určené, žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by popieral nárok žalobcu, uviesť nevedel. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že k veci samej sa vyjadrí výlučne žalovaný sám. Súd ďalej poukazuje na to, že koncentrácia konania vyplýva zo všeobecných zásad vyjadrených v článku 8 C. s. p. tak, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a dôkazy v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony tiež nesmú viesť k prieťahom v konaní v zmysle článku 5 C. s. p. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Keďže žalovaný takto nepostupoval, nesie zodpovednosť za procesný následok svojho správania v konaní, ktorým je skutočnosť, že súd zamietol dôkazný návrh na výsluch konateľa žalovaného, pretože jeho vykonanie by si vyžadovalo odročenie pojednávania a právny zástupca žalovaného nevedel uviesť ani skutkové tvrdenia, ku ktorým mal byť vedený výsluch konateľa žalovaného. Preto súd prípadný návrh na odročenie pojednávania za uvedeným účelom a vykonanie navrhovaného dôkazu považoval za nedôvodný a zamietol ho. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie na základe navrhovaných listinných dokladov.
15. Podľa Dodatku k Zmluve o nájme nebytových priestorov z 29. 09. 2017, dojednanú medzi žalobcom (ako úpadcom, v mene ktorého koná správca konkurznej podstaty) a žalovaným ako nájomcom, bolo dojednané, že sa s účinnosťou od 01. 10. 2017 mení Zmluva o nájme nebytových priestorov, kde v článku 1 bol doplnený predmet zmluvy a účel nájmu, v článku 2 bol zmenený a doplnený bod 6 a 7 o úpravu výpovednej lehoty tak, že výpovedná lehota je 1 mesiac a začne plynúť od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane a končí sa uplynutím posledného dňa kalendárneho mesiaca. Výpoveď musí mať písomnú formu a musí v nej byť uvedený výpovedný dôvod, musí byť doručená druhej zmluvnej strane, inak je neplatná. Podľa bodu 7, prenajímateľ aj nájomca sú oprávnení vypovedať zmluvu aj bez udania výpovedného dôvodu, výpovedná lehota je 1 mesiac a začne plynúť od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane a končí uplynutím posledného dňa kalendárneho mesiaca. V článku 3 bolo dojednané nájomné a úhrada nákladov tak, že podľa bodu 1 bolo dojednané nájomné v celkovej výške 24.620,60 € ročne + DPH. Podľa bodu 2 je nájomné splatné v mesačných splátkach po 2.051,72 € + DPH, na základe vystavenej faktúry (spolu so službami poskytovanými s predmetom nájmu). Splatnosť faktúry bola 7 dní od jej vystavenia. Podľa bodu 5, spotrebu elektrickej energie bude nájomca uhrádzať prenajímateľovi podľa skutočne nameranej hodnoty na základe faktúry SSE. Nájomca sa bude podieľať na prevádzke trafostanice sumou 10,-- € mesačne + DPH. Podľa bodu 7, prenajímateľ zabezpečí službu nočných vrátnikov a nájomca sa na tejto činnosti bude podieľať vo výške 250,-- € mesačne + DPH. Podľa bodu 8 je areál zabezpečený dodávkou úžitkovej vody, nájomca sa bude podieľať na prevádzke sumou 15,-- € mesačne + DPH.
16. Žalovanému boli vyúčtované nájomné a služby nasledujúcimi faktúrami:
- faktúra č. XXXXXXX na sumu 2.332,92 € splatná 18. 10. 2017 (nájom 8 až 9/2017 + trafo + vrátnik + voda + elektrina),
- faktúra č. XXXXXXX na sumu 3.737,18 € splatná 22. 11. 2017 (nájom 10/2017 + služby),
- faktúra č. XXXXXXX na sumu 3.847,82 € splatná 21. 12. 2017 (nájom 11/2017 + služby),
- faktúra č. XXXXXXX na sumu 3.139,34 € splatná 25. 01. 2017 (nájom 12/2017 + služby),
- faktúra č. XXXXXXX na sumu 3.516,38 € splatná 19. 02. 2018 (nájom 1/2018 + služby),
- faktúra č. XXXXXXX na sumu 3.387,26 € splatná 20. 03. 2018 (nájom 2/2018 + služby),
- faktúra č. XXXXXXX na sumu 3.528,62 € splatná 29. 04. 2018 (nájom 3/2018 + služby).
17. Listom zo dňa 07. 02. 2018 oznámil žalobca žalovanému výpoveď zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov v súlade s článkom 2 bod 4 písm. b/ zmluvy v znení dodatku z dôvodu, že nájomca viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo preddavkov, alebo úhradami za služby poskytovaných spolu s nájmom. Výpovedná lehota je jeden mesiac a začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení písomnej výpovede, t. j. končí 31. 03. 2018. Podľa pripojeného záznamu z internetu o sledovaní zásielky bola zásielka doručená adresátovi dňa 09. 02. 2018.
18. Podľa Protokolu o odovzdaní a prevzatí v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov v súlade s Dodatkom bol označený ako odovzdávajúci (nájomca - žalovaný) a ako preberajúci (prenajímateľ - žalobca). Dňom 24. 04. 2018 nájomca odovzdal prenajímateľovi označené nebytové priestory bez závad. Zároveň bol poznačený stav elektromeru a odovzdaný 1 ks kľúčov od objektu.
19. Listom zo dňa 29. 01. 2018 oznámil žalobca žalovanému započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným právnym úkonom s poukazom na § 54 ods.4 zákona č. 7/2005 Z. z. v spojení s § 358 a nasl. OZ a § 580 OZ a to neuhradená faktúra č. XXXXXXX v sume 347.797,80 Sk na vzájomnú pohľadávku, ktorú má žalovaný voči žalobcovi z titulu neuhradenej faktúry č. C. v sume 547,-- € ku dňu 29. 01. 2018. Započítanie je konkretizované v prílohe. Po započítaní zostáva neuhradená faktúra č. XXXXXXX v sume 1.785,92 €. Bola pripojená príloha k zápočtu, kde je uvedená faktúra č. XXXXXXX, započítaná čiastka 547,-- €, zostatok neuhradenej faktúry 1.785,29 €, faktúra č. C. započítaná čiastka 547,-- €.
20. Výzvou zo dňa 29. 01. 2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu 12.510,26 € z titulu nájomného vzťahu, výzvou zo dňa 07. 03. 2018 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlhu 16.026,64 € titulom nájomného vzťahu.
21. Podľa tabuľky Prehľad faktúr a ich úhrad (čl. 21) žalobca evidoval k faktúre č. XXXXXXX úhradu dňa 29. 01. 2018 vo výške 547,-- €, úhradu dňa 05. 04. 2018 vo výške 1.193,96 €, zostatok dlhu 591,96 €, k faktúre č. XXXXXXX úhrada dňa 05. 04. 2018 v sume 1.275,12 €, zostatok dlhu 2.462,06 €, k faktúre č. XXXXXXX úhrada dlhu dňa 05. 04. 2018 v sume 1.385,76 €, zostatok dlhu 2.462,06 €, k faktúre č. XXXXXXX úhrada dlhu dňa 05. 04. 2018 v sume 677,28 €, zostatok dlhu 2.462,06 €, k faktúre č. XXXXXX úhrada dlhu dňa 05. 04. 2018 v sume 1.054,32 €, zostatok dlhu 2.462,06 €, k faktúre č. XXXXXXX úhrada dlhu dňa 05. 04. 2018 v sume 925,20 €, zostatok dlhu 2.462,06 €.
22. Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 116/1990 Zb., o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluvou o nájme môže prenajímateľ nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“), zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Podľa ods.3, veta prvá, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzatvára.
22.1. Podľa § 10 Zákona č. 116/1990 Zb., ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
22.2. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
22.3. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
22.4. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22.5. Podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Podľa ods.3, ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa ods.1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
22.6. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
22.7. Výška úrokovej sadzby ECB v období od 16. 03. 2016 je vo výške 0,00 %.
23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k vzniku obchodno-záväzkového vzťahu na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení predloženého Dodatku zo dňa 29. 09. 2017. Predmetom záväzkového vzťahu bolo užívanie nebytových priestorov žalovaným, žalovaný sa zaviazal v súlade so zmluvou mesačne uhrádzať dojednané nájomné a poplatky za dojednané služby poskytované spolu s nájmom. Ďalej bolo dojednané, že uvedené platby bude uhrádzať na základe faktúr vystavených žalobcom. Žalobca v konaní preukázal vystavenie faktúr, v podanom odpore žalovaný potvrdil, že predmetné faktúry mu boli doručené a vedie ich vo svojej účtovnej evidencii. nebolo preukázané, že by ich žalovaný akýmkoľvek spôsobom namietal. Rovnako súd považoval medzi stranami za nesporné, že na základe výpovede zmluvy zo strany žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu výpoveďou ku dňu 31. 03. 2018, žalobca doložil, že predmetné priestory mu boli žalovaným protokolárne odovzdané. Žalobca účtoval služby za dobu trvania nájomnej zmluvy, t. j. od 8/2017 do 3/2018. Nájomné spolu so službami boli účtované v súlade so zmluvným dojednaním. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by bol nárok žalobcu rozporovaný, jeho tvrdenie o ukončení zmluvného vzťahu nesúvisí so zánikom uplatneného nároku žalobcu. Súd preto zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi dlh spolu s príslušným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr pri zohľadnení platieb, ktoré žalobca evidoval. Úrok z omeškania bol uplatnený v súlade so zákonnými predpismi, preto súd aj v tejto časti nároku žalobcu vyhovel. Rovnako žalobcovi patrí aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vyčíslený vo výške 40,-- € jednorázovo (výrok č. I rozsudku). Žalovaný bude povinný tento dlh zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).
24. Súd záverom dodáva, že hoci bola dôvodná námietka žalovaného k neplatnosti jednostranného zápočtu, ktorý súd podľa obsahu posúdil ako neurčitý, pretože v predloženom jednostrannom zápočte bola nesprávne uvedená suma faktúry č. XXXXXXX (347.797,80 Sk ) a ani z pripojenej prílohy nevyplýva, na akú sumu a s akou splatnosťou mala byť vystavená faktúra č. FV XXXXXX, z ktorého dôvodu nie je možné posúdiť, či sa jedná o započítateľné pohľadávky, preto s poukazom na § 37 ods.1 OZ možno uvedený právny úkon považovať za neplatný z dôvodu neurčitosti. Rovnako z uvedeného nie je zrejmé, či došlo k správnemu určeniu zániku pohľadávky ku dňu 29. 01. 2018 tak, ako je uvedené v jednostrannom zápočte, pretože k zániku vzájomných záväzkov dochádza okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli, t. j. v čase splatnosti oboch pohľadávok. V ďalšom súd poukazuje aj na znenie § 54 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu. V tomto prípade došlo k vyhláseniu konkurzu dňa 08. 03. 2017 a pohľadávky žalobcu uplatnené v tomto konaní zjavne vznikli po vyhlásení konkurzu. Keďže nie je zrejmé, kedy vznikla započítaná pohľadávka žalovaného, nie je možné celkom jednoznačne posúdiť, či uvedené započítanie nie je v rozpore aj s uvedeným zákonným ustanovením. Súd však konštatuje, že hoci námietka žalovaného o neplatnosti jednostranného zápočtu zo strany žalobcu bola dôvodná, uvedené nemalo žiaden vplyv na výsledok sporu, pretože žalobca si uplatnil zrejme nižší nárok, než ktorý by mu patril pri posúdení neplatnosti jednostranného zápočtu.
25. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.