Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-36-2022.pdf
PDF · 146.67 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/36/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu ROLDA s.r.o., so sídlom Robotnícka 3944/4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 974 151, zast. JUDr. Ivan Heger, advokát, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 002 044 proti žalovanému Alter Concept s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 2279, 962 21 Lieskovec, IČO: 47 433 523, zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087 o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 14Cb/14/2020-269 zo dňa 30. septembra 2021 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp.zn. 14Cb/14/2020-269 zo dňa 30. septembra 2021 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Zvolen, odbor katastrálny, na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v okrese Zvolen, v Obci Lieskovec, v katastrálnom území N., a to budovu skladovej haly súpisné číslo 133, postavenú na parcele C-KN 1809, o výmere 1079 m2 , pozemok parc. č. C-KN 1814/6, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1695 m2 do 30-tich dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému (pôvodne označenému ako žalovanému 1/) a voči žalovanému OK - V Holding a.s., IČO: 35 792 795 (pôvodne označenému ako žalovaný 2/) uloženia povinnosti vypratať vyššie uvedené nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom označených nehnuteľností, ktoré nadobudol kúpou časti podniku dňa 08.11.2019 a podľa informácií správcu konkurznej podstaty, ktoré vyplývajú aj z konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 18Cb/17/2018, žalovaný (pôvodne žalovaný 1/) podľa zmluvy o nájme a dodatku k nej užíval predmetné nehnuteľnosti, ktorý nájom bol ukončený ku dňu 31.03.2018. Žalobcom nadobudnuté nehnuteľnosti mali byť zapratané hnuteľnými vecami patriacich vlastnícky pôvodne označeným žalovaným 1/ a 2/, ktorí však na výzvu žalobcu o presťahovaní vecí nereagovali. Podľa žalobcu sa malo jednať o hnuteľné veci ako súčasti technológie nachádzajúcej sa v interiéri objektu so súpisným číslom 133, napr. chladiaca veža, komín, dopravníky, triedič, keď hnuteľné veci sú nainštalované aj na príslušnom pozemku. Žalovaný 2/ v liste zo dňa 20.02.2020 uviedol žalobcovi na výzvu o vypratanie nehnuteľností, že žiada poskytnutie času na zabezpečenie spoločnosti, ktorá zabezpečí sťahovanie a požiadal o súčinnosť pri ohliadke potrebnej na sťahovanie. Na základe uvedeného žalobca pôvodne žalovanému 2/ zaslal aj návrh nájomnej zmluvy, avšak ku žiadnej reakcii na návrh tejto nájomnej zmluvy nedošlo. Žalobca v žalobe uviedol, že je
nesporné, že pôvodne označení žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi hnuteľných vecí, avšak z objektívnych dôvodov nedokáže preukázať vlastnícke právo k jednotlivým častiam hnuteľných vecí a ani pomer vlastníctva týchto hnuteľných vecí medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Keďže žalobca ako vlastník nemôže nehnuteľnosti užívať, vzhľadom na ich zapratanie hnuteľným majetkom pôvodne označených žalovaných 1/ a 2/, pričom títo užívajú nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, uplatnil si nárok žalobou a poukázal aj na podanie trestného oznámenia zo dňa 07.07.2020 pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 218 ods. 2 a 3 Trestného zákona vedeného na Okresnej prokuratúre Zvolen pod sp.zn. 1Pn 211/20/6611-1.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na výzvu súdu vo forme uznesenia v zmysle § 167 ods. 2 CSP reagoval len pôvodne označený žalovaný 2/ vyjadrením zo dňa 10.03.2021 ku ktorému sa následne na výzvu súdu vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 20.04.2021, v ktorom sa vyjadroval k námietke pôvodne označeného žalovaného 2/ o nedostatku jeho vecne pasívnej legitimácie ako aj k jeho námietke o tom, že vec nachádzajúca sa v objekte žalobcu je nehnuteľnou vecou, a to energetickým zariadením. Žalobca s takýmto tvrdením nesúhlasil, pretože vec nachádzajúca sa v budove nebola nikdy skolaudovaná, jedná sa o samostatné hnuteľné veci, tlakové nádoby, armatúry ventily potrubia a podobne, k čomu predložil aj príslušnú fotodokumentáciu. Uvedené veci sú pospájané dokopy a nachádzajúce sa v interiéri budovy so súpisným číslom 133. Jednotlivé zariadenia resp. diely sú spojené s podlahou skrutkami, ktoré je možné jednoducho odskrutkovať. Prípadné stavebné úpravy nenarušia ani strechu budovy ani obvodové murivá. Podľa žalobcu vypratanie nevyžaduje žiadne osobitné povolenie, objekt so súpisným číslom 133 nie je žiadnou výrobnou halou ani technickým priestorom v akom by malo pracovať zariadenie na spracovanie odpadu a v popise stavby so súpisným číslom 133 uvedenom na LV č. XXXX k.ú. N. je uvedené, že sa jedná o budovu. Účel a spôsob jej užívania nebol schválený na umiestnenie zariadenia na spracovanie odpadov. Uvedené zariadenie nebolo nikdy skolaudované, skúšobná prevádzka sa skončila pravdepodobne ešte v roku 2018 a platnosť všetkých povolení na akúkoľvek prevádzku zariadenia bola podmienená na konkrétny priestor, ktorý žalovaní 1/ a 2/ nevlastnia, nemajú súhlas na jeho užívanie a nemajú uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu. Uvedené zariadenie nie je vedené ani v registri zariadení na spracovanie odpadov vedenom Ministerstvom životného prostredia SR a nebolo v prevádzke minimálne 3 roky. Nesúhlasil ani s tvrdením pôvodne označeného žalovaného 2/ o potrebe zriadenia vecného bremena k tomuto zariadeniu, pretože toto nie je nehnuteľnosťou, ale zostavou samostatne hnuteľných vecí umiestnených v interiéri budovy. Stanovisko Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie k predčasnému užívaniu stavby UTDE 30 č. 2017/001445/RAT zo dňa 07.07.2017, ktoré predložil pôvodne označený žalovaný 2/ dokazuje len to, že zariadenie nie je a ani nikdy nebude možné v danom priestore prevádzkovať. Povolenia, súhlasy a nájomné zmluvy uvedené v tomto rozhodnutí pôvodne označení žalovaní 1/ a 2/ nemajú. Uvedené zariadenie bolo aj predmetom dražby a z dražobného oznámenia vyplýva, že predchádzajúci záložný veriteľ sa ho pokúšal speňažiť dražbou ako súbor hnuteľných vecí. Uvedené zariadenie je zároveň aj predmetom záložného práva k hnuteľnej veci na základe záložnej zmluvy č. 4001/15/001- ZZ-02 uzavretej medzi záložným veriteľom (pôvodne OTP Banka Slovensko a.s.) a záložcom zo dňa 08.01.2015.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe výzvy okresného súdu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu v zmysle § 167 ods. 4 CSP aj s poučením o následkoch sudcovskej koncentrácie konania sa po súdom určenej lehote vyjadril aj žalovaný, pôvodne označený žalovaný 1/. Vo svojom vyjadrení zo dňa 08.06.2021 uviedol, že je výlučným vlastníkom celého energetického zariadenia a poprel tvrdenia žalobcu v celom rozsahu. Tvrdenie žalobcu, že toto zariadenie nemôže byť nehnuteľnosťou, nakoľko nie sú vydané platné povolenia, resp. nie sú platné povolenia na prevádzkovanie tohto zriadenia resp., že zariadenie nie je vedené v registri zariadení na spracovanie odpadov, považoval za scestné, pretože vypršanie povolenia na prevádzkovanie určitého typu zariadení alebo jeho neregistrácia nemôže spôsobiť zmenu nehnuteľnej veci na vec hnuteľnú. Za irelevantné považoval aj to, že objekt so súpisným číslom 133 vo vlastníctve žalobcu, v ktorom sa energetické zariadenie nachádza, nie je výrobnou halou, ale technickým priestorom. Táto skutočnosť nemá vplyv na povahu technologického zariadenia. Poukázal na ustanovenie § 43a ods. 1 zákona č. 50/1276 Zb. (stavebný zákon), podľa ktorého stavby sa podľa stavebnotechnického vyhodnotenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby a inžinierske stavby sú stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu, a to v zmysle § 43a ods. 3 písm. k) stavebného zákona. V danom prípade vec (energetické zariadenie UTDE 30) nachádzajúce sa v objekte a na pozemku žalobcu je nehnuteľnou vecou, ktorá nie je predmetom evidencie podľa katastrálneho zákona. K otázke určenia
povahy technologického zariadenia, t.j. či sa jedná o vec hnuteľnú alebo nehnuteľnú navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, pričom úlohou znalca malo byť odpovedať na otázku „či energetické zariadenie UTDE 30 je hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť“. Žalovaný upozorňoval správcu konkurznej podstaty JUDr. Veroniku Škodovú, od ktorej žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol, na potrebu konzervácie zariadenia a na odbornú demontáž celého zariadenia pričom niekoľkokrát sa snažil domôcť odbornej ohliadky, ktorá mu umožnená nebola. Vstup do priestorov mu bol opakovane odmietnutý, a to aj zo strany žalobcu. Odkázal na svoje listy adresované správcovi konkurznej podstaty zo dňa 12.02.2019 ako aj žalobcovi zo dňa 03.07.2020 a zo dňa 03.02.2021. Bol to samotný žalobca ktorý svojím konaním po nadobudnutí areálu tým, že žalovanému neumožnil vstup do objektu, tomuto spôsobil škodu na majetku, keďže mu nebolo umožnené technologické zariadenie v jeho vlastníctve zakonzervovať a udržiavať. Pokiaľ v oznámení o dražbe bolo uvedené zariadenie definované ako súbor hnuteľností vecí, vyhlasovateľ dražby nemusel mať stanovisko odborne spôsobilej osoby na posúdenie predmetu dražby. Toto oznámenie preto nemôže byť relevantné z hľadiska určenia, či sa jedná o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Aj v prípade uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva táto bola podpísaná v roku 2015, t.j. v čase, keď ešte toto energetické zariadenie nebolo dokončené a kompletizované. Ani túto zmluvu preto nie je možné považovať za relevantnú pri posúdení povahy uvedenej veci.
5. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že na základe vyjadrenia žalovaného (pôvodne označeného žalovaného 1/) zo dňa 08.06.2021 žalobca zobral žalobu späť voči pôvodne označenému žalovanému 2/ dňa 06.09.2021 a okresný súd uznesením sp.zn. 14Cb/14/2020-223 zo dňa 08.09.2021 konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Po takomto zastavení konania voči pôvodne označenému žalovanému 2/ ostal v konaní pôvodne označený žalovaný 1/, ďalej „žalovaný“.
6. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní dňa 30.09.2021 strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach, pričom žalobca poukázal na to, že znalecké dokazovanie na určenie povahy daného zariadenia je otázkou právnou a preto nesúhlasil s jeho nariadením. Žalovaný uviedol, že od 28.09.2021 začal v danej nehnuteľnosti odpájať elektrické časti technologického zariadenia a ďalej bude v týchto úkonoch pokračovať po 04.10.2021. O tejto skutočnosti informoval žalobcu a jeho cieľom bolo dohodnúť sa v rámci súdneho konania pred otvorením prvého pojednávania a zároveň sa dohodnúť aj na ďalšom postupe odstraňovania ďalších častí technologického zariadenia, pričom prístup do nehnuteľností bol žalovanému umožnený. Žalobca potvrdil informáciu o začatí postupného odstraňovania zariadenia z jeho nehnuteľností s tým, že žalovaný začal odstraňovať elektrické časti technologického zariadenia čím potvrdil, že má sprístupnenú nehnuteľnosť za účelom vypratania a že je možné technologické zariadenie odstrániť.
7. Po vykonaní dokazovania dospel okresný súd k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, ktorej v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti patriace žalobcovi. Podľa okresného súdu v konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom v celosti predmetných nehnuteľností, vypratania ktorých sa voči žalovanému domáha. Jeho vlastnícke právo spochybnené nebolo a v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) sa ako vlastník domáhal súdnej ochrany jeho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 OZ voči žalovanému, ktorý neoprávnene zasahuje do jeho vlastníctva. Okresný súd poukázal na znenie § 123 OZ, podľa ktorého obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať, brať plody a s vecou nakladať. Poukázal na to, že spôsob súdnej ochrany vlastníckeho práva je charakterizovaný a realizovaný predovšetkým dvoma druhmi žalôb na plnenie, a to žalobou na vydanie veci (actio reivindicatio) a zapieracou žalobou (actio negatoria). Žalobca podal žalobu o ochranu vlastníckeho práva ako žalobu na vydanie veci (actio reivindicatio) a pretože ide o nehnuteľnosť, resp. o ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, správne formuloval žalobný petit na vypratanie nehnuteľnosti. Túto podal ako vlastník nehnuteľností, jeho vlastnícke právo bolo preukázané a nespochybnené a preto okresný súd konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby na ochranu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Konštatoval, že v konaní bolo nesporné, že v nehnuteľnostiach patriacich žalobcovi sa nachádzajú veci vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to umiestnené technologické zariadenie, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný (pôvodne označený žalovaný 1/). Žalobca nehnuteľnosti, ktoré žiadal vypratať, nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2019 bez uvedeného technologického zariadenia, čo sporné v konaní nebolo. Žalovaný potvrdil, že je výlučným vlastníkom uvedeného technologického zariadenia a nepopieral tvrdenia žalobcu, že toto zariadenie sa nachádza v nehnuteľnostiach patriacich žalobcovi. Pôvodný nájomný vzťah žalovaného k týmto nehnuteľnostiam bol ukončený ku dňu 31.03.2018, čo sporné nebolo a po tomto dátume žalovaný nepreukázal žiaden právny dôvod užívania daných
nehnuteľností. Okresný súd poukázal na to, že v nehnuteľnostiach žalobcu sa nachádza technologické zariadenie patriace žalovanému nemalého rozsahu a žalovaný tým zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu k daným nehnuteľnostiam, pretože žalobca ich nemôže užívať bez obmedzenia a nemôže s nimi bez obmedzenia nakladať z dôvodu obmedzenia vlastníckeho práva v dôsledku ich zapratania technologickým zariadením patriacim žalovanému. Pretože žalovaný nepreukázal žiaden právny dôvod na užívanie nehnuteľností patriacich žalobcovi, ich zaprataním technologickým zariadením patriacim žalovanému, je pasívne legitimovaný v tomto konaní na uloženie povinnosti vypratania uvedenej nehnuteľnosti, teda je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide. Okresný súd konštatoval, že žalovaný si je vedomý tohto neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, keď bolo v konaní potvrdené, že dňom 28.09.2021 začal žalovaný s demontovaním elektrických častí technologického zariadenia, ktoré sa nachádza v nehnuteľnostiach žalobcu a ďalej mieni pokračovať v odstraňovaní ďalších častí technologického zariadenia, pričom žalobcom bol umožnený prístup do daných nehnuteľností. Podľa okresného súdu keďže však uvedené zariadenie nebolo demontované celé, bolo dôvodné žalobe žalobcu o vypratanie nehnuteľnosti vyhovieť. Podľa okresného súdu bolo dôvodné žalobe vyhovieť, pretože žalobca preukázal, že je vlastníkom nehnuteľností, je nesporné, že sa v nich nachádza technologické zariadenie patriace žalovanému a tiež je preukázané, že umiestnením technologického zariadenia dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam. Na základe uvedeného boli podľa okresného súdu naplnené hmotnoprávne predpoklady na vyhovenie žalobe podľa § 126 ods. 1 OZ.
8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že napriek tomu, že žalovaný (pôvodne označený žalovaný 1/) sa k žalobe nevyjadril na výzvu súdu v určených lehotách, a to ani pod následkom uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, okresný súd sa zaoberal námietkami žalovaného, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd sa zaoberal hlavne žalovaným vznesenou námietkou, že uvedené technologické zariadenie je nehnuteľnosťou a jeho procesným návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania na zodpovedanie otázky, či energetické zariadenie UTDE 30 je hnuteľná alebo nehnuteľná vec. Poukázal na znenie § 118 ods. 1 OZ definujúce predmet občianskoprávnych vzťahov ako veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom veci môžu byť hnuteľné a nehnuteľné podľa § 119 ods. 1 OZ a nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby pevne spojené so zemou pevným základom podľa § 119 ods. 2 OZ. Poukázal na to, že Občiansky zákonník pojem „stavba“ nedefinuje. Podľa okresného súdu je potrebné tento pojem vykladať za pomoci iných právnych predpisov, v danom prípade podľa právnej úpravy v stavebnom zákone. Odkázal na znenie § 43 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojeným so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými skrutkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenie technického vybavenie územia, e) umiestnenie pod zemou. Poukázal na znenie § 43a ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavby sa podľa stavebnotechnického vyhodnotenia a účelu členenia členia na pozemné a inžinierske stavby a v zmysle § 43a ods. 3 písm. k) inžinierske stavby sú stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu. Dospel k záveru, že charakter tohto zariadenia je pre daný spor o vypratanie nehnuteľností nevýznamný. Tento záver odôvodnil tým, že aj keby uvedené technologické zariadenie patriace žalovanému bolo inžinierskou stavbou podľa § 43a ods. 3 písm. k) stavebného zákona pre spor o vypratanie je povaha a charakter tohto zariadenia otázkou nie rozhodujúcou. Právne významné je to, že žalobca je vlastníkom objektu a pozemku na ktorom sa toto technologické zariadenie nachádza, žalovaný je výlučným vlastníkom daného technologického zariadenia, ktoré sa nachádza v nehnuteľnostiach žalobcu bez akéhokoľvek právneho dôvodu, čím dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, ktoré je chránené podľa § 126 ods. 1 OZ.
9. Rozhodné podľa okresného súdu je to, že technologické zariadenie je vecou podľa § 118 ods. 1 OZ a môže byť teda predmetom občianskoprávnych vzťahov pričom to, že sa jedná pri technologickom zariadení o vec nebolo sporné a nebol spor ani v tom, že sa jedná vec o odstrániteľnú. Tomu, že sa jedná o odstrániteľnú vec svedčí aj to, že ešte počas súdneho konania žalovaný pristúpil k demontáži tohto technologického zariadenia. Je na žalovanom ako vlastníkovi technologického zariadenia aby ho vzhľadom na jeho charakter demontoval, resp. zabezpečil demontáž v zmysle príslušných právnych predpisov, keďže ide o technologické zariadenie určené na likvidáciu nebezpečného odpadu. Jeho povinnosťou je zabezpečiť technologický a bezpečnostný projekt demontáže zariadenia na vlastné náklady. Na takéto odstránenie sa vyžaduje súčinnosť žalobcu, ktorá žalovanému aj poskytnutá bola, keďže došlo k začatiu demontáže technologického zariadenia. Keďže žalobca požadoval vypratať z
objektu a z pozemku vec, technologické zariadenie, ktoré je odstrániteľné, žaloba spĺňala náležitosti vykonateľnosti žalobného petitu. Nebolo preto dôvodné vyhovieť návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania o určenie povahy technologického zariadenia okrem iného aj z dôvodu, že sa jedná o otázku právnu a nie skutkovú. Otázka právna nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania. Tým, že žalovaný začal s demontážou, vyvrátil svoje vlastné tvrdenie, že demontáž vyžaduje „súhlas“ záložného veriteľa. Predmet zálohu je podľa okresného súdu odstrániteľný a ak záložná zmluva bola uzavretá na predmet zálohu ako „hnuteľnej veci“, nie je tým dotknuté právo záložného veriteľa na predmet zálohu v prípade naplnenia zákonných podmienok na výkon záložného práva. Okresný súd ďalej konštatoval, že žalovaný v konaní predložil ako dôkazy len listy zo dňa 12.02.2019, 03.07.2020 a 03.02.2021, ktorými preukazoval svoj záujem o technologické zariadenie nachádzajúce sa v objekte a na pozemku žalobcu, avšak žiadne iné dôkazy ako vlastník technologického zariadenia nepredložil. Podľa okresného súdu sa jedná o ďalší dôvod na odmietnutie vykonania dôkazu znaleckým dokazovaním, ktoré žalovaný navrhol. Takéto znalecké dokazovanie má slúžiť na odstránenie sporných skutkových otázok, ktoré vyplývajú nielen z tvrdení strán sporu, ale aj z predložených dôkazov. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy v tomto smere a jeho návrh na nariadenie znaleckého dokazovania bol aj z tohto dôvodu neopodstatnený. Takýto dôkaz nebol navyše navrhnutý ani v rámci uplatnenia zásady sudcovskej koncentrácie konania.
10. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa okresný súd riadil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi ako strane úspešnej v konaní náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
11. Proti uvedenému rozsudku podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. V ňom uviedol, že v priebehu celého konania poukazoval na skutočnosť, že technologické zariadenie je nehnuteľnou vecou, čo bolo sporným tvrdením a preto navrhol znalecké dokazovanie. Nesúhlasil s odôvodnením okresného súdu o nevykonaní znaleckého dokazovania so zdôvodnením, že zodpovedanie tejto otázky je otázkou právnou a nie skutkovou a preto nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania. Odkázal na znenie § 207 ods. 1 CSP a aj v prípade pripustenia, že sa jedná o otázku právnu a nie skutkovú, uvedené nevylučuje vykonať znalecké dokazovanie v tom smere, či technologické zariadenie spĺňa atribúty stavby a tým nehnuteľnej veci, najmä s ohľadom na charakter a zložitosť odstraňovania tohto zariadenia, na ktoré žalovaný poukazoval v konaní ( spracovanie projektu jeho odstránenia, vydanie úradného povolenia na jeho odstránenie a nevyhnutný stavebnotechnický zásah do nehnuteľnosti žalobcu - odkrytie časti strechy). Vytkol napadnutému rozhodnutiu, že napriek odmietnutiu vykonania znaleckého dokazovania s tým, že ide o otázku právnu a nie skutkovú, túto rozhodujúcu právnu otázku okresný súd v rozsudku vôbec nezodpovedal. V rozsudku vôbec neuviedol svoju právnu úvahu a najmä záver o tom, či technologické zariadenie je alebo nie je nehnuteľnou vecou. Podľa žalovaného uvedené technologické zariadenie ako energetické zariadenie spĺňa atribúty (inžinierskej) stavby a s poukazom na § 119 Občianskeho zákonníka je nehnuteľnou vecou. Nesúhlasil preto so záverom okresného súdu, že vyriešenie otázky, či sa jedná o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, je nepodstatné pre daný spor. Podľa žalovaného okresný súd nielenže nenariadil žalovaným požadované znalecké dokazovanie na určenie povahy predmetného zariadenia, ale túto podstatnú otázku ani sám v napadnutom rozhodnutí nezodpovedal a nesprávne konštatoval, že nie je pre konanie rozhodujúca. Takýmto postupom súdu došlo k porušenia práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, keďže nevykonal navrhovaný dôkaz a vec nesprávne právne posúdil najmä s ohľadom na nevykonateľnosť podanej žaloby (žalobou sa nemožno domáhať vypratania nehnuteľnosti z inej nehnuteľnosti). Na základe uvedeného navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 07.02.2022. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne a dôvodné. Súhlasil so záverom okresného súdu, že aj keby predmetné technologické energetické zariadenie patriace žalovanému bolo inžinierskou stavbou podľa § 43 ods. 3 písm. k) stavebného zákona, pre spor o vypratanie je povaha a charakter tohto zariadenia otázkou nie rozhodujúcou. Naďalej však trval na svojom vyjadrení, že sa nejedná o technologickú stavbu ani inú stavbu, ale len o súbor vzájomne prepojených hnuteľných vecí a ani toto tvrdenie už v čase podania vyjadrenia žalobcu neplatí, keďže žalovaný časť zariadení demontoval a vyhodil do šrotu. Poukázal na to, že argumentácia žalovaného o potrebe predchádzajúceho spracovania projektu odstránenia, vydania úradného povolenia na odstránenie a nevyhnutného stavebnotechnického zásahu do nehnuteľností žalobcu je v kontexte prebiehajúcej demolácie realizovanej žalovaným pri odstraňovaní stavby bezpredmetná. Bezpredmetné je preto aj vykonávanie znaleckého dokazovania,
ktoré má zodpovedať na otázku či zariadenia, ktoré už žalovaný z polovice rozobral a vyhodil do šrotu, boli alebo neboli nehnuteľnosťou. K tomuto vyjadreniu priložil aktuálne fotografické snímky z interiéru skladovej haly. Žalobca nebránil žalovanému v odvoze železného šrotu, pričom aj na priľahlých pozemkoch vo vlastníctve žalobcu ponechal žalovaný rôzne odpady z čiastočnej demontáže. Zároveň informoval konajúci súd, že žalobca v súlade s platným povolením na odstránenie stavby začal s búraním nehnuteľnosti - budovy skladovej haly súpisné číslo 133, postavenej na parcele č. C-KN 1809 o výmere 1079 m2. Z dôvodu začatia týchto búracích prác žalovanému okrem iného nebráni vo vyprataní už ani ním deklarovaná prekážka spočívajúca v stavebnotechnickom zásahu do nehnuteľností žalobcu - odkrytie časti strechy. Podľa žalobcu budova ku dňu podania tohto jeho vyjadrenia už strechu nemá a žalovaný si môže zabezpečiť adekvátnu zdvíhaciu techniku a dokončiť vypratanie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
13. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 03.03.2022. V ňom poukázal na to, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného obsahuje len všeobecné konštatovanie o správnosti napádaného rozsudku bez toho, aby sa žalobca relevantným spôsobom vyjadril ku konkrétnym nedostatkom napádaného rozsudku, ktoré namietal žalovaný v odvolaní. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa všetky zákonom požadované atribúty. Vzhľadom na uvedené žalovaný zotrval na podanom odvolaní.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku ( ďalej „CSP“ ) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom v 1/1-ine nehnuteľností, a to budovy súpisné číslo 133 postavenej na parcele C-KN 1809, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.079 m2, pozemku parc.č. C-KN 1814/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1695 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) podľa výpisu z LV č. XXXX pre okres Zvolen, pre Obec Lieskovec a pre katastrálne územie N..
16. Výzvou na vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 11.02.2020 žalobca vyzval pôvodne žalovaných 1/ a 2/ na bezodkladné vypratanie nehnuteľnosti „súp.č. 2279, postavenej na parc. KN-C 1809, k.ú. N., zapísanej na LV č. XXXX“. V tejto výzve žalobca uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť spolu s priľahlými pozemkami, najmä parc. KN-C 1814/6 nadobudol dňa 08.11.2019. V nehnuteľnosti sa nachádzajú bližšie nešpecifikované technologické zariadenia, ktoré v rámci nadobudnutia nehnuteľnosti nenadobudol, nakoľko neboli súčasťou konkurznej podstaty tvoriacej predaj podniku. Vzhľadom k tomu, že pôvodne žalovaní 1/ a 2/ nemali k nehnuteľnosti uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu mal za to, že predmetnú nehnuteľnosť užívajú bez právneho dôvodu, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohacujú. Z týchto dôvodov žalobca požiadal o bezodkladné vypratanie predmetných zariadení a zároveň o zaslanie stanoviska, časového plánu prác k vyprataniu, a to do 7 dní odo dňa doručenia výzvy.
17. Pôvodne žalovaný 2/ spoločnosť OK - V Holding a.s., IČO: 35 792 795 v liste zo dňa 19.06.2020 označenom „MK2020/54“ prostredníctvom právneho zástupcu právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že nie je vlastníkom celého zariadenia umiestneného v nehnuteľnosti, ale len jeho malej časti, ktorá je v užívaní vlastníka ostatných častí zariadenia. Súčasne upozornil, že demontáž časti zariadenia umiestneného v nehnuteľnosti, ktoré je v jeho vlastníctve, nie je z technologických, ale najmä z bezpečnostných dôvodov možné realizovať bez súčasnej demontáže celého zariadenia (vzhľadom na charakter, účel a stav zariadenia je vylúčené bezpečné odstránenie akýchkoľvek jednotlivých častí zariadenia neodborným a nekoordinovaným postupom). S prihliadnutím na túto skutočnosť požiadal vlastníka ostatných častí zariadenia o jeho súčinnosť pri demontáži. Podľa informácie vlastníka ostatných častí zariadenia tento nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom disponovať so zariadením bez predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa, ktorý má k zariadeniu (mimo častí v jej vlastníctve) záložné právo. Súhlasom záložného veriteľa podľa informácie dostupnej od vlastníka ostatných častí zariadenia, tento nedisponuje. Ďalej v liste je uvedené, že spoločnosť je pripravená bezodkladne po splnení technologických a bezpečnostných podmienok demontáže zariadenia pristúpiť k demontáži a vyprataniu ním vlastnených častí zariadenia umiestneného v nehnuteľnosti.
18. Podľa mailu zo dňa 24.02.2020 odoslaného žalobcom pre pôvodne označeného žalovaného 2/, žalobca ako prílohu tohto mailu zaslal pôvodne žalovanému 2/ návrh nájomnej zmluvy s dátumom vzniku nájmu od 01.01.2020. Súčasne požiadal o vyjadrenie k návrhu zmluvy.
19. Žalobca k žalobe a k vyjadreniu zo dňa 20.04.2021 doložil fotodokumentáciu technologického zariadenia, ktoré žalobou požadoval z nehnuteľností v jeho vlastníctve vypratať (č.l. 23-25, č.l. 96-103 spisu).
20. Žalobca podal dňa 07.07.2020 trestné oznámenie datované dňom 19.06.2020 na Okresnú prokuratúru Zvolen, ktoré bolo zaevidované pod Sp.zn. 1Pn 211/20/6611-1. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Zvolen č. 1Pn 211/20/6611-3 zo dňa 30.07.2020 vyplýva, že žalobca na Okresnú prokuratúru Zvolen podal trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Okresná prokuratúra Zvolen týmto upovedomením oznámila žalobcovi, že v uvedenej trestnej veci postupom podľa § 198 ods. 1 Trestného poriadku trestné oznámenie bolo odovzdané na ďalšie trestné konania vyšetrovateľovi PZ OR PZ, Odbor kriminálnej polície Zvolen.
21. Podľa rozhodnutia č. 116 zo dňa 21.04.2020 Obce Lieskovec ako správcu dane, žalobcovi týmto rozhodnutím bola správcom dane Obcou Lieskovec vyrubená daň na rok 2020 za nehnuteľnosti uvedené v tomto rozhodnutí v sume 9.177,24 Eur.
22. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 18Cb/17/2018 zo dňa 24.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica Sp.zn. 43Cob/80/2019 zo dňa 30.10.2019 vyplýva, že v uvedenom konaní sa JUDr. Ing. Veronika Škodová, PhD., IČO: 45 026 548, Dolná 139/6, 974 01 Banská Bystrica, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu eMTrade, a.s., „v konkurze“, IČO: 36 628 760, Ladomerská Vieska 269, 965 01 Ladomerská Vieska domáhala proti žalovanému Alter Concept, s.r.o., IČO: 47 433 523, Lieskovská cesta 2279, 962 21 Lieskovec zaplatenia sumy 16.430,88 Eur s príslušenstvom z titulu dlhu vyplývajúceho z Nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, resp. nájomného a úhrad za poskytnuté služby za obdobie 08/2017 do 02/2018. Prvoinštačný súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, druhoinštačný súd rozsudok prvoinštačného súdu potvrdil. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalovaný, t.j. pôvodne žalovaný 1/ potvrdil, že došlo k ukončeniu zmluvného nájomného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o nájme nebytových priestorov ku dňu 31.03.2018. V uvedenom súdnom konaní bol predložený aj Protokol o odovzdaní a prevzatí v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov v súlade s Dodatkom, na základe ktorého ku dňu 24.04.2018 žalovaný ako nájomca odovzdal prenajímateľovi označené nebytové priestory bez závad.
23. Z Úradného výpisu (aktuálny čiastočný) z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp) zo dňa 20.04.2021 vyplýva, že pod spisovou značkou NCRzp: 348/2015 dňa 08.01.2015 bolo zaregistrované záložné právo s označením záložcu: eMTrade a.s., IČO: 36 628 760, Ladomerská Vieska 269, 965 01 Ladomerská Vieska s označením záložného dlžníka: emovis s.r.o., IČO: 47 433 523, Ladomerská Vieska 269, 965 01 Ladomerská Vieska a s označením veriteľa: OTP banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova 5, 813 54 Bratislava pre pohľadávku s najvyššou hodnotou istiny: 4.640.000,00 Eur. Z tohto Úradného výpisu ďalej vyplýva, že záložné právo bolo zaregistrované vo vzťahu k Zmluve o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 4001/15/001-ZZ-02 zo dňa 08.01.2015, ktorá bola uzatvorená medzi označeným záložným veriteľom a označeným záložcom dňa 08.01.2015. Záloh tvorila technologická linka špecifikovaná v Prílohe č. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 4001/15/001-ZZ-02.
24. Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 249/2019 s dátumom vydania dňa 30.12.2019 (č.l. 106-152), vyplýva zverejnenie o dražbe technologického zariadenia ako „súboru hnuteľných vecí“.
25. Žalovaný, t.j. pôvodne žalovaný 1/ v liste zo dňa 03.02.2021 adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu upozorňoval na špecifiká demontáže jednotlivých častí zariadenia. Súčasne ho vyzval, aby mu oznámil termín možnej obhliadky, ktorá vzhľadom na špecifiká prípravy celej demontáže musí predchádzať akejkoľvek činnosti smerujúcej k odstráneniu predmetného zariadenia z priestorov, v
ktorých sa nachádza. Uvedené žiadal z dôvodu, aby bolo možné vypracovať podrobný projekt demontáže zariadenia. Žalovaný popisoval aj úkony, ktoré je potrebné vykonať k demontáži technologického zariadenia. Zdôraznil, že pri neodbornej manipulácii hrozí nielen ujma na majetku, ale zároveň je aj riziko závažnej environmentálnej ujmy, preto je vylúčené pristúpiť k demontáži zariadenia bez detailnej odbornej prípravy. Bez odbornej obhliadky nie je možné vypracovať technologický a bezpečnostný projekt demontáže zariadenia.
26. Žalovaný (pôvodne žalovaný 1/) v liste zo dňa 12.02.2019 adresovanom správkyni konkurznej podstaty spoločnosti eMTrade a.s. „v konkurze“ uviedol, že dňa 23.01.2019 obdržal prostredníctvom mailu výzvu na poskytnutie súčinnosti vo veci likvidácie odpadu v 30-dňovej lehote v zmysle výzvy OR PZ vo Zvolene. Konateľ žalovaného navrhol premiestnenie IBC z vedľajšieho skladu do budovy výroby, ktorá je zabezpečená proti prípadnému úniku ropných látok. Súčasne prehlásil, že v prípade, ak bude kontaktovaný kýmkoľvek, kto je účastníkom procesu riešenia sanácie údajnej environmentálnej záťaže v areáli eMTrade a.s. „v konkurze“, tak bude vždy súčinný.
27. Z listu žalovaného (pôvodne žalovaný 1/) zo dňa 03.07.2020 adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný na bezodkladné vypratanie zariadení a vecí zo stavby, ako aj na predloženie časového harmonogramu prác na demontáž a vypratanie nehnuteľností. V liste potvrdil, že dňa 11.06.2020 mu bolo doručené na vedomie „Oznámenie o pokračovaní v zámere vypratania nehnuteľností a výzva na vypratanie“ od žalobcu zo dňa 25.05.2020. Žalovaný v tomto liste upozornil, že demontáž jednotlivých častí zariadenia umiestneného v nehnuteľnosti, nie je z technologických, ale najmä z bezpečnostných dôvodov možné realizovať bez predchádzajúcej prehliadky celého zariadenia a vypracovania podrobného projektu demontáže. Súčasne poukázal na to, že akákoľvek manipulácia zo zariadením resp. jeho časťami, ktorá nie je bežnou prevádzkou, si vyžaduje súhlas záložného veriteľa, nakoľko na zariadení viazne záložné právo v prospech majiteľa pohľadávky. Súhlas záložného veriteľa zatiaľ neobdržal. Vzhľadom na tieto skutočnosti demontáž zariadenia v žiadnom prípade nie je možné uskutočniť v časovom horizonte 7 dní, tak ako je uvedené vo výzve na vypratanie a požiadal o termín možnej odbornej obhliadky.
28. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
29. Podľa § 118 ods. 2 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
30. Podľa § 119 ods. 1 OZ veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
31. Podľa § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
32. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
33. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
34. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým v žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, neporušil ani zásadu procesnej rovnosti strán sporu a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutie na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom na dôvody žalovaným podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.
35. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie vo veci samej, pričom nepovažoval za potrebné vykonané dôkazy doplniť alebo ich zopakovať.
36. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností domáhajúceho sa ochrany svojho vlastníckeho práva voči žalovanému podaním žaloby o vypratanie nehnuteľností z dôvodu jeho tvrdenia, že uvedené nehnuteľnosti jemu vlastnícky patriace sú „zapratané“ bez právneho dôvodu vecami žalovaného, a to technologickým zariadením. Okresný súd správne zistil, a to ako nesporný skutkový stav, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, vypratania ktorých sa voči žalovanému domáha, t.j. je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby o ochranu vlastníckeho práva vo forme petitu o vypratanie nehnuteľností. Okresný súd správne zistil aj to, že žalovaný je výlučným vlastníkom technologického zariadenia, čo sporné nebolo, nachádzajúceho sa v nehnuteľnostiach patriacich vlastnícky žalobcovi a správne dospel k záveru o existencii pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Okresný súd správne zistil aj nesporný skutkový stav, že žalovaný nemá od 01.04.2018, t.j. potom ako došlo k ukončeniu predchádzajúceho nájomného vzťahu ku dňu 31.03.2018 medzi žalovaným a pôvodným vlastníkom, žiaden právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností. Okresný súd správne konštatoval neexistenciu žiadneho právneho dôvodu na strane žalovaného, ktorý mal umiestnené technologické zariadenie v nehnuteľnostiach patriacich vlastnícky žalobcovi. Okresný súd preto správne konštatoval existenciu neoprávneného zásahu žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu spočívajúceho v bezdôvodnom umiestnení technologického zariadenia v nehnuteľnostiach žalobcu, čo obmedzuje žalobcu pri výkone jeho vlastníckeho práva. Otázka vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, vlastníctva žalovaného k technologickému zariadeniu, odpadnutie právneho dôvodu na strane žalovaného s umiestnením uvedeného technologického zariadenia v nehnuteľnostiach žalobcu sporná v konaní nebola.
37. Žalovaný v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd nesprávne nevykonal ním navrhnutý dôkaz znaleckým dokazovaním o určenie povahy technologického zariadenia, nesprávne konštatoval, že táto otázka je irelevantná pre rozhodnutie vo veci a namietal, že napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti je nevykonateľné. S týmito tvrdeniami sa odvolací súd nestotožňuje.
38. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne v zmysle hmotnoprávnej úpravy podľa § 126 Občianskeho zákonníka definoval prostriedky právnej ochrany vlastníka, do ktorého vlastníckych práv je zasahované vo forme žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio) a vo forme zapieracej žaloby (actio negatoria) závislej od toho, ochrany ktorej zo zložiek vlastníckeho práva sa vlastník voči tretej osobe domáha (vec držať, užívať, brať plody a s vecou nakladať). Svojou povahou je žaloba o vydanie veci (actio reivindicatio) žalobou, ktorou sa žalobca ako vlastník domáha ochrany vlastníckeho práva k veci definovanej v § 118 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že táto žaloba pripadá do úvahy za predpokladu, že sa má poskytnúť ochrana vlastníctva k veci definovanej ako hnuteľná alebo nehnuteľná vec. V prípade reivindikačnej žaloby, t.j. žaloby o vydanie veci, je preto nevyhnutné aby výrok t.j. navrhovaný petit, ktorý má byť následne aj vynútiteľný, bol dostatočne určitý, t.j. spĺňal predpoklady pre jeho materiálnu vykonateľnosť ako exekučného titulu. Pri nehnuteľnostiach je definičným znakom takejto určitosti označenie nehnuteľnosti podľa údajov zapísaných na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.
39. V súdnej judikatúre bola už dlhoročnou súdnou praxou vyriešená otázka, že v prípade ak je predmetom ochrany vlastníckeho práva nehnuteľnosť (tak ako v danom prípade) potom žalobný petit má znieť na jej vypratanie a nie na jej vydanie, čo súvisí s povahou nehnuteľnosti na rozdiel od hnuteľnej veci (R 53/1973). Žalobca preto správne definoval a sformuloval svoj žalobný návrh, keď sa domáhal vypratania jemu vlastnícky patriacich nehnuteľností, ako to uviedol v žalobe. Takáto formulácia petitu zodpovedá jeho materiálnej vykonateľnosti, t.j. vyprataniu nehnuteľných vecí. Po stránke formulácie petitu z hľadiska toho, čoho sa žalobca domáhal (ochrana vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam) je preto žalobcom zvolený spôsob formulácie petitu o vypratanie nehnuteľností správny.
40. Z tohto východiskového základu je potrebné ďalej posudzovať procesnú obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že technologické zariadenie nachádzajúce sa v nehnuteľnostiach žalobcu, je nehnuteľnou vecou a preto žalobný petit je nevykonateľný. S takýmto názorom odvolací súd nesúhlasí.
41. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne konštatoval, že pre povahu tohto konania je odpovedanie na otázku, či technologické zariadenie je alebo nie je nehnuteľnou vecou právne irelevantné. Ako uviedol aj okresný súd podstatné je to, či technologické zariadenie je reálne technicky demontovateľné alebo nie. Okresný súd správne konštatoval, že povaha technologického zariadenia, aj keby malo povahu inžinierskej stavby - energetického zariadenia podľa § 43a ods. 3 písm. k) stavebného zákona, by nebránila vyhoveniu požadovaného petitu, pretože v konaní bolo nepochybne preukázané, že sa jedná o také technologické zariadenie (bez ohľadu na to, či sa jedná o nehnuteľnosť alebo o hnuteľnú vec), ktoré je odstrániteľné, t.j. demontovateľné, t.j. ktoré reálne umožňuje žalovanému ako povinnému subjektu splniť si svoju povinnosť vyplývajúcu z neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu tým, že toto technologické zariadenie odstráni z nehnuteľností žalobcu a tieto vyprace. Tomu zodpovedá aj výrok napadnutého rozhodnutia, keď okresný súd lehotu na plnenie neuviedol v trvaní troch dní, ale s ohľadom na charakter technologického zariadenia určil paričnú lehotu v zmysle § 232 ods. 3 posledná veta CSP v období dlhšom, a to v období tridsať dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
42. Pokiaľ v priebehu konania žalovaný namietal, že navrhovaný výrok je nevykonateľný odkazujúc na ustanovenie § 135c OZ upravujúce postup a uplatnenie práv v prípade stavby na cudzom pozemku, toto ustanovenie je v danom prípade neaplikovateľné. Ustanovenie § 135c OZ rieši špecifickú situáciu zriadenia stavby na cudzom pozemku, o ktorú situáciu v danom prípade nejde. V danom prípade bolo nepochybné, že sa jedná o technologické zariadenie umiestnené v objekte, t.j. v stavbe žalobcu na ktoré sa ustanovenie § 135c OZ nevzťahuje. Navyše podľa odvolacieho súdu nároky z tohto ustanovenia sa nebudú vzťahovať na tie stavby, ktoré nie sú nehnuteľnými vecami a charakter stavby im vyplýva len z § 43 a 43a stavebného zákona ( viď Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I, C.H.Beck, 2016, Veľké Komentáre, strana 947). Odvolací súd tým mieni poukázať na skutočnosť, že nie každá „stavba“ má povahu nehnuteľnosti z hľadiska občianskoprávnej úpravy. Otázka, ako to správne uviedol aj okresný súd, či v danom prípade sa jedná o nehnuteľnú alebo hnuteľnú vec je pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu irelevantná, pokiaľ v konaní bolo nepochybne preukázané, že sa jedná o technologické zariadenie, ktoré je odstrániteľné, t.j. demontovateľné. V priebehu konania, a to pred vydaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej, túto skutočnosť potvrdil samotný žalovaný už vo svojich vyjadreniach adresovaných právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.07.2020 ako aj 03.02.2021, v ktorých potvrdil možnosť demontáže uvedeného technologického zariadenia aj keď podľa jeho tvrdenia za splnenia určitých podmienok (projekt odstránenia, súhlas záložného veriteľa a podobne). Žalovaný však hlavne svojim reálnym konaním potvrdil správnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď na pojednávaní na ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie uviedol, že začal dňa 28.09.2021 s odstraňovaním jednotlivých častí uvedeného technologického zariadenia, t.j. bol preukázaný správny skutkový záver okresného súdu o technickej možnosti demontáže, t.j. odstrániteľnosti uvedeného zariadenia z nehnuteľnosti patriacej žalobcovi. Rozhodnutie okresného súdu je preto správne aj v časti jeho záverov o irelevantnosti otázky, či sa jedná o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Okresný súd správne konštatoval vzhľadom na predmet sporu, že je správne formulovaný petit žaloby o vypratanie nehnuteľnosti pre vykonateľnosť ktorého je podstatné zistenie o demontovateľnosti a odstrániteľnosti tohto zariadenia.
43. Na základe uvedeného je potom správny aj záver okresného súdu, ktorý nevykonal navrhované dokazovanie ohľadne určenia povahy odstraňovaného zariadenia znaleckým dokazovaním, t.j. či sa jedná o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, pretože výsledok znaleckého dokazovania na výsledok sporu nemá žiaden vplyv. Navyše okresný súd správne poukázal na to, že tento procesný návrh bol podaný až po súdom určenej lehote, t.j. správne uplatnil na tento návrh aj zásadu sudcovskej koncentrácie, keď aj z tohto dôvodu na tento návrh na vykonanie dokazovania neprihliadol. Ako okresný súd správne uviedol, otázka na znalca, „či sa jedná o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec“ je otázkou právnou a nie skutkovou a preto nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania. Predmetom znaleckého dokazovania by mohla byť otázka skutková, t.j. či konkrétna stavba je pevne spojená so zemou alebo nie (napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 189/1999). Na výsledok sporu však nie je vyriešenie povahy zariadenia relevantné ako správne uviedol okresný súd a navyše samotný žalovaný pristúpil k demontáži uvedeného zariadenia.
44. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP.
45. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti druhej výrokovej vete o náhrade trov konania. V nej okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pretože žalobca bol v konaní úspešný, okresný súd správne podľa § 255 ods. 1 CSP zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v celom rozsahu a odvolací súd aj v tejto časti napadnuté rozhodnutie potvrdil.
46. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 396 ods. 1 s použitým § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %.
47. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).