Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cpr-19-2017.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobkyne: N.. N. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. K.. S. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Matúš Hríb, advokát, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237 proti žalovanému: J. XU, C.. B.. W.., Q.: XX XXX XXX, C. C. Š. XX, XXX XX I. o zaplatenie peňažných nárokov z pracovnoprávneho vzťahu s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 037,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 434,21 eur od 16.6.2017 do 6.7.2017, zo sumy 384,21 eur od 7.7.2017 do 28.7.2017, zo sumy 334,21 eur od 29.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 298,01 eur od 16.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 305,36 eur od 16.8.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému p r á v o na náhradu separátnych trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podaním zo dňa 1.8.2017 žiadala o zaplatenie peňažných nárokov z pracovnoprávneho vzťahu v sume 2 037,58 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorila so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu dňa 3.3.2017 na pracovnú pozíciu Marketing manager. Pracovný pomer vznikol ku dňu 6.3.2017, t. j. deň nástupu do zamestnania, pričom tento bol dohodnutý na dobu neurčitú s trojmesačnou skúšobnou dobou, miesto výkonu práce bolo určené na adrese: C. XX, I.. Mzda za vykonanú prácu bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 700 eur brutto mesačne. Strany sporu sa dohodli, že žalovaný ako zamestnávateľ bude žalobkyni poukazovať mzdu na bankový účet, a to vždy najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje náhradu mzdy a ostatných pracovnoprávnych nárokov za mesiac 05/2017 a mesiac 06/2017. Taktiež požaduje úhradu za stravné, a to za mesiac 05 - 06 2017, náhradu mzdy za dočasnú pracovnú neschopnosť v 06 2017, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, a to v počte 6 dní a náhradu mzdy za dva mesiace v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobkyňa listom zo dňa 3.7.2017 oznámila žalovanému - zamestnávateľovi, že v zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce končí pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia splatnej mzdy a iných nárokov. 2. Okresný súd Poprad vydal dňa 17.1.2018 platobný rozkaz č.k. 11Cpr/19/2017-33, proti ktorému podal odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok žalobkyne v celom rozsahu. Okresný súd Poprad zrušil platobný rozkaz zo dňa 17.1.2018 dňa 7.5.2018 z dôvodu, že žalovaný podal dňa 17.4.2018 odpor s vecným odôvodnením. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2018. 3. Na pojednávaní dňa 23.4.2019 žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú. Uviedol, že uznávajú nejakú časť, ale nevidí dôvod, prečo by mali žalobkyni niečo vyplácať. Má za to, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo zo strany žalobkyne a že odmietla spolupracovať a že žalobkyňa doručila okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný uviedol, že nemal problém s tým ako žalobkyňa pracovala. Uviedol, že bola šikovná, výborne ovládala nemčinu, ale problémy boli s jej dochádzkou a charakterovými vlastnosťami, preto na jej podnet sa rozhodli pracovný pomer ukončiť, vyplatiť jej mzdu, dovolenky, stravenky a požiadali, aby vykonala nejaké veci zo svojej strany, čo sa týka administratívy, logistiky, preto bolo bezpodmienečne nutné stretnúť sa s pani I. a zaslali jej zálohu výplaty v sume 255 eur. Boli dohodnutí, že sa stretnú a že odovzdá kľúče a ostatné veci a prístupové kódy do sociálnych sietí, kde bola iba ona administrátor. Nebola v práci 9., doručila nám „péčko“ a od 1.6.-8.6. bola nezvestná. 9.6. bolo „péčko“ doručené dňa 26.6. a v rovnakej obálke boli „péčka“ z 29.5., 31.5., čo boli podkladom pre výplatu za máj. Konateľ spoločnosti uviedol, že osobne povedal žalobkyni , že nenávidí ľudí, ktorí si berú „péčka“ v pondelky, piatky. „Péčka“ sú na riešenie akútnych problémov a nevie prečo ich mala vždy v piatok alebo v pondelok. Jediné „péčko“, ktoré mala v utorok bolo 30.5., a to z dôvodu, že mala „péčko“ aj v pondelok. Hlavný problém bol držanie v šachu firmu, držanie prístupových vecí na sociálne siete. Výplatu na jej požiadanie jej dali v hotovosti, lebo nikdy nemala peniaze. To znamená, že všetko čo mala dostať, dostala, a čo nemala, si to mohla osobne prevziať. Výplata je pripravená, ale žalovaný potrebuje odovzdať veci. Zvažujú podanie žaloby o poškodzovanie firmy. Žalovaný uviedol, že súhlasí s okamžitým vyplatením chýbajúcej mzdy žalobkyni, náhrady stravných lístkov a preplatenie PN v celkovej výške, odmieta všetky ostatné nároky žalobkyne, ktoré sú nedôvodné. A vzhľadom k tomu, že okamžité skončenie pracovného pomeru zaslala žalobkyňa, žalovaný nikdy nesúhlasil s tým, aby sa jej vyplatilo odstupné. Súhlasí so sumou 295,25 eur, doplatenie výplaty za mesiac máj, PN prvých 10 dní 93,52 eur, stravné za máj 53,52 eur, všetko ostatné odmieta ako nepreukázateľné. 4. Súd vykonaným dokazovaním, a to výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, pracovnou zmluvou, okamžitým skončením pracovného pomeru, dokladmi preukazujúcimi čerpanie práceneschopnosti, dokladmi preukazujúcimi ošetrenie za jednotlivé dni zistil nasledovný skutkový stav: 5. Pracovnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy dňa 3.3.2017 na pracovnú pozíciu Marketing manager, deň nástupu bol určený na deň 6.3.2017. Mzda bola dohodnutá vo výške 700 eur brutto, miesto výkonu práce: C. XX, I. - sídlo zamestnávateľa. Pracovný čas zamestnanca bol dohodnutý na 40 hodín týždenne. Pracovný čas bude vykonávať zamestnanec v jednozmennej prevádzke. 6. Žalobkyňa dňa 3.7.2017 zaslala žalovanému list - okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca z dôvodu nevyplatenia mzdy podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, kde ako dôvod uviedla, že dňa 30.6.2017 jej mala byť vyplatená mzda za mesiac máj 2017 a keďže do dnešného dňa t. j. 3.7.2017 jej mzda nebola riadne a v celosti vyplatená okamžite končí pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výplatný termín podľa pracovnej zmluvy bol určený podľa článku IV. pracovnej zmluvy tak, že mzda zamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ so zamestnancom sa dohodli, že zamestnávateľ bude poukazovať zamestnancovi mzdu na účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike. 7. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil v uvedenej lehote aj časť mzdy alebo náhradu mzdy. Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca vzniká vždy pri každej oneskorenej výplate, t. j. vždy po uplynutí 15 dní od termínu splatnosti každej jednotlivej platby. Ide o situácie, kedy zamestnávateľ dlhšie zamestnancovi nevyplatí mzdu za vykonanú prácu alebo náhradu mzdy. Na úroveň týchto plnení, aj keď nie sú mzdou, zákonodarca kladie aj iné plnenia, ide najmä o cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov je táto náhrada osobitným plnením, ktoré poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej práce neschopnosti zamestnanca najdlhšie do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Povinnosť poskytovať odmenu za vykonanú prácu je základnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá súčasne tvorí súčasť pracovnej povahy pracovného záväzku. V prípade neplnenia tejto základnej povinnosti zamestnávateľa sa poskytuje zamestnancovi možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ neposkytuje mzdu a ďalšie mzdové plnenia podľa § 69 ods. 1 písm. b) po dlhší čas, dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru vzniká vždy po uplynutí 15 dní od termínu splatnosti každej jednotlivej splátky. U zamestnanca ide o veľmi vážny dôvod, na základe ktorého mu zákonodarca dovoľuje aj okamžite skončiť pracovný pomer. Súd má za to, že žalobkyňa splnila všetky podmienky tak ako to ustanovuje § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru akceptoval, čo uviedol aj vo svojom vyjadrení. To znamená, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 69 písm. b) to znamená, že žalobkyni žalovaný neuhradil, nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, náhradu príjmu za dočasnú práceneschopnosť. 8. Jednotlivé nároky žalobkyne pozostávali z nevyplatenia mzdy za mesiac máj 2017 a to pri 21 pracovných dňoch za 19 odpracovaných dní a 2 dní čerpania pracovného voľna s náhradou mzdy vo výške 553,89 eur netto, t. j. po odrátaní úhrady vo výške 155 eur zo strany žalovaného zostáva úhrada za mzdu za mesiac máj vo výške 398,89 eur. Náhradu mzdy za mesiac jún 2017 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni pri odpracovaných 6 dňoch a pri čerpaní jedného dňa pracovného voľna s náhradou mzdy vo výške 193,34 eur, t. j. spolu náhrada mzdy za mesiac máj a jún 2017 je vo výške 592,23 eur. 9. Náhrada mzdy za dočasnú pracovnú neschopnosť žalobkyne v júni 2017 - žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 12.6.2017 do 24.7.2017 a zamestnávateľ jej bol povinný vyplatiť náhradu mzdy za prvých desať dní tejto dočasnej práceneschopnosti., a to celkovo vo výške 93,52 eur (1.-3. deň v rozsahu 25 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje sumu vo výške 17,32 eur, a za 4. - 10. deň v rozsahu 55 % denného vymeriavacieho základu, čo je suma vo výške 76,20 eur). Žalobkyňa vychádzala z denného vymeriavacieho základu vo výške 23,09 eur; uvedenú výšku vymeriavacieho základu určila Sociálna poisťovňa svojím rozhodnutím zo dňa 17.7.2017. 10. V zmysle ustanovenia § 152 Zákonníka práce povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečovať svojím zamestnancom stravovanie, ak počas pracovnej zmeny odpracovali na svojom pravidelnom pracovisku viac ako 4 hodiny a na základe tohto ustanovenia žalobkyňa požaduje stravné za mesiac 05 - 06 2017 t. j. za mesiac 05/2017 odpracovaných 19 dní a za mesiac 06/2017 odpracovaných 6 pracovných dní. Stravné za príslušné mesiace je v celkovej výške 46,47 eur (za mesiac máj 2017 35,32 eur, za mesiac jún 2017 vo výške 11,15 eur). Pri výpočte stravného sa vychádzalo z toho, že za obdobie 05/2017 a 06/2017 odpracovala pre žalovaného 25 dní, pričom pre rok 2017 platí hodnota stravného 3,38 eur. Minimálna výška stravného je počítaná ako 75 % z výšky stravného pre časové pásmo 5-12 hodín pri tuzemskej pracovnej ceste, t. j. 3,38 eur, a teda 25 dní x (55 % z 3,38 eur) je 46,47 eur. 11. Keďže zo strany žalobkyne bol okamžite ukončený pracovný pomer a žalobkyňa nemala možnosť vyčerpať dovolenku, má nárok v zmysle ustanovenia § 102 Zákonníka práce na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, a to v najbližšom výplatnom termíne. Podľa ustanovenia § 101 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípade na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítavajú. Žalobkyni vznikol nárok na čerpanie dovolenky v počte cca 6 dní nakoľko žalobkyňa odpracovala necelé 4 mesiace a nárok vychádza z nevyčerpanej dovolenky v počte 6 dní x 8 hodín denná pracovná doba x 4,07 eur dovolenkový priemer. Žalovaný je teda povinný zaplatiť žalobkyni titulom nevyčerpanej dovolenky sumu 187,52 eur. 12. Náhrada mzdy za dva mesiace podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Náhrada mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca za výpovednú dobu dvoch mesiacov má povahu satisfakcie za to, že zamestnanec skončil pracovný pomer okamžite bez výpovednej doby z vážneho dôvodu. Súd mal preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k naplneniu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nakoľko zo strany zamestnávateľa - žalovaného žalobkyni nebola uhradená mzda a súd považuje náhradu mzdy za vážny dôvod. Tak ako zákonodarca ustanovuje, je to satisfakcia za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Tieto podmienky sú splnené nakoľko v prípade, ak by zamestnanec dal výpoveď, tak by plynula dvojmesačná lehota a zamestnanec by ďalšie dva mesiace vykonával prácu pre zamestnávateľa bez zaplatenia mzdy. Z tohto dôvodu má súd za to, že nárok je dôvodný a sú naplnené podmienky ustanovené v § 69 ods. 4 Zákonníka práce a to tým, že zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Priemerný mesačný zárobok žalobkyne je 558,92 eur x 2 mesiace, spolu je to 1 117,84 eur. 13. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 23.4.2019 uviedol, že čo sa týka žalobného petitu tak na tomto trvá a má za to, že sú pomenované nároky a výška vo vyjadrení a vo vyjadrení zo dňa 5.9.2018 jedná sa len o vyjadrenie nárokov, ktoré ostali sporné, preto súd pri rozhodovaní vo veci postupoval v zmysle žalobného petitu zo dňa 1.8.2017. 14. Čo sa týka vyjadrenia - obrany zo strany žalovaného, že nenamietal, že sa rozhodli ukončiť pracovný pomer, avšak trvali na tom, aby odovzdala kľúče a prístupové kódy do sociálnych sietí a následne jej budú vyplatené všetky náležitosti súvisiace s ukončením pracovného pomeru, žalovaný uviedol, že neakceptuje „péčka“ a to z dôvodu, že „péčka“ sú na riešenie akútnych prípadov a neakceptuje taktiež práceneschopnosť, súd má za to, že žalobkyňa dostatočne preukázala neprítomnosť v zamestnaní za jednotlivé dni. Žalovaný o týchto skutočnostiach vedel, bol oboznámený a to, že tieto „péčka“ neakceptuje, to je výlučne jeho názor. 15. Žalobkyňa dostatočne preukázala, že má nárok na jednotlivé nároky, a to náhradu mzdy, náhradu za dočasnú práceneschopnosť, náhradu za stravné, náhradu za nevyčerpanú dovolenku, náhradu za dva mesiace, a to nároku za náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Súd poukazuje ešte na tú skutočnosť, že žalovaný v prípade, že neakceptoval okamžité skončenie pracovného pomeru mal právo podať žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čo zo strany žalovaného nebolo vykonané. 16. Obrana žalovaného tým, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu pracovnej disciplíny sa nezakladá na pravde nakoľko v prípade, ak žalovaný mal za to, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, tak mal postupovať v zmysle Zákonníka práce, čo zo strany žalovaného nebolo preukázané. Žalovaný súhlasil so sumou 269,25 eur - doplatenie výplaty za mesiac máj, PN prvých desať dní v sume 93,52 eur, stravné za máj 53,52 eur, avšak s ostatnými nárokmi nesúhlasil a listinné dôkazy považuje za vykonštruované. Súd vyhovel žalobkyni v celom rozsahu a má za to, že nárok žalobkyne je dôvodný. 17. Podľa Čl. 2 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. 18. Podľa Čl. 3 Zákonníka práce, zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie. 19. Podľa Čl. 5 Zákonníka práce, zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. 20. Podľa Čl. 9 Zákonníka práce, zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. 21. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. 22. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 22.10.2018 si uplatnila separátne trovy konania tvrdiac, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené ešte v septembri a jeho konanie je účelové s cieľom ho zbytočne predlžiť a oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktorým bude zaviazaný k náhrade peňažných nárokov z pracovnoprávneho vzťahu. Okresný súd Poprad rozhodol uznesením č.k. 11Cpr/19/2017-157 zo dňa 7.2.2018 a to tak, že návrh zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd uznesením č.k. 19CoPr/2/2019-176 zo dňa 11.4.2019 zrušil uznesenie súdu, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.2019. Súd rozhodol v rozsudku zo dňa 23.4.2019 tak, že priznal žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu separátnych trov a o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. 23. Súd priznal náhradu trov konania - separátnych trov a to z dôvodu, že v rámci zodpovednostnej zásady je významné ustanovenie § 181 ods. 5 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého znáša trovy odročeného pojednávania ten, kto odročenie zavinil tým, že ako strana alebo zástupca nebol schopný predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie (§ 181 ods. 4 CSP). Vo vzťahu k § 256 ods. 2 CSP ide o špeciálne ustanovenie vzťahujúce sa na odročenie pojednávania, ku ktorému došlo zavineným správaním sa strany sporu alebo jeho zástupcu vo vzťahu k uplatneným trovám konania za odročené pojednávanie zo dňa 16.10.2018 z dôvodu, že žalovaná si zvolila právneho zástupcu deň pred pojednávaním a požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu potreby pripraviť sa na pojednávanie a oboznámiť sa s vecou, súd považuje námietku žalobkyne za dôvodnú a poukazuje na to, že každá zo strán má právo zvoliť si právneho zástupcu v konaní a má tak učiniť včas, aby právny zástupca mal dostatok času oboznámiť sa s vecou a pripraviť sa na pojednávanie. Súd má za to, že v prejednávanom prípade bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 16.10.2018 dňa 13.9.2018. Už dňa 13.9.2018 prevzal žalovaný predvolanie na pojednávanie to znamená, že mal dostatok času udeliť plnú moc na zatupovanie v konaní a učinil to až 15.10.2018 t. j. deň pred vytýčeným termínom pojednávania. Na tom nemení nič, že právny zástupca žalovanej má právo na to, aby mal dostatok času oboznámiť sa s vecou a pripraviť na pojednávanie, avšak žalovaná nekonala tak, aby aj jej právny zástupca mal dostatok času na prípravu pojednávania, aby sa pojednávania určeného na deň 16.10.2018 zúčastnil a tým vzniknuté trovy konania na strane žalobkyne musí uhradiť.
24. Čo sa týka separátnych trov týkajúcich sa odročenia pojednávania zo dňa 31.1.2019 súd má za to, že pojednávanie bolo dôvodne odročené z dôvodu práceneschopnosti svedkyne K.. Q. J. a ako doklad predložila potvrdenie o práceneschopnosti, a preto súd túto práceneschopnosť akceptoval nakoľko doklad preukazoval práceneschopnosť svedkyne a odročil pojednávanie, ktorého sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila, a preto žiadne trovy konania nevznikli. Súd má za to, že žiadna zo strán nezmarila pojednávanie, a preto súd v tejto časti náhradu separátnych trov nepovažuje za dôvodnú aj vzhľadom na tomu, že žalobkyňa uvádza, že považuje túto náhradu trov za dôvodnú, pretože bola nútená pricestovať na územie Slovenskej republiky. Súd má za to, že nebolo povinnosťou žalobkyne zúčastniť sa tohto pojednávania nakoľko žalobkyňa bola v tomto konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorý hájil jej záujmy a je splnomocnený na konanie v celej veci. To znamená, že súd priznal žalobkyni náhradu separátnych trov konania, a to iba pojednávania týkajúceho sa odročenia pojednávania zo dňa 16.10.2018. 25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. V danom prípade súd vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pretože bola plne úspešná. 28. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.