Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/3/2020

Uznesenie

Krajsky´ súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému: WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá 2/ F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, so sídlom Hraničná 12, 820 07 Bratislava, IČO: 36 064 220, v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu o kontrole spracúvania osobných údajov Číslo: 00071/2019/-Ui-1 zo dňa 22.05.2019 v spojení s Dodatkom k protokolu o kontrole Číslo: 00071/2019-Ui-10 zo dňa 02.07.2019 a v spojení so Zápisnicou o prerokovaní protokolu o kontrole Číslo: 00071/2019-Ui-22 zo dňa 16.09.2019 a v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajsky´ súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti Protokolu o kontrole spracúvania osobných údajov Číslo: 00071/2019/-Ui-1 zo dňa 22.05.2019 v spojení s Dodatkom k protokolu o kontrole Číslo: 00071/2019-Ui-10 zo dňa 02.07.2019 a v spojení so Zápisnicou o prerokovaní protokolu o kontrole Číslo: 00071/2019-Ui-22 zo dňa 16.09.2019 o d m i e t a.

Krajský súd v Bratislave žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 28,30 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný vydal Protokol o kontrole spracúvania osobných údajov Číslo: -1 dňa 22.05.2019 (ďalej aj „Protokol“), vykonanej podľa ustanovení o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky k protokolu o kontrole Číslo: 00071/2019- Ui-10, vypracovaný podľa zo dňa 02.07.2019 (ďalej aj „“) a Zápisnicu o prerokovaní protokolu o kontrole Číslo: 00071/2019-Ui-22 zo dňa 16.09.2019 (ďalej aj „Zápisnica“), spísanú podľa a vykonávajúcim kontrolu na základe poverenia na vykonanie kontroly Číslo: 00071/2019-Ui-7 zo dňa 02.07.2019.

2. Predmetom kontroly, oznámenej žalobcovi oznámením o začatí výkonu kontroly spracúvania osobných údajov kontrolovanou osobou zo dňa 12.07.2018 Číslo 00084/2018-Ui-4, bol súlad spracúvania osobných údajov so zásadami spracúvania osobných údajov, najmä so zásadami zákonnosti, spravodlivosti a transparentnosti, zásadou minimalizácie údajov a zásadou minimalizácie uchovávania, súlad spracúvania osobných údajov s podmienkami zákonného spracúvania podľa čl.

6, podmienkami vyjadrenia súhlasu podľa čl. 7, práva dotknutej osoby podľa čl. 12, 13, 14, 15, 17 a 21 a záznamy o spracovateľských činnostiach podľa článku 30 všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Poverenie na vykonanie kontroly bolo udelené pod Číslom: 00084/2018-Ui-3 zo dňa 12.07.2018. Žalovaný vykonal u žalobcu v dňoch 10.09.2018 a 24.09.2018 kontrolu, v rámci ktorej odňal dokumenty žalobcovi a o vykonaných kontrolách spísal zápisnice a vystavil potvrdenia o prevzatých podkladoch.

3. Výsledkom kontroly bol Protokol Číslo: -1 zo dňa 22.05.2019, v zmysle ktorého bol prijatý záver o nasledovných kontrolných zisteniach:

a) spracúvanie osobných údajov klientov žalobcu v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia z hľadiska Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a Poučenia o právach a súhlasu dotknutej osoby o spracovaní osobných údajov; b) spracúvanie osobných údajov klientov žalobcu v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. e) nariadenia z hľadiska neprimerane dlhej a nepotrebnej doby spracúvania osobných údajov vo vzťahu k posudzovanému účelu spracúvania osobných údajov; c) spracúvanie osobných údajov manžela/manželky, druha/družky a inej kontaktnej osoby klienta kontrolovanej v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. a) a čl. 6 ods. 1 nariadenia; d) spracúvanie osobných údajov zamestnancov žalobcu v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. a) a čl. 6 ods. 1 nariadenia vo vzťahu k zaznamenávaniu hovorov zamestnancov call centra; e) spracúvanie osobných údajov klientov žalobcu na účely uvedené v čl. 4.2 súhlasu na spracúvanie osobných údajov v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia vo vzťahu k nie slobodne udelenému súhlasu v zmysle čl. 4 bod 11 nariadenia; f) poskytovanie informácií o spracúvaní osobných údajov zamestnancom žalobcu v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. c) a čl. 13 ods. 2 písm. e) nariadenia; g) poskytovanie informácií o spracúvaní osobných údajov klientom (a ich ručiteľom) žalobcu v rozpore s čl. 13 nariadenia vo vzťahu k zmluvným vzťahom vzniknutým pred 25.05.2018; h) poskytovanie informácií o spracúvaní osobných údajov manžela/manželky, druha/družky a inej kontaktnej osoby v rozpore s čl. 14 ods. 1, 2 a 3 nariadenia; i) nevedenie záznamov o spracovateľských činnostiach vo vzťahu ku call centru a zaznamenávaniu telefonickej komunikácie (vo vzťahu ku kontrole, či zamestnanci žalobcu dodržiavajú predpísaný call script a vo vzťahu k zabezpečovaniu záznamu telefonickej komunikácie ako dôkazného prostriedku); j) nevedenie záznamov o spracovateľských činnostiach vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov klientov na účely uvedené v bode 4.2 súhlasu na spracúvanie osobných údajov.

4. Žalobcovi bol dňa 24.05.2019 doručený Protokol spolu s listom žalovaného zo dňa 22.05.2019, ktorým informuje žalobcu o tom, že dňa 24.07.2018 začal kontrolu spracúvania osobných údajov u žalobcu.

5. Žalobca ako kontrolovaný doručil dňa 13.06.2019 žalovanému vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedených v Protokole.

6. Žalovaný doručil 18.07.2019 žalobcovi o kontrole č. 00071/2019-Ui-10 zo dňa 02.07.2019, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu ku kontrolným zisteniam žalovaného v Protokole. Dňa 16.09.2019 sa uskutočnilo u žalovaného prerokovanie Protokolu, o čom bola spísaná Zápisnica č. 00071/2019-Ui-2 zo dňa 16.09.2019.

II. Žaloba

7. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 14.11.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti vyššie špecifikovaného Protokolu, Dodatku a Zápisnice. Žiada zrušiť Protokol v znení Dodatku a Zápisnice, prípadne určiť, že kontrola žalovaného začatá oznámením o začatí kontroly zo dňa 12.07.2018 č. 00084/2018-Ui-4 a skončená Protokolom v znení Dodatku a Zápisnice je nezákonná. Uviedol, že žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu spracúvania osobných údajov, na základe ktorej žalovaný pokračuje s využitím záverov kontroly v existujúcom konaní a hrozí začatie ďalších konaní žalovaným u žalobcu na základe výsledkov kontroly. Protokol spolu s Dodatkom a Zápisnicou má podľa žalobcu právnu povahu opatrenia v zmysle

Z. z. (ďalej aj „“), nakoľko nie je rozhodnutím podľa . Námietky voči Protokolu možno podľa neho označiť za riadny opravný prostriedok v zmysle . Tvrdí, že jeho práva a právom chránené záujmy boli a sú porušené a priamo dotknuté opatrením vrátane postupu, ktorý viedol k jeho vydaniu. Žalobca namieta, že bol a je ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch opatrením, ako aj postupom, ktorý mu predchádzal, ktorý je priamo zameraný alebo vykonaný proti nemu a súčasne je aj priamo dotknutý jeho následkami.

8. Vykonávaná kontrola žalovaným u žalobcu, ktorá predchádzala vydaniu opatrenia, predstavovala podľa žalobcu nezákonný zásah do práv žalobcu pre neproporcionálny výkon kontroly. Je podľa neho otázne, či oprávnenia žalovaného založené na všeobecne formulovaných oprávneniach zákona a nariadení môžu byť vykonávané v zmysle ich gramatického výkladu neobmedzene (tak, ako to činí žalovaný), alebo predsa existujú obmedzenia činnosti žalovaného a v tejto súvislosti je tiež otázkou, či žalovaný tieto prípadné obmedzenia vo vzťahu k žalobcovi neprekročil a konal tak nezákonne.

9. Žalobca konštatoval, že v danom prípade žalovaný jednoznačne disponoval viacerými podnetmi dotknutých osôb vo vzťahu k žalobcovi týkajúcimi sa podozrenia z porušenia nariadenia a zákona vo fáze vymáhania pohľadávok. Následne žalovaný vydal poverenia na výkon kontroly svojím zamestnancom, ktoré žiaden rozsah kontroly nestanovovali. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností žalobca dodal, že poverenie na výkon kontroly podľa zákona nie je opatrením podľa , ale spadá pod postup orgánu verejnej správy. Žalobca je toho názoru, že výkon kontroly je nezákonný. Ani poverenie na vykonanie kontroly, ani oznámenie o začatí konania neobsahuje uvedenie žiadneho podozrenia z porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu (aj keď ním žalovaný disponoval a dokonca v jednom prípade už o ňom viedol konanie).

10. Protokol v znení jeho dodatku svojim rozsahom je podľa žalobcu nepochybným dôkazom o tom, že žalovaný bez presnej formulácie predmetu výkonu kontroly, bez uvedenia preverovaného podozrenia na porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu a s využitím neprimerane širokého predmetu kontroly sa rozhodol preskúmať komplexne činnosť žalobcu a zisťovať a vyhľadávať (a nie preverovať) jednotlivé porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný tak zaťažil celý výkon kontroly zavŕšený Protokolom, Dodatkom a ich prerokovaním vadou, v dôsledku ktorej sa celý výkon kontroly (ako aj prípadné následné konanie a vydanie rozhodnutia v ňom) stal nezákonným.

11. Žalobca namieta aj skutočnosť, že v rámci širokého predmetu kontroly vyžadoval žalovaný od žalobcu množstvo dokumentov a k nim autoritatívne žiadal aj o vysvetlenia žalobcu. Žalovaný počas kontroly nepoučil žalobcu (v rozhodujúcom štádiu výkonu kontroly, t.j. po vypracovaní Protokolu), nezastúpeného právnym zástupcom, o jeho právach, a teda ani o zákaze sebaobviňovania. Žalobca je toho názoru, že postup žalovaného v rámci kontroly bol nezákonný, a teda sa prípadné neskoršie uloženie sankcie bude zakladať nielen na nezákonnej kontrole, ale aj na nezákonne získaných dôkazoch.

12. Žalobca ďalej poukazuje na to, že napriek tomu, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal po vyhotovení Protokolu o nahliadnutie do kontrolného spisu (s cieľom dôslednej prípravy námietok proti Protokolu), žalovaný mu to neumožnil poukazom na , podľa ktorého sa Správny poriadok (s výnimkou doručovania) na výkon kontroly nevzťahuje.

13. Žalobca uviedol, že postup v rámci kontroly alebo inšpekcie spadá pod tzv. iný zásah orgánu verejnej správy ( ). Namieta, že výkon kontroly bol nezákonný a predstavuje tak iný zásah orgánu verejnej správa, a to z dôvodu: a) v danom prípade poverenie na výkon kontroly ani oznámenie o výkone kontroly neobsahovalo uvedenie akéhokoľvek podozrenia z porušenia právneho predpisu, b) poverenie neobsahovalo žiadne časové ohraničenie vykonania kontroly a chýbalo v ňom v rozpore s recitálom 129 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (ďalej aj „Nariadenie“) zo dňa 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES, akékoľvek poučenie o právnych prostriedkoch obrany a c) vzhľadom na písm. a) jeho text dovoľoval žalovanému v rámci a Nariadenia žalobcu kontrolovať prakticky v stanovenom širokom právnom rámci čokoľvek a v ľubovoľnom rozsahu a po akúkoľvek časovú dobu. Žalobca tvrdí, že vo vzťahu k inému zásahu orgánu verejnej správy, o reakcii žalovaného na jeho procesné námietky tvoriace aj obsah tejto žaloby sa dozvedel až zo zápisnice žalovaného o prerokovaní protokolu, a teda aj vzhľadom na túto skutočnosť a trvanie zásahu nemohol

podať žalobu skôr. Aj keď kontrola žalovaného u žalobcu je ukončená, v ustanovení umožňuje podanie správnej žaloby aj v prípade už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak je rozhodnutie správneho súdu dôležité pre inú ochranu práv žalobcu. Táto ochrana práv žalobcu spočíva v nebezpečenstve, že žalovaný na základe obsahu Protokolu v znení jeho Dodatku začne a/ alebo bude pokračovať v sankčných konaniach, pričom žalobca preukázal, že sa tak už aj v skutočnosti deje. V prípade, ak bude konštatovaná nezákonnosť kontroly žalovaného u žalobcu, žalovaný nebude môcť kontrolné zistenia viac použiť.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.03.2020, doručeným správnemu súdu dňa 12.03.2020, pričom navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že pre to, aby sa nejaký akt považoval za opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle , je nevyhnutné, aby bola splnená aj tretia podmienka, a to, aby išlo o akt, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. V tomto smere je podľa neho nevyhnutné posudzovať povahu Protokolu, Dodatku a Zápisnice, ktoré sú výsledkom kontroly vedenej príslušným orgánom individuálne v závislosti od celkového nastavenia príslušného druhu kontroly t.j. nie je možné vo všeobecnosti konštatovať, že protokol, a zápisnica o ich prerokovaní každého druhu kontroly všetkých správnych orgánov má vždy povahu opatrenia v zmysle , v dôsledku čoho podlieha súdnemu prieskumu. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. , , , , , ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. , z ktorých je zrejmé, že deliacou čiarou pre určenie, či výsledok určitej kontroly má povahu opatrenia alebo nie, a teda či podlieha súdnemu preskúmaniu alebo nie, je, či ukladá kontrolovanej osobe nejaké práva alebo povinnosti (napr. sankciu alebo povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a pod.). V prípade, ak protokol, ako ani zápisnica o ich prerokovaní kontrolovanej osobe neukladajú žiadne práva alebo povinnosti, nemožno ich považovať za opatrenie v zmysle , v dôsledku čoho súdnemu prieskumu nepodliehajú. Žalobou napadnutý Protokol, a Zápisnica uvedené požiadavky podľa žalovaného nespĺňajú. Žalobcovi nimi nebola uložená žiadna povinnosť, ktorá by zasiahla do jeho právnej sféry a ktorej uloženie by odôvodňovalo prípustnosť ich súdneho preskúmania. Slúžia iba ako podkladové materiály pre správny orgán žalovaného, ktorý je príslušný a oprávnený vydať v zmysle rozhodnutie, v rámci ktorého môže okrem iného rozhodnúť o uložení pokuty ako aj o uložení opatrenia na nápravu. Kontrolný orgán žalovaného v zmysle nemá právomoci kontrolovanej osobe ukladať v protokole o kontrole, dodatku a zápisnici o prerokovaní žiadne povinnosti. Uvedené dokumenty majú podľa žalovaného iba predbežnú povahu, ich cieľom je zistiť skutkový stav veci a zabezpečiť dôkazy pre prípadné správne konanie.

15. Vo vzťahu k inému zásahu orgánu verejnej správy žalovaný uvádza, že žalobca namieta nezákonnosť kontroly a existenciu iného zásahu orgánu verejnej správy (t. j. poverenie na vykonanie kontroly ako aj oznámenie o kontrole), ktoré boli vydané dňa 12.07.2018. Oznámenie o kontrole bolo žalobcovi doručené dňa 24.07.2018 a povedením na vykonanie kontroly sa kontrolný orgán žalovaného žalobcovi preukázal osobne pred začatím kontroly dňa 10.09.2018 (povinnosť kontrolného orgánu žalovaného preukázať sa kontrolovanej osobe pred začatím výkonu kontroly poverením na vykonanie kontroly vyplýva z , pričom splnenie tejto povinnosti potvrdil žalobca v zápisnici o priebehu výkonu kontroly č. 00084/2018-Ui-8 zo dňa 10.09.2018). Z uvedeného je zrejmé, že o obidvoch dokumentoch, ktorými žalobca namieta existenciu iného zásahu žalovaného, sa žalobca dozvedel. Žaloba proti inému zásahu žalovaného bola žalobcom podaná dňa 14.11.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na podanie správnej žaloby proti inému zásahu žalovaného vychádzajúceho z oznámenia o kontrole začala plynúť dňa 24.07.2018 a lehota na plynutie proti inému zásahu žalovaného vychádzajúceho z poverenia na vykonanie kontroly začala plynúť dňa 10.09.2018, dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby proti inému zásahu žalovaného v zmysle nebola zo strany žalobcu dodržaná. Zároveň dodal, že judikatúra za iný zásah orgánu verejnej správy považuje zásah proti subjektívnym právam fyzickej osoby alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, pričom musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva (napr. rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. , , ,

). Žalobca však len uviedol, že výkon kontroly bol neproporcionálny. V žalobe však jasne a určito nevyjadril ani nepreukázal, ktorých svojich subjektívnych práv, právom chránených záujmov bol kontrolou ukrátený alebo následkami kontroly priamo dotknutý.

IV. Relevantné právne predpisy

16. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

22. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

23. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

24. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

25. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

26. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

27. Podľa , žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

V. Právne posúdenie

28. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd na konanie vo veci (, ), predtým ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom

prípade je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci preskúmania predmetného Protokolu, Dodatku a Zápisnice.

29. Správny súd primárne skúmal, či napadnute´ opatrenia majú povahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní podliehajúcich prieskumu podľa tretej časti . Uvedenú skutočnosť namietal aj žalovaný, ktorý zastával názor, že napadnuté správne akty nemajú povahu správnych rozhodnutí, nakoľko nimi nedochádza k zásahu do právnej sféry žalobcu.

30. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ). Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.

31. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty (opatrenia) orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických či právnických osôb, alebo sa ich priamo dotýkajú.

32. Podľa názoru správneho súdu, administratívnu kontrolu žalovaného týkajúcu sa dodržiavania nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní. Kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami Správny súd má za to, že Protokol, vrátane postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle . Ide o výstup z kontroly vykonanej žalovaným ako oprávneným subjektom. Kontrola postupu dodržiavania predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného. Žalobcovi nebola v napadnutom Protokole, Dodatku ani v Zápisnici o ich prerokovaní uložená žiadna povinnosť, ktorá by zasiahla do jeho právnej sféry a ktorej uloženie by odôvodňovalo prípustnosť súdneho preskúmania Protokolu, Dodatku a Zápisnice. Protokol, ako aj Zápisnica o ich prerokovaní slúžia iba ako podkladové materiály pre správny orgán žalovaného, ktorý je príslušný a oprávnený vydať v zmysle rozhodnutie, v rámci ktorého môže okrem iného rozhodnúť o uložení pokuty ako aj o uložení opatrenia na nápravu. Uvedené dokumenty majú iba predbežnú povahu, ich cieľom je zistiť skutkový stav veci a zabezpečiť dôkazy pre prípadné správne konanie.

33. Správny súd uvádza, že zásah do subjektívnych práv ako podmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu, ktorý je predmetom a dôsledkom samostatného konania. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych úkonov konajúceho orgánu verejnej správy predbežnej povahy prezumovať prípadné možné správne konanie, ktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie zasahujúce do sféry práv a oprávnených záujmov žalobcu. Takýmto postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánu verejnej moci, pričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž zveruje súdom až následnú ochranu porušených práv a právom chránených záujmov rozhodnutím orgánu verejnej správy. Žalobca v konaní nepreukázal priamy negatívny následok preskúmavaných správnych aktov ako základného kritéria spôsobilosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu byť predmetom súdneho prieskumu podľa tretej časti .

34. Žalovaný by na základe výsledkov kontroly a postupu kontrolovaného subjektu - žalobcu, mohol začať administratívne konanie o uloženie pokuty za správny delikt, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie o uložení pokuty. Až takéto meritórne rozhodnutie by bolo spôsobilé zasiahnuť do právnej sféry žalobcu a bolo by ho možné preskúmať v rámci správneho súdnictva. V rámci tohto konania

by došlo aj k preskúmaniu Protokolu, Dodatku a Zápisnice, ktoré by tvorili podklad pre meritórne rozhodnutie.

35. V nadväznosti na vyššie uvedené, zároveň správny súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 03.07.2018, v ktorom najvyšší súd zaujal názor: „Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydane´ správnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci´ pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení , ktoré obsahujú taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.“

36. Správny súd dáva do pozornosti aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 21.11.2017, kde najvyšší súd konštatoval: „Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.“

37. Správny súd má za to, že Protokol o výsledku kontroly, k protokolu a Zápisnica o prerokovaní tohto protokolu nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu a jedná sa len o opatrenia dočasnej povahy, ktoré podľa ich obsahu je možné charakterizovať ako podkladové opatrenia (uvedený názor vyplýva aj z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 08.12.2020).

38. S ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Protokole, pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení v postupe žalobcu, ak boli, resp. budú na základe týchto dokumentov vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.

39. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na ust. žalobu v tejto časti odmietol.

40. Vo vzťahu k žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy správny súd poukazuje na skutočnosť, že obidva dokumenty, ktorými žalobca namieta nezákonnosť kontroly a existenciu iného zásahu orgánu verejnej správy, a to poverenie na vykonanie kontroly, ako aj oznámenie o kontrole, boli vydané dňa 12.07.2018. Oznámenie o kontrole bolo žalobcovi doručené dňa 24.07.2018 a poverením na vykonanie kontroly sa kontrolný orgán žalovaného žalobcovi preukázal osobne pred začatím kontroly dňa 10.09.2018. O obidvoch dokumentoch, ktorými žalobca namieta existenciu iného zásahu žalovaného, sa žalobca dozvedel. Žalovaný doručil 24.05.2019 Protokol a dňa 18.07.2019 o kontrole č. 00071/2019-Ui-10 zo dňa 02.07.2019, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu ku kontrolným zisteniam žalovaného v Protokole. Vychádzajúc z ust. lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je dva mesiace odo dňa, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. Žalobca sa domáhal ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy písomným podaním zo dňa 14.11.2019. Lehota na podanie správnej žaloby proti inému zásahu žalovaného vychádzajúceho z oznámenia o kontrole začala plynúť dňa 25.07.2018, pričom uplynula 25.09.2018 a lehota na plynutie proti inému zásahu žalovaného vychádzajúceho z poverenia na vykonanie kontroly začala plynúť dňa 11.09.2018, pričom uplynula 12.11.2018 (posledný deň lehoty 11.11.2018 pripadol na nedeľu). Rovnako tak uplynula aj lehota na podanie správnej žaloby proti inému zásahu žalovaného vychádzajúceho z Protokolu, ktorý bol doručený žalobcovi 24.05.2019. Táto lehota začala plynúť 25.05.2019 a uplynula 25.07.2019. Nakoľko žaloba proti inému zásahu žalovaného bola

žalobcom podaná dňa 14.11.2019, dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby proti inému zásahu žalovaného v zmysle nebola zo strany žalobcu dodržaná a bola podaná oneskorene.

41. Správny súd dodáva, že zásah orgánu verejnej správy predstavuje zásah proti subjektívnym právam fyzickej osoby alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, pričom musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (viď rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. , , , ). Žalobca tak nesplnil ďalšiu podmienku súdneho prieskumu iného zásahu orgánu verejnej správy, nakoľko uviedol, že výkon kontroly bol neproporcionálny, avšak nevyjadril ani nepreukázal, ktorých svojich subjektívnych práv, právom chránených záujmov bol kontrolou ukrátený alebo následkami kontroly priamo dotknutý.

42. V tejto časti správny súd žalobu odmietol ako oneskorene podanú v zmysle .

43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

44. Podľa tretia veta zákona cˇ. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „“), v konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

45. Podľa prvá veta zákona cˇ. , okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.

46. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca na výzvu súdu uhradil súdny poplatok za žalobu vo výške 35,- EUR dňa 03.03.2020, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Nakoľko vo veci došlo k odmietnutiu žaloby podľa a , súd v zmysle ustanovenia a zákona cˇ. vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok o 6,70 EUR, vo výške 28,30 EUR, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s.

47. Toto rozhodnutie senát Krajského sudu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa ma´ popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnute´ rozhodnutie doručene´ sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejme´, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostne´ body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí bytˇ sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia bytˇ spísané advokátom. Povinne´ zastúpenie advokátom v kasačnom konani´ sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.