Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/25/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48 proti žalovanému A. T., bytom v R., Q. Č.. XX, o zaplatenie 3.753,45 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 17.12.2020 č.k. -124 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 8.1.2021 č.k. -127 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 1.380,47 eura s prísl. zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcov titulom poskytnutého úveru.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 19.3.2010 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu. V čl. 3 zmluvy vyplýva, že žalovaný požadoval úverový rámec vo výške 300,00 eur pri štandardnej mesačnej splátke po 10,00 eur. Z výpisu z kartového účtu žalovaného vyplýva, že za obdobie od 24.3.2010 do 31.8.2019 čerpal peňažné prostriedky v sume 7.561,14 eura, z toho reálne poskytnuté finančné prostriedky predstavujú 3.141,55 eura s príslušenstvom. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný za uvedené obdobie uhradil sumu 3.807,69 eura pred podaním žaloby a sumu 1.380,74 eura po podaní žaloby.

4. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcov vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd skúmal otázku platnosti zmluvy a zistil, že táto nebola uzavretá v písomnej forme podľa , keďže žalobca predložil len zmluvu na úverový rámec vo výške 300,00 eur, naproti tomu z výpisu z účtu, ako aj zo žaloby vyplýva, že žalovaný mal úverový rámec 2.400,00 eur. Jednu zmluvu súdu nepredložil. Z uvedeného dôvodu preto považoval zmluvu za neplatnú. Ak by však bola zmluva platná, táto neobsahuje povinné obligatórne náležitosti, nakoľko úroková sadzba nie je vôbec uvedená a indikatívny výpočet RPMN, ako aj samotná RPMN je uvedené až po podpise zmluvy, teda táto časť zmluvy nie je zmluvnými stranami podpísaná. Zmluvu teda považoval za neplatnú a z tohto dôvodu podľa názoru žalobcu má nárok na vrátenie sumy, ktorá bola žalovanému reálne poskytnutá. Žalovaný reálne čerpal sumu 3.141,55 eura a zvyšok sú úroky a poplatky. Za to isté obdobie uhradil spolu sumu 3.807,69 eura pred podaním žaloby a sumu 1.380,47 eura po podaní žaloby. Táto suma prevyšuje reálne poskytnutú sumu, preto súd žalobu vo zvyšku zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. a vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaný tiež zavinil zastavenie konania v sume 1.380, eura zaplatením tejto sumy po podaní žaloby. Z uvedeného dôvodu preto stranám náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.292,98 eura s prísl., v časti o zaplatenie 80,00 eur s príslušenstvom konanie zastavil a priznal mu náhradu trov konania.

7. V odvolaní uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že svoj dlh uznáva, čo do dôvodov a výšky a mal záujem dlh splácať v splátke vo výške 40,00 eur mesačne. Ním uplatnený nárok nijakým spôsobom nerozporoval. Práve naopak, prejavil úprimný záujem uhradiť svoj dlh v celom rozsahu. Procesný úkon žalovaného, ktorým nepochybne uznal nárok ním uplatnený vo svojom písomnom vyjadrení je potrebné považovať za uznanie nároku s jeho účinkami v zmysle ust. Procesný úkon žalovaného je potrebné posúdiť ako uznanie nároku. Ďalej uviedol, že v podaní zo dňa 13.5.2020 navrhli rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Podľa jeho názoru boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, avšak súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie tak ako navrhol bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložil dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pretože takýto postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s podstatou rozhodovania na základe uznania nároku podľa Ohľadom účinkov procesného úkonu uznania poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. .

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nakoľko nespĺňa požiadavky kladené na súdne rozhodnutie vyplývajúce z ust.

10. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Kým vo výroku rozsudku súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Povinnosťou súdu v odôvodnení rozsudku je vždy vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolností veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty. To znamená, že z odôvodnenia sa má strana dozvedieť o dôvodoch prijatia či odmietnutia svojho argumentu.

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

13. Súd síce nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa jej špecifická odpoveď práve na tento argument.

14. Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že súd prvej inštancie porušil práva strán sporu na spravodlivý proces, ak z dôvodov rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd posúdil podanie žalovaného doručeného súdu 15.5.2020 (viď č.l. 88), v ktorom žalovaný uviedol, že uznáva čo do dôvodu a výšky

svoj záväzok voči žalobcovi z úverovej zmluvy a rovnako z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako sa súd vyporiadal s návrhom žalobcu, ktorý v súvislosti s písomným podaním žalovaného navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie (viď č.l. 90 a 99).

15. Uvedeným nesprávnym procesným postupom porušil súd prvej inštancie právo strán sporu na spravodlivý proces, ak sa v rozhodnutí nevyporiadal s uvedenými rozhodujúcimi argumentmi, ktoré pre rozhodnutie vo veci majú podstatný význam.

16. Za takejto procesnej situácie rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá zákonným požiadavkám uvedeným v citovanom ust. , ak súd svojim nesprávnym procesným postupom porušil práva strán sporu na spravodlivý proces a z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a pri rozhodovaní prihliadne jednak na podanie žalovaného zo dňa 15.5.2020, ako aj na návrh žalobcu na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre uznanie. Ak dospeje k záveru, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre uznanie, svoje rozhodnutie náležite odôvodní podľa tak, aby bolo preskúmateľné.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).