Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/124/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci navrhovateľa: J.. N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., D. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, proti manželke navrhovateľa: J.. W. T., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., R. XXXX/XX, právne zastúpená Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 50, za účasti maloletých detí P. T., nar. XX.XX.XXXX a N. T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -152 zo dňa 18.02.2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch V., VI., VIII.

II. Mení rozsudok vo výroku IV. tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. N. sumou vo výške 240 € mesačne, na mal. P. sumou vo výške 170 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na základe návrhu navrhovateľa, ktorý navrhoval zveriť maloletú P. do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné z jeho strany vo výške 150,- eur mesačne, upraviť styk s maloletou P. každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., a každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., maloletého N. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti s týždňovým intervalom s tým, že vo vzťahu k maloletému N. by súd výživné neurčil.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“), napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. manželstvo účastníkov konania J.. N. T., nar. XX.XX.XXXX a J.. W. T., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v R., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu R., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza,

II. na čas po rozvode zveruje maloletú P. T., nar. XX.XX.XXXX a maloletého N. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, III. obaja rodičia sú oprávnení v podstatných veciach maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, IV. určuje otcovi prispievať na výživu maloletej P. sumou 120 Eur mesačne a na výživu maloletého N. sumou 180 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna, V. upravuje styk otca s maloletou P. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý týždeň od stredy od 15.30 hod. do 18.30 hod., VI. mimo tejto bežnej úpravy, upravuje styk počas:

- veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 18.00 hod. a v nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.

- jarné prázdniny každý párny rok od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 18.00 hod. a nepárny rok od štvrtka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,

- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 27.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúce párneho roka do 18.00 hod. a od 02.01. nepárneho roka od 09.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod.,

- počas letných prázdnin v párnom roku od 15.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. s tým,

že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný si maloletú prevziať v mieste trvalého bydliska matky v určený deň a hodinu a po uplynutí styku na tom istom mieste ju matke odovzdať, VII. styk otca s maloletým N. neupravuje, VIII. v prevyšujúcej časti návrh zamieta, IX. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , , , , , , , o rodine (ďalej len „“), (ďalej len „“).

4. Vo vzťahu k rozvodu súd prijal záver, že v predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že vzťah účastníkov ako manželov je vážne rozvrátený, účastníci sú vo vážnom konflikte, nežijú spolu, navzájom si nedôverujú a ani jeden z nich nevyjadril ochotu na obnovu spolužitia a týmto rozhodnutím len potvrdil aj právne, faktický rozvrat vzťahu.

5. Vo vzťahu k výchove maloletých detí súd konštatoval, že rodičia dospeli k dohode, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky.

6. Vo vzťahu k výživnému a úprave styku sa rodičia nedohodli, preto súd pristúpil k autoritatívnemu rozhodnutiu ohľadom týchto rodičovských práv a povinností. Konštatoval, že otec má k obom deťom vytvorený kladný citový vzťah, ktorý chce zachovať a naďalej rozvíjať, nevidel dôvod nevyhovieť návrhu otca na úpravu styku, keďže ide o štandardnú úpravu styku otca s maloletou P.. U N. vzhľadom na jeho vek a samostatnú komunikáciu s otcom, podľa názoru súdu nebol dôvod na úpravu styku, aj s poukazom na názor maloletého N., ktorý sa vyjadril, že si je vedomý skutočnosti, že ak maloletá P. bude chodiť k otcovi bude sa tohto styku s ňou zúčastňovať. Súd konštatoval, že nesúhlas matky s úpravou styku počas pracovného týždňa nemal žiaden racionálny základ. Skutočnosť, že maloletá P. je na matku silnejšie citovo naviazaná nie je podľa názoru súdu dôvodom prečo by sa otec s maloletou nemohol stretávať aj počas pracovného týždňa, a takýmto dôvodom nie je ani skutočnosť, že maloletá bude v budúcnosti predškoláčkou. Vo vzťahu k úprave styku cez víkend argument, že dieťa doteraz u otca dlhšiu dobu nespalo nie je podľa súdu dôvodom pre úpravu styku len na jednu noc. Súd má za to, že dieťa je vo veku, kedy zvládne aj dlhšie odlúčenie od matky, pričom otec sám akcentoval to, že v prípade ak maloletá prejaví vôľu odísť z jeho domácnosti urobí tak. Práve v súčasnosti, kedy maloletá nemá žiadny fixný program a je dieťa, ktoré navštevuje materskú škôlku, je možné, aby sa s otcom bez problémov stretávala aj počas pracovného týždňa, za situácie kedy otec má záujem svoj vzťah udržiavať a ešte aj prehlbovať. Súd vychádzal najmä z toho, že ak otec chce stráviť s dieťaťom, prípadne s oboma

deťmi plnohodnotný čas, malo by mu byť umožnené s nimi stráviť aspoň jeden celý deň, čo v prípade úpravy styku od soboty do nedele by nebolo možné. V prípade úpravy od piatku do nedele však už áno. Takýmto spôsobom si otec a deti môžu naplánovať dlhší spoločný výlet alebo iné aktivity. Čo sa týka úpravy cez vianočné sviatky, tam súd nevyhovel návrhu otca, ale ani návrhu matky. Súd vo vzťahu k návrhu otca mal za to, že nie je vhodné, aby na tak dlhú dobu mal. dieťa vo svojej starostlivosti len jeden z rodičov, ale len kvôli charakteru sviatkov, ako sviatkov rodinných. Navrhovaná úprava styku matky bola iracionálna, vyplýva z jej negatívnych emócii vo vzťahu k otcovi a neprimerane otca obmedzovala na kontakte s jeho maloletými deťmi a súdu sa javila absolútne nevhodná. Súd rozdelil čas počas Vianoc a novoročných prázdnin tak, aby každý z rodičov mal približne rovnaký čas v každom druhom roku, keďže ide aj o čas strávený so širšou rodinou. Pokiaľ ide o úpravu styku počas Veľkej noci a jarných prázdnin, na tom sa rodičia viac menej dohodli, takže súd rozhodol v súlade s rodičovskou dohodou. Letné prázdniny upravil súd podľa návrhu otca s poukazom na to, akým spôsobom je nútený si brať dovolenku u svojho zamestnávateľa. Súd prihliadol na opätovne deklarovanú ochotu otca dohodnúť sa s matkou na korigovaní času v prípade prejaveného záujmu zo strany detí o návrat do domácnosti matky. Súd zároveň konštatoval, že ani u jedného z rodičov sa nevyskytli žiadne negatívne formy správania sa vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré by akýmkoľvek spôsobom diskvalifikovali ako rodiča, a ktoré by odôvodňovali jeho prípadné obmedzenie styku na čas, aký žiadala matka. Naopak otec má predpoklady aj na striedavú osobnú starostlivosť a pokiaľ by maloletý N. prejavil záujem, súdu by nič nebránilo ho do striedavej osobnej starostlivosti zveriť.

7. Čo sa týka úpravy výživného, návrh matky (180,- Eur P. a 270,- N.) sa javil súdu neprimeraný vzhľadom k príjmu otca 1.600,- Eur, k skutočnosti, že účastníci majú ešte tretiu vyživovaciu povinnosť, k skutočnosti, že otec prispieva na výživu N. aj tým, že mu uhrádza mobilný telefón 15 Eur a poistné 25 Eur, taktiež vzhľadom na vek maloletej P. a na výdavky, ktoré s ňou v súčasnosti rodičia majú. Výživné vo vzťahu k maloletej P. by podľa tabuľky českého ministerstva spravodlivosti, ktorá môže slúžiť ako pomôcka, mohlo byť 11 - 15 % príjmu a u N. 15 - 19 % príjmu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, súd určil výživné pre maloletú P. vo výške 120,- Eur a pre maloletého N. vo výške 180 Eur, pričom po zarátaní úhrady otca mesačne za poistné 24,80 Eur a 15 Eur mobilný telefón, ktoré bude uhrádzať aj po rozvode manželstva, je suma, ktorú otec bude uhrádzať ako výživné takmer 340 Eur. Ide o sumu takmer viac ako 21 % z príjmu otca. Vzhľadom na vek a potreby maloletých detí, má súd za to, že výživné v tejto výške je primerané.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa , , tak, že súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

10. Voči rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote matka a to voči výrokom IV., V., VI. a výroku VIII. Namietala, že výživné zo strany otca, ktoré určil súd nezodpovedá zaužívanej súdnej praxi

- 20 - 30% čistého príjmu povinného rodiča. Namietala, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal tým, aby ustálil v akej mesačnej výške sú skutočné odôvodnené potreby maloletých detí s prihliadnutím na ich vek, zaradenie v školskom systéme, zdravotný stav a záujmovú činnosť. Podľa jej názoru 20-30% čistého príjmu otca (1.660,- eur mesačne) predstavuje sumu 332,- až 498,- eur mesačne. Otec deklaroval, že na výživu plnoletého N. uhrádza sumu cca 50,- eur mesačne, čo je tak zanedbateľná čiastka, ktorá nemá žiaden výrazný vplyv na prepočty matky uvedené v tomto podaní. Sám otec v návrhu na rozvod manželstva navrhoval určiť výživné na maloletú P. v sume 150,- eur mesačne a na pojednávaní dňa 18.02.2021, bez akéhokoľvek relevantného zdôvodnenia tento návrh upravil na sumu 100,- až 120,- eur mesačne. Skutočnosť, že otec dobrovoľne uhrádza maloletému N. mobil 15,- eur mesačne a poistenie 25,- eur mesačne, nie je nevyhnutným výdavkom a neznamená, že toto by mal súd prvej inštancie zohľadňovať na plnenie vyživovacej povinnosti maloletého N. a započítať to k určenému výživnému. Namieta nesprávne odstupňovanie výšky výživného s ohľadom na vek maloletých detí, keďže výživné na maloletú P. vo veku 4 rokov, navštevujúcu materskú školu je 120,- eur mesačne a výživné na maloletého N. vo veku 15 rokov, navštevujúceho 9. ročník základnej školy je 180,- eur mesačne. Matka ďalej namietala úpravu styku s maloletou P., ktorá je podľa jej názoru nevhodná, príliš široká, so zreteľom na jej nízky vek, citové naviazanie na matku, a skutočnosť, že maloletá P. do rozhodnutia súdu nikdy neprespala u otca v jeho novom prostredí, v rodinnom dome v ktorom býva so svojou priateľkou a jej synom. Preto navrhla, aby maloletá P. prespávala u otca počas jednej noci od soboty rána do nedele večera, čo by maloletá P. mohla zvládnuť. Matka už teraz dobrovoľne umožňuje

otcovi, aby maloletá P. prespávala u otca počas jednej noci, dvakrát za mesiac, čo maloletá P. celkom dobre znáša, prebieha adaptácia aj keď ide o nové prostredie, čo je potrebné urobiť veľmi citlivo a postupne o čo sa matka nepochybne snaží. Namietala záver súdu prvej inštancie, že ide o štandardnú úpravu styku, pretože vo vzťahu k maloletej P. vo veku 4 rokov ide o širšiu úpravu, ktorá je spôsobilá viesť k tomu, že naruší zdravý fyzický a psychický vývin maloletej P. pri niekoľkodňovom odlúčení od matky. Namietala, že otec nepreukázal svoje tvrdenie, že musí brať blokovo dva týždne dovolenky, a preto nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie z takéhoto tvrdenia otca vychádzal a vyhovel v tomto smere len požiadavke otca. Vianočné sviatky sú nastavené nezmyselne a nevyvážené, pretože pre otca je určených viac dní, ako pre matku, čo je nepochopiteľné, neproporcionálne a navyše ťažko určiteľné. Matka navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletého N. sumou 270,- eur, a na výživu maloletej P. sumou 180,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou P. v každom nepárnom týždni od soboty od 8.30 hod. do nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od veľkonočného piatka od 9.00 hod. do veľkonočnej soboty do 18.00 hod., a v nepárny rok od veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod, počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do stredy do 18.00 hod., a nepárny rok od štvrtka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod, počas vianočných sviatkov každý párny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., a každý nepárny rok od 02.01. od 9.00 hod. do 04.01. do 18.00 hod., počas letných prázdnin v každom nepárnom týždni od štvrtka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Výživné určené súdom prvej inštancie považuje otec za primerané s poukazom na jeho samotný príjem, a tak aj na odôvodnené potreby maloletých detí. Matka nepredložila žiaden dôkaz v súvislosti s tým, že by znášala zvýšené výdavky so zhoršeným zdravotným stavom maloletých detí a podobne. K námietke matky, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje presné, zreteľné a jasné vyčíslenie odôvodnených potrieb maloletých detí poukázal otec na bod č. 11 a 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré podľa jeho názoru obsahuje jasné, zreteľné a presné vyčíslenie odôvodnených potrieb. Tvrdenia matky o tom, že maloletá P. do rozhodnutia súdu 18.02.2021 nikdy neprespala u otca sú podľa otca nepravdivé, vyprodukované za účelom navodenia dojmu nového prostredia neistej zmeny pre maloleté dieťa. Uviedol, že styk s maloletou P. je realizovaný v mieste pobytu otca, pričom maloletá P. a maloletý N. poznajú jeho súčasnú partnerku, prespávajú u neho, a majú s ňou dobrý vzťah. Otec zdôraznil, že tak ako v súčasnosti aj do budúcna bude v maximálnej možnej miere rešpektovať názor maloletých detí. Zároveň špecifikoval kedy maloletá P. u neho prespala (25.12.2020, v roku 2021 - 01.01, 07.01, 17.01., 22.01., 31.01, 07.02. a 13.02.). Uviedol, že matka v maximálnej možnej miere sťažuje a znemožňuje prístup otca k dcére. Pred samotnou realizáciou styku je zo strany matky maloletá P. postavená do situácie, kedy si má vybrať jedného z rodičov, čo otec vníma ako nemiestne a nepriaznivé pre zdravý vývoj maloletého dieťaťa a pre budovanie plnohodnotného vzťahu s oboma rodičmi. K námietke matky, že otec nepreukázal tvrdenie, že musí brať blokovo dva týždne dovolenky otec poukázal, že v samotnom dokazovaní uvedené nebolo nijakým spôsobom matkou spochybňované, zároveň poukázal na ust. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície, a tiež na skutočnosť, že účastníci zotrvávali v manželskom zväzku takmer 25 rokov, z ktorých 22 rokov je navrhovateľ príslušník R., a teda si jeho manželka musela byť veľmi dobre vedomá ako prebiehalo čerpanie dovolenky u navrhovateľa, keďže sa to týkalo ich spoločného plánovania jednotlivých dovoleniek počas trvania manželského zväzku.

12. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že z obsahového hľadiska v rovine všeobecných tvrdení o správnosti napadnutého rozsudku v časti výživného a úpravy styku s maloletou P., vyjadrenie neobsahuje žiadnu relevantnú skutkovú a právnu argumentáciu na podporu správnosti napadnutého rozsudku v uvedenej časti. Vo vyjadrení poprela tvrdenia otca vo vzťahu k prespávaniu maloletej P. u otca. Uviedla, že od konca decembra 2020 dobrovoľne umožňuje otcovi, aby maloletá P. prespávala u otca a zotrvala na svojom odvolacom návrhu. V ďalšom vyjadrení matka predložila rozhodnutie gymnázia H. zo dňa 11.05.2021 z ktorého vyplýva, že maloletý N. bol prijatý na gymnázium v školskom roku 2021/2022. A teda nástupom maloletého N. do 1. ročníka došlo k nárastu výdavkov na maloletého N. od 01.09.2021 do budúcna. Z uvedeného dôvodu navrhla určiť výživné na maloletého N. 270,- eur do 31.08.2021, a 320,- eur mesačne od 01.09.2021. Poukázala, že od priateľov nadobudla poznatok, že otec bol od 01.07.2021 povýšený v rámci R., čím získal nie len vyššiu hodnosť, ale aj riadiacu funkciu

a to vedúceho odboru, a teda došlo aj k zvýšeniu príjmu otca v sume 200 -300,- eur mesačne podľa informácií matky.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a vo vzťahu k výrokom o úprave styku otca s mal. P., dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení , správne zákonne a predovšetkým v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Vo vzťahu k výživnému odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, v súlade s vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci, použil správne ustanovenia , ale nesprávne (čiastočne správne) ich aplikoval na zistený skutočný stav.

16. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na rozvod jeho manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. a maloletému N.. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej P. vo výške 120,- eur mesačne, a na maloletého N. vo výške 180,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, zároveň o úprave styku otca s maloletou P., počas bežného roku, veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin, vianočných sviatkov, letných prázdnin, a zároveň o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, keď odvolacie námietky matky smerovali proti rozsahu výživného určeného súdom prvej inštancie s poukazom na príjem otca umožňujúci mu platiť vyššie výživné, a zároveň proti širokému rozsahu styku otca s maloletou P. s poukazom na citovú väzbu maloletej P. k matke. Odvolateľka vo vzťahu k výroku o styku otca s maloletou P. namieta nesprávnosť záverov súdu.

17. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu vo vzťahu k výrokom o rozvode manželstva, zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o oprávnení matky zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach, o oprávnení rodičov v podstatných veciach maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, o úprave styku otca s maloletou P. (V., VI.), o neupravení styku otca s maloletým N. (VII.), a zamietnutím návrhu v prevyšujúcej časti (VIII.), považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a zo zistených skutočností prijal správny právny záver k uvedeným zisteniam.

18. Zo zisteného skutočného stavu vyplýva účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 10.02.1996, pričom u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú tri deti, z nich dve sú maloleté. Navrhovateľ má v súčasnosti iný vzťah, s priateľkou žije vo A.. Obnovu spolužitia vylučuje. Za príčinu rozvratu vzťahu považuje dlhodobo neriešené problémy, ktoré vyústili do citového a intímneho odcudzenia. Manželka navrhovateľa potvrdila rozvrat vzťahu. Za príčinu rozvratu vzťahu považuje neveru navrhovateľa. Rodičia dospeli k zhode ohľadom úpravy styku počas jarných prázdnin a Veľkej noci, išlo o ústupok zo strany navrhovateľa. Matka nesúhlasila s návrhom otca na úpravu styku počas letných prázdnin a Vianoc. Navrhovala úpravu styku takto: počas Vianoc párny rok od 26.12. 09.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 02.01. od 09.00 hod. do 04.01. do 18.00 hod a počas letných prázdnin každý nepárny týždeň od štvrtka do nedele. Vzhľadom na vek maloletého N., navrhovateľ s ním styk upraviť nežiadal. Matka žiadala upraviť styk aj s mal. N., najmä z dôvodu veku mal. P., aby nebola v domácnosti otca sama, ale s bratom. Zo zisteného skutočného vzťahu tiež vyplýva, že otec má vytvorený kladný citový vzťah, ktorý chce zachovať a rozvíjať. Rodičia dospeli k dohode vo vzťahu k výchove s tým, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky.

V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten - ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. P.. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v . Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o

to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že matka svoju odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa úpravy styku otca s maloletou postavila na svojom presvedčení, že ide o neštandardne širokú úpravu súdom prvej inštancie pre dieťa vo veku 4 rokov, so zreteľom na jej nízky vek, citové naviazanie na matku, a skutočnosť, že maloletá P. do rozhodnutia súdu nikdy neprespala u otca v jeho novom prostredí, v rodinnom dome v ktorom býva so svojou priateľkou a jej synom. Matka má za to, že dieťa nie je tak psychicky vyspelé, že zvládne byť bez nej v cudzom prostredí. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku napadnutého rozsudku odvolací súd musí konštatovať, že matka v konaní ničím nepreukázala relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu plnohodnotného a pravidelného styku otca s maloletou. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je prípustné, aby súd založil svoje rozhodnutie na základe subjektívnych predstáv matky o tom, ako by mal podľa nej styk prebiehať. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú odlišné, neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa.

Odvolací súd považuje za potrebné opakovane uviesť, že pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvou a najdôležitejšou požiadavkou, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí preto argumentácia rodiča, že prespávanie dieťaťa vo veku 4 rokov u druhého rodiča je spôsobilé narušiť zdravý fyzický a psychický vývin dieťaťa pri niekoľkodňovom odlúčení od matky. Rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má totiž prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom, a to pozitívnym usmerňovaním dieťaťa vo vzťahu k druhému rodičovi, nie však formálne spôsobom „to je tvoj otec a musíš s ním ísť alebo sa s ním stretnúť“, a to ešte za situácie, keď dieťa v rodine, v ktorej je vychovávané, nikdy nič dobré o druhom rodičovi nepočulo, skôr naopak a zároveň nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove dieťaťa má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa aspoň v obmedzenom rozsahu, teda v rámci styku, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ sa v konaní preukáže, že dieťa odmieta stretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať opatrenia smerujúce k náprave a obnoveniu normálneho fungovania rodinnoprávnych vzťahov a pokiaľ tieto nebudú úspešné, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom. Rodičovské práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, a preto pri úprave styku je potrebné vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je vždy nevyhnutné odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný predovšetkým tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, má z neho strach, zdravotné problémy, psychické problémy a podobne. Judikatúra sa však s týmto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku dieťaťa s rodičom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Maloleté dieťa sa v prejednávanej veci stalo nástrojom na vyporiadanie konfliktného vzťahu medzi svojimi rodičmi, ktorý pretrváva, kedy matka vyhľadáva rôzne zámienky na to, aby sa styk otca s dieťaťom nerealizoval aj s prespaním dieťaťa u otca dlhšie ako jednu noc. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že otec má významné miesto v živote dieťaťa. Otec, či už je prítomný alebo nie, má svoje miesto v živote dieťaťa a toto miesto mu musí dať matka v rôznej podobne, či už prostredníctvom fotiek, porovnaní alebo

spomienok, môže o otcovi hovoriť opisne. Nech zažila matka čokoľvek, otec nesmie byť očierňovaný a príčiny neprítomnosti otca môžu byť vysvetlené aj bez zachádzania do detailov. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že matka v podstate tvrdí, že iba ona je schopná saturovať všetky potreby dieťaťa, avšak podľa názoru odvolacieho súdu má snahu dieťa k sebe citovo viazať, čím mu zabraňuje v jeho individualizačnom procese a v možnosti vytvoriť si citový vzťah k otcovi. Napokon bolo dokazovaním preukázané, že dieťa neodmietalo otca, nemalo žiadnu negatívnu skúsenosť s otcom, čiže je vylúčené, aby ho odmietalo na základe vlastných skúseností.

Za podstatné považuje odvolací súd dať do pozornosti vôľu otca stretávať sa s maloletou v širšom rozsahu, pričom z dokazovania jednoznačne vyplýva, že otec má s dcérou veľmi pozitívny vzťah, a keďže je tento vzťah vzájomne pozitívny, má odôvodnený záujem na tom, aby mal rovnakú možnosť podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletej. Skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení má byť zachované právo dieťaťa na starostlivosti a výchove oboch rodičov aj v prípade, ak spolu nežijú, je skôr ideálna ako reálna. Za predpokladu, že je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, vždy nastáva nerovnováha v prospech jedného z rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že podstatnou je aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec o maloletú nevedel postarať. Maloletá má právo na oboch rodičov a odvolací súd je presvedčený, že nie je možné prijať záver z vykonaných dôkazov o tom, aby bol ohrozovaný zdravý vývoj maloletej, pokiaľ súd pristúpi k stanoveniu širšieho styku autoritatívnym rozhodnutím. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku odvolací súd musí konštatovať, že matka v konaní ničím nepreukázala relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu plnohodnotného a pravidelného styku otca s maloletou. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že v tomto prejednávanom prípade jednoznačne nemožno hovoriť o zlom vzťahu medzi otcom a dcérou, ale o dlhodobo konfliktnom vzťahu medzi rodičmi navzájom. Otec má vybudovaný dobrý vzťah k maloletej, vníma jej potreby, má dcéru rád, zaujíma sa o ňu, nechce s ňou stratiť kontakt. Podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol súd prvej inštancie, nakoľko je dieťa už takmer 5-ročné a podľa noriem socializácie dieťaťa v tomto veku, dieťa to má zvládnuť. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, preto napadnuté rozhodnutie podľa ako vecne správne vo výrokoch o úprave styku otca s mal. P. potvrdil, pričom podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody. Vo veci bolo akceptované právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, keďže je zverené len do starostlivosti matky, pri zachovaní práva otca, priblíženiu sa k zásade, aby sa mohol starať a podieľať na výchove svojej dcéry, rešpektujúc jej najlepší záujem. Nejde len o celkové množstvo stráveného času s dieťaťom z hľadiska celého kalendárneho roku, ale ide aj o to, v akom období sa styk rodiča s dieťaťom uskutočňuje. Pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký význam, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností, výchovných schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich.

21. Odvolaním matky bol napadnutý aj výrok ( IV.) rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom zo strany otca pre maloleté deti.

22. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vo vzťahu k výživnému vyplývajú tieto závery. Maloletá P. je zdravé dieťa navštevujúce materskú škôlku, matka uhrádza poistné 28 Eur, v materskej škôlke poplatok vo výške 63,28 Eur, pričom 38,28 Eur je stravné, 20 Eur školné a 5 Eur triedny fond. Maloletý N. je žiakom 9. ročníka základnej školy, venuje sa futbalu, matka uhrádza poplatok vo výške 24,- Eur mesačne, školská jedáleň 6,- Eur, poplatok ZRPŠ 20,- Eur/ročne, náklady spojené s kúpou školských pomôcok matka vyčíslila na 100 Eur ročne. Otec mu platí mobilný telefón vo výške 15,- Eur mesačne a poistné vo výške 24,80 Eur. Matka vyčíslila náklady na ošatenie detí vo výške 80,- Eur mesačne, doklady o tom nepredložila. Otec pracuje ako R. na K. s čistým mesačným príjmom v priemere 1.660,- Eur. V súčasnosti žije v rodinnom dome, ktorý patrí jeho priateľke aj spolu s priateľkiným 15 ročným synom a ktorý spoločne zrekonštruovali, hypotéku za rekonštrukciu domu uhrádza priateľka ako vlastníčka domu. Priateľka otca pracuje a jej čistý mesačný príjem je asi 1.000,- Eur. Výdavky navrhovateľa sú polovica hypotéky za byt, v ktorom býva matka 152,92 Eur (97,- Eur platí ako splátku úveru od zamestnávateľa a 56,- Eur platí matke), strava a drogéria asi 250,- Eur, polovica elektriny 65,- Eur, polovica internet a televízia 20,- Eur, v terajšom bydlisku, 25,- Eur stravné lístky v práci, 50,- Eur ošatenie, úrazové poistenia Allianz 45,- Eur, 56,50 Eur - úrazové poistenie a finančná výpomoc k bývaniu pre plnoletého syna N., 3,98 Eur zdravotné poistenie Wüstenrot, 2,70 eur polovica sporenia syna

Richarda, 24,80 Eur úrazové poistenie so sporením pre syna N., telefón N. a navrhovateľa 40,- Eur z toho pre N. je asi 15,- Eur, pohonné hmoty 200,- Eur, 50,- Eur splátka za zariadenie detskej izby, 100,- Eur náklady na starostlivosť o mamu, ktorá je od 13.11.2020 onkologický pacient. Vo vzťahu k výdavkom pre svoju matku uviedol, že sú traja súrodenci. Matka si však vyžaduje najmä jeho prítomnosť. V súčasnosti pri liečbe s ňou absolvuje liečbu v Bratislave. Výdavky má na cestu, ale aj na ubytovanie. Mame zakupuje lieky, stravu a podobne. Navrhovateľ si ďalej platí ročnú poistku v práci 67,- Eur, PZP 212,- Eur. Matka maloletých detí pracuje ako pedagogický asistent na Základnej škole s príjmom priemerne 832,- Eur. Poberá prídavky na tri deti. K hlavným mesačným výdavkom matky patrí: inkaso aj s plynom vo výške 237,- Eur, hypotéka 208,91 Eur (56,- Eur z toho platí navrhovateľ), internet 25,- Eur, mobil 15,- Eur, pohonné hmoty matka opatrovníkovi uviedla sumu 30 - 40,- Eur, na stretnutí rodičov pred VSÚ 50,- Eur, neskôr 70,- Eur a vo vyjadrení z decembra 2020 to bolo 80 Eur mesačne, domáca strava na stretnutí rodičov pred VSÚ bolo 300,- Eur, neskôr údajne 450 - 480,- Eur, komunálny odpad na osobu/ročne 29,50 Eur, ročné poistenie hypotéky 18,38 Eur, poistenie bytu - 2x ročne 19,37 Eur, ročné rodinné poistenie 30,- Eur, ročná poistka za auto 112 Eur. Navrhovateľ okrem polovice hypotéky uhrádza taktiež polovicu poistenia za hypotéku 9,19 Eur a byt 19,37 Eur. Matka spolu s deťmi býva v trojizbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov.

Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o určení výživného, avšak oprávnené potreby maloletých P. a N., schopnosti, možnosti a predovšetkým zárobkové pomery otca odôvodňujú určenie výživného vo vyššej miere, ako výživné určil súd prvej inštancie. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal otca prispievať na výživu mal. N. sumou vo výške 240 € mesačne, na mal. P. sumou vo výške 170 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna, pričom zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto zákonného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konanie, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odvolací súd konštatuje, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na a 2 základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

Rovnako súd prvej inštancie správne právne posúdil vec a odvolací súd podotýka, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia , avšak len čiastočne správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Povinnosť vyživovať svoje dieťa má každý z rodičov. Vyživovacia povinnosť môže mať niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a domácnosť, ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti môže byť poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je plnenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne je zistiteľná rôznymi

dôkazmi. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa zohľadnia aj benefity z pracovného pomeru ako sú napr. diéty tak, že ich súd započíta ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča.

Matka v priebehu odvolacieho konania navrhla určiť výživné na maloletého N. 270,- eur do 31.08.2021, a 320,- eur mesačne od 01.09.2021 vzhľadom na skutočnosť, že maloletý N. bol prijatý na gymnázium v školskom roku 2021/2022 a teda došlo k nárastu jeho výdavkov od 01.09.2021 do budúcna. Žiadala zohľadniť, že otec bol od 01.07.2021 povýšený v rámci R. čím získal nie len vyššiu hodnosť, ale aj riadiacu funkciu a to vedúceho odboru, a teda došlo aj k zvýšeniu príjmu otca.

Odvolací súd sa oboznámil s listinami, ktoré vyžiadal za účelom zistenia zárobkových pomerov otca za obdobie po rozhodnutí súdu prvej inštancie a to opisom mzdových listov od zamestnávateľa otca za obdobie od 05/2021-01/2022, personálnym rozkazom X. číslo 257 zo dňa 23.06.2021, personálnym rozkazom X. číslo 42 zo dňa 27.01.2022.

Odvolací súd zistil, že čistý priemerný mesačný zárobok otca za obdobie od 05/2021-01/2022 prestavuje sumu 2.042,77,- eura. Personálnym rozkazom X. číslo 257 zo dňa 23.06.2021 bol otec dňom 01.07.2021 povýšený do hodnosti J., personálnym rozkazom X. číslo 42 zo dňa 27.01.2022 bol otec dňom 01.02.2022 ustanovený do funkcie T. K..

Rozhodnutím gymnázia H. zo dňa 11.05.2021 bol maloletý N. prijatý na gymnázium v školskom roku 2021/2022. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje, rozširuje sa pole jeho aktivít a záujmov (pribúdajú školské a voľnočasové aktivity) a tým prirodzene narastajú aj jeho výdavky. Náklady na výživu stredoškoláka sú preto v zásade vyššie než náklady na výživu žiaka základnej školy, ktorého náklady sú však zase vyššie v porovnaní s dieťaťom predškolského veku. V zmysle uvedeného je nutné preto pristupovať aj k otázke určovania primeraného výživného. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti otca, jeho výdavky a odôvodnené potreby maloletých detí dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. N. sumou 240 Eur mesačne a na výživu mal. P. sumou 170 Eur mesačne. Uvedená suma pokryje prevažnú časť odôvodnených potrieb detí s tým, že zvyšná časť bude pokrytá prídavkami na dieťa a zvyšok z výživného od matky, keďže obaja rodičia majú k maloletému dieťaťu vyživovaciu povinnosť a každý z nich je povinný prispievať podľa svojich schopností a možností.

K zohľadneniu miery starostlivosti matky ako aj otca o maloleté deti pri určení výšky výživného odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine ako jeden z princípov, z ktorých je potrebné pri určení výživného vychádzať poníma aj osobnú starostlivosť o dieťa a jej zohľadnenie pri určení konkrétnej výšky výživného. Tento princíp však nemožno chápať tak, že rozsah v akom druhý rodič nevykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti treba vyjadriť materiálne, v podobe finančného plnenia za dni, počas ktorých sú deti v osobnej starostlivosti druhého rodiča. Je zrejmé, že matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť (vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletým deťom varí, perie, pomáha s prípravou do školy), čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom aj takouto formou. Osobná starostlivosť však nezbavuje povinnosti rodiča, ktorý ju vykonáva podieľať sa na úhrade výdavkov spojených so starostlivosťou o deti, hoci aj v nižšom rozsahu ako u rodiča, ktorý osobnú starostlivosť nevykonáva. Uvedené nemožno akceptovať o to viac, že sama matka zároveň namietajúc rozsah styku otca s mal. P. nesúhlasí so širším stykom otca, a teda neumožní otcovi aj napriek jeho snahe podieľať sa na starostlivosti o maloleté deti vo väčšej miere. Nie je spravodlivé, aby sa potom domáhala plnenia si vyživovacej povinnosti otca v rozsahu 70 % - 80 % všetkých nákladov na maloleté deti, čím vyjadrila mieru starostlivosti otca o deti, keď otcovi nie je (a to aj z objektívnych dôvodov) umožnené podieľať sa na starostlivosti o maloleté deti intenzívnejšie.

Odvolací súd podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v

otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15-17 rokov zodpovedá 16 - 22 % čistého príjmu povinného rodiča. Po prepočte výšky výživného (240 eur/ 2.042,77 eur) percentuálny podiel výživného na mal. N. predstavuje z celkového čistého príjmu otca 12 %, teda pod spodnou hranicou vekového rozpätia dieťaťa a v prípade mal. P. vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 0 -5 rokov zodpovedá 11 -15 % čistého príjmu otca, po prepočte (170 eur/ 2.042,77 eur) v danom prípade výživné predstavuje 8 % čistého príjmu otca, čo je tiež pod spodnou hranicou.

Z týchto dôvodov odvolací súd vo vzťahu k výživnému ( výrok IV.) zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2007 Z.z.) o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).