Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_63Cb-92-2017.pdf
PDF · 132.19 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/92/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu M3 Podlogi i Drzwi Marek Sadlo, REGON: 242829350, so sídlom 43-400 Cieszyn, ul. Mała Łaka 23, Poľská republika, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému JUBA, spol. s. r. o., so sídlom Čerešňová 5747/80, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 632 033, právne zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj s. r. o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, o zaplatenie 5.866,58 Eur s príslušenstvom, o tlmočnom pre V.. V. D., S. XX, XXX XX Ž., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.866,58 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy zo sumy 627,28 Eur od 29.06.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 680,65 Eur od 10.07.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 296,34 Eur od 17.07.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 112,24 Eur od 24.07.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1 016,26 Eur od 07.08.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1 022,72 Eur od 14.08.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 58,19 Eur od 21.08.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 693,77 Eur od 28.08.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 432,61 Eur od 04.09.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 168,82 Eur od 11.09.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 11,65 Eur od 25.09.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 13,41 Eur od 13.11.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 391,90 Eur od 20.11.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 139,52 Eur od 21.04.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 201,22 Eur od 05.05.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.
Súd priznáva tlmočníkovi V.. V. D., S. XX, XXX XX Ž., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v oddiele poľský jazyk, pod ev. č. XXXXXX tlmočné vo výške 100% voči štátu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 24. 05. 2017 domáhal od žalovaného úhrady istiny 5.866,58 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom, ako podnikateľom Poľskej republiky a žalovaným, ako právnickou osobou SR, bol uzavretý záväzkový vzťah, ktorý odôvodnil od ust. § 261 Obchodného zákonníka. Predmetom uvedeného vzťahu bola dodávka tovaru, ktorý žalobca na základe objednávky žalovaného mu aj dodal a následne cenu dodaného tovaru fakturoval faktúrami, ktoré špecifikoval v žalobnom návrhu. Neuhradená cena z faktúr celkom činila sumu 5.866,58 Eur, ku ktorej si žalobca uplatnil i nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžných istín podľa faktúr tak, ako ich špecifikoval v petite žaloby. Faktúra č. VFEU16/670M3 v sume 1.442,96 Eur bola čiastočne uhradená žalovaným v splátkach tak, ako to špecifikoval v žalobe, pričom zvyšná suma z faktúry 627,60 Eu,r nebola zo strany žalovaného uhradená. Rovnako nárok z faktúry VFEU16/1114M3 zo dňa 16. 08. 2016 v sume 217,28 Eur bol vzhľadom na zápočet zo dňa 29. 08. 2016 znížený a ku dňu podania žaloby ostal neuhradený v sume 11,65 Eur. Faktúra č. FVEU16/1402M3 v sume 136,73 Eur, splatná dňa 12. 11. 2016 bola žalovaným už dňa 07. 10. 2016 uhradená vo výške 1.123,32 Eur a zvyšná suma zostala neuhradená vo výške 13,41 Eur. Zvyšné faktúry žalobcom uvedené v žalobe boli žalovaným neuhradené v celom rozsahu. Žalobca ďalej tvrdil, že tovar dodal žalovanému riadne, včas, žalovaný si ho osobne prevzal, faktúry žalovaným potvrdené, neuhradil. Žalovaný nikdy faktúry, ani poskytnuté plnenie v zmysle nich nespochybnil a nerozporoval ani výšku fakturovanej sumy. Z dôvodu omeškania si žalobca uplatnil i nárok na úroky z omeškania a v prípade úspechu si uplatnil i náhradu trov konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil faktúry špecifikované žalobcom, doklady o úhradách zo dňa 02. 12. 2016, 12. 12. 2016, 19. 12. 2016, 22. 12. 2016, 23. 01. 2017, 16. 02. 2017, 13. 03. 2017, 07. 04. 2017, kompenzáciu záväzkov 004/08 2016 zo dňa 29. 08. 2016.
2. Dňa 07. 09. 2017 tunajší súd vydal v danej veci platobný rozkaz č. k. 63Cb 92/2017 - 55, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, doručený súdu dňa 08. 11. 2017. V ňom namietal, že by bol tovar žalovanému dodaný riadne a včas a tvrdil, že žalovanému, ako odberateľovi, poskytol žalobca vadné plnenie, ktoré nemalo vlastnosti dohodnuté medzi zmluvnými stranami. Poukázal na Obchodný zákonník, ktorý definuje vady tovaru, ako porušenie povinností, ktoré predávajúcemu vyplývajú z kúpnej zmluvy. Tvrdil, že dodaný tovar mal množstvo faktických vád spôsobených porušením povinností žalobcu, pričom sa jednalo o nedostatky v kvalite a v kvantite dodávaného tovaru. Príkladne uviedol faktické vady žalobcom dodaného tovaru v zmysle faktúry č. FVEU/16/979M3 a faktúry č. FVEU/16/1050M3, ktorý bol dodaný v menšom množstve, ako sa zmluvné strany dohodli. Takisto tovar fakturovaný faktúrou č. FVEU/16/979M3 nebol dodaný v požadovanej kvalite. O týchto skutočnostiach predložil súdu prílohy, a to e-mailovú komunikáciu zo dňa 07. 11. 2017, 05. 10. 2016, 09. 11. 2016. O nespokojnosti zákazníkov žalovaného svedčila i e-mailová komunikácia pripojená žalovaným zo dňa 21. 02. 2017 a odpoveď žalovaného zo dňa 30. 10. 2017. Žalovaný ďalej tvrdil, že k tovaru žalobca nedodával na montáž návody v slovenskom jazyku, napriek jeho urgenciám. Z tohto dôvodu mal za to, že tvrdenie žalobcu o tom, že plnil riadne podľa neho neobstojí.
3. Z dôvodu podania odporu tunajší súd zrušil platobný rozkaz vydaný tunajším súdom dňa 07. 09. 2017, a to v zmysle uznesenia vydaného pod č. 63Cb 92/2017 - 70 zo dňa 14. 11. 2017.
4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06. 12. 2017, v ktorom poprel tvrdenia o tom, že by žalovanému neposkytol plnenie riadne a včas podľa jeho požiadaviek. K namietaným tvrdeným vadám poukázal, že vo faktúre č. FVEU/16/1402M3 bola cena fakturovaná v zmysle vzájomnej dohody ,rešpektujúc cenník žalobcu, ktorý k predmetnému tovaru bol verejne dostupný na webovej stránke P..C.-S..G.. Správnosť fakturovanej ceny vyplývala i z akciového letáku, ktorý obsahoval obdobie, v ktorom akcia prebehla. Táto platila do 31. 03. 2016, pričom faktúra vystavená žalobcom za dodaný tovar žalovanému, je z októbra 2016. Ohľadne tejto skutočnosti pripojil i e-mailovú komunikáciu zo dňa 26. 01. 2016 a reakciu žalobcu zo dňa 22. 11. 2017. Faktúra bola vystavená riadne, uvedená suma v nej je správna, pričom žalovaný neuviedol žiaden objektívny dôvod k jej spochybneniu a nepredložil ani o tom relevantný dôkaz. Súčasne na svoje tvrdenie predložil i akciový leták. K namietaným faktúram FVEU/16/979M3 a č. FVEU/16/1050M3 uviedol, že zákazník reklamoval kovania WC, teda tovar zakúpený podľa inej faktúry, a to FVEU/16/1746, ktorá nie je predmetom úhrady podľa uplatneného nároku žalobcom. Z tohto dôvodu považoval tvrdenia a odpor žalovaného za nedôvodný. K ďalším námietkam poukázal, že žalovanému opakovane dodával veľké množstvo tovaru a to, že jeden zákazník nebol spokojný neznamená, že bola nespokojnosť zákazníkov vysoká a žalovaný musel neustále reklamovať kvalitu dodaného tovaru. Dvere, ktorých sa e-mailová komunikácia týkala, ako prílohy 3, spĺňajú všetky technické normy, pričom ich cena je adekvátna. Dvere boli dodané v súlade s objednávkou riadne, v stanovenej kvalite a včas. Zároveň poukázal na ust. § 11 ods. 1, 2, 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keď žalovaný, ako predávajúci bol povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo podľa charakteru poskytovanej služby o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby atď. Zároveň poukázal, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil nárok žalobcu na zaplatenie súm fakturovaných ostatnými faktúrami. Z tohto dôvodu žiadal žalobe vyhovieť.
5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 23. 01. 2018, v ktorom poukázal, že žalobca síce predložil faktúry k žalobnému návrhu, avšak neprodukoval dôkaz, že fakturovaný tovar dodal riadne a včas, a to v súlade s kúpnou zmluvou, na ktorej preukázanie existencie neoznačil žiaden dôkaz. Faktúru považoval len za účtovný doklad, ktorému nemožno pripisovať váhu relevantného dôkazu bez predloženia ďalších listinných dôkazov, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi. I naďalej považoval nárok žalobcu za nedôvodný.
6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21. 03. 2018 poukázal, že žalovaný po obdržaní faktúr nerozporoval poskytnuté plnenie žalobcom, faktúry nevrátil na prepracovanie a aj napriek tomu ich neuhradil. Žalobca poskytol plnenie riadne v zmysle objednávok žalovaného, ktoré zároveň pripojil k tomuto podaniu. Tieto sú založené na č. l. 95 - 134. Tieto i podľa tvrdení strán v konaní boli zasielané e-mailovou formou a z ktorej e-mailovej správy súd zistil, že je v nich uvedené, pre ktorého spotrebiteľa žalovaný objednáva predmetný tovar a v prílohe sa nachádza model dverí, vzor, rozmer, farba, pánty, typ skla, typ zámku, zárubne a v poznámke prípadne uvedené, že sa jedná o produkt z akcie. Pokiaľ išlo o cenu, žalobca odkazoval na webovú stránku P..C.-S..G. v príslušnom roku, na ktorej webovej stránke bol verejne dostupný katalóg produktov i s uvedením cien pre konkrétne produkty, t. j. cena bola verejne prístupná. Na základe takejto katalógovej ceny si strany dohodli vzhľadom na opakované dodávky veľkého množstva tovaru od žalobcu žalovanému zľavy vo výške 40% na katalóg pri samotných dverách asetu a pri komplete vo výške 22% tak, ako to vyplýva aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 26. 01. 2016 medzi stranami sporu (č. l. 82). Uvedené tvrdenia o dohode o cene doplnil žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. 03. 2019.
7. Po zmene právneho zástupcu žalovaného sa tento vyjadril k podaniu žalobcu podaním doručeným súdu dňa 23. 07. 2018, v ktorom namietal, že e-mailové objednávky predložené žalobcom sú chaotické, neprehľadné a poukázal na podstatné náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 409 Obchodného zákonníka. Tvrdil, že nepreukázal žalobca dohodu o kúpnej cene, resp. či dodržal dodanie tovaru vo vymienenej kvalite a kvantite. Rovnako nepredložil dodacie listy, ktoré preukazujú dodanie tovaru, ani to, či predložil doklady potrebné na užívanie tovaru, jeho inštaláciu a údržbu. Tvrdil, že žalobca postupne v predmetnom konaní produkuje dôkazy, a to len ako reakciu na podania žalovaného s poukazom na ust. § 132 CSP, v zmysle ktorého bol žalobca povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na ich preukázanie už priamo v žalobe. Mal za to, že žalobca zatiaľ relevantným spôsobom nepreukázal oprávnenosť svojich tvrdení. Súčasne poukázal i na ust. čl. 8 a 10 CSP. I na základe týchto skutočností žiadal žalobu zamietnuť.
8. K uvedenému podaniu, ktoré súd doručil žalobcovi sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 31. 08. 2018, v ktorom považoval tvrdenia žalovaného za zavádzajúce a nepravdivé. Cenu uvedenú vo faktúrach považoval za správnu, rešpektujúcu cenník žalobcu, ku ktorému mal žalovaný neobmedzený prístup vzhľadom na jeho zverejnenie na webovej stránke P..C.-S..G.. Žalovaný faktúry prevzal, potvrdil svojim podpisom, čím sa zaviazal uhradiť požadované sumy do konkrétneho dátumu uvedeného vo faktúrach. Keďže tieto sumy žalovaný neuhradil, obrátil sa žalobca so svojim nárokom na súd. Tovar žalobca dodal riadne, včas v požadovanej kvalite a kvantite, žalovaný cenu dodaného tovaru akceptoval, keď si tovar podľa katalógu objednal a túto opakovane potvrdil i svojim podpisom na faktúre. Žalovaný tovar po dodaní nevrátil a je jeho povinnosťou, jeho cenu zaplatiť. Rovnako žalovaný nevrátil žalobcovi ani žalobcom vystavené faktúry, ktoré zrejme eviduje v účtovníctve. Z tohto dôvodu navrhol súdu, aby žalovaný predložil účtovníctvo za rok 2016 a 2017, resp. vykonal dopyt na správcu dane, či v kontrolnom výkaze faktúry vystavené žalobcom uviedol, ako aj aby predložil skladové karty za rok 2016 a 2017. K tomuto podaniu žalobca zároveň pripojil i dodacie listy, vzhľadom na námietky žalovaného uvedené v podaní doručenom súdu dňa 23. 07. 2018. Tieto sú súčasťou súdneho spisu č. l. 177 - 191.
9. Súd vzhľadom na žiadosť žalobcu zo dňa 24. 01. 2019 pribral v zmysle uznesenia tunajšieho súdu 63Cb 92/2017 - 215 zo dňa 04. 02. 2019 pre žalobcu tlmočníka V.. V. D., za účelom tlmočenia z jazyka poľského do jazyka slovenského a naopak na vytýčených termínoch pojednávania, s udelením súhlasu, aby sa tlmočník dostavil na nariadené termíny pojednávaní vlastným motorovým vozidlom.
10. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. 03. 2019 už tretí právny zástupca žalovaného vzniesol ďalšie námietky k predmetnej žalobe, a to v súvislosti s tým, že na uvedený zmluvný vzťah medzi stranami sporu sa má vzťahovať Viedenský dohovor a Nariadenie Rím 1. Podľa týchto predpisov uvedený zmluvný vzťah je potrebné posudzovať podľa Poľského právneho poriadku. Tvrdil, že dôkazy predložené žalobcom boli predložené oneskorene, v rozpore so zásadou koncentrácie, hospodárnosti a efektívnosti. Rovnako namietal, že čísla dodacích listov nekorešpondujú s číslami vydaných faktúr, pričom v dodacom liste nie je uvedená konkrétna faktúra, ku ktorému sa viaže. Zotrval aj na ďalších námietkach uvedených už v písomných jeho vyjadreniach.
11. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní spárovaním dodacích listov s faktúrami, pričom obe strany potvrdili rovnaký obsah dodacieho listu s konkrétne vystavenou faktúrou k nemu, t. j. preukázalo sa, že tovar objednaný a dodaný v zmysle konkrétneho dodacieho listu, korešpondoval s obsahom vystavenej spárovanej faktúry . Súd rovnako vypočul žalobcu ohľadne tvorby ceny, z ktorého výsluchu mal preukázané tvrdenia žalobcu uvedené i v jeho písomných vyjadreniach, že cena tovaru, ktorý mu dodával ,bola verejne prístupná na jeho webovej stránke, pričom žalobca vzhľadom na dodávanie veľkého množstva tovarov žalovanému na základe jeho objednávok mal o nej vedomosť aj zo zasielaných mu katalógov výrobkov s ich cenami, pričom na ceny uvedené v katalógu mu základe dlhšej spolupráce poskytoval zľavu buď 40% alebo 22% tak, ako už súd konštatoval a mal preukázané z e-mailovej komunikácie zo dňa 26. 01. 2016. Navyše žalobca potvrdil tú skutočnosť, že cenu uvedenú vo faktúrach žalovaný potvrdil svojim podpisom i s množstvom dodaného tovaru, ktorý sa zhodoval s tovarom uvedeným v dodacom liste. K neuvedeniu čísla faktúry v dodacom liste poukázal, že dodací list sa vystavoval v čase, keď skladník vyskladnil tovar, tento sa naložil na motorové vozidlo žalovaného a následne už iný pracovník žalobcu vystavoval faktúru, ktorej číslo nikdy nie je zhodné s číslom dodacieho listu. Má vždy stupňujúce číslo. Dodací list býva vystavený najskôr, z ktorého dôvodu niekedy i dátum uvedený na faktúre sa nemusel zhodovať s dodacím listom. Žalovaný tovar nim dodaný nespochybňoval čo do množstva, kvality a ceny, faktúry ktorými žalobca fakturoval cenu dodaného tovaru nevrátil, čím mal za to, že predmetné ceny fakturované vo faktúrach akceptoval. Žalobca zotrval pritom i na dôvodnosti podanej žaloby, vrátane uplatneného príslušenstva k pohľadávke. Žalovaný aj napriek takto vykonanému dokazovaniu zotrval na tom, že žalobca predložil dôkazy na svoje tvrdenia oneskorene a nepredložil relevantné listinné dôkazy ohľadne ceny dodaného a fakturovaného tovaru. Súd navrhované dôkazy žalobcom v podaní zo dňa 31. 08. 2018 nevykonal vzhľadom na nehospodárnosť, keďže k dispozícií mal dostatočné dôkazy na to, aby vo veci rozhodol. Súd preto ukončil dokazovanie vo veci samej a dňa 11. 04. 2019 vo veci vyhlásil tento rozsudok v mene Slovenskej republiky.
12. V zmysle čl. 1 ods. 1 Viedenského dohovoru, Tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch a) ak tieto sú zmluvnými štátmi alebo po b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.
13. Podľa čl. 30 tohto Dohovoru, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú a vlastnícke právo k tovaru ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor, za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.
14. Podľa čl. 35 ods. 1 Dohovoru, predávajúci musí dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva a musí ho zabaliť alebo opatriť tak, ako určuje zmluva.
15. Podľa čl. 39 Dohovoru, právo kupujúceho z vád tovaru zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť.
16. Podľa čl. 53 Dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
17. Podľa čl. 55 Dohovoru, ak sa zmluva platne uzavrela, ale nie je v nej výslovne alebo nepriamo ustanovená kúpna cena a ani ustanovenie umožňujúce jej určenie, predpokladá sa, že strany, pokiaľ neprejavili inú vôľu, nepriamo určili kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene, ktorá sa všeobecne účtovala v dobe uzavretia zmluvy za taký tovar za porovnateľných okolností v príslušnom obchodnom odvetví.
18. Podľa čl. 58 ods. 1 Dohovoru, ak kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu v inej určitej dobe, je povinný ju zaplatiť, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi, na základe ktorých môže kupujúci nakladať s tovarom. Predávajúci môže urobiť závislým odovzdanie tovaru alebo dokladov od takéhoto zaplatenia kúpnej ceny.
19. Podľa čl. 78 Dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa čl. 74.
20. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) Zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, kúpne zmluvy sa spravujú právom miesta, kde má predávajúci sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy.
21. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) nariadenia ES č. 593/2008, uverejneného v Úradnom vestníku ES L177/6 zo dňa 04. 07. 2008, ktoré má prednosť pred vnútroštátnymi normami členských štátov EÚ, sa rozhodné právo pri absencií voľby spravuje pri zmluvách o predaji tovaru právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.
22. Na rozhodovanie o nároku žalobcu podľa vyššieuvedeného je príslušný Okresný súd Banská Bystrica z dôvodu, že právomoc a príslušnosť súdu sa riadi bydliskom žalovaného, podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia ES č. 44/2001, uverejneného v Úradnom vestníku ES L12/1 zo dňa 16. 01. 2001. Sídlo žalovaného sa podľa zápisu v Obchodnom registri nachádza v obvode Okresného súdu Banská Bystrica. Keďže žalobca, ako predávajúci, má sídlo v Poľsku, rozhodným právom, podľa ktorého sa má posúdiť nárok žalobcu je s ohľadom na vyššie uvedené, Poriadok Poľskej republiky, a to Poľský občiansky zákonník (Ústawa z dnia 23 kwietnia 1964 R. - kodeks, cywilný, Dz. U. z 1964 r., Nr 16, poz. 93, w Brzmieniu pozniejszich zmian) v znení neskorších predpisov. Záväzkové právne vzťahy medzi stranami tohto konania, aj keď sú podnikatelia, upravuje Poľský občiansky zákonník, pretože tento kódex - pri neexistencii Obchodného zákonníka - upravuje aj záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi.
23. Podľa čl. 515 § 1, Poľského občianskeho zákonníka, na základe kúpnej zmluvy sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veci a vydať mu vec a kupujúci sa zaväzuje vec odobrať a zaplatiť predávajúcemu cenu.
24. Podľa čl. 481 § 1 Poľského občianskeho zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, je veriteľ oprávnený žiadať úroky za dobu omeškania, aj keď mu nevznikne žiadna škoda a aj napriek tomu, že oneskorene bolo dôsledkom okolnosti, za ktoré dlžník nenesie zodpovednosť.
25. Podľa čl. 481 § 2 Poľského občianskeho zákonníka, ak výška úrokov nebola vopred určená, vzniká nárok na zaplatenie zákonných úrokov.
26. Podľa čl. 359 § 1 Poľského občianskeho zákonníka, nárok na zaplatenie úrokov z peňažnej sumy vzniká iba vtedy, ak to vyplýva z právneho úkonu, alebo zo zákona, z rozhodnutia súdu, alebo z rozhodnutia iného príslušného orgánu.
27. Podľa § 359 § 2 Poľského občianskeho zákonníka, ak výška úrokov nie je určená inak, vzniká nárok na zaplatenie zákonných úrokov.
28. Podľa čl. 359 § 3 Poľského občianskeho zákonníka, vláda určuje cestou nariadenia a výšky zákonných úrokov, v záujme potreby zabezpečiť platobnú disciplínu a riadne vykonávanie peňažných vyúčtovaní, pri zohľadnení výšky trhovej úrokovej sadzby a úrokovej miery poľskej národnej banky.
29. Z informácií dostupných na stránkach Ministerstva spravodlivosti Poľskej republiky, od 15. 12. až do súčasnosti - Nariadenie rady ministrov Poľskej republiky z 04. 12. 2008, je výška sadzby 13% ročne (Dzjenik Ustw., 220/2008).
30. V prejednávanej veci si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie ceny dodaného tovaru v celkovej výške 5.866,58 Eur, v zmysle ceny fakturovanej faktúrami špecifikovanými v žalobnom návrhu, z ktorých len tri žalovaný čiastočne uhradil. Ostatné faktúry zostali zo strany žalovaného neuhradené. Tunajší súd uvedený nárok žalobcu teda posudzoval podľa Dohovoru OSN o Zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru / Viedenský dohovor/ v súlade s čl. 30 a nasl., ako aj v súlade s ust. § 515, § 1 Poľského občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že jednotlivými dodávkami tovaru na základe objednávok žalovaného, s následným vyúčtovaním jeho ceny žalobcom podľa jednotlivých faktúr, strany sporu uzatvorili kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca dodal žalovanému požadovaný a ním objednaný tovar. Žalovaný tovar prevzal, čo potvrdil svojim podpisom na dodacom liste, v ktorom potvrdil druh a množstvo dodaného tovaru a podpísaním i faktúry a jej priradením ku konkrétnemu dodaciemu listu mal súd za to, že potvrdil i cenu takto dodaného tovaru žalobcom. Súd tak dôvodí aj napriek námietkam žalovaného, že žalobca podľa neho neuniesol dôkazného bremeno ohľadne ceny dodaného tovaru, ako i z dôvodu údajného nedodržania zásady koncentrácie. Súd konštatuje, že aj keď žalobca pri podávaní žalobného návrhu na súd na svoje tvrdenia predložil len neuhradené faktúry, v priebehu konania a to do prvého pojednávania doložil do súdneho spisu dodacie listy a e-mailové objednávky žalovaného na dodávku tovaru od žalobcu, ktorý si vybral z katalógu verejne prístupnom na webovej stránke žalobcu P..C.-S..G.. V tomto katalógu sa okrem druhu tovaru nachádzala i jeho katalógová cena, ktorú ak by žalovaný neakceptoval, tovar by si od žalobcu neobjednával. Svedčia o tom e-mailom zasielané objednávky žalovaného viažuce sa k dodacím listom a k faktúram, ktorých úhrada je predmetom tohto sporu a ktoré sa nachádzajú na č. l. 95 - 134. Z takto predloženej objednávky súd zistil čas objednávky žalovaného, pre koho žalovaný tovar objednáva (uvedený konkrétny spotrebiteľ) a z príloh k e-mailovej objednávke zistil, aj čo presne žalovaný objednáva u žalobcu pre daného spotrebiteľa. Následne žalobca na základe zaslanej objednávky pripravil tovar na dodanie žalovanému, vyskladnil ho zo skladu, naložil na jeho motorové vozidlo a odovzdal žalovanému k tovaru potrebné doklady. Žalovaný tovar a doklady prevzal, o čom svedčí jeho podpis na konkrétnom dodacom liste predloženom zo strany žalobcu. Z vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 14. 03. 2019 súd mal za preukázané, že k dodaciemu listu P. zo dňa 20. 05. 2016 bola žalobcom žalovanému vystavená faktúra VFEU/16/670M3 z 20.05.2016, podpísaná oboma stranami. K dodaciemu listu č. P. bola vystavená faktúra č. VFEU/16/714M3. Oba listinné dôkazy zo dňa 31. 05. 2016. K dodaciemu listu P. bola vystavená faktúra č. VFEU/16/762M3, obe listiny zo dňa 07. 06. 2016, k dodaciemu listu č. P. zo dňa 14. 06. 2016 bola vystavená faktúra FVEU/16/798M3 zo dňa 14. 06. 2016, k dodaciemu listu č. P. zo dňa 28. 06. 2016 bola vystavená faktúra č. VFEU/16/859M3 zo dňa 28. 06. 2016, k dodaciemu listu P. zo dňa 04. 07. 2016 bola vystavená faktúra č. FVEU 16/892M3 zo dňa 05. 07. 2016, k dodaciemu listu P. zo dňa 12. 07. 2016 bola vystavená faktúra FVEU/16/936M3 zo dňa 12. 07. 2016, k dodaciemu listu P. zo dňa 19. 07. 2016 bola vystavená faktúra č. FVEU/16/979M3 zo dňa 19. 07. 2016, k dodaciemu listu P. zo dňa 26. 07. 2016 bola vystavená faktúry č. FVEU/16/1015M3 zo dňa 26. 07. 2016, k dodaciemu listu P. zo dňa 02. 08. 2016 bola vystavená faktúra č. FVEU/16/1050M3 zo dňa 02. 08. 2016, k dodaciemu listu P. zo dňa 16. 08. 2016 bola vystavená faktúry č. FVEU/16/1114M3 zo dňa 16. 08. 2016, k dodaciemu listu P. zo dňa 12. 09. 2016 bola vystavená faktúra č. FVEU/16/1402M3 zo dňa 04. 10. 2016, k dodaciemu listu P. zo dňa 26. 09. 2016 bola vystavená faktúra č. FVEU/16/1442M3 zo dňa 11. 10. 2016, k dodaciemu listu č. P. zo dňa 20. 03. 2017 bola vystavená faktúra č. FVEU/17/501M3 zo dňa 21. 03. 2017 a k dodaciemu listu P. zo dňa 04. 04. 2017 bola vystavená faktúra č. FVEU/17/642M3 zo dňa 04. 04. 2017. Strany sporu na pojednávaní potvrdili, že obsah dodacieho listu je súhlasný a totožný s obsahom vystavenej faktúry k nemu, v ktorej žalobca následne uviedol i cenu dodávaného tovaru, ktorú je povinný žalovaný za dodaný tovar žalobcom uhradiť. Túto cenu žalovaný potvrdil svojim podpisom na faktúre. Rovnako súd zistil a túto skutočnosť žalobca uviedol i v samotnej žalobe, že faktúra VFEU/16/670M3 zo dňa 20. 05. 2016 vystavená v sume 1.442,96 Eur bola čiastočne uhradená čiastkovými platbami, ktoré presne špecifikoval a o nich predložil i príslušný listinný dôkaz. Zvyšná časť neuhradenej faktúry činí sumu 627,60 Eur, ku ktorej si žalobca uplatnil príslušenstvo len z neuhradenej časti. Rovnako súd zistil, že k faktúre FVEU/16/1114M3 zo dňa 16. 08. 2016 strany uzatvorili vzájomnú kompenzáciu záväzkov v zmysle listinného dôkazu kompenzácia XXX/XX/XXXX zo dňa 29. 08. 2016, po ktorej zostatok neuhradenej istiny činil len sumu 11,65 Eur a iba z ktorej si uplatnil žalobca v žalobe nárok na príslušenstvo. Faktúru č. FVEU/16/1402M3 v sume 1.136,73 Eur žalobca čiastočne uhradil vo výške 1.123,32 Eur a preto si nárok na zaplatenie dlžnej istiny a príslušenstva z tejto faktúry uplatnil len zo sumy 13,41 Eur tak, ako to vyplýva z petitu žalobného návrhu. Žalovaný v konaní tiež namietal voči takto dodanému tovaru, že tento nebol dodávaný v požadovanom množstve, kvalite, resp. cene. Uviedol, že dodaný tovar fakturovaný faktúrou č. FVEU/16/979M3 a fakturovaný faktúrou č. FVEU/16/1050M3 bol dodaný v menšom množstve, ako sa zmluvné strany dohodli. K svojim tvrdeniam predložil e-mailovú komunikáciu zo dňa 30. 10. 2017 a 09. 11. 2016, ako prílohu č. 2 k svojmu podaniu zo dňa 08. 11. 2017, z ktorej e-mailovej komunikácie tieto tvrdenia žalovaného nevyplývajú. V prípade reklamácie zo dňa 09. 11. 2016, ktorá sa mala týkať faktúry č. FVEU/16/1746, ktorá nie je predmetom tohto konania, ďalej i vyplýva, že žalobca na základe reklamácie sa rozhodol vymeniť uvedený tovar, čo sa malo učiniť v stredu dňa 06. 11. 2016, viď. č. l. 64 súdneho spisu. Rovnako z tejto e-mailovej komunikácie nevyplýva, že by tovar podľa faktúry FVEU/16/979M3 nebol dodaný v požadovanej kvalite. Pokiaľ žalovaný namietal pri faktúre č. 16/1402M3 vyššiu sumu, akú si zmluvné strany dohodli, súd poukazuje ohľadne jeho námietok k predloženým listinným dôkazom stranami sporu, a to na e-mailovú komunikáciu zo dňa 05. 10. 2016, keď žalovaný žiadal vystaviť dobropis k faktúre, nakoľko mali byť dvere z akcie a žalobca účtoval normálnu cenu bez akcie a zo dňa 06. 11. 2017 a na žalobcom predložený akciový leták, vrátane e-mailovej komunikácie, a to i v spojitosti s vystavenou faktúrou, kde podľa jej obsahu je zrejmé, že žalobca žalovanému poskytol 40% zľavu na predmetnú dodávku podľa obsahu tejto faktúry. Z tohto dôvodu považoval námietky žalovaného za nedôvodné. Súd tieto vyhodnotil i v spojitosti s čl. 39 Viedenského Dohovoru, kedy právo kupujúceho z vád tovaru zaniká ,ak kupujúci neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť. Súd má za to, že i vzhľadom na ustanovenie tohto článku žalovaný až v priebehu tohto konania, a to až v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý podal súdu dňa 03. 11. 2017, vzniesol námietky ohľadne vadného plnenia, čo podľa uvedeného článku nemožno považovať za včasné uplatnenie tohto práva. K ostatným dodávkam žalovaný nevzniesol námietky týkajúce sa kvality, kvantity, resp. ceny. Namietal len všeobecne nepreukázanie tvrdeného skutkového stavu žalobcom vo svojich písomných podaniach, ktorý nebol žalobcom podľa ním predložených dôkazov zdokladovaný do uskutočnenia prvého pojednávania vo veci samej. Súd má za to, že aj keď žalobca všetky listinné dôkazy, resp. skutkové tvrdenia neuviedol a nepredložil k žalobe, bolo to z dôvodu, že mal za to, že zmluvný vzťah, ako i vystavené faktúry žalobcom za dodaný tovar žalovaný do podania žaloby žiadnym spôsobom nerozporoval. Námietky k uplatňovanému nároku žalovaný vzniesol až v jeho písomných vyjadreniach k žalobe a na pojednávaní uskutočnenom dňa 04. 03. 2019 namietol použitie rozhodného práva pre daný zmluvný vzťah podľa právnej kvalifikácie žalobcu. Súd ale na žalobcom predložené listinné dôkazy a tvrdenia prihliadol, keďže tieto boli žalobcom predložené včas do prvého pojednávania vo veci samej. Na základe nich mal súd zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným preukázaný a počas prvého pojednávania vo veci samej žalobca už nepredkladal listinné dôkazy, ktorými by odôvodňoval skutkový stav ním tvrdený a ktoré by mohli byť dôvodom nariadenia ďalšieho pojednávania vo veci samej. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 14. 03. 2019, do ktorého času mohol žalobca prípadne predložiť prostriedky procesného útoku, prípadne i v súlade s ust. § 181 ods. 4 CSP, i na pojednávaní, ak by žalobca nebol schopný predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkaz na ich preukázanie, mohol mu súd určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Až po márnom uplynutí tejto lehoty by nemusel súd na skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy žalobcu prihliadnuť. Tieto ale boli predložené žalobcom do uskutočnenia prvého pojednávania, na ktorom boli vyvrátené námietky žalobcu ohľadne neprehľadnosti žalobcom predložených dôkazov - spárovaním dodacích listov a faktúr, keďže čísla dodacích listov sa nezhodovali s číslami vystavených faktúr. Súd námietky žalovaného ohľadne nepredloženia prostriedkov procesného útoku včas považoval preto za nedôvodné. Súd však pripúšťa, že právna kvalifikácia žalobcu v žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 24. 05. 2017 ohľadne použitia rozhodného práva nie je správna, keďže strany sporu sú podnikatelia, ktorých miesto podnikania je v rôznych členských štátoch a preto uzavretie kúpnych zmlúv bolo nutné posudzovať podľa Viedenského Dohovoru (Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru), v spojitosti s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008. Súd následne podľa nich posúdil, že má právomoc rozhodnúť daný spor a je i príslušným súdom, avšak na právny vzťah musí aplikovať právny poriadok Poľskej republiky (Kódeks Cywilny). Súd mal preto na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca v súlade s ust. § 515 § 1 Poľského občianskeho zákonníka si splnil svoje povinnosti k dodávanému tovaru, t. j. tovar dodať, previesť na neho vlastnícke právo, avšak žalovaný z takto uzavretej kúpnej zmluvy si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť predávajúcemu cenu dodaného tovaru. Žalobca v žalobnom návrhu naplnil podstatné náležitosti žaloby uvedené v § 132 CSP, keď opísal rozhodné skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, súd preto nemal dôvod predmetnú žalobu odmietnuť. Keďže žalobca pri uplatňovaní nároku v zmysle žaloby zohľadnil čiastočnú úhradu faktúr FVEU 16/670M3 zo dňa 20. 05. 2016, faktúry č. FVEU 16/1114M3 zo dňa 16. 08. 2016, FVEU/16/142M3 zo dňa 04. 10. 2016, súd na základe podanej žaloby mal preukázaný nárok žalobcu, voči žalovanému vo výške 5.866,58 Eur, ako neuhradenej ceny za dodaný tovar v zmysle žalobcom vystavených faktúr. Súd pritom konštatuje, že žalovaný v konaní nepoprel existenciu zmluvného vzťahu, mal len za to, že žalobca dostatočne relevantným spôsobom v nich nepreukázal dohodu o cene dodaného tovaru. Súd ohľadne tejto skutočnosti poukazuje na vyjadrenia žalobcu v konaní ohľadne dohody o cene za dodaný tovar (zverejnenie tovaru a jeho cien v katalógu zverejnenom na internetovej webovej stránke, objednanie tohto tovaru i s akceptáciou ceny žalovaným, potvrdenie o množstve dodaného tovaru žalovaným na dodacom liste a o výške fakturovanej ceny podpísaním faktúry žalovaným), na základe ktorých súd považoval námietky žalovaného ohľadne nepreukázania dohody o kúpnej cene za irelevantné, a to i s ohľadom na čl. 55 Viedenského Dohovoru. Aj keď v objednávkach tovaru a dodacích listoch nie je výslovne ustanovená kúpna cena, žalovaný v konaní nevyvrátil tvrdenia žalobcu o tom, že o cene musel žalovaný mal vedomosť z katalógu prístupného na jeho webovej stránke, resp. ktorý mu aj zaslal, na základe ktorého potom žalovaný zadával objednávky žalobcovi za svojich klientov. Rovnako nevyvrátil tvrdenia žalobcu o tom, že mu poskytoval z katalógovej ceny zľavu tak, ako to vyplýva z obsahu faktúr (zľava 40%, resp. 22%, ako i e-mailová komunikácia medzi stranami sporu zo dňa 26. 01. 2016 a výsluch žalobcu na pojednávaní dňa 14. 03. 2019), pričom žalovaný cenu na faktúrach akceptoval svojim podpisom a až do podania žaloby na tunajší súd žalobcom, faktúry ním vystavené nikdy nevrátil a nespochybnil. Súd preto považoval tvrdenia žalovaného o nepreukázaní tejto dohody za účelové, s úmyslom vyhnúť sa plneniu za riadne dodaný tovar žalobcom žalovanému. Súd má dohodu o cene preukázanú potvrdením faktúry zo strany žalovaného aj žalobcu, čím strany sporu prejavili vôľu byť viazaný touto dohodou o určení kúpnej ceny za takto dodaný tovar. Súdu nepostačuje len vyhlásenie žalovaného, že kúpna cena medzi stranami nebola dohodnutá. V takom prípade by aj tak súd musel postupovať v súlade s čl. 55 Viedenského Dohovoru a po preukázaní skutočností, že tovar bol žalobcom žalovanému riadne dodaný, zistiť kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene, ktorá sa všeobecne účtovala v dobe uzavretia zmluvy za taký tovar, za porovnateľných okolností v príslušnom obchodnom odvetví. Keďže však súd mal preukázanú výšku fakturovanej ceny za dodaný tovar v zmysle príslušného dodacieho listu, a to podpísanou faktúrou oboma zmluvnými stranami, súd k námietke žalovaného ohľadne nepreukázania ceny dodaného tovaru. neprihliadol.
31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nárok na zaplatenie ceny, pričom v súlade s ust. § 481 § 1, 2 Poľského občianskeho zákonníka, mal preukázané i omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku a teda vznik nároku žalobcu na úroky z omeškania od splatnosti faktúry až do jej zaplatenia. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu nevyplýva, že by výška úrokov bola vopred určená a preto podľa § 481 § 2 Poľského občianskeho zákonníka, vzniklo žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov. V súlade s ust. § 359 § 2, 3 Poľského občianskeho zákonníka súd zistil, že na úrok z omeškania v Poľsku sa vzťahuje čl. 2 ods. 7 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/7/EÚ z 16. 02. 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, podľa ktorej referenčná sadzba je pre členský štát, ktorého menou nie je Euro, rovnocenná sadzba stanovená jeho Národnou centrálnou bankou. K referenčnej sadzbe, ktorú stanovuje Poľská národná centrálna banka sa má pripočítať najmenej 8 percentuálnych bodov. V súlade s Nariadením komisie č. 794/2004 platnej k 30. 01. 2008 je referenčná sadzba platná v Poľsku vo výške 2,75%. Žalobca si tak mohol uplatniť nárok na úroky z omeškania až vo výške 10,75%. Keďže si uplatnil nárok na úrok z omeškania len vo výške 9% z dlžnej istiny v zmysle faktúr nim vystavených a uplatňovaných v tomto konaní, súd priznal nárok na úrok z omeškania tak, ako si ho žalobca uplatnil, a to v celom rozsahu.
32. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
33. Súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie sumy 40,- Eur, ako nákladov z uplatnenia pohľadávky, nakoľko tento nárok nevyplýva z ustanovení Poľského občianskeho zákonníka. Tento nárok si žalobca uplatnil v súlade s ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý sa na daný spor neaplikuje. Súd preto konanie v tejto časti zamietol.
34. Z dôvodu, že žalobca je podnikateľ Poľskej republiky, v súlade s jeho žiadosťou tunajší súd uznesením č. k. 63Cb 92/2017 - 215 zo dňa 04. 02. 2019 pribral do konania tlmočníka V.. V. D. za účelom tlmočenia žalobcovi z jazyka poľského do jazyka slovenského a naopak na vytýčených termínoch pojednávania. V danej veci sa tlmočník V.. V. D. zúčastnil pojednávania vo veci samej konanom dňa 14. 03. 2019, kedy uvedené tieto služby žalobcovi poskytol. V súlade s ust. § 155 ods. 3 CSP, trovy tlmočenia podľa ods. 1 znáša štát. Keďže tlmočník si tieto trovy uplatnil, súd zaviazal štát na ich náhradu. O ich výške opätovne súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.