Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-72-2019.pdf
PDF · 145 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu M3 Podlogi i Drzwi Marek Sadlok, REGON: 242829350, so sídlom 43-400 Cieszyn, ul. Mała Łaka 23, Poľská republika, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému JUBA, spol. s. r. o., so sídlom Čerešňová 5747/80, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 632 033, právne zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj s. r. o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519 o zaplatenie 5.866,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/92/2017-276 zo dňa 11. apríla 2019 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/92/2017-276 zo dňa 11. apríla 2019 v prvej a tretej výrokovej vete potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.866,58 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy zo sumy 627,28 Eur od 29.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 680,65 Eur od 10.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 296,34 Eur od 17.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 112,24 Eur od 24.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 016,26 Eur od 07.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.022,72 Eur od 14.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 58,19 Eur od 21.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 693,77 Eur od 28.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 432,61 Eur od 04.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 168,82 Eur od 11.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 11,65 Eur od 25.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 13,41 Eur od 13.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 391,90 Eur od 20.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 139,52 Eur od 21.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 201,22 Eur od 05.05.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V druhej výrokovej vete (týkajúcej sa náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur) vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
3. V tretej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100% a v štvrtej výrokovej vete priznal tlmočníkovi V.. V. D. tlmočné vo výške 100% voči štátu.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie 5.866,58 Eur s príslušenstvom odôvodnil tým, že medzi ním ako zahraničným podnikateľom a žalovaným došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu, na základe ktorého podľa objednávok žalovaného
tomuto dodal tovar, ktorého cenu mu vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Neuhradená cena z faktúr predstavovala sumu 5.866,58 Eur. Žalobca si uplatnil aj 9% úrok z omeškania z dlžných súm. Tri z vystavených faktúr boli žalovaným čiastočne uhradené, a to faktúra č. VFEU16/670M3 na sumu 1.442,96 Eur bola uhradená tak, že zostatok z tejto faktúry predstavuje 627,60 Eur, z faktúry č. VFEU16/1114M3 vystavenej na sumu 217,28 Eur došlo k jej zníženiu na základe zápočtu na neuhradený zostatok 11,65 Eur a faktúra č. FVEU16/1402M3 vystavená na sumu 1.136,73 Eur bola uhradená v čiastke 1.123,32 Eur a neuhradená ostala suma vo výške 13,41 Eur. Zostávajúce faktúry žalovaným uhradené neboli. Podľa žalobcu bol tovar dodaný žalovanému riadne a včas, tento ho prevzal a potvrdené faktúry žalovaným neuhradil. Žalovaný faktúry ani poskytnuté plnenie nespochybnil a nerozporoval ani výšku fakturovanej sumy. K žalobe boli pripojené faktúry, doklady o čiastočných úhradách a kompenzácia záväzkov z 29.8.2016.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný namietal dodanie tovaru riadne a včas a tvrdil, že žalobca poskytol žalovanému vadné plnenie, ktoré nemalo vlastnosti dohodnuté medzi zmluvnými stranami. Jednalo sa o nedostatky v kvalite a v kvantite dodávaného tovaru, pričom tvrdil, že tovar fakturovaný podľa fa č. FVEU/16/979M3 a fa č. FVEU/16/1050M3 bol dodaný v menšom množstve, a navyše tovar fakturovaný podľa faktúry č. FVEU/16/979M3 nebol dodaný v požadovanej kvalite. Vo faktúre č. FVEU/16/1402M3 žalobca fakturoval vyššiu sumu ako bolo dohodnuté.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa žalobcu vo faktúre č. FVEU/16/1402M3 bola fakturovaná cena podľa dohody v zmysle cenníka žalobcu dostupného na jeho webovej stránke. Akcia na ceny za dodaný tovar platila do 31.3.2016, pričom uvedená faktúra bola vystavená v októbri 2016. K namietaným faktúram č. FVEU/16/979M3 a č. FVEU/16/1050M3 uviedol, že zákazník reklamoval tovar zakúpený podľa inej faktúry, a to č. FVEU/16/1746, ktorá nie je predmetom uplatneného nároku.
7. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný dňa 23.1.2018 v jeho podaní poukazoval na to, že žalobca predložil faktúry k návrhu, avšak neprodukoval dôkaz, že vyfakturovaný tovar dodal riadne a včas v súlade s kúpnou zmluvou, na ktorej preukázanie existencie neoznačil žiaden dôkaz. Faktúru je možné považovať len za účtovný doklad, a preto žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný.
8. Žalobca v podaní zo dňa 21.03.2018 poukázal na to, že žalovaný po obdržaní faktúr nerozporoval poskytnuté plnenie žalobcom, faktúry nevrátil na prepracovanie a napriek tomu ich neuhradil. Podľa žalobcu bolo žalovanému poskytnuté plnenie riadne v zmysle objednávok, ktoré k tomuto podaniu žalobca aj pripojil. Podľa žalobcu bola cena verejne prístupná vzhľadom na zverejnenie katalógu produktov s uvedením cien na webovej stránke žalobcu. Na základe takejto katalógovej ceny bola dohodnutá vzhľadom na opakované dodávky veľkého množstva tovaru od žalobcu pre žalovaného aj zľava vo výške 40% na katalóg pri samotných dverách a pri komplete vo výške 22% tak, ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie z 26.01.2016.
9. Žalovaný podaním zo dňa 23.07.2018 namietal, že predložené objednávky sú chaotické, neprehľadné, žalobca nepreukázal dohodu o cene, nepreukázal dodržanie dodania tovaru vo vymienenej kvalite a kvantite a nepredložil dodacie listy preukazujúce dodanie tovaru a ani to, či boli predložené doklady potrebné na užívanie tovaru, jeho inštaláciu a údržbu. Žalovaný namietal, že žalobca v rozpore s § 132 CSP bol povinný opísať rozhodujúce skutočnosti označiť dôkazy na preukázanie už priamo v žalobe.
10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.08.2018 uviedol, že žalovaný faktúry prevzal, potvrdil svojim podpisom, čím sa zaviazal na ich úhradu do konkrétneho dátumu v nich uvedených. Tovar bol žalovanému dodaný riadne a včas v požadovanej kvalite a kvantite, žalovaný cenu akceptoval, ktorá rešpektovala cenník žalobcu verejne prístupný na jeho internetovej stránke, pričom cenu potvrdil svojim podpisom na vystavených faktúrach. Dodaný tovar žalovaný žalobcovi nevrátil, a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť jeho kúpnu cenu. K tomuto podaniu priložil aj dodacie listy (v spise na č. l. 177-191).
11. Na pojednávaní 14.03.2019 žalovaný opätovne tvrdil, že dôkazy predložené žalobcom boli predložené oneskorene v rozpore so zásadou koncentrácie, hospodárnosti konania a jeho efektívnosti. Namietal, že čísla dodacích listov nekorešpondujú s číslami vydaných faktúr.
12. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd na pojednávaní 14.03.2019 vykonal dokazovanie spárovaním dodacích listov s faktúrami, pričom obidve strany potvrdili rovnaký obsah dodacieho listu s konkrétne vystavenou faktúrou, t. j. podľa okresného súdu sa preukázalo, že tovar objednaný a dodaný podľa konkrétneho dodacieho listu korešpondoval s obsahom vystavenej spárovanej faktúry. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané tvrdenia žalobcu, že cena tovaru dodávaná žalovanému bola prístupná na webovej stránke žalobcu, pričom došlo aj k dohode o poskytnutí zľavy 40%, resp. 22%, pričom cena tovaru bola žalovanému známa aj na základe zasielaných katalógov výrobkov aj s ich cenami. Navyše žalovaný svojim podpisom na faktúrach potvrdil cenu uvedenú vo faktúrach, vrátane množstva dodaného tovaru, ktorý sa zhodoval s tovarom podľa dodacích listov. Číslo dodacieho listu sa nezhoduje s číslom faktúry preto, že najskôr bol vystavený dodací list a až následne iným pracovníkom bola vystavená faktúra. Žalovaný zotrval na tvrdeniach o tom, že žalobca predložil svoje dôkazy oneskorene a nepredložil relevantné listiny ohľadne ceny dodaného a fakturovaného tovaru.
13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daná jeho právomoc a príslušnosť konať vo veci vzhľadom na to, že jeho právomoc sa riadi bydliskom žalovaného podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia ES č. 44/2001, keďže sídlo žalovaného sa nachádza v obvode Okresného súdu Banská Bystrica. Ďalej dospel k záveru, že rozhodným právom aplikovaným na daný prípad je v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia ES č. 593/2008 právo Poľskej republiky, pretože vzhľadom na absenciu voľby práva sa právny vzťah riadi pri zmluvách o predaji tovaru právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Na daný právny vzťah preto aplikoval ustanovenia Poľského občianskeho zákonníka pri neexistencii Obchodného zákonníka a aplikoval aj Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (Viedenský dohovor).
14. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že na základe objednávok žalovaného boli tomuto jednotlivými dodávkami dodaný tovar s následným vyúčtovaním ceny podľa faktúr, čím došlo medzi stranami konania k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobca dodal žalovanému požadovaný a ním objednaný tovar. Žalovaný tovar prevzal, čo potvrdil svojim podpisom na dodacom liste, v ktorom potvrdil druh, množstvo dodaného tovaru a podpísaním faktúry a jej priradením ku konkrétnemu dodaciemu listu mal okresný súd za to, že žalovaný potvrdil aj cenu takto dodaného tovaru žalobcom.
15. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietku žalovaného o nepreukázaní ceny dodaného tovaru a neprihliadol ani na námietku nedodržania zásady koncentrácie konania. Dospel k záveru, že žalobca síce pri podaní žalobného návrhu predložil len neuhradené faktúry, avšak v priebehu konania do prvého pojednávania doložil do súdneho spisu dodacie listy a e-mailové objednávky žalovaného na dodávku tovaru od žalobcu, ktorý si tovar vyberal z katalógu verejne prístupného na webovej stránke žalobcu. V tomto katalógu sa okrem druhu tovaru nachádza aj jeho katalógová cena, a preto dospel k záveru, že žalovaný pokiaľ by cenu neakceptoval, tovar by si od žalobcu neobjednával. Podľa súdu prvej inštancie o tom svedčia zasielané objednávky viažúce sa k dodacím listom a k faktúram, pričom z predložených objednávok súd zistil čas objednávky žalovaného, pre koho žalovaný tovar objednáva (uvedený konkrétny spotrebiteľ) a z príloh e-mailovej objednávky zistil, čo presne žalovaný objednáva u žalobcu pre daného spotrebiteľa. Na základe takéhoto objednania žalobca pripravil tovar na dodanie pre žalovaného, vyskladnil ho zo skladu, naložil na motorové vozidlo a odovzdal žalovanému k tovaru potrebné doklady. Žalovaný tovar a doklady prevzal, o čom svedčí jeho podpis na konkrétnych dodacích listoch predložených žalobcom. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie identifikoval a stotožnil konkrétny dodací list ku konkrétnej faktúre.
16. Podľa napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie strany sporu na pojednávaní 14.03.2019 potvrdili, že obsah dodacieho listu je súhlasný a totožný s obsahom vystavenej faktúry k nemu, v ktorej žalobca uviedol aj cenu dodaného tovaru, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť. Cenu žalovaný potvrdil svojim podpisom na faktúre. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil aj čiastočnú úhradu troch faktúr vystavených žalobcom tak, ako to uviedol žalobca v žalobnom návrhu.
17. V konaní nemal preukázané tvrdenie žalovaného o dodaní tovaru v menšom rozsahu ako bola dohoda podľa fa č. FVEÚ/16/979M3 a FVEÚ/16/1050M3. Reklamácia žalovaného zo dňa 09.11.2016 sa týka fa FVEÚ/16/1746, ktorá nie je predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie nemal preukázané ani tvrdenie žalovaného o nedostatočnej kvalite tovaru podľa fa č. FVEÚ/16/979M3. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné ani námietky žalovaného k účtovaniu vyššej ceny, ako bola dohodnutá podľa fa
č. 16/1402M3. Podľa okresného súdu žalovaný až v priebehu konania, a to až v odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietky ohľadne vadného plnenia, čo nemožno považovať za včasné uplatnenie tohto práva. K ostatným dodávkam žalovaný nevzniesol námietky týkajúce sa kvality, resp. kvantity, resp. ceny tovaru.
18. Žalovaný namietal v priebehu konania nepreukázanie skutkového stavu žalobcom v jeho písomných podaniach, ktorý podľa žalovaného žalobca nepreukázal podľa ním predložených dôkazov do uskutočnenia prvého pojednávania vo veci samej. Súd prvej inštancie túto námietku zhodnotil tak, že aj keď žalobca všetky listinné doklady, resp. skutkové tvrdenia neuviedol a nepredložil k žalobe, bolo to z dôvodu, že mal za to, že zmluvný vzťah, ako aj vystavené faktúry žalobcom za dodaný tovar žalovaný do podania žaloby žiadnym spôsobom nerozporoval.
19. Podľa okresného súdu žalovaný vzniesol námietky k uplatňovanému nároku až v jeho písomných vyjadreniach k žalobe a na pojednávaní uskutočnenom dňa 04. 03. 2019 (správne malo byť -14.03.2019) namietol použitie rozhodného práva pre daný zmluvný vzťah podľa právnej kvalifikácie žalobcu. Okresný súd na žalobcom predložené listinné dôkazy a tvrdenia prihliadol, keďže tieto boli žalobcom predložené včas do prvého pojednávania vo veci a počas prvého pojednávania vo veci samej žalobca už nepredkladal listinné dôkazy, ktorými by odôvodňoval skutkový stav ním tvrdený a ktoré by mohli byť dôvodom nariadenia ďalšieho pojednávania vo veci samej.
20. Podľa okresného súdu uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 14. 03. 2019 a dovtedy mohol žalobca predložiť prostriedky procesného útoku aj na pojednávaní a v súlade s ust. § 181 ods. 4 CSP až po márnom uplynutí tejto lehoty by nemusel súd na skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy žalobcu prihliadnuť. Skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy boli predložené žalobcom do uskutočnenia prvého pojednávania, na ktorom boli vyvrátené námietky žalobcu ohľadne neprehľadnosti žalobcom predložených dôkazov - spárovaním dodacích listov a faktúr, keďže čísla dodacích listov sa nezhodovali s číslami vystavených faktúr. Okresný súd námietky žalovaného ohľadne nepredloženia prostriedkov procesného útoku včas považoval preto za nedôvodné.
21. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania žalobca v súlade s ust. § 515 § 1 Poľského občianskeho zákonníka si splnil svoje povinnosti k dodávanému tovaru, t. j. tovar dodať, previesť na žalovaného vlastnícke právo, avšak žalovaný z takto uzavretej kúpnej zmluvy si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť predávajúcemu cenu dodaného tovaru. Žalobca v žalobnom návrhu naplnil podstatné náležitosti žaloby uvedené v § 132 CSP, keď opísal rozhodné skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku.
22. Okresný súd mal preukázaný nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie neuhradenej ceny za dodaný tovar vo výške 5.866,58 Eur v zmysle žalobcom vystavených faktúr. Podľa okresného súdu žalovaný v konaní nepoprel existenciu zmluvného vzťahu, mal len za to, že žalobca dostatočne relevantným spôsobom nepreukázal dohodu o cene dodaného tovaru.
23. Okresný súd považoval námietky žalovaného ohľadne nepreukázania dohody o kúpnej cene za irelevantné a poukázal na zverejnenie tovaru a jeho cien v katalógu zverejnenom na internetovej webovej stránke žalobcu, na objednanie tohto tovaru aj s akceptáciou ceny žalovaným, na potvrdenie o množstve dodaného tovaru žalovaným na dodacom liste a na potvrdenie o výške fakturovanej ceny podpísaním faktúry žalovaným. Žalovaný v konaní nevyvrátil tvrdenia žalobcu o tom, že o cene musel žalovaný mal vedomosť z katalógu prístupného na webovej stránke, resp. ktorý mu bol aj zaslaný a na základe ktorého potom žalovaný zadával objednávky žalobcovi za svojich klientov. 24. Podľa okresného súdu žalovaný nevyvrátil ani tvrdenia žalobcu o tom, že mu poskytoval z katalógovej ceny zľavu tak, ako to vyplýva z obsahu faktúr, pričom žalovaný cenu na faktúrach akceptoval svojim podpisom a až do podania žaloby faktúry nevrátil a nespochybnil. Okresný súd mal dohodu o cene preukázanú potvrdením faktúry zo strany žalovaného aj žalobcu, čím strany sporu prejavili vôľu byť viazaný touto dohodou o určení kúpnej ceny za takto dodaný tovar. Okresný súd mal preukázanú výšku fakturovanej ceny za dodaný tovar v zmysle príslušného dodacieho listu, a to podpísanou faktúrou oboma zmluvnými stranami, a preto neprihliadol na námietku žalovaného ohľadne nepreukázania ceny dodaného tovaru.
25. Súd prvej inštancie mal preukázaný nárok na zaplatenie ceny za dodanie tovaru a podľa § 481, § 1 a 2 Poľského občianskeho zákonníka mal preukázané aj omeškanie žalovaného ako dlžníka a vznik nároku žalobcu na úroky z omeškania od splatnosti faktúry. Podľa súdu prvej inštancie sa na úrok z omeškania vzťahuje čl. 2 ods. 7 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/7/EÚ zo 16.2.2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe 10,75% ročne. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania v sadzbe nižšej, t.j. vo výške 9% ročne.
26. Vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní priznal súd prvej inštancie žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
27. Zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 40,- Eur predstavujúcich náklady z uplatnenia pohľadávky odôvodnil okresný súd tým, že tento nárok nevyplýva z ust. Poľského Občianskeho zákonníka.
28. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas voči jeho prvej a tretej výrokovej vete odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
29. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí zo skutkových tvrdení a dôkazov žalobcu, na ktoré podľa jeho názoru nemal prihliadnuť, pretože tieto prostriedky procesného útoku neboli predložené včas. Odkázal na ust. § 132 ods. 1 a 3 CSP, pričom napriek tomu, že žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému dodal tovar, za ktorý mu vystavil faktúry, ale žalovaný za tovar riadne a včas nezaplatil, žalobca v rozpore s cit. ust. CSP žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení o dodávke tovaru neoznačil ani nepredložil. K žalobe priložil a označil len vystavené faktúry, ktoré tvrdenú dodávku nepreukazovali. Podľa žalovaného dôkazy o dodávke tovaru žalobca nepredložil ani vo vyjadrení zo dňa 27.11.2017, ani vo vyjadrení zo dňa 21.03.2018, ku ktorému priložil neprehľadné objednávky tovaru. Až po roku od podania žaloby vo vyjadrení zo dňa 28.08.2018 označil a predložil dôkazy na podporu svojich tvrdení o dodávke tovaru, pričom žalobcovi nič nebránilo, aby tieto dôkazy - dodacie listy označil a predložil spolu s podaním žaloby. Takýto postup zo strany žalobcu je podľa žalovaného v rozpore s čl. 8 CSP a je aj v rozpore s cit. ust. § 132 ods.1 a 3 CSP, ktoré žalobcovi ukladajú povinnosť označiť a predložiť tieto dôkazy už v podanej žalobe. Žalobca neuviedol jediný dôvod, ktorý by mu bránil v skoršom predložení dodacích listov.
30. Nesúhlasil preto so záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca v žalobnom návrhu naplnil podstatné náležitosti žaloby podľa § 132 CSP, keď opísal rozhodné skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku. Podľa žalovaného medzi podstatné náležitosti žaloby patrí aj označenie a v prípade ak je to možné, aj predloženie dôkazov, čo však žalobca neurobil, resp. len v obmedzenej nedostatočnej miere predložením faktúr. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že „aj keď žalobca všetky listinné dôkazy, resp. skutkové tvrdenia neuviedol a nepredložil k žalobe, bolo to z dôvodu, že mal za to, že zmluvný vzťah, ako aj vystavené faktúry žalobcom za dodaný tovar žalovaný do podania žaloby žiadnym spôsobom nerozporoval“. Žalovaný namietol rozporuplný záver súdu prvej inštancie, keď na jednom mieste tvrdí, že žaloba obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 132 CSP a na druhej strane samotný súd uznáva, že žalobca v žalobe nepredložil všetky listinné dôkazy a skutkové tvrdenia. Tvrdil, že súd prvej inštancie nad rámec tvrdení žalobcu uvádza dôvody na jeho obranu a snaží sa zdôvodniť, prečo konal tak ako konal, keď v rozpore s procesnými povinnosťami nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa žalovaného povinnosť označiť skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy k žalobe vyplýva priamo zo zákona. Žalobca je povinný v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť a pripojiť dôkazy na ich preukázanie bez ohľadu na to, či žalovaný čokoľvek spochybňuje alebo naopak nespochybňuje. Skutočnosť, že žalovaný vystavené faktúry do podania žaloby nerozporoval je preto nepodstatná a nie je ospravedlnením pre zanedbanie tejto zákonnej povinnosti žalobcu.
31. Predložením jedného z dôkazov po viac ako roku od jeho začatia považuje žalovaný za konanie žalobcu v rozpore s jeho procesnými povinnosťami a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Navyše žalobca dodacie listy predložil bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia či opisu rozhodujúcich skutočností, ktoré z neho vyplývajú. Odkázal pritom na ust. § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalovaný tvrdil, že z predložených dodacích listov nebolo jasné, ku ktorým faktúram vystavených žalobcom sa viažu a ani to, či sa
vôbec viažu k faktúram uplatňovaným v konaní, keďže dodacie listy obsahovali iné označenie ako faktúry. Žalobca sa obmedzil len na predloženie dodacích listov, pričom bez vysvetlenia mu muselo byť zrejmé, že žalovaný a ani súd nemôžu vedieť, ako k týmto dodacím listom priradiť konkrétnu faktúru. K stotožneniu vystavených faktúr a predložených dodacích listov došlo až na pojednávaní, ktoré sa konalo 14.03.2019, t.j. 2 roky po podaní žaloby napriek tomu že žalobca mohol tieto dôkazy a potrebné vysvetlenie k nim predložiť už s podanou žalobou. Takéto konanie žalobcu je podľa žalovaného z pohľadu efektívneho a hospodárneho vedenia konania neprijateľné a malo viesť k strate sporu.
32. Podľa žalovaného je neprijateľné, aby žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno k uplatnenému nároku, tento nárok preukázal až po takmer 2 rokoch od začatia sporu, a to napriek tomu, že potrebnými dôkazmi disponoval už v čase podania žaloby. Na uvedené konanie žalovaného mal súd prvej inštancie prihliadnuť a aplikovať ust. § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania. Podľa žalovaného preto procesné prostriedky útoku neboli uplatnené včas, žalobca nekonal starostlivo vzhľadom so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa žalovaného nemal prvostupňový súd na dôkazy predložené žalobcom a ich objasnenie na pojednávaní dňa 14.03.2019 vôbec prihliadnuť. Tvrdil, že v zmysle čl. 5 CSP tieto procesné úkony mal súd odmietnuť ako také, ktoré zjavne slúžia na svojvoľné uplatňovanie práva a vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Podľa žalovaného preto postup súdu prvej inštancie, ktorý napriek uvedeným procesným porušeniam povinností žalobcu a napriek jeho konaniu v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania pripustil tieto dôkazy žalobcom oneskorene predložené a jeho skutkové tvrdenia a vydal napadnutý rozsudok, predstavuje vadu konania, ktorá zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.d) CSP. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne.
33. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 17.05.2019. V ňom nesúhlasil s dôvodmi a argumentáciou žalovaného v odvolaní. Tvrdil, že z jednotlivo uvedených faktúr, ktoré boli predložené súdu, vyplýva, že tovar objednaný žalovaným u žalobcu mu bol doručený riadne a včas v potrebnom množstve a akosti, čo potvrdzuje pečiatka a podpis žalovaného, prípadne osoby, ktorá mala oprávnenie za žalovaného konať. Tieto podpisy a pečiatka žalovaného sa nachádzajú na každej jednej faktúre, ktoré boli predložené prvostupňovému súdu. Ak by faktúra nepreukazovala nárok žalobcu, žalovaný mal možnosť doklad spochybniť, prípadne rozporovať výšku poskytnutého plnenia. Žalovaný však takýto postup nevykonal, na základe čoho je možné konštatovať, že svoj záväzok voči žalobcovi v plnej miere uznal. Žalobca tvrdil, že na pojednávaní 14.03.2019 okresný súd výsluchom žalobcu odstránil pochybnosti ohľadne tvorby ceny, ktorú žalovaný tak isto namietal bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom preukázal svoje tvrdenia. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania namietal dodacie listy predložené žalobcom ako oneskorené v rozpore s hospodárnosťou konania, podľa žalobcu tento postupoval v súlade s § 153 a § 181 CSP a nijakým spôsobom neporušil ustanovenie o zákonnej koncentrácii konania. Na pojednávaní 14.03.2019 okresný súd vykonal dokazovanie spárovaním dodacích listov s faktúrami, ktorými sa preukázalo, že obsah dodacieho listu korešpondoval s obsahom faktúry, čo potvrdil aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní. Žalobca v rámci jeho výsluchu vysvetlil nesúlad medzi číslami faktúr a číslami jednotlivých dodacích listov. Vysvetlil aj absenciu čísla faktúry na dodacom liste. Žalobca preto tvrdil, že ním predložené listinné doklady, ako aj tvrdenia boli predložené včas, teda pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie vyhlasuje za skončené. Súd prvej inštancie preto správne na tieto dôkazné prostriedky prihliadol. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
34. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
35. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na ťarchu žalovaného vystavil faktúru č. FVEU/16/670M3 na celkovú sumu 1.442,96 Eur s dátumom splatnosti do 28.06.2016. Faktúrou č. FVEU/16/714M3 vyúčtoval žalobca na ťarchu žalovaného dlžnú sumu za dodanie tovaru vo výške 680,65 Eur s dátumom splatnosti do 09.07.2016. Faktúrou č. FVEU/16/762M3 vyúčtoval žalobca na ťarchu žalovaného kúpnu cenu dodaného tovaru v sume 296,34 Eur s dátumom splatnosti do 16.07.2016. Faktúrou
č. FVEU/16/798M3 vyúčtoval žalobca na ťarchu žalovaného kúpnu cenu vo výške 112,24 Eur so splatnosťou do 23.07.2016. Kúpna cena bola ďalej vyúčtovaná faktúrami č. FVEU/16/859M3 vo výške 1.016,26 Eur so splatnosťou do 06.08.2016, FVEU/16/893M3 vo výške 1.022,72 Eur so splatnosťou do 13.08.2016, FVEU/16/936M3 vo výške 58,19 Eur so splatnosťou do 20.08.2016, FVEU/16/979M3 vo výške 693,77 Eur so splatnosťou do 27.08.2016, FVEU/16/1015M3 vo výške 432,61 Eur so splatnosťou do 03.09.2016, FVEU/16/1050M3 vo výške 168,82 Eur so splatnosťou do 10.09.2016, FVEU/16/1114M3 vo výške 217,20 Eur so splatnosťou do 24.09.2016, FVEU/16/1402M3 vo výške 1.136,73 Eur so splatnosťou do 12.11.2016, FVEU/16/1442M3 vo výške 391,90 Eur so splatnosťou do 19.11.2016, FVEU/17/501M3 vo výške 139,52 Eur so splatnosťou do 20.04.2017 a FVEU/17/642M3 vo výške 201,22 Eur so splatnosťou do 04.05.2017.
36. Faktúra č. FVEU/16/670M3 vo výške 1.442,96 Eur bola čiastočne uhradená a jej neuhradený zostatok predstavuje sumu 627,60 Eur. Faktúra č. FVEU/16/1114M3 vo výške 217,20 Eur bola vzájomným zápočtom znížená a neuhradený zostatok predstavoval sumu 11,65 Eur. Faktúra č. FVEU/16/1402M3 vo výške 1.136,73 Eur po čiastočných úhradách žalovaného vo výške 1.123,32 Eur predstavuje neuhradený zostatok vo výške 13,41 Eur. Z týchto dokladov vyplýva, že žalobcom vyúčtovaná a žalovaným neuhradená kúpna cena za dodaný tovar podľa uvedených faktúr predstavuje sumu 5.866,58 Eur.
37. Vyššie uvedené faktúry obsahujú presné určenie druhu, množstva, ako aj ceny za dodaný tovar a zároveň obsahujú pečiatku a podpis žalovaného.
38. Vystaveniu uvedených faktúr predchádzalo vystavenie mailových objednávok žalovaného nachádzajúcich sa v spise na čl. 95-134 a dodacie listy predložené žalobcom, ktorých identifikáciu ku jednotlivým faktúram týkajúcim sa množstva a druhu dodaného tovaru realizoval súd prvej inštancie výsluchom žalobcu na pojednávaní 14.03.2019.
39. Žalovaný v prvom úkone ktorý mu patril, a to v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 03.11.2017 namietal poskytnutie vadného plnenia žalovanému od žalobcu, ktoré nemalo vlastnosti dohodnuté medzi zmluvnými stranami. Namietal množstvo faktických vád týkajúcich sa kvality, ako aj kvantity dodávaného tovaru, pričom konkrétne namietal množstvo tovaru podľa faktúry FVEU/16/973M3 a podľa faktúry FVEU/16/1050M3, kvalitu tovaru podľa faktúry FVEU/16/979M3 a vyššiu sumu účtovanú vo faktúre FVEU/16/1402M3. Namietal neustále reklamácie kvality dodaného tovaru a nedodávanie návodov v slovenskom jazyku k dodanému tovaru. Namietal teda riadne plnenie zo strany žalobcu. Fakturované sumy považoval za neopodstatnené. Vo svojom podaní zo dňa 19.01.2018 žalovaný namietal preukázanie nároku zo strany žalobcu a tvrdil, že žalobca neprodukoval jediný dôkaz, že fakturovaný tovar dodal riadne a včas a či vôbec bol z jeho strany tovar dodaný, resp. či bol dodaný v súlade s kúpnou zmluvou, na preukázanie existencie ktorej neoznačil žiaden dôkaz a považoval žalobcom tvrdený skutkový základ za nepreukázaný.
40. Na toto tvrdenie reagoval žalobca svojim vyjadrením zo dňa 21.03.2018, ku ktorému pripojil objednávky na čl. 95-134.
41. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.07.2008 predložené objednávky považoval za chaotické a neprehľadné a tvrdil, že napriek predloženiu uvedených objednávok nepreukázal ďalšie základné náležitosti spájajúce sa s uzatvorením obchodno-záväzkového vzťahu. Tvrdil, že žalobca nepreukázal dohodu o cene, nepreukázal či dodržal dodanie tovaru vo vymienenej kvalite a kvantite a žalobcovi vytkol nepredloženie dodacích listov preukazujúcich dodanie tovaru.
42. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.08.2018 predložil dodacie listy, ktoré boli následne identifikované s jednotlivými faktúrami výsluchom žalobcu na pojednávaní 14.03.2019.
43. Žalovaný v priebehu konania, ako aj v odvolaní namietal nesplnenie procesnej povinnosti žalobcu včasného tvrdenia a preukázania jeho tvrdenia predložením a označením dôkazov, a to hlavne dodacích listov, ktoré boli predložené až vo vyjadrení žalobcu zo dňa 31.08.2018 a stotožnené boli súdom na pojednávaní 14.03.2019. Žalovaný teda namietal, že týmto postupom žalobca porušil zásadu sudcovskej koncentrácie a súd prvého stupňa nemal na takto predložené a označené dôkazy prihliadať.
44. Podľa čl. 2 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 45. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
46. Podľa § 132 ods.1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
47. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
48. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
49. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
50. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
51. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
52. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
53. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 54. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
55. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
56. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
57. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
58. Podľa čl. 63 ods. 1 písm. a) Nariadenia na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.
59. Podľa čl. 66 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.
60. Vzhľadom na postavenie žalobcu so sídlom v inom členskom štáte EÚ sa odvolací súd zaoberal otázkou právomoci ako procesnej podmienky konania, na splnenie ktorej súd prihliada kedykoľvek
počas konania podľa § 161 ods. 1 CSP. Návrh žalobcu bol doručený súdu dňa 24.05.2017. Na posúdenie právomoci sa preto aplikuje Nariadenie podľa jeho čl. 66 ods. 1. V danom prípade nejde o konanie spadajúce pod úpravu výlučnej právomoci podľa čl. 24 Nariadenia. Žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky, preto je v zmysle čl. 4 ods. 1 s použitím čl. 63 ods. 1 písm. a) Nariadenia daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie vo veci, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, hoci odkazom na nesprávne nariadenie ES č. 44/2001.
61. Súd prvej inštancie ďalej správne posúdil aj aplikáciu rozhodného práva podľa čl. 4 ods.1 písm. a) Nariadenia ES č. 593/2008, keď určil, že na daný právny vzťah sa bude aplikovať právo Poľskej republiky, a to ako právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu predajcu, t.j. žalobcu. Posúdenie právomoci ako aj rozhodného práva a aplikáciu poľského Občianskeho zákonníka žalovaný v odvolaní nenamietol. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania zo strany žalovaného.
62. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v prvej výrokovej vete vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Vzhľadom na obsah a rozsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.
63. Žalovaný v odvolaní namietal oneskorené predloženie dôkazov vo vzťahu k preukázaniu dodania tovaru tým, že žalobca predložil dodacie listy až vo svojom vyjadrení zo dňa 31.08.2018, t.j. rok po podaní žaloby, hoci túto povinnosť mal priamo s podaním žaloby podľa § 132 CSP. Ďalej tvrdil, že ani takto predložené oneskorené dôkazy neboli dostatočné, pretože k takto predloženým dodacím listom nepodal dostatočné vysvetlenie. K odstráneniu pochybností, t.j. či patria k predmetným faktúram, ktoré sú predmetom konania, došlo až na pojednávaní 14.03.2019 výsluchom žalovaného. Tvrdil, že súd prvej inštancie nemal na tieto dôkazy prihliadnuť. S takýmto záverom žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje.
64. V zmysle ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Za predpokladu, pokiaľ skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú popreté, považujú sa za nesporné a v zmysle ust. § 186 ods.2 CSP súd z takýchto nesporných, t.j. zhodných tvrdení vychádza pri svojom rozhodovaní. Túto skutočnosť odvolací súd zdôrazňuje z toho dôvodu, že pokiaľ skutkové tvrdenie uvedené v žalobe a vyplývajúce z príloh k nej priložených nie sú popreté, považujú sa za nesporné a sú spôsobilé byť základom pre rozhodnutie súdu o nároku žalobcu, pokiaľ súd nemá pochybnosti o ich pravdivosti. Znamená to, že za procesnej situácie, ak by aj neboli v žalobe uvedené všetky dôkazy a neboli by priložené k žalobe, pokiaľ by skutkové tvrdenia o nároku žalobcu neboli sporné a zo strany súdu pochybné, mohlo by byť tvrdenie žalobcu základom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uvedený postup vychádza zo zásady kontradiktórnosti súdneho konania, ktoré je postavené na procesnej aktivite strán konania. Znamená to, že v určitých prípadoch napriek nepredloženiu a neoznačeniu určitých dôkazov, pokiaľ inak je zo skutkových tvrdení a iných príloh zistiteľný a obhájiteľný nárok žalobcu, môže byť žalobe vyhovené.
65. Žalobca k svojej žalobe pripojil vyššie uvedené faktúry, ktoré obsahujú presné určenie druhu, množstva, ceny za dodaný tovar vrátane podpisov žalovaného na týchto faktúrach.
66. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany namietal vadné plnenie týkajúce sa faktických vád vo vzťahu ku kvalite a množstvu dodávaného tovaru, pričom konkrétne poukazoval na tri zo žalobcom predložených faktúr. Žalovaný v odpore v rámci prostriedkov procesnej obrany nenamietal dodanie tovaru ako predpokladu nároku na kúpnu cenu, namietal vadnosť jeho plnenia a množstva podľa konkrétnych faktúr. Na tieto skutkové tvrdenia a procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 27.11.2017 ku konkrétne namietaným
faktúram, kvalite dodaného tovaru v nich uvedeného a k námietkam vo vzťahu k cene z konkrétnych faktúr. Prvýkrát žalovaný všeobecne namietal neoznačenie a nepredloženie dôkazov o dodaní tovaru riadne a včas, t.j. či vôbec došlo k dodaniu tovaru a k preukázaniu vzniku a existencie zmluvného vzťahu podaním zo dňa 19.01.2018. Na toto podanie reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 21.03.2018, ku ktorému priložil objednávky. Žalovaný opätovne vo svojom vyjadrení zo dňa 23.07.2018 namietal, že žalobca nepreukázal dohodu o kúpnej cene a konkrétne namietal nepredloženie dodacích listov. Až v reakcii na toto podanie žalobca k vyjadreniu doručenom súdu dňa 31.08.2018 priložil dodacie listy k jednotlivým faktúram.
67. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný namietal prvýkrát vo všeobecnej rovine (bez toho, aby vecne zdôvodnil svoju námietku vzhľadom na jeho podpis na všetkých faktúrach) nedodanie tovaru dňa 19.01.2018, je odvolací súd toho názoru, že pokiaľ žalobca predložil dodacie listy dňa 31.08.2018, nedošlo k predloženiu týchto dodacích listov oneskorene. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, pokiaľ určité skutkové tvrdenie alebo dôkaz nie je popretý protistranou, považuje sa takéto tvrdenie za nesporné a súd z neho vychádza. Pokiaľ žalovaný namietal vo všeobecnosti dodanie tovaru dňa 19.01.2018, pričom túto námietku nepredloženia dodacích listov konkretizoval podaním zo dňa 23.07.2018 a pokiaľ žalobca predložil dodacie listy dňa 31.08.2018, podľa názoru odvolacieho súdu sa jednalo o včasné predloženie a označenie uvedených dôkazov, t.j. dodacích listov. Je nesporné, že v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu zásady zákonnej koncentrácie podľa § 154 CSP, pretože tieto doklady boli označené a predložené pred vyhlásením uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania.
68. Odvolací súd sa zaoberal, či v danom prípade tak ako to tvrdil žalovaný, nemohlo dôjsť k porušeniu zásady sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP. Tak ako to konštatuje žalovaný v odvolaní odkazom na komentár k § 153 autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, C.H. Beck 2016, str. 578, vo všeobecnosti je možné dospieť k záveru, že predloženie alebo označenie dôkazov a dôkazných tvrdení na pojednávaní sa nepovažuje za vykonanie prostriedkov procesnej obrany a útoku včas. Na druhej však odkazom na totožný komentár treba povedať, že zmyslom sudcovskej koncentrácie je zabrániť zdržiavaniu sporu neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je spor v tom, že v danom prípade bolo prvé pojednávanie vykonané vo veci dňa 14.03.2019. K tomuto okamihu, a to takmer tri štvrte roka predtým, boli v súdnom spise predložené dodacie listy zo strany žalobcu ako reakcia na procesnú obranu žalovaného zo dňa 19.01.2018 a zo dňa 23.07.2018. V zásade je možné súhlasiť so žalovaným v tom, že zmyslom sudcovskej koncentrácie je, aby sa zabránilo v nariadení ďalšieho pojednávania, čím dochádza k predĺženiu súdneho sporu. V danom prípade však tento účel sudcovskej koncentrácie porušený nebol, pretože pojednávanie bolo vykonané len jedno dňa 14.03.2019, pred konaním ktorého už boli predložené dodacie listy žalobcom dňa 31.08.2018. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadol a rozhodol aj na základe dodacích listov predložených žalobcom dňa 31.08.2018. Podľa odvolacieho súdu neboli tieto dôkazné prostriedky predložené oneskorene v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie.
69. Žalovaný namietal ďalšie pochybenie súdu, keď nie len dodacie listy boli predložené oneskorene v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie a hospodárnosti konania, ale v rozpore s týmito zásadami bolo vykonané dokazovanie ich stotožnením na pojednávaní dňa 14.03.2019. Ani s takýmto tvrdením žalovaného odvolací súd nesúhlasí.
70. Dodacie listy doručil žalobca do súdneho spisu spolu so svojim vyjadrením 31.08.2018 na čl. 174-191. Súd prvej inštancie doručoval uvedené dodacie listy právnemu zástupcovi žalovaného dňa 27.09.2018 so žiadosťou o vyjadrenie k týmto dodacím listom do 15 dní od doručenia. Právny zástupca žalovaného oznámil okresnému súdu dňa 14.10.2018 ukončenie právneho zastupovania žalovaného. Na základe uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie doručoval uvedené dodacie listy priamo žalovanému vrátane výzvy na vyjadrenie do 15 dní, pričom žalovaný k týmto dodacím listom nijakým spôsobom nereagoval a nevyjadroval sa. Až na pojednávaní 14.03.2019 žalovaný namietal nedostatočné označenie dodacích listov, nemožnosť ich spárovania s faktúrami a teda pochybnosti, či dodacie listy súvisia s faktúrami, ktoré sú predmetom tohto konania. Odvolací súd konštatuje, že túto procesnú obranu, t.j. námietky vo vzťahu k predloženým dodacím listom realizoval žalovaný až na pojednávaní 14.03.2019 a súd prvej inštancie na tomto pojednávaní vykonal dôkaz výsluchom žalobcu týkajúci sa vysvetlenia označenia dodacích listov, spárovaním ich s jednotlivými faktúrami a stotožnenia obsahu dodacích listov s predmetnými faktúrami. Odvolací súd preto nesúhlasí ani s
týmto tvrdením žalovaného o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie spárovaním dodacích listov s faktúrami až na pojednávaní 14.03.2019.
71. Odvolací súd je toho názoru, že v zmysle čl. 2 CSP, t.j. zásady spravodlivej ochrany práv strán konania, žalobca v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania predložil listinné doklady, a to dodacie listy včas, vzhľadom na spôsob a lehoty uplatnenia procesnej obrany žalovaného. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadol na žalobcom predložené dodacie listy a keď vykonal na pojednávaní dňa 14.03.2019 dokazovanie ohľadne ich stotožnenia s faktúrami, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáhal.
72. Žalovaný ani v odvolaní neuviedol žiadne skutkové a právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé zmeniť skutkový a právny stav zistený súdom prvej inštancie.
73. Z uvedených dôvodov preto dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v prvej výrokovej vete vecne správne a preto ho podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.
74. Žalovaný odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tretej výrokovej vete, ktorou bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, hoci správne malo byť uvedené, že žalobca bol úspešný v rozhodujúcej miere, pretože zamietnutie žaloby sa týkalo nepatrnej časti 40,- Eur ako nákladu za uplatnenie pohľadávky (0,68%). Pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, postupoval správne, pretože jeho neúspech je zanedbateľný a odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil aj v časti tretej výrokovej vety o náhrade trov prvostupňového konania.
75. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1, § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP tak, že ho priznal žalobcovi ako strane úspešnej v odvolacom konaní voči žalovanému v celom rozsahu.
76. Druhá a štvrtá výroková veta napadnutá odvolaním nebola a preto nebola ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.
77. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).