Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: F.. X. A., nar. XX.X.XXXX, Z. XXX/X,XXX XX Imeľ, zastúpený Mgr. Jozef Slíška, advokát, so sídlom Nitra, Coboriho 2, proti žalovanému: S. N., nar. X.X.XXXX, bytom J., X. XXX/X, o zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05 % počnúc od 01.11.2015 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1./Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.000,- eur a to z titulu, že žalobca ako veriteľ poskytol dňa 04.09.2015 žalovanému ako dlžníkovi hotovostnú finančnú pôžičku vo výške 2.000,- €. Účastníci zmluvu o pôžičke uzatvorili ústne, bez písomného vyhotovenia, pričom žalobca dňa 04.9.2015 vybral zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni a.s., pobočka Nesvady, sumu 1.500,-€ navyše 500,-€, ktoré mal v hotovosti t.j. celkovo 2.000,-€ zapožičal žalovanému a žalovaný prevzatie sumy 2.000,-€ ako pôžičku potvrdil svojim podpisom na doklade vystavenom Slovenskou sporiteľňou a.s.. Účastníci zmluvy sa ústne dohodli, že žalovaný pôžičku bezúročne vráti žalobcovi najneskôr 31.10.2015. Žalovaný v dohodnutý termín pôžičku do dňa jej splatnosti žalobcovi nevrátil a túto pôžičku mu nevrátil ani do dnešnej doby aj napriek viacerým opakovaným výzvam žalobcu.

2./ Žalobca, ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označil potvrdenie Slovenskej sporiteľni a.s. o výbere sumy 1.500,-€ v hotovosti a vlastnoručný podpis žalovaného na tomto potvrdení o prevzatí sumy 2.000,-€.

3./ Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.

4. / Súd vo veci vydal dňa 03.05.2017 platobný rozkaz číslo konania 17C/ 20/2017-10, ktorý sa však žalovanému nepodaril doručiť do vlastných rúk a preto ho súd uznesením číslo konania 17C/ 20/2017-21, zo dňa 12.09.2017 v zmysle § 266 ods. 1,2 a 3 C.S.P. zrušil .

5./ Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané v zmysle § 111 ods. 3 CSP a preto súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

6./ Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca ako veriteľ poskytol dňa 4.9.2015 žalovanému hotovostnú výške 2.000 eur, o čom svedčí založený výpis z účtu žalobcu a potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov žalovaným. Strany sporu sa ústne dohodli, že žalovaný pôžičku bezúročne vráti najneskôr do 3 1.10.2015, avšak žalovaný v dohodnutý termín žalobcovi pôžičku nevrátil a to aj napriek viacerým opakovaným výzvam dodnes a má za to, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno preukazujúce poskytnutie finančnej čiastky ako prevzatie predmetnej finančnej čiastky žalovaným.

7./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti. 8./ strany sporu uzavreli dňa 04.09.2015 ústnu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej požičal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur, a to sumu 1.500,- eur vybral z účtu a sumu 500,- eur mu poskytol v hotovosti, čo preukazujú listinné doklady nachádzajúce s na č.l. 5. Žalovaný prevzatie finančných prostriedkov potvrdil svojim podpisom ( č.l. 5). Strany sporu sa ústne dohodli, že žalovaný predmetnú pôžičku vráti do 31.10.2015, pričom predmetnú sumu dodnes žalobcovi neuhradil.

9./ Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10./ Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou v hotovosti. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.

11./ Podľa § 559 ods. 2 OZ sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas.

12./ Splnenie dlhu musí nastať v určenej dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky. Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť záväzku sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým a posledným dňom splnenia.

13./ Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/. Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. OZ /.

14./ Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna pôžičke a to dňa 04.09.2015, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému bezúročne požičať finančnú čiastku vo výške 2.000,- eur a žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky žalobcovi vrátiť do 31.10.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy o pôžičke neplnil riadne a včas, finančné prostriedky žalobcovi nevrátil a to ani na základe výziev, či už ústnych alebo písomných zo strany žalobcu, mal za to, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel .

15./ Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25 Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003).

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní ide o zmluvu o pôžičke, v prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytol a že žalovaný finančné prostriedky na základe uzavretej zmluvy o pôžičke nevrátil.

16./ Z tohto bremena tvrdenia mal žalobca dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie. Tieto skutočnosti žalobca preukázal a to predložením dokladu, že žalovanému dňa 04.09.2015 požičal žalovanú sumu a žalovaný prevzatie finančných prostriedkov potvrdil svojim podpisom. V predmetnej veci žalobca riadne preukázal dôkazné bremeno spočívajúce na jeho strane. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky neuhradil. Taktiež sa žalovaný k predmetnej žalobe nevyjadril a ani nepreukázal, že pôžičku poskytnutú žalobcom v celom rozsahu uhradil . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako uvedené vo výroku tohto rozsudku majúc zato , že zo stany žalobcu došlo uneseniu bremena tvrdenia pohľadom poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému a preto rozhodol tak, ako uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.

17./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

18./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19./ Podľa § 517 odsek 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20./ Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21./ Žalovaný mal predmetnú sumu vrátiť do 31.10.2015 čo neurobil, pričom s plnením svojej povinnosti sa dostal do omeškania, čím sa predmetná pohľadávka nasledujúcim dňom stala splatnou, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, pričom výška úrokov z omeškania vyplýva z ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.

22./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

24./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.