Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/76/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: L. S., bytom L., W.. B. XX/XX, zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 10. 2021, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 10. 2021 spolu s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13. 07. 2021 a vec vracia žalovanej na nové konanie.

Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 10. 2021 žalovaný ako odvolací správny orgán podľa o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamieta a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13. 07. 2021 o priznanie starobného dôchodku od 22. 04. 2021 v sume 285,40 eur mesačne potvrdil. II.

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca žiadosťou zo dňa 28. 04. 2021 si požiadal o priznanie starobného dôchodku od 22. 04. 2021.

3. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je podľa a prílohy č. 3a dovŕšením 62 rokov a 8 kal. mesiacov, t.j. 22. 04. 2021. K tomuto dátumu žalobca získal 8133 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 22 rokov a 103 dní.

Zo spisu bolo preukázané, že žalobcovi rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-28.840-13/ SZ-2010 zo dňa 09. 04. 2010 podľa , , a bol priznaný od 01. 03. 2010 výsluhový dôchodok v sume 724,34 eur mesačne.

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-28.840-18/2017-VZ zo dňa 27. 11. 2017 mu bolo pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku zhodnotené obdobie služobného pomeru v počte 25 rokov a 33 dní, a to:

- od 31. 03. 1977 do 28. 03. 1979 - základná vojenská služba v I. kategórii funkcií,

- od 01. 02. 1980 do 31. 01. 1993 - výkon služby príslušníka policajného zboru v I. kategórii funkcií,

- od 01. 02. 2000 do 28. 02. 2010 - výkon služby príslušníka PZ v III. pracovnej kategórii.

V I. kategórii funkcií získal žalobca 15 rokov a 2 dní v III. pracovnej kategórii získal 10 rokov a 31 dní.

4. Prvostupňový správny orgán rozhodol o sume starobného dôchodku podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

5. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kal. rokov 1984-2020 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kal. rokov podľa Týchto 22 kal. rokov nezískal ani pri postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa vypočítaný z tohto najnižšieho počtu kal. rokov.

Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích základov za roky 1949-2002 sú uvedené v prílohe č. 3 k , za kal. roky 2003-2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé roky a po kal. roku 2013 sú stanovené sociálnou poisťovňou podľa ako 12 násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kal. rok. Suma vymeriavacieho základu za kal. rok 2020 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2019.

6. Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kal. roka podľa v znení neskorších predpisov.

7. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa v znení neskorších predpisov v kal. roku 1979 - 90 dní, 1993 - 307 dní, 1995 - 3 dni, 1999 - 122 dní, 2000 - 31 dní, za toto obdobie jej patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.

8. Úhrn osobných mzdových bodov rozhodujúceho obdobia za jednotlivé roky je 15,6465.

9. V rozhodujúcom období žalobca získal 6804 dní dôchodkového poistenia, to znamená 18,6411 rokov dôchodkového poistenia podľa

10. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bode je 0,8394.

11. Podľa sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2021 - 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.

12. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8716.

13. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 22. 04. 2021 žalobca získal 8133 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 22,2822 rokov dôchodkového poistenia.

14. Aktuálna dôchodková hodnota k 22. 04. 2021 je 14,2107 eur.

15. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok je 276,- eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového

bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,8716 x 22,2822 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 14,2107 = 276,- eur mesačne.

16. Suma starobného dôchodku sa podľa § 82 a podľa § 293dx odo dňa priznania dôchodku o sumu 9,40 eur mesačne na 285,40 eur mesačne.

Podľa a sa starobný dôchodok v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien, t.j. o 9,40 euro.

17. Nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný, toto obdobie v súlade s a nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok.

18. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil nárok žalobcu, keď do celkovej doby poistenia nezapočítal dobu poistenia, ktorá mu bola zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Nezhodnotenie doby výkonu služby a považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach.

19. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup I. stupňového orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

20. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa má poistenec nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

21. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa v znení , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný dôchodok a porovnanie sumy dôchodkovej dávky vypočítanej podľa zákona ako aj podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003.

22. Zo spisu bolo preukázané, že žalobcovi rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-28.840-13/ SZ-2010 zo dňa 09. 04. 2010 podľa , , a bol priznaný od 01. 03. 2010 výsluhový dôchodok v sume 724,34 eur mesačne.

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-28.840-18/2017-VZ zo dňa 27. 11. 2017 mu bolo pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku zhodnotené obdobie služobného pomeru v počte 25 rokov a 33 dní, a to:

- od 31. 03. 1977 do 28. 03. 1979 - základná vojenská služba v I. kategórii funkcií,

- od 01. 02. 1980 do 31. 01. 1993 - výkon služby príslušníka policajného zboru v I. kategórii funkcií,

- od 01. 02. 2000 do 28. 02. 2010 - výkon služby príslušníka PZ v III. pracovnej kategórii.

V I. kategórii funkcií získal žalobca 15 rokov a 2 dní v III. pracovnej kategórii získal 10 rokov a 31 dní.

23. Podľa o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Žalobca získal za dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok v súlade s , a preto mu toto obdobie nebolo zhodnotené pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Z tohto dôvodu mu na nárok na starobný dôchodok bolo zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

25. Čo sa týka námietky žalobcu, že je diskriminovaný oproti iným poistencom v osobitných systémoch sociálneho zabezpečenia, žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejneného v zbierke zákonov. V prípade žalobcu však nepripadá do úvahy takýto postup, pretože nezískal dobu služby v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na znížený dôchodkový vek.

Na rozsudky, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom odvolaní, tento právny názor doposiaľ nebol zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie.

III.

26. Žalobca voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu podal žalobu, v ktorej uvádzal, že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho záveru a rozhodla v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. , a ďalšie, ktoré vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórií a je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto dohovorom ale aj SR.

Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a že dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia. Rozhodnutie žalovanej považuje za diskriminačné voči ostatným príslušníkom, ktorí poberajú dôchodkového zabezpečenie z osobitného systému poistenia, a preto žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a taktiež zrušiť aj rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu.

IV.

27. V písomnom vyjadrení zo dňa 16. 11. 2021 žalovaná žiadala, aby súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti žalobcu spísanou dňa 28. 04. 2021 prvostupňový správny orgán žalovanej rozhodnutím zo dňa 13. 07. 2021 priznala žalobcovi starobný dôchodok od 22. 04. 2021.

28. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-28.840-13/SZ-2010 zo dňa 09. 04. 2010 podľa , , a bol priznaný od 01. 03. 2010 výsluhový dôchodok v sume 724,34 eur mesačne.

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-28.840-18/2017-VZ zo dňa 27. 11. 2017 mu bolo pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku zhodnotené obdobie služobného pomeru v počte 25 rokov a 33 dní, a to:

- od 31. 03. 1977 do 28. 03. 1979 - základná vojenská služba v I. kategórii funkcií,

- od 01. 02. 1980 do 31. 01. 1993 - výkon služby príslušníka policajného zboru v I. kategórii funkcií,

- od 01. 02. 2000 do 28. 02. 2010 - výkon služby príslušníka PZ v III. pracovnej kategórii.

V I. kategórii funkcií získal žalobca 15 rokov a 2 dní v III. pracovnej kategórii získal 10 rokov a 31 dní.

Z ustanovení a vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR

nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií, nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.

Žalovaná poukázala, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a obdobie služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho pre nárok na starobný dôchodok nemožno hodnotiť a použiť pri výpočte starobného dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.

Ďalej žalovaná uviedla vo vyjadrení, že poukazovanie zástupcu žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré nie sú uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR považuje žalovaná za nedôvodné, pretože právny názor uvádzaný v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený.

V.

29. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto tieto rozhodnutia podľa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Správny súd podľa ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného ustanovenia na návrh žalobcu zrušil aj rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu, ktoré im predchádzali.

30. Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval v plnom rozsahu písomne podanej žaloby. Žiadal rozhodnutie zrušiť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia.

31. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní sa pridržiavala písomného vyjadrenia zo dňa 16. 11. 2021 a žiadala žalobu podľa zamietnuť.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

Podľa o sociálnom poistení, v znení , poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žiadosťou zo dňa 28. 04. 2021 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 22. 04. 2021.

33. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-28.840-13/SZ-2010 zo dňa 09. 04. 2010 podľa , , a bol priznaný od 01. 03. 2010 výsluhový dôchodok v sume 724,34 eur mesačne.

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-28.840-18/2017-VZ zo dňa 27. 11. 2017 mu bolo pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku zhodnotené obdobie služobného pomeru v počte 25 rokov a 33 dní, a to:

- od 31. 03. 1977 do 28. 03. 1979 - základná vojenská služba v I. kategórii funkcií,

- od 01. 02. 1980 do 31. 01. 1993 - výkon služby príslušníka policajného zboru v I. kategórii funkcií,

- od 01. 02. 2000 do 28. 02. 2010 - výkon služby príslušníka PZ v III. pracovnej kategórii.

V I. kategórii funkcií získal žalobca 15 rokov a 2 dní v III. pracovnej kategórii získal 10 rokov a 31 dní.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku.

V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. , ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.

Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

34. Žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd nepovažoval jej rozhodnutia za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR ( zo dňa 13. 08. 2013, zo dňa 30. 11. 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí je povinný zohľadniť právne názory vyslovené NSSR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti ( v spojení s ), nakoľko tieto sú v zmysle , analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-28.840-13/SZ-2010 zo dňa 09. 04. 2010 podľa , , a bol priznaný od 01. 03. 2010 výsluhový dôchodok v sume 724,34 eur mesačne.

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-28.840-18/2017-VZ zo dňa 27. 11. 2017 mu bolo pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku zhodnotené obdobie služobného pomeru v počte 25 rokov a 33 dní, a to:

- od 31. 03. 1977 do 28. 03. 1979 - základná vojenská služba v I. kategórii funkcií,

- od 01. 02. 1980 do 31. 01. 1993 - výkon služby príslušníka policajného zboru v I. kategórii funkcií,

- od 01. 02. 2000 do 28. 02. 2010 - výkon služby príslušníka PZ v III. pracovnej kategórii.

V I. kategórii funkcií získal žalobca 15 rokov a 2 dní v III. pracovnej kategórii získal 10 rokov a 31 dní.

35. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i I. stupňového správneho orgánu nie je v súlade

so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i I. stupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie podľa a nakoľko rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa .

Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (.