Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoP-7-2022.pdf
PDF · 171.8 KB
Case nature
Subarea
27CoP/7/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej o návrhu navrhovateľa F., na určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej O., bytom u matky, v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., dieťa matky O. a otca doposiaľ neurčeného, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. decembra 2021, č.k. 4Pc/13/2020-285, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok I.) m e n í tak, že návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia aj v rozsahu o úprave styku navrhovateľa s mal. dieťaťom a uložení informačnej povinnosti matke maloletého dieťaťa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie na návrh navrhovateľa nariadil výrokom I. neodkladné opatrenie, ktorým upravil stretávanie navrhovateľa s maloletým dieťaťom, a to tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou každú nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 12:00 hod do 18:00 hod., a to v mieste bydliska maloletého dieťaťa, za prítomnosti matky maloletého dieťaťa, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Matke maloletej zároveň uložil informovať navrhovateľa o zdravotnom stave maloletej, o jej vyšetreniach a o ostatných podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej, a to pravidelne každý piatok v kalendárnom mesiaci v čase o 16:00 hod. prostredníctvom SMS, alebo e-mailovou správou. Zároveň výrokom II. vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.11.2021, doručený súdu dňa 15.11.2021 (o úpravu výkonu osobnej starostlivosti o mal. dieťa) zamietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 17.09.2020 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej O. O., nar. XX.XX.XXXX, súčasťou ktorého bol tiež návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletou tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v kalendárnom mesiaci, a to v nedeľu v čase od 12:00 hod. do 18:00 hod., a to v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že až do času podania návrhu mal s maloletou kontakt, navštevoval maloletú ako aj matku maloletej, avšak matka mu po jeho požiadavke na určenie jeho otcovstva, odmieta kontakt s maloletou umožniť, nekomunikuje s ním a on nemá o maloletej žiadne informácie. Preto na zabezpečenie zachovania vzťahu medzi ním a maloletou navrhol vydať neodkladné opatrenie, keďže je zrejmé, že súdne konanie bude trvať určitý čas, ktorý už navrhovateľovi ako potencionálnemu otcovi maloletej nikto nevráti. Tiež uviedol, že v minulosti udržiaval pomer s matkou, a to približne 5 mesiacov, bol prítomný pri pôrode v nemocnici, niekoľkokrát bol matku a maloletú navštíviť, počas tehotenstva chodil s matkou na vyšetrenia ku gynekológovi do O.. Podľa jeho tvrdenia, matka navrhovateľovi niekoľkokrát uviedla, že je otcom maloletej, napriek čomu odmieta jeho otcovstvo uznať a umožniť mu, aby bol zapísaný v rodnom liste maloletej. Otcovstvo znamená pre neho veľa, chce byť pre maloletú oporou už odmalička a
pomáhať matke so starostlivosťou o ňu. Napriek jeho opakovaným dopytom, matka žiadnym spôsobom nereaguje, odmieta s navrhovateľom komunikovať a informovať ho o maloletej.
3. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Pc/13/2020-71 zo dňa 30.11.2020 súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.09.2020, doručený súdu dňa 17.09.2020. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2021. Konanie vo veci samej t.č. prebieha, vec nie je právoplatne skončená. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou O.. R. C., A.., ktorý bol súdu doručený dňa 05.11.2021 vyplýva, že otcovstvo navrhovateľa voči maloletej O. O., nar. XX.XX.XXXX možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999999%.
4. Dňa 15.11.2021 (teda v priebehu konania vo veci samej) bol súdu prvej inštancie doručený opakovane návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a upraviť jeho styk s maloletou tak, že bude oprávnený sa s touto stretávať každý týždeň v kalendárnom mesiaci v nedeľu v čase od 12:00 hod do 18:00 hod., v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zároveň žiadal uložil povinnosť matke maloletej informovať ho o zdravotnom stave maloletej, o jej vyšetreniach a o ostatných podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej, a to pravidelne každý piatok v týždni okolo 16:00 hod. prostredníctvom SMS, alebo e-mailovou správou. Svoj návrh odôvodňuje tým, že bolo znaleckým posudkom potvrdené, že je otcom maloletej, preto má ako otec rodičovské právo na kontakt s maloletou a informácie o maloletej. Uvádza, že maloletú už takmer rok nevidel, matka s ním vôbec nekomunikuje a nereaguje na opakované dopyty z jeho strany. Podmieňovala kontakt navrhovateľa s maloletou úhradou vypočítaných nákladov zo strany navrhovateľa v hotovosti. On matke maloletého dieťaťa zasielal prostredníctvom poštových poukážok požadované sumy, ktoré si však matka neprevzala. Navrhovateľ ako otec je takisto rodič a má právo sa s maloletou stretávať presne v takom rozsahu, ako aj matka. Navrhovateľ sa už na starostlivosť o maloletú O. pripravil tak, že si zabezpečil nové bývanie v trojizbovom byte so záhradou, aby mohol maloletej poskytnúť dostatok priestoru počas jej pobytu u neho. Z danej situácie je zúfalý. Matka mu nedovolí sa bez akéhokoľvek relevantného dôvodu podieľať na výchove maloletej, on si chce s maloletou vybudovať pekný vzťah, avšak nie je mu to umožnené. Styk navrhovateľa (ako znaleckým posudkom určeného otca) s maloletou je v prvom rade v záujme maloletej, pretože maloletá potrebuje oboch rodičov.
5. Matka žiadala návrh na neodkladné opatrenie zamietnuť. Poukázala na to, že maloleté dieťa sa narodilo v júli 2020, odkedy sa s navrhovateľom stretlo (rovnako ako aj matka), iba jedenkrát, a to dňa 14.08.2020. Nie je pravdou, že by prispieval na výživu dieťaťa, prvýkrát matke zaslal čiastku 30.12.2020, a to sumu 300,- eur. Nesúhlasila so stretávaním dieťaťa s navrhovateľom a už vôbec nie v jej byte, keďže to považuje za neprimeraný zásah do jej práva na súkromie a rodinný život, ako aj jej ďalšieho dieťaťa. Poukázala tiež na to, že navrhovateľ je príslušníkom SIS, držiteľom služobnej zbrane, podľa jeho vlastného vyjadrenia vlastníkom viacerých strelných zbraní, pričom poukázala na jeho správanie k nej a jej staršej dcére dňa 14.08.2020, ktoré vzhľadom na jeho priebeh vylučuje, aby k nej do bytu chodil. Tiež poukázala na to, že dieťa si vzhľadom na svoj vek vyžaduje pravidelnú intenzívnu starostlivosť (dojčenie, príprava jedla, prebaľovanie a podobne), vykonávanú vzhľadom na ročné obdobie aktuálne v interiéri.
6. Navrhovateľ k vyjadreniu matky uviedol, že sa k nej nikdy nesprával vulgárne, agresívne, či inak nevhodne. Nie je mu zrejmé, prečo matka poukazuje na to, že neplatil výživné, keďže závery znaleckého posudku spadajú až do obdobia 10 - 11/2021. Naviac, pokúšal sa jej uhradiť nejakú čiastku, matka to však neprevzala. Pravidelne však zasiela určitú sumu na sporiaci účet založený maloletej.
7. Na čiastočne zistený a v časti osvedčený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 36 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine, s odkazom na ktoré dospel k záveru, že v danom prípade je daná naliehavá potreba úpravy pomerov prostredníctvom využitia neodkladného opatrenia, i keď nie v rozsahu, aký požadoval navrhovateľ.
8. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že matkou maloletej O. O., nar. XX.XX.XXXX je O. O., pričom otcovstvo navrhovateľa s poukazom na záver vyslovený súdom ustanovenou znalkyňou O.. R. C., A.. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, považoval za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999999 %. Maloletá O. sa od svojho narodenia nachádza v osobnej starostlivosti svojej matky,
ktorá si podľa jej vyjadrenia vyžaduje pravidelnú intenzívnu starostlivosť (dojčenie, príprava a podávanie jedla, prebaľovanie...), ktoré potreby maloletej plní výlučne matka. Nakoľko prešetrenie pomerov v domácnosti matky maloletej nebolo doposiaľ zrealizované z dôvodov na strane matky maloletého dieťaťa (pokusy o kontakt s matkou a prešetrenie pomerov v domácnosti matky boli vykonávané opakovane, aj vo veci samej, matka opakovane pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dvere neotvára a nespolupracuje), nemá súd skutočnosti týkajúce sa potrieb a starostlivosti o maloletú O. preukázané, avšak vychádzajúc z veku maloletej O. a veku zodpovedajúcim potrebám dieťaťa, zo skutočností doposiaľ zistených vo veci, ako aj zo skutočnosti, že zo strany navrhovateľa nebola doposiaľ žiadnym spôsobom namietaná starostlivosť matky o maloletú O. (práve naopak, navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol zverenie maloletej O. do osobnej starostlivosti matky), mal súd prvej inštancie za to, že maloletá O. má veku primerané potreby a tieto jej v plnej miere riadne zabezpečuje jej matka. S návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletej O. do osobnej starostlivosti matky sa súd nestotožnil z dôvodu, že pre takéto rozhodnutie nie sú splnené zákonné podmienky. Hoci na základe záverov znaleckého dokazovania možno otcovstvo navrhovateľa považovať za prakticky dokázané, otcovstvo k maloletej O. nebolo doposiaľ určené v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine (otcovstvo manžela matky, súhlasné vyhlásenie rodičov maloletého dieťaťa či súdnym rozhodnutím), navrhovateľ doposiaľ nie je uvedený ako otec maloletej v rodnom liste dieťaťa a preto rodičovské práva a povinností k maloletej O. O. v zmysle § 28 odsek 1 Zákona o rodine (sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa) patria v danom prípade matke maloletej O.. S poukazom na to, návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletej O. do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa, zamietol. Súd mal tiež za osvedčené, že navrhovateľ maloletú O. nevidel viac ako rok, matka maloletej s navrhovateľom nekomunikuje, navrhovateľ nemá o maloletej žiadne informácie, má záujem vybudovať si s maloletou pekný vzťah, má záujem byť prítomný pri jej výchove a starostlivosti o ňu, má záujem stretávať sa s maloletou, čo mu nie je zo strany matky maloletej už viac ako rok umožnené. Až do času podania návrhu na určenie otcovstva mal navrhovateľ s maloletou kontakt, navrhovateľ maloletú navštevoval, avšak matka mu po jeho požiadavke na určenie jeho otcovstva odmieta kontakt s maloletou umožniť, nekomunikuje s ním a on nemá o maloletej žiadne informácie. Súd prvej inštancie bol jednoznačne toho názoru, že je aj a najmä v záujme maloletého dieťaťa (nielen navrhovateľa), aby udržiavalo rodinné zväzky aj s druhým z rodičov (ktorého otcovstvo k maloletej je prakticky v tomto konaní znalecky dokázané, i keď doposiaľ ešte nie právoplatne určené rozhodnutím súdu), aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a teda je namieste určiť rozsah stretávania navrhovateľa ako osoby blízkej s maloletou O., keďže matka maloletej navrhovateľovi styk s maloletou dobrovoľne neumožňuje. Pri úprave styku by tak mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Maloletá O. je v čase rozhodovania súdu vo veku XX mesiacov, má svojmu veku primerané potreby (potreba pravidelného spánku, potreba kŕmenia, potreba prebaľovania), stará sa o ňu výlučne jej matka, matka žije v spoločnej domácnosti s maloletou O. a staršou dcérou maloletou O.. Je tak zrejmé, že maloletá O. nebola doposiaľ dlhšie odlúčená od svojej matky (aj s ohľadom na dojčenie) a blízky vzťah má okrem svojej matky vytvorený pravdepodobne iba so staršou nevlastnou sestrou, ktorá býva v spoločnej domácnosti s maloletou, vzťah maloletej s inými osobami nie je súdu známy. Hoci súd nepozná režim, návyky, či zvláštne potreby maloletej, keďže šetrenie v domácnosti matky nebolo i napriek opakovaným pokusom zo strany pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z dôvodu nespolupráce matky maloletej, zrealizované nebolo, i bez znalostí denného režimu, či zvláštnych potrieb maloletej O., je v záujme maloletej, aby sa stretávanie navrhovateľa s maloletou realizovalo v prostredí, ktoré je maloletej blízke a ktoré dôverne pozná, a to v prostredí domácnosti matky (kde maloletá od narodenia žije) a to za stálej prítomnosti matky maloletej, ktorá je v živote maloletej najdôležitejšou osobou a ku ktorej má dieťa vytvorený najsilnejší citový vzťah, keďže matka sa o maloletú stará výlučne sama od jej narodenia. Súd upravil rozsah stretávania sa navrhovateľa s maloletou O. v zmysle návrhu navrhovateľa, t.j. v každú nedeľu v čase od 12.00 hod. do 18.00 hod., pričom takto určený rozsah stretávania sa navrhovateľa s maloletou považoval bezpochyby i súd za určitý zásah do súkromného života matky a jej staršej dcéry, keď navrhovateľ počas tohto styku strávi každú nedeľu 6 hodín v domácnosti matky, avšak takéto rozhodnutie považuje súd za rozhodnutie, ktoré je v záujme maloletého dieťaťa, ktorému môže byť v danom čase poskytovaná potrebná starostlivosť zo strany matky v prostredí, ktoré mu je známe a je naň zvyknuté a ktoré vychádzajúc zo skutočností zistených v konaní sa súdu javí ako najvhodnejšia alternatíva stretávania. Súd v danom prípade zohľadnil aj ochotu otca prispôsobiť sa programu matky a jej staršej dcéry, t.j. operatívne riešiť zmenu dňa a času stretnutia s
maloletou po dohode s matkou maloletej v prípade iného programu matky, či jej staršej dcéry, prípadne v prípade výskytu neočakávaných okolností na strane matky. Uviedol, že rešpektuje zachovanie vzťahu k maloletej a právo navrhovateľa podieľať sa na výchove maloletej, preto upravil súd rozsah stretávania sa s maloletou O. v zmysle návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.11.2021, t.j. v domácnosti maloletej a jej matky maloletej, ktorá úprava podľa názoru súdu najlepšie zohľadňuje vek dieťaťa, jeho denný režim a potreby dieťaťa. Taktiež súd vyhovel návrhu navrhovateľa na uloženie informačnej povinnosti matke maloletej, ktorá navrhovateľovi informácie o maloletej O. preukázateľne dobrovoľne neposkytuje, pričom rovnako zohľadnil ochotu navrhovateľa podieľať sa na výdavkov vzniknutých matke s plnením tejto informačnej povinnosti a matke maloletej uložil povinnosť informovať navrhovateľa o zdravotnom stave maloletej, o jej vyšetreniach a o ostatných podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej, a to pravidelne každý piatok v týždni o 16:00 hod. prostredníctvom SMS alebo e-mailovou správou.
9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti (výrok I.) v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP (nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nevykonanie navrhovaných dôkazov, nesprávne skutkové a právne závery na ktorých založil svoje rozhodnutie), vydané rozhodnutie považovala v celom rozsahu za nesprávne, nezákonné a vydané v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Zdôrazňovala, že už v priebehu konania oznámila súdu, že dieťa sa s navrhovateľom videlo len jedenkrát, a to dňa 14.08.2020, odkedy sa nestretli. Nie je tiež pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že na maloletú prispieva. Absolútne nesúhlasí s tým, pokiaľ navrhovateľ žiada, aby sa mohol s dieťaťom stretávať každú nedeľu v určitom časovom rozmedzí s tým, že bude užívať de facto jej byt po dobu 6 hodín a zvyšovať jej tak náklady spojené s bývaním, a to s poukazom aj na zdravotné obmedzenia navrhovateľa, ochorenia, ktorými trpí, ktoré si vyžadujú určitý režim. Nie je pravdou, že by s navrhovateľom nekomunikovala. Poukazuje tiež na to, že navrhovateľ potvrdil aj pred súdom, že je príslušníkom Z., držiteľom služobnej strelnej zbrane, podľa jeho vlastného vyjadrenia dokonca vlastníkom viacerých strelných zbraní, pričom vzhľadom na jeho správanie k nej a jej staršej dcére dňa 14.08.2020, kedy sa stretli naposledy, nie je realizovateľné ďalšie stretnutie v jej obydlí. Maloleté dieťa je vo veku XX mesiacov, riadne sa oň stará, dojčí ho, toto má určitý režim, vyžaduje si pravidelnú intenzívnu starostlivosť, aktuálne vzhľadom na ročné obdobie je vylúčené, aby počas vysokých mrazov sa v uvedenom časovom rozpätí chodilo s ním do exteriéru na prechádzky a v jej obydlí ona stretnutie s navrhovateľom vylučuje. Žiada, aby súd vyzval navrhovateľa, resp. vyžiadal správy od jeho zamestnávateľa k skutočnostiam, ktoré sa týkajú okrem iného tiež jeho vlastníctva, či držby strelných zbraní. Navrhovateľ nemá predstavu o riadnej starostlivosti, o čom svedčí to, akým spôsobom žiada upravovať styk. Pokiaľ tento navrhuje, aby stretávanie prebiehalo u neho v domácnosti, tak dáva do pozornosti, že bydlisko navrhovateľa je od bydliska dieťaťa vzdialené cca 140 km. Dieťa zrejme považuje za nejakú vec, ktorú si môžu preniesť zo svojej domácnosti a po čase vrátiť späť, bez ohľadu na dopady na psychický a fyzický stav dieťaťa. Poukázala na to, že problémy medzi ňou a navrhovateľom vznikali, keď sa ho začala pýtať, či, a ak áno v akej výške prispeje na výdavky, po čom sa začal správať agresívnejšie, čo sa stupňovalo, a to napriek tomu, že je vlastníkom X-izbového bytu so záhradou v N., apartmánu vo S. W., dvoch osobných motorových vozidiel a iného majetku. Je vylúčené, aby užíval počas stretávania s dieťaťom jej byt. Napriek tomu, že podľa jej názoru navrhovateľ neosvedčil naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd ho nevyzval na doplnenie návrhu. Poukazuje na rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 286/2019, vychádzajúc z ktorého aj v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce právu na súdnu ochranu a rozhodnutie nemôže byť prejavom svojvôle, z čoho vyplýva, že toto musí byť riadne odôvodnené. Podľa jej názoru však vydané rozhodnutie je argumentačne nezvládnuté, keďže nedáva odpoveď na ťažiskové argumenty, jednak ktoré ona produkovala a ktoré sa týkajú aj okolností veci. Poukázala na článok 21 Ústavy SR, vychádzajúc z ktorého obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Súd prvej inštancie však bez ohľadu na rešpektovanie jej ústavných práv vyšiel v ústrety navrhovateľovi, keď mu umožňuje fakticky užívať jej byt v rozsahu 6 hodín každú nedeľu, bez ohľadu na jej názor a bez ohľadu na to, že tam žije tiež so svojou ďalšou dcérou. Podľa jej názoru je takáto úprava neprípustná. Naviac nereflektuje na to, že určitý režim má matka aj s ďalšou dcérou, že práve v nedeľu má táto tréningy a podobne. Podľa jej názoru navrhovateľ si týmto spôsobom chce riešiť svoju osamelosť, keďže nemá žiadnu rodinu. Jej staršia dcéra O. je od septembra 2019 členka karate klubu, navštevuje umelecký krúžok, kde vo vzťahu k obom bývajú vystúpenia v nedeľu a narúša to tiež jej režim. Súd prvej inštancie upravuje stretávanie na
každú nedeľu bez zdôvodnenia toho, z akého dôvodu volí práve tento deň vo vzťahu k záujmu dieťaťa a bez vyargumentovania jej námietok. Tak isto ona má svoju rodinu a nevidí dôvod, prečo by dieťa malo každú nedeľu tráviť s navrhovateľom a prečo by celá rodina týmto mala byť obmedzovaná. Nesúhlasí tiež s informačnou povinnosťou, ktorá jej bola neodkladným opatrením uložená.
10. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru konanie matky je účelové, od začiatku sa táto nezúčastňuje pojednávaní, opakovane žiada o ich odročenie, odmieta preberať zásielky. Podľa jeho názoru jej argumenty sú irelevantné a bezpredmetné. Napriek tomu, že uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení nadobudlo vykonateľnosť dňa 10.01.2022, upravený styk s dieťaťom nefunguje. Matka úmyselne bráni styku otca s maloletou, neumožňuje mu s ňou žiadnu komunikáciu, ani tú, ktorú má určenú súdom. Od vykonateľnosti rozhodnutia sa mali uskutočniť dve stretnutia, avšak neúspešne, o čom informoval kolízneho opatrovníka a tiež bolo podané z jeho strany aj oznámenie na príslušnom obvodnom oddelení. Situácia je vážna, on ako otec nemá o maloletej dlhodobo žiadne informácie, matka s ním nekomunikuje, neumožňuje mu kontakt, nezasiela mu tiež informácie. Je zúfalý, dieťa mu chýba. Matka vytvára zbytočné prekážky v ich vzťahu, dúfa, že otec sa po čase zrejme vzdá svojich práv, opak je však pravdou. Na základe znaleckého posudku je potvrdené, že je otcom maloletého dieťaťa a preto rovnako ako matka má právo podieľať sa na výchove maloletej. Nerozumie, z akého dôvodu matka poukazuje na to, že s dieťaťom sa videl len raz, keďže práve to potvrdzuje, že dieťa nevidel a styk s ňou neprebieha. Nie je pravdou, že by nechcel prispievať na náklady maloletej. Jednak otcovstvo bolo potvrdené až znaleckým posudkom vyhotoveným 10 - 11/2021, preto nechápe, prečo matka poukazuje na neuhrádzanie výživného v predchádzajúcom období. Naviac, pokúšal sa jej poslať prostredníctvom poštovej poukážky peniaze, matka to však neprevzala. Doposiaľ nezdokladovala svoje majetkové pomery. On preukázal, že mesačne posiela dieťaťu na sporiaci účet, ktorý založil (investičné fondy) pravidelnú platbu. Pokiaľ matka nesúhlasí, aby sa stretávanie realizovalo v jej domácnosti, navrhol, že to bude prebiehať u neho v domácnosti, kde už pre dieťa zabezpečil dostatočný priestor a v budúcnosti bude požadovať aj širší styk s dieťaťom. Matka by tak nemala žiadne zvýšené náklady a on by aj prispieval na výživu maloletej. Matka opakovane hľadá dôvody na to, aby mu v kontakte s dieťaťom bránila. Popisuje ho ako samotára bez rodinného zázemia, pričom mu nie je zrejmé, čo to má spoločné s tým, že ako otec má o dieťa záujem. Neznižuje sa k tomu, aby mal osobné útoky voči matke, nehodnotí jej rodinné zázemie, ani vzťahy s jej rodinou. Nerozumie tomu, z akého dôvodu by mal byť jeho kontakt s maloletou obmedzovaný tým, že staršia dcéra matky má v nedeľu krúžok karate. Všetko sa dá operatívne dohodnúť. Matka požaduje akúsi zmenu správania navrhovateľa, nie je zrejmé, v akom rozsahu, v čom konkrétne a podobne. Ani v jednom zo svojich vyjadrení neuvádza, že by sa správal k nej agresívne a podobne. Pokiaľ ide o informačnú povinnosť, je to štandardné rozhodnutie súdu, ktoré súdy bežne vydávajú v prípadoch ako je tento, kedy jeden z rodičov absolútne odmieta komunikovať ohľadom maloletého dieťaťa. Pokiaľ by informovanie o dieťati malo byť pre ňu náročné, otec je pripravený náklady s tým spojené znášať. Odvolaním matka len potvrdila jeho domnienku, že jednoducho nesúhlasí s tým, aby otec bol súčasťou života maloletej, podieľal sa na jej výchove, mal s ňou pravidelný kontakt, dozvedal sa o jej zdravotnom stave. Matka od počiatku neposkytuje súčinnosť súdu, kolíznemu opatrovníkovi a ani znalkyni. On sa nebude vyjadrovať ku všetkým tvrdeniam matky, ktoré vyznievajú až absurdne, konkrétne pokiaľ žiada, aby súd vyzval jeho zamestnávateľa na detailné informácie o náplni jeho práce, čo je pre toto súdne konanie irelevantné. Matka si mala tieto skutočnosti zisťovať predtým, ako sa rozhodla s ním mať maloleté dieťa, a nie teraz následne a v styku mu brániť. Rozhodnutie považuje za správne.
11. Krajský súd Trenčín ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné za použ. § 388 CSP v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok I.) o rozsahu a podmienkach stretávania navrhovateľa s mal. dieťaťom a informačnej povinnosti uloženej matke zmeniť (nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho zrušenie ani potvrdenie) a tiež v tomto rozsahu (nad rámec zamietajúceho výroku II.) návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
Rozhodnutie v jeho zostávajúcej - zamietajúcej časti (výrok II. - o úprave výkonu osobnej starostlivosti o mal. dieťa) suspenzívnym účinkom odvolania (a teda ani odvolacím prieskumom) dotknutá nebola.
12. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím (jeho vyhovujúcim výrokom I.) vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o úpravu stretávania s mal. dieťaťom o ktorého určenie rodičovstva (otcovstva) vo veci samej ide a rozhodol, že navrhovateľ je oprávnený sa stretávať s maloletou O. každú nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 12:00 hod do 18:00 hod., a to v mieste bydliska maloletého dieťaťa (v byte matky), za prítomnosti matky maloletého dieťaťa, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a matke maloletej zároveň uložil informovať navrhovateľa o zdravotnom stave maloletej, o jej vyšetreniach a o ostatných podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej, a to pravidelne každý piatok v kalendárnom mesiaci v čase o 16:00 hod. prostredníctvom SMS, alebo e-mailovou správou. Zároveň výrokom II. vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.11.2021, doručený súdu dňa 15.11.2021 (o úpravu výkonu osobnej starostlivosti o mal. dieťa) zamietol. Dôvodil záujmom dieťaťa na udržiavaní kontaktu s navrhovateľom ako rodičom, ktorý síce nie je doposiaľ určený za otca, ale ktorému odkazom na závery znaleckého posudku v princípe priznal (vychádzajúc z odôvodnenia) status rodiča, pričom absenciu právnej legitimizácie jeho rodičovstva vo vzťahu k jeho požiadavkám obišiel cez ust. § 35 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine (styk s blízkou osobou).
13. Odvolateľka (matka) namieta posúdiac obsah odvolania nevykonanie rozhodujúcich navrhovaných dôkazov, nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP), posúdiac obsah odvolania tiež existenciu tzv. inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP), naplnenie ktorých ťažiskovo vzhliada v nesplnení zákonných predpokladov pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia, ako aj samotnej úpravy, nezohľadnenie záujmu mal. dieťaťa pri samotnom stanovení rozsahu a podmienok styku s navrhovateľom, ktorá nezodpovedá podľa jej názoru nielen veku a s ním súvisiacim potrebám, či dennému režimu mal. dieťaťa (vek XX mesiacov, kojenie a pod.), ani okolnostiam posudzovanej veci (dieťa navrhovateľa nepozná, tento ho od narodenia videl jedenkrát), čo podľa jej názoru indikuje k obavám o nepriaznivom dopade do sféry fyzického a duševného zdravia mal. dieťaťa, ako ani primeranému a rovnovážnemu nastaveniu stretávania, keď takto prakticky je diskvalifikovaná z možnosti nerušene s mal. dieťaťom tráviť čo i len jeden víkend v mesiaci, naviac súd prvej inštancie odignoroval jej kategorický nesúhlas so stanovením stretávania v jej byte, kde žije tiež s ďalším dieťaťom, čím zasiahol do jej ústavných práv a v konečnom dôsledku odignoroval jej tvrdenia, že navrhovateľ je príslušníkom SIS, držiteľom aj vlastníkom zbraní, odmieta jeho prítomnosť vo svojom byte odkazujúc aj na bližšie neprecizované jeho správanie ku ktorému malo dôjsť v čase, keď prvý a posledný krát videl mal. dieťa (po jeho narodení dňa XX.XX.XXXX). Trvá na zrušení rozhodnutia, považuje ho za nezákonné, argumentačne nezvládnuté.
14. Navrhovateľ vychádzajúc z obsahu vyjadrenia k odvolaniu, sa považuje s odkazom na závery znaleckého posudku za nositeľa rodičovských práv a povinností, nastavenia výkonu ktorých sa prostredníctvom využitia inštitútu neodkladného opatrenia domáha.
15. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil vadu procesných podmienok a jej existenciu odvolateľka ani netvrdila.
16. Posúdením rozhodujúcich skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, bez limitovania odvolacieho prieskumu produkovanými odvolacími námietkami, avšak tiež so zreteľom na ne, tieto vyhodnotil odvolací súd ako opodstatnené, spôsobilé bez ďalšieho k zmeňujúcemu - zamietajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu.
17. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu týkajúcich sa maloletých detí, je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až § 369 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ktoré však upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. V otázkach tam
neupravených, sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
18. Pri posúdení dôvodnosti odvolania matky maloletého dieťaťa, vychádzajúc z vyššie uvedeného, aplikoval odvolací súd nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
23. V zmysle § 329 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
24. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
25. Určenie rodičovstva je upravené v ust. §§ 82-109 Zákona o rodine.
26. Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila ( § 82 ods. 1 Zákona o rodine).
27. Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu (§ 84 Zákona o rodine).
28. Konania vo veci určenia rodičovstva (tiež otcovstva) sú upravené v ust. § 104 a nasl. CMP.
29. S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého (§ 110 CMP).
30. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá článok 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine). Ust. § 25 Zákona o rodine upravuje výkon jednej zložky rodičovských práv a to právo rodiča na čo možno najplnohodnotnejší kontakt s dieťaťom.
31. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).
32. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
33. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
34. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“). Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
35. Z ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
36. Z ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami (§ 116 OZ).
37. Blízkou osobou (vychádzajúc zo znenia ust. § 116 OZ) je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
38. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP a § 360 až § 369 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak je ohrozené zabezpečenie výchovy a starostlivosti o mal. dieťaťa, a v konečnom dôsledku tiež, ak to vyžaduje verejný záujem. Jednotlivé osobité neodkladné opatrenia upravené v tretej časti CMP nepredstavujú taxatívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré je možné nariadiť v režime uvedeného zákona, samostatná úprava v týchto osobitných prípadoch len zdôrazňuje ich procesné osobitosti. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným spôsobom. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade povahu osvedčovania, čo znamená, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Z dikcie zákona tiež vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva, ktorému je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, teda existencia stavu, ktorý neznesie odklad. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. Teda aj rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutia predovšetkým zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.
39. Vo svetle vyššie uvedených teoretických východísk, preto aj odvolací súd opodstatnenosť využitia inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie posudzoval.
40. V danej veci súd prvej inštancie nariadil na základe návrhu navrhovateľa v konaní o určenie rodičovstva (otcovstva) neodkladné opatrenie, ktorým napriek konštatovanej absencii určenia otcovstva na prospech navrhovateľa jedným zo zákonom definovaných spôsobov jeho nadobudnutia voči mal. O., upravil rozsah a podmienky stretávania navrhovateľa s mal. dieťaťom a uložil informačnú povinnosť matke o skutočnostiach týkajúcich sa mal. dieťaťa, odvodzujúc výkon týchto práv navrhovateľa síce od statusu blízkej osoby (§ 36 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine), avšak dôvodiac jeho rodičovskými právami a z tohto titulu potrebou udržiavania pravidelného kontaktu navrhovateľa ako druhého z rodičov s mal. dieťaťom, ktorému matka bráni, čím je daná podľa jeho názoru (preberajúc tak bez ďalšieho tvrdenia navrhovateľa) potreba bezodkladnej úpravy tohto stavu využitím inštitútu neodkladného oparenia, ktoré tvrdené dôvody sú subsumovateľné pod ust. § 325 ods. 1 CSP, spočívajúce v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
41. V konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že maloletá O. O., nar. XX.XX.XXXX v H., sa narodila z matky O. O., nar. XX.XX.XXXX, teda rodičovstvo matky sporné nie je (ani nikým spochybnené v priebehu konania nebolo). Keďže otec maloletej O. O. v rodnom liste uvedený nie je a doposiaľ ani vo vzťahu k navrhovateľovi nedošlo k legitimizácii otcovstva ani jedným zo zákonom určených spôsobov (súhlasné vyhlásenie rodičov, určenie otcovstva súdnym rozhodnutím), nemožno pochybovať, že v čase rozhodovania tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, jediným
legitímnym nositeľom rodičovských práv vo vzťahu k mal. O., je jej matka. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že O. O. je tiež matkou maloletej O. O., nar. XX.XX.XXXX, je slobodná a s oboma deťmi býva na adrese V. C. XXXX/XX, N. D.. Z lustrácie v Registri obyvateľov tiež vyplýva, že navrhovateľ je rozvedený, nemá žiadne deti. Vo veci samej prebieha na návrh navrhovateľa konanie o určenie otcovstva navrhovateľa k mal. dieťaťu, spojené s úpravou práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, v rámci ktorého navrhovateľ opakovane produkuje návrhy na neodkladné opatrenia, ktorými sa domáha do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej dočasnej úpravy ním tvrdených rodičovských práv (úpravy styku, výkonu osobnej starostlivosti, informačnej povinnosti), ktorých sa cíti byť nositeľom a to napriek tomu, že o jeho otcovstve doposiaľ rozhodnuté a už vôbec právoplatne nebolo. Zo záverov znaleckého posudku pod č. XX/XXXX vypracovaného v priebehu konania súdom ustanovenou znalkyňou O.. R. C., A.. a doručeného súdu dňa 05.11.2021 súdu vyplýva, že otcovstvo navrhovateľa voči maloletej O. O., nar. XX.XX.XXXX možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999999%. Napriek vyššie uvedeným záverom k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením matky a navrhovateľa vo vzťahu k mal. O. doposiaľ nedošlo, z ktorého dôvodu táto otázka (doposiaľ zjavne medzi matkou a navrhovateľom sporná) bude predmetom rozhodovania vo veci samej.
42. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.11.2021 vyplýva, že dňa 18.11.2021 bol vykonaný neúspešný pokus o sociálny prieskum v domácnosti matky maloletého dieťaťa na adrese N. (nikto neotváral), pričom ani ďalšie predchádzajúce pokusy neboli úspešné. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10 eur mesačne a prídavok na dve maloleté deti spolu vo výške 51,- eur mesačne. Navrhovateľ sa dňa 18.11.2021 dostavil na agendu SPODaSK a uviedol, že na podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia trvá z dôvodu, že matka maloletej O. mu neumožňuje kontakt s maloletým dieťaťom napriek tomu, že jeho otcovstvo k maloletej O. je na základe znaleckého dokazovania prakticky dokázané. Uvedomuje si, že ešte nie je zapísaný v rodnom liste maloletej O. ako otec, ale podľa neho čas plynie veľmi rýchlo a on chce vidieť svoju dcéru rásť a podieľať sa na jej výchove. Po narodení maloletej O., matku navštívil naposledy v septembri 2020, ďalšie návštevy v domácnosti matky za účelom stretnutia s mal. mu matka neumožnila. Matke na dieťa sporadicky aj zaslal nejaké peňažné prostriedky, matka ich však neprevzala. V marci alebo v apríli 2021 založil maloletej O. investičné fondy v H. N., na ktoré jej mesačne zasiela sumu 300,- eur. Na základe uvedených skutočností kolízny opatrovník konštatuje, že vzhľadom na to, že súdnoznaleckým dokazovaním je otcovstvo navrhovateľa voči maloletej O. O. prakticky dokázané, je v záujme maloletého dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s druhým z rodičov, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Ak neexistujú dôvody, pre ktoré možno stretávanie rodiča s dieťaťom obmedziť, je povinnosťou súdu upraviť styk tak, aby jeho úprava rešpektovala výkon týchto práv, pretože iba tak môže byť zachovaný najlepší záujem dieťaťa.
43. Vychádzajúc z podaní matky, táto kategoricky odmieta (a tiež odmietala pred rozhodnutím súdu prvej inštancie), aby kontakt navrhovateľa s mal. prebiehal v jej byte, opakovane poukazujúc na neprípustné porušenie jej ústavných práv na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia, nerešpektovanie denného režimu mal., ako aj práv druhého mal. dieťaťa, ktoré má v starostlivosti, tiež poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ je príslušníkom Z., držiteľom a vlastníkom viacerých zbraní do kontextu čoho dáva bližšie nešpecifikované správanie navrhovateľa, ku ktorému malo dôjsť v jej byte za prítomnosti oboch mal. detí v deň, kedy navrhovateľ mal jediný krát mal. O. vidieť (august 2020).
44. Vo vzťahu k posudzovanej problematike (navrhovateľom, ako aj súdom prvej inštancie tvrdenej absencii kontaktu s rodičom ktorý nevykonáva osobnú starostlivosť o mal. dieťa a s týmto ani nežije v spoločnej domácnosti od ktorej odvodzuje tak súd prvej inštancie, ako aj navrhovateľ opodstatnenosť využitia neodkladného opatrenia), považuje za potrebné odvolací súd zdôrazniť, že pravdou je, že žiaden rodič nie je schopný dať dieťaťu širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemá na mysli materiálnu stránku zabezpečenia dieťaťa) a preto pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti, rovnocenná participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti o každého maloletého už od jeho narodenia, je veľmi významná a nezastupiteľná, pričom najvhodnejším a reálnym spôsobom, akým je možné vzájomné vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia spolu nežijú rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej úpravy stretávania s rodičom, ktorému dieťa nebolo do osobnej starostlivosti zverené (s ktorým nežije), ktorá na to vytvorí čo možno najlepšie podmienky, čo je obyčajne možné
dosiahnuť predovšetkým dohodou rodičov, ktorí v kolízii a so zreteľom na záujem mal. dieťaťa, by mali byť nositeľmi rodičovskej zodpovednosti na takej vyžadovanej úrovni, aby boli schopní podriadiť aj vzájomne prípadne narušené vzťahy vyššiemu princípu, ktorým je nepochybne záujem ich mal. dieťaťa a jeho ochrana, nepreferujúc tak svoje vlastné záujmy a predstavy o spôsobe usporiadania výkonu rodičovských práv. Pokiaľ k dohode nedôjde, rozsah a podmienky stretávania s druhým rodičom (teda s tým, s ktorým mal. dieťa nežije v spoločnej domácnosti) nastaví súd.
45. Avšak základným predpokladom pre to, aby bolo vôbec možné uvažovať o akýchkoľvek podmienkach nastavenia úpravy stretávania maloletého dieťaťa (tiež v okolnostiach posudzovanej veci s navrhovateľom) je zistenie, že tento má legitimizovaný status rodiča, teda že je nositeľom rodičovských práv a povinností, medzi ktoré rodičovské práva patrí tiež právo na úpravu stretávania maloletej O. s ním. K tomu, aby bolo z hľadiska právneho možné hovoriť rodičovskom vzťahu, je potrebné rodičovstvo k dieťaťu určiť. Určením rodičovstva k dieťaťu totiž dochádza k závažnej zmene právneho statusu dieťaťa, matky aj otca. Pri určovaní materstva Zákon o rodine vychádza zo starej rímskej zásady „mater sepmer certa est“, teda matka je vždy istá, je ňou žena, ktorá dieťa porodila a ktorou v okolnostiach posudzovanej veci, vychádzajúc z vyššie uvedenej zásady, je vo vzťahu k maloletej O., O.. O. O., ktorá je v danej veci tiež ako matka maloletého dieťaťa účastníčkou tohto konania. Otcovstvo k dieťaťu sa, vychádzajúc zo Zákona o rodine, určuje pomocou troch právnych domnienok, z ktorých každá ďalšia sa uplatní iba vtedy, ak sa neuplatnila predošlá. I keď rodičovstvo, resp. právna úprava rodičovstva stojí primárne na biologickom základe, k zmene právneho statusu muža na rodiča, a to bez ohľadu na to, či v prospech jeho biologického otcovstva svedčia ako v okolnostiach posudzovanej veci závery v konaní vykonaného znaleckého posudku, dochádza až na základe jedného z dvoch právnych nadobúdacích titulov rodičovstva (otcovstva), ktorými, vychádzajúc z ust. § 84 Zákona o rodine, sú buď súhlasné vyhlásenie rodičov otcovstve, alebo rozhodnutie súdu o určení otcovstva, až na základe jedného z ktorých dochádza k legitimizovaniu právneho statusu rodiča (otca), s ktorým na neho prechádza tiež celý rad povinností, ako aj oprávnení v súvislosti so starostlivosťou o dieťa. Nadobudnúť právne postavenie rodiča z hľadiska ratio legis vo vzťahu k maloletému dieťaťu s cieľom legitimizovať biologického otca, je teda možné len na základe súhlasného vyhlásenia o otcovstve, alebo na základe rozhodnutia súdu. Samotný znalecký posudok bez ohľadu na to, s akou vysokou pravdepodobnosťou v danom prípade navrhovateľa označuje za biologického otca maloletej O., nie je nadobúdacím titulom, ktorý by legitimizoval postavenie navrhovateľa ako rodiča a na základe neho samotného bez nadobúdacieho titulu nemožno tieto závery znaleckého posudku spájať ani so vznikom rodičovských práv na strane navrhovateľa. Keďže ako bolo uvedené už vyššie, i keď svedčia toho času závery znaleckého posudku v prospech biologického otcovstva navrhovateľa, keďže ani na základe nich nedošlo medzi ním a matkou k súhlasnému vyhláseniu o otcovstve navrhovateľa voči maloletej O. a absentuje tiež existencia právoplatného súdneho rozhodnutia o určení otcovstva navrhovateľa k nej, navrhovateľ nemá status rodiča, nie je teda ani nositeľom rodičovských práv, s čím súvisí absencia aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane domáhať sa ich úpravy, a to až do doby, pokiaľ tento nenadobudne právne postavenie rodiča (otca), k čomu v okolnostiach posudzovanej veci javí sa s najväčšou pravdepodobnosťou (vzhľadom na postoj matky) príde až súdnym rozhodnutím o určení jeho otcovstva. Do tej doby, však akákoľvek úprava rodičovských práv, ktorých sa prostredníctvom využitia inštitútu neodkladného opatrenia opakovane domáha, do úvahy absolútne neprichádza, keďže nie je nositeľom týchto práv. Navrhovateľ je v konaní kvalifikovane právne zastúpený a teda je dôvod sa domnievať, že tento fakt plynúci z platnej právnej úpravy mu je známy. Napriek tomu však iracionálne na svoju vlastnú ťarchu opakovane sa prostredníctvom reťazenia návrhov na nariadenie neodkladných opatrení domáha úpravy práv, ktorých nie je nositeľom, čím kontraproduktívne vo vzťahu k sebe vlastnou činnosťou odďaľuje legitimizovanie svojho postavenia rodiča (o to viac pri záveroch znaleckého posudku), keďže rozhodovanie o takýchto návrhoch vzhľadom k tomu, že majú určitý procedurálny postup a sú spojené s plynutím procesných lehôt, si vyžaduje určitý čas, v rámci plynutia ktorého by s najväčšou pravdepodobnosťou už rozhodnutím vo veci samej boli jeho práva rodiča legitimizované a následne by jeho požiadavka na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu bola posudzovaná v odlišnom svetle. Aktuálne však za daného stavu pri neexistencii ani jedného z nadobúdacích titulov rodičovstva, tieto návrhy od počiatku boli odsúdené na neúspešnosť a v princípe len spôsobili časový posun výsledku, o ktorý navrhovateľovi ide, a to nadviazať a rozvíjať kontakt s maloletou O., vo vzťahu ku ktorej, i keď sa cíti byť otcom a rodičom, takéto právne postavenie doposiaľ nenadobudol.
46. Je síce pravdou, že s konaním o určenie otcovstva, vychádzajúc z ust. § 110 CMP, je spojené tiež konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, avšak je potrebné
si uvedomiť, ktoré konanie je v tomto prípade základné a ktoré len sprevádzajúce. Základným je nepochybne konanie v časti o určenie otcovstva, od rozhodnutia o ktorom je závislý výrok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o otcovstvo ku ktorému vo veci samej ide, čo v praxi znamená, že až potom, ak bude prítomné rozhodnutie o určení otcovstva (resp. zároveň s ním), je možné rozhodnúť o úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. Do tohto momentu o úprave výkonu práv a povinností a prospech domnelého otca (i keď vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania v rovine takmer 100%-nej dokázanosti biologického otcovstva) uvažovať nemožno, keďže ako už bolo uvedené vyššie, predpokladom pre úpravu rodičovských práv a povinností je nadobudnutie statusu rodiča, to znamená právnej legitimizácie biologického otcovstva, k čomu však v okolnostiach posudzovanej veci doposiaľ nedošlo.
47. Vyššie uvedený základný nedostatok, rozhodne nie je možné ničím preklenúť a už vôbec nie ho obísť spôsobom priznania domnelému otcovi (navrhovateľovi) statusu tzv. blízkej osoby a vo svetle nej mu upraviť styk s maloletým dieťaťom v priebehu konania o určenie otcovstva, ako to neudržateľne svojim rozhodnutím urobil súd prvej inštancie. Nad rámec toho, že zjavne nepovažoval súd prvej inštancie za potrebné sa vysporiadať so zásadnými odlišnosťami možného hmotnoprávneho postavenia navrhovateľa ako rodiča a na strane druhej ako osoby blízkej maloletému dieťaťu v konkrétnostiach posudzovanej veci, odignoroval tiež potrebu vysporiadať sa so zákonnými predpokladmi, za splnenia ktorých by takáto možnosť do úvahy vôbec vo všeobecnosti prichádzala, naviac podmienky a rozsah styku nastavil spôsobom, ktorý by nebol vzhľadom k okolnostiam a záujmom maloletého dieťaťa udržateľný ani v prípade, ak by navrhovateľ už statusom rodiča disponoval, nehovoriac o tom, že rozsah a podmienky styku maloletého dieťaťa s blízkou osobou, nie sú z hľadiska kvality, či kvantity ani zďaleka porovnateľné (sú oveľa menej komfortné) ako v prípade, ak sa upravuje stretávanie s rodičom.
48. Je síce pravdou, že vychádzajúc z ust. § 36 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine a ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine, je možné upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Koho možno považovať za blízku osobu definuje ust. § 116 Obč. zákonníka. Vychádzajúc z judikatúry by malo ísť o osobu, ku ktorej má dieťa citový vzťah, ktorý nie je len prechodný. Dlhodobosť, či pevnosť citového vzťahu je potrebné vždy vykladať ku konkrétnej osobe a v konkrétnych skutkových okolnostiach. V okolnostiach praktického života k tomu dochádza vtedy, pokiaľ by bránením v stretávaní sa takýchto osôb s dieťaťom existovala hrozba, že už existujúce citové puto medzi nimi by jednoducho plynutím času mohlo byť pretrhnuté a je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo opätovne nadviazané, alebo ďalej rozvíjané. V prípade navrhovateľa už len z tohto pohľadu, keďže s dieťaťom v spoločnej domácnosti nikdy nežil, od jeho narodenia ho videl len jedenkrát a teda ešte neboli ani vytvorené podmienky na to, aby vôbec mohli medzi ním a dieťaťom byť nadviazané reálne vzájomné väzby a dieťa i vzhľadom na svoj vek by mohlo jeho prítomnosť v živote vôbec aj vnímať, faktom je, že zo súdnej praxe sú známe ojedinelé rozhodnutia, keď bolo priznané zvláštne postavenie v okruhu osôb oprávnených k stretávaniu s maloletým dieťaťom vedľa legitimizovaných rodičov, tiež biologickému otcovi, teda mužovi, ktorý nie je zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa. I keď táto otázka je dlhodobo diskutovanou a problematickou, z pohľadu toho, že bez zreteľa na to, ako takýto biologický otec vníma svoj vzťah k maloletému dieťaťu, za situácie, že nevykonáva osobnú starostlivosť o dieťa a absentuje matričný zápis v rodnom liste maloletého, nie je teda považovaný právne za rodiča, za určitých okolností môže byť považovaný za osobu majúcu s dieťaťom rodinný vzťah, teda za osobu blízku a za určitých podmienok, je možné uvažovať o úprave styku s takýmto dieťaťom, v súvislosti s čím možno poukázať tiež na závery v dobe jeho vydania prelomového rozhodnutia, a to nálezu Ústavného súdu ČR pod sp. zn. II. ÚS 4160/12 zo dňa 23. apríla 2013. Na rozdiel od okolností posudzovanej veci však ide o prípady, kedy v rodnom liste dieťaťa je zapísaný ako rodič tzv. matričný otec, teda muž, ktorý nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa, pričom samotný biologický otec sa nedomáha v súdnom konaní priznania mu statusu rodiča, teda neprebieha „spor“ o určenie, resp. zapretie otcovstva, ktoré takto nie je možné považovať za sporné. O takéto okolnosti, v posudzovanej veci však nejde. Navrhovateľ sa od počiatku prostredníctvom svojich tvrdení na ktorých zakladá ním vyvolané konanie o určenie otcovstva, domáha priznania mu statusu rodiča, nie statusu blízkej osoby a keďže doposiaľ nedošlo, a to ani napriek záverom znaleckého posudku, k zhode medzi matkou maloletého dieťaťa a ním, výsledkom ktorej by bola dohoda, resp. súhlasné vyhlásenie jeho otcovstva k mal. O., nemožno považovať jeho otcovstvo, a teda ani jeho status rodiča za nesporné v dôsledku čoho bude posudzovanie tejto otázky predmetom rozhodovania vo veci samej. Za stavu, že sa teda domáha priznania statusu rodiča, nie je možné o ňom uvažovať v rovine osoby blízkej a prostredníctvom tohto inštitútu preklenúť fakt, že jeho otcovstvo nie je doposiaľ legitimizované, čo vylučuje úpravu styku dieťaťa s ním.
49. I keď už len vyššie uvedené závery jednoznačne diskvalifikujú navrhovateľa z možnosti do doby legitimizácie jeho otcovstva, resp. rodičovstva domáhať sa úpravy stretávania s maloletým dieťaťom, a teda bez ďalšieho indikujú k zmeňujúcemu a zamietajúcemu rozhodnutiu vo vzťahu k jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť účastníkov, ale predovšetkým súdu prvej inštancie, ktorý zjavne túto problematiku nezvládol, na niekoľko jeho ďalších pochybení na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré sa premietli do výroku jeho rozhodnutia. Predovšetkým súd prvej inštancie svojim rozhodnutím zjavne nereflektoval (nad rámec toho, že neboli splnené zákonné predpoklady na akúkoľvek úpravu), že podmienky a rozsah stretávania mal. dieťaťa s osobou blízkou nie je možné svojou kvalitou, ani kvantitou identifikovať s nastavením styku mal. dieťaťa s rodičom, ktorý je nepochybne favorizujúcim. Na jednej strane síce správne konštatuje, že rodičovské práva navrhovateľovi aktuálne neprináležia a teda v postavení rodiča mu nie je možné ich výkon upravovať, avšak zároveň mu upravuje styk s dieťaťom ako osobe blízkej, protirečivo však v rozsahu, ktorý na podmienky posudzovanej veci svojim rozsahom a nastavením, by nebol spravodlivo, ani vo svetle záujmu mal. dieťaťa udržateľným ani v prípade, ak by išlo o výkon rodičovských práv. Predovšetkým neprípustne svojím rozhodnutím súd prvej inštancie zasahuje do ústavných práv matky, keď jej proti jej jednoznačne prejavenej vôli vnucuje prítomnosť navrhovateľa v jej obydlí, s ktorým javí sa dlhodobo už nemá blízky vzťah, a nechce ani udržiavať kontakt, nehovoriac o tom, že jej obydlie je tiež obydlím ďalšieho maloletého dieťaťa. Aj bez ohľadu na túto skutočnosť je potrebné si uvedomiť, že ani záujem maloletého dieťaťa, a to ani v prípade, ak by navrhovateľovi bolo priznané rodičovstvo, rozhodne nemôže preklenúť právo matky (tiež jej ďalšieho dieťaťa) na nedotknuteľnosť obydlia a na súkromie. Preto sa matka v odvolaní opodstatnene voči takémuto rozhodnutiu aj v tomto smere vymedzuje. Pre budúcnosť je pozitívne, že navrhovateľ je ochotný (ako uvádza v odvolaní) sa flexibilne prispôsobiť miestu možného stretávania s mal. dieťaťom. V ďalšom súd prvej inštancie bez vyhodnotenia okolností danej veci (predovšetkým, ale nielen na strane mal. dieťaťa) preberá požadovanú úpravu, prostredníctvom ktorej (keďže by v prítomnosti matky sa mal navrhovateľ stretávať s maloletým dieťaťom každú nedeľu v rozsahu 6 hodín v jej byte pri zistení, že dieťa navrhovateľa prakticky nepozná) matku reálne diskvalifikuje z toho, aby čo i len jeden víkend mohla nerušene tráviť so svojimi deťmi a vytvoriť si s nimi spoločný program. Nepochybne by bolo vítané, ak by sa vzťahy medzi navrhovateľom a matkou zlepšili do takej miery, že by sa na tomto spôsobe a rozsahu stretávania dohodli, keďže nemožno pochybovať, že navrhovateľ má reálny záujem vzťahy s mal. dieťaťom nadviazať a intenzívne aj rozvíjať, avšak za situácie, ak v tomto smere k dohode nedôjde musí byť styk nastavený spôsobom, že reflektuje rovnovážne životné podmienky matky, otca a predovšetkým záujem mal. dieťaťa, ktorý však nie je možné identifikovať s predstavami rodičov. Nič z toho pri svojom rozhodovaní však súd prvej inštancie nezohľadnil, nehovoriac o tom, že priznaná úprava presahuje už v princípe limity neodkladného opatrenia.
50. V konečnom dôsledku nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť tak súdu prvej inštancie (pre potreby riešenia danej problematiky tiež pri rozhodovaní vo veci samej) ako aj účastníkov na určujúce hľadiská, vo svetle ktorých je potrebné vždy a za každých okolností stretávanie maloletého dieťaťa s rodičom posudzovať.
51. Aj keď obaja rodičia sú pre deti dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie, je potrebné mať na zreteli, že aj styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene (nehovoriac o styku s blízkou osobou), sa upravuje prioritne kvôli maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra, osobnej vôle, teda vo svetle jeho záujmu, a až druhotne z hľadiska práv rodičov, preto aj nastavenie rozsahu a podmienok styku je prioritne dané limitmi ochrany záujmov mal. dieťaťa.
52. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach (príkladmo tiež II. ÚS 663/2014) opakovane zdôrazňuje, že vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha ( napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Zvrchovanému záujmu dieťaťa je prisúdený zvláštny význam, ktorý podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov (rodiča). Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy
záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96, Nuutinen vs. Fínsko č. 32842/96). Proporcionálne vyváženie záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi spočíva primárne na posúdení špecifických okolností daného prípadu zo strany všeobecných súdov, ktoré sú v bezprostrednom kontakte s účastníkmi konania, obsah ktorého záujmu je tak potrebné flexibilne prispôsobiť na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dieťa nachádza.
53. Pravdou teda je, že neexistuje žiadna šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme, a preto umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere a za adekvátnych podmienok, je závislé vždy od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.
54. Preto aj v posudzovanej veci (pre prípad, že navrhovateľovi budú legitimizované jeho rodičovské práva na základe jedného zo zákonných nadobúdacích titulov - uznanie otcovstva, súdne rozhodnutie), bude potrebné jeho stretávanie po priznaní mu statusu rodiča s mal. dieťaťom nastaviť spôsobom adekvátnym útlemu veku mal. dieťaťa, jeho doterajšej reálnej interakcii s otcom (javí sa že navrhovateľ dieťa videl jedenkrát približne mesiac po jeho narodení), režimu dieťaťa, ako aj všetkým významným okolnostiam na jeho strane, aby neboli vážnejšie pochybnosti, že dieťa prítomnosť tejto pre neho nepochybne novej osoby v jeho živote aj bez negatívnych dôsledkov zvládne (samozrejme že aj pri zohľadnení reálnych potrieb praktického života na strane oboch rodičov). Nemožno totiž odignorovať, že dieťa reálne po celú dobu svojho krátkeho života (je vo veku cca XX mesiacov) trávi výlučne s matkou a ďalším súrodencom, v bezprostrednom blízkom kontakte s ňou, v spoločnej domácnosti s ňou a čo je pre posúdenie danej problematiky najvýznamnejším, bez kontaktu s navrhovateľom, ako svojím potencionálnym otcom. Za tejto situácie, bez ohľadu na to, kto (vo vzťahu matka a navrhovateľ) na vzniku takejto situácie ťažiskovo participoval je zrejmé, že rozsah obdobia a vek dieťaťa, v ktorom došlo k absencii kontaktu s navrhovateľom (či možnosti jeho opoznania), dôvodne nasvedčujú o neexistencii vzájomných reálnych väzieb medzi otcom a dieťaťom a o ťažiskovom naviazaní maloletého dieťaťa na matku. Za týchto okolností teda nadväzovanie kontaktu dieťaťa s navrhovateľom ako síce otcom, ale pre dieťa neznámou osobou (samozrejme za predpokladu priznania mu rodičovských práv), bude musieť mať svoju určitú postupnosť (veku, dennému režimu a okolnostiam primerane prispôsobený adaptačný proces), aby dieťa nebolo vystavené traume v podobe náhlej zmeny jeho bezpečného prostredia, či jeho veku a potrebám neprimeranému rozsahu, podmienkam a intenzite okamžitého stretávania, či neprítomnosti pre neho najbližšieho aktuálneho človeka - matky.
55. Je potrebné si totiž uvedomiť, že výkon práv sa upravuje prioritne nie v súlade s predstavami rodičov (a už vôbec nie kategórie blízkych osôb), ale vždy a za každých okolností vo svetle záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je v kolízii s predstavami z takýchto práv oprávnených subjektov nepochybne vždy vyššie. Úlohou súdu pri rozhodovaní v takejto veci nie je prioritne chrániť rodičov, ktorí ako dospelí jedinci zjavne svoju vôľu vedia rôznymi prostriedkami demonštrovať, ale prioritne ochrániť dieťa, ktoré o to viac, že je v útlom veku, sa proti pre neho nekonformnému stavu nie je spôsobilé aktívne vymedziť. 56. Záverom odvolací súd vo všeobecnosti tiež do pozornosti účastníkom dáva, že pokiaľ sa možné konfliktné vzťahy rodičov, či ich konanie a to v akomkoľvek smere dostávajú do kolízie so záujmami dieťaťa, prípadne majú za následok preukázanie reálnej snahy jedného rodiča zmariť kontakty dieťaťa s druhým rodičom prostredníctvom účelových konaní, teda takých, ktoré by sa dokazovaním vo veci samej ukázali ako bezzákladné, bude nepochybne vecou súdu zasiahnuť s rovnakou razanciou ako v prípade, ak by sa ukázali ako pravdivé, či dokonca mal. dieťa akýmkoľvek spôsobom ohrozujúce.
57. V konečnom dôsledku tak vo vzťahu k preskúmavané rozhodnutiu, posúdiac teda ako dôvodné ťažiskové odvolacie námietky matky, s ohľadom na vyššie uvedené východiská a na základe nich prijaté závery, odvolací súd za použ,. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v dotknutej - vyhovujúcej časti (výroku I.) zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže nebolo spôsobilé k potvrdzujúcemu, ani zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu pre nesplnenie zákonných predpokladov pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia, ťažiskovo spočívajúcich v neosvedčení existencie takého vzťahu a práv na strane navrhovateľa, ktoré by ho aktuálne k ním požadovanej úprave oprávňovali.
58. Rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
59. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).