Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/39/2019

Potvrdené rozhodnutím 17Co/93/2019
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcov: R. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX U. U., proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 a 2/ Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom Flámska 1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/39/2019 - 54 zo dňa 04. 04. 2019 ako súdu prvej inštancie, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu R. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/ X, U. U. proti žalovanému 1/ Všeobecná úverová banka, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a žalovanému 2/ Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom Flámska 1, Martin, IČO: 36 751 642, o nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovaným 1/, 2/ zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca navrhol, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu vedenej na LV č. XXX - rodinný dom súp. č. XXXX na parcele C-KN č. XXXX/X, parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XX mX a parcela C-KN č. XXXX o výmere XXX mX a uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia vo veci samej.

2. V návrhu uviedol, že so žalovaným 1/ uzatvoril dňa 22. 02. 2013 Zmluvu o poskytnutí úveru F. č. I a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

3. Má za to, že nebol naplnený skutkový stav o výkone záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby. Podľa žalobcu Zmluva o poskytnutí úveru a Zmluva o zriadení záložného práva neobsahuje obligatórne náležitosti o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a zároveň zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. a Smernice rady č. 93/13/EHS. Obidve zmluvy neboli individuálne dojednané, musel ich podpísať bez možnosti ich ovplyvnenia. Nebol náležite poučený o následkoch a dôsledkoch podpísania takýchto zmluvných dojednaní a žalovaný 1/ mal k nemu pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou vzhľadom k tomu, že na slovenskom trhu pôsobí dosť dlhú dobu, aby videl zhodnotiť svoje konanie a nepoužíval v zmluvných dojednaniach nekalé a neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žiadal, aby súd z úradnej moci a súdnej povinnosti ex offo preskúmal tieto zmluvy, prihliadol na ochranu spotrebiteľa, ochranu slabšej strany. Záložný veriteľ pristúpil prostredníctvom žalovaného 2/ k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Podľa žalobcu je výkon záložného práva formou dražby protiústavný, je to inštitút, ktorý vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa Článku 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa Článku 19 Ústavy SR a to bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť plní na účely výkonu záložného práva funkciu exekučného titulu. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na rozhodnutia rozsudok vo veci Paulič verzus Chorvátsko zo dňa 01. 03. 2010, Nález Ústavného súdu Česká republika sp. zn. Pl. ÚS 47/2004, C 482/2012. Žalobca v podstate v žalobe opisu odôvodnenia odvolacieho súdu z jednotlivých rozhodnutí

na úkor odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v čom vidí bezodkladnosť a hrozbu exekúciou.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

13. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. V zmysle príslušnej právnej úpravy súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania v prípade, že je na strane navrhovateľa odôvodnené uplatnenie subjektívneho práva na procesnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.

14. Súd rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo veci samej.

15. Je nesporné, že žalobca uzatvoril s VÚB bankou ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí úveru F. zo dňa XX. XX. XXXX a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou je zabezpečená pohľadávka predmetná úverová zmluva zo dňa 22. 02. 2013.

16. Z LV č. XXX kat. ú. X., obec U. U. je nesporné, že žalobca spolu s R. J. sú vlastníkmi nehnuteľností ku ktorým došlo k zriadeniu záložného práva, tak ako je zrejmé z LV časť C ťarchy.

17. Žalobca predložil do konania oznámenie o začatí realizácie záložného práva zo dňa 15. 03. 2019. Z predmetného oznámenia bolo zistené, že dôvodom začatia realizácie záložného práva je skutočnosť, že napriek výzve VÚB nebol splatený úver vyššie uvádzaný a zabezpečuje pohľadávku vo výške 51 974,55

Eur, ide o výšku pohľadávky ku dňu 27. 02. 2019, príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania vynaložené náklady v súvislosti s realizáciou záložného práva. Pohľadávku je potrebné uhradiť v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia. V prípade, ak nedôjde k jej uhradeniu v lehote 30 dní predmetná pohľadávka bude uspokojená z výťažku dobrovoľnej dražby. V prípade splnenia dlhu bude výkon záložného práva ukončený.

18. V súlade s § 328 ods. 1 môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky sú formulované ako potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že bude exekúcia ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Súd vždy bude vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

19. Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky vzniklo podľa § 151e ods. 2 zápisom do katastra nehnuteľností.

20. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Výkonom záložného práva sleduje žalovaný 1/ legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení č. k. PL.ÚS 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014 v ktorom posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách sa Článkom 1 ods. 1 a Článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a Článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci patrí n ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

22. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom základe. Povinnosť žalobcu ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá OZ. Len samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcu nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana spomedzi zálohou nevylučuje. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach návrh na určenie neplatnosti dražby.

23. Súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že nepreukázal takú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, aby súd uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva a žalovaným zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, pretože samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcu neodôvodňuje vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Obydlie občiansky zákonník spomedzi zálohou nevylučuje. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy

alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách podať žalobu na určenie neplatnosti dražby. Občiansky zákonník v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, čo je v prípade žalobcu. Zároveň zákon o dobrovoľných dražbách pripúšťa možnosť dražiť nehnuteľné veci ak hodnota požiadavky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právo ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšuje 2 000 Eur. Z predloženého oznámenia o začatí realizácie záložného práva bolo zistené, že dlžná suma voči žalovanému 1/ a teda zabezpečená pohľadávka je vo výške 51 974,55 Eur a teda niekoľkonásobne prevyšuje hranicu vymedzenú v § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách. Súd zároveň poukazuje, že predmetná zmluva, ktorú žalobca s manželkou ako spoludlžníkom uzatvoril s veriteľom VÚB nie je zmluvou, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. písm. c/ spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, čo je i v prípade zmluva o poskytnutí úveru uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo dňa 21. 02. 2013. Žalobca neosvedčil taký právny dôvod, ktorý by v danom štádiu konania mohol závažným spôsobom znamenať potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V predmetnej veci nebol určený termín dražby, čo vyplýva z oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 15. 03. 2019, ktoré ako jediný dôkaz žalobca predložil a teda nepreukázal, že by obydlie bolo bezprostredne ohrozené alebo že je reálna hrozba, že o obydlie príde. Ak by došlo k porušeniu niektorého práva žalobcov v dražbe nemožno vylúčiť dôvodnosť žaloby o jej neplatnosť, ktorú možno podať v lehote 3 mesiacov od príklepu.

24. Žalobca v konaní ani nepreukázal, že predmetná nehnuteľnosť predstavuje obydlie jeho a jeho rodiny a teda, že v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zálohu aj skutočne býva a nemá iné nehnuteľnosti. Súd nevyhovel návrhu o uloženie povinnosti žalovanému 1/ a teda nebol ani dôvod vyhovieť návrhu voči žalovanému 1/ a 2/ zdržať sa úkonov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.