Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-93-2019.pdf
PDF · 117.22 KB
Case nature
Subarea
17Co/93/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcov: R. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX U. U., proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 a 2/ Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom Flámska 1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/39/2019 - 54 zo dňa 04. 04. 2019 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, a to rodinného domu súp. č. XXXX na parcele C-KN č. XXXX/X, parcely C-KN č. XXXX/X o výmere 116 m2, parcely C-KN č. XXXX/X o výmere 80 m2 a parcely C-KN č. XXXX o výmere 123 m2, všetko zapísané na LV č. XXX, okres U. U., obec U. U., katastrálne územie X. a aby uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia veci samej.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z nasledovných dôvodov:
3. Dňa 22. 03. 2013 uzavreli žalobca so žalovaným 1/ zmluvu o poskytnutí úveru Hypopôžička č. U902705-13 (ďalej aj „zmluva o úvere“) spolu so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej aj „záložná zmluva“). Podľa žalobcu zmluva o úvere a zmluva o zriadení záložného práva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a Občianskeho zákonníka a zároveň podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 250/2007 Z.z.“) a smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Obidve zmluvy neboli individuálne dojednané, musel ich podpísať bez možnosti ich ovplyvnenia. Nebol náležite poučený o následkoch a dôsledkoch podpísania takýchto zmluvných dojednaní a žalovaný 1/ mal k nemu pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou vzhľadom k tomu, že na slovenskom trhu pôsobí dosť dlhú dobu, aby vedel zhodnotiť svoje konanie a nepoužíval v zmluvných dojednaniach nekalé a neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žiadal, aby súd z úradnej moci a súdnej povinnosti ex offo preskúmal tieto zmluvy, prihliadol na ochranu spotrebiteľa, ochranu slabšej strany. Záložný veriteľ pristúpil prostredníctvom žalovaného 2/ k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Podľa žalobcu je výkon záložného práva formou dražby protiústavný, je to inštitút, ktorý vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 19 Ústavy SR a to bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť plní na účely výkonu záložného práva funkciu exekučného titulu. Žalobca vo svojej žalobe poukázal napr. na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci XXXX. verzus Chorvátsko zo dňa 01. 03. 2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 47/2004 z 08. 03. 2005, či vyjadrenie Európskej komisie k veci vedenej na Súdnom dvore Európskej únie pod č. C 482/2012.
4. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil, že vyššie uvedené nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve žalobcu a Petry Markovej. K týmto nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo na základe záložnej zmluvy v spojení so zmluvou o úvere. Úver bol poskytnutý bezúčelovo a mal byť splácaný po dobu 30 rokov. Žalobca predložil do konania oznámenie o začatí realizácie záložného práva zo dňa 15. 03. 2019. Z predmetného oznámenia bolo zistené, že dôvodom začatia realizácie záložného práva je skutočnosť, že napriek výzve žalovanej 1/ nebol splatený úver vyššie uvádzaný a výška zabezpečenej pohľadávky činila k 27. 02. 2019 sumu 51 974,55 Eur, príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania a vynaložené náklady v súvislosti s realizáciou záložného práva. Žalobcu a R. J. žalovaný 1/ upozornil na to, že pohľadávku je potrebné uhradiť v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia. V prípade, ak nedôjde k jej uhradeniu v lehote 30 dní predmetná pohľadávka bude uspokojená z výťažku dobrovoľnej dražby. V prípade splnenia dlhu bude výkon záložného práva ukončený. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba vo veci samej podaná nebola.
5. Na základe týchto listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Zmluvu o úvere a záložnú zmluvu posúdil síce ako zmluvy spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka avšak zároveň konštatoval, že úverová zmluva nespadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 09. 06. 2013 (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.z.“) s odkazom na jeho ust. § 1 ods. 3 písm. c), v zmysle ktorého spotrebiteľským úverom (na účely daného zákona) nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.
6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu o protiústavnosti inštitútu dobrovoľnej dražby. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014, v ktorom ústavný súd posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 527/2002 Z.z.“ alebo „zákon o dobrovoľných dražbách“) s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je preto podľa názoru ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
7. Súd prvej inštancie mal za to, že len samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcu nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje. Občiansky zákonník v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Hodnota zabezpečenej pohľadávky ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva vysoko prevyšuje sumu 2 000,- Eur. Zopakoval, že zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo pri vykonaní dražby boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach návrh na určenie neplatnosti dražby v zásade do 3 mesiacov od príklepu.
8. O nároku strán sporu na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia napriek tomu, že žaloba vo veci samej nebola podaná, súd prvej inštancie nerozhodol.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas, t.j. v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zmluva o úvere bola poslednou v rade úverových zmlúv, na základe ktorých čerpal úvery spolu s bývalou manželkou XXX/XXXX XXXX. Trval na tom, že na všetky zmluvy sa vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z., nakoľko v nich bolo uvedené, že boli uzavreté v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Zmluvy boli uzavreté postupne, refinancovali sa jeden úver druhým. Mal za to, že zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé obchodné podmienky a neobsahujúce obligatórne náležitosti sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, a preto je nesprávne vypočítaná celková výška dlžnej sumy.
10. V odvolaní poukázal tiež na to, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená výška RPMN 7,44 %, hoci skutočná je podľa neho 8,65 %, taktiež v zmluve uvedená úroková sadzba 7,1 % je v skutočnosti niekoľkonásobne vyššia (105,66 %, resp. 92,33 %).
11. Napokon poukázal na svoje pomery, na to, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú jeho obydlie, kde žije s dvoma nezaopatrenými deťmi, ktoré mu zveril súd, bývalá manželka v spoločnej domácnosti nežije, výživné na deti platí nepravidelne, rodinné prídavky na deti činia 47,- Eur a jeho príjem cca 650,- Eur. S bývalou manželkou nemá zatiaľ vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
12. Z týchto dôvodov považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný a žiadal mu vyhovieť.
13. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že došlo v dôsledku neplnenia povinností žalobcu zo zmluvy k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a následne k oznámeniu o začatí realizácie záložného práva. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na pôvodne dojednanú lehotu splatnosti úveru na 30 rokov zmluva o úver nespadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z.
14. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že RPMN, úroková sadzba, odplata sú v zmluve o úvere uvedené nesprávne a uviedol skutočnosti ohľadne jeho pomerov, k tomu žalovaný 1/ uviedol, že žalobca tieto skutočnosti nijako neosvedčil, nepredložil o nich dôkaz a navyše ich uviedol až v odvolaní, neboli uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto novoty však nemožno v zmysle § 366 C. s. p. v odvolacom konaní použiť, nakoľko na to neboli splnené podmienky tam uvedené.
15. Napokon mal žalovaný 1/ za to, že spôsob výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je legálnym prostriedkom uspokojenia veriteľa v prípade záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, a to aj v prípade, že predmetom zálohu je obydlie dlžníka, nakoľko Ústava SR nezakotvuje právo na obydlie, iba garantuje jeho nedotknuteľnosť, čo je však odlišná právna kategória. V tejto súvislosti poukázal napr. na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 21. 11. 1995 vo veci sťažovateľa Velosa Barreto proti Portugalsku, kde dospel k záveru, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov, či na prípustnosť realizácie dobrovoľnej dražby na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere a záložnej zmluvy za určitých podmienok v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 10. 09. 2014 vo veci C 34/13 J. X. c/a SMART Capital, a.s.
16. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že jemu ako dražobníkovi nesvedčí pasívna vecná legitimácia v konaní, pretože nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale len s navrhovateľom dražby (záložným veriteľom). Dražobník vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať záložnému veriteľovi. Uvedené podporuje § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré ukladá dražobníkovi upustiť od dražby, ak existuje vykonateľné (alebo aspoň nariadené) rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi dražby zakazuje navrhnúť, a teda aj pokračovať vo vykonávaní dražby. Na základe uvedeného mal žalovaný 2/ za to, že voči nemu sa žalobca nemôže domáhať zdržania sa úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.
17. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia, len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
18. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Neodkladné opatrenie môže súd podľa § 324 ods. 1 C. s. p. nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení.
20. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a neosvedčení potreby neodkladnej úpravy pomerov, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na konanie aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C. s. p.; § 380 C. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.), ktoré vady nezistil.
22. Zhodne so súdom prvej inštancie je aj odvolací súd názoru, že v štádiu, keď ešte nebol žalobcovi oznámený termín realizácie dobrovoľnej dražby, nie je osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením ukladajúcim záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva. Už len z tohto dôvodu (aj keby mal žalobca pravdu v tom, že zmluva o úvere a/alebo záložná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či podlieha zákonu č. 129/2010 Z.z. a nemá ním predpísané zákonné náležitosti, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov) nie je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Nebol teda daný jeden z kumulatívnych zákonných predpokladov vyžadovaných § 325 ods. 1 v spojení s § 326 C. s. p. na nariadenie neodkladného opatrenia - potreba neodkladnej úpravy pomerov.
23. Podporne odvolací súd uvádza, že vzhľadom na možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej dražby jej neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, kde v rámci konania o neplatnosť dražby možno ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť záložnej zmluvy, možno síce súhlasiť s názorom žalobcu, že započatím výkonu záložného práva a na jeho základe procesu realizácie dražby je vlastnícke právo žalobcu ohrozené, nie je však ohrozené bezprostredne, nakoľko až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom je žalobca stále vlastníkom nehnuteľností, a teda nejaví sa byť daný dôvod na neodkladnú úpravu pomerov. Práve žaloba o neplatnosť dražby je prostriedkom súdnej kontroly, preto neobstojí názor žalobcu, že na dobrovoľnú dražbu nemá dosah súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok a ani nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PI. ÚS 47/04 zo dňa 08. 03. 2005 v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky nemá žiadnu relevanciu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014, v ktorom konštatoval odlišnosť právnej úpravy v podmienkach právneho poriadku Českej republiky, keď uviedol, že: „Najmä preto nie je možné vo vzťahu k § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vychádzať z nálezu Ústavného súdu ČR, na ktorý poukazuje navrhovateľ, ktorý rozhodol, že § 36 ods. 2 zákona č. 26/2000 Sb. o veřejných dražbách nie je v súlade s princípmi právneho štátu, s čl. 1 Ústavy ČR a čl. 1 a čl. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 26 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 dodatkového protokolu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 47/04 z 8. marca 2005). Predmetné ustanovenie § 36 ods. 2 zákon o verejných dražbách rozširovalo právnu úpravu nútených (exekučných) dražieb aj na prípady, keď bolo záložné právo zapísané do katastra nehnuteľností pred účinnosťou novej právnej úpravy a zároveň záložný veriteľ čestne vyhlásil vo forme notárskej zápisnice, že má voči dlžníkovi splatnú pohľadávku, ktorá nebola splnená. Umožňovalo tak exekučnú (nútenú) dražbu bez exekučného titulu. Zrušenie tohto ustanovenia znemožnilo výkon nútenej (exekučnej) dražby, a tak malo samostatný normatívny význam pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej.“ Odvolací súd dodáva, že v prípade, že žalobca odmietne po prepise vlastníctva nehnuteľností na vydražiteľa na listoch vlastníctva nehnuteľnosti dobrovoľne vypratať, vydražiteľ sa legálnou cestou bude musieť domáhať svojho vlastníckeho práva (a v rámci neho práva s nehnuteľnosťami nakladať a ich užívať) cestou žaloby o vypratanie nehnuteľností, pričom podanie žaloby o neplatnosť dražby zo strany (pôvodného) vlastníka - žalobcu je relevantným dôvodom na fakultatívne prerušenie konania o vypratanie nehnuteľností v zmysle § 164 C. s. p., nakoľko ak by súd v rozhodnutí vyslovil neplatnosť dražby, ako vlastníci nehnuteľností by bol na list vlastníctva opätovne zapísaný žalobca, a teda by nebol dôvod na vypratanie nehnuteľností z jeho strany. Potreba neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov sa preto javí ako dôvodná v čase, keď už bola dražba zrealizovaná a bola podaná aspoň jedna z v tomto odseku uvedených žalôb.
24. Ústavou SR ako aj Chartou základných práv Európskej únie garantovaná nedotknuteľnosť obydlia v sebe nezahŕňa nemožnosť založenia obydlia na zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky záložného veriteľa, následnej realizácie záložného práva a z toho vyplývajúcej straty obydlia. Nedotknuteľnosť obydlia oprávnenému užívateľovi obydlia garantuje len právo na jeho nerušené užívanie bez nedovolených zásahov tretej osoby avšak len dovtedy, dokedy mu právo užívania obydlia patrí. Ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 34/13 vo veci J. X. proti SMART Capital, a.s., nevylúčil možnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na obydlie pre nesúlad so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, iba zdôraznil, že: „strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137).“
25. Možnosť súdneho preskúmania výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je (ako už bolo uvedené vyššie) v podmienkach slovenského právneho poriadku daná napr. inštitútom žaloby o neplatnosť dražby, ktorú možno odôvodniť aj neplatnosťou záložnej zmluvy založenej na neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa záložného práva, čo konštatoval aj Súdny dvor EÚ v spomínanom rozsudku C 34/13, keď v bode 61 konštatuje: „Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu“. Napokon samotný výrok rozsudku znie: „Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“
26. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje výkon záložného práva, ak hodnota pohľadávky v čase oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšuje 2 000,- Eur (§ 3 ods. 6), nevylučuje možnosť, aby zálohom bola nehnuteľnosť, ku ktorej má záložca evidovaný trvalý pobyt, t.j. je jeho obydlím, práve naopak s takouto možnosťou počíta (napr. v ust. § 16 ods. 6, podľa ktorého „Vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu...“) a napokon stanovuje, že ak nehnuteľnosť nie je predmetom viacerých záložných práv a výťažok dražby prevyšuje pohľadávku záložného veriteľa a náklady dražby, po ich uhradení sa zvyšok výťažku odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľnosti (§ 32 ods. 1).
27. Zákon záložného veriteľa nelimituje v tom, že musí záložné právo realizovať len formou exekučnej dražby na základe exekučného titulu, ale ponecháva mu v prípade spotrebiteľských zmlúv voľný výber z dvoch alternatív - realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby alebo exekučnej dražby (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka).
28. Žalobca sa mylne domnieva, že na zmluvu o úvere, ktorú v tomto konaní predložil, sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. V bode 11.12 zmluvy je síce uvedené, že kontrolu dodržiavania podmienok poskytovania úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, nie je tam však uvedené, že aj daný úver spadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z., resp. to, čo tvrdí žalobca, že zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. Napokon aj keby to v zmluve uvedené bolo, zákon (pokiaľ ide o jeho kogentné ustanovenia, ktorým je aj § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.) má prednosť pred zmluvou a uvedenie tejto mylnej informácie v zmluve v prípade, keď zákon ustanovuje, že na takúto zmluvu sa nevzťahuje, nemá žiadnu právnu relevanciu.
29. Pokiaľ žalobca apeluje na súd, aby sám preskúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok, k tomu odvolací súd uvádza, že v prvom rade je žalobca povinný v rámci opisu rozhodujúcich skutočností tvrdiť, ktoré zmluvné podmienky sú podľa neho neprijateľné, z akého dôvodu, a aký súvis majú s realizáciou záložného práva cestou dobrovoľnej dražby, nestačí teda len všeobecne konštatovať, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ by sa chcel žalobca domáhať len vyslovenia neprijateľnosti ním označených zmluvných podmienok, resp. nekalých obchodných praktík nezávisle od okolností konkrétneho prípadu, jednalo by sa o konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v zmysle § 301 C. s. p. V takomto konaní by však nebol oprávnený podať žalobu, nakoľko takúto žalobu môže v zmysle § 302 C. s. p. podať len právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.
30. Žalobca neuviedol, prečo už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. do skončenia konania pred súdom prvej inštancie netvrdil, že podľa neho zmluva úvere obsahuje nesprávny údaj o RPMN, či úrokovej sadzbe, resp. neuviedol skutočnosti o svojej finančnej, majetkovej a sociálnej situácii. Zhodne so žalovaným 1/ odvolací súd uvádza, že na pripustenie novoty v odvolacom konaní podľa § 366 C. s. p. neboli splnené podmienky, nakoľko nové skutočnosti uvedené žalobcom až odvolaní sa netýkajú procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu, netýkajú sa vád konania pred súdom prvej inštancie a odvolateľ neuviedol, ani nepreukázal žiadnu okolnosť, ktorý by svedčila o tom, že ich nemohol bez svojej viny uplatniť v prvoinštančnom konaní. Preto odvolací súd na tieto skutočnosti už nemohol prihliadnuť.
31. Navyše svoje pomery žalobca nijako neosvedčil, nepreukázal napr. listinnými dôkazmi a zlá sociálna situácia nie je dôvodom brániacim výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, práve naopak, je toho príčinou, nakoľko v jej dôsledku dlžník nie je schopný plniť si zmluvný záväzok riadne splácať úver, v dôsledku čoho dochádza k uplatneniu práva záložného veriteľa na zmluvnom základe (záložná zmluva) domáhať sa uspokojenia svojej splatnej pohľadávky výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
32. Napokon odvolací súd zhodne so žalovaným 2/ konštatuje, že aj keby bolo dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, niet právneho dôvodu domáhať sa uloženia takejto povinnosti aj žalovanému 2/ ako dražobníkovi, pretože v takom prípade mu táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona - ust. § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z. Dražobník totiž odvodzuje svoje oprávnenia pri realizácii dražby od práva navrhovateľa dražby (záložného veriteľa) na výkon záložného práva. Právne postavenie dražobníka je závislé od právneho postavenia navrhovateľa dražby, pretože len na základe záložného práva záložného veriteľa môže dôjsť k realizácii dobrovoľnej dražby. Žalovanému 2/ teda nesvedčí pasívna vecná legitimácia v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštacnie toho názoru, že nie sú dané predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d) C. s. p. v spojení s § 326 C. s. p.
34. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 C. s. p. per analogiam o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v prípade potvrdenia zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie končí. Keďže žalovaní 1/ a 2/ mali v odvolacom konaní plný úspech, v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť im trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti druhého výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).