Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/62/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 v konaní zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom AK so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému D.. F. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX, štátny občan SR, pre zaplatenie 1 334,84 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 334,84 Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 30. 01. 2018 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 1 334,84 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., dňa 15. 12. 2016 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 7174305, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol pôžičku vo výške 1 400 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 44,22 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2 122,56 Eur. Žalovaný z poskytnutej pôžičky uhradil len sumu 353,76 Eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25. 11. 2017 - Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a zároveň žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 O.z. upozornil, že ak nedôjde k úhrade najstaršej omeškanej splátky, právny predchodca žalobcu bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný dlžné splátky neuhradil a preto právny predchodca žalobcu dňa 19. 01. 2018 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 24. 01. 2018. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému doručované obyčajnou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 1 334,84 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1 688,6 Eur a uhradil len sumu 353,76 Eur. Právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil úrok z omeškania a náhradu trov konania.

2. Tunajší súd vydal dňa 12. 11. 2020 pod č.k. -44 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 334,84 Eur s prísl. a na náhradu trov konania.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že v prvom rade vznáša námietku premlčania žalovanej sumy s prísl. Taktiež podaný odpor odôvodnil tým, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko uzavretá zmluva neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa v platnom znení, a to:

- celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (skutočná výška), pretože v zmluve je uvedená mesačná splátka vo výške 44,22 Eur, počet mesačných splátok je 48 a tak 44,22 Eur x 48 = 2 122,56 Eur a v zmluve je uvedená celková čiastka na zaplatenie 1 983,84 Eur,

- ročná úroková sadzba 19,90 % nie je uvedená určito (RPMN vo výške 19,89 %),

- nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), pretože podľa jeho výpočtu mu vyšla RPMN vo výške 23,85 %.

3.1 Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Tunajší súd Uznesením zo dňa 05. 03. 2021 pod č.k. -58 platobný rozkaz zrušil.

5. Na návrh právneho predchodcu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu, tun. súd Uznesením zo dňa 20. 04. 2021 č.k. -115 pripustil zmenu žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpi spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, ako nový žalobca. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 05.05.2021. Sťažnosť voči uzneseniu žalovaný nepodal a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2021.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7174305 spĺňa všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvnými stranami bola riadne podpísaná vrátane všeobecných obchodných podmienok a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.

6.1 Taktiež výška ročnej percentuálnej miery nákladov a s tým spojená výška úrokovej sadzby je dostatočne určito vyjadrená v úverovej zmluve. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške 19,89 %. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1 500 Eur so splatnosťou od 5 do 10 rokov ku dňu 30. 09. 2016 predstavovala 19 % zhodne s priemernou hodnotou RPMN uvedenou v úverovej zmluve. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 19,89 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01. 09. 2014. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 O.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy) a dobrými mravmi.

6.2 Čo sa týka RPMN, tak v danom prípade RPMN bola v zmluve uvedená správne v súlade so zákonným vzorcom. RPMN vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Poistné nepatrí do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, t.j. nepatrí do výpočtu RPMN, vzhľadom k tomu, že uzavretie poistenia nebolo podmienkou získania úveru v zmysle a poistenie bolo dobrovoľné.

6.3 Žalobca uplatnenú pohľadávku nepovažuje za premlčanú a to ani čiastočne. Uviedol, že je nutné poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou dňa 20. 09. 2017, na zaplatenie ktorej bol žalovaný vyzvaný pod hrozbou zosplatnenia v predžalobnej upomienke zo dňa 25. 11. 2017, tak právny predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po 3 mesiacoch od danej splátky a teda ho mohol uplatniť až po 20. 12. 2017, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od toho dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov. Žaloba bola podaná na súd v auguste 2020.

6.4 Navrhol žalobe vyhovieť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14. 05. 2021 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí a nesúhlas odôvodnil dôvodmi uvedenými v podanom odpore. Navrhol žalobu zamietnuť.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. 06. 2021 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nimi uplatnený nárok nie je ani čiastočne premlčaný. RPMN je v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Predpoklady na jej výpočet boli právnym predchodcom žalobcu v zmluve o úvere formulované dostatočne zrozumiteľne a jasne. Poukázal na Uznesenie NS SR zo dňa 24. 02. 2021, sp.zn. . Má za to, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný v plnom rozsahu. Navrhol žalobe vyhovieť.

9. Tunajší súd vytýčil termín pojednávania na deň 13. 01. 2022, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani právny zástupca žalobcu.

9.1 Žalobca a právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnili pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania. Súhlasili s rozhodnutím veci bez ich účasti. Navrhli žalobe vyhovieť a uplatnili si nárok na náhradu trov konania.

9.2 Súd preto v zmysle pojednával bez prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

10. Žalovaný na pojednávaní dňa 13. 01. 2022 namietol aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že mu nebolo doručené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, taktiež, že žalobca nepreukázal zosplatnenie úveru v súlade s § 565 O.z., nakoľko toto právo môže veriteľ použiť do najbližšej splatnej splátky, pretože už dňa 24. 01. 2018 bola splatná ďalšia splátka a to dňa 20. 01. 2018. Žalobca taktiež nepreukázal, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému riadne oznámené, nakoľko oznámenie mu nebolo doručené. Zotrval na dôvodoch uvedených v odpore. Krátkou cestou žalovaný predložil súdu písomné stanovisko na pojednávanie.

11. Tun. súd pojednávanie odročil na deň 15. 02. 2022 z dôvodu doručovania stanoviska žalovaného zo dňa 13. 01. 2022 a namietania aktívnej legitimácie žalobcu právnemu zástupcovi žalobcu

12. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu neúčasť na pojednávaní dňa 15. 02. 2022 ospravedlnili z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania. Súhlasili s tým, aby súd pojednával bez ich prítomnosti.

12.1 V ospravedlnení právny zástupca k námietkam žalovaného týkajúcich sa zosplatnenia žalovanej pohľadávky uviedol, že v zmysle čl. 10 bod 10.2 zmluvných podmienok zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že „Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 O.z.“

12.2 Žalobca v ospravedlnení zároveň uviedol, že:

- žalovaný bol preukázateľne v omeškaní viac ako 90 dní so zaplatením splátky splatnej v mesiaci 9/2017,

- právnym predchodcom žalobcu bol žalovaný formou predžalobnej upomienky zo dňa 25. 11. 2017 vyzvaný na zaplatenie a zároveň upozornený na možnosť zosplatnenia úveru,

- žalovaný predžalobnú upomienku zo dňa 25. 11. 2017 riadne prevzal dňa 09. 12. 2017,

- ku dňu 19. 01. 2018 právny predchodca žalobcu úver zosplatnil z dôvodu, že zo strany žalovaného nedošlo k náprave platobnej disciplíny,

- Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručované obyčajnou zásielkou dňa 24. 01. 2018 a preto doručenkou nedisponuje,

- poukázal na deklaratórne účinky listiny o zosplatnení úveru,

- poukázal na dostatočnú vedomosť žalovaného o dôsledkoch nezaplatenia splatnej splátky a možnosť zosplatnenia úveru s poukazom aj na bod 10.2 zmluvných podmienok úverovej zmluvy,

- právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru až potom ako uplynulo 15 dní od upozornenia na možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti a tak boli splnené podmienky § 53 ods. 9 O.z.,

- právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie pohľadávky aj v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24. 01. 2018,

- poukázal, že k postúpeniu pohľadávky došlo až po začatí sporu na tun. Súde,

- má za to, že v danom prípade boli splnení podmienky § 92 ods. 8 zák. o bankách,

- Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručované doporučene dňa 24. 02. 2021 pod č. zásielky RF253144815SK,

- v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a aktívna legitimácia žalobcu bola v konaní preukázaná.

12.3 Navrhol žalobe vyhovieť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania.

12.4 Tun. súd preto pojednával v zmysle bez prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 15. 02. 2022 uviedol, že zotrváva na podanom odpore a na dôvodoch v ňom uvedených, ako aj na výpovedí z minulého pojednávania.

14. Z fotokópie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( Zmluva o poskytnutí pôžičky ) číslo zmluvy 7620502443 zo dňa 14. 12. 2016 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1 400 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 44,22 Eur, z toho poistenie 2,89 Eur po dobu 48 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 19,90 %, RPMN predstavovala 19,89 %, priemerná hodnota RPMN na 19 %, najvyššia prípustná výška odplaty 24,68 %, odplata 22,37 %. Termín splatnosti mesačnej splátky bol určený na 20. deň v mesiaci, prvá splátka splatná dňa 20. 01. 2017, termín konečnej splatnosti bol určený na 20. 12. 2020 a doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto zmluvy. Celková čiastka bola vyčíslená na sumu 1 983,84 Eur a náklady mali predstavovať čiastku 583,84 Eur.

14.1 Z článku 10 bod 10.2 vyplýva, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 O.z.

15. Z fotokópie Predžalobnej upomienky zo dňa 25. 11. 2017 právneho predchodcu žalobcu adresovanú žalovanému vyplýva, že žalovaný mal zaplatiť nedoplatok na splátkach vo výške 132,66 Eur a zároveň žalovaného upozornil, že ak do 05. 01. 2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2017, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť.

16. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24. 01. 2018 adresovaného právnym predchodcom žalobcu žalovanému vyplýva, že žalovaný dlžné splátky v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil a preto sa dlh žalovaného z úverovej zmluvy č. 7620502443 stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka predstavovala sumu 1 335,01 Eur. Právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaného na úhradu celkového dlhu.

16.1 Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 09. 12. 2017.

17. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný poslednú splátku uhradil dňa 18. 08. 2017 vo výške 44,22 Eur. Splátkou splatnou dňa 20. 09. 2017 sa dostal do omeškania a taktiež ďalšími splátkami nakoľko ani ďalšie splátky neuhrádzal. Na splátkach žalovaný uhradil sumu 353,76 Eur.

17.1 Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že právny predchodca žalobcu úver dňom 19. 01. 2018 zosplatnil.

18. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 02. 2021 vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanému oznamoval, že k 18. 02. 2021 postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Doručovanie Oznámenia o postúpení pohľadávky dňa 24. 02. 2021 vyplýva z podacieho hárku č. EPH230001169.

19. Z Uznesenia tun. súdu zo dňa 20. 04. 2021, č.k. -115 vyplýva, že tun. súd v zmysle pripustil zmenu žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpi spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ako nový žalobca, nakoľko v danom prípade boli splnené

predpoklady o bankách a žalobca preukázal splnenie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa zákona o bankách a žalobca relevantne vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu.

19.1 Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 26. 04. 2021, žalovaný proti uzneseniu sťažnosť nepodal a uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 05. 2021.

20. V súlade s ust. súd v konaní považoval za nesporné, že dňa 15. 12. 2016 žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 400 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške 44,22 Eur s počtom splátok 48. Súd nemal sporné, že žalovaný si povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil, jednotlivé splátky neuhrádzal a z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu úver zosplatnil k 19. 01. 2018. Súd nemal v konaní sporné, že právny predchodca žalobcu žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia úveru a žalovanému bola výzva a upozornenie doručené dňa 09. 12. 2017. V konaní nebolo sporné, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu 353,76 Eur, poslednú splátku uhradil dňa 18. 08. 2017 a so splátkou splatnou dňa 20. 09. 2017 sa dostal do omeškania. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ani následné splátky splatné v októbri, novembri, decembri 2017, januári 2018 neuhrádzal. V konaní nebolo sporné, že k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo až po termíne konečnej splatnosti úveru a po podaní žaloby na súd. V konaní zostala sporná otázka premlčania nároku, aktívna legitimácia žalobcu a náležitosti uzavretej zmluvy o úvere podľa

21. Podľa ust. , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Podľa ust. , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. V zmysle ust. , , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. V zmysle ust. (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa ustanovenia , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

28. Podľa veta prvá, , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len ako ,,“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení platnom ku dňu uzavretie zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

31. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/210 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme, pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

32. Podľa , Z. z podľa stavu ku dňu 03. 02. 2017., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, pričom každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi a zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti a okrem iného musí obsahovať: a / druh spotrebiteľského úveru, f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i/ úrokovú sadzbu, j/ odplatu podľa osobitných predpisov k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, l/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, z/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. aa/ názov zmluvy, ktorý obsahuje slova spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare

33. Podľa podľa stavu ku dňu 15. 12. 2016, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a .

34. Podľa § 524 ods. 1, 2 O.z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

35. Podľa § 526 ods. 1, 2 O.z., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

36. Z ustanovenia § 526 O.z. tak vyplýva, že v zmysle tohto ustanovenia má postupca voči dlžníkovi oznamovaciu povinnosť spočívajúcu v tom, že oznámi dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú mal voči nemu, postúpil inému. Ide o jednostranný úkon postupcu. Zákon neupravuje osobitnú formu, akou má byť postúpená pohľadávka dlžníkovi oznámená. Stačí aj ústne oznámenie, ak dohoda s dlžníkom neustanovuje inak. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že postúpenie pohľadávky bolo dlžníkovi oznámené, zaťažuje žalobcu. V zmysle tohto ustanovenia ale postúpenie pohľadávky dlžníkovi sa oznamuje bez toho, aby bol povinný postupca zoznámiť dlžníka s úplným znením zmluvy o postúpení pohľadávky (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. ). Taktiež ustanovenie § 526 ods. 2 O.z. negatívne ustanovuje, že dlžník nie jej oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení. Preto stačí, ak oznámenie obsahuje identifikáciu pohľadávky, ktorá bola postúpená. Ak postupca splnil oznamovaciu povinnosť, je dlžník povinný plniť iba postupníkovi. Ani príp. absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemôže mať za následok zánik možnosti dlžníka s plnením postupníkovi spôsobiť zánik jeho dlhu, hoci na postupníka pohľadávka neprešla.

37. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry môže dlžník voči zmluve o postúpení účinne namietať len vtedy, ak by sa jeho postavenie postúpením pohľadávky zhoršilo alebo ak by išlo o pohľadávku, ktorá nemôže byť postihnuteľná výkonom rozhodnutia. Postúpenie pohľadávky totiž znamená trvalú zmenu veriteľa a má za následok, že postúpením prechádza na postupníka pohľadávky aj s príslušenstvom a procesným dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník sa stáva aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho.

38. V konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovanému oznamoval postúpenie pohľadávky na žalobcu, oznámenie bolo žalovanému doručované, čo mal súd preukázané z predloženého podacieho hárku č. EPH230001169 (č.l. 191 spisu).

39. V danom prípade žalovaný namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu rozporu s

40. Podľa o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočky zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“) aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočky zahraničnej banky presiahol 1 rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

41. Tak, ako súd uviedol, žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobcu pre rozpor s ustanovením zákona § 92 ods. 8 o bankách. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , ktorý konštatoval, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotno- právne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho rozhodnutia.

42. K samotnému významu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí uviedol, že ustanovenie ZoB neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje aj podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, pričom ide o právnu úpravu lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o postúpení pohľadávky ( a nasl. O.z.) Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia, ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie: „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení ZoB je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa O.z., pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo. V danom prípade,

keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, tunajší súd zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda či postúpenie pohľadávky bolo platné.

43. je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého zároveň veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. V zmysle vyššie citovaného zákona, banka musí pre platné postúpenie pohľadávky splniť nasledovné podmienky: a/ musí písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil, b/ ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, čo i len s časťou dlhu, môže banka postúpiť pohľadávku uplynutím uvedených 90 dní.

44. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom.

45. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 24. 04. 2018, v ktorom dovolací súd uviedol, že osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie pohľadávky potrebné. Podmienky vyplývajúce z ZoB dovolací súd označil za špeciálne zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko Zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva, aby nedošlo k jeho porušeniu.

46. Tunajší súd mal v konaní preukázané, že k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu na žalobcu došlo zmluvou k 18. 02. 2021, ktorú súd posúdil vo vzťahu medzi žalobcom ako a právnym predchodcom žalobcu ako postupcom za platne uzavretú z dôvodov uvedených aj v právoplatnom Uznesení tun. súdu zo dňa 20. 04. 2021, ktorým došlo k pripusteniu zmeny žalobcu, proti ktorému žalovaný sťažnosť nepodal, čím vyjadril súhlas so zmenou žalobcu a platnosť postúpenia pohľadávky podľa zákona o bankách nepoprel.

47. Súd mal taktiež v konaní preukázané, že splatnosť pohľadávky nastala dňom 19. 01. 2018.

48. V tejto súvislosti, čo sa týka splatnosti pohľadávky, súd poukazuje na tú skutočnosť, že pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru musia byť dodržané podmienky, a to ak: a/ dlžník bol upozornený na možnosť uplatnenia práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, b/ uplynula lehota viac ako 15 dní od takéhoto upozornenia, c/ po uplynutí vyššie uvedenej lehoty veriteľ uplatní právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, d/ k uplatneniu tohto práva došlo len a výlučne v lehote do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Tak ako bolo konštatované, splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 19. 01. 2018 a v konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia úveru a to výzvou zo dňa 25. 11. 2017 (čl. 20) a až po uplynutí lehoty 15 dní, právny predchodca žalobcu úver zosplatnil ku dňu 19. 01. 2018 a to do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. splátky splatnej dňa 20. 01. 2018. Navyše je potrebné v konaní poukázať na oprávnenie veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky dohodnutú v článku 10 bod 10.2 uzavretej zmluvy o úvere a súd má preto za to, že boli dodržané podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.

49. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že oznámenie o postúpení pohľadávky mu nebolo doručené, v tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok NS SR z 15. 12. 2020, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 45 ods. 1 O.z. upravuje režim doručovania hmotno-právnych úkonov. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotno-právnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotno-právnych úkonov v režime O.z., resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. to, že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesno-právnych predpisov. Je ním potrebné

rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby, zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takouto možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotno- právneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu obsahujúce prejav vôle do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky a o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotno-právneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotno-právneho úkonu a postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať.

50. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce aj tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie bolo reálne vykonané. V tomto smere možno rozlišovať 2 situácie fikcie doručenia, a to: 1. Zásielka sa považuje za doručenú uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania. 2. Zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom.

51. Z podstaty doručovania pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená. Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. V prípade vrátenia zásielky odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava a dôležité je to, ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Pri doručovaní hmotno-právnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielka adresátom, pričom z toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Pri doručovaní je potrebné poukázať aj na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je však potrebné si uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti, bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. vedel relevantne preukázať.

52. Tunajší súd v danom prípade mal preukázané, že právny predchodca žalobu vyhotovil písomnosť označenú ako Predžalobná upomienka zo dňa 25. 11. 2017, ktorou žalovanému oznamoval, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 132,66 Eur, čo znamená pri mesačnej splátke 44,22 Eur sú to 3 mesiace a zároveň ho v zmysle . upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 09. 12. 2017, čo mal súd preukázané z pripojenej doručenky (č.l. 19 spisu).

53. Oznámením zo dňa 24. 02. 2021 právny predchodca žalobcu žalovanému oznamoval postúpenie pohľadávky na žalobcu. Žalobca v konaní predložil doklad o doručovaní tohto oznámenia žalovanému

zo dňa 24. 02. 2021 pod Podacím hárkom č. EPH230001169. Tun. súd má za to, že Oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného a žalovaný získal vedomosť o postúpení pohľadávky na žalobcu, nakoľko tak ako to vyplýva z podanej žaloby a z prehľadu splátok a úhrad žalovaný pred postúpením pohľadávky zaplatil poslednú splátku dňa 18. 08. 2017 vo výške 44,22 Eur, pričom od dátumu 18. 08. 2017 splátky neuhrádzal.

54. Žalovaný v období od 18. 08. 2017 právnemu predchodcovi žalobcu žiadne splátky neuhrádzal a súd má za to, že tak, bola dodržaná lehota 90 dní na zosplatenie úveru a k zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 09. 2017.

55. Z uzavretej úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že splatnosť každej splátky je 20. deň v mesiaci a nebolo potrebné, aby právny predchodca žalobcu, uviedol konkrétne dátumy splatnosti splátok a tak splatnosť jednotlivých splátok bola určená dostatočným spôsobom.

56. Súd v danom prípade poukazuje aj na skutočnosť, že platné právne predpisy dávajú veriteľovi oprávnenie k zosplatneniu a nie je možné toto oprávnenie meniť na povinnosť, nakoľko by tým došlo k zásahu do jeho zákonných práv.. Platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku t.j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu ust. § 53 ods. 9 a § 565 O.z. vyplýva, že veriteľ má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ mal tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t.j. tej, ktorú si sám určí.

57. Tunajší súd tak mal v danom prípade jednoznačne preukázané, že je daná aktívna legitimácia žalobcu a v konaní nebolo preukázané nedodržanie podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB.

58. Žalovaný sa zároveň domáhala určenia, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle

59. Tun. súd ex offo skúmal, či predmetná zmluva obsahuje náležitosti v zmysle v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.

60. Tunajší súd v danom prípade po posúdení obligatórnych náležitosti uzavretej zmluvy o úvere dospel k záveru, že uzavretá zmluva obsahuje všetky obligátorne náležitosti v zmysle v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.

60.1 Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že ročná úroková sadzba nebola uvedená určito, tak súd tvrdenie žalovaného o neurčitosti úrokovej sadzby neakceptoval, pretože v danom prípade bola úroková sadzba pri podpise zmluvy dohodnutá ako fixná vo výške 19,90 % a to až do konečnej splatnosti úveru, ktorá mala nastať dňa 20. 12. 2020 a v konaní nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu úrokovú sadzbu jednostranne zmenil. Tun. súd preto dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 19,90 % tak spĺňa požiadavku určitosti, zrozumiteľnosti a jednoznačnosti úrokovej sadzby pre spotrebiteľa.

61.1 Žalovaný sa zároveň domáhal aj určenia predmetného úveru za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávnej RPMN. Žalobca predložil tunajšiemu súdu výpočet RPMN, ktorý žalovaný spochybnil, poukázal na nesprávny výpočet s tým, že podľa jeho výpočtu interaktívnou kalkulačkou po zadaní vstupných údajov na stránke www.fininto. sk pod gesciou Ministerstva financií SR mu vyšla RPMN vo výške 23,85 %, čo je vyššia miera ako je uvedená v zmluve. Vzorec pre výpočet RPMN, ani požité vstupné údaje tun. súdu nepredložil.

61.2 V súvislosti s RPMN súd poukazuje na Uznesenie NS SR zo dňa 24. 02. 2021 sp.zn. , z ktorého vplýva, že zo znenia (v znení ku dňu uzavretia zmluvy písm. k/) nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Túto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme Zákonodarca pritom

formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto RPMN, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2.

61.3 V danom prípade v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru (1 400 Eur), výšky splátky (44,22 Eur), jej intervalu (20. deň v kalendárnom mesiaci), počtu splátok (48), uvedenie výšky úrokov (19,90 %), nákladov na poistenie (2,89 Eur) a prípadné poplatky (v zmluve neuvedené), ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne vyplývajú. Pri prepočítavaní RPMN v % rozdiel medzi výpočtami spočíva v tom, že v mesačnej splátke vo výške 44,22 Eur bola zahrnutá aj suma 2,89 Eur ako poistenie, čo sa prejavilo aj v celkovej čiastke, ktorú mal žalovaný zaplatiť vo výške 1 983,84 Eur ( 44,22 - 2,89 = 41,33 x 48 = 1 983,84 Eur ), pričom tak, ako to vyplýva z uzavretej zmluvy celkové náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 583,84 Eur, ale bez poistenia a s poistením celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavuje sumu 2 122,56 Eur (41,33 + 2,89 = 44,22 x 48 = 2 122,56). V danom prípade preto súd rozhodol tak, že úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

62. Žalovaný v konaní vzniesol aj námietku premlčania.

62.1 Podľa § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

62.2 Podľa § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

62.3 Podľa § 103 O.z., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

63. V danom prípade mal súd preukázané, že žalovaný poslednú splátku uhradil dňa 18. 08. 2017 a ďalšie splátky neuhrádzal. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 09. 2017, a tak právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi začala plynúť premlčacia doba dňom 21. 09. 2017, ktorá uplynula dňa 21. 09. 2020. Žaloba bola podaná na tun. súd dňa 09. 09. 2020, teda v trojročnej premlčacej dobe a teda nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný.

64. V danom prípade vzhľadom na vykonané dokazovanie tak súd, dospel k záveru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu, poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov a nárok žalobcu nie je premlčaný a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1 334,84 Eur.

65. Žalobca sa v konaní domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % od 30. 01. 2018 až do zaplatenia. Súd aj v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Úrok z omeškania je v súlade s Nariadením vlády SR č.

66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol.

67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané ( v spojení s ). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.