Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-59-2019.pdf
PDF · 107.04 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/59/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: U. Q., nar. X.X.XXXX, bydlisko A., zastúpenom: JUDr. Roman Jurík advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a. s. , IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 26. februára 2019 pod č. k. 13C/6/2019 - 61 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanej náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 1.2.2019 doručil súdu návrh, aby súd nariadením neodkladného opatrenia uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. A., a to pozemkov - parcela C. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2, parcela C. č. XXX/XX - záhrada o výmere 707 m2 a stavby na parcele č. XXX/XX, so súpisným číslom XXX - rodinný dom. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 26.3.2015 uzavrel zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXXXX-XX, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť mu úver vo výške 21 412,50 eura, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť 192 mesačnými anuitnými splátkami po 149,60 eura, s termínom konečnej splatnosti 20.3.2031, pri RPMN 3,64%. Strany sa dohodli aj na zabezpečení úveru nehnuteľnosťami, a tak žalovaná ako záložný veriteľ uzatvorila dňa 26.3.2015 s F. a H. ako záložcami zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXXX- XX, predmetom ktorej bolo zabezpečenie úveru zo zmluvy č. U XXXXXXX-XX záložným právom na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre k. ú. A., ktoré boli v tom čase v podielovom spoluvlastníctve záložcov. Po zakúpení uvedených nehnuteľností záložcov žalobcom, tieto sú zapísané na LV č. XXX. Žalovaná v upomienke z 30.5.2018 žalobcovi oznámila, že jeho dlh na istine predstavuje sumu vo výške 365,84 eura, na úroku sumu vo výške 216,60 eura a na ostatných poplatkoch sumu vo výške 11,76 eura, úhrnom vo výške 594,20 eura. V upomienke žalovaná neavizovala uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Listom z 26.10.2018 žalovaná oznámila žalobcovi vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Spomínala upozornenie na stratu možnosti splácať úver v splátkach, o ktorom žalobca nemá vedomosť. Úver splácal, keď od mája do decembra 2018 vykonal 4 platby, a to 17.5.2018 vo výške 148 eur, 18.6.2018, 17.10.2018 a 26.11.2018 vo výške po 150 eur. Takto pripravovaný výkon zákonného záložného práva je nelegálny a žalovaná sa usiluje nelegálne zasiahnuť do jeho ústavou zaručeného vlastníckeho práva. Podľa žalobcu, samotným nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto nepovažoval za potrebné podať žalobu vo veci samej. 1.2. Z obsahu spisu zistil, že podľa výpisu z LV č. XXX pre k.ú. A. je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností tam zapísaných , a to parc. reg. „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/ XX - záhrada o výmere 707 m2, stavby so súpisným číslom XXX na parcele č. XX - rodinný dom ako aj stavby so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/XX - rodinný dom. Podľa časti C uvedeného listu vlastníctva je ako ťarcha vyznačené záložné právo V-XXXX/XX z XX.X.XXXX v prospech žalovaného - Všeobecnej úverovej banky, a.s. - na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom, zml. č. Z XXXXXXX- XX, a to na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, č. XXX/XX a na rodinný dom so s. č. XXX na parc. reg. „C“ č. XXX/XX. Taktiež je v uvedenom liste vlastníctva poznamenané Oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 11.1.2019, P-XXX/XX v prospech záložného veriteľa - Všeobecnej úverovej banky, a.s. - formou predaja na dobrovoľnej dražbe so zákazom vykonávať prevod na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, č. XXX/XX a na rodinný dom so s. č. XXX na parc. reg. „C“ č. XXX/XX. Žalobca predložil Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXXXX-XX z 26.3.2015, spolu s oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru čerpaného na jej základe. Predložil Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXXX-15 z 26.3.2015, ktorej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky žalovanej ako záložného veriteľa voči žalobcovi ako dlžníkovi zo zmluvy č. U XXXXXXX- XX do sumy istiny vo výške 21 412,50 eura zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v k.ú. A. C. parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2, CKN parcela č. XXX/XX - záhrada o výmere 707 m2, stavby so súpisným číslom XXX na C. parcele č. XXX/XX - rodinný dom v prospech žalovanej. Hodnota zálohu bola 35 300 eur. Záložcami boli F.. L. a H.. X.. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade bolo zriadené záložné právo zmluvou, a preto je vylúčené tvrdenie žalobcu, že pohľadávka z uvedenej úverovej zmluvy bola zabezpečená zákonným záložným právom (či už podľa zákona č. 563/2009 Z.z. alebo zákona č. 182/1993 Z. z., najmä keď len tieto zákony upravujú vznik zákonného záložného práva). 1.3.Na daný zistený stav aplikoval ustanovenia § 325 ods. 1 CSP , § 325 ods. 2 CSP ,§ 326 ods. 1, 2 ,§ 328 ods. 2 CSP , § 151j ods. 1 OZ a uviedol, že podľa výpisu z LV č. XXX pre k.ú. A. je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností tam zapísaných , a to parc. reg. „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX - záhrada o výmere 707 m2, stavby so súpisným číslom XXX na parcele č. XX - rodinný dom ako aj stavby so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/XX - rodinný dom. Podľa časti C uvedeného listu vlastníctva je ako ťarcha vyznačené záložné právo V-1024/15 z 21.4.2015 v prospech žalovaného - Všeobecnej úverovej banky, a.s. - na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom, zml. č. Z XXXXXXX-XX, a to na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, č. XXX/XX a na rodinný dom so s. č. XXX na parc. reg. „C“ č. XXX/XX. Taktiež je v uvedenom liste vlastníctva poznamenané Oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 11.1.2019, P-108/19 v prospech záložného veriteľa - Všeobecnej úverovej banky, a.s.
- formou predaja na dobrovoľnej dražbe so zákazom vykonávať prevod na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, č. XXX/XX a na rodinný dom so s. č. XXX na parc. reg. „C“ č. XXX/XX. Žalobca súdu predložil aj Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXXXX-XX z 26.3.2015, spolu s oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru čerpaného na jej základe a predložil aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXXX-XX z 26.3.2015, ktorej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného ako záložného veriteľa voči žalobcovi ako dlžníkovi zo zmluvy č. U XXXXXXX-XX do sumy istiny vo výške 21.412,50 eur, a to zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v k. ú. A. C. parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2, CKN parcela č. XXX/XX - záhrada o výmere 707 m2, stavby so súpisným číslom XXX na C. parcele č. XXX/ XX - rodinný dom v prospech žalovaného, pričom hodnota zálohu bola 35.300 eur. Záložcami boli F. L. a H. X.. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade bolo zriadené záložné právo zmluvou, a preto je vylúčené tvrdenie žalobcu, že pohľadávka z uvedenej úverovej zmluvy bola zabezpečená zákonným záložným právom (či už podľa zákona č. 563/2009 Z. z. alebo zákona č. 182/1993 Z. z., najmä keď len tieto zákony upravujú vznik zákonného záložného práva). 1.4.Rozhodnutie založil na názore vyslovenom ústavným súdom ,že spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba má uskutočniť, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Citoval časť rozhodnutia Ústavného súdu SR PL ÚS 23/14 zo dňa 24. 09. 2014, podľa ktorého záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. 1.5.Ďalej uviedol, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami neodkladným opatrením v navrhnutom rozsahu, najmä keď z jeho tvrdení vyplýva, že od mája do decembra 2018, kedy bolo splatných sedem splátok HypoPôžičky po 149,60 eura mesačne, realizoval len 4 úhrady v dňoch 17.5.2018, 18.6.2018, 17.10.2018, 26.11.2018 v úhrnnej výške 598 eur, oproti predpísaným 7 splátkam v úhrnnej výške 1 047,20 eura .
1.6.Žalobca neosvedčil potrebu autoritatívne zasiahnuť do správania sa zmluvných strán úverového vzťahu nariadením žiadaného neodkladného opatrenia a tolerovať neplnenie povinností dlžníka uložením žiadaných povinností jeho veriteľovi, najmä keď zo skutkových tvrdení žalobcu je nepochybné, že si svoje záväzky z úverovej zmluvy riadne neplnil. K námietke žalobcu o nevedomosti upozornenia žalovanej v súlade s § 53 ods. 9 OZ na uplatnenia práva podľa § 565 OZ pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru (oznámením žalovaného z 26.10.2018) poznamenal, že právna úprava obsiahnutá v § 53 ods. 9 OZ nepredpokladá vedomosť dlžníka o upozornení, ale predpokladá upozornenie dlžníka veriteľom. Preto nie je vylúčené, že žalovaná takéto upozornenie žalobcovi zaslala, avšak tento si ho prevziať nemusel. Ak teda dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia zabraňujúceho uskutočneniu dobrovoľnej dražby má byť len „nesplatnosť“ pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXXXX-15 (z dôvodu žalobcom tvrdenej nevedomosti o upozornení veriteľa na uplatnenia práva podľa § 565 OZ), teda spornosť pohľadávky, len táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, aj s poukazom na názor Ústavného súdu SR zaujatý v uznesení sp. zn. PL ÚS 23/14 zo dňa 24. 09. 2014. Podľa adresy žalobcu je zrejmé, že predmetom výkonu záložného práva nie je nehnuteľnosť, ktorá mu slúži na bývanie.
1.7.V závere uviedol. že žalobca podľa svojich skutkových tvrdení realizoval za uvedených sedem mesiacov úhrnom úhrady vo výške 598 eur, oproti predpísaným 7 splátkam v úhrnnej výške 1 047,20 eura (7 x 149,60). V čase vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dňa 26.10.2018 mal byť v omeškaní s úhradou sumy vo výške 1 043,40 eura [594,20 + (1.047,20 - 598)]. Zo všetkých uvedených dôvodov a ich vzájomných súvislostí je zrejmé, že v danom prípade absentuje naliehavá, teda bezodkladná potreba úpravy právnych pomerov medzi žalobcom a žalovanou navrhnutým neodkladným opatrením. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa úspechu žalovanej. Žalovaná bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešná, avšak zo spisu nevyplýva, že by jej v súvislosti s týmto konaním vznikli akékoľvek trovy v zmysle § 251 CSP. Preto o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
2. Žalobca podal proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi že, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/CSP.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1písm.CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP.). Namietal odôvodnenie rozhodnutia v časti doručenia upozornenia. Nestotožnil sa s konštatovaním o pravdepodobnosti odoslania takého upozornenia. Namietal, že dražba nehnuteľnosti na bývanie predstavuje možný vážny zásah do základného práva vlastniť majetok a do základného práva na nedotknuteľnosť obydlia. Potom je v extrémnym protirečením tvrdiť neosvedčenie jeho nároku, ktorého ochrany sa domáhal. Ďalej namietal, že predmetom sporu je nezákonný výkon záložného práva. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol určité problémy so splácaním úveru. Tie ale rozhodne nedosahujú takú intenzitu, aby bola žalovaná odkázaná na krajné riešenie, odňatie vlastníctva domu, ktoré tvorí jeho obydlie . Problémy so splácaním úveru majú len prechodný charakter, ide o malý rozsah platobnej delikvencie a najmä ide o objektívne, nie subjektívne problémy. S jeho nárokom nesúvisí právne posúdenie, podľa ktorého spornosť záväzku nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva. Relevantný spor o pohľadávku či o jej výšku tu v čase rozhodovania súdu vôbec nebol. Taký spor by musel iniciovať veriteľ. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie pri citácii uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 23/2014, ktoré neobsahuje tvrdenie súdu prvej inštancie. V závere uviedol, že neprichádza zo zákona uplatnenie záložného práva pre dočasnú neschopnosť splácať úver bez toho, aby bol úver celý splatný (takpovediac preventívna uhradzovania funkcia). Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách nemožno dražiť nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. Ku dňu vydania napadnutého uznesenia súdu jeho pohľadávka ( zrejme dlh) predstavovala najviac sumu 1 712,24 eura (bez príslušenstva). V tom čase tu bola zákonná prekážka výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Navrhol, aby odvolací uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie a ukladá žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A., obec A., okres A., zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresnom úrade A., katastrálny odbor, a to pozemky, parcela C. č. XXX/XX, výmera 499 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela C. č. XXX/ XX, výmera 707m2, druh pozemku záhrada stavba na parcele č. XXX/XX, so súpisným číslom 344, druh stavby rodinný dom. Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
3.Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu popísala rozhodné skutočnosti a uviedla, že dňa 26.03.2015 uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaná ako veriteľ Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXXXX-XX (ďalej ako „Zmluva“), premetom ktorej bolo poskytnutie úveru v zmysle základných podmienok v celkovej výške 21 412,50 eura. Žalobca sa poskytnutý úver zaviazal splácať formou 192. anuitných mesačných splátok od 20.04.2015 do 20.03.2031 vo výške 149,60 eura. Úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti špecifikovaným v záložnej Zmluve. Dňa 26.03.2015 uzavrela žalovaná a záložca - 3. osoby F. L. a H. X. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXXX-XX (ďalej ako „Záložná zmluva“), predmetom ktorej bolo zradenie záložného práva v prospech záložného veriteľa (žalovanej) na záloh uvedený v čl. 3 Záložnej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky z vyššie špecifikovanej Zmluvy. Neskôr žalobca na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so záložcami nadobudol vlastnícke právo k zálohu. Stotožnila sa dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie , pretože žalobca neosvedčil potrebu predbežnej úpravy pomerov strán sporu. K namietanej nespôsobilosti pohľadávky uviedla, že žalovanému bolo doručené oznámenie o okamžitej splatnosti úveru dňa 26.10.2018. Namietala formuláciu žalobného petitu, ktorý je neprípustný aj pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd jej nemôže uložiť povinnosť bez časového obmedzenia zdržať sa realizácie výkonu záložného práva. Poukázala na ustanovenie § 53 ods.10 OZ, ktoré jej uvedený spôsob výslovne prikazuje. Napadnuté uznesenie žiadala ako vecne správne potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
6. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.
Odvolací súd už vyššie konštatoval, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Posudzujúc nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v zmysle vyššie uvedených záverov, odvolací súd dospel k názoru ,že pred nariadením neodkladného opatrenie súd musí vychádzať z vymedzenia uvedeného v návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Žalobca v podanom návrhu potrebu dočasnej úpravy v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne dôvody neuviedol, návrh zdôvodnil poukazom na nedoručenie upozornenia o zaplatení nedoplatku a spochybnení pohľadávky, pre ktorú je vedený výkon záložného práva. Ku svojmu tvrdeniu pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie.
Súd prvej inštancie zamietajúce rozhodnutie okrem nepreukázania potreby dočasnej úpravy práv pomerov strán sporu založil na rozhodnutí Ústavného súdu SR PL ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014 a uviedol, že ústavný súd v rozhodnutí prijal záver. že spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba má uskutočniť, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Uvedené rozhodnutie sa týkalo § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách- vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Ústavný súd uviedol, že je povinnosťou všeobecných súdov posúdiť vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby. V závere uviedol, že podľa platnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a táto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená. Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Ústavný súd SR v uznesení II.ÚS 712/2017-12 zo dňa 15.11.2017 odmietol sťažnosť sťažovateľa, pretože sa stotožnil s názorom nižších súdov, že sťažovateľ spochybnil platnosť jednostranného úkonu žalovanej (vyhlásenie banky o predčasnej splatnosti úverovej zmluvy) a napadol platnosť právneho úkonu ako právnej skutočnosti. Predmetom konania vo veci samej bol zamietnutý návrh na vydanie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Ústavný súd nemal dôvod zasahovať do rozhodnutia všeobecných súdov, pretože sa zaoberali otázkou možného úspechu žaloby vo veci len v rozsahu, aký bol nevyhnutný pre posúdenie opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v prípade spochybnenia záložnej zmluvy, alebo ak boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002Z.z., môže sa osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať, aby súd určil neplatnosť dražby. Poukázal na ustanovenie § 137 CSP, ktoré určenie (ne) existencie právneho úkonu výslovne neuvádza a určenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný) , odporuje zásade, podľa ktorej má súd určiť aktuálny právny stav. Pri určovaní právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Žalobca spochybnil platnosť predčasného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, čím spochybnil výšku dlhu, na základe ktorého došlo k výkonu záložného práva. Je spotrebiteľom, ale je nutné vychádzať zo zmyslu neodkladného opatrenia a potreby osvedčenia základných skutočností, teda samotný nárok. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná úprava. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia .Žalobca svoj nárok neosvedčil, preto odvolací súd napadnuté uznesenia potvrdil. Žalobca vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že podľa jeho názoru vydaním neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, preto nepotrebuje za potrebné podávať žalobu vo veci samej. To by znamenalo zakázať žalovanej vykonať dražbu nehnuteľnosti, čo jej umožňuje zákon o dobrovoľných dražbách a ustanovenie § 53 ods. 10 OZ. Došlo by k popretiu a účelu zákona. Nejednalo by sa o dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Žalovaná by nemohla vymôcť svoju pohľadávku, ktorá jej narastá neplnením žalobcu úroky. Odvolací súd stotožniac sa s názorom súdu prvej inštancie o nepreukázaní žalobcu na potrebe rýchlej úprave pomerov strán sporu rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 a § 255 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).