Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-74-2021.pdf
PDF · 89.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/74/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
-6-
3T/74/2021-
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. februára 2022 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., C. XX,
j e v i n n ý
- z ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorý spáchal tak,
ž e
- dňa 12.05.2021 v čase okolo 16.15 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo D. E., ev. č. A., ktorého bol vlastníkom, po ulici F. v A. v smere ku križovatke s ulicou G. E. H., kde pred svetelným signalizačným zariadením prednou časťou svojho vozidla narazil do zadnej časti vozidla I. X, ev. č. A., s ktorým v tom čase stál ako posledné vozidlo v kolóne pred svetelným signalizačným zariadením jeho vodič I. H. J., bytom J. XXX, následkom čoho došlo k zraneniu vodiča I. H. J., a to k podvrtnutiu krčnej chrbtice a pomliaždeniu zadnej steny hrudníka vpravo s dobou liečenia v trvaní 28 až 30 dní, čím obvinený ako vodič svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1, písm. c), § 137 ods. 2, písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov,
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 158 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri prevahe jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l) Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinený je povinný poškodenému s obchodným menom K. L. A., G., H. H. J. XX, XXX XX M., N. XX XXX XXX, zaplatiť spôsobenú škodu v sume 794,26 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinený je povinný poškodenému menom H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, okr. A., zaplatiť spôsobenú škodu z titulu bolestného v sume 983,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 05.10.2021 na tunajší súd obžalobu pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný A. B. dopustiť tak, ako je to uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti rozsudku.
Splnomocnenec poškodenej spoločnosti K. L. A., G. a poškodený I. H. J. si v rámci prípravného konania riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody. Súd žiadali, aby zaviazal obžalovaného k náhrade tejto škody.
Obžalovaný sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní na otázky súdu, položené podľa ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne. Súd tak po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, resp. ochranných opatreniach.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., prečítaním vyčíslenia škody od spoločnosti K. L. A., G., G. I. H. J., správou o povesti obžalovaného, správou o nahlásení dopravnej nehody obžalovaným, odpisom z registra trestov a evidenčnej karty vodiča, pričom zistil nasledovné.
Pretože obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a zabezpečené dôkazy v spise jeho vyhlásenie potvrdzujú, súd považoval za preukázané, že skutok sa stal, a že ho spáchal práve obžalovaný.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Z uvedeného dôvodu uznal súd obžalovaného A. B. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný
svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženie na zdraví po stránke subjektívnej i objektívnej, pričom porušil viaceré dôležité povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o cestnej premávke.
Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou bolo priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže obžalovaný vykonal vyhlásenie o vinne na hlavnom pojednávaní. Priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadne.
Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní až na jeden rok.
Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona súd upravil trestnú sadzbu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu trest v trestnej sadzbe do ôsmych mesiacov odňatia slobody.
Aplikujúc vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dôsledne skúmal spôsob spáchania činu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobitne spôsobený následok.
V predmetnej veci, po tom čo bola súdu predložená obžaloba na obvineného A. B., rozhodol súd trestným rozkazom, proti ktorému podal A. B. prostredníctvom svojho obhajcu odpor.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pri svojej výpovedi uviedol nasledovné. V súčasnej dobe poberá starobný dôchodok, a keďže má nízky dôchodok, len vo výške 397 Eur mesačne, privyrába si brigádnicky pri obkladoch, prípadne montáži sadrokartónu, teda pri stavebných činnostiach. Býva v spoločnej domácnosti s 34-ročným synom a manželkou, ktorá ešte pracuje, pričom každé tri mesiace vozí autom do Košíc do nemocnice svoju svokru na kontroly, keďže má vykonané TEP kolenného a bedrového kĺbu. Obžalovaný trpím reumou, pričom navštevuje reumatologickú ambulanciu v J.. Škodovú udalosť riadne nahlásil do poisťovne, kde mal uzavreté PZP, čo potvrdzuje aj správa o poisťovne G. – H. A., G. zo dňa 13.08.2021 podľa ktorej bolo z jeho PZP vyplatených poškodenému I. H. J. nárok poškodeného vo výške 2.789,84 Eur. Na otázku prokurátorky, či má manželka obžalovaného, resp. jeho syn vodičské oprávnenie uviedol, že syn je držiteľom VP, ale robí v zásobovaní a preto sa môže uvoľniť len keď mu to umožní zamestnávateľ. Na otázku súdu, či mu bol po dopravnej nehode odobratý vodičský preukaz uviedol, že VP mu odobratý nebol.
Správa o povesti obžalovaného od mestského úradu A. uvádza, že obžalovaný je ženatý a má dve plnoleté deti. Podľa databázy Mestskej polície A. nebol obžalovaný v meste priestupkovo riešený.
V registri trestov obžalovaný A. B. doposiaľ nemá žiaden záznam.
Z výpisu evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie v roku 1976. Za ten čas ma obžalovaný od roku 2006 do roku 2020 evidovaných celkovo dvanásť priestupkov na úseku cestnej premávky. Za tieto mu boli uložené pokuty v rozmedzí od 10, do 100, Eur. Obžalovaný v siedmich prípadoch nerešpektoval všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky a vo zvyšných piatich nedodržal maximálnu povolenú rýchlosť. Posledné tri priestupky boli práve pre nedodržanie maximálnej povolenej rýchlosti a to dňa 12.12.2020, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 100, Eur, dňa 21.08.2019, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 50 Eur a dňa 25.07.2018, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 20, Eur. Ostatné priestupky spáchal ešte v rozmedzí rokov 2006 až 2015.
K vykonaným dôkazom obžalovaný uviedol, že čo sa týka priestupkov na úseku dopravy, tieto vznikli v dôsledku toho, že dvadsať rokov pracoval ako kamionista. Uviedol, že odhadom má najazdených viac ako dva milióny kilometrov a to bez spôsobenia dopravnej nehody. Pracoval vo viacerých špedičných spoločnostiach, ako napr. B. G. O.. Na dôchodku je cca dva roky, ale počas dôchodkového veku tiež
jazdil a prestal len kvôli pandémii Corona vírusu, keďže väčšinu jázd vykonával do Talianska a nechcel riskovať nakazenie, keďže od roku 2001 má spravený bajpas.
V rámci záverečných rečí uviedla prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, navrhla uznať vinu podľa obžaloby, pričom vo vzťahu k trestu poukázala na oboznámené záznamy o priestupkoch v ostatných piatich rokoch, kde konštatovala potrebu pôsobiť na obžalovaného aj trestom zákazu činnosti.
Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že obžalovaný sa ku skutku priznal, tento úprimne oľutoval, vedie usporiadaný manželský život, nepožíva alkoholické nápoje, ani iné návykové látky a nespôsobil doposiaľ žiadnu dopravnú nehodu. Preto navrhla uložiť čo najnižší trest. S týmto sa obžalovaný v plnom rozsahu stotožnil.
V prejednávanej trestnej veci obžalovaný A. B. svojím konaním hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vodiča motorového vozidla a ublíži tým na zdraví poškodenému H. J.. Obžalovaný pritom porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom o cestnej premávke spočívajúcu v nevenovaní sa plne vedeniu motorového vozidla a dopustil sa aj závažného porušenia pravidiel cestnej premávky tým, že porušil pravidlá cestnej premávky v takom rozsahu, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, pri ktorej inému ublížil na zdraví a spôsobil škodu na majetku.
Skúmajúc okolnosti spáchania trestného činu súd poukazuje na skutočnosť, že poškodený ako druhý účastník dopravnej nehody, nemal najmenšiu vinu na vzniknutej kolíznej situácii. Na tento fakt súd upriamuje pozornosť z dôvodu, že existujú prípady dopravných nehôd, kedy aj samotný poškodený svojím konaním prispeje k vzniku dopravnej nehody. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný, ktoré malo za následok ublíženie na zdraví ďalšej osoby musí byť páchateľ spravodlivo potrestaný. Zároveň však súd nemohol opomenúť skutočnosť, že obžalovaný je priaznivo hodnotený z miesta bydliska a doteraz nebol odsúdený. Rovnako nemohol súd opomenúť skutočnosť, že trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona patrí medzi nedbanlivostné trestné činy. Obžalovaný teda nikomu nechcel úmyselne ublížiť na zdraví. Napriek tomu však jeho nedbanlivostným konaním k tomu došlo.
Súd pôvodným trestným rozkazom uložil obžalovanému prísnejší trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní osemnásť mesiacov, pričom ukladal trest na základe § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, keďže obžalovaný v plnom rozsahu priznal k spáchaniu trestného činu a tento aj úprimne oľutoval, čím boli naplnené podmienky pre uplatnenie poľahčujúcej okolnosti (v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona) v prospech obžalovaného pri nezistení žiadnych priťažujúcich okolností. Aj keď obžalovaný priznal vinu už v prípravnom konaní pri svojej výpovedi, túto priznal aj na hlavnom pojednávaní a súd nemal dôvod toto jeho vyhlásenie neprijať. Okrem toho svoje konanie počas hlavného pojednávania viackrát úprimne oľutoval.
Súd na hlavnom pojednávaní ukladal trest v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery vyhodnotil aj okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, okolností, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, ako aj na priestupky spáchané na úseku cestnej premávky. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody a tomu odpovedajúca skúšobná doba podmienečného odsúdenia v spojení s trestom zákazu činnosti je zákonný a primeraný spáchanému skutku, obsahujúci požadovaný prvok represie, prvok individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej prevencie, teda odradenie iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti.
Nič na tom nemenia ani ním uvádzané skutočnosti ohľadom dopravy príbuzných, ktoré sú riešiteľné.
Uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov a skúšobná doba v minimálnej možnej zákonnej dĺžke trvania a trest zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej sadzby, sú podľa súdu dostatočným trestom a výstrahou pre obžalovaného, ktorý síce je doteraz netrestaným človekom a v mieste trvalého bydliska požíva dobrú povesť, no nemožno u neho konštatovať vedenie riadneho života, tak ako to navrhovala obhajoba. Obžalovaný sa ako bývalý vodič z povolania dopustil v posledných troch rokoch pred spáchaním skutku až troch priestupkov na úseku cestnej premávky, ktorými prekračoval maximálnu povolenú rýchlosť. Takéto správanie obžalovaného pred spáchaním skutku nemožno považovať za vedenie riadneho života obžalovaným. Pri ukladaní zmierneného trestu zákazu činnosti súd prihliadol najmä na kritický postoj obžalovaného k spáchanému následku a prejavenú úprimnú ľútosť nad svojim konaním. Súd však tento trest pokladal za potrebný a uložil ho v spojitosti stým, že obžalovaný spôsobil ublíženie na zdraví poškodenému a to z dôvodu, že závažne porušil svoje povinnosti, ako účastník cestnej premávky.
Poškodená spoločnosť K. L. A., G. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla pri hradení liečebných nákladov na zotavenie poškodeného a preto súd zaviazal vo výroku rozsudku obžalovaného A. B. na náhradu vzniknutej škody.
Rovnako poškodený I. H. J. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v spojení s konaním obžalovaného, preto súd zaviazal vo výroku rozsudku obžalovaného A. B. na náhradu vzniknutej škody.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.