Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2To-19-2022.pdf
PDF · 90.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Mariana Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.12.2022, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/74/2021 zo dňa 15.02.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom A., C. XX,
u k l a d á :
Podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. k), l) Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods.1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1, 3 písm. f/ Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného A. B., vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 12.05.2021 v čase okolo 16.15 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo D. E., ev. č. P0255GJ, ktorého bol vlastníkom, po ulici Rusínska v Prešove v smere ku križovatke s ulicou A. G. Svobodu, kde pred svetelným signalizačným zariadením prednou časťou svojho vozidla narazil do zadnej časti vozidla Mazda 6, ev. č. A., s ktorým v tom čase stál ako posledné vozidlo v kolóne pred svetelným signalizačným zariadením jeho vodič F. G. H., bytom H. XXX, následkom čoho došlo k zraneniu vodiča F. G. H., a to k podvrtnutiu krčnej chrbtice a pomliaždeniu zadnej steny hrudníka vpravo s dobou liečenia v trvaní 28 až 30 dní, čím obvinený ako vodič svojim konaním porušil ustanovenie § 4
ods. 1, písm. c/, § 137 ods. 2, písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súd mu za to uložil podľa § 158 odsek 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri prevahe jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 odsek 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť poškodenému s obchodným menom Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, zaplatiť spôsobenú škodu v sume 794,26,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je povinný poškodenému menom G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, okr. Prešov, zaplatiť spôsobenú škodu z titulu bolestného v sume 983,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný odvolanie, čo do výroku o treste. Následne obžalovaný odvolanie aj písomne odôvodnil, kde po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že označený rozsudok považuje za nezákonný vo výroku o treste, nakoľko súd nezohľadnil dôsledne všetky zásady pre ukladanie trestu uvedené v trestnom zákone. Je slušným človekom, má manželku a 2 deti, nepije, celý život pracoval, aj keď už v súčasnosti je na dôchodku stále si musí privyrábať, pretože jeho dôchodok je len 397,- Eur bez toho, aby si privyrobil len ťažko by dokázal vyžiť. Vodičský preukaz potrebuje, aby sa mohol dopravovať do práce, do auta tiež nakladá rôzne náradie, ktoré potrebuje pri práci na stavbách, a taktiež ako brigádnika často ho posielajú na nákup rôzneho stavebného materiálu. Vodičský preukaz tiež potrebuje kvôli zdravotným problémom jednak jeho osobným, navštevuje reumatologickú ambulanciu v Košiciach a tiež do Košíc chodí na pravidelné kontroly aj s jeho svokrou, ktorá má vymenený kolenný a bedrový kĺb. Priťažiť mu mala aj tá skutočnosť, že v minulosti mu bolo uložených niekoľko pokút. Vodičský preukaz má od svojich osemnástich rokov, čiže za vyše 40 rokov sa mu nazbierali aj nejaké priestupky, no podľa jeho názoru nie sú také vážne, aby na ich základe bol ukladaný trest zákazu činnosti až na 12 mesiacov. Nikdy nešoféroval motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a v minulosti nikdy nemal dopravnú nehodu. Uvedomuje si protiprávnosť svojho konania, no má za to, že vzhľadom na všetky uvedené okolnosti a prevahu poľahčujúcich okolností mu súd uložil neprimerane prísny trest. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil, čo sa týka výroku o treste, aby sám vo veci rozhodol.
Krajský súd na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku (obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a bol poučený podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia o tom, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný
súd bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o odvolaním napadnutom výroku rozsudku v posudzovanom prípade a aj vzhľadom na to, že odvolacie konanie tvorí spolu s rozhodovaním okresného súdu na hlavnom pojednávaní jeden celok nakoľko predmet konania je totožný, krajskí súd preto v celosti na jeho argumentáciu prezentovanú v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odkazuje.
Krajský súd vo výroku o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému A. B. zistil také skutočnosti, ktoré viedli k záveru o potrebe tento výrok naprávať, konkrétne v časti výrokovej vety o treste zákazu činnosti, a to v prospech obžalovaného.
V prvom rade krajský súd konštatuje, že okresný súd len čiastočne správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona (nepriznaním žiadnej priťažujúcej okolnosti) podľa § 37 Tr. zákona, konkrétne pri nepriznaní obžalovanému existencie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/ Tr. zákona tým, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.
Uvedené pochybenie okresného súdu však nemalo vplyv na správnosť jeho postupu a viedlo k správnej aplikácii ust. § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, keďže u obžalovaného správne prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, a preto bolo aplikované zmierňujúce ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, čo malo za následok, že okresný súd správne určil trestnú sadzbu, v rámci ktorej potom aj ukladal druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods. 1, 4 Tr. zákona) pre naplnenie účelu trestu, zohľadňujúc pritom aj pravidlo podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Hore opísané pochybenie bolo možné napraviť na verejnom zasadnutí opierajúc sa pritom, ako už bolo naznačené, o komplexné dokazovanie vykonané okresným súdom.
Pri úvahách o uložení trestu prihliadal krajský súd najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov, vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí iných od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdi páchateľa spoločnosťou. Krajský súd prihliadal aj na ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Je potrebné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov a jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov, ako to už bolo konštatované.
Pri ukladaní trestov je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je v prvom rade určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov a následne aj spôsobom spáchania samotného trestného činu, nevynímajúc aj úmysel, a teda formu zavinenia.
Obžalovaný bol v posudzovanom prípade uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona s ustanovenou trestnou sadzbou až na jeden rok, pričom posudzovaný trestný čin, ktorého sa obžalovaný dopustil je zjavne nedbanlivostným trestným činom, za ktorý Tr. zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby tak, že podľa kvalifikácie trestných činov upravených v ust. § 10 ods. 1 Tr. zákona, ide o prečin spáchaný ako nedbanlivostný trestný čin.
Zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v osobitnej časti Trestného zákona môže potom v každom jednotlivom prípade ovplyvniť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže, ako už bolo konštatované, podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona je povinnosťou súdu pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť na ich pomer a mieru závažnosti.
Obžalovanému poľahčovalo, že ku spáchaniu skutku sa priznal, jeho spáchanie oľutoval, a preto krajský súd, rovnako okresný súd priznal túto poľahčujúcu okolnosť upravenú v ust. § 36 písm. l/ Tr. zákona z dôvodu už skôr uvedených. Súčasne krajský súd priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zákona tým, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Obžalovaný bezodkladne dopravnú nehodu, a teda vzniknutú poistnú udalosť nahlásil príslušnej poisťovni, čo potvrdzuje aj správa o poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 13.08.2021, podľa ktorej bolo z jeho PZP vyplatených poškodenému F. G. H. nárok poškodeného vo výške 2.789,84,- Eur.
Pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností krajský súd preto pristúpil k určeniu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Krajský súd teda v súlade s postupom podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností upravil hornú hranicu ustanovenej trestnej sadzby trestného činu, ktorým je prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona s ustanovenou trestnou sadzbou až na jeden rok tak, že hranicu upravil jej znížením o jednu tretinu na 8 mesiacov.
Krajský súd potom ukladal trest odňatia slobody obžalovanému rovnako ako okresný súd pri upravenej trestnej sadzbe vo výmere 2 mesiace.
Súčasne platí, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, pričom úprimnosť jeho vyhlásenie nebola spochybnená aj s odkazom na jeho priznanie už v prípravnom konaní, čím sa podobne, ako v konaní o dohode o vine a treste, vzdal práva na verejný proces, a tým dokazovanie jeho viny na hlavnom pojednávaní, čo potom by mohlo umožniť analogické použitie ust. § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu (R 44/2017).
Preto krajský súd dospel k záveru, že podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. k/, l/ Tr. zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok, za súčasného uloženia podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1, 3 písm. f/ Tr. zákona aj trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 6 (šesť) mesiacov je v komplexe trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, ako aj jeho osobu.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. f/ Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.
Krajský súd si osvojil argumentáciu prednesenú obžalovaným, je vodičom už štyridsať rokov, podľa evidenčnej karty vodiča vodičské oprávnenie mu nikdy nebolo zadržané pre riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov, resp., aby bol zapríčinil nejakú dopravnú nehodu, pritom len v posledných dvadsiatich rokoch bol vodičom kamiónovej dopravy z povolania, čo zrozumiteľne vysvetľuje skutočnosť, že má v evidenčnej karte vodiča za posledných 15 rokov 12 záznamov. Tiež
platí, že v posledných piatich rokoch pred spáchaním skutku má obžalovaný len tri záznamy, a to aj napriek tomu, ako sám verbalizuje, aktívne využíva motorové vozidlo, nakoľko aj naďalej si musí k dôchodku privyrábať, k čomu ako stavebný robotník nevyhnutne potrebuje motorové vozidlo. Tiež neprehliadnuteľnou je skutočnosť, že sám obžalovaný má v tom veku zdravotné problémy, pre ktoré musí pravidelne navštevovať lekára, rovnako ako jeho svokra, ktorá má vymenený bedrový a kolenný kĺb.
Všetky tieto skutočnosti viedli krajský súd k dôvodnému záveru o splnení podmienok pre použitie zmierňujúceho ustanovenia podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm f/ Tr. zákona pre uloženie obžalovanému trestu zákazu činnosti pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, keďže ukladanie tohto druhu trestu by bolo pre obžalovaného na jeho pôvodne dolnej hranici jeden rok (§ 61 ods. 2 Tr. zákona) neprimerane prísne.
Na základe týchto skutočností krajský súd opierajúc sa o dokazovanie už vykonané okresným súdom, potom rozhodol tak, že zrušil výrok o treste v odvolaním napadnutého rozsudku na podklade odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ ods. 2 Tr. poriadku a súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám uložil trest obžalovanému a to tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.