Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/61/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: V.. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. I., T. C. č. XXXX, práv. zast.: Advokátska kancelária DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Žilina, Jána Milca č. 788/5, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Žilina, Vysokoškolákov č. 8556/33B, za účasti ďalšieho účastníka: Dukar, s.r.o., so sídlom Česká republika, Děčín, U Plovárny č. 36/6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2021/007869-002/PAV zo dňa 04.02.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky Číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2021/007869-002/PAV zo dňa 04.02.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Mesto Kysucké Nové Mesto rozhodnutím Číslo: MsÚ-13564/2020/03- Kn/4 zo dňa 16.10.2020, ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, s poukazom na ust. § 102 ods. 2 stavebného zákona zastavil s okamžitou platnosťou stavebné práce na stavbe „Garáž - novostavba“ na parcele číslo: KN C 4156/66 v katastrálnom území Y. T. I., stavebníka: V.. S. Y., T. C. XXXX, XXX XX Y. T. I., nakoľko ich realizuje v rozpore s vydaným stavebným povolením zo dňa 14.02.2019 pod číslom Výst. 1181/13/2017-Kn. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné povolenie dňa 14.02.2019 pod číslom Výst. 1181/13/2017-Kn pre stavebníka V.. S. Y.. Proti uvedenému rozhodnutiu podali V. Z. D., X.. a V.. Y. D. v zákonnej lehote odvolanie. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 11.06.2019 pod číslom OU-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta Kysucké Nové Mesto potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia ďalej správny orgán prvého stupňa konštatuje, že garáž je riešená ako samostatne stojaci prízemný objekt s plochou vegetačnou strechou. Pôdorysné rozmery stavby sú 14,37 m x 6,055 m. Odstupové vzdialenosti: od pozemku KN C 4145/5

- 3,4 m, od pozemku KN C 4156/67 - 0,1 m, od rodinného domu č. súp. XXXX na pozemku KN C 4156/141 - 2,6 až 3,0 m. Stavba je uskutočňovaná dodávateľsky. Dodávateľom stavby je Dukar, s.r.o., U Plovárny č. 36/6, Děčín, ČR. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že orgán štátneho stavebného dohľadu - V.. Z. D. a Y. D., zamestnanci Mesta Kysucké Nové Mesto, poverení primátorom mesta podľa § 99 písm. b) stavebného zákona vykonal dňa 04.09.2020 štátny stavebný dohľad na predmetnej stavbe. Pri vykonanom štátnom stavebnom dohľade boli zistené nasledovné nezrovnalosti: zabetónované základové pásy a železobetónová doska, vymurované obvodové murivo z debniacich

tvárnic s následnou betónovou zálievkou zo strany SV a SZ, stavba je osadená vo vzdialenosti 2 m od priečelia jestvujúceho rodinného domu č. súp. XXXX. Vo vydanom stavebnom povolení na predmetnú stavbu bolo však určené, že stavba garáže má byť osadená vo vzdialenosti 3,4 m od pozemku KN C - 4145/5 a súčasne má byť zalícovaná s priečelím rodinného domu č. súp. XXXX. V zmysle projektovej dokumentácie, ktorá bola overená a schválená stavebným úradom v stavebnom konaní, priečelie stavby garáže má byť zalícované s priečelím rodinného domu č. XXXX vo vlastníctve stavebníka. Stavba je osadená vo vzdialenosti 2 m od priečelia jestvujúceho rodinného domu č. súp. XXXX, čo je v rozpore s vydaným stavebným povolením zo dňa 14.02.2019 a v rozpore s overenou a schválenou projektovou dokumentáciou. Povolenie na zmenu stavby v zmysle ust. § 68 stavebného zákona nebolo príslušným stavebným úradom vydané. Orgán štátneho stavebného dohľadu vyzval dňa 04.09.2020 na mieste (do zápisnice zo štátneho stavebného dohľadu) stavebníka V.. S. Y. v súlade s ust. § 102 ods. 5 stavebného zákona na bezodkladné zastavenie prác na stavbe garáže na parcele č. KN C 4156/66 kat. úz. Y. T. I.. Na základe vykonanej obhliadky zo dňa 14.10.2020, ktorá bola vykonaná z miestnej komunikácie, bolo však zistené, že oproti stavu z 04.09.2020, kedy bol vykonaný na predmetnej stavbe štátny stavebný dohľad a stavebník bol vyzvaný na bezodkladné zastavenie stavebných prác, stavebník pokračoval v murovaní obvodového muriva z debniacich tvárnic s následnou betónovou zálievkou zo strany SV a SZ. Ďalej správny orgán prvého stupňa uviedol, že stavebník bol upozornený, že nerešpektovaním uvedeného rozhodnutia sa dopustí trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa v znení neskorších predpisov. Záverom správny orgán prvého stupňa konštatuje, že vzhľadom skutočnosť, že doterajšie konanie so stavebníkom neviedlo k náprave, využil stavebný úrad ust. stavebného zákona a s okamžitou platnosťou zastavil stavebné práce na nepovolenej stavbe. V stavebných prácach na stavbe bude možné pokračovať len na základe nového právoplatného rozhodnutia stavebného úradu.

2. O odvolaní žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2021/007869-002/PAV zo dňa 04.02.2021, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa pritom so skutkovými a právnymi dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Na dôvažok vo vzťahu k vzneseným odvolacím námietkam doplnil nasledovné: Žalovaný k odvolacej námietke, ktorou žalobca spochybňoval vecnú príslušnosť Stavebného úradu Mesta Kysucké Nové Mesto, ako aj vydané poverenia pre zamestnancov V.. Z. a Š. Y. uviedol, že sa ňou zaoberať nebude, pretože jednak o predpojatosti konkrétnych zamestnancov rozhodoval primátor mesta Kysucké Nové Mesto tak, že túto námietku predpojatosti zamietol, a jednak táto námietka nesúvisí so samotným meritom odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný však k tejto námietke na dôvažok uviedol, že novelizáciou stavebného zákona ( o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov) bolo ustanovené, že s účinnosťou od 1. januára 2003 prešla z okresných úradov na obce pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou vyvlastňovacieho konania. Podľa odseku 1 Stavebného zákona stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Z toho vyplýva, že celá pôsobnosť stavebného úradu vrátane vyvlastňovacieho konania týmto opätovne prechádza z okresných úradov na obce a celá pôsobnosť stavebného úradu je výkonom štátnej správy. Obec zabezpečuje činnosť stavebného úradu buď vlastným odborným aparátom (obecným úradom), alebo obce môžu spolupracovať na báze dobrovoľnosti a zriadiť na tento účel spoločný obecný úrad ( ). Týmto sú zachované základné princípy reformy verejnej správy ustanovené v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov a zároveň je vylúčené, aby obec túto činnosť zabezpečovala len sporadicky, napríklad fyzickou osobou. Podľa odseku 3 ustanovenia Stavebného zákona pre výkon štátnej správy na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku obec zabezpečí personálne obsadenie tak, aby sa tieto činnosti vykonávali v plnej kvalitatívnej miere zamestnancami, ktorí pri výkone práce preukážu osobitné kvalifikačné predpoklady. Žalovaný zároveň uvádza, že výkon štátneho stavebného dohľadu sú oprávnení uskutočňovať (okrem iných poverených zamestnancov) aj poverení zamestnanci stavebného úradu. Zamestnanci Mesta Kysucké Nové Mesto D. a D. spĺňajú osobitný kvalifikačný predpoklad, nie je dôvod spochybňovať ani výkon ŠSD (na ktorý mali poverenie vydané primátorom Mesta Kysucké Nové Mesto), a ani vypracované rozhodnutie vo veci zastavenia stavebných prác na stavbe garáže. Žalobca ďalej v podanom odvolaní uviedol, že podľa povahy veci je nesporné, že stavbu uskutočňuje právnická osoba, a preto orgán štátneho stavebného dohľadu mal vyzvať k náprave stavu túto právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, a ďalej že písomnosti zasielajú nesprávne a upozornil poverených zamestnancov, že je tam dnes len ako fyzická osoba - stavebník. Na uvedenú námietku

žalobcu žalovaný uvádza, že z dikcie ust. § 102 (ods. 1, ods. 5 písm. a)) Stavebného zákona je nespochybniteľné, že cit.: „orgán štátneho stavebného dohľadu ... vyzve stavebníka ... Stavebníkom je v zmysle Stavebného zákona ten, ktorý žiada o vydanie stavebného povolenia (alebo územného rozhodnutia, alebo o vydanie kolaudačného rozhodnutia, alebo iných rozhodnutí vydávaných podľa ustanovení Stavebného zákona). V tomto prípade je nesporné, že stavebníkom je V.. S. Y. (čo v končenom dôsledku odvolateľ uviedol aj pri samotnom výkone ŠSD uskutočnenom dňa 04.09.2020), pričom toto vyplýva aj zo samotného rozhodnutia mesta Kysucké Nové Mesto č.: Výst.1181/13/2017- Kn zo dňa 14.02.2019, ktorým povolilo stavbu predmetnej garáže na pozemku parc. č.: KN C 4156/66 v kat. území Y. T. I. pre stavebníka V.. S. Y., bytom T.. XXXX, XXX XX Y. T. I.. V tomto prípade je úplne bezpredmetné, kto je zhotoviteľom stavby (v tomto prípade spoločnosť Dukar s.r.o., U Plovárny 36/6,405 01 Děčín, ktorej konateľom je pritom samotný odvolateľ V.. S. Y.), pretože výzva orgánu ŠSD na zjednanie nápravy alebo na okamžité zastavenie stavebných prác je adresovaná vždy stavebníkovi tak, ako to vyplýva aj so samotného ustanovenia § 102 Stavebného zákona. Na základe uvedeného žalovaný námietku odvolateľa, ktorou namietal pochybenie stavebného úradu o spôsobe doručovania výzvy na zjednanie nápravy, zamieta. Odvolateľ ďalej v podanom odvolaní uviedol, že z obhliadky vykonanej dňa 14.10.2020 nie je zrejmé, kto túto obhliadku vykonal. Na túto námietku žalovaný uvádza, že v predloženom správnom spise sa nachádza záznam z obhliadky vykonanej dňa 14.10.2020, z ktorého je nepochybne zrejmé, že túto obhliadku vykonal poverený pracovník orgánu ŠSD D. a to na základe poverenia primátora Mesta Kysucké Nové Mesto č.: MsÚ-13564/2020-03-Kn/1 zo dňa 17.08.2020. Na základe uvedeného žalovaný túto námietku odvolateľa zamieta ako nedôvodnú. Žalovaný ďalej uvádza, že z predloženého správneho spisu Mesta Kysucké Nové Mesto je nespochybniteľné, že stavebník V.. S. Y. začal uskutočňovať stavbu garáže v rozpore s vydaným stavebným povolením Mesta Kysucké Nové Mesto č.: Výst.1181/13/2017-Kn zo dňa 14.02.2019, na výzvu orgánu ŠSD zo dňa 04.09.2020, ktorou bol vyzvaný na okamžité zastavenie stavebných prác, nereagoval a v stavebných prácach pokračoval, a preto stavebný úrad Mesta Kysucké Nové Mesto vydal rozhodnutie, ktorým stavebníkovi V.. S. zastavil všetky stavebné práce na stavbe garáže. Žalovaný ďalej uvádza, že stavebník navyše nerešpektoval ani Uznesenie Krajského súdu v Žiline č.: zo dňa 04.08.2020, ktorým bol priznaný odkladný účinok správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu žalovaného č.: OU-ZA-OVBP2-2019/020467/ KRA zo dňa 11.06.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie mesta Kysucké Nové Mesto č.: Výst.1181/13/2017-Kn zo dňa 14.02.2019. Odkladný účinok správnej žaloby spôsobil pozastavenie vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA zo dňa 11.06.2019, a teda aj rozhodnutia Mesta Kysucké Nové Mesto č.: Výst.1181/13/2017-Kn zo dňa 14.02.2019, ktorým bola predmetná stavba garáže povolená. Z uvedeného je zrejmé, že stavebník mal na základe Uznesenia Krajského súdu v Žiline č.: zo dňa 04.08.2020 prerušiť všetky stavebné práce na stavbe, a to až do rozhodnutia Krajského súdu v danej veci. Stavebník tak však neučinil a v prácach pokračoval aj napriek Uzneseniu o odkladnom účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného č.: OUZA- OVBP2-2019/020467/KRA zo dňa 11.06.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Mesta Kysucké Nové Mesto č.: Výst.1181/13/2017-Kn zo dňa 14.02.2019.

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Formuluje žalobné námietky obsahovo obdobné námietkam odvolacím. V prvom rade namieta nezákonnosť poverení primátora Mesta Kysucké Nové Mesto na výkon štátneho stavebného dohľadu z 04.09.2020. Je toho názoru, že primátor mesta nie je oprávnený poverovať zamestnancov mesta na výkon štátneho stavebného dohľadu, ale takéto poverenie má vykonať mesto ako samotný stavebný úrad, za ktorý len koná primátor ako jeho výkonný orgán. Žalobca považuje výzvu z 04.09.2020 na zastavenie prác podľa § 102 ods. 5 stavebného zákona za nezákonnú majúc za to, že odsek 5 predmetného ustanovenia sa vzťahuje na nepovolenú stavbu. Stavba žalobcu však bola povolená. Ďalej namieta, že osoby vykonávajúce štátny stavebný dohľad v rozhodnutí neuviedli, podľa ktorého odseku a písmena ust. § 102 stavebného zákona rozhodli o zastavení prác. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sa uvádza poukaz na vykonanú obhliadku zo 14.10.2020, ktorá bola vykonaná z miestnej komunikácie. Správny orgán však neuviedol, kto vykonal obhliadku. Žalobca ďalej namieta, že správny orgán prvého stupňa ani žalovaný počas celého správneho konania si neplnili svoje zákonné poučovacie povinnosti, napr. žalobca nebol poučený o možnosti zvoliť si v správnom konaní na zastupovanie advokáta, nahliadať do spisu, resp. o iných právach, ktorými by mohol ovplyvniť obsah a priebeh konania uskutočňovaním návrhov, vyjadrení či produkovaním dôkazov, atď.. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný nevybavil odvolanie žalobcu z 18.11.2020 bez zbytočných prieťahov. Od podania odvolania až do vydania rozhodnutia ubehli viac ako dva mesiace. Žalobca ďalej poukazuje na súvisiace konanie pred Krajským súdom v Žiline vedeným pod sp. zn. v právnej veci žalobcu V..

Z. D. a V.. Y. D. proti žalovanému - Okresnému úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky vo veci prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA z 11.06.2019, t. j. o súdny prieskum stavebného povolenia stavby žalobcu - „garáže“, v ktorom konaní správny súd „odložil vykonateľnosť predmetného stavebného povolenia - dňa 25.08.2020 bolo žalobcovi doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.08.2020“. Žalobca namieta, že rozhodnutia správnych orgánov o zastavení prác na stavbe, ako aj vykonaný štátny stavebný dozor, sú nadväzujúce na rozhodnutia po nastúpení odkladného účinku správnej žaloby, a teda sú tak vydané v rozpore so zákonom. Stavebný úrad bol povinný podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku konanie prerušiť (konanie o predbežnej otázke), a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. . Žalobca ďalej namieta, že sa žalovaný nezaoberal všetkými odvolacími námietkami žalobcu:

- kde namietal vecnú príslušnosť Stavebného úradu Mesta Kysucké Nové Mesto,

- kde namietal, aby pred rozhodnutím o predpojatosti V. a D. sa mohol k veci vyjadriť,

- kde poukázal na skutočnosť, že orgán štátneho stavebného dohľadu konal v rozpore so zákonom, keď neuviedol, podľa akého písmena ust. § 102 ods. 5 stavebného zákona vo veci konal,

- kde poukázal, že zmena stavby (posunutie o 2 m) je urobená z dôvodu, aby osobné autá pri parkovaní pred garážou nestáli ani časťou na pozemku Mesta Kysucké Nové Mesto,

- kde poukázal na skutočnosť, že podľa povahy veci sa jedná o závadu, ktorú je možné odstrániť tak, že sa základové pásy včítane betónovej platne dorobia na požadovanú úroveň s priečelím jestvujúceho rodinného domu, resp. že sú v danej veci tiež iné možnosti nápravy,

- kde poukázal na nezákonnosť doručovania písomností právnickej osobe Dukar, s.r.o.

- kde poukázal, že neidentifikovaní „pracovníci stavebného úradu“ pri vykonávaní obhliadky si spoľahlivo nezistili stav veci. Žalobca naostatok namieta, že stavebný úrad mal vyzvať na nápravu v danej veci právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu a nie jeho ako stavebníka. Bolo by až absurdné, aby pri výstavbe diaľnic, tunelov, mostov, nemocníc, športových ihrísk a iných stavieb, kde je stavebníkom štát alebo Národná diaľničná spoločnosť, boli vyzývaní na odstránenie nedostatkov alebo zastavenie prác štát alebo Národná diaľničná spoločnosť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.07.2021 zotrval na dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia.

5. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe sa stotožnil so všetkými žalobnými námietkami. Uvádza, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán nekonali s ďalším účastníkom ako s právnickou osobou, ktorá uskutočňuje stavbu podľa § 102 ods. 1 stavebného zákona. Písomnosti doručované do vlastných rúk spoločnosti zasielali v rozpore s ust. § 25 ods. 1 Správneho poriadku. Je toho názoru, že písomnosti mali byť zasielané tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať, t. j. na adresu V.. S. Y., T. C. č. XXXX, nakoľko je nesporné, že konateľ spoločnosti je trvale bytom na uvedenej adrese, ako je zrejmé z výpisu z obchodného registra. Uvedenú skutočnosť správne orgány odignorovali aj napriek tomu, že ich konateľ spoločnosti na túto skutočnosť upozornil 27.05.2020 pri vykonávaní štátneho stavebného úradu.

6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.07.2021 udáva, že žalovaný v nedostatočnej miere reagoval na podstatné námietky uvádzané žalobcom už v samotnom odvolaní.

7. Žalovaný dupliku k replike žalobcu a vyjadrenie k vyjadreniu ďalšieho účastníka v súdom stanovenej lehote nepodal.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 15. februára 2022 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len „“), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. v medziach žalobných bodov ( a ) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa , a vec vrátiť žalovanému podľa ust. veta prvá na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

9. Podľa (ďalej len „“) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“),

Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

Podľa odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa veta prvá ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

Podľa štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.

Podľa orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či a) sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, b) sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa , c) sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník, d) sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky, e) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, f) sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave,

g) sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác, h) sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia, i) sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.

Podľa orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci a) Slovenskej stavebnej inšpekcie (), b) stavebného úradu, c) iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb v medziach týchto predpisov, d) krajského stavebného úradu.

Podľa ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia.

Podľa ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu.

Podľa orgán štátneho stavebného dohľadu, ak zistí nepovolenú stavbu, oznámi to stavebnému úradu; ak ide o rozostavanú stavbu, bezodkladne vyzve stavebníka, aby zastavil práce na stavbe.

Podľa , stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Obec, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, 11) oznámi krajskému stavebnému úradu jeho zriadenie, ako aj zoznam obcí, pre ktoré spoločný obecný úrad plní úlohy na úseku územného konania a stavebného poriadku; ministerstvo zverejňuje zoznam prostredníctvom siete internetu. 11) o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Podľa ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ust. druhej vety o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o obecnom zriadení predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon. 5) 5) o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 13 ods. 4 písm. c) zákona o obecnom zriadení starosta zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.

Podľa § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

10. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu uvedené v bodoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu ďalej vyplýva skutočnosť vydania stavebného povolenia - rozhodnutia Mesta Kysucké Nové Mesto číslo Výst. 1181/13/2017-Kn pre stavebníka V.. S. Y., T., Y., ktorým bola stavebníkovi (žalobcovi) povolená stavba „Garáž - novostavba“ na pozemku registra „C“ parc. č. 4156/66 (zastavaná plocha a nádvorie) v katastrálnom území Y. T. I., a to v spojenom územnom a stavebnom konaní. V predmetnom stavebnom povolení boli (okrem iného) určené odstupové vzdialenosti od pozemku KN C 4145/5 - 3,4 m, od pozemku KN C 4156/67 - 0,1 m, od rodinného domu č. XXXX na pozemku KN C 4156/141 - 2,6 až 3,0 m. Stavba mala byť podľa stavebného povolenia umiestnená na pozemku register „C“ parc. č. 4156/66 v kat. úz. Y. T. I., tak ako je to zakreslené v situačnom výkrese v mierke 1 : 250, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní a dodatku k projektovej dokumentácii vypracovanej V.. C. R. tvoriacej prílohu rozhodnutia, viď str. 12. O odvolaní V.. Z. D., X.. a V.. Y. D. proti vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/020467/ KRA zo dňa 11.06.2019 tak, že odvolanie odvolateľov zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.07.2019. Podaním zo dňa 25.06.2019 žalobca oznámil Mestu Kysucké Nové Mesto začatie stavby dňom 25.06.2019. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva vydanie poverenia na výkon štátneho stavebného dohľadu V.. I. I., primátorom Mesta Kysucké Nové Mesto pod číslom: MsÚ-13564/2020/03-Kn/1 z 13.08.2020 a číslom: 13564/2020/03- KN/2 zo dňa 17.08.2020 pre zamestnancov Mesta Kysucké Nové Mesto D. a V. D. Z.. Označení zamestnanci boli primátorom mesta poverení na vykonanie štátneho stavebného dohľadu na stavbe „Garáž - novostavba“ na pozemku registra „C“ parc. č. 4156/66 v katastrálnom území Y. T. I.. Orgán štátneho stavebného dohľadu poverený primátorom mesta (v jeho mene zamestnanec D. Y.) na základe poverenia primátora Mesta Kysucké Nové Mesto oznámil listom č. MsÚ-13564/2020/03-Kn/3 zo dňa 18.08.2020 vykonanie štátneho stavebného dohľadu za účelom zistenia skutkového stavu na stavbe uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia - garáž na pozemku parc. č. KN C 4156/66 v kat. úz. Y. T. I.. Štátny stavebný dohľad bol stanovený na deň 04.09.2020. Zo Záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 04.09.2020 vyplýva zápis, že stavebník začal uskutočňovať stavbu garáže na pozemku parc. č. KN C 4156/66 v kat. úz. Y. T. I.. Na stavbe boli zrealizované základové pásy a železobetónová doska, bolo vymurované obvodové murivo z debniacich tvárnic zaliatych betónovou zálievkou zo SV a SZ strany. Pri štátnom stavebnom dohľade bolo taktiež zistené, že stavba je osadená vo vzdialenosti 2 m od priečelia jestvujúcej budovy rodinného domu č. s. XXXX, čo je v rozpore s vydaným stavebným povolením, v ktorom bolo uvedené, že priečelie stavby garáže a rodinného domu č. s. XXXX bude lícovať. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je aj rozhodnutie primátora Mesta Kysucké Nové Mesto pod sp. č.: MsÚ-13736/2020/01 zo dňa 22.09.2020, ktorým zamietol námietku účastníka konania V..

S. Y. podanú proti zamestnancom V.. D. a D., ktorú účastník konania vzniesol pri vykonanom štátnom stavebnom dohľade uskutočnenom dňa 04.09.2020. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je aj záznam z obhliadky miesta stavby, ktorú poverený pracovník orgánu štátneho stavebného dohľadu D. vykonal dňa 14.10.2020, v ktorom sa konštatuje, že stavba je v štádiu rozostavanosti:

- zabetónované základové pásy a železobetónová doska

- vymurované obvodové múry z debniacich tvárnic s následnou betónovou zálievkou zo strany SV a SZ

- stavba je osadená vo vzdialenosti 2 m od priečelia jestvujúceho rodinného domu č. XXXX. V uvedenom zázname je rovnako konštatované, že vo vydanom stavebnom povolení na predmetnú stavbu bolo určené, že stavba garáže má byť osadená vo vzdialenosti 3,4 m od pozemku KN C 4145/5 a súčasne má byť zalícovaná s priečelím rodinného domu č. XXXX. V zmysle overenej a schválenej projektovej dokumentácie, ktorá bola overená a schválená stavebným úradom v stavebnom konaní, priečelie stavby garáže má byť zalícované s priečelím rodinného domu č. XXXX vo vlastníctve stavebníka. Stavba je osadená vo vzdialenosti 2 m od priečelia jestvujúceho rodinného domu č. XXXX, čo je v rozpore s vydaným stavebným povolením z 14.02.2019 a v rozpore s overenou a schválenou projektovou dokumentáciou. Povolenie na zmenu stavby v zmysle ust. nebolo príslušným stavebným úradom vydané. Orgán štátneho a stavebného dohľadu vyzval dňa 04.09.2020 na mieste (do zápisnice zo štátneho stavebného dohľadu) stavebníka V.. S. Y. v súlade s ust. , aby bezodkladne zastavil práce na stavbe garáže. Záverom záznamu je uvedené, že na základe vykonanej ohliadky z 14.10.2020, ktorá bola vykonaná z miestnej komunikácie, bolo zistené, že oproti stavu z 04.09.2020, kedy bol vykonaný na predmetnej stavbe štátny stavebný dozor a stavebník bol vyzvaný na bezodkladné zastavenie stavebných prác, stavebník pokračoval v murovaní obvodového muriva z debniacich tvárnic s následnou betónovou zálievkou zo strany SV a SZ. Nakoľko stavebník nedbal na výzvu štátneho stavebného dohľadu, stavebný úrad vydá rozhodnutie o bezodkladnom zastavení stavebných prác na stavbe.

11. Jednotlivé žalobné námietky správny súd vyhodnotil nasledovne.

12. Žalobca namieta nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vrátane vykonaného štátneho stavebného dohľadu poukazujúc na skutočnosť, že tieto nadväzujú na okolnosť nastúpenia odkladného účinku správnej žaloby, o ktorej koná Krajský súd v Žiline, ako správny súd vo veci vedenej pod sp. zn. v právnej veci žalobcu A/ V.. Z. G., B/ Y. D., proti žalovanému - Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA z 11.06.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa - stavebné povolenie stavby žalobcu - „Garáže“. Žalobca poukazuje na ust. a skutočnosť, že nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy.

13. Správny súd lustráciou v elektronickom súdnom registri zistil, že vo veci vedenej Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. správny súd uznesením sp. zn. zo dňa 04.08.2020 priznal odkladný účinok správnej žalobe, ktorú podali žalobcovia A/ V.. Z. D. a B/ V.. Y. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA zo dňa 11.06.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Mesta Kysucké Nové Mesto č. j. Výst. 1181/13/2017-Ku zo dňa 14.02.2019 (stavebné povolenie). Uznesenie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2020. Meritórne rozhodnutie v súdenej veci vedenej Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. zo dňa 19.01.2022 ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nenadobudlo právoplatnosť, t. j. odkladný účinok priznaný správnej žalobe uznesením zo dňa 04.08.2020 naďalej trvá ( ).

14. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (t. j. 29.04.2021), ako aj realizácie štátneho stavebného dohľadu dňa 04.09.2020, resp. vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, bol už priznaný odkladný účinok správnej žalobe o súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA zo dňa 11.06.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Kysucké Nové Mesto č. j. Výst. 1181/13/2017-Ku zo dňa 14.02.2019 (ďalej len „stavebné povolenie“). Niet sporu ani o tom, že žalobca realizoval práce na stavbe garáže tak už pred nastúpením uvedeného odkladného účinku, ako aj po nastúpení odkladného účinku. O vykonávaní prác pred nastúpením odkladného účinku svedčí samotné oznámenie žalobcu zo

dňa 25.06.2019, ktorým dal stavebník stavebnému úradu na vedomie začatie stavby dňom 25.06.2019. O vykonávaní prác po nastúpení odkladného účinku svedčí záznam správneho orgánu z 14.10.2020, v ktorom orgán štátneho stavebného dohľadu porovnával stav stavebných prác dňa 14.10.2020 so stavom stavebných prác pri vykonanom štátnom stavebnom dohľade dňa 04.09.2020, z ktorého porovnania bolo správnemu orgánu zrejmé, že za dané obdobie stavebník pokračoval v murovaní obvodového muriva z debniacich tvárnic, atď., o čom svedčí fotodokumentácia, ktorá je súčasťou záznamu z vykonanej obhliadky dňa 14.10.2020. Medzi účastníkmi niet sporu o tom, že žalobca - stavebník osadil stavbu garáže v inej vzdialenosti od pozemku KN C 4145/5 a priečelia rodinného domu na parcele č. 4156/66 (č. súp. XXXX - poznámka súdu) ako predpokladalo stavebné povolenie, ktorého súčasťou je schválená projektová dokumentácia V.. C. R..

15. Po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu a výsledkom lustrácie v elektronickom súdnom registri zo dňa 03.02.2022 dospel správny súd k záveru, že stavebný úrad pochybil (pričom žalovaný tento nedostatok neodstránil), keď pri svojom postupe v rámci výkonu oprávnení štátneho stavebného dohľadu neprihliadol na významnú skutkovú okolnosť, akou bolo priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci vedenej Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. o súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vydaní stavebného povolenia pre žalobcu. Pod pozastavením účinkov rozhodnutia alebo opatrenia v intenciách citovaného ust. je nutné rozumieť stav, keď rozhodnutie alebo opatrenie navonok existuje, ale nevyvoláva s ním spojené právne účinky. Odkladný účinok teda nemá vplyv na platnosť a právoplatnosť rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré sa v jeho dôsledku nezrušuje a ním skončená administratívna vec sa naďalej považuje za rozhodnutú či ukončenú v zmysle nastúpenia prekážky res iudicata. Na základe priznaného odkladného účinku dochádza k pozastaveniu účinku napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Uvedené znamená, že na ich základe nemožno voči adresátovi viesť výkon rozhodnutia (napr. daňovú exekúciu) a súčasne ani osoba oprávnená z tohto rozhodnutia alebo opatrenia nemôže na jeho podklade realizovať svoje právo (napr. stavebník nemôže začať stavať). Pokiaľ zákon znemožňuje, aby rozhodnutie alebo opatrenie s nastúpeným odkladným účinkom bolo podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy, je pod uvedeným potrebné rozumieť situáciu, keď právoplatné rozhodnutie alebo vydané opatrenie je procesným predpokladom pre začatie iného nasledujúceho administratívneho konania alebo následnej etapy v tom istom administratívnom konaní.

16. Ďalej považuje správny súd v súvislosti s vysporiadaním sa so vznesenou žalobnou námietkou za potrebné predostrieť, že z právnej úpravy štátneho stavebného dohľadu ( - 104 ) plynie, že základným nástrojom, ktorým disponuje orgán štátneho stavebného dohľadu, je výzva na odstránenie zistenej závady. Cieľom je operatívne pôsobiť na odstránenie zistených nedostatkov pri realizácii, užívaní alebo odstraňovaní stavieb. Na činnosť orgánov štátneho stavebného dohľadu bezprostredne nadväzuje činnosť stavebného úradu. Orgán štátneho stavebného dohľadu, ak na stavbe zistí závadu, vyzve stavebníka, prípadne zhotoviteľa stavby, na jeho odstránenie alebo upozorní príslušný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia. Závada môže mať vecný, ale aj právny charakter. Spôsob, akým môže orgán štátneho stavebného dohľadu vyzvať na urobenie nápravy, je podľa povahy veci rôzny. Môže to urobiť zapísaním do stavebného denníka alebo do jednoduchého záznamu o stavbe, samostatným písomným oznámením alebo do protokolu.

17. V čase vydania výzvy zo dňa 04.09.2020 a následného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa citovaného ust. , ktorým bolo stavebníkovi zakázané pokračovať vo výkone stavebných prác na garáži, bolo uvedené stavebné povolenie bez právnych účinkov. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe o súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené stavebné povolenie zo dňa 14.02.2019, síce nemalo vplyv na platnosť a právoplatnosť stavebného povolenia, navonok teda stavebné povolenie existovalo, nevyvolávalo však žiadne právne účinky, t. j. pre stavebníka z rozhodnutia neplynuli žiadne práva (právo realizovať stavbu), teda ani žiadne povinnosti (napr. dodržať odstupové vzdialenosti). Orgán štátneho stavebného dohľadu podľa mienky správneho súdu pochybil, ak stavebníka vyzval na zastavenie prác konštatujúc, že sú práce vykonávané v rozpore so stavebným povolením (t. j. že je stavba umiestnená v iných odstupových vzdialenostiach, než predpokladalo stavebné povolenie). Za skutkovej situácie, kedy stavebné povolenie nevyvolávalo (v dôsledku priznaného odkladného účinku) žiadne právne účinky, mal orgán štátneho stavebného dohľadu vyzvať stavebníka na zastavenie prác, nakoľko pri výkone štátneho stavebného

dohľadu dňa 04.09.2020 nedisponoval účinným administratívnoprávnym titulom, ktorý by ho oprávňoval realizovať akékoľvek stavebné práce v mieste ohliadky. Pokiaľ stavbu realizoval (či už v súlade, resp. v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou), činil tak bez účinného právneho titulu.

18. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení stavebných prác pre rozpor so stavebným povolením, vychádzalo z neúčinného podkladu (nemožno uvažovať o rozpore so stavebným povolením tam, kde stavebné povolenie nevyvolávalo žiadne právne účinky, t. j. stavebníka nezaväzovalo). Žalovaný rozhodnutím porušil citované ust. , pričom možno konštatovať, že toto porušenie procesného predpisu bolo podstatné, t. j, takej intenzity, že malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uvedené pochybenie bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa .

19. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného obsahuje nedôvodný poukaz na ust. , túto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Naopak, poukaz na ust. bol správny, keďže žalobca vykonával práce bez účinného právneho titulu, nesprávny bol však skutkový záver správneho orgánu, že dôvodom pre zastavenie prác bola skutočnosť, že žalobca vykonáva práce v rozpore so stavebným povolením, ako už bolo uvedené v bode 17. tohto rozsudku.

20. Žalobca namieta, že rozhodnutie správneho orgánu o zastavení stavebných prác a vykonaný štátny stavebný dohľad sú nadväzujúce rozhodnutia po nastúpení odkladného účinku. Keďže súdne konanie nie je právoplatne ukončené, bol stavebný úrad povinný konanie prerušiť podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku do právoplatného skončenia konania vedeného správnym súdom pod sp. zn. . Správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Za skutkovej situácie, kedy bol správnej žalobe v konaní sp. zn. priznaný odkladný účinok, došlo k „zmrazeniu“ stavebného povolenia (z jeho obsahu neplynuli pre žalobcu žiadne práva ani povinnosti). Žalobca pokračoval vo vykonávaní stavebných prác aj napriek priznaniu odkladného účinku, vykonával teda stavebné práce bez právneho titulu (do priznania odkladného účinku tak činil v rozpore so stavebným povolením

- stavbu umiestnil inak, než predpokladala schválená projektová dokumentácia). Za takejto skutkovej situácie by naopak prerušenie konania bolo v rozpore so zákonodarcom sledovaným účelom štátneho stavebného dohľadu, v danom prípade zabrániť stavebníkovi realizujúcemu stavbu bez stavebného povolenia, resp. v rozpore so stavebným povolením pokračovať v stavebných prácach, na ktoré nemá zákonom aprobované administratívnoprávne oprávnenie vzhľadom na zmrazenie účinkov stavebného povolenia priznaným odkladným účinkom. Bol daný dôvod pre zastavenie prác pre absenciu účinného administratívnoprávneho oprávnenia vykonávať stavbu. Žiadna predbežná otázka, významná pre rozhodnutie o zastavení prác, bez zodpovedania ktorej by nemohol správny orgán rozhodnúť, sa v konaní sp. zn. neriešila. Pre zastavenie prác postačovala skutočnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe a „zmrazenie“ účinkov stavebného povolenia.

21. Žalobca ďalej v žalobe namieta, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými námietkami vznesenými v odvolaní (tak ako sú v podrobnostiach identifikované v bode 3. tohto rozsudku). Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako dôvodnú. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia, predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR).

22. V prejednávanej veci žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa vecne nevysporiadal s bližšie v bode 3 tohto rozsudku identifikovanými odvolacími námietkami žalobcu. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že odvolacie námietky žalobcu boli relevantné (t. j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t. j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Buchan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR, je povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného a inak relevantnej a konkrétnej námietky musí však byť predmetom úvah samotného orgánu verejnej správy. Správnemu súdu totiž neprináleží nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy a vyhodnocovať opodstatnenosť vznesených odvolacích námietok.

23. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. Správneho poriadku, ktorý je potrebné v zmysle citovaného ust. v konaní subsidiárne aplikovať.

24. Žalobca ďalej namieta nedodržanie lehôt na rozhodnutie o odvolaní. Správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako irelevantnú. V danej veci je podstatným, že pokiaľ by aj právna úprava určovala dĺžku lehoty, v ktorej je odvolací orgán povinný o odvolaní rozhodnúť (§ 49 v spojení s § 60a Správneho poriadku), prípadnú nečinnosť orgánu verejnej správy by prináležalo žalobcovi namietať za použitia iného inštitútu procesnej ochrany, t. j. nie všeobecnej správnej žaloby ale žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy Správny súd považuje za potrebné podotknúť, že striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v ust. jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany ( ). Žalobca je vždy povinný zvoliť žalobný typ vymedzený v a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu sa zisťuje skutkový a právny stav, atď.. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne zložité viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy. Pokiaľ sa žalobca cítil byť ukrátený na svojich právach skutočnosťou, že odvolací orgán nerozhodol o jeho odvolaní v zákonom stanovenej lehote, mohol žalobca túto skutočnosť namietať, a to v čase do vydania preskúmavaného rozhodnutia prostredníctvom žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy ( ).

25. Žalobca ďalej namieta, že si prvostupňový správny orgán ani žalovaný v rozpore s ust. § 3 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku voči žalobcovi, ako účastníkovi konania, neplnili svoje zákonné poučovacie povinnosti, napr. nepoučenie o možnosti zvoliť si v správnom konaní na zastupovanie advokáta (§ 17 Správneho poriadku), nepoučenie o možnosti nahliadať do spisu (§ 23 Správneho poriadku) alebo tých ustanovení Správneho poriadku pojednávajúcich o možnostiach ovplyvniť obsah a priebeh konania uskutočňovaním návrhov, vyjadrení či produkovania iných dôkazov, ktoré by mohli podstatným spôsobom ovplyvniť priebeh a výsledok konania na strane žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal vo všeobecnej rovine porušenie jeho práva na riadne poučenie absenciou poučenia o ustanoveniach Správneho poriadku pojednávajúcich o možnostiach ovplyvniť obsah a priebeh konania uskutočňovaním návrhov, vyjadrení či produkovania iných dôkazov, ktoré by podstatným obsahom mohli ovplyvniť priebeh a výsledok konania na strane žalobcu, správny súd uvádza, že daná námietka má všeobecný charakter bez väzby na konkrétne ustanovenie Správneho poriadku. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že za osobitnú náležitosť žaloby považuje konkrétne tvrdenia žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je uvedenie tzv. žalobných bodov ( ), t. j. žalobca musí uviesť, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnutý výrok preskúmavaného rozhodnutia za nezákonný. Pokiaľ žalobca vo

všeobecnej rovine namietal, že postupom správneho orgánu mu bolo znemožnené ovplyvniť priebeh konania uskutočňovaním návrhov, vyjadrení, atď., mal uviesť, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení. Je potrebné poznamenať, že súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, ktoré majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je v zmysle citovaného ust. správny súd viazaný. Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody, ani sám nevyhľadáva ďalšie možné nedostatky napadnutého rozhodnutia. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve tzv. koncentračná zásada.

26. Pokiaľ ďalej žalobca namietal absenciu poučenia o možnosti zvoliť si advokáta, správny súd podotýka, že z citovaného ust. § 17 Správneho poriadku nevyplýva poučovacia povinnosť správneho orgánu o možnosti zvoliť si advokáta. Pri absencii poučovacej povinnosti správneho orgánu v § 17 Správneho poriadku nie je možné vyvodiť existenciu poučovacej povinnosti správneho orgánu len na základe ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca ďalej namieta absenciu poučenia v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku o možnosti nahliadať do spisu. Správny súd z obsahu administratívneho spisu nemal preukázané, že by správny orgán poučil žalobcu v zmysle Správneho poriadku, dospel však k záveru, že uvedená vada nemohla mať (sama o sebe) vplyv na zákonnosť rozhodnutia a byť (sama o sebe) dôvodom pre jeho zrušenie podľa , nakoľko z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že hoci uvedené poučenie žalobcovi poskytnuté nebolo, žalobcovi bolo doručené stavebné povolenie, oznámenie štátneho stavebného dohľadu a bol účastný vykonaného štátneho stavebného dohľadu dňa 04.09.2020, na ktorom sa aj ústne vyjadril k prejednávanej veci (ktorá skutočnosť je zrejmá zo Záznamu zo dňa 04.09.2020). Z uvedených podkladov musel mať žalobca vedomosť o všetkých relevantných skutočnostiach, ktoré boli významné pre vydanie rozhodnutia o zákaze stavebných prác a ktorých vedomosť bola tak potrebná pre účinnú procesnú obranu žalobcu v danom administratívnoprávnom konaní.

27. Žalobca ďalej namieta nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí dôvodiac, že správne orgány neuviedli, podľa akého odseku a písmena rozhodli o zastavení stavebných prác. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý žalovaný potvrdil ako vecne správny, plynie, že k zastaveniu stavebných prác došlo podľa .

28. Žalobca ďalej namieta nezákonnosť poverenia na výkon štátneho stavebného dohľadu zo dňa 17.08.2020 pre V.. D. a D.. Žalobca je toho názoru, že primátor nie je oprávnený poverovať zamestnancov mesta na výkon štátneho stavebného dohľadu, ale takéto poverenie má vykonať mesto, ako samotný stavebný úrad, za ktorý len koná primátor, ako jeho výkonný orgán. Nakoľko sú poverenia nezákonné, je žalobca toho názoru, že štátny stavebný dohľad z 04.09.2020, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, bol neplatný. Uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z citovaného ust. vyplýva, že pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Ochrana verejných záujmov, práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktorá vyplýva z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa sa zabezpečuje prostredníctvom štátneho stavebného dohľadu ( ). Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či a) sa stavba a stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, b) sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa , c) sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník, d) sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky, e) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, f) sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave, g) sa udržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavby, alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác, h) sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia, i) sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich ( ). Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci: a) Slovenskej stavebnej inšpekcie (), b) stavebného úradu, c) iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb v medziach týchto predpisov, d) krajského stavebného úradu ( ). Z citovaného

ustanovenia teda vyplýva, že ak je obec stavebným úradom, štátny stavebný dohľad môže vykonávať zamestnanec obecného úradu na základe písomného poverenia. Z citovaného ust. výslovne plynie, že pôsobnosť obce ako stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy, tzn. že obec vystupuje ako orgán verejnej správy a koná podľa a s ním súvisiacich predpisov. Starosta obce je v zmysle citovaného ust. a citovaného ust. zákona o obecnom zriadení predstaviteľom obce, štatutárnym orgánom a najvyšším výkonným orgánom, preto bol oprávnený podpísať poverenie podľa na výkon štátneho stavebného dohľadu pre zamestnancov obce, a to V.. D. a D.. Podľa citovaného ust. druhej vety zákona o obecnom zriadení je totiž obec právnickou osobou, a teda umelým „výtvorom“ práva. Obec je umelou právnou konštrukciou aj podľa ust. , ktorý prehlásil všetky jednotky územnej samosprávy za právnické osoby. Obec ako právnická osoba (umelý subjekt práva) musí konať prostredníctvom „človeka“ v pozícii štatutárneho orgánu. Štatutárnym orgánom obce je starosta obce. Štatutárny orgán je kategória právnej regulácie postavenia a činnosti právnických osôb. Osoba v pozícii štatutárneho orgánu koná menom právnickej osoby a na jej účet, prejavuje vôľu právnickej osoby navonok a právnickú osobu svojim konaním zaväzuje. Nejde o konanie „za“ právnickú osobu, pretože štatutárny orgán nie je zástupcom (substitútom) právnickej osoby. Konanie štatutárneho orgánu je totiž vlastným (priamym, bezprostredným) konaním právnickej osoby. Preto je nesprávne slovné spojenie „obec zastúpená starostom obce“, ale citovanú právnu úpravu lepšie vystihuje slovné spojenie „obec konajúca starostom obce“. Pokiaľ teda pod „hlavičkou obce/mesta“ primátor Mesta Kysucké Nové Mesto podpísal poverenia pre zamestnancov stavebného úradu, bolo zrejmé, že koná menom mesta, ktoré bolo v danej veci stavebným úradom, mal takýto jeho úkon právny základ a preto nie je dôvodná námietka žalobcu, podľa ktorej sú poverenia nezákonné.

29. Žalobca ďalej namieta nesprávny postup stavebného úradu, ktorý vyzval na nápravu žalobcu a nie právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z citovaného ust. totiž plynie, že orgán štátneho stavebného dohľadu, pokiaľ zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že je na úvahe orgánu štátneho stavebného dohľadu, ktorý subjekt vyzve na odstránenie závady. V prejednávanej veci stavebný úrad vyzval na odstránenie závady stavebníka. Stavebníkom je v zmysle ust. subjekt žiadajúci o vydanie stavebného povolenia (alebo územného rozhodnutia alebo o vydanie kolaudačného rozhodnutia alebo iných rozhodnutí vydávaných podľa ustanovení ). V danom prípade má správny súd z obsahu administratívneho, a to z rozhodnutia Mesta Kysucké Nové Mesto č.: Výst. 1181/13/2017-Kn zo dňa 14.02.2019, ktorým bola povolená stavba predmetnej garáže na pozemku parc. KN C 4156/66 kat. úz. Y., preukázané, že stavebný úrad povolil stavbu predmetnej garáže stavebníkovi V.. S. Y., bytom T., XXX XX Y. t. j. žalobcovi. V danom prípade je preto bezpredmetné, kto bol zhotoviteľom stavby (spoločnosť Dukar, s.r.o., U Plovárny 36/6, 405 02 Děčín, ktorej konateľom je samotný žalobca V.. S. Y.), pretože výzva orgánu štátneho stavebného dohľadu na zjednanie nápravy alebo na okamžité zastavenie stavebných prác bola adresovaná stavebníkovi v súlade s citovaným ust. .

30. Na základe uvedených záverov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného s poukazom na citované ust. majúc za to, že správny orgán prvého stupňa sa dopustil podstatného porušenia procesného predpisu ( ), ktorý nedostatok žalovaný neodstránil a ktoré malo za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. V čase relevantnom pre posudzovaný prípad, t. j. v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (napokon aj v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a realizácie štátneho stavebného dohľadu v dňoch 04.09.2020 a 14.10.2020) zo stavebného povolenia neplynuli pre žalobcu žiadne oprávnenia ani povinnosti, t. j. stavebné povolenie bolo bez právnych účinkov, a preto nebolo možné na jeho podklade uložiť žalobcovi povinnosť zastaviť stavebné práce. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného, a to podľa ust. bola už zmienená čiastočná absencia preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorý sa nevysporiadal so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Správny súd náhradu trov konania nepriznal ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti

s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe nebolo jeho povinnosťou ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej bez jeho vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu trov konania priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.