Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/57/2019

Potvrdené rozhodnutím 2Co/175/2019
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej, v spore žalobkyne T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. P. X., W. Č.. XXX/XX, proti žalovaným: 1. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 30, IČO: 31 335 004, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 21, IČO: 36 583 936, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov č.k. 17Csp/57/2019-52 zo dňa 3.4.2019 takto rozhodol: P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobkyne: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX X., proti žalovaným: 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 583 936, Masarykova 21, 040 01 Košice, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Trebišov dňa 04.03.2019 domáhala výroku, ktorým by súd uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť, zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti a to v podiele 1/2 a to stavba so súp. č. XXX nachádzajúca sa na parcele č. 586, rodinný dom parcela registra „C“ č. 586 vo výmere 632 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C" 587 vo výmere 1084 m2, katastrálne územie X., obec X., katastrálny úrad O., LV XX, ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv navrhovateľa až do rozhodnutia vo veci samej a uložil žalobcom povinnosť do 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podať na príslušný súd prvého stupňa žalobu ohľadom určenia, že úverová zmluva je neplatná, neplatná je záložná zmluva a neplatné sú úkony veriteľa smerujúce k dražbe. Podanie návrhu na ochranu spotrebiteľa a vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti a to v podiele 1/2 a to stavba so súp. č. XXX nachádzajúca sa na parcele č. 586, rodinný dom parcela registra .S21 č.586 vo výmere 632 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C" 587 vo výmere 1084 m2 , katastrálne územie X., obec X., katastrálny úrad O., LV XX. Nehnuteľnosť sa nachádza v obci X., súpisné číslo XXX. Dňa 07.11.2008 uzavreli žalobca spolu so žalovaným 1./ zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1533792 4 04 na sumu 550 000,00SK/18 256,66 Eur. Zmluva o splátkovom úvere č. 1533792 4 04 bola dohodnutá na výšku úveru 18 256,66 Eur. Žalobca bol uvedený do omylu, spoliehali na dobromysel'nosť žalovaného 1/, na jeho čestný prístup a podpísal predtlačenú, formulárovú, typovú zmluvu, ktorá mu bola predložená, bez možnosti zmluvu pripomienkovať, pričom mu nebola poskytnutá odporná starostlivosť podľa zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na ust. §37, §39, §43a, §49a, §52, §53 a §54 Občiansky zákonník ide o neplatnú zmluvu a neplatné právne úkony. Navrhovateľ' má za to , že úverová zmluva č.1533792 404 bola uzatvorená na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky. Na osvedčenie tvrdených skutočností navrhujeme, aby súd prvej inštancie vykonal dôkazy - podrobiť úverovú zmluvu č. 1533792 4 04 súdnej kontrole EX OFFO z úradnej moci a úradnej povinnosti. Súčasťou zmluvy bol aj návrh na vklad záložného práva na nehnuteľnosť a to stavba so súp. č. 193 nachádzajúca sa na parcele č . 586, rodinný dom parcela registra „ C“ č. XXX. vo výmere 632 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C" 587 vo výmere 1084 m2, katastrálne územie X., obec X., katastrálny úrad O., LV XX. Nehnuteľnosť sa nachádza v obci X., súpisné číslo XXX. Žalobcovia úver riadne a včas splácali v dohodnutých splátkach v období od 2008 do septembra 2017 , celkom uhradil za úver 16.380 Eur. Žalobca si dal posúdiť zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 1533792 4 04 na MSSR odbor ochrana spotrebiteľa, ktorý konštatuje že predmetná zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, je v rozpore so zákonom 40/1964 a treba zmluvu hodnotiť ako neplatnú. Žalobcovia dostali do finančných problémov spojených so zdravotnými problémami. V septembri 2015 žiadali o zníženie mesačných splátok, nakoľko H. stratil zamestnanie a bol nútený zaevidovať na tunajší Úrad práce a sociálnych vecí, doposiaľ prácu nenašiel. Avšak úver bol nad'alej splatený z účtu G. T., otca H. T.. Dňa 13.06.2018 bola doručená o oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby na základe nevysporiadených dlhov voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vyplývajúci zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1533792 4 04 zo dňa 07.11.2008 v sume 15.554,65 Eur . Z nepochopiteľných dôvodov žalovaný 1/ oznámil listom zo dňa 16.07.2018, že oznamuje žalobcom dohodu o splátkach, splatením dlhu zo zosplatneného medziúveru č.1533792 4 04 formou mesačných splátok a to tak, že každý mesiac povinná uhrádzať minimálnu splátku vo výške 200,00 EUR, pričom celá dlžná suma musí byť uhradená do 31.01.2019. Celková dlžná suma ku dňu 31.01.2019 predstavuje sumu 16.376,92 EUR. Spoplatnenie úveru nebolo v zmluve o úvere individuálne dojednaná, ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Prvá minimálna splátka bola uhradená dňa 17.08.2018 vo výške 200 EUR, september 2018 úhrada dňa 26.09.2018 vo výške 200 EUR, október 2018 dňa 29.10.2018 a 31.10.2018 vo výške 2x 100 EUR, november 2018 dňa 26.11.2018 vo výške 200 EUR a december 2018 dňa 05.12.2018 vo výške 200 EUR, január 2019 dňa 14.1.2019 vo výške 200 EUR. Celkom 1200 EUR. Celkovú dlžnú sumu žalobca nebol schopný uhradiť do 31.01.2019.

2. Dňa 13.06.2018 z listu o Oznámenie o vykonaní z dobrovoľnej dražby bola dlžná suma preukázaná

- 15.554,65 EUR z toho bola uhradená spolu 1200 Eur. Avšak z listu dohoda o splátkach zo dňa 16.07.2018 bola suma už 16.376,92 Eur. Dňa 22.02.2019 zaslal žalovaný 2/ žalobcom list, kde ich informuje, že príde dňa 20.03.2019 na obhliadku nehnuteľnosti súdny znalec N.. T. P., evidenčné číslo znalca 913731. Dňa 28. februára. 2019 bola poslaná pre žalovaný 2. Môj NESÚHLAS s výkonom záložného práva formou Dobrovoľnej dražby a nesúhlas vypracovanie znaleckého posudku. Žalobcovia majú dôvodné obavy, že túto nehnuteľnosť žalovaný 1/ predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o platnosti určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenie vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a bude aj voči žalobcom a ich synovi, postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých z domu násilne dostať z nehnuteľnosti, tak aby ju boli nútení nedobrovoľne opustiť. V ďalšom žalobkyňa poukázala na rozhodnutia iných súdov Slovenskej republiky.

3. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

4. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

5. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

7. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novo zavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu strán ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia.

8. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín (ustanovenie § 326 ods. 2 . Pomerne krátka lehota na rozhodnutie neotvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. O návrhu rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak ustanovenie§ 326 ods. 1 v rámci zákonných náležitostí návrhu a jednak ustanovenie § 325 ods. 1 CSP, pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, vyjadrenú v ustanovení § 324 ods. 3 CSP, možno za fakultatívnu náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovať opísanie skutočností osvedčujúcich nemožnosť dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ by mal súčasne predložiť aj (spravidla listinné) dôkazné prostriedky, na základe ktorých môže súd dané tvrdenie považovať za osvedčené. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam práve z dôvodu, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.

9. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s priloženými listinnými dôkazmi a zistil, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorej určenia neplatnosti v konaní vo veci samej sa chce žalobkyňa domáhať bola uzatvorená dňa 30.10.2008 medzi žalovaným v 1/ rade ako veriteľom a H. T., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníkom. Na zabezpečenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere žalovaný v 1/ rade dňa 30.10.2008 uzavrel so žalobkyňou zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok podľa § 151a, 151 md OZ, zák. č. 162/1195 Z. z. a mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. OZ., predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva (istiny úveru spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami podľa platného sadzobníka poplatkov a tiež nákladmi a poplatkami súvisiacimi s realizáciou záložného práva a s vymáhaním pohľadávky vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o stavebnom úvere, resp. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, resp. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1533792 7 03 a 1533792 4 04 uzatvorenej medzi veriteľom Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. a dlžníkom H. T.. Záložca T. T., rod. X. prehlásila, že je vlastníkom nehnuteľnosti v celku a má dispozičné právo k nehnuteľnému majetku zapísaného na LV č. XX, kat. úz. X., parc. č. 586, č. súp. XXX, rodinný dom, č. parc. „C“ KN 586, výmere 632 m2, druh, zastavané plochy a nádvoria, č. par. reg. „C“ KN 587 výmere 1084 m2, druh, záhrady a tento nehnuteľný majetok dáva do zálohu a zriaďuje k nemu záložné právo pre záložného veriteľa, ktorý toto právo prijíma. Listom zo dňa 13.06.2018 žalovaný v 1/ rade oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva. Následne výzvou zo dňa 21.02.2019 vyzval žalobkyňu žalovaný v 2/ rade na umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom, ako aj obhliadku predmetu dražby dňa 20.03.2019 o 14.00 hod. Z listu vlastníctva č.. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnom vlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovaných v odseku 1 odôvodnenia.

10. Platná právna úprava v citovanom ustanovení § 325 ods. 1 umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzoval v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či

- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

- navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov,

- uložením požadovanej povinnosti možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha,

- navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav,

- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah,

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že naradením neodkladného opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

12. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy vtedy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).

13. Súd konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t.j. neuviedla a neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce záver o uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, ale aj uloženia povinnosti žalovaného 2/, zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu. Súd zdôrazňuje, že záložné právo v prospech žalovaného 1/ bolo zriadené v zmysle zákona, na základe uzavretej záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že sa jedná o obydlie žalobkyne, ktorého ochrana nemôže byť vnímaná tak, že každá dražba bytu resp. domu predstavuje porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. Neoprávneným zásahom do obydlia je zásah, u ktorého absentuje opora v príslušných právnych predpisoch, nie je ním sledovaný legitímny cieľ a zároveň nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva, teda ju možno považovať za primerané a legitímne opatrenie.

14. Súd pripomína, že vzhľadom na možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej dražby jej neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zák. č 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnenie zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), kde v rámci konania o neplatnosť dražby možno ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť záložnej zmluvy a súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré žalobkyňa v tomto konaní bližšie nešpecifikovala. Výkonom záložného práva a na jeho základe procesom realizácie dražby je vlastnícke právo žalobkyne ohrozené, nie je však bezprostredne ohrozené, lebo až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom je žalobkyňa stále vlastníkom nehnuteľností, čím tiež nie je daný dôvod naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.

15. Žalobkyňa sa neodkladným opatrením tiež domáhala, aby súd zaviazal „žalobcov“ podať na príslušný súd žalobu ohľadom určenie, že úverová zmluva je neplatná, neplatná je záložná zmluva a neplatné sú úkony veriteľa smerujúce k dražbe. Súdu nie je známe čo mala žalobkyňa na mysli, keď uviedla, že „žalobcovia sa zaväzujú“, keď v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vystupuje na strane žalobcov iba samotná žalobkyňa. Súd sa môže iba domnievať, že ide o osobu, ktorá uzatvárala so žalovaným v 1/ rade predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, teda o osobu Attila Makkai. Rovnako súd udáva, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o neplatnosť úverovej zmluvy, nakoľko žalobkyňa nie je stranou zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a súd takúto povinnosť podať žalobu vo veci na príslušný súd nemôže uložiť osobe, ktorej totožnosť súdu nie je známa. Súd preto aj z týchto dôvodov návrh žalobkyne zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. V súvislosti so správnou interpretáciou § 262 ods. 1 a 2 CSP. súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce 1. rozhodnutie v rámci rozhodnutia končiaceho konanie len o nároku na náhradu trov konania a 2. až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady trov má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, taký zmysel stráca, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to nedisponuje výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady).

19. Žalobkyňa v spore úspech nemal a žalovaným preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, a preto súd rozhodol, že žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 .

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie.