Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/175/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej, v spore žalobkyne T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. P. X., W. Č.. XXX/XX, proti žalovaným: 1. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 30, IČO: 31 335 004, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 21, IČO: 36 583 936, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov č.k. -52 zo dňa 3.4.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti v podiele 1, stavba súpisné číslo 193, nachádzajúca sa na parcele č. 586, parcela registra C č. 586, parcela registra C č. 587, katastrálne územie X., C. X., Katastrálny úrad O., nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XX, ktorá povinnosť pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobkyne až do rozhodnutia vo veci samej a zároveň navrhla, aby žalobcovi uložil povinnosť do 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podať na príslušný súd žalobu ohľadne určenia, že úverová zmluva je neplatná, neplatná je záložná zmluva a úkony veriteľa smerujúce k dražbe. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 7.11.2008 uzavrela so žalovaným v 1.rade zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere na sumu 550.000,-Sk (18.256,66 €). Žalobkyňa bola podľa nej uvedená do omylu, pretože sa spoliehala na dobromyseľnosť žalovaného v 1.rade a jeho čestný prístup, a preto podpísala predtlačenú formulárovú typovú zmluvu, ktorá jej bola predložená bez možnosti pripomienkovať ju a nebola jej ani poskytnutá odborná starostlivosť na posúdenie zmluvy podľa o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu zmluva je v zmysle neplatná, neplatné sú aj právne úkony. Zmluva bola jej predložená na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky. Navrhla podrobiť úverovú zmluvu súdnej kontrole z úradnej moci a keďže súčasťou zmluvy bol aj návrh na vklad záložného práva na nehnuteľnosť, aj táto záložná zmluva je postihnutá neplatnosťou. Poukázala na to, že úver sa riadne splácal, avšak následne sa dostala do finančných ťažkostí, H. T. stratil zamestnanie, avšak úver bol naďalej splácaný z účtu jeho otca Róberta T.. Následne dňa 13.6.2018 bolo doručené oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby na základe nevysporiadaných dlhov voči Prvej stavebnej sporiteľni a.s. vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere. Z nepochopiteľných dôvodov žalovaný v 1.rade oznámil žalobcom dohodu o splátkach splatením dlhu zosplatneného medziúveru s tým, že každý mesiac sa má uhrádzať minimálna splátka vo výške 200

€, pričom celá dlžná suma musí byť uhradená do 30.1.2019. Celková dlžná suma k tomuto dátumu predstavuje 16.376,92 €. Spoplatnenie úveru nebolo v zmluve dojednané individuálne, a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Celkovú dlžnú sumu však žalobkyňa nebola schopná uhradiť do 31.1.2019. Z oznámenia o vykonaní dobrovoľnej dražby žalovaným v 1.rade žalobkyni bola preukázaná suma 15.554,65 €, z toho bolo uhradených 1.200 €, avšak z listu dohoda o splátkach zo 16.7.2018 bola už suma 16.376,92 €. Dňa 22.2.2019 zaslal žalovaný v 2.rade žalobcom list, kde ich informuje, že sa dostaví na ohliadku súdny znalec a ešte dňa 28.2.2019 žalobkyňa zaslala tomuto žalovanému nesúhlas s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby a nesúhlas s vypracovaním znaleckého posudku. Žalobkyňa má obavy, že nehnuteľnosť žalovaný v 1. rade predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o určení neplatnosti záložnej zmluvy a určení vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a bude voči žalobcom a ich synovi postupovať nezákonne, lebo sa môže snažiť všetkých z domu násilne dostať z nehnuteľnosti tak, aby ju boli nútení nedobrovoľne opustiť.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , , veta prvá, a a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

4. Oboznámil sa s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj priloženými listinnými dôkazmi a zistil, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorej určenia neplatnosti sa v konaní vo veci samej chce žalobkyňa domáhať bola uzatvorená 30.10.2008 medzi žalovaným v 1. rade ako veliteľom a H. T., narodeným X.XX.XXXX ako dlžníkom. Na zabezpečenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere žalovaný v 1. rade dňa 30.10.2008 uzavrel so žalobkyňou zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok podľa , 151md a mandátnu zmluvu podľa a nasl. , predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie platenia pohľadávky a jej príslušenstva, t.j. istiny úveru s príslušenstvom a tiež nákladmi a poplatkami súvisiacimi s realizáciou záložného práva a vymáhaním pohľadávky vzniknutej z predmetného úveru, resp. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1533792703 a 1533792404. Záložkyňa T. T. prehlásila, že je vlastníkom nehnuteľnosti v celku a má dispozičné právo k nehnuteľnému majetku, ktorý bol predmetom zálohu. Súhlasila, že túto nehnuteľnosť dáva do zálohu a zriaďuje k nemu záložné práva pre záložného veriteľa, ktorý toto právo prijal. Listom zo dňa 30.6.2018 žalovaný v 1. rade oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva. Následne výzvou zo dňa 21.2.2019 vyzval žalobkyňu žalovaný v 2. rade na umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom, keďže z listu vlastníctva č. XX kat. úz. X. vyplýva, že je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len z dvoch dôvodov, a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd sa pritom obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť sa zdržať sa disponovania s vecami alebo subjektívnymi právami uloží vždy vtedy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje.

6. Súd následne konštatoval, že žalobkyňa neosvedčila podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t.j. neuviedla a neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce záver o uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, ale aj uloženia povinnosti žalovaného v 2. rade zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu. Súd zdôraznil, že záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade bolo zákonne zriadené na základe uzavretej záložnej zmluvy, a to bez ohľadu na to, že sa jedná o obydlie žalobkyne, ktorého ochrana nemôže byť vnímaná tak, že každá dražba bytu alebo domu predstavuje porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. Dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva, teda ju možno považovať za primerané a legitímne opatrenie. Zároveň súd pripomenul, že vzhľadom na možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej dražby jej neplatnosti v zmysle o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, kde v rámci konania o neplatnosť dražby možno

ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť záložnej zmluvy a súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré žalobkyňa v tomto konaní bližšie nešpecifikovala. Výkonom záložného práva a na jeho základe procesom realizácie dražby je vlastnícke právo žalobkyne ohrozené, nie je však bezprostredne ohrozené, pretože až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom je žalobkyňa stále vlastníkom nehnuteľnosti, čím nie je daný dôvod naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Napokon poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd zaviazal žalobcov podať na príslušný súd žalobu ohľadne určenia, že úverová zmluva je neplatná, že záložná je neplatná a neplatné sú úkony veriteľa smerujúcej k dražbe, ale súdu nie je známe, čo mala na mysli, keďže v žalobe je uvedená iba samotná žalobkyňa. Súd sa iba domnieval, že ide o osobu, ktorá uzatvárala so žalovaným v 1.rade predmetnú zmluvu o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere, teda o osobu H. T.. Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o neplatnosť úverovej zmluvy, pretože nie je stranou zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a súd takúto povinnosť podať žalobu vo veci na príslušný súd osobe, ktorej totožnosť súdu nie je známa nemôže uložiť. Preto súd z týchto dôvodov žalobu žalobkyne zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa , , a poukázal na to, že žalobkyňa nemala v spore úspech, ale žalovaným preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že im náhrada trov konania nepatrí.

8. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a uviedla, že v zmysle zákona výkon záložného práva môže nastať až potom ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Žiadna dobrovoľná dražba nie je a nemôže byť právoplatným výkonom záložného práva bez súhlasu vlastníka, jeho prejavenej vôle sa nemôže vydražiť jeho majetok za pohľadávku, ktorá nebola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Žiadala, aby s okamžitou platnosťou žalovaní upustili od protizákonného konania, pretože boli podľa nej zneužité osobné údaje, lebo nedala ich k dispozícii na používanie ani spracovanie a ani banke nedala súhlas na takéto konanie. Žiadala, aby bolo rešpektované bankové tajomstvo v zmysle Zákona o bankách. Ďalej uviedla, že bola oznámená ohliadka domu, avšak podľa Ústavného súdu SR č. 21 obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Napriek tomu, že využila svoje právo a nepustila do domu znalca, znalec vypracoval znalecký posudok a bol jej doručený poštovou formou. Vypracovaný znalecký posudok neobsahuje pravdivé údaje a je vymyslený. Žiadala, aby odvolací súd sa stotožnil s jej právom v plnom rozsahu a zrušil jej dražbu na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XX kat.úz. X..

9. Vzhľadom k tomu, že došlo k zamietnutiu návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, odvolací súd v súlade s ust. zaslal uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj odvolanie žalobkyne na vyjadrenie obom žalovaným.

10. Žalovaný v 1.rade k odvolaniu žalobkyne uviedol, že dobrovoľná dražba nemôže byť v rozpore so zákonom, nakoľko podmienky na jej vykonanie sú priamo uvedené a upravené v zákone o dobrovoľných dražbách, ktorý zákon presne definuje aj spôsob jej vykonania. Žalobca ďalej uviedol, že podľa neho odvolanie nespĺňa podmienky v zmysle , pretože ide o skopírovanie nejakého iného podania, ktoré vôbec nesúvisí s predmetnou vecou. Žalobkyňa v podaní opisuje dobrovoľnú dražbu, ktorá zjavne už úspešne prebehla a vykonal ju správca bytového domu, pričom v danej veci nebola doposiaľ dobrovoľná dražba úspešná. Konalo sa jedno kolo, ktoré bolo neúspešné dňa 28.5.2019, ide o rodinný dom a nie byt, takže rovnako v predmetnej veci nevystupuje žiaden správca, ale navrhovateľom dražby je žalovaný v 1.rade. Pokiaľ žalobkyňa žiada, aby krajský súd zrušil dražbu na nehnuteľnosť, pričom podala odvolanie voči uzneseniu, ktorým okresný súd zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, tak toto podanie potom nie je odvolaním voči rozhodnutiu. Žalobkyňa totiž nežiada ani zrušenie predmetného uznesenia ani jeho zmenu. Vzhľadom k uvedenému žalovaný v 1.rade navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

11. Aj žalovaný v 2.rade sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomne s tým, že aj podľa jeho názoru odvolanie žalobkyne nespĺňa náležitosti podľa , a preto navrhuje odvolanie odmietnuť. Pre prípad však, že by odvolací súd posúdil odvolanie ako spĺňajúce zákonné náležitosti, je toho názoru, že podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia a petit návrhu je nezrozumiteľný. Žalobkyňa nepreukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia ani ako skutočnosti preukazujúce jej tvrdenia. Napriek rozsiahlej citácii rozhodnutí súdov a zákonov, v čom vidí porušenie povinnosti na strane

žalovaného v 1. a 2.rade neuviedla, akého protiprávneho konania sa mali dopustiť. Žalovaný v 2.rade preto súhlasí so závermi súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd ako vecne správne toto uznesenie potvrdil a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. vec bez nariadenia pojednávania a po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

13. Napriek názoru žalovaných, že odvolanie nemá náležitosti riadneho odvolania a je potrebné ho odmietnuť, z obsahu odvolania žalobkyne, ktorá nie je zastúpená advokátom vyplýva, že nesúhlasí so zamietnutím žaloby a trvá na nej, t.j. žiada nariadiť neodkladné opatrenie, preto odvolanie prejedal. Žalobkyňa však v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne námietky voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, citovala zákonné ustanovenia bez uvedenia vzťahu k prejednávanej veci. Z obsahu odvolania vyplynulo, že namietala nesprávne právne posúdenie veci.

14. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyšli najavo alebo že by nejaké rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými dôkazmi preukázanými opomenul alebo že by v hodnotení dôkazov bol prítomný nejaký logický rozpor. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. . Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery ako prijal súd prvej inštancie a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, preto uznesenie odvolací súd napadnuté odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa . S poukazom na odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa zhostil odôvodnenia svojho rozhodnutia v dostatočnom rozsahu, podrobne ozrejmil dôvody svojho rozhodnutia a na tieto odvolací súd poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza:

15. Námietka v súvislosti so znaleckým posudkom a hodnotou nehnuteľnosti bola viackrát všeobecnými súdmi riešená s výsledkom že až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná a že cenu stanovenú znalcom je potrebné považovať za cenu objektívne určenú, určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Argumentácia žalobkyne ústavným princípom ochrany ich obydlia nebola doložená výnimočnými okolnosťami, spočívajúcimi v majetkových a osobných pomeroch. Bez ďalšieho nemožno uprednostňovať právo žalobkyne na ochranu obydlia pred právom veriteľa zákonným spôsobom domôcť a svojho práva na zákonné vymoženie pohľadávky.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, žalobkyňa v odvolaní osobitne proti tomuto výroku námietky neuviedla.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s . Žalobkyňa nebola so svojím odvolaním úspešná, úspešným žalovaným preukázateľne trovy nevznikli, preto odvolací súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).