Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26C-35-2017.pdf
PDF · 118.53 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: FINKELSTEIN, s.r.o., IČO: 46165533, Zámocká 8, Bratislava, zastúpený: JUDr. Michal Špaček, advokát, Kresánkova 8, Bratislava, proti žalovanému: B. I., T.. XX.XX.XXXX, H. D. T. D.Á. XXX, zastúpený: Mgr. Peter Kupka, advokát, Hlavná 23, Trnava, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla továrenskej značky I. - H., obchodný názov: K., VIN: P., J.: H., a to titulom kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2016 uzatvorenej medzi I.. N. Š. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim.
II. Súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu dňa 25.05.2017 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla továrenskej značky I. - H., obchodný názov: K., VIN: P., EČV: H., a to titulom kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2016 uzatvorenej medzi I.. N. Š. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. 2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vyjadreniami ich právnych zástupcov, kúpnou zmluvou z 05.04.2016 a z 11.04.2016, osvedčením o evidencii vozidla, zápisnicou o vydaní (odňatí) veci, históriou držiteľov vozidla, splnomocnením, vkladovým dokladom, oboznámením sa s obsahom spisu OR PZ Galanta sp. zn. B.-XXX/X-D.-K.-XXXX, správou spol. Home Credit, a.s., úverovou zmluvou č. G., preberacím protokolom, evidenčnou kartou vozidla, potvrdením o vklade, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s predmetom sporu, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci: 4. Zo žaloby a vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca je v evidencii motorových vozidiel a v technickom preukaze motorového vozidla (č. osvedčenia C. XXXXXX) vedený ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla zn. I.-H. obchodný názov: K. XXX K., VIN: P., EČV: H. (ďalej len „Motorové vozidlo"). Motorové vozidlo žalobca nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2016 uzatvorenej medzi predávajúcim - I.. N. Š. (I.. N. Š. je spoločníkom a konateľom žalobcu) a žalobcom ako kupujúcim (ďalej len „Zmluva M"). Zmluvné strany sa v čl. V ods. 1 Zmluvy II dohodli, že ich zmluvný vzťah podlieha zákonu č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ"). I.. N. Š. Motorové vozidlo nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2016 od predávajúcej H. G. (ďalej len „Zmluva I"). I.. N. Š. a p. H. G. sa v čl. V ods. 1 Zmluvy I dohodli, že ich zmluvný vzťah podlieha Obchodnému zákonníku. Dňa 07.12.2016 o 15:17 hod v Bratislave bol I.. N. Š. ako konateľ žalobcu policajnou hliadkou vyzvaný podľa ust. § 89 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP"), aby dobrovoľne vydal Motorové vozidlo policajnej hliadke, nakoľko je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla a na Motorové vozidlo je vyhlásenie celoštátne pátranie. I.. N. Š. hliadke dokladmi od Motorového vozidla preukázal, že jeho výlučným vlastníkom je žalobca, a že žalobca je aj držiteľom všetkých dokladov od Motorového vozidla. Službu konajúci policajt npor. H. H. však trval na vydaní Motorového vozidla ako veci dôležitej pre trestné konanie s tým, že v prípade, ak konateľ žalobcu Motorové vozidlo dobrovoľne nevydá, bude žalobcovi odňaté. Žalobca preto po dohode s hliadkou Motorové vozidlo vypratal od svojich osobných vecí a dobrovoľne ho vydal npor. H. H. na Obvodnom oddelení PZ BA - Staré Mesto - Západ, na Lermontovej ulici č. 1 v Bratislave. O tejto skutočnosti spísali zápisnicu a preberací protokol. Žalobca sa pri vydaní Motorového vozidla dozvedel, že trestné konanie, v ktorom sú vyšetrovaním objasňované skutočnosti týkajúce sa Motorového vozidla, a pre ktorého účely bolo Motorové vozidlo zaistené, je vedené na Obvodnom oddelení PZ Sereď pod ČVS: ORP-lOOl/SE-GA-2016, a to na základe trestného oznámenia žalovaného, ktorý o sebe tvrdí, že je vlastníkom Motorového vozidla. Žalobca prejavil záujem o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu, avšak v trestnom konaní má ako vlastník motorového vozidla iba procesné postavenie svedka, a preto mu vyšetrovací spis nebol predložený. Od povereného príslušníka PZ, ktorý v uvedenej veci vykonáva skrátené vyšetrovanie, sa žalobca dozvedel, že Motorové vozidlo bolo údajne prepísané zo žalovaného na inú osobu na základe plnej moci, ktorá vykazovala znaky falšovania, vrátane doložky osvedčujúcej pravosť podpisu žalovaného, a že Motorové vozidlo bolo postupne prepísané až na p. H. G., od ktorej ho kúpil I.. N. Š. (a neskôr ho previedol na svoju spoločnosť-na žalobcu). Z vyššie uvedeného je vyplýva, že žalovaný spochybňuje vlastnícke právo žalobcu k Motorovému vozidlu a uplatňuje si nárok na jeho vrátenie v trestnom konaní ako jeho domnelý vlastník, a to napriek skutočnosti, že žalobca Motorové vozidlo riadne kúpil, zaplatil kúpnu cenu, vykonal zmenu v osobe vlastníka v evidencii Motorových vozidiel a od počiatku s Motorovým vozidlom nakladal ako s vlastným. Napriek tomu, že pre toto konanie považuje žalobca za právne relevantný prevod vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu vykonaný na základe Zmluvy II, z dôvodu personálnej prepojenosti žalobcu a jeho právneho predchodcu I.. N. Š. (prevod vlastníctva medzi spoločníkom a jeho obchodnou spoločnosťou) a skutočnosti, že dobromyseľnosť právnickej osoby je potrebné skúmať z hľadiska znalostí osôb, ktoré v jej mene konali, pričom Zmluvu II v mene predávajúceho aj kupujúceho uzatvoril práve I.. N. Š., žalobca uvádza poukazuje predovšetkým na okolnosti uzatvorenia Zmluvy I. I.. N. Š. prejavil o Motorové vozidlo záujem na základe inzerátu zverejneného na webovej stránke www.autobazar.eu, kde boli uvedené základné informácie o Motorovom vozidle a kontakt na p. G.. I.. N. Š. si približne v polovici marca 2016 dohodol s p. G. stretnutie za účelom obhliadnutia Motorového vozidla, ku ktorému došlo v Nitre na Mostovej ulici. Obhliadku vykonal okrem I.. N. Š. aj jeho brat I.. V.. I. Š. (druhý konateľ žalobcu). Počas obhliadky si opísali identifikačné údaje o Motorovom vozidle, vykonali skúšobnú jazdu a skontrolovali stav Motorového vozidla. Následne si získané informácie overovali cez verejne dostupné zdroje, a keďže nezistili žiadne vady, ktoré by bránili jeho kúpe, dňa 05.04.2016 I.. N. Š. uzatvoril s H. G. Zmluvu I. Pred podpisom Zmluvy I si I.. N. Š. skontroloval doklad totožností p. G., originál osvedčenia o evidencii Motorového vozidla, v ktorom bola ako jeho vlastník a držiteľ uvedená p. G., ako aj návrh Zmluvy I. pričom Motorové vozidlo nechal ešte obhliadnuť aj automechanikom Š. H., a až následne podpísal Zmluvu I a vyplatil kúpnu cenu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že I.. N. Š. od počiatku komunikoval s p. G. ako s osobou, ktorá ako vlastník ponúkala Motorové vozidlo na predaj prostredníctvom inzercie, ako vlastník Motorového vozidla sa mu prezentovala na oboch stretnutiach, a ako vlastník sa mu preukázala aj originálom dokladov od Motorového vozidla, v ktorých bola ako vlastník zapísaná. Na základe Zmluvy I bola vykonaná aj zmena vlastníka Motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte (na osobu I.. N. Š.), Motorovému vozidlu bolo pridelené nové evidenčné číslo, pričom ani zo strany správneho orgánu neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že prepis nie je možné vykonať. Žalobca je toho názoru, že z postupu I.. N. Š.Č. je zrejmé. že pri kúpe Motorového vozidla si počínal s náležitou opatrnosťou, pričom bol od počiatku dobromyseľný vtom, že uzatvorením Zmluvy la odovzdaním Motorového vozidla sa stal jeho vlastníkom, ako aj v tom, že Zmluvu I uzatvára so skutočným vlastníkom predávanej veci. Napokon svoje vlastnícke právo k Motorovému vozidlu mu p. G. preukázala nielen dokladmi od Motorového vozidla, ale aj vyhlásením v či. III ods. 1 Zmluvy I, o ktorého pravdivosti nemal dôvod pochybovať. O dobromyseľnosti I.. N. Š. napokon svedčí aj to, že podľa informácie od povereného príslušníka PZ malo dôjsť k prepisu Motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel zo žalovaného na inú osobu na základe sfalšovanej listiny, navyše niekoľko prevodov predtým, než bolo Motorové vozidlo prevedené na p. G. ako právnu predchodkyňu I.. N. Š. a žalobcu. Navyše je zrejmé, že k údajne sfalšovaným listinám vedúcim k prepisu Motorového vozidla zo žalovaného na inú osobu nemohol mať I.. N. Š.J. (a ani žalobca) prístup, pričom pravosť takýchto listín by objektívne ani nemal ako overiť (podľa povereného príslušníka PZ na nich bola doložka osvedčujúca pravosť podpisu žalovaného). Od dobromyseľnosti I.. N. Š. vtom, že sa na základe Zmluvy I stal výlučným vlastníkom Motorového vozidla, svoju dobromyseľnosť odvodzuje aj žalobca, keďže jeho vlastnícke právo bolo spochybnené prvý krát až dňa 07.12.2016, keď bol žalobca (resp. jeho konateľ) vyzvaný, aby dobrovoľne vydal Motorové vozidlo pre účely trestného konania (t.j. osem mesiacov po podpise Zmluvy I a II). Žalobca je toho názoru, že z vyššie uvedených okolností je možné jednoznačne vyvodiť. že uzatvorením Zmluvy II sa stal výlučným vlastníkom Motorového vozidla, a to aj v prípade, ak by sa preukázalo, že p. H. G.S. nebola v čase podpisu Zmluvy I skutočným vlastníkom Motorového vozidla. Poukazuje pritom na skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje právnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi veci aj v prípade, ak ju nadobudol od nevlastníka, teda napr. od osoby, na ktorú v dôsledku rôznych právnych skutočností neprešlo vlastnícke právo, a napriek tomu vec scudzila ďalej. Ide o prelomenie zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet", v zmysle ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má, ktoré je vo výnimočných prípadoch prípustné. Tak Zmluva I. ako aj Zmluva II. boli uzatvorené podľa ustanovení Obchodného zákonníka a explicitne obsahujú aj dohodu zmluvných strán podriadiť svoj zmluvný vzťah jeho režimu. Žalobca, ako aj jeho právny predchodca, boli aj pri zachovaní náležitej opatrnosti (overení totožnosti predávajúceho, skontrolovaní údajov v dokladoch od Motorového vozidla, lustrácia vo verejne dostupných registroch) dobromyseľní vtom, že Motorové vozidlo kupujú od jeho skutočného vlastníka, a že ten bol oprávnený s Motorovým vozidlom voľne nakladať. Žalobca je preto toho názoru, že vlastnícke právo k Motorovému vozidlu prešlo na I.. N. Š. titulom Zmluvy I. a že tento bol v zmysle ust. § 446 ObZ ako vlastník Motorového vozidla oprávnený so žalobcom uzavrieť Zmluvu II aj v prípade, ak by sa podozrenie o sfalšovaní listín smerujúcich k prepisu Motorového vozidla zo žalovaného potvrdilo. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu je daný tým, že žalovaný v trestnom konaní spochybnil vlastnícke právo žalobcu, v dôsledku čoho žalobcovi nemôže byť Motorové vozidlo v trestnom konaní vrátené, hoci je jeho vlastníkom. Nakoľko žalobca disponuje informáciou od povereného príslušníka PZ, ktorý vykonáva skrátené vyšetrovanie vo veci vedenej na Obvodnom oddelení PZ Sereď pod ČVS: ORP-lOOl/SE-GA-2016, že k prepisu Motorového vozidla zo žalovaného na inú osobu malo údajne dôjsť na základe sfalšovanej listiny, a teda neoprávnene, pričom žalovaný sa naďalej cíti byť vlastníkom Motorového vozidla, je zrejmé, že iba na základe rozhodnutia súdu v tomto konaní sa žalobca bude môcť domáhať vrátenia Motorového vozidla postupom podľa ust. § 97 ods. 1 TP a až dovtedy nebude môcť svoje vlastníctvo užívať. 5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalovaný popiera skutkové tvrdenia žalobcu, že žalobca a jeho údajný právny predchodca boli pri nadobúdaní Vozidla dobromyseľní. Dôkaz opaku zaťažuje žalobou. Poprel skutkové tvrdenia žalobcu, že žalobca a jeho údajný právny predchodca nevedeli, že vlastníkom Vozidla bol žalovaný. Dôkaz opaku zaťažuje žalobcu. Účelom kúpnej zmluvy je prevod vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho. Výnimočne sa môže stať, že sa kupujúci stane vlastníkom veci i keď vec nebola vo vlastníctve predávajúceho, a to v prípade, keď vlastníctvo hnuteľnej veci možno podľa zákona nadobudnúť od nevlastníka (napr. nepravého dediča (§ 486 OZ), v rámci výkonu záložného práva (§ 151h OZ), od vlastníka, ktorému dodatočne odpadol právny titul svedčiaci o nadobudnutí vlastníckeho práva v dôsledku odstúpenia pôvodného predávajúceho od kúpnej zmluvy (§ 48 OZ), ak predávajúci je oprávnený s takýmito vecami obchodovať (§ 446 ObZ)). Ustanovenie § 446 ObZ je špeciálnym ustanovením, ktoré sa odkláňa od všeobecnej zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv než sám má. Účelom tohto ustanovenia je ochrana právnej istoty kupujúceho
- obchodníka, ktorý tovar nadobudol v dobrej viere od iného obchodníka, a túto právnu istotu potrebuje na to, aby sám mohol ďalej kúpený tovar predávať. Nakoľko predmetné ustanovenie významným spôsobom zasahuje do ústavného práva vlastniť majetok, je pri jeho aplikácii nevyhnutné vylúčiť akékoľvek zneužitie k iným účelom, než pre ktoré bolo stanovené, a skúmať dobrú vieru účastníkov zmluvy ako aj ich postavenie podnikateľov, ktorí majú oprávnenie obchodovať s tovarom, ktorý je predmetom zmluvy. Dohoda režimu Obchodného zákonníka je potom len obchádzaním Občianskeho zákonníka. Žalovaný uvádza, že je výlučným vlastníkom Vozidla. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný svoje vlastnícke právo k Vozidlu na nikoho nepreviedol, a žalovaný ani nesplnomocnil žiadnu inú osobu na právne úkony týkajúce sa Vozidla. V právnom poriadku SR platí zásadu že „nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám ma . Údajná dobromyseľnosť žalobou pri uzatváraní kúpnej zmluvy za účelom nadobudnutia Vozidla by bola irelevantná. Vzhľadom na uvedené nemohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k Vozidlu, čo má za následok že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tejto veci, a preto nie je žaloba dôvodná. Voľbu režimu Obchodného zákonníka pri Zmluve I a Zmluve II považuje za účelový postup zmluvných strán na aplikovania § 446 Obchodného zákonníka, v tomto prípade považujem taký postup za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožívajúci právnu ochranu, keď v pomeroch SR je častým javom pochybný pôvod motorových vozidiel a voľba režimu Obchodného zákonníka v Zmluve II medzi dvoma subjektmi, z ktorých je jeden nepodnikateľom, ale zároveň je personálne prepojený s druhou zmluvnou stranou, je v takom prípade na ujmu skutočného vlastníka Vozidla, a to žalovaného. Voľbu režimu § 446 Obchodného zákonníka zároveň považuje aj za obchádzanie zákona (najmä § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka), nakoľko predávajúci pri Zmluve l ani Zmluve II neboli podnikateľmi - ich vzťah s kupujúcimi bol občianskoprávny nie obchodnoprávny, na úkor žalovaného, čo spôsobuje neplatnosť Zmluvy I a Zmluvy H podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aplikáciu § 446 Obchodného zákonníka nepovažuje v tomto prípade za správnu aj vzhľadom na účel § 446 Obchodného zákonníka, ktorý sleduje právnu istotu podnikateľa ako kupujúceho pri nadobudnutí vlastníctva tovaru od iného podnikateľa, v tomto prípade bol však pri Zmluve I aj Zmluve II predávajúcim nepodnikateľ. Účelom prelomenia zásady, že „nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má" cez § 446 Obchodného zákonníka je nepochybne chrániť obchodnozáväzkové vzťahy medzi podnikateľmi a nie účelovo vzťahy medzi podnikateľom a nepodnikateľom. Aplikácia § 446 Obchodného zákonníka by bola v tomto prípade v rozpore aj s dobrými mravmi. Aplikácia § 446 Obchodného zákonníka by znamenala v tomto prípade neprimeranú tvrdosť zákona pre žalovaného. 6. Z výpovede konateľa žalobcu I.. N. Š. vyplynulo, že kúpnu zmluvu ohľadne vozidla od predávajúcej H. G., ako aj nasledujúcu zmluvu, vyhotovil on. Zmluva z 05.04.2016 bola vyhotovená podľa Obch. Z., aj keď išlo o nepodnikateľov, preto, že išlo o voľbu v súlade s Obch. Z., čiastočne aj kvôli ochrane s tým, že mal v úmysle previesť auto ďalej na žalobcu. H. G. aplikáciu Obch. Z. nenamietala a zmluvu podpísala. Skontroloval vozidlo pred jeho kúpou, tak, že vykonal dve návštevy. Najprv si prezrel veľký, malý technický preukaz. Druhú návštevu vykonal spolu s mechanikom, ktorý vozidlo napojil na počítač a okrem iných technických vecí skontroloval aj to či WIN číslo zodpovedá údajom v Technickom preukaze a zistil, že áno. Vzhľadom na absenciu pochybností ohľadne držiteľa vozidla, nemal dôvod pred kúpou vykonať kontrolu originality vozidla. K 05.04.2016 a k 11.04.2016 bo stále konateľom žalobcu, od jeho vzniku. Zmluva z 11.04.2016 bola uzatvorená podľa Obch. Z. , keď predávajúci bol nepodnikateľ, preto, že používa tento typ zmluvy. Obidve zmluvy boli uzatvorené v krátkom časovom odstupe, preto, že po prvé vozidlo vyžadovalo opravy a je výhodnejšie, aby to financovala spoločnosť než fyzická osoba a účel kúpy vozidla bolo vykonávanie prác práve pre žalobcu potrebovali vozidlo do terénu. Vozidlo nekúpil od pani G. priamo žalobca, z dôvodu, že v čase kontaktu s pani G. nemal k dispozícii výpis z OR žalobcu. Auto bolo vyplatené v hotovosti, predložili si navzájom občianske preukazy a prišlo mu to jednoduchšie a poukazuje na to, že následne auto predal žalobcovi za totožnú sumu, za akú ho kúpil od pani G.. Auto bolo na Dopravnom inšpektoráte najskôr prehlásené z pani G. na neho a následne na žalobcu. Nad týmto konkrétnym typom vozidla začal rozmýšľať okolo Vianoc. Mal v úmysle najprv ho kúpiť z Nemecka, potom sa rozhodol, že kvôli prepisom to bude jednoduchšie zo Slovenska a konkrétne vozidlo našiel cez portál Autobazar.eu , kde skontaktoval pani G. ako majiteľku a k ostatnému sa už vyjadril. Predchádzajúcich vlastníkov vozidla nezisťoval z dôvodu, že ani nemal ako. 7. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že o vozidle mal vedomosť už v čase, keď ho vymáhačská spoločnosť brala od predchádzajúceho užívateľa, ktorého sprevádzal pri odovzdaní vozidla, keďže si neplnil zmluvné povinnosti, Následne doplatil jeho dlh, a takto vozidlo kúpil. Vozidlo nikdy nepredal, len ho požičal W. Ú., ktorý však dohodu medzi nimi následne neplnil a sled ďalších pomerne rýchlych prevodov vlastníckeho práva k vozidlu vykonali osoby, ktoré možno považovať za slabých DPH-čkárov postupom sfalšovania okrem iného aj úradných listín. Nikdy auto nepredal, ani cestou splnomocnenca, ani inak. 8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, pričom medzi stranami sporu nebolo ani sporným, že žalobca je v evidencii motorových vozidiel a v technickom preukaze motorového vozidla (č. osvedčenia C. XXXXXX) vedený ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla zn. Mercedes- Benz obchodný názov: K. XXX K., VIN: P., EČV: H. (ďalej len „Motorové vozidlo"). Motorové vozidlo žalobca nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2016 uzatvorenej medzi predávajúcim - I.. N. Š. (I.. N. Š. je spoločníkom a konateľom žalobcu) a žalobcom ako kupujúcim (ďalej len „Zmluva M"). Zmluvné strany sa v čl. V ods. 1 Zmluvy II dohodli, že ich zmluvný vzťah podlieha zákonu č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ"). I.. N. Š. Motorové vozidlo nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2016 od predávajúcej H. G. (ďalej len „Zmluva I"). I.. N. Š. a p. H. G. sa v čl. V ods. 1 Zmluvy I dohodli, že ich zmluvný vzťah podlieha Obchodnému zákonníku. Dňa 07.12.2016 o 15:17 hod v Bratislave bol I.. N. Š. ako konateľ žalobcu policajnou hliadkou vyzvaný podľa ust. § 89 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP"), aby dobrovoľne vydal Motorové vozidlo policajnej hliadke, nakoľko je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla a na Motorové vozidlo je vyhlásenie celoštátne pátranie. I.. N. Š. hliadke dokladmi od Motorového vozidla preukázal, že jeho výlučným vlastníkom je žalobca, a že žalobca je aj držiteľom všetkých dokladov od Motorového vozidla. Službu konajúci policajt npor. H. H. však trval na vydaní Motorového vozidla ako veci dôležitej pre trestné konanie s tým, že v prípade, ak konateľ žalobcu Motorové vozidlo dobrovoľne nevydá, bude žalobcovi odňaté. Žalobca preto po dohode s hliadkou Motorové vozidlo vypratal od svojich osobných vecí a dobrovoľne ho vydal npor. H. H. na Obvodnom oddelení PZ BA - Staré Mesto - Západ, na Lermontovej ulici č. 1 v Bratislave. O tejto skutočnosti spísali zápisnicu a preberací protokol. Žalobca sa pri vydaní Motorového vozidla dozvedel, že trestné konanie, v ktorom sú vyšetrovaním objasňované skutočnosti týkajúce sa Motorového vozidla, a pre ktorého účely bolo Motorové vozidlo zaistené, je vedené na Obvodnom oddelení PZ Sereď pod ČVS: ORP-lOOl/SE-GA-2016, a to na základe trestného oznámenia žalovaného, ktorý o sebe tvrdí, že je vlastníkom Motorového vozidla. Od povereného príslušníka PZ, ktorý v uvedenej veci vykonáva skrátené vyšetrovanie, sa žalobca dozvedel, že Motorové vozidlo bolo údajne prepísané zo žalovaného na inú osobu na základe plnej moci, ktorá vykazovala znaky falšovania, vrátane doložky osvedčujúcej pravosť podpisu žalovaného, a že Motorové vozidlo bolo postupne prepísané až na p. H. G., od ktorej ho kúpil I.. N. Š. (a neskôr ho previedol na svoju spoločnosť-na žalobcu). Z vyššie uvedeného je vyplýva, že žalovaný spochybňuje vlastnícke právo žalobcu k Motorovému vozidlu a uplatňuje si nárok na jeho vrátenie v trestnom konaní ako jeho domnelý vlastník. 9. Podľa § 262 ods. 1 ObZ strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. 10. Podľa § 262 ods. 2 ObZ dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. 11. Ustanovenie § 262 dáva možnosť stranám konkrétneho záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka, a to aj v prípadoch, keď v zmysle § 261 tento vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka. Zákon dáva možnosť dohodou rozšíriť aplikovateľnosť Obchodného zákonníka. Môže ísť o prípady, keď subjektmi na oboch stranách záväzkového vzťahu sú nepodnikatelia a v konkrétnom prípade bude pre nich výhodnejšie podriadiť vzťah, ktorý zakladajú, režimu Obchodného zákonníka. Podmienkou, ktorú ustanovuje zákon v odseku 2, je požiadavka písomnej formy takejto dohody. Zákon písomnú formu vyžaduje aj v tom prípade, ak pre zmluvu, ktorej sa má voľba pôsobnosti Obchodného zákonníka týkať, sa písomná forma nevyžaduje. Ustanovenie o forme dohody o voľbe režimu Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 2) je kogentné. 12. Súd mal za preukázané, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2016 medzi konateľom žalobcu I.. N. Š. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim sa zmluvné strany dohodli na aplikácii Obchodného zákonníka pre uvedený záväzkovo právny vzťah, ktorá dohoda (pri zachovaní podmienky jej písomnej formy) je obsiahnutá v čl. V bode 1. Zmluvy, pričom súd v rozpore s názorom žalovaného uvedený postup (voľbu) považuje za možnosť subjektu záväzkovoprávneho vzťahu priamo danú Obchodným zákonníkom v ust. § 262 ods. 1, pričom jedinou podmienkou pre platnosť tejto voľby je písomná forma dohody o voľbe, inak zákon žiadne limitujúce podmienky neustanovuje. Vzhľadom na uvedenú absenciu prípadnej limitácie voľby je preto nepodstatným okrem iného aj ekonomický účel dotknutého záväzkovoprávneho vzťahu, rovnako ako charakter subjektov právneho vzťahu. Zároveň sa súd nestotožňuje s názorom žalovaného ani v tom smere, že by postup subjektov právneho vzťahu vychádzajúci z konkrétneho (účinného) zákonného ustanovenia a v súlade s ním mohol byť postupom rozporným s dobrými mravmi. Súd sa naopak stotožnil v plnom rozsahu s argumentáciou žaloby, je minimálne mätúce, že žalovaný sa na jednej strane domáha určenia neplatnosti predmetnej zmluvy pre ich rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, na druhej strane odmieta na vec aplikovať ust. § 446 ObZ, ktoré jeho právnemu postaveniu nekonvenuje s odôvodnením, že predmetná zmluva má podliehať Občianskemu zákonníku. Pri uzatváraní zmlúv (všeobecne) je práve v záujme zmluvných strán ošetriť si zmluvný vzťah tak, aby bola zachovaná jednak rovnosť zmluvných strán, pričom zmluva by mala poskytovať čo najkvalitnejšiu právnu ochranu. Právna uvedomelosť zmluvných strán im teda v konečnom dôsledku nemôže ísť na škodu, práve naopak. 13. Podľa § 409 ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 14. Podľa § 446 ObZ kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. 15. Obchodný zákonník v § 446 poskytuje ochranu dobromyseľnému kupujúcemu a pripúšťa, aby takýto kupujúci nadobudol vlastníctvo k tovaru aj v tom prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom. Ide o výnimku zo všeobecne platnej právnej zásady "nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet", t.j. "nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako má sám", resp. zo zásady "nemo dat quod non habet", t.j. "nikto nedáva, čo nemá". Dobromyseľnosť (statočnosť) kupujúceho musí byť daná v okamihu, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo. Z formulácie § 446 vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá, opak treba dokázať, ktorá procesná povinnosť zaťažuje žalovaného ako stranu sporu, ktorá dobromyseľnosť žalobcu spochybňuje. Zároveň je potrebné uviesť, že dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníckeho práva (žalobcu) bude relevantne spochybnená len vtedy, ak žalovaný preukáže, že „ keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.“, t.j. musí preukázať vedomosť o neexistencii vlastníckeho práva scudzovateľa v čase vzniku právneho úkonu (nie len prípadné pochybnosti o vlastníckom práve scudzovateľa). Žalovaný svoju procesnú obranu (najmä s poukazom na dôkazy ním v konaní produkované) smeroval k preukázaniu legitimity jeho vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré však v konaní ani spochybnené nebolo, avšak vzhľadom na skutočnosť, že k nemu malo dôjsť v čase pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu v rámci pomerne rozsiahleho reťazca prevodov vlastníckeho práva k vozidlu (ako to vyplýva z histórie držiteľov motorového vozidla), pričom žalobca je evidovaný ako v poradí posledný (deviaty) držiteľ a žalovaný ako piaty držiteľ vozidla, s prihliadnutím na predmet sporu definovaný žalobným petitom, ani nie je v konaní podstatným. Ďalej žalovaný navrhol výsluch svedkov podieľajúcich sa na prevodoch vlastníckeho práva v čase medzi nadobudnutím vlastníckeho práva žalovaného a právneho predchodcu žalobcu ako držiteľa vozidla, t.j. preskúmať platnosť všetkých prevodov vlastníckeho práva medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, ktoré dokazovanie súd nevykonal a jeho návrh zamietol v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, nakoľko platnosť predchádzajúcich prevodov vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetu sporu nie je podstatnou, a to práve vzhľadom na aplikáciu ust. § 446 ObZ. Naopak, súd mal za to, že v súlade s argumentáciou žalobcu, tento bol dobromyseľný v čase nadobudnutia vlastníckeho práva v zákonom požadovanej miere, a teda nevedel, že scudziteľ by nemusel byť vlastníkom vozidla, nadôvažok, scudziteľ - konateľ žalobcu - I.. N. Š. nadobudol vlastníckeho právo k vozidlu taktiež na základe kúpnej zmluvy (zo dňa 05.04.2016) uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka na základe voľby podľa ust. § 262 ods. 1, 2 ObZ, ktorý vzťah na základe uvedeného rovnako podlieha režimu § 446 ObZ, pričom z postupu I.. N. Š. je zrejmé. že pri kúpe Motorového vozidla si počínal s náležitou opatrnosťou, pričom bol od počiatku dobromyseľný vtom, že uzatvorením Zmluvy la odovzdaním Motorového vozidla sa stal jeho vlastníkom, ako aj vtom, že Zmluvu I uzatvára so skutočným vlastníkom predávanej veci (opak preukázaný v konaní nebol). Svoje vlastnícke právo k Motorovému vozidlu mu p. G. ako scudziteľ preukázala nielen dokladmi od Motorového vozidla, ale aj vyhlásením v či. III ods. 1 Zmluvy I, o ktorého pravdivosti nemal dôvod pochybovať. O dobromyseľnosti I.. N. Š. napokon svedčí aj to, že podľa informácie od povereného príslušníka PZ malo dôjsť k prepisu Motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel zo žalovaného na inú osobu na základe sfalšovanej listiny, navyše niekoľko prevodov predtým, než bolo Motorové vozidlo prevedené na p. G.Á. ako právnu predchodkyňu I.. N. Š. a žalobcu. Navyše je zrejmé, že k údajne sfalšovaným listinám vedúcim k prepisu Motorového vozidla zo žalovaného na inú osobu nemohol mať I.. N. Š. (a ani žalobca) prístup, pričom pravosť takýchto listín by objektívne ani nemal ako overiť (podľa povereného príslušníka PZ na nich bola doložka osvedčujúca pravosť podpisu žalovaného). Od dobromyseľnosti I.. N. Š. vtom, že sa na základe Zmluvy I stal výlučným vlastníkom Motorového vozidla, svoju dobromyseľnosť odvodzuje aj žalobca, keďže jeho vlastnícke právo bolo spochybnené prvý krát až dňa 07.12.2016, keď bol žalobca (resp. jeho konateľ) vyzvaný, aby dobrovoľne vydal Motorové vozidlo pre účely trestného konania (t.j. osem mesiacov po podpise Zmluvy I a II). Z vyššie uvedených okolností je možné jednoznačne vyvodiť. že uzatvorením Zmluvy II sa stal žalobca výlučným vlastníkom Motorového vozidla, a to aj v prípade, ak by sa preukázalo, že p. H. G. nebola v čase podpisu Zmluvy I skutočným vlastníkom Motorového vozidla. Žalobca, ako aj jeho právny predchodca, boli aj pri zachovaní náležitej opatrnosti (overení totožnosti predávajúceho, skontrolovaní údajov v dokladoch od Motorového vozidla, lustrácia vo verejne dostupných registroch) dobromyseľní vtom, že Motorové vozidlo kupujú od jeho skutočného vlastníka, a že ten bol oprávnený s Motorovým vozidlom voľne nakladať. Vlastnícke právo k Motorovému vozidlu prešlo na I.. N. Š. titulom Zmluvy I. a že tento bol v zmysle ust. § 446 ObZ ako vlastník Motorového vozidla oprávnený so žalobcom uzavrieť Zmluvu II aj v prípade, ak by sa podozrenie o sfalšovaní listín smerujúcich k prepisu Motorového vozidla zo žalovaného potvrdilo. Vzhľadom na uvedené súd zamietol aj návrh žalovaného na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania za účelom preukázania nepravosti podpisu žalovaného na splnomocnení (riešené v trestnom konaní) z dôvodu irelevancie vo vzťahu k predmetu sporu. 16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalovaný, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.