Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-9-2022.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/9/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: LBG aréna s. r. o., Pribinova 25, Bratislava-Staré mesto 811 09, IČO: 46 674 357, zastúpený advokátskou kanceláriou: WERNER & Co. s.r.o., ŽItá 2/F, Bratislava 851 07, IČO: 36 869 643, proti povinnému: Mestská časť Bratislava - Rača, Kubačova 21, Bratislava - mestská časť Rača 831 06, IČO: 00 304 557, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Súd povinnému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1) Dňa 31.01.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetným návrhom žiadal, aby súd neodkladným opatrením uložil navrhovateľovi (žalovanému) zdržať sa odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemkov č. 53/2014 zo dňa 06.11.2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 27.06.2016 podľa čl. 10.4 písm. a) Zmluvy o nájme pozemkov č. 53/2014 zo dňa 06.11.2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 27.06.2016, a to do 06.07.2023 vrátane. Súd poučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej (žalobu o určenie existencie dôvodu na odstúpenie od Zmluvy o nájme pozemkov č. 53/2014 zo dňa 06.11.2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 27.06.2016 podľa čl. 10.4 písm. a) Zmluvy o nájme pozemkov č. 53/2014 zo dňa 06.11.2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 27.06.2016, ktorej právnym následkom v prípade jeho úspechu v konaní bude skutočnosť, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie. Stranami konania budú Mestská časť Bratislava - Rača, Kubačova 21, 831 06 Bratislava 35, a LBG aréna s. r. o. sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré mesto, IČO: 46 674 357, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sro, vložka č. 81399/B. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
2) Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne: Navrhovateľ je investorom a stavebníkom projektu pod názvom LPG aréna. Navrhovateľ má vysporiadané užívacie právo k pozemkom na budúcu stavbu vo forme nájomnej zmluvy, ktorú navrhovateľ ako nájomca uzatvoril s povinným ako prenajímateľom dňa 06.11.2014 vrátane dodatku číslo 1. V nájomnej zmluve bolo určené, že stavbu vybuduje v lehote dvadsiatich štyroch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia do vybudovania stavby. Po uzavretí nájomnej zmluvy začal navrhovateľ intenzívne s inžinierskou činnosťou smerujúcu k získaniu všetkých potrebných povolení. Za účelom výstavby projektu bolo vydané stavebné povolenie na hlavnú stavbu - právoplatné dňa 02.11.2018, stavebné povolenie na dopravné stavby - právoplatné dňa 27.12.2018, stavebné povolenie na vodnú stavbu - právoplatné dňa 19.12.2018, stavebné povolenie na vodnú stavbu prekládku vodovodu - právoplatné dňa 07.01.2019. Navrhovateľ požiadal žalobcu o získanie povolenia na výrub 9 kusov drevín o ktorom povinný rozhodol rozhodnutím zo dňa 24.09.2020. Od 16.10.2020 vykonal
navrhovateľ sériu krokov smerujúcich k začatiu výstavby stavby v podobe geodetických prác, vytýčenia staveniska, cenovej ponuky a objednávky stavebných prác a odovzdanie staveniska generálnemu dodávateľovi stavby a započal s vykonávaním stavby. V priebehu výstavby navrhovateľ narážal na rôzne prekážky napríklad z prostredia BMX klubu Rača, vydanie neodkladného opatrenie, ktorým sa zakázalo navrhovateľovi vykonávať stavbu. Problémy a následnosť, ktoré spomaľovali realizáciu navrhovateľ opísal navrhovateľ podrobne v návrhu. Napriek existencii závažných prekážok vo výstavbe začal povinný posledných mesiacoch pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie sériu krokov, z ktorých možno vyvodiť hrozbu jednostranného predčasného ukončenia nájomnej zmluvy s navrhovateľom z dôvodu nedodržania lehoty na vybudovanie stavby. Napr. v liste povinného zo dňa 08.12.2021 (okrem diskutovanej témy bankovej záruky ako zabezpečenia splnenia povinnosti navrhovateľa vybudovať stavbu v zmysle čl. 5.3 nájomnej zmluvy) uviedol nasledovné: Vzhľadom na to, že ste stavebné práce ešte ani nezačali, tak vybudovanie Stavby v najbližších rokoch ani nemožno očakávať. ... tým, že si spoločnosť LBG aréna s. r. o. nesplnila svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazala a k dnešnému dňu, viac ako 7 rokov po uzavretí Zmluvy, ani len nezačala budovanie stavby, čím jej dokončenie v najbližšom čase ani nemožno očakávať. Toto tvrdenie navrhovateľ považuje za nepravdivé z dôvodu prekážok a obštrukcií spôsobené tretími osobami (BMX klub Rača, Združenie domových samospráv a podobne. Neúmerne dlhé rozhodnutie o vydaní výrobového povolenia (20 mesiacov). Zmluva stanovuje lehotu na vybudovanie stavby ako lehotu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia do vybudovania stavby. Pod stavebným povolením Zmluva rozumie všetky právoplatné stavebné povolenia a iné obdobné povolenia potrebné na začatie výstavby (t.j. nie na umiestnenie) stavby. Nejde len o stavebné povolenia, ale aj iné obdobné povolenia potrebné na začatie stavby, napr. výrubové povolenie, ktoré nie zavinením navrhovateľa nadobudlo právoplatnosť až dňa 29.10.2020. Lehota na vybudovanie stavby začala plynúť až dňom 30.10.2020. Navrhovateľ poukázal na vydané neodkladné opatrenie Okresným súdom Bratislava I, ktorým sa od 26.04.2021 doteraz zakázal navrhovateľovi výkon stavebných prác. Opakovane upozorňovali na právne vady predmetu nájmu v podobe nepovolených a neoprávnených stavieb nachádzajúcich sa na predmete nájmu (rôzne unimobunky, garáže), ako aj protiprávne svojpomocné konania tretích osôb. Lehota na vybudovanie stavby neuplynula, jej plynutie spočíva. Povinný v liste zo dňa 08.12.2021 jednoznačne navrhovateľovi uviedol, že má za to, že navrhovateľ nevybudoval stavbu v lehote a nemožno to ani v budúcnosti očakávať, čo znamená, že povinný vlastne tvrdí, že mu svedčí dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Reálne teda hrozí, že v blízkej dobe povinný napriek pádnej argumentácii navrhovateľa od nájomnej zmluvy odstúpi. Komunikácia povinného je aktuálna, a teda návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vytknúť nesplnenie požiadavky aktuálnosti a naliehavosti, pretože je zrejmé, že povinný sa pripravuje na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Neodkladným opatrením je možné povinnému uložiť, aby po určitú dobu, ktorá za každých okolností spadá pod lehotu na vybudovanie stavby od nájomnej zmluvy neodstúpil, čím nie je dotknuté právo povinného odstúpiť od nájomnej zmluvy neskôr (ak budú na to splnené podmienky) alebo z iného zmluvne dojednaného dôvodu. Neodkladné opatrenie je teda práve v tomto čase, keď hrozí, že povinný môže od nájomnej zmluvy odstúpiť, efektívnym prostriedkom ochrany práva a právom chráneného záujmu navrhovateľa. Navrhovateľ je toho názoru vzhľadom na hrozbu odstúpenia od nájomnej zmluvy nie je potrebné navrhovateľovi uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej a naopak, mal by to byť povinný, ktorý by mal mať právo domáhať sa právnej ochrany vo veci samej (napríklad žalobou o určenie existencie dôvodov na odstúpenie od nájomnej zmluvy).
3) Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi neodkladného opatrenia založil navrhovateľ do spisu nasledovné doklady: memorandum o spolupráci, nájomná zmluva k pozemku, dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, územné rozhodnutie, stavebné povolenia na hlavnú stavbu a dopravné stavby, stavebné povolenie na vodné stavby, výrubové povolenie, geodetické práce, vytýčenie staveniska, cenová ponuka generálneho dodávateľa, neodkladné opatrenie s doložkou vykonateľnosti, rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení, komunikácia medzi navrhovateľom a povinný ako aj ďalšie listinné doklady tvoriaci obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
4) Pri označení strán sporu súd uvádza, že osobu, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, označuje zákona ako navrhovateľa (§ 326 ods. 2 CSP). Subjekt, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, súd označil pojmom „povinný“, lebo pojem odporca CSP nepoužíva.
5) Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6) Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7) Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby, písm. d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala
8) V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristické. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvantitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle ust. § 185 a nasledujúcich CSP. Nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd v celom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b) či navrhovateľom tvrdené alebo osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah f) sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
9) K prípustnostiam a opodstatnenostiam neodkladného opatrenia je potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medzi účastníkmi a ak nie medzi účastníkmi vzťah, ktorý je upravený právom ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia netreba skúmať. Nadväzujúc na to, že medzi účastníkmi musí jestvovať právny vzťah treba uviesť, že okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Z toho vyplýva, že tvrdiť a osvedčiť treba také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozovanie možno efektívne chrániť aj neodkladným opatrením nielen rozhodnutím vo veci samej. Predbežná ochrana totiž nepatrí akémukoľvek právu alebo nároku vyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu, nie je rozhodujúce, že jeho ochrana patrí do právomoci občianskoprávneho súdu. Prvým predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, ďalším predpokladom je, že dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi s dôrazom na konkrétne právo alebo nárok. Potrebnosť dočasnej úpravy, ktorá je obsahom neodkladného opatrenia úzko súvisí s dočasnosťou takéhoto rozhodnutia súdu, osvedčenie potrebnosti vyplýva z viacerých skutočností, pričom stačí, ak je osvedčovaná aspoň jedna z nasledujúcich skutočností, a to, že predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t. z. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, že toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok neodkladného opatrenia zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa do takej miery, že sa mu oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Potrebnosť sa prejavuje v tom, že definitívna súdna ochrana ako svoj procesný predstupeň vyžaduje aj dočasnú ochranu. Obsah neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej vylúči vznik nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov alebo vznik nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody v prípade inej ujmy tak, ako je to napr. sporoch z nekalej súťaže. Účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však
bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny jednorazový stav. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery súd musí nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
10) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodňuje tým, že existujú objektívne dôvody brániace realizácie výstavby. Lehota na vybudovanie stavby neuplynula, jej plynutie spočíva, nastali dôvody, ktoré predpokladá článok V. bod 5.1 Zmluvy. Nájomca nedodržal svoj záväzok vybudovať stavbu v lehote na vybudovanie stavby nie z dôvodov na jeho strane. Zároveň má dôvodnú obavu, že prenajímateľ odstúpi od zmluvy a nezohľadní uvedené objektívne okolnosti. Navrhol, aby súd v súlade s ustanovením § 325 ods. 2 písmeno d) CSP uložil povinnému zdržať sa odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku v znení dodatku č. 1 podľa článku X. bod 10.4. písmeno a) Zmluvy. Článok X. Zmluvy upravuje podmienky skončenia nájmu. Podľa bodu 10.4. písm. a) prenajímateľ je oprávnený písomne odstúpiť od tejto zmluvy iba nasledovných prípadoch: nájomca poruší povinnosť uvedenú v 1. vete v bode 5.1. tejto zmluvy a súčasne neexistuje dôvod uvedený v 2. vete bod 5.1. tejto zmluvy alebo nájomca poruší povinnosť uvedenú v 1. vete bodu 5.2. tejto zmluvy a súčasne neexistuje dôvod uvedený v 2. vete bod 5.2 tejto zmluvy. Článok V. je označený vybudovanie stavby.
11) Súd poukazuje na to, že zmluva predstavuje dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene alebo zániku súkromnoprávnych vzťahov. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2012 sp. zn. III. ÚS 48/2012 .....zmluvná voľnosť je právny princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Preto i sústava objektívneho záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to ústavnému princípu autonómie konania subjektov práva (čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti. Právo v tejto sfére plní iba korekčnú a preventívnu funkciu voči takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromno-právnych subjektov, ktorá by s ohľadom na všeobecne akceptované morálne, mravné i etické hodnoty spoločnosti nespravodlivo zvýhodnila, resp. znevýhodnila niektorého z kontrahentov. Iba v prípade, ak všeobecný súd túto korekčnú a preventívnu funkciu práva nepretaví do rozhodovania v konkrétnej kauze a naruší zásadným spôsobom ústavno- právny status niektorého účastníka súkromno-právneho vzťahu daný hodnotami, ktoré ústavný poriadok chráni, otvára sa Ústavnému súdu Slovenskej republiky priestor na zásah do výkonu kompetencie všeobecných súdov.
12) Účastníci nájomnej zmluvy si v článku X. podrobne upravili podmienky odstúpenia od zmluvy. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaný pod R 27/2002, vyplýva, že dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona alebo zo zmluvy. Ak sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky súd nie je oprávnený zasahovať do jeho výkonu. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Povinnosť uložiť žalobu môže súd navrhovateľovi a nie povinnému. Ak sa navrhovateľ domnieva, že neboli splnené zmluvné a zákonné podmienky odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa článku X. (takýto stav nenastal) môže podať žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP.
13) Účelom neodkladného opatrenia je okamžite dočasne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Navrhovateľ neosvedčil právo v súvislosti ktorým navrhol neodkladné opatrenie, uplatnil nesprávny právny inštitút. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Povinnému v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.