Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_24C-12-2020.pdf
PDF · 78.31 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/12/2020
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: H. F., U.. XX.X.XXXX, R. H. H. - R., Q. XXX/XX, zastúpeného: JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Bajzova 2 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná: Generálna prokuratúra SR, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, IČO: 00 166 481, v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto
rozhodol:
Dopĺňa výrok rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 24 C 12/2020-164 zo dňa 25.11.2021 v bode I. v nasledovnom znení:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 706,23 EUR titulom náhrady vecnej škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 8..9.2020 až do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Dopĺňa výrok rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 24 C 12/2020-164 zo dňa 25.11.2021 o ďalší bod V. v nasledovnom znení:
V. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.6.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu spolu 6.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.5.2020 až do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, s tým, že uvedené peňažné plnenie pozostáva zo sumy 2.000 EUR titulom vecnej škody, spočívajúcej v nákladoch na trovy obhajoby a zo sumy 4.000 EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 24 C 12/2020-164 zo dňa 25.11.2021 tak, že:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 706,23 EUR titulom náhrady vecnej škody, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.293,77 EUR titulom náhrady vecnej škody zastavuje. III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 500 EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Ešte pred nadobudnutím právoplatnosti citovaného rozsudku súd zistil, že nerozhodol o celom predmete konania, konkrétne o úrokoch z omeškania a o zamietnutí žaloby v časti, v ktorej súd žalobe nevyhovel.
4. Podľa ust. § 225 ods.1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
5. Podľa ust. § 225 ods.2 CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku.
6. Podľa ust. § 177 ods.2 písm.b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
7. O doplnení rozsudku súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže obe strany s týmto postupom vyslovili súhlas.
8. Čo sa týka príslušenstva uplatnenej pohľadávky, žalobca sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.5.2020 až do zaplatenia a to z oboch titulov, t.j. aj zo sumy, uplatnenej titulom náhrady vecnej škody, ako aj zo sumy, uplatnenej titulom náhrady nemajetkovej ujmy.
9. Podľa ust. § 16 ods.4 zákona č.514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
10. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 706,23 EUR titulom náhrady vecnej škody. Žalovaná tento dlh riadne a včas nesplnila, preto sa dostala do omeškania. Začiatok omeškania je potrebné posúdiť podľa vyššie cit. ust. § 16 ods.4 zákona č.514/2003 Z.z. tak, že sa spája s dňom oznámenia žalovanej, že neuspokojí nárok na náhradu škody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná v zastúpení GP SR listom zo dňa 8.9.2020 žalobcovi oznámila, že jeho nárok na náhradu materiálnej škody neuznáva (č.l.69 spisu). Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne.
13. Zhrnúc vyššie uvedené, súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy 706,23 EUR počnúc od 8.9.2020 až do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania (za obdobie od 20.5.2020 do 7.9.2020) žalobu zamietol z dôvodu, že v tomto období žalovaná ešte nebola v omeškaní.
14. Čo sa týka náhrady nemateriálnej ujmy, súd žalobcovi priznal nárok v rozsahu 500 EUR. V prevyšujúcej časti bolo preto potrebné žalobu zamietnuť (doplnený nový výrok pod bodom V.)
15. Zároveň sa súd stotožnil s obranou žalovanej, podľa ktorej žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej náhrady nepatrí.
16. Judikatúra Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6Cdo/185/11, 1Cdo/15/97) sa ustálila na názore, podľa ktorého povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, a až po uplynutí takto určenej lehoty splnenia sa dlžník - žalovaný, dostáva do omeškania. Súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od záverov uvedeného rozhodnutia, pričom poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.7Cdo/100/2017, 7MCdo/16/2011. Pretože okolnosti významné pre priznanie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy sú známe až z rozhodnutia súdu, až uplynutím lehoty uloženej súdom na splnenie tejto povinnosti sa žalovaný dostane do omeškania s jej zaplatením.
17. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej náhrady nemateriálnej ujmy zamietol (v rámci nového doplneného výroku pod bodom V.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).