Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_60Cb-122-2012.pdf
PDF · 118.42 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu SAD Banská Bystrica, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 97, IČO: 36 052 205, zastúpeného BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 23, IČO: 36 866 261 proti žalovanému MH Manažment, a. s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 100, IČO: 50 088 033, zastúpenému TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom v Bratislave, Panenská 6, IČO: 35 905 832, o zaplatenie 9.810.209,83 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 18. 07. 2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 07. 2012 (na č. l. 1 - 18 p. v.) domáhal voči žalovanému - Fond národného majetku Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 100, IČO: 17 333 768 - náhrady ujmy v sume 9.810.209,37 Eur s príslušenstvom.
2) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30. 04. 2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 06. 05. 2013 (na č. l. 137 - 144 p. v.) žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
3) V priebehu súdneho konania súd zistil, že zákonom č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol žalovaný zo zákona zrušený, pričom v zmysle § 2 ods. 2 a 3 citovaného zákona, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky malo najneskôr do 31. decembra 2015 určiť právnickú osobu, ktorej jediným akcionárom je štát, alebo právnickú osobu, ktorej jediným zakladateľom je štát, ktorá bude právnym nástupcom žalovaného. Dňa 22. 12. 2015 vydalo Ministerstvo hospodárstva SR rozhodnutie č. 49/2015 o určení právneho nástupcu Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorým sa stala právnická osoba, ktorej jediným zakladateľom je štát, a to spoločnosť MH Manažment, a. s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 100, IČO: 50 088 033. Na základe uvedenej skutočnosti potom súd uznesením č. k. 60Cb/122/2012-296 zo dňa 14. 02. 2017 rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalovaného - so spoločnosťou MH Manažment, a. s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 100, IČO: 50 088 033. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 24. 02. 2017.
4) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právnych zástupcov sporových strán a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:
5) Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe zo dňa 18. 07. 2012 (na č. l. 1 - 18 p. v.), žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému náhrady ujmy, ktorá mu vznikla predbežnými opatreniami vydanými (nariadenými) na návrh žalovaného, v zmysle ustanovenia § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len ako „O. s. p.“). Z predbežných opatrení, ktoré na návrh žalovaného v konaní v obchodno-právnych veciach o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalobcu nariadil Okresný súd Banská Bystrica, vznikli žalobcovi ujmy (ušlé zisky) v sume 9.810.209,83 Eur. Žalovaný - Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len ako „FNM SR“) je jedným z akcionárov žalobcu, majúcim podiel na základnom imaní žalobcu vo výške 37,96 %, vzťah žalobcu a žalovaného je obchodno-právnym vzťahom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka. Ujmy vznikli žalobcovi predbežnými opatreniami vydanými (nariadenými) v obchodno-právnych veciach žalobcu a žalovaného, v ktorých sa žalovaný ako akcionár žalobcu neúspešne domáhal určenia neplatnosti uznesení valných zhromaždení žalobcu. Ujma je tvorená ušlým ziskom z neuskutočneného predaja majetku žalobcu, ktorý mal žalobca dosiahnuť, ale nedosiahol v dôsledku povinností (zákazov) uložených v predbežných opatreniach. Obidve predbežné opatrenia pritom zanikli alebo boli zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo žalobcu bolo uspokojené (§ 77 ods. 3 O. s. p.). Vo veci samej návrhu FNM SR súd nevyhovel, ani akékoľvek právo FNM SR nebolo uspokojené, návrhy vo veci samej boli zamietnuté. Ujmu žalobcovi spôsobil FNM SR, keď ako akcionár žalobcu v konaniach o určenie, resp. vyhlásenie uznesení valných zhromaždení žalobcu za neplatné, navrhol vydanie (nariadenie) predbežného opatrenia, súd jeho návrhom vyhovel a predbežné opatrenia so zákazmi predaja, resp. zákazmi prevodu určitého majetku žalobcu vydal (nariadil). Zavinenie FNM SR sa nevyžaduje.
6) Ďalej podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, žalobca bol v rokoch 2006, 2007, 2008, 2009, 2010 vlastníkom nehnuteľností zapísaných na A. Č.. XXX, Z. T. T., pre k. ú. P. a na A. Č.. XXXX, Z. T. T., H. P.. Ú.. T. T.. Na návrh FNM SR nariadil Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 63Cb/177/2008-57 zo dňa 16. 09. 2008 predbežné opatrenie (doručené žalobcovi dňa 19. 09. 2008), ktorým, okrem iného, zakázal žalobcovi predať nehnuteľný majetok zapísaný na A. Č.. XXX a na A. Č.. XXXX až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (t.j. žaloby o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu konaného dňa 18. 08. 2008). FNM SR žalobu vo veci samej podal a Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 64Cb/209/2008 túto jeho žalobu zamietol.
7) Žalobou zo dňa 28. 03. 2008 sa FNM SR domáhal voči žalobcovi určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 18. 01. 2008, a to uznesenia č. 2 a č. 3. Toto konanie bolo na Okresnom súde Banská Bystrica vedené pod sp. zn. 60Cb/93/2008. Na návrh FNM SR nariadil Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 60Cb/93/2008-85 zo dňa 13. 08. 2008 predbežné opatrenie (doručené žalobcovi dňa 19. 08. 2008), ktorým zakázal žalobcovi, okrem iného, previesť, darovať alebo inak scudziť alebo inak zaťažiť právom tretej osoby, založiť alebo vložiť svoj v uznesení definovaný nehnuteľný a hnuteľný majetok zapísaný na A. Č.. XXXX a na A. Č.. XXX až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd následne žalobu žalobcu vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 60Cb/93/2008 zamietol.
8) Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, uznesenie o nariadení predbežného opatrenia č. k. 63Cb/177/2008-57 zo dňa 16. 09. 2008 zaniklo podľa ustanovenia § 77 ods. 1 O. s. p., pretože návrhu vo veci samej pod sp. zn. 64Cb/209/2008 súd nevyhovel; predbežné opatrenie trvalo od 19. 09. 2008 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej dňa 24. 07. 2009. Žalobcovi preto vznikol v zmysle ustanovenia § 77 ods. 3 O. s. p. nárok na náhradu ujmy, ktorá mu týmto predbežným opatrením vznikla. Ďalšie uznesenie o nariadení predbežného opatrenia č. k. 60Cb/93/2008-85 zo dňa 13. 08. 2008 zaniklo podľa ustanovenia § 77 ods. 1 O. s. p., pretože návrhu vo veci samej pod sp. zn. 60Cb/93/2008 súd nevyhovel; predbežné opatrenie trvalo od 19. 08. 2008 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej dňa 03. 11. 2009. Žalobcovi preto vznikol v zmysle ustanovenia § 77 ods. 3 O. s. p. nárok na náhradu ujmy, ktorá mu týmto predbežným opatrením vznikla. V obidvoch prípadoch zanikli predbežné opatrenia z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo.
9) Podanou žalobou sa potom žalobca domáhal voči žalovanému ako právnemu nástupcovi FNM SR náhrady ujmy v sume 9.810.209,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.810.209,83 Eur od 15. 08. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov súdneho konania.
10) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe listinné dôkazy, sa nachádzajú na č. l. 19 - 104 p. v., ako aj vo veľkých prílohových obálkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť súdneho spisu.
11) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30. 04. 2013 (na č. l. 137 - 144 p. v.) nárok žalobcu o náhradu ujmy v sume 9.810.209,83 Eur s prísl. neuznal (čo podrobne zdôvodnil) a zároveň vzniesol námietku premlčania sa nároku uplatňovaného žalobcom. Žalovaný mal za to, že nároku uplatňovaného v zmysle § 77 ods. 3 O. s. p. sa oprávnená osoba môže domáhať len vo všeobecnej premlčacej lehote na uplatnenie nároku na náhradu škody (teda aj ujmy) v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z ktorých zákonných ustanovení vyplýva dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Predbežné opatrenie vydané v konaní sp. zn. 63Cb/177/2008 dňa 16. 09. 2008 zaniklo právoplatnosťou zamietnutého návrhu vo veci samej, teda dňa 24. 07. 2009; predbežné opatrenie vydané v konaní sp. zn. 60Cb/93/2008 dňa 13. 08. 2008 zaniklo dňom právoplatnosti zamietnutého návrhu vo veci samej, teda dňa 03. 11. 2009. Uvedené dátumy zániku predbežných opatrení, teda 24. 07. 2009 a 03. 11. 2009, sú zároveň dňami, od ktorých je potrebné začať počítať kvalifikované plynutie zákonom stanovenej objektívnej premlčacej lehoty žalobcu na uplatnenie prípadných nárokov z potenciálne spôsobenej škody (ujmy). Žalovaný bol preto toho názoru, že ak by aj nejaký potenciálny nárok žalobcu na náhradu ujmy mal existovať, z titulu zániku nariadených predbežných opatrení, v dôsledku ktorých k ujme na strane žalobcu malo dôjsť, tento nárok musel a mal byť uplatnený proti zodpovednému subjektu v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Nakoľko žalobca najneskôr v deň zániku nariadených predbežných opatrení zistil, kto by mal byť zodpovedným subjektom a zároveň bol objektívne schopný posúdiť rozsah jemu údajne spôsobenej ujmy, mal si svoje údajné nároky uplatniť na súde najneskôr v lehote do 24. 07. 2011, resp. do 03. 11. 2011. Keďže však žalobca doručil svoju žalobu na príslušný súd až dňa 18. 07. 2012, a teda po kvalifikovanom márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, považoval žalovaný uplatňovaný nárok za premlčaný a vzniesol proti nemu v celosti námietku premlčania. Nárok, ktorý je premlčaný (aj keby bol reálne existoval, čo však žalovaný svojou osobitnou argumentáciou popiera), nemožno po vznesenej námietke premlčania v súdnom konaní priznať a musí byť bez ďalšieho zamietnutý. Podrobne sa žalovaný vyjadril aj v ďalšom písomnom podaní zo dňa 15. 05. 2017 (na č. l. 311 - 319 p. v.), ako aj v písomnom podaní zo dňa 12. 09. 2017 (na č. l. 372 - 375 p. v.) s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3 MCdo 40/2012 zo dňa 27. 04. 2015 a následný nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 637/2015-37 zo dňa 24. 02. 2016
12) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 02. 2019 (na č. l. 463 - 464 p. v.) s argumentáciou žalovaného ohľadne premlčania nesúhlasil a tvrdil, že peňažný nárok žalobcu na náhradu ujmy nie je premlčaný, keďže: zodpovednostný právny vzťah medzi žalobcom ako poškodeným a žalovaným ako povinným je jednoznačne vzťahom záväzkovým spravujúcim sa s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka treťou časťou Obchodného zákonníka (žalovaný je jedným z akcionárov žalobcu); právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má charakter komplexnej právnej úpravy a subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka je až na výnimočné prípady v obchodných záväzkových vzťahoch vylúčené (Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 32Cdo/3800/2007); z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V5/2008 vyplynulo, že „Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 391 až 408. Ak takto nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že sa má použiť premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku. Nič to však nemení na tom, že tieto vzťahy, pokiaľ zodpovedajú definícii v § 261 OBZ, majú charakter obchodných záväzkových vzťahov“, preto neobstojí argumentácia žalovaného, že keďže právo na náhradu škody podľa ustanovenia § 77 ods. 3 O. s. p. nie je subsumovateľné pod ustanovenie § 373 OBZ ani ustanovenie § 757 OBZ, je potrebné, aby sa nárok žalobcu riadil všeobecnou občianskoprávnou úpravou premlčania; právna doktrína pripúšťa aplikáciu obchodnoprávneho režimu na premlčanie deliktuálnych nárokov na náhradu škody, ak sú splnené predpoklady ustanovenia § 261 OBZ, a to bez ohľadu na ustanovenie § 757 OBZ a za relevantné považuje vymedzenie obchodného záväzkového vzťahu bez ohľadu na dôvod jeho vzniku (napr. Ovečková, O.: Premlčanie v obchodnom práve. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 123); keďže na právnu otázku premlčania práva žalobcu na náhradu škody podľa ustanovenia § 77 ods. 3 O. s. p. (ustanovenie § 340 ods. 1 CSP) je potrebné aplikovať právnu úpravu podľa ustanovenia § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a z dikcie ustanovenia § 77 ods. 3 O. s. p. plynie, že náhrady ujmy vzniknutej predbežnými (neodkladnými) opatreniami sa mohol žalobca domáhať až po tom, ako mu predbežnými (neodkladnými) opatreniami táto ujma vznikla a zároveň najskôr po tom, ako predbežné (neodkladné) opatrenia zanikli (dňa 24. 07. 2009 a dňa 02. 11. 2009), potom, podľa názoru žalobcu, žaloba bola dňa 18. 07. 2012 podaná v rámci štvorročnej premlčacej doby (ustanovenie § 397 OBZ) plynúcej od zániku predbežných (neodkladných) opatrení (až týmto okamihom sa žalovaný stal povinným nahradiť žalobcovi ujmu, ktorá mu predbežnými (neodkladnými) opatreniami vznikla a žalobca mohol právo na náhradu tejto ujmy uplatniť na súde - ustanovenie § 77 ods. 3 O. s. p. v spojení s ustanovením § 391 ods. 1 OBZ). Žalobca bol toho názoru, že osobitné ustanovenie § 398 OBZ upravujúce začiatok plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody subsumovateľnom pod ustanovenie § 373 OBZ a ustanovenie § 757 OBZ sa v danom prípade neuplatní, keďže však ide o právo z obchodného záväzkového vzťahu, ktoré je vymáhateľné na súde, spravuje sa premlčacia doba pri tomto práve v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 prvá veta OBZ právnou úpravou obsiahnutou vo všeobecnom ustanovení § 397 OBZ a ustanovení § 391 Obchodného zákonníka.
13) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v reakcii na vyššie uvedené písomné vyjadrenie žalobcu v písomnom podaní zo dňa 22. 03. 2019 (na č. l. 478 - 482 p. v.) podrobne zdôvodnil, prečo s právnou argumentáciou žalobcu ohľadne premlčania nesúhlasí a zotrval na svojej právnej argumentácii, že na súdený prípad je potrebné aplikovať premlčaciu lehotu podľa § 106 Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka. Zopakoval, že predbežné opatrenie sp. zn. 60Cb/93/2008-85 zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia o zamietnutí žaloby vo veci samej dňa 02. 11. 2009, t.j. subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 03. 11. 2009 a k premlčaniu došlo dňa 03. 11. 2011 (žaloba bola podaná až dňa 18. 07. 2012). Predbežné opatrenie sp. zn. 63Cb/177/2008-57 zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia o zamietnutí žaloby vo veci samej dňa 24. 07. 2009, t.j. subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 25. 07. 2009 a k premlčaniu došlo dňa 25. 07. 2011 (žaloba bola podaná až dňa 18. 07. 2012). Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, žalovaný tvrdil, že v súdenom prípade premlčacia doba začala plynúť najskôr 03. 11. 2009 a 25. 07. 2009 (t.j. právoplatnosťou rozhodnutí o zamietnutí návrhov vo veci samej), t.j. objektívna trojročná doba uplynula 03. 11. 2012 a 25. 07. 2012. Avšak ešte pred uplynutím objektívnej premlčacej doby uplynula subjektívna premlčacia doba. Podľa názoru žalovaného, v prípade, ak začiatok subjektívnej premlčacej lehoty nastane v priebehu objektívnej lehoty (tu nastali oba momenty súčasne, keďže premlčacia lehota na uplatnenie nároku začína plynúť zrušením neodkladných/predbežných opatrení) a do jej skončenia tiež uplynie celá subjektívna doba: právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby (na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada). Zároveň sa objektívna premlčacia doba uplatní iba pri škode na veciach. Na základe uvedeného (na základe záverov judikatúry a právnej literatúry) mal žalovaný za to, že nárok žalobcu uplatnený v žalobe je premlčaný, keďže subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 03. 11. 2011 a dňa 25. 07. 2011 a žaloba bola podaná až dňa 18. 07. 2012. K rozhodnutiam predloženým žalobcom žalovaný uviedol, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo/V5/2008 nie je na tento súdený prípad aplikovateľné, nakoľko v súdenom prípade si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu škody nie zo vzťahu spoločnosti a akcionára, ale zo vzťahu navrhovateľa neodkladného opatrenia a povinného z neodkladného opatrenia podľa osobitného predpisu O. s. p., resp. CSP. Žalovaný ďalej opätovne uviedol, že v predmetnej veci sa nejedná o vzťah podľa § 261 Obchodného zákonníka medzi spoločnosťou a akcionárom spoločnosti, teda nie z titulu toho, že žalovaný ako akcionár porušil nejakú povinnosť voči spoločnosti, ale z titulu vzťahu žalobcu a žalovaného ako osoby povinnej z predbežného opatrenia a osoby oprávnenej z predbežného opatrenia. Tento vzťah vznikol na základe osobitného predpisu O. s. p. Ani rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32/Cdo/3800/2007 nie je na súdený prípad aplikovateľné, nakoľko sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania priestorov na základe nájomného vzťahu. Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj skutočností uvedených v predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach, potom žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
14) Na podporu svojej právnej argumentácie pripojil žalovaný k tomuto písomnému podaniu rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/150/2010, uznesenie II. ÚS 570/2013, Nález II. ÚS 120/2011, Komentár k O. s. p., rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/204/2014, uznesenie III. ÚS 477/2016, rozhodnutie NS SR 3MCdo/40/2012 a Nález II. ÚS 637/2015. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú vo veľkej prílohovej obálke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť súdneho spisu.
15) Právny zástupca žalobcu trval v konaní pred súdom na podanej žalobe v celom rozsahu a pridržiaval sa dôvodov v nej uvedených. Mal za to, že žalobca žalobu riadne skutkovo a právne zdôvodnil a zdokladoval príslušnými listinnými dôkazmi. Nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, keďže zodpovednostný právny vzťah medzi žalobcom ako poškodeným a žalovaným ako povinným je jednoznačne vzťahom záväzkovým, spravujúcim sa s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka treťou časťou Obchodného zákonníka a navyše, právna úprava premlčania obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má charakter komplexnej právnej úpravy a subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka je v zásade vylúčené. Žaloba bola doručená tunajšiemu súdu dňa 18. 07. 2012, v rámci 4-ročnej premlčacej doby plynúcej od zániku predmetných predbežných opatrení, teda včas. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka kogentne vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka. Rozhodujúcim kritériom je práve charakter právneho, v tomto prípade zodpovednostného vzťahu. Keďže posudzovaný právny vzťah jednoznačne zodpovedá kvalifikácii podľa ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka, pôjde vždy o obchodnoprávny vzťah. Túto kvalifikáciu nestráca ani vtedy, ak sa na tento vzťah bude aplikovať skutková podstata náhrady škody upravená nielen v Občianskom zákonníku, prípadne v inom právnom predpise. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, právo na náhradu škody, a to bez ohľadu na to, či má pôvod v porušení zmluvnej alebo mimozmluvnej povinnosti, je právom záväzkovým a preto pokiaľ ide o obchodný vzťah, tak ako je tomu v súdenom prípade, toto právo sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčuje ako právo zo záväzkového vzťahu a bude sa preto riadiť právnou úpravou premlčania upravenou v Obchodnom zákonníku. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že podľa názoru žalobcu, žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný, aj keď súd vo svojom predbežnom právnom posúdení veci zaujal právny názor, že nárok žalobcu je v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka premlčaný.
16) Právny zástupca žalovaného trval v konaní pred súdom na doterajšej právnej argumentácii žalovaného s poukazom na písomné vyjadrenie zo dňa 12. 09. 2017 (na č. l. 372 - 375 p. v.) a mal za to, že nárok na náhradu škody, ktorý si uplatnil žalobca žalobou, vychádza zo špeciálnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, resp. Civilného sporového poriadku a úpravu náhrady škody podľa Obchodného zákonníka je možné uplatniť len v prípade, ak tá škoda vznikla porušením zmluvnej povinnosti alebo v prípade porušenia ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/204/2014 zo dňa 22. 04. 2015, ktorý vo veci žaloby o náhrade ujmy podľa § 77 ods. 3 O. s. p. rozhodol, že v predmetnej právnej veci sa má postupovať pri premlčaní podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda je potrebné vychádzať z úpravy v Občianskom zákonníku. Aj komentár k Občianskemu súdnemu poriadku z roku 2012 C.H.Beck k ustanoveniu § 77 uvádza, že lehoty na uplatnenie jednotlivých nárokov sa spravujú všeobecne premlčacími lehotami podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Právny zástupca žalovaného trval na tom, že súdený prípad sa má v otázke premlčania posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, a je premlčaný. Právny zástupca žalovaného ďalej odkázal na podrobnú argumentáciu uvedenú v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 03. 2019 (na č. l. 478 - 482 p. v.) a osobitne zdôraznil, že v tomto prípade nejde o právo zo záväzkového vzťahu, ale ide o osobitný sui generis právny nárok na náhradu ujmy spôsobenej vydaním neodkladného opatrenia. Takisto nejde o štandardnú náhradu škody a z tohto hľadiska je potrebné nárok žalobcu vnímať ako sui generis nárok, ktorý nespadá do režimu Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru, v súdenom prípade (aj v nadväznosti na už citované rozhodnutia súdov Slovenskej republiky) sa uplatnia premlčacie lehoty podľa Občianskeho zákonníka, čo v tomto prípade znamená, že subjektívne lehoty boli v plnom rozsahu vyčerpané a nárok je v plnom rozsahu premlčaný. Odkazujúc na celú doterajšiu argumentáciu žalovaného v súdenej veci a predložené písomné stanoviská a vyjadrenia, bol právny zástupca žalovaného v záverečnej reči toho názoru, že žalobcom uplatnený nárok je v plnom rozsahu premlčaný, navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v plnej 100% výške.
17) Podľa § 77 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len ako „O. s. p.“), ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.
18) Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 01. 07. 2016 (ďalej len ako „CSP“), ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19) Podľa § 470 ods. 4 CSP, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
20) Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
21) Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
22) Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
23) Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
24) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na návrh právneho predchodcu žalovaného Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 63Cb/177/2008-57 zo dňa 16. 09. 2008 nariadil predbežné opatrenie, ktoré malo trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň súd uložil navrhovateľovi (právnemu predchodcovi žalovaného) povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na súde návrh na určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu (žalobcu) konaného dňa 18. 08. 2008. Navrhovateľ si svoju povinnosť splnil a podal na súde návrh na určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu konaného dňa 18. 08. 2008. O návrhu vo veci samej rozhodol Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 64Cb/209/2008-144 zo dňa 03. 03. 2009 tak, že návrh zamietol. Citovaný rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č. k. 41Cob/150/2009-201 zo dňa 18. 06. 2009 nadobudol právoplatnosť dňom 24. 07. 2009 (tieto listiny sú založené vo veľkej prílohovej obálke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť súdneho spisu).
25) Ďalej mal súd preukázané, že právny predchodca žalovaného sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02. 04. 2008 pod sp. zn. 60Cb/93/2008 domáhal voči odporcovi (žalobcovi) určenia neplatnosti uznesenia č. 2 a č. 3 mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu zo dňa 18. 01. 2008. V priebehu tohto súdneho konania súd na návrh právneho predchodcu žalovaného uznesením č. k. 60Cb/93/2008-85 zo dňa 13. 08. 2008 nariadil predbežné opatrenie, ktoré malo trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. O návrhu vo veci samej potom rozhodol súd rozsudkom č. k. 60Cb/93/2008-175 zo dňa 18. 06. 2009 tak, že návrh zamietol. Citovaný rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č. k. 43Cob/230/09-266 zo dňa 24. 09. 2009 nadobudol právoplatnosť dňom 02. 11. 2009 (tieto listiny sú založené vo veľkej prílohovej obálke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť súdneho spisu).
26) Tieto skutočnosti (uvedené pod bodom 24) a 25) odôvodnenia tohto rozhodnutia) neboli medzi stranami sporné. Spornou medzi stranami bola žalovaným uplatnená hmotnoprávna námietka (§ 152 SCP), t.j. námietka premlčania sa nároku uplatneného žalobou.
27) Žalobca v konaní tvrdil, že nárok uplatnený žalobou nie je premlčaný, nakoľko námietku premlčania je potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka (uplatniť 4-ročnú premlčaciu dobu). Žalovaný zase tvrdil, že nárok uplatnený žalobou sa premlčal v 2-ročnej premlčacej dobe, nakoľko námietku premlčania je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.
28) Ku skutočnosti medzi stranami spornej zaujíma súd nasledovný právny názor:
29) Podľa názoru súdu, žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému náhrady ujmy v zmysle § 340 ods. 1 CSP (§ 77 ods. 3 O. s. p.), ktorá mu bola spôsobená súdom nariadenými neodkladnými (predbežnými) opatreniami (č. k. 63Cb/177/2008-57 zo dňa 16. 09. 2008 a č. k. 60Cb/93/2008-85 zo dňa 13. 08. 2008) na návrh právneho predchodcu žalovaného (FNM SR), ktoré neodkladné (predbežné) opatrenia zanikli z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Súd v prvom rade skúmal, aby zistil, aký hmotnoprávny predpis má na uplatnenú námietku premlčania aplikovať a v akom právnom vzťahu nastala ujma, pričom dospel k názoru, že v súdenom prípade sa jedná o zákonnú zodpovednosť sui generis, ktorá vyplýva z procesného predpisu a vo svojej podstate vytvára zodpovednostný vzťah na základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho aktu aplikácie práva. Súd bol toho názoru, že žalobca si voči žalovanému neuplatňuje náhradu ujmy z titulu právneho vzťahu spoločnosti (žalobcu) a akcionára (žalovaného), ale z titulu zodpovednostného vzťahu vzniknutého medzi navrhovateľom neodkladného (predbežného) opatrenia, teda žalovaným ako osobou oprávnenou z neodkladného (predbežného) opatrenia a žalobcom ako povinným z neodkladného (predbežného) opatrenia. V súdenej veci sa potom nejedná o vzťah upravený v ustanovení § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka; takisto sa nejedná ani o porušenie povinnosti zo strany žalovaného - ani zo záväzkového vzťahu, ani povinnosti stanovenej Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na takto vymedzenú povahu žalobou uplatneného nároku, bol súd toho názoru, že na súdený prípad je potrebné aplikovať právnu normu hmotného práva, ktorou je Občiansky zákonník, a nie Obchodný zákonník, pretože žalobou uplatnený nárok nevychádzal z obchodnoprávneho záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami, ale zo zodpovednostného vzťahu na základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho aktu aplikácie práva (v zmysle ustanovenia § 77 ods. 3 O. s. p., resp. § 340 ods. 1 CSP).
30) Následne súd skúmal, či si žalobca uplatnil svoj nárok v zákonom stanovenej lehote, pričom zistil, že žalobou uplatnený nárok nebol podaný v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdom nariadené neodkladné (predbežné) opatrenia zanikli: vo veci sp. zn. 63Cb/177/2008 dňa 24. 07. 2009 (dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej sp. zn. 64Cb/209/2008) a vo veci sp. zn. 60Cb/93/2008 dňa 02. 11. 2009 (dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej sp. zn. 60Cb/93/2008). To znamená, že žalobca ako poškodený sa dňa 24. 07. 2009 a dňa 02. 11. 2009 dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Dvojročná subjektívna premlčacia doba vo veci sp. zn. 63Cb/177/2008 začala plynúť od 25. 07. 2009 a uplynula dňa 25. 07. 2011 (deň 24. 07. 2011 bol nedeľa) a vo veci sp. zn. 60Cb/93/2008 začala dvojročná subjektívna premlčacia doba plynúť od 03. 11. 2009 a uplynula dňa 02. 11. 2011. Žaloba o náhradu ujmy bola tunajšiemu súdu doručená dňa 18. 07. 2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Vzhľadom na to, že žalovaný uplatnil pred súdom námietku premlčania, nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať.
31) Súd už len dodáva, že v súdenom prípade boli časové okamihy začiatku plynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby totožné, pričom právo žalobcu ako poškodeného sa premlčalo už márnym uplynutím subjektívnej (2-ročnej) premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba žiadnym spôsobom nemôže predĺžiť subjektívnu premlčaciu dobu a pokiaľ sa právo premlčí už momentom márneho uplynutia subjektívnej premlčacej doby, na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada.
32) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia a na vyššie zaujatý právny názor súdu, považoval súd nárok uplatnený žalobou - na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania - za premlčaný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd sa primárne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným a keďže dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný, meritórne nárok uplatnený žalobcom už neposudzoval.
33) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).