Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/51/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu: G. R., bytom N. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka so sídlom Mariánske Námestie 31, 010 01 Žilina proti žalovaným: 1. Gymnázium J. Francisciho - Rimavského, so sídlom v Levoči, Kláštorná 37, 2. Riaditeľ gymnázia J. Francisciho - Rimavského, so sídlom v Levoči, Kláštorná 37, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Luciou Morgošovou, advokátkou, AK Žilina, Škultétyho 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu a postupu žalovaného - Vysvedčenia G. R. zo dňa 30. januára 2014 vydaného Gymnáziom J. Francisciho - Rimavského, Kláštorská 37, takto

rozhodol:

Voči žalovanému v 2. rade konanie z a s t a v u j e .

Žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovaným v 1. a.2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalovaný v 1. rade vydal dňa 30. januára 2014 vysvedčenie G. R. za 3. ročník denného štúdia, kde hodnotený za I. polrok školského roka 2010/2011 z predmetov Matematika a Fyzika ako výsledok hodnotenia uviedol prospech „nedostatočný“. 2. Žalobou zo dňa 19.6.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.6.2014 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného v 1/ rade, vysvedčenia vystaveného žalobcovi za tretí ročník štúdia na gymnáziu J. Francisciho - Rimavského a vrátenia veci žalovanému v 1/ rade na ďalšie konanie. Totožného výroku sa žalobca domáha vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

3. Poukázal na to, že v predmetným vysvedčením, ktorého zrušenia sa domáha, bolo rozhodnuté o tom, že žalobca neprospel v treťom ročníku štúdia z predmetov matematika a fyzika. Konanie žalovaného v 1/ a 2/ rade vo vzťahu k tomuto vysvedčeniu trpí takými vadami, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia.

4. Žalobca uviedol, že zo strany žalovaného v 2/ rade bol žalobcovi určený termín na vykonanie komisionálnej skúšky z predmetom matematika a fyzika na deň 30.1.2014. Členom komisionálnej komisie bol tiež J.. H. F., J.., bývalý riaditeľ žalovaného v 1/ rade, s ktorým mal žalobca v minulosti viacero konfliktov. Žalobca v tejto súvislosti namietal zloženie komisie a v deň konania komisionálnych skúšok vzniesol námietku zaujatosti voči tomuto členovi komisie v súlade s o správnom konaní (Správny poriadok). Táto námietka bola zo strany žalovaného v 1/ rade vyhodnotená ako sťažnosť podľa o sťažnostiach. Vzhľadom na podanú

námietku zaujatosti a tvrdené nezákonné zloženie skúšajúcej komisie sa tak žalobca na ďalšej skúške nezúčastnil. Z tohto dôvodu bol žalobca hodnotený známkou „nedostatočný“. Na základe výsledkov tejto komisionálnej skúšky bolo žalobcovi vystavené vysvedčenie, v ktorom bol žalobca klasifikovaný z predmetov matematika a fyzika známkou „nedostatočný“. Toto vysvedčenie žalobca odmietol prevziať. Vzhľadom na uvedené hodnotenie žalobcovi nebolo ďalej umožnené pokračovať v štúdiu.

5. Žalobca ďalej citoval , , , o štátnej správe v školstve, , , , , , Školského zákona, , , , (ďalej len ), , Správneho poriadku, .

6. Žalobca poukázal na to, že protokol o komisionálnej skúške je súčasťou pedagogickej dokumentácie, ktorá je podkladom pre vydanie vysvedčenia. Žalobca je toho názoru, že vysvedčenie je rozhodnutím, bez ohľadu na to, že nie je ako rozhodnutie označené. Jeho obsahom je bezpochyby rozhodnuté o právach a povinnostiach žalobcu v zmysle ústavne zaručeného práva na vzdelanie, keďže z neho vyplýva povinnosť žalobcu opakovať 3. ročník štádia u žalovaného v 1/ rade. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.9.2009, v ktorom bolo vyslovené, že nie je rozhodujúce, ako je príslušný individuálny správny akt označený, ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva a tak zakladá priamo resp. sprostredkovane práva alebo povinnosti. Rovnako tiež citoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.7.2013 z ktorého vyplýva, že súkromný život zahŕňa fyzickú a psychickú integritu osoby a niekedy môže zahŕňať aj aspekty individuálnej a sociálnej identity. Keďže dôsledkom predmetného vysvedčenia je povinnosť žalobcu opakovať 3. ročník, je zrejmé že žalobcovi bude upretá možnosť rozvíjať a nadväzovať vzťahy s rovesníkmi, t.j. ide o zásah do jeho súkromného života.

7. Žalobca je toho názoru, že realizácia komisionálnej skúšky je výkonom verejnej správy, keďže podmienky jej výkonu sú stanovené verejnoprávnym predpisom, Školským zákonom.

8. Uviedol, že okrem J.. F., J.., ktorého zaujatosť žalobca namietal, bola zaujatá aj druhá členka komisionálnej komisie, učiteľka matematiky žalobcu H.. Y. F., s ktorou mal žalobca tiež viacero konfliktov. Obaja vyučujúci nepochybne mali vedomosť o skutočnostiach nasvedčujúcich svoje vylúčenie, napriek tomu svoju zaujatosť ani jeden nenamietal. Žalobca preto namieta zloženie skúšobnej komisie ako celku, čo má za následok spochybnenie zákonnosti priebehu celých komisionálnych skúšok.

9. Žalobca má za to, že školské vysvedčenie je rozhodnutím o žalobcovom verejnom subjektívnom práve na vzdelanie, rozhodnutím o ďalšom životnom napredovaní, ktoré sa tiež dotýka jeho súkromného a rodinného života. Ide nepochybne o rozhodnutie v materiálnom poňatí v zmysle nálezu ÚS SR sp. zn. . Keďže žalobca namieta zloženie skúšobnej komisie komisionálnych skúšok, pričom táto vada mala za následok nezákonnosť klasifikácie žalobcu, mala tak vplyv na zákonnosť samotného vysvedčenia.

10. Žalovaní v 1/ a 2/ rade podali vo veci spoločné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že podaná žaloba je nedôvodná a navrhujú ju v celom rozsahu zamietnuť.

11. Vo vzťahu k namietanej zaujatosti členov skúšobnej komisie žalovaní uviedli, že samotné tvrdenia žalobcu o minulých konfliktoch žalobcu a namietaných učiteľov, členov skúšobnej komisie neboli nijako bližšie odôvodnené, čím nebol daný dostatočný podklad pre spochybnenie objektívneho a odborného hodnotenia žiaka na komisionálnych skúškach. Uviedli, že týmto členom komisie nevznikla povinnosť na postup podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku, avšak je to práve žalobca, ktorý mal postupovať v zmysle § 10 Správneho poriadku a mal tieto skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie členov skúšobnej komisie oznámiť, len čo sa o nich dozvedel, čo však žalobca neurobil. Týchto členov namietal až po oznámení výsledku prvej skúšky, t.j. keď na tejto skúške neprospel. Je však nepochybné, že charakter dôvodov, pre ktoré považoval tieto osoby za zaujaté, mu museli byť známe už v čase vymenovania členov skúšobnej komisie, t.j. najneskôr pred konaním konkrétnej skúšky. Žalobca však tieto námietky včas nevzniesol. Písomnú námietku zaujatosti členov skúšobnej komisie zo dňa 30.1.2014 žalobca doručil žalovanému v 1/ rade dňa 4.2.2014, pričom žalovaný v 2/ rade túto námietku postúpil dňa 6.2.2014 Štátnej školskej inšpekcii v Prešove ako nezávislému a kompetentnému orgánu, príslušnému na vybavovanie sťažností v zmysle Tento kontrolný orgán nezistil žiadne porušenie zákonov

resp. iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré by naznačovali neobjektívne hodnotenie žiaka a prejavy zaujatosti zo strany členov skúšobnej komisie.

12. Žalovaní ďalej poukázali na charakter štúdia žalobcu u žalovaného v 1/ rade, priebeh jeho štúdia, pričom tieto skutočnosti majú odzrkadľovať minimálny záujem žalobcu úspešne absolvovať štúdium u žalovaného.

13. Žalovaný v 2/ rade namieta rovnako nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Poukazuje na to, že vysvedčenie, ktoré žalobca považuje za rozhodnutie, sám žalobca označil za rozhodnutie vydané žalovaným v 1/ rade, z čoho je zrejmé, že žalovaný v 2/ rade nemôže byť pasívne legitimovaný v tomto konaní.

14. Vo vzťahu k samotnému vysvedčeniu a k jeho označeniu za rozhodnutie, ktoré by malo mať konštitutívne účinky, žalovaný uvádza, že ide výlučne o tlačivo obsahujúce výsledky hodnotenia a klasifikáciu žiaka, čo vylučuje jeho súdny prieskum v zmysle podanej žaloby v rámci správneho súdnictva. Žalobca bol klasifikovaný na základe výsledkov komisionálnych skúšok. Výsledok komisionálnej skúšky je konečný (§ 57 ods. 2 Školského zákona). Práva a povinnosti žalobcu vo vzťahu k jeho hodnoteniu teda založili výlučne výsledky komisionálnej skúšky, a nie namietané vysvedčenie.

15. Na základe uvedených skutočností žalovaní zhodne navrhli, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú, pre neexistenciu a nepreukázanie vady v konaní, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia podľa v celom rozsahu zamietol.

16. Krajský súd v Prešove zo dňa 20. novembra 2015 č.k. -70 zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

17. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25. januára 2018 sp. zn. tak, že uznesenie Krajského súdu v Prešove z 20. novembra 2015, č.k. -70 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

18. V zmysle odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu, ktorý vyslovil, že predmetom prieskumu je návrh žalobcu na zrušenie verejnej listiny - vysvedčenia za II. polrok 2011/2012 vo vzťahu k predmetom Matematika a Fyzika, ktoré je dôsledkom vykonania, podľa žalobcu, nezákonných komisionálnych skúšok, z uvedených predmetov, 30. januára 2014 a konštatoval, že táto písomnosť má povahu rozhodnutia, ktoré by mohlo byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby v konaní podľa druhej hlavy piatej časti . Táto písomnosť obsahuje, podľa názoru odvolacieho súdu, autoritatívnosť určenia obsahu konkrétnych verejných subjektívnych práv a povinností žalobcu, keď deklaruje v konečnom dôsledku výsledky komisionálnych skúšok určených pre žalobcu z predmetov Matematika a Fyzika za II. polrok 2011/2012, ktoré boli určené na deň 30. januára 2014, a ktorých zákonnosť postupu komisionálnych skúšok žalobca napáda. Nestotožnil s názorom krajského súdu, že vysvedčenie nemôže byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Dal do pozornosti krajskému súdu, že z obsahu podanej žaloby, v ktorej je žalobca zastúpený právnym zástupcom, advokátom, je zrejmé, že sa domáha prieskumu vysvedčenia. V podanej žalobe však absentuje petit žaloby, z ktorého by bolo zrejmé, akým konkrétnym spôsobom sa domáha svojich práv tak, aby bol predmet prieskumu riadne identifikovaný a bolo vymedzené, v akom rozsahu predmet prieskumu napáda, ktorých konkrétnych záverov deklarovaných vo vysvedčení sa žalobca domáha. Uložil krajskému súdu odstrániť v súčinnosti s právnym zástupcom žalobcu uvedené nedostatky podanej žaloby a po doplnení žalobného petitu a v naznačenom smere vo veci konať a rozhodnúť.

19. Po výzve súdu právna zástupkyňa žalobcu predložila úpravu petitu žaloby a navrhla, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného - vysvedčenie za 3. ročník stredoškolského štúdia na Gymnáziu J. Francisciho

- Rimavského v Levoči v školskom roku 2010/2011 v časti hodnotenia za I. polrok školského roku 2010/2011 z predmetom Matematika a Fyzika zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

20. Na pojednávaní dňa 15. februára 2022 právna zástupkyňa žalobca zobrala vo vzťahu k žalovanému v 2. rade späť a právna zástupkyňa žalovaných súhlasila so späťvzatím žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

21. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

22. Vzhľadom na argumentáciu uvedenú v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vyslovený právny názor, súd preskúmal vysvedčenie žalobcu vydané žalovaným v 1. rade dňa 30. januára 2014, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia.

23. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 30. januára 2014 bola so žalobcom vykonaná komisionálna skúška z predmetu Matematika za II. polrok školského roka 2011/2012 s prospechom písomná skúška - nedostatočný, písomná skúška -nedostatočný. Dňa 30. januára 2014 bola vykonaná so žalobcom aj komisionálna skúška z predmetu Fyzika za II. polrok školského roka 2011/2012 bez výsledku skúšky. O uskutočnení komisionálnej skúšky žalobca podaním zo dňa 30. januára 2014, v ktorom bolo doručené žalovanému v I. rade dňa 5. februára 2014 namietal predpojatosť členov komisionálnych skúšok z Matematiky a Fyziky a požiadal o vypísanie nového termínu komisionálnych skúšok z matematiky a fyziky. Namietal, že riaditeľka gymnázia mu pri oznámení komisionálnych skúšok tvrdila, že v komisii bude skúšajúca z inej školy, pritom na komisionálnej skúške z Matematiky boli v komisii pán F., o ktorej predpojatosti sa nedá ani len pochybovať, ďalej pani Komaničáková, ktorá je tiež predpojatá z dôvodu neobjektívneho hodnotenia, ktorá napomáhala bývalému riaditeľovi v nezákonnom konaní a zároveň namietal aj zadané úlohy pri komisionálnej skúšky. V administratívnom spise sa nachádza zápisnica o prešetrení námietky zaujatosti označenej ako sťažnosť, teda Prešetrenie sťažnosti zo dňa 17. februára 2014, ktorú vykonala Štátna školská inšpekcia, ktorá konštatovala, že prešetrením sťažnosti nezistila porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Z obsahu zápisnice vyplýva, že školská inšpekcia zistila, že priebeh komisionálnej skúšky z matematiky bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vypracovanými kritériami pre hodnotenie a klasifikáciu komisionálnej skúšky. Predložené materiály obsahovali menovanie komisie pre komisionálnu skúšku, zadanie úloh a ich hodnotenie na základe vypracovaných kritérií hodnotenia. Protokol o komisionálnej skúške z Matematiky bol súčasťou dokumentácie ku komisionálnej skúške z matematiky. Obsah učiva zodpovedal požiadavkám vzdelávacieho štandardu predmetu Matematika v 3. ročníku. Z prešetrenia sťažnosti nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali neobjektívnemu hodnoteniu žiaka a prejavom zaujatosti zo strany členov komisie pre komisionálnu skúšku z Matematiky. Zo zadania úloh pre žiaka v písomnej a ústnej časti skúšky vyplynulo, že úlohy boli vybrané z každého tematického celku, ktorý bol uvedený v okruhoch na skúšku. Štátna školská inšpekcia konštatuje, že obsah komisionálnej skúšky z matematiky bol v súlade s učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi predmetu Matematika. Ďalej bolo v zápisnici konštatované, že G. R. sa komisionálnej skúšky z predmetu Fyzika nezúčastnil. Námietku G. R. vyhodnotili ako neopodstatnenú.

II.

24. Podľa ustanovenia konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

25. Podľa ods. 3 ustanovenia pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

26. Podľa ods. 4 ustanovenia správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

27. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa ustanovenia správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

30. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

31. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

III.

32. Z obsahu žaloby, ako aj úpravy žaloby vyplýva, že žalobca namieta predpojatosť členov komisie, pred ktorou vykonával komisionálnu skúšku a z toho vyplývajúcu nezákonnosť vysvedčenia. 33. Správny súd konštatuje, že žalobca bol oboznámený s členmi komisie pred vykonaním komisionálnej skúšky najneskôr pri vykonaní komisionálnej skúšky a predpojatosť komisie namietal až po tom, čo výsledok komisionálnej skúšky z Matematiky bol vyhodnotený ako „nedostatočný“. Komisionálnej skúšky z predmetu Fyzika sa ani nezúčastnil. O námietke zaujatosti rozhodla školská inšpekcia s výsledkom, že námietka je nedôvodná.

34. Keďže v samotnej žalobe neboli uvedené žiadne iné dôvody, ktoré uviedol žalobca v námietke zaujatosti, o ktorom rozhodla školská inšpekcia a správny súd nezistil nezákonnosť postupu žalovaného v 1. rade, považuje správny súd žalobu za nedôvodnú.

35. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade z dôvodu späťvzatia žaloby voči nemu podľa konanie zastavil.

36. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

37. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Správny súd dospel k záveru, že daný prípad a rozhodnutie o trovách konania a priznanie nároku žalovaným na náhradu trov konania možno posúdiť podľa a možno od žalobcu požadovať, aby nahradil trovy konania žalovaným, a to z toho dôvodu, že žalovaný v 2. rade bol právne zastúpený a napriek vyjadreniu žalovaného a námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalobca, ktorý bol právne zastúpený zotrval na tejto žalobe. Zároveň na žalobe zotrval, aj keď mu muselo byť zrejmé, že sa jedná o zrejme bezúspešnú žalobu, keďže ani v žalobe nevzniesol iné námietky zaujatosti ku členom komisie, ktorá vykonávala komisionálne skúšky, a teda nemohol očakávať iný výsledok konania.

V.

38. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.