Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-103-2020.pdf
PDF · 170.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/103/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: N. Y., narodený XX.XX.XXXX, štátny občan Iránskej islamskej republiky, právne zastúpený: BURDA LEGAL s. r. o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/005849-016 zo dňa 17.02.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/005849-016 zo dňa 17.02.2020, ako aj prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZ-HCP-BA6-4565-013/2019-PPC zo dňa 30.08.2019 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Dňa 05.04.2019 žalobca podal na príslušnom oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania s predpísanými dokladmi. Žalobca mal na území Slovenskej republiky skôr udelený prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „zákon č. 404/2011 Z. z.“), a to od 01.02.2018 do 31.05.2021.
2. Dňa 30.08.2019 Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6-4565-013/2019-PPC (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania podľa § 34 ods. 12 s poukazom na § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov.
3. Prvostupňový orgán v odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že z preverovania cestovného dokladu je pravdepodobné, že účastník konania sa na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) zdržoval v roku 2018 celkovo 61 dní a v roku 2019 do 05.04.2019, kedy si účastník konania podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu. Účastník konania (žalobca) vo svojom cestovnom doklade nemal žiadnu pečiatku, ktorá by potvrdzovala, že by na územie SR vstúpil priamo cez hraničný priechod SR. Na základe vyššie uvedeného správny orgán uviedol, že len predpokladal, že účastník konania po
vstupe do schengenského priestoru cez iný hraničný priechod ako hraničný priechod SR pricestoval na územie SR, kde aj zotrval a plnil účel, na ktorý mu bol povolený prechodný pobyt. Ďalej uviedol, že v priebehu konania sa konalo tak, aby účastník konania neutrpel ujmu. Počet dní, ktoré boli potvrdené z cestovného dokladu, že sa účastník konania zdržiaval na území schengenského priestoru, mu boli priznané, ako by sa zdržiaval na území SR. Napriek tomu sa žalobca nezdržiaval na území SR viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku. S poukazom na § 21 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. zastal názor, že obnovenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme, a že pobyt účastníka konania na území SR musí byť odôvodnený účelom, v tomto prípade podnikaním, ktorý musí byť fakticky na území SR plnený, tak ako ukladá zákon č. 404/2011 Z. z. žiadateľovi o prechodný pobyt na území SR, t. j. aby sa zdržiaval na území viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku a aby daný účel aj reálne na území SR vykonával. Je na účastníkovi konania, aby preukázal skutočnosť ako aj spojitosť s výkonom podnikateľskej činnosti. Obnovenie prechodného pobytu na území SR nie je preto podľa neho vo verejnom záujme, nakoľko účastník konania fakticky nenapĺňal účel prechodného pobytu na území SR tým, že sa na území SR nezdržiaval viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím Č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/005849-016 zo dňa 17.02.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZ-HCP-BA6-4565-013/2019-PPC zo dňa 30.08.2019 o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania potvrdil.
II.
Žaloba
5. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 14.04.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava (ďalej aj ako „žalovaný“) Č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/005849-016 zo dňa 17.02.2020 ako aj prvostupňového rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZ-HCP-BA6-4565-013/2019-PPC zo dňa 30.08.2019, ktoré podľa neho vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho bola vec nesprávne právne posúdená a správne orgány chybne interpretovali a aplikovali právne predpisy. Vzhľadom na uvedené nedostatky žalobca považuje rozhodnutia za nezákonné a nepreskúmateľné.
6. Žalobca namieta porušenie zásady materiálnej pravdy vyplývajúcej z § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, Správny poriadok (ďalej aj „Správny poriadok“), keď správne orgány neprihliadali na dôkazy predložené žalobcom a návrh na doplnenie dokazovania, a teda nepostupovali v zmysle zásad správneho konania a nezistili skutočný stav veci tak ako im to ukladá ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku.
7. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán zamietli žiadosť žalobcu z dôvodu, že obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania na území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme. Nedostatok verejného záujmu konajúce správne orgány odôvodnili údajným porušením povinnosti v zmysle § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny je povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.
8. Žalobca poukázal na to, že porušenie povinnosti v zmysle § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov nie je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Predmetné ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet dôvodov pre zamietnutie žiadosti. Nesplnenie podmienky dĺžky pobytu je za určitých okolností v zmysle § 36 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov dôvodom na zrušenie prechodného pobytu, avšak nie je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Ak by zákonodarca s porušením povinnosti v zmysle § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov spájal právne následky v podobe zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, uvedený dôvod by nepochybne zaradil medzi taxatívne dôvody pre zamietnutie žiadosti. Vzhľadom na skutočnosť, že takýto dôvod na zamietnutie žiadosti zákon o pobyte cudzincov neupravuje, žalobca má za to, že napádané rozhodnutia
sú nezákonné. Štátne orgány, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach osôb musia postupovať podľa pravidiel, ktoré sú stanovené zákonom. Iba tak môžu naplniť povinnosť uloženú článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, teda konať len na základe zákona a v jeho medziach. Skutočnosť, že správne orgány subsumovali údajné porušenie povinnosti v zmysle § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov pod dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, t. j., že obnova nie je vo verejnom záujme, je podľa žalobcu právnym poriadkom zakázané nezákonné konanie správneho orgánu, ktoré je v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.
9. Žalobca namieta tvrdenie žalovaného, že obnovenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme, nakoľko žalobca údajne nenapĺňa účel svojho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že je predsedom Iránsko-slovenského výboru pre obchod (http://en.iran-slovakia.ir/) <http://en.iran-slovakia.ir/> a predsedom Obchodnej a priemyselnej komory provincie Yasuj (jedna zo siedmich regionálnych obchodných a priemyselných komôr Iránskej islamskej republiky), t. j. organizácií komunikujúcich so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, ktorých primárnym účelom je vytváranie podnikateľských a investičných príležitostí tak pre spoločnosti zo Slovenskej republiky ako aj z Iránskej islamskej republiky. Aktivity Iránsko-slovenského výboru pre obchod ako aj spoločností Persian Trade Holding s.r.o. a Godar s.r.o. s postupujúcim časom naberajú na intenzite (žalobca mal prechodný pobyt udelený od 01.02.2018 do 31.05.2019, t. j na 16 mesiacov). Preto v prípade uvedených subjektov možno v ďalšom období odôvodnene očakávať narastajúci prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Žalobca nepopiera, že v rozhodnom období cestoval skutočne často. Táto skutočnosť však úzko súvisí s jeho funkciou konateľa a spoločníka spoločnosti Persian Trade Holding s.r.o. a Godar s.r.o., predsedu Iránsko-slovenského výboru pre obchod a predsedu Obchodnej a priemyselnej komory provincie Yasuj a rozvíjaním slovensko-iránskych obchodných vzťahov. Žalobca na skutočnosť, že jeho podnikateľská činnosť je bez akýchkoľvek pochybností prínosná pre hospodárstvo Slovenskej republiky, a teda je vo verejnom záujme, v konaní o jeho žiadosti o obnovu prechodného pobytu na území SR na účely podnikania opakovane poukazoval, pričom bol v tejto veci pripravený poskytnúť správnemu orgánu potrebnú súčinnosť. Jeho návrh na doplnenie dokazovania poskytnutím vysvetlenia pri ústnom prejednaní veci v zmysle § 21 Správneho poriadku však správny orgán doslova odignoroval. Žalobca odmieta argumentáciu žalovaného, ktorá naznačuje (str. 7 rozhodnutia žalovaného) „účelovosť žiadosti o udelenie (obnovu) prechodného pobytu z dôvodu, aby získal bezvízový styk do krajín Európskej únie, bez reálneho vykonávania účelu pobytu na území SR.“
10. Žalobca v žalobe namietal aj to, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zasiahli do práva žalobcu na jeho rodinný život, tak ako to garantuje čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), nakoľko on a jeho rodina spájajú svoj život a budúcnosť so Slovenskou republikou, majú záujem v nej žiť a byť pre spoločnosť prínosom. Manželka žalobcu, p. C. G., narodená XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iránskej islamskej republiky, má v nadväznosti na pobyt žalobcu taktiež udelený prechodný pobyt na území SR, a to na účely zlúčenia rodiny s oprávnením pracovať. Konanie o obnove pobytu p. C. G. bolo prerušené na čas do právoplatného skončenia konania o žiadosti žalobcu. Jedným z dôvodov pre časté zahraničné cesty žalobcu v rozhodnom období bola skutočnosť, že žalobcovi sa dňa XX.XX.XXXX narodili dvojičky: Y. a Y. Y.. Časté cestovanie žalobcu v rozhodnom období by preto mohlo byť aj ľudsky zrozumiteľné a pochopiteľné. Žalobca dodáva, že napriek uvedenému v rozhodnom čase stíhal rozvíjať nielen svoje rodinné väzby, ale aj svoje podnikateľské aktivity v SR v takej miere, že naplnil všetky zákonné predpoklady dosahovaného zisku z podnikateľskej činnosti požadované zákonom o pobyte cudzincov. Túto skutočnosť nespochybňuje ani sám žalovaný.
11. V danom prípade jednoznačne došlo k stretu záujmu súkromného a záujmu verejného, v nadväznosti na čo žalobca uvádza, že v prípadoch, keď správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležíte odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu tak, aby bolo možné z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím udelenia povolenia na pobyt na území SR za účelom podnikania, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo cudzinca podnikať na území Slovenskej republiky, a to v kontexte čl. 8 Dohovoru. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí len všeobecne, bez konkretizácie dôvodov, zhodnotil, že je dôvodné uprednostniť záujem verejný nad záujmom súkromným, pričom žalovaný, ktorý sa stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu, sa ďalej uvedeným tvrdením žiadnym spôsobom nezaoberal.
12. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol správnemu súdu žalobe vyhovieť, napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznať právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III.
Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.06.2020 žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi bol dňa 01.02.2018 správnym orgánom udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou do 31.05.2019. Žalobca dňa 05.04.2019 na správnom orgáne podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky. Pri podaní žiadosti žalobca doložil doklad podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. - výpis z obchodného registra vydaný Okresným súdom Bratislava I pod číslom el-73526/2019/B s obchodným menom Persian Trade Holding s. r. o., so sídlom na adrese I. XXX, 821 05 Bratislava, kde je žalobca ako konateľ a aj jediný spoločník. Ako konateľ bol do Obchodného registra zapísaný dňa 09.02.2018. Žalobca je konateľom aj v spoločnosti Godar s. r. o. so sídlom na adrese I. XXX, 821 05 Bratislava. Ako konateľ bol do Obchodného registra zapísaný dňa 09.02.2018. Žalobca k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky predložil platný cestovný doklad číslo R platný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalobca mal udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s splatnosťou od 01.02.2018 do 31.05.2019. Pri posudzovaní splnenia podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona č. 404/2011 Z. z. sa správny orgán zaoberal obdobím od 01.05.2018, teda odo dňa nadobudnutia účinnosti novely zákona č. 404/2011 Z. z. vykonanej zákonom č.108/2018 Z. z. zo dňa 13. marca 2018, ktorou vzniklo predmetné ustanovenie, až do dňa podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky žalobcom na správnom orgáne. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z preverovania cestovného dokladu je zrejmé, že žalobca sa nachádzal na území Slovenskej republiky v roku 2018 celkovo 58 dní (v rozhodnutiach uvedené 61 dní, čo sa jedná o chybu v súčte) a v roku 2019 do 05.04.2019, kedy si žalobca podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky sa zdržiaval na území Slovenskej republiky 10 dní. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca vo svojom cestovnom doklade nemal žiadnu pečiatku, ktorá by potvrdzovala, že by na územie vstúpil priamo cez hraničný priechod Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že len predpokladal to, že žalobca po vstupe do schengenského priestoru cez iný hraničný priechod ako hraničný priechod Slovenskej republiky pricestoval na územie Slovenskej republiky, kde aj zotrval a plnil účel, na ktorý mu bol povolený prechodný pobyt. Správny orgán ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v priebehu konania sa konalo tak, aby žalobca neutrpel ujmu. Počet dní, ktoré boli potvrdené z cestovného dokladu, že sa žalobca zdržiaval na území schengenského priestoru, mu boli priznané. Ani tak sa žalobca nezdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku. Správny orgán v odôvodnení v napadnutom rozhodnutí uviedol, že je na žalobcovi, aby preukázal skutočnosť ako aj spojitosť s výkonom podnikateľskej činnosti. Obnovenie prechodného pobytu žalobcu na účel podnikania na území Slovenskej republiky preto nie je vo verejnom záujme, nakoľko žalobca fakticky nenapĺňal účel prechodného pobytu na území Slovenskej republiky tým, že sa na území Slovenskej republiky nezdržiaval viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.
14. Vo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán dal žalobcovi možnosť sa vyjadriť podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a dňa 07.08.2019 mu zaslal výzvu č. p.: PPZ-HCP-BA6- 4565-011/2019- PPC na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Predmetná výzva bola prevzatá splnomocneným zástupcom dňa 15.08.2019. Odpoveď na predmetnú výzvu na vyjadrenie nebola správnemu orgánu doručená v termínovanom čase a ani žiadne vyjadrenie zo strany žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu. Aj napriek skutočnosti, že žalobca k svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky doložil všetky doklady, ktoré stanovuje zákon č. 404/2011 Z. z., mal správny orgán za odôvodnené zaoberať sa ustanovením § 111 ods. 1 písm. u) zákona č. 404/2011 Z. z., t. j. nezdržiavaním sa žalobcu na území Slovenskej republiky, nakoľko správny orgán skúmal, či bola dodržaná povinnosť žalobcu.
15. V napadnutom rozhodnutí sa správny orgán zaoberal aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie garantovaného čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zastal názor, že zamietnutie žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nemožno považovať za zásah do jeho súkromného a rodinného života, nakoľko žalobca nevedie rodinný a súkromný život na území Slovenskej republiky. Toto tvrdenie správneho orgánu vyplýva zo skutočnosti, že žalobca sa v rámci udeleného pobytu zdržiaval väčšinou mimo územia Schengenského priestoru. V dostupných evidenciách bolo zistené, že žalobca má na území Slovenskej republiky manželku C. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iránska islamská republika, ktorá má v konaní žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny na území Slovenskej republiky. Jej ďalšie zotrvanie na území Slovenskej republiky je viazané na pobyt žalobcu a ten počas celého konania o predmetnej žiadosti nepreukázal, že by mohli byť jej ako aj jeho právo na súkromný a rodinný život vydaním predmetného rozhodnutia dotknuté.
16. Žalovaný následne vo vyjadrení popísal námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a ďalší priebeh administratívneho konania, z ktorého mal za preukázané, že pobyt žalobcu v Slovenskej republike nie je vo verejnom záujme a že prvostupňové rozhodnutie je správne a zákonné, a preto ho napadnutým rozhodnutím potvrdil.
17. K námietkam žalobcu uvedeným v časti III. v bodoch 11, 13 a 14 správnej žaloby, teda že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a tiež konanie, ktoré im predchádzalo, trpia takými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť žalobou napádaných rozhodnutí, žalovaný uviedol, že s uvedeným názorom žalobcu sa nestotožňuje. Správny orgán podľa jeho názoru zistil presne a úplne skutočný stav veci pred vydaním rozhodnutia a zároveň v doplnenom konaní prihliadal aj na návrhy a dôkazy predložené žalobcom ako v odvolaní, tak aj vo vyjadrení, avšak tieto návrhy a dôkazy neobsahovali také skutočnosti, ktoré by ovplyvňovali zmenu výroku v napadnutom rozhodnutí.
18. K námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe v časti III. v bodoch 17, 20, 21, 25, 31 a v časti IV. nazvanej verejný záujem žalovaný uviedol, že žalobca mal udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou od 01.02.2018 do 31.05.2019. Dňa 05.04.2019 si žalobca podal na správnom orgáne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., nakoľko na území Slovenskej republiky koná ako konateľ spoločnosti C. Trade Holding s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom I. XXX, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov a spoločnosti Godar s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom I. XXX, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov. Aj napriek skutočnosti, že žalobca k svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky doložil všetky doklady, ktoré stanovuje zákon č. 404/2011 Z. z., bolo dôvodné a potrebné sa zaoberať ustanovením § 111 ods. 1 písm. u) zákona č. 404/2011 Z. z., t. j. nezdržiavaním sa žalobcu na území Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. žalobca k žiadosti priložil platný cestovný doklad Iránskej islamskej republiky č. R platný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalobca mal udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou od 01.02.2018 do 31.05.2019. Pri posudzovaní splnenia dĺžky pobytu na území Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 111 ods. 1 písm. u) zákona č. 404/2011 Z. z. bolo potrebné skúmať podmienku splnenia povinnosti podľa uvedeného ustanovenia v období od 01.05.2018 do 31.12.2018 a v období od 01.01.2019 do 05.04.2019.
19. Preverením cestovného dokladu žalobcu správny orgán zistil, že žalobca sa na území Slovenskej republiky v posudzovanom období od 01.05.2018 do 31.12.2018 zdržiaval v dátumoch od 01.06.2018 do 09.06.2018, od 10.06.2018 do 14.07.2018, nakoľko sa v cestovnom doklade žalobcu nachádza len výstupná pečiatka s dátumom 14.07.2018. Správny orgán postupoval v prospech žalobcu a za deň vstupu považoval dátum 10.06.2018. Ďalej sa žalobca na území Slovenskej republiky zdržiaval v dátumoch od 24.10.2018 do 27.10.2018, od 12.11.2018 do 16.11.2018 a v období od 17.12.2018 do 22.12.2018, v roku 2018 spolu 58 dní (v rozhodnutiach uvedený nesprávny údaj 61 dní pre chybu v súčte) z 245 dní udeleného prechodného pobytu, a v posudzovanom období od 01.01.2019 do 05.04.2019 sa zdržiaval v dátumoch od 27.03.2019 do 05.04.2019, čo je spolu 10 dní z 95 dní v roku
2019. Spolu za rok 2018 a rok 2019, t. j. 340 dní sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky len 68 dní. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa na území Slovenskej republiky nezdržiaval viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku. V spojitosti s ustanovením § 21 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z., ktorý stanovuje, že žalobca účel prechodného pobytu vykonáva na území Slovenskej republiky, má žalovaný za to, že obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky žalobcovi nie je vo verejnom záujme. Zákonodarca prostredníctvom zákona č. 404/2011 Z. z. upravuje podmienky pre udelenie, resp. obnovenie prechodného pobytu tak, že pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky musí byť odôvodnený účelom, v tomto prípade podnikaním, ktorý musí byť fakticky na území Slovenskej republiky plnený. Žalovaný si je vedomý, že s faktickým plnením účelu - podnikaním - je v určitých prípadoch spojená aj nevyhnutnosť cestovania (napr. obchodné rokovania mimo územia Slovenskej republiky), avšak na druhej strane žalovaný zastáva názor, že v takomto prípade je na žalobcovi, aby preukázal túto skutočnosť, ako aj spojitosť s výkonom podnikateľskej činnosti. Obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky preto podľa žalovaného nie je vo verejnom záujme, nakoľko žalobca fakticky nenapĺňal účel prechodného pobytu na území Slovenskej republiky tým, že sa na území Slovenskej republiky nezdržiaval viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.
20. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky, ktorý bude vykonávať na území Slovenskej republiky. Pre sporadické zdržiavanie sa žalobcu na území Slovenskej republiky na účel podnikania nie je potrebné, aby mu bol prechodný pobyt udelený. V takom prípade na taký zriedkavý vstup na územie Slovenskej republiky žalobcovi postačuje vízum.
21. Žalovaný žiadosť žalobcu nezamietol z dôvodu, že žalobca porušil povinnosť uvedenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona č. 404/2011 Z. z., ale z dôvodu, že porušenie tejto povinnosti a z neho vyplývajúce nezdržiavanie sa žalobcu na území Slovenskej republiky v spojitosti s § 21 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. vyhodnotil ako skutočnosť, že takýto pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme.
22. K námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe v časti V. v bodoch 47, 48, 50 a 52 týkajúcich sa práva žalobcu na rodinný život žalovaný uviedol, že čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký. Ako žalovaný v rozhodnutí uviedol, žiadosť manželky žalobcu, jej prechodný pobyt podľa zákona č. 404/2011 Z. z. a teda aj jej ďalšie zotrvanie na území Slovenskej republiky, je priamo viazané na pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky, nakoľko ide o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny. Konanie o obnovení prechodného pobytu manželky žalobcu bolo prerušené do doby rozhodnutia o žiadosti o prechodný pobyt žalobcu, s ktorým žiada o zlúčenie rodiny, tak ako to ustanovuje § 33 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. Žiadosť žalobcu o prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky bola právoplatne zamietnutá dňa 09.03.2020. Správny orgán preto pokračuje v konaní v žiadosti manželky žalobcu, avšak predmetná žiadosť smeruje z vyššie spomínaných dôvodov k zamietnutiu. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiaval sporadicky, pričom jedným z dôvodov častého cestovania žalobcu bola aj skutočnosť, že sa žalobcovi a jeho manželke dňa XX.XX.XXXX v ich domovskej krajine narodili dvojičky Y. a Y. Y.. Žalobca ani jeho manželka, ako zákonní zástupcovia nepodali žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny na území Slovenskej republiky pre svoje deti. Keďže sa deti narodili v domovskej krajine žalobcu a tento za nimi často cestoval, žalovaný zastáva názor, že žalobca, rovnako ako aj jeho manželka, majú pevné rodinné zázemie a väzby v ich domovskom štáte, v Iránskej islamskej republike.
23. Žalovaný sa s tvrdením žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nestotožňuje a poukázal na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z., kde zákonodarca uviedol, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Pojem verejný záujem je neurčitý. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. nevyplýva, že v prípade prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky je pojem verejný záujem viazaný výlučne na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nemožno verejný záujem v prípade prechodného pobytu na účel podnikania
na území Slovenskej republiky posudzovať aj z iného hľadiska. Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. má správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti povinnosť prihliadať na verejný záujem, pričom v predmetnom ustanovení je uvedené aj „najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky“. Slovo „najmä“ v predmetnom ustanovení neznamená, že v prípade prechodného pobytu na účel podnikania správny orgán pri posudzovaní žiadosti prihliada len na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Ak by zákonodarca mal v úmysle pri prechodnom pobyte na účel podnikania posudzovať verejný záujem len z hľadiska prínosu podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky, nepoužil by v predmetnom ustanovení slovo „najmä“.
24. Podnikateľská činnosť žalobcu nebola na území Slovenskej republiky podľa žalovaného vykonávaná sústavne počas celého obdobia prechodného pobytu, pričom tento mu bol udelený práve z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti, ktorú má v prevažnej miere vykonávať na území Slovenskej republiky. Pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky je úzko spojený s účelom jeho pobytu. Zákon č. 404/2011 Z. z. predpokladá, že žalobca po udelení pobytu bude vykonávať činnosť podľa účelu, na ktorý bol pobyt povolený, teda podnikať. V prípade žalobcu má žalovaný za to, že sa tak nestalo a nebol naplnený samotný účel pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky. V prípade výkonu podnikateľskej činnosti žalobcom na území Slovenskej republiky žalovaný uvádza, že žalobca v rámci udeleného prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky nevykonával v takom rozsahu, aby žalovaný mohol konštatovať, že jeho podnikateľská činnosť je vo verejnom záujme, nakoľko, ako z vyššie uvedeného vyplýva, výkon podnikateľskej činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky bol len sporadický, čo nepredstavuje pre žalobcu pravidelnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a preto nie je možné ho posúdiť ako podnikanie.
25. Žalovaný preto po preskúmaní okolnosti správnej žaloby nezistil dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA2-2020/005849-016 zo dňa 17.02.2020 zrušené a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave správnu žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
IV.
Replika žalobcu
26. Žalobca sa replikou zo dňa 24.07.2020 k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že naďalej považuje správnou žalobou napádané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné, nesprávne a vadné, a to z dôvodov bližšie špecifikovaných v správnej žalobe. Má za to, že žalovaný si účelovo vyberá tvrdenia, ktoré sa mu práve hodia a len opakuje svoju argumentáciu, ktorú uviedol už aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, pričom táto neprináša podľa názoru žalobcu žiadne nové argumenty vo veci. V plnom rozsahu sa preto pridržal svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe. S tvrdeniam žalovaného o zákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedenými vo vyjadrení na strane 15, 17, 18 a 19 nesúhlasil.
V.
Relevantné právne predpisy
27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
30. Podľa § 1 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v zmysle účinného ku dňu podania žiadosti, tento zákon upravuje podmienky pobytu.
31. Podľa § 2 ods. 4 cit. zákona štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
32. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) cit. zákona prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.
33. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) cit. zákona policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.
34. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) cit. zákona policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
35. Podľa § 34 ods. 10 vety prvej cit. zákona policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5.
36. Podľa § 34 ods. 12 vety prvej cit. zákona policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6.
37. Podľa § 34 ods. 18 cit. zákona prechodný pobyt sa po skončení jeho platnosti až do rozhodnutia o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu považuje za oprávnený na území Slovenskej republiky.
38. Podľa § 111 ods. 1 písm. u) veta pred bodkočiarkou cit. zákona štátny príslušník tretej krajiny je povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.
39. Podľa § 120 ods. 1 vety prvej cit. zákona, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, Správny poriadok, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
41. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
42. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
43. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
44. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
45. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
46. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
47. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
48. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
49. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom
50. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal s nariadením pojednávania napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
51. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
52. Predmetom posúdenia v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného Č. p. PPZ-HCP- BA2-2020/005849-016 zo dňa 17.02.2020, v spojení prvostupňovým rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZ-HCP-BA6-4565-013/2019-PPC zo dňa 30.08.2019, ktorým bola zamietnutá žalobcova žiadosť zo dňa 05.04.2019 o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania podľa ust. 34 ods. 12 s poukazom na § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov.
53. Rozhodovanie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu cudzinca na účel podnikania je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky a cudzinec nemá na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania právny nárok. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, prínos cudzinca pre hospodárstvo SR. Príslušný orgán je povinný riadne vec preskúmať a žiadosť o obnovenie prechodného pobytu je oprávnený zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch, pričom svoje rozhodnutie má povinnosť v súlade so zákonom náležite odôvodniť.
54. Základným rámcom právneho posúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania je zákon o pobyte cudzincov, ktorý v § 22 upravuje prechodný pobyt na účel podnikania, v § 34 ods. 10 vety prvej upravuje postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, keď podľa § 33 ods. 1 písm. a) prihliada na verejný záujem, na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, a to všetko za splnenia povinnosti ustanovenej v § 111 ods. 1 písm. u) pred bodkočiarkou, podľa ktorej štátny príslušník tretej krajiny je povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku. Všetky uvedené kritériá musí správny orgán preskúmať a pokiaľ zistí, že obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nie je vo verejnom záujme, žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 34 ods. 12 vety prvej pred bodkočiarkou zamietne.
55. Dôraz súdneho prieskumu treba zamerať na účel obnovenia prechodného pobytu, ktorým v danom prípade je podnikanie, ktoré sa pre potreby zákona o pobyte cudzincov vždy posudzuje vo vzťahu k verejnému záujmu, preto právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca a v prípade obchodnej spoločnosti ako spôsob dosiahnutia zisku. Zároveň sa však podnikaním zabezpečuje verejný záujem ako prvok trhového hospodárstva. Z uvedeného potom vyplýva, že podnikanie by malo prinášať prospech podnikateľovi ako aj prospech spoločnosti, t. j. verejný záujem. V kontexte verejného záujmu správny orgán musí vychádzať z účelu zákona o pobyte cudzincov, ku ktorému dôvodová správa uvádza: „Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov... Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tretích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve. Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúci voľný pohyb osôb.“
56. V súvislosti s nastolenou problematikou treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom zároveň musí vychádzať z účelu zákona o pobyte cudzincov.
57. V súvislosti so zistením skutkového stavu a zásadou materiálnej pravdy žalobca namieta porušenie tejto zásad, keď žalovaný nevykonal výsluch žalobcu, ktorý mal prispieť k skutkovým zisteniam. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Reflektujúc základné zásady správneho konania, dokazovanie možno vymedziť ako procesné postupy správneho orgánu a účastníkov konania v rámci zisťovania skutočného stavu veci, t. j. právom regulovaný postup správneho orgánu a účastníkov konania, ktorého cieľom je získanie a vyhodnotenie priamych poznatkov dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu. Dokazovanie sa vykonáva prostredníctvom obstarania, vykonania a hodnotenia dôkazov, ktoré je možné získať z dôkazných prostriedkov. Získavanie dôkazných prostriedkov má význam iba v tom rozsahu, v akom ešte môže prispieť k získaniu informácií účelne potrebných pre rozhodnutie. V tomto smere sa predstavy o potrebe ďalšieho dokazovania môžu medzi účastníkom konania a správnym orgánom odlišovať. Tu
možno poukázať na judikatúru súdov Slovenskej republiky, podľa ktorej za porušenie procesných práv účastníka konania nemožno považovať nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, a to najmä vtedy, ak by išlo o preukázanie skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že o takúto situáciu v preskúmavanej veci nejde. Vyhodnotenie dôkaznej situácie správnym orgánom, ktorý nevykonal výsluch žalobcu a nezohľadnil ním predložené vyjadrenie zo dňa 20.08.2019, obsahujúce dôkazy, ktorými žalobca preukazoval súlad svojho pobytu a podnikania v Slovenskej republike s verejným záujmom, súd považuje za neprípustné, v rozpore so zabezpečením materiálnej pravdy. Uvedenú chybu nenapravil ani žalovaný v odvolacom konaní, pričom nezohľadnenie žalobcom predložených dôkazov a výsluchu žalobcu odôvodnil tým, že: „...aj keď došlo zo strany správneho orgánu k procesnému pochybeniu, uvedené vyjadrenie účastníka konania nemá vplyv na zrušenie vydaného rozhodnutia, alebo jeho vrátenie na nové konanie, nakoľko v predmetnom vyjadrení nepodložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výroku v napadnutom rozhodnutí.“ Správny orgán neuviedol žiadny logický argument, na základe ktorého by bolo možné bezpochyby výsluch žalobcu a ním predložené dôkazy nezohľadniť, pričom správny orgán nemohol vedieť, aké informácie chce žalobca v rámci výsluchu správnemu orgánu uviesť. Žalovaný taktiež vôbec neodôvodnil svoje tvrdenie, že vyjadrenie účastníka konania zo dňa 20.08.2019 nemá vplyv na zrušenie vydaného rozhodnutia, alebo jeho vrátenie na nové konanie, keďže len stroho skonštatoval, že neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výroku v napadnutom rozhodnutí. Preto súd uvedenú námietku považuje za dôvodnú a zásadnú pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
58. Aj námietky žalobcu ohľadom zásahu napadnutého rozhodnutia do jeho skutočného rodinného života správny súd vyhodnotil ako dôvodné. Správny súd má za to, že správny orgán v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemôže zasahovať do výkonu základných práv súkromného a rodinného života, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. S poukazom na uvedené potom nepochybne odôvodnenie žalovaného, že: „...zamietnutím žiadosti účastníka konania o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania nemožno považovať za závažný zásah do jeho súkromného a rodinného života a je primeraný naliehavosti sledovaného legitímneho cieľa. Ďalej je nutné uviesť, že právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života nie je právom absolútnym, ale právom podmieneným a to jeho reálnym výkonom na území SR. Odvolací orgán uvádza, že aj keď bolo preverovaním v dostupných evidenciách zistené, že manželka účastníka konania je na území SR, ktorá má v konaní žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel zlúčenia rodiny, jej ďalšie zotrvanie na území SR je viazané na pobyt účastníka konania a ten počas celého konania o predmetnej žiadosti nepreukázal, že by mohli byť jej ako aj jeho právo na súkromný a rodinný život vydaním predmetného rozhodnutia dotknuté.“, nie je v súlade so zákonom a je nedostatočne odôvodnené. Na tomto mieste správny súd dodáva, že aj keď v prípade posúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nie je na mieste, aby správny orgán zohľadňoval i súkromné hľadisko, je však potrebné, aby správny orgán ochranu súkromného života chránenú Dohovorom vzal do úvahy vtedy, ak by žalobca takúto sféru mal na území Slovenskej republiky už vybudovanú. Keďže žalovaný v konaní a rozhodovaní predmetnú skutočnosť vôbec nepreveril napríklad výsluchom žalobcu, či z listín žalobcu vo vzťahu k manželke, keď tieto skutočnosti v rozhodnutí neuvádza, a teda ich pri rozhodovaní ani nezohľadnil, bude predmetom ďalšieho dokazovania, t. j. zisťovania, či zrušením prechodného pobytu na účel podnikania nebudú porušené práva žalobcu ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života, ktoré mu vyplývajú z článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke zákonov číslo 209/1992 Zb. a číslo102/1999 Z.z. (Dohovor), ako aj či nebudú porušené jeho práva, ktoré sú garantované v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života.
59. V preskúmavanej veci ide o posúdenie žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu, ktorú podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov policajný orgán zamietne z dôvodov podľa § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, v ktorom je taxatívny výpočet dôvodov pre zamietnutie žiadosti, medzi ktorými je aj písm. g), keď udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania sa prihliada na verejný záujem. Keďže verejný záujem spočíva aj na dodržiavaní povinností uložených zákonom (v danom prípade je to povinnosť príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku v zmysle § 111 ods. 1 písm. u/ zákona o pobyte cudzincov), v prípade
žalobcu, ak nesplní povinnosť uloženú zákonom v § 111 ods. 1 písm. u/, bude možné konštatovať, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Zákonodarca dáva možnosť v zmysle § 36 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zrušiť povolenie na prechodný pobyt, ak príslušník tretej krajiny závažným spôsobom porušil povinnosť ustanovenú zákonom (§ 111 ods. 1 písm. u/ zákona o pobyte cudzincov), čo však podľa názoru súdu, s poukazom na usporiadanie a význam jednotlivých zákonných ustanovení zákona o pobyte cudzincov pripadá do úvahy v prípade, ak sa správny orgán dozvie (vlastnou činnosťou alebo oznámením iného subjektu), že štátny príslušník tretej krajiny povolenie na prechodný pobyt porušuje, pominul dôvod prechodného pobytu a pod. Inak povedané, nejde o rozhodovanie na základe žiadosti príslušníka tretej krajiny.
60. Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. V zmysle platnej právnej úpravy na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nie je právny nárok, a teda je na úvahe správneho orgánu ako rozhodne. Otázka posúdenia, či pobyt účastníka konania bude vo verejnom záujme je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Samotný proces obnovenia prechodného pobytu vychádza aj z dostupných analýz a trendov zneužívania rôznych druhov pobytov cudzincami a s tým súvisiacich interných aktov riadenia. Správny orgán preto pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je potrebné, aby správne orgány regulovali neefektívny pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Preto opatrenia regulujúce a podmieňujúce prechodný pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky musia nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky v Slovenskej republike, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky pod.
61. Žalovaný sa však vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadal s otázkou, či podnikanie a s tým spojený pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky je alebo nie je vo verejnom záujme, uvedené skonštatoval len na základe zistenia, že žalobca porušil § 111 ods. 1 písm. u/ zákona o pobyte cudzincov, pretože sa na území SR nezdržiaval viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu. V napadnutom rozhodnutí vôbec nezohľadnil prínos podnikateľskej činnosti žalobu pre hospodárstvo Slovenskej republiky v súvislosti s udelením prechodného pobytu žalobcovi, hoci zamietol žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu práve z dôvodu, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme s poukazom na podnikateľskú činnosť žalobcu. Žalovaný verejný záujem v tomto kontexte nijako neodôvodnil a nevykonal žiadne dôkazy potrebné na zistenie, či prechodný pobyt žalobcu na území SR na účel podnikania je alebo nie je v súlade s verejným záujmom. Samotné zistenie žalovaného, že žalobca nesplnil povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. u/ zákona o pobyte cudzincov môže byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu, resp. zrušenie už udeleného prechodného pobytu, avšak takého rozhodnutie musí byť riadne a presvedčivo odôvodnené a musí z neho byť zrejmá taká závažnosť a následky porušenej povinnosti, že bude možné skonštatovať, že udelenie pobytu v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti nie je vo verejnom záujme. Otázku verejného záujmu v kontexte porušenia povinnosti žalobcu podľa § 111 ods. 1 písm. u/ zákona o pobyte cudzincov však žalovaný neodôvodnil. Napadnuté rozhodnutie založil na tom, že na účel podnikania by mal byť udelený, resp. obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Na strane 8 napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že: „Správny orgán síce nie je kompetentný na posúdenie, či podnikateľská činnosť účastníka konania i po splnení podmienok podľa § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z., spoločnosť v ktorej účastník konania koná, ako konateľ dosiahla zisk po zdanení, je alebo nie je prínosom pre hospodárske záujmy SR. Na takéto posúdenie je kompetentné Ministerstvo hospodárstva SR. Správny orgán v tomto prípade neposudzoval podnikateľskú činnosť účastníka konania ako takú, ale skúmal čas, ktorý účastník konania trávil na území SR a teda vykonával podnikateľskú činnosť.“ Na strane 9 napadnutého rozhodnutia potom žalovaný uvádza: „Odvolací orgán má za to, že verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Je nutné konštatovať, že účastník konania riadne
nepreukázal, že jeho pobyt je vo verejnom záujme - a to s poukazom na jeho podnikateľskú činnosť na území SR. Účastník konania nepreukázal skutočnosti, aby bolo možné v jeho prípade správnym orgánom, ako aj odvolacím orgánom konštatovať, že jeho pobyt je vo verejnom záujme.“ S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaný vôbec neskúmal, či podnikateľská činnosť žalobcu prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, resp. neposudzoval podnikateľskú činnosť žalobcu ako takú, ale skúmal len čas, ktorý žalobca trávil na území SR, a teda vykonával podnikateľskú činnosť. Záver o tom, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je v súlade s verejným záujmom je preto neodôvodnený a napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.
62. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené aký je právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov absentuje. Právna teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentuje uvedenie logickej súvzťažnosti medzi použitými zákonnými ustanoveniami a opisom skutkových zistení. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť tak presvedčivá, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčivým o jeho zákonnosti (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžp/76/2009 a sp. zn. 5Sžp/87/2009).
63. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť žalobou napadnuté rozhodnutie zaťažené, pričom sa musí jednať o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie, resp. jeho časť preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je jednak nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a tiež rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnocovaní dokazovania, pri právnom posúdení veci a podobne. Nedostatok dôvodov znamená nielen absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, musí pri tom ísť o také vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Teda ide najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistených v rozpore so zákonom (bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR vo veci sp. zn. 2Ads 58/2003-.).
64. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, že vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti.
65. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodoval, treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
66. Krajský súd v Bratislave preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sú postihnuté vadou podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ SSP, preto ich zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci opätovne konať ako súd už uviedol vyššie a po vypočutí žalobcu a zabezpečení ďalších dôkazov k sporným, doposiaľ neskúmaným otázkam, znovu rozhodne a svoje rozhodnutie zrozumiteľne a čo do dostatku dôvodov odôvodní.
67. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu súd priznal nárok na náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
68. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.