Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cb-20-2021.pdf
PDF · 115.12 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 82 496 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava, IČO: 36 857 033 proti žalovanej: R.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX M., zastúpený: Michal Mrva- advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, Bratislava 2, IČO: 50 145 860, o zaplatenie 4.147,20 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a trov konania, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.847,20 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.147,20 eur od 06.11.2020 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 700 eur a to v pravidelných mesačných splátkach po 145 eur, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky nastane splatnosť celej dlžnej sumy.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 300 eura a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 100 eur od 09.11.2020 do 21.01.2021, zo sumy 120 eur od 22.01.2021 do 23.02.2021, zo sumy 210 eur od 24.02.2021 do 25.03.2021 a zo sumy 300 eur od 26.03.2021 do zaplatenia z a s t a v u j e .
III. Súd žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty nad sumu 700 eur a v časti zaplatenia náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatňovaním pohľadávky vo výške 295,10 eur z a m i e t a .
IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania rozsahu 20 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť 4.147,20 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne z jednotlivých splátok uvedených v žalobe s tým, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 8.484,48 eur je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 4.147,20 eur vo výške 9 % ročne až do zaplatenia a zároveň sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 295,10 eur. V žalobe uviedol, že dňa 9.5.2016 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere číslo 233208 na základe ktorej žalobca (ako veriteľ) poskytol žalovanej (ako dlžníkovi) úver vo výške 2.800 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 176,76 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári, ktorý podľa ustanovení zmluvy tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 31.07.2020. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru, čo vyplýva z priloženého prehľadu splácania. Listom zo dňa 7.3.2017 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9. Súčasne jej oznámil, že dňa 19.3.2017 sa v
dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaná neuhradila v danom čase dlhované splátky, a preto sa k uvedenému dňu 19.3.2017 všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10, ods. 10.4 zmluvy, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako 75 kalendárnych dní má veriteľ právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti a to ku dňu uvedenom v oznámení o uplatnení tohto práva. Celková suma dlhu žalovanej voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe uvedeného ustanovenia a predstavuje sumu 4.147,20 eur. V súlade s ustanovením článku 10., ods. 10.1 a 10.2 zmluvy si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo súm špecifikovaných v žalobe tak, že od dňa nasledujúceho po dni v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 8.484,48 eur si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania. Okrem písomných upomienok bola žalovaná opakovane vyzvaná na splnenie jej povinností, a to formou zaslania krátkych textových správ (sms správy), resp. pri telefonickom príp. osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany žalovanej nedošlo k splneniu jeho záväzkov.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že spláca hypotekárny úver, energie a stará sa o dve maloleté dcéry. Zo svojho príjmu bez prípadnej možnosti splácať dlh v splátkach nemá možnosť splatiť záväzok.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o úvere č. 233208-12101, so žiadosťou o úver, so splátkovým kalendárom ku Zmluve o úvere, s rozpisom platieb, s oznámením o zosplatnení ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Právny zástupca žalovanej v konaní uviedol, že vzhľadom na predložené ospravedlnenie žalobcu má za to, že v zmysle § 278 Civilného sporového poriadku sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, nakoľko ospravedlnenie žalobcu nie je odôvodnené vážnymi okolnosťami a preto navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a žalobu v celom rozsahu zamietol. V prípade, ak súd nerozhodne vec rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, požiadal, aby súd využil moderačné oprávnenie v zmysle § 301 a nasled. Obchodného zákonníka a znížil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a to tak, aby táto zodpovedala primeranosti, to znamená, súhrnu všetkých škôd, ktoré mohol žalobca dosiahnuť z dôvodu porušenia zaistenej povinnosti na strane žalovanej. Žalobca nepreukázal nárok na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 295,10 eur. Právny zástupca zároveň uviedol, aby súd umožnil nárok žalobcu uhradiť v čo najnižších splátkach.
5. Žalovaná v konaní uviedla, že si je vedomá toho, že si požičala peniaze, avšak jej súčasná situácia je taká, že z učiteľského platu svoj záväzok nedokáže splácať.
6. Žalobca a žalovaná na základe žiadosti o úver podpísanej žalovanou dňa 03.05.2016 uzavreli dňa 09.05.2016 Zmluvu o úvere č. 233208-12101, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely jej podnikateľskej činnosti úver vo výške 2.800 eur do 8 pracovných dní od doručenia rovnopisu zmluvy dlžníkom veriteľovi a dlžník sa zaviazal úver splatiť veriteľovi a zaplatiť úroky za úver v 48 mesačných splátkach vo výške 176,76 eur splatných podľa splátkového kalendára. V čl.3 bod 3.1 zmluvy bola dohodnutá zmluvná odmena s tým, že dlžník sa zaväzuje za poskytnutie úveru zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a zmluvná odmena predstavuje 118,43 eura mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. V čl.10 bod 10.1. zmluvy je uvedené, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky, je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. V bode 10.2. zmluvy bolo dohodnuté, že ak sa stanú podľa ods. 10.4. písmeno b) tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. Podľa bodu 10.4. zmluvy v prípade, že dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti, tak veriteľ je oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa zmluvy majú stať splatnými v budúcnosti a to ku dňu uvedenému v oznámení podľa tohto ustanovenia.
7. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
9. Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
10. Podľa ustanovenia § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.
11. Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
12. Podľa ustanovenia § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.
13. Podľa ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
14. Podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
15. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
16. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
18. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
19. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
20. Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Žalovaná v konaní navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, pričom mala za to, že sú splnené podmienky na jeho vydanie, nakoľko ospravedlnenie žalobcu nie je odôvodnené vážnymi okolnosťami. Súd má za to, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu neboli splnené predpoklady v zmysle ustanovenia § 278 Civilného sporového poriadku, pričom rozsudok pre zmeškanie je reakciou na procesnú pasivitu sporovej strany, pričom o pasivite žalobcu v danom prípade nemožno hovoriť. Možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom strany v konaní a záleží výlučne na nej, či tohto práva využije alebo nie. Ak strana toto právo nevyužije, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlní, súhlasí s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná iba čiastočne. Nesporným je, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 09.05.2016 zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanej ako dlžníkovi poskytnúť na účel výkonu jej podnikateľskej činnosti úver vo výške 2.800 eur a žalovaná sa úver zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 176,76 eura, pričom mala zaplatiť 48 splátok a zároveň sa žalovaná zaviazala zaplatiť aj úroky. Zmluva o úvere uzavretá medzi sporovými stranami obsahuje podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a preto bola platne uzavretá, pričom záväzok dlžníka zaplatiť úroky neznamená, že v zmluve je potrebné výslovne dohodnúť výšku úrokov, ale postačuje iba zmluvné dojednanie, že dlžník veriteľovi úroky zaplatí. Zmluvné strany si môžu dojednať aj ďalšie podmienky ako zabezpečenie úveru, výšku úrokov, zmluvnú pokutu a podobne, čo bolo aj v tomto prípade, keď zmluvné strany špecifikovali v zmluve aj výšku úrokov a taktiež si dohodli zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti dlžníka platiť dohodnuté splátky včas. Poskytovanie úverov je predmetom podnikania žalobcu, pričom odplata za dojednanie úveru musí byť dohodnutá podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v zmluve a to aj jej výška. Táto odplata predstavuje určitú odmenu resp. náhradu za to, že veriteľ rezervuje peňažné prostriedky a čaká, kým o ne dlžník požiada. Odplata na rozdiel od úrokov má jednorazový charakter a nie je viazaná na reálne poskytnutie úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal možnosť od žalovanej požadovať zaplatenie odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi peňažné prostriedky, pričom v čl.3 bod 3.1. zmluvy o úvere nazvanom ako zmluvná odmena je uvedené, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Podľa tohto dojednania zmluvná odmena predstavuje 118,43 eura mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. Vychádzajúc z obsahu dojednania medzi zmluvnými stranami mal súd za to, že v bode 3.1. zmluvy o úvere nejde o odplatu podľa § 499 Obchodného zákonníka, ktorá má na rozdiel od úrokov jednorazový charakter, ale ide o úroky, pričom v bode 2.1. sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úroky a následne v bode 3.1. je vlastne stanovená výška úrokov, ktorá predstavuje 118,43 eura pri výške splátky 176,76 eura.
26. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že aj po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo strany žalovanej boli uhrádzané ďalšie splátky a to aj po podaní žaloby, preto sa súd zaoberal aj otázkou, či uvedené konanie žalovanej má účinky uznania zvyšku dlhu v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
27. Uznanie záväzku je upravené v ustanovení § 323 Obchodného zákonníka, pričom podľa ods. 1 je uznanie záväzku jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi a tento úkon si vyžaduje písomnú formu. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník taxatívne vymedzuje právne úkony z ktorých nastávajú účinky uznania záväzku a týmito právnymi úkonmi sú platenie úrokov alebo čiastočné plnenie
záväzku. Pokiaľ ide o čiastočné plnenie, tak to predstavuje právny úkon, ktorý má účinky uznania zvyšnej časti dlhu za podmienok uvedených v ods. 3 ustanovenia § 407 Obchodného zákonníka. Čiastočné plnenie má účinky uznania záväzku len za splnenia zákonnej podmienky, že možno usudzovať, že dlžník plnením uznáva aj zvyšnú časť záväzku. Pre posúdenie splnenia tejto podmienky je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu. Nie je potom rozhodujúce, či dlžník čiastočným plnením zamýšľa spôsobiť uznanie zvyšnej časti záväzku. Usudzovať, že dlžník čiastočným plnením uznáva zvyšnú časť dlhu, možno z rôznych písomností, prípadne konkrétneho správania sa dlžníka.
28. S poukazom na vyššie uvedené a samotné konanie žalovanej mal súd za to, že z jej strany čiastočným plnením záväzku došlo k uznaniu zvyšku dlhu. Tento záver súdu vyplýva nielen z konania žalovanej, ale aj z jej vyjadrení, keď uviedla, že si je vedomá, že si požičala peniaze, ale jej situácia jej neumožňuje záväzok splácať a zároveň požiadala o možnosť úhrady záväzku v splátkach . Skutočnosť, že žalovaná po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru ďalej čiastočne plnila svoj záväzok má za následok uznanie zvyšku dlhu a to zvlášť za situácie, ak vyslovene vyjadrila ochotu úver splácať. Z uvedených dôvodov má súd za to, že žalobcovi ako veriteľovi vznikol nárok na zaplatenie zvyšku úveru spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania v dôsledku uznania zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
29. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovanej vznikla povinnosť splácať úver, ktorý jej poskytnutý vo výške 2.800 eur, pričom pri zaplatení dohodnutých 48 mesačných splátok po 176,76 eura by mala celkovo zaplatiť sumu 8.484,85 eura a z dôvodu, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, vznikla jej aj povinnosť platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a to do výšky sumy rovnajúcej sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára t.j. do výšky 8.484,85 eura. Vychádzajúc z výšky zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatnil v prejednávanej veci je nesporné, že maximálnu výšku dosiahla zmluvná pokuta dňa 05.11.2020, keď zmluvná pokuta dosiahla výšku 8.485 eura.
30. Žalovaná navrhla, aby súd využil moderačné oprávnenie v zmysle § 301 a nasl. Obchodného zákonníka a znížil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a to tak, aby táto zodpovedala primeranosti t.j. súhrnu všetkých škôd, ktoré mohol žalobca dosiahnuť z dôvodu porušenia zaistenej povinnosti na strane žalovanej.
31. Účelom moderačného práva je umožniť súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu a to predovšetkým preto, aby bolo možné odstrániť tvrdosť zákona, ale tiež preto, aby mal súd v konkrétnom prípade možnosť zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť až k neprimeraným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného a k neprimeranému (vo vzťahu k porušenej povinnosti) hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu. Oprávnenie súdu moderovať výšku zmluvnej pokuty sa viaže len na výšku zmluvnej pokuty, a nie na spôsob jej určenia, aj keď spôsob určenia predurčuje jej výšku. Ustanovenie § 301 neumožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu celkom odpustiť. Toto ustanovenie obmedzuje súd tým, že aj keď zistí, že sú naplnené podmienky zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, musí vždy zachovať právo veriteľa na zmluvnú pokutu vo výške škody, ktorá už vznikla. Vznik škody teda nie je podmienkou na uplatnenie moderačného práva, ale je okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty.
32. Ako už bolo vyššie uvedené v prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty ešte pred rozhodnutím súdu dosiahla maximálnu dohodnutú hranicu 8.484,48 eura a takúto zmluvnú pokutu súd považoval za neprimerane vysokú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a preto použil svoje moderačné právo na zníženie uplatnenej zmluvnej pokuty. Dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečovala plnenie povinnosti dlžníka platiť splátky úveru, ktorý bol dlžníkovi poskytnutý vo výške 2.800 eur, pričom okrem tejto istiny mal dlžník zaplatiť aj úroky, ktoré spolu s istinou predstavovali sumu 8.484,85 eura. Dlžník doposiaľ zaplatil splátkami sumu 4.637,28 eur. Súd má za to, že pokiaľ by sa mala žalobcovi priznať zmluvná pokuta vyplývajúca zo zmluvy o úvere, tak by došlo k neadekvátnym majetkovým dôsledkom, pretože neprimerane vysoká zmluvná pokuta by viedla k neprimeranému zisku vo vzťahu k majetkovej ujme na strane žalobcu, a zároveň k neprimeranému hospodárskemu poškodeniu žalovanej. Súd pri rozhodovaní o možnom použití moderačného práva zobral do úvahy skutočnosť, že dlžník by okrem istiny v sume 2.800 eur mal zaplatiť aj úrok vo výške 5.684,64 eur a zmluvnú pokutu vo výške 8.484,64 eur, čo je spolu 16.969,28 eur (pri úvere v sume 2.800 eur je to viac
ako 6-násobok poskytnutého úveru). Pri uhradení všetkých nárokov veriteľa v takejto výške by došlo na jeho strane k neprimeranému zisku vo vzťahu k majetkovej ujme na jeho strane v prípade ak by už aj zvyšok týchto jeho nárokov nebol uspokojený a na druhej strane k neprimeranému hospodárskemu poškodeniu dlžníka vo vzťahu k porušenej povinnosti. Z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že z jedného príjmu zabezpečuje nielen svoje potreby, ale aj potreby dvoch maloletých detí a vzhľadom na uvedené nie je schopná zaplatiť všetky nároky žalobcu v primeranej dobe a ich ďalším uhrádzaním v takom rozsahu, ako požaduje žalobca by prakticky došlo k jej majetkovej likvidácii. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k zníženiu zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcom, pričom pri rozsahu moderačného práva je súd limitovaný spodnou hranicou takéhoto zníženia, ktorou je podľa § 301 Obchodného zákonníka výška škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Keďže zmluvná pokuta nemôže byť nižšia ako je skutočne vzniknutá škoda do rozhodnutia súdu, tak súd skúmal, či v tomto prípade žalobcovi do rozhodovania súdu v súvislosti so zabezpečovanou povinnosťou dlžníka vznikla nejaká škoda. Zmluvná pokuta v prejednávanej veci mala podľa zmluvy o úvere zabezpečiť riadne plnenie splátok zo strany žalovanej a zároveň aj riadne plnenie všetkých povinností žalovanej v prípade, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže žalovaná splátky úveru riadne neuhrádzala a došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, tak bolo povinnosťou žalobcu preukázať, aká škoda mu vznikla v súvislosti s týmto porušením zmluvnej povinnosti. Žalobca však v konaní neprodukoval žiadne dôkazy o vzniknutej škode a ani z dokladov ním predložených žiadna škoda nevyplývala, keďže žalovaná už zaplatila istinu úveru a jej povinnosťou je ešte zaplatiť úroky z úveru. Súd tak pri uplatnení moderačného práva nebol limitovaný výškou škody, keďže vznik škody na strane žalobcu nebol v tomto konaní zistený ani preukázaný a preto súd aj s poukazom na všetky už vyššie uvedené finančné nároky žalobcu, ktoré je dlžník ešte povinný uhradiť znížil zmluvnú pokutu na sumu 700 eur predstavujúcu jednu štvrtinu z výšky zabezpečeného úveru. Zmluvná pokuta vo výške 700 eur je primeraná s prihliadnutím na hodnotu zabezpečovanej povinnosti ako aj jej význam a zároveň je dostatočnou sankciou žalovanej za to, že z jej strany nedošlo k riadnemu plneniu povinností. Súd žalobcovi priznal zmluvnú pokutu vo výške 700 eur a vo zvyšnej časti jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
33. Žalobca v časti o zaplatenie sumy 300 eur s príslušnou časťou zmluvnej pokuty zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním a preto súd konanie v tejto časti zastavil tak, ako je uvedené v bode II. výrokovej časti rozsudku.
34. Žalobca si podanou žalobou taktiež uplatnil náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 295,10 eura, pričom výšku týchto nákladov žalovaná namietla. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že žalobca nepreukázal tento nárok, v žalobe ho vôbec nešpecifikoval. Zjavne malo ísť o odmenu advokáta za pokus o zmier pred začatím súdneho konania. Je nesporné, že náklady za právne služby poskytnuté žalobcovi pred podaním žaloby na súd nie je možné uplatňovať v rámci trov konania podľa § 251 Civilného sporového poriadku a preto je možné tieto uplatniť len ako samostatný nárok, ktorý však musí byť jednoznačne preukázaný a to nielen obsahom pokusu o zmier, ale aj jeho doručením protistrane prípadne aspoň dokladom, že tento pokus o zmier bol daný na poštovú prepravu. Žalobca však tieto skutočnosti nepreukázal a preto súd uvedený nárok nemohol považovať za dôvodne uplatnený a na základe toho aj v tejto časti žalobu zamietol.
35. Zároveň súd žalobcovi okrem istiny a časti zmluvnej pokuty priznal aj úrok z omeškania zo sumy 4.147,20 eur vo výške 9 % ročne od 06.11.2020 do zaplatenia s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., keďže žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou zvyšku pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a jej povinnosťou je teda zaplatiť aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o počiatok platenia úrokov z omeškania, tak súd vychádzal z ustanovenia bodu 10.3. zmluvy o úvere, podľa ktorého povinnosť platiť úrok z omeškania nastáva odvtedy, keď všetky sankcie za omeškanie podľa zmluvy dosiahnu sumu 8.484,85 eura, čo v tomto prípade bolo dňa 05.11.2020 a preto súd zaviazal žalovanú na platenie úrokov z omeškania od 06.11.2020.
36. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku je lehota na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku, avšak súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu prípadne povoliť plnenie v splátkach. Žalovaná požiadala súd o povolenie zaplatiť dlh v mesačných splátkach v čo najnižšej výške s tým, že jej funkčný plat je 920 eur, z tohto spláca hypotekárny úver 300 eur, energie okolo 200 eur, zároveň spláca aj ďalší úver vo výške 340 eur a stará sa o dve maloleté deti. Súd má za to, že ak
by uložil žalovanej povinnosť zaplatiť celú žalovanú sumu v základnej trojdňovej paričnej lehote, mohlo by to negatívnym spôsobom ovplyvniť jej majetkovú situáciu do tej miery, že by došlo k ohrozeniu sociálnych pomerov žalovanej a jej rodiny, a spôsobiť tak jej existenčné problémy v oblasti zabezpečenia obživy, bývania, a pod. S poukazom na vyššie uvedené povolil súd žalovanej uhradiť žalovanú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 145 eur, pričom takáto suma nebude mať negatívny dopad na ďalšie podnikanie žalobcu (keď súd navyše dodáva, že ani v prípade núteného výkonu rozhodnutia by výška vymáhaných splátok celkom zrejme neprevýšila súdom určenú výšku splátok). Z dôvodu právnej istoty žalobcu a zabezpečenia platobnej disciplíny žalovanej súd súčasne určil, že nesplnenie niektorej splátky v lehote splatnosti bude mať za následok zosplatnenie celej dlžnej sumy.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 3847,20 eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.147,20 eur od 06.11.2020 do zaplatenia (477,55 eur) a v časti zmluvnej pokuty vo výške 700 eur vyhovel, žalobu v časti 300 eur s prislúchajúcou zmluvnou pokutou zastavil a žalobu zamietol v časti zmluvnej pokuty 7.784,48 eur a v časti náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 20 %, keď hrubý úspech žalovanej bol 60 % (7.784,48 + 295,10 = 8079,58 eur/ 13.404,33 eur) a hrubý úspech žalobcu 40 % (4.147,20 + 700+ 477,55 = 5324,75 eur/13.404,33 eur) a tým daný prevažný čistý úspech žalovanej v rozsahu 20 % a teda žalovaná má právo na náhradu účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).