Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobkyne N.. O. D., bytom I. D., C. XXX, zastúpenej JUDr. Ingrid Čvirkovou, advokátkou so sídlom v Poprade, AK Levočská 866, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ulica 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 12. decembra 2017 číslo: 535 908 1810 0 na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len zákona) rozhodol o odvolaní žalobkyne, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 18. júna 2017 č. 535 908 1810 0 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1,2 zákona a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. 535 908 1810 0 zo dňa 18. júna 2017, ktorým pani N.. O. D. (ďalej len „účastníčka konania“) podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona od 21. septembra 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 355,20 eur mesačne. Predmetné rozhodnutie mení rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 908 1810 0 zo dňa 26. januára 2017 z dôvodu správneho započítania vymeriavacieho základu za obdobie od 1. júna 2005 do 16. júna 2009.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím. Namietala, že suma starobného dôchodku je zmenená z dôvodu započítania vymeriavacieho základu za obdobie od 1. júna 2005 do 16. júna 2009, čím sa jej znížil osobný mzdový bod. V odvolaní uviedla niekoľko otázok týkajúcich sa sumy starobného dôchodku a poistného na sociálne poistenie. Poukázala na rozsudok Okresného súdu v Poprade č. k. 11C/156/2005-253, ktorým bolo určené, že skončenie pracovného pomeru vykonané výpoveďou zo dňa 7. februára 2005 je neplatné a pracovný pomer trvá. 4. Predmetné odvolanie bolo vzhľadom na jeho obsah podľa § 186 ods. 3 zákona vyhodnotené ako žiadosť o oznámenie podkladov.

5. Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 13. septembra 2017 účastníčke konania poskytla informácie o spôsobe zvýšenia starobného dôchodku, vymeriavacích základoch, opravila chyby v písaní v napadnutom rozhodnutí v zmysle § 209 ods. 7 zákona a uviedla, že podanie účastníčky konania zo dňa 27. júla 2017 odstúpila z dôvodu príslušnosti Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad, oddeleniu poistného, v časti o možnosti doplatenia poistného na sociálne poistenie. Listom zo dňa 11. októbra 2017 ktorý tvorí prílohu odvolania, Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad informovala účastníčku konania vo veci možnosti doplatenia poistného na sociálne poistenie.

6. V zmysle listu zo dňa 13. septembra 2017 Sociálna poisťovňa, ústredie poskytla účastníčke konania informácie o podkladoch, na základe ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané a začala plynúť nová 30 dňová lehota na podanie odvolania od doručenia predmetného oznámenia podľa § 215 ods. 9 zákona.

7. Následne účastníčka konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom opätovne poukázala na neplatnosť skončeného pracovného pomeru, na odvodovú povinnosť zamestnávateľa Základná škola s materskou školou, Spišské Bystré (ďalej len „zamestnávateľ") za obdobie od 1. júna 2005 do 16. júna 2009 v plnej výške a uviedla totožné námietky ako v odvolaní zo dňa 27. júla 2017.

8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. 535 908 1810 0 zo dňa 18. júna 2017 aj priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto napadnuté rozhodnutie č. 535 908 1810 0 zo dňa 18. júna 2017 potvrdil.

9. Uviedol, že účastníčka konania žiadosťou zo dňa 27. marca 2013 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 8. septembra 2010.

10. Účastníčke konania bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 906 1810 0 zo dňa 19. novembra 2013 podľa § 65 a § 82 zákona od 8. septembra 2010 priznaný starobný dôchodok v sume 318,80 eur mesačne.

11. Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

12. Účastníčka konania dosiahla dôchodkový vek dňa 8. septembra 2010 v súlade s ustanovením § 65 ods. 5 zákona.

13. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č k. 11C/156/2005-253 zo dňa 24. októbra 2008 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. júna 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k 18CoPr/9/2014 zo dňa 20. januára 2016 o náhradu mzdy, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4. marca 2016, bola účastníčke konania priznaná náhrada mzdy za obdobie od 1. októbra 2006 do 16. júna 2009 vo výške 8.649,10 eur a 4.935,22 eur, spolu 13.584,32 eur.

14. Žiadosťou zo dňa 19. septembra 2016, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad požiadala o prepočítanie sumy starobného dôchodku z dôvodu vyplatenia náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru. Uviedla, že dňa 6. septembra 2016 zamestnávateľ odovzdal evidenčný list dôchodkového poistenia do Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad.

15. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 908 1810 0 zo dňa 26. januára 2017 bol účastníčke konania podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona zvýšený starobný dôchodok na sumu 354,10 eur mesačne.

16. Starobný dôchodok sa zvýšil po dodatočnom preukázaní vymeriavacích základov od 1. októbra 2006 do 16. júna 2009 a od 18. júna 2009 do 31. decembra 2009.

17. Následne napadnutým rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 908 1810 0 zo dňa 26. januára 2017. Napadnutým rozhodnutím bol účastníčke konania zvýšený starobný dôchodok na sumu 355,20 eur mesačne.

18. Starobný dôchodok sa zvýšil po dodatočnom preukázaní vymeriavacích základov od 1. júna 2005 do 30. septembra 2006. Opravný evidenčný list dôchodkového poistenia zo dňa 26. apríla 2017 bol vystavený zamestnávateľom v súlade s ustanovením § 139a zákona. Z uvedeného vyplýva, že náhrada mzdy z dôvodu neplatne skončeného pracovného pomeru je na evidenčnom liste dôchodkového poistenia rozpočítaná za celé obdobie neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, t. j. od 1. júna 2005 do 16. júna 2009.

19. Zákon č. 461/2003 Z. z. ustanovuje pre zamestnávateľa určité povinnosti, medzi ktoré patrí aj povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu zamestnancov na účely sociálneho poistenia.

20. Podľa § 232 ods. 1 zákona zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie alebo sporenie trvá.

21. V zmysle ustanovenia § 232 ods. 2 písm. d/ zákona evidencia musí obsahovať, okrem iného, vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa § 138 ods. 6.

22. Zamestnávateľ má povinnosť uvádzať v evidenčných listoch sociálneho zabezpečenia hrubé zárobky podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003 a v evidenčných listoch dôchodkového poistenia vymeriavacie základy podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2004.

23. Zamestnávateľ, na základe rozsudku Okresného súdu v Poprade č. k. 11C/156/2005-253 zo dňa 24. októbra 2008 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k 18CoPr/9/2014-450 zo dňa 20. januára 2016 o náhradu mzdy, vystavil opravný evidenčný list dôchodkového poistenia a svoje zákonom stanovené povinnosti v danom prípade splnil.

24. Evidenčný list dôchodkového poistenia je rozhodujúcim podkladom potrebným pri rozhodovaní o nároku na dôchodok a jeho sume za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003. Obsahuje údaje, ktoré ovplyvňujú posudzovanie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy, osobitne údaje o období dôchodkového poistenia a údaje o vymeriavacom základe.

25. Suma starobného dôchodku účastníčky konania bola určená nasledovne.

26. Podľa § 66 ods. 1 zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

27. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch.

28. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia.

29. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 19,2422.

30. V rozhodujúcom období účastníčka konania úhrnom získala 8 765 dní dôchodkového poistenia, t. j. 24,0137 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona.

31. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,8014. Podľa § 63 ods. 4 písm. g/ zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2010 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.

32. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8412.

33. Účastníčka konania ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 8. septembru 2010, získala 14 951 dní dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 40,9617 rokov dôchodkového poistenia.

34. Podľa § 64 ods. 6 zákona aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

35. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 8. septembru 2010 je 9,2246 eur, podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 551/2009 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2010.

36. Suma starobného dôchodku patriaca účastníčke konania za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 317,90 eur mesačne. Bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,8412 x 40,9617 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,2246 = 317,90 eur mesačne.

37. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje o pôvodnú sumu zvýšenia podľa § 82 zákona o 9,50 eur mesačne, na 327,40 eur mesačne.

38. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje o pôvodnú sumu zvýšenia podľa § 82 zákona od 1. januára 2011 o 5,80 eur mesačne, na 333,20 eur mesačne.

39. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje o pôvodnú sumu zvýšenia podľa § 82 zákona od 1. januára 2012 o 10,80 eur mesačne, na 344,00 eur mesačne.

40. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje o pôvodnú sumu zvýšenia podľa § 82 a § 293ce zákona od 1. januára 2013 o 11,20 eur mesačne, na 355,20 eur mesačne.

41. K námietkam účastníčky konania týkajúcim sa vymeriavacích základov uviedol Generálny riaditeľ žalovanej následovne.

42. Podľa § 139a zákona ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac, § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.

43. Pri započítaní vymeriavacích základov Sociálna poisťovňa, ústredie postupovala v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1So/12/2014 zo dňa 13. januára 2015, ktorým rozhodol v obdobnom prípade. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru mala byť zahrnutá do vymeriavacieho základu navrhovateľa za príslušné kalendárne mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru.

44. K otázkam účastníčky konania týkajúcim sa poistného na sociálne poistenie uviedol nasledovné.

45. V zmysle § 66 ods. 1 zákona na výpočet starobného dôchodku majú vplyv nasledovné veličiny: priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálna dôchodková hodnota.

46. Z uvedeného vyplýva, že výška poistného na sociálne poistenie nemá vplyv na výpočet sumy starobného dôchodku.

47. Suma starobného dôchodku zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia a dosiahnutým vymeriavacím základom.

48. K danej otázke bol účastníčke konania zaslaný aj list Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 11. októbra 2017, v ktorom jej bolo oznámené, že podľa platnej právnej úpravy nie je možné doplatiť poistné na sociálne poistenie.

49. Z predmetného listu vyplýva, že zamestnávateľ neuhradil odvody, resp. poistné na sociálne poistenie za obdobie od 1. augusta 2006 do 30. septembra 2006.

50. Podľa § 60 ods. 1 zákona druhá veta, ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.

51. Podľa § 196 ods. 7 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po preskúmaní spisovej dokumentácie dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné.

52. Vzhľadom na uvedené Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odvolanie navrhovateľky zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

53. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej. Namietala, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenie § 139a zákona. Žalobkyňa je toho názoru, že pokiaľ jej súd priznal z titulu nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru náhradu mzdy iba za časť obdobia, kedy jej zamestnávateľ neumožnil pokračovať v práci počas trvania neplatného skončenia pracovného pomeru, žalovaný správny orgán nepostupoval správne, keď sumu vyplatenej náhrady mzdy započítal aj za tie kalendárne mesiace, za ktoré jej súd náhradu mzdy vôbec nepriznal.

54. V konkrétnom prípade Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 24. októbra 2008 č. k. 11C/156/2005 určil, že výpoveď daná žalobkyni 07. februára 2005 je neplatná a pracovný pomer trvá. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. júna 2009. Obdobie, počas ktorého zamestnávateľ neumožnil žalobkyni pokračovať v práci po podanej výpovedi trvalo od 01. júna 2005 do 16. júna 2009. Nárok na náhradu mzdy/platu však súd priznal žalobkyni len za časť tohto obdobia, a to od 01. októbra 2006 do 16. júna 2009, pretože zvyšok nároku bol premlčaný, a v konaní o náhradu mzdy bola úspešne vznesená námietka premlčania. Čo sa týka konkrétnej sumy priznanej náhrady mzdy, Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 19C/168/2019 žalobkyni priznal sumu 8.649,10 eur a Krajský súd v Prešove rozhodnutím sp. zn. 18CoPr/9/2014 priznal žalobkyni sumu 4.935,22 eur.

55. Napriek tomu, že za obdobie od 01. júna 2005 do 30. septembra 2006 súd z titulu náhrady mzdy žalobkyni nič nepriznal a tým pádom zamestnávateľ žalobkyni nič neuhradil, Sociálna poisťovňa započítala do vymeriavacieho základu za toto obdobie sumy, ako keby bola náhrada mzdy zo strany zamestnávateľa vyplatená. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 908 1810 0 zo dňa 18. júna 2017. Na strane 1 prvostupňového rozhodnutia sa uvádza : „Opravný evidenčný list dôchodkového poistenia z 26. apríla 2017 bol vystavený zamestnávateľom Základná škola s materskou školou, Spišské Bystré v súlade s § 139a zákona, to znamená, že náhrada mzdy z dôvodu neplatne skončeného pracovného pomeru je na evidenčnom liste dôchodkového poistenia rozpočítaná za obdobie od l. júna 2005 do 16. júna 2009.´´ Žalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

56. Žalobkyňa namietala, že prvostupňový, ako aj odvolací správny orgán nepostupovali správne, keď sumu vyplatenej náhrady mzdy započítali aj za tie kalendárne mesiace, za ktoré jej súd náhradu mzdy nepriznal a zamestnávateľ nevyplatil. Uvedený postup správnych orgánov má vplyv na výšku osobného mzdového bodu žalobkyne, pretože ak sa akákoľvek konkrétna suma vydelí vyšším počtom mesiacov, výsledné číslo osobného mzdového bodu je nižšie, ako keď je náhrada mzdy vydelená nižším počtom mesiacov. Žalovaný správny orgán síce citoval v napadnutom rozhodnutí ustanovenie §139a zákona, avšak ho nesprávne aplikoval. Žalobkyňa je toho názoru, že časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac je v mesiacoch, za ktoré jej nebola náhrada mzdy/príjmu súdom priznaná a ani zamestnávateľom vyplatená je 0,-eur.

57. Žalobkyňa bola od 01. júna 2005 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom za obdobie od 01. októbra 2005 jej bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie - uvedené skutočnosti týkajúce sa obdobia od 01. júna 2005 do 30. septembra 2006 mal správny orgán vyhodnotiť z hľadiska podstatného pre výpočet dôchodku žalobkyne.

58. Žalovaný správny orgán však uviedol, že evidenčný list dôchodkového poistenia je rozhodujúci podklad pri rozhodovaní o nároku na dôchodok a jeho sumu. Tento evidenčný list vystavuje zamestnávateľ a pokiaľ sú údaje v ňom v rozpore s rozsudkami o náhrade mzdy, i so sumou skutočne vyplatenej náhrady mzdy, nemôže správny orgán z takéhoto nepravdivého dôkazu vychádzať. Podľa § 195 ods. l zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci... Teda správny orgán nemôže vychádzať z fiktívnych, nepravdivých údajov, aj keď sú v evidenčnom liste. Samotná Sociálna poisťovňa na svojej internetovej stránke uvádza, že pri neplatne skončenom pracovnom pomere vo výkaze zamestnávateľ vykáže len tie kalendárne mesiace, za ktoré zamestnancovi príjem poskytuje. Tento názor Sociálnej poisťovne je v rozpore s tým, čo tvrdí v napadnutom, i v prvostupňovom rozhodnutí týkajúcom sa žalobkyne.

59. Napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje presný a skutočný stav veci, a preto je nezákonné pre rozpor s ustanovením § 195 ods. l zákona.

60. Napadnuté rozhodnutie odkazuje na rozsudok NS SR č. lSo/12/2014 z 13. januára 2015, pričom uvádza, že náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru mala byť zahrnutá do vymeriavacieho základu navrhovateľa za príslušné kalendárne mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru. Najvyšší súd sa však v uvedenom rozsudku zaoberal započítaním vymeriavacieho základu pri neplatnom skončení pracovného pomeru z iného aspektu, ako namieta žalobkyňa v tejto právnej veci.

61. Žalobkyňa tiež vytýkala napadnutému rozhodnutiu tú vadu, že nezohľadňuje skutočný stav veci, čo sa týka skutočne vyplatenej náhrady mzdy, a to z toho aspektu:

Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 19C/168/2009 z 25. mája 2012 žalobkyni priznal náhradu mzdy v sume 8.649,10 eur a Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 20. januára 2016 sp. zn. 18CoPr/9/2014 priznal žalobkyni z titulu náhrady mzdy sumu 4.935,22 eur. Uznesením z 10. decembra 2015 Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5CoE 62/2015 konštatuje, že suma 8.649,10 eur uvedená vo výroku rozsudku OS Poprad sp. zn. 19C/168/2009 z 25. mája 2012 nebola určená ako suma brutto, a preto túto sumu v plnej výške (bez ohľadu na odvodové povinnosti) je zamestnávateľ povinný vyplatiť žalobkyni. Krajský súd zároveň uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu zaväzuje nielen súd, účastníkov konania, ale podľa § 159 ods. 2 O.s.p. i všetky orgány. Podľa § 198 ods. l zákona ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná. Žalobkyňa o týchto rozhodnutiach v exekučných veciach pobočku Sociálnej poisťovne v Poprade informovala. Podľa § 196 ods. 6 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

62. V napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že evidenčný list dôchodkového poistenia je rozhodujúcim podkladom potrebným pri rozhodovaní o nároku na dôchodok a jeho sume....Zdôraznila však, že ak tento evidenčný list je v rozpore s názorom KS Prešov sp. zn. 5CoE 62/2015, správny orgán je podľa § 198 ods. l zákona viazaný rozhodnutím súdu, a nie evidenčným listom. Žalobkyňa je toho názoru, že princíp vyslovený v uznesení KS Prešov sp. zn. 5CoE 62/2015 sa vzťahuje aj na náhradu mzdy priznanú rozhodnutím KS Prešov sp. zn. 18CoPr/9/2014 v sume 4.935,22 eur. Podľa žalobkyne sa odvody do Sociálnej poisťovne, ale aj vymeriavacie základy mali počítať s prihliadnutím na to, že suma 8.649,10 eur a suma 4.935,22 eur boli vyplatené priamo žalobkyni, a teda ako suma náhrady mzdy v čistom.

63. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

64. Právna zástupkyňa žalobkyne na vyjadrenie žalovanej nereagovala. Z obsahu žaloby, ale aj z doplnenia vyplýva, že o nariadenie pojednávania nežiadala.

65. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

66. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

67. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

68. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

69. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

70. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

71. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku uverejnil podľa § 137 ods. 4 S.s.p. na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

72. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

73. Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo základom preskúmavacieho konania posúdenie, či postupovala Sociálna poisťovňa v súlade s § 139a zákona, keďže bola náhrada mzdy z neplatne rozviazaného pracovného pomeru za obdobie od 1. júna 2005 do 16. júna 2009, z dôvodu premlčania, priznaná len za obdobie od 1. októbra 2006 do 16. júna 2009 (8.649,10 eur + 4.935,22 eur, spolu 13.584,32 eur), preto aj v evidenčných listoch dôchodkového poistenia za jednotlivé mesiace od 1. júna 2005 do 30. septembra 2006 mala byť uvedená ,,0´´ a teda suma vyplatenej náhrady mzdy nemala byť započítaná za mesiace, za ktoré jej súd náhradu mzdy nepriznal, ani zamestnávateľ reálne nevyplatil.

74. Tiež namietala, že priznaná náhrada mzdy v sume 8.649,10 eur a 4.935,22 eur, mala byť pre účely § 139a zákona posudzovaná s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 5CoE/62/2015 zo dňa 10. decembra 2015, ako suma náhrady mzdy v čistom.

75. Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

76. Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

77. Podľa § 139a zákona ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1,5,6,11,12 a 14 platí rovnako.

78. Bez ohľadu na tvrdenie správnych orgánov ohľadne záväznosti údajov uvedených v evidenčných listoch dôchodkového poistenia vyhotovený zamestnávateľom v zmysle § 232 zákona je rozhodujúce, či boli vyhotovené správne.

79. Aj keď právna zástupkyňa žalobkyne správne namietala, že právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1So/12/2014 zo dňa 13. januára 2015 sa týkali iných skutkových okolností a danú vec je potrebné inak právne posúdiť, je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že mohla postupovať len tak, ako upravuje zákon a iný výklad alebo dopĺňanie konkrétneho zákonného ustanovenia neprislúcha žalovanej, ale ani súdu.

80. Z ustanovenia § 139a zákona pritom nepochybne vyplýva, že vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu pripadajúca na každý takýto kalendárny mesiac.

81. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že náhradu mzdy je možné rozpočítať len na tie mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru, za ktoré bola aj reálne priznaná a vyplatená.

82. Vzhľadom na uvedené, ak zamestnávateľ v evidenčných listoch dôchodkového poistenia rozpočítal priznanú náhradu mzdy na celé obdobie (každý mesiac) neplatne skončeného právneho vzťahu (od 1. júna 2005 do 16. júna 2009), postupoval správne a nepochybila ani žalovaná, ak pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o prepočítanie sumy starobného dôchodku z dôvodu vyplatenia náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, vychádzala z takto vyhotovených evidenčných listov dôchodkového poistenia.

83. Keďže v súlade s § 139a zákona bolo do obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne na nárok na starobný dôchodok započítané celé obdobie z neplatne skončeného pracovného pomeru a náhrada mzdy bola započítaná do vymeriavacieho základu žalobkyne za celé obdobie (každý mesiac) z neplatne skončeného pracovného pomeru, správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

84. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že priznaná náhrada mzdy v celkovej sume 13.584,32 eur mala byť posudzovaná ako náhrada mzdy v čistom, je potrebné zdôrazniť, že táto námietka nemala vplyv na správnosť výpočtu sumy starobného dôchodku, nakoľko výška poistného na sociálne poistenie a odvodová povinnosť zamestnávateľa z neplatne skončeného pracovného pomeru nemajú vplyv na výpočet sumy starobného dôchodku, keďže podľa § 66 ods. 1 zákona sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

85. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgán štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

86. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 veta druhá S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).