Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-6Sa/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom A. A. A., v právnej veci žalobkyne: PaeDr. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. C., právne zastúpená: JUDr. Ingrid Čvirková, advokátka, so sídlom Levočská 866, 058 01 Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXX XXXX, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.08.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým táto žalobkyni podľa , a o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj „“) od 01.01.2020 zvýšila starobný dôchodok na sumu 426,40 € mesačne. 2. Z obsahu vyššie zmienených rozhodnutí, ako aj z obsahu administratívneho spisu najmä vyplynulo, že žalobkyni bol ku dňu 31.12.2019 vyplácaný starobný dôchodok v sume 413,70 € mesačne. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná zvýšila žalobkyni starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku podľa prvej vety zákona o sociálnom poistení, a to pri zohľadnení získaného vymeriavacieho základu 844,73 € za obdobie roka 2019. Uvedeným spôsobom sa suma starobného dôchodku zvýšila na sumu 414,30 €. Zároveň došlo k valorizácii starobného dôchodku žalobkyne na sumu 426,40 € mesačne. 3. V podanom odvolaní žalobkyňa namietala, že pri zvýšení sumy starobného dôchodku sa žalovaná nezaoberala právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2020 vo veci započítania vymeriavacích základov za obdobie od 01.06.2005 do 16.06.2009. 4. S argumentáciou žalobkyne sa žalovaná nestotožnila. Uviedla, že žalobkyňa je od 08.09.2010 poberateľkou starobného dôchodku, pričom suma jej starobného dôchodku sa v súlade s zákona o sociálnom poistení zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania tohto dôchodku za obdobie roka 2019. Žalovaná zároveň popísala spôsob výpočtu zvýšenia starobného dôchodku ako aj valorizácie sumy starobného dôchodku. Skonštatovala, že na nárok na starobný dôchodok boli žalobkyni započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku boli zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období.

5. Ďalej uviedla, že žalobkyňa bola dôchodkovo poistená u zamestnávateľa Základná škola s materskou školou Spišské Bystré od 01.10.1973 do 10.11.2013. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. -253 zo dňa 24.10.2008 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2009 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 20.01.2016 o náhradu mzdy, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2016, bola žalobkyni priznaná náhrada mzdy za obdobie od 01.10.2006 do 16.06.2009 vo výške 8 649,10 € a 4 935,22 €, spolu 13 584,32 €. 6. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2020 bolo zmenené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. -76 zo dňa 28.03.2019 tak, že bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 12.12.2017 a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie. následne generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo dňa 22.12.2020 vyššie zmienený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky realizoval tak, že zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie žalovanej zo dňa 18.06.2017 o zvýšení sumy starobného dôchodku. Žalovaný uviedol, že podrobné vysvetlenie určenia vymeriavacieho základu za obdobie neplatnej výpovede s prihliadnutím na závery znaleckého posudku č. 12/2010 F. D. A. a rozsudkom Okresného súdu v Poprade a Krajského súdu v Prešove je uvedené v odôvodnení rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 22.12.2020. 7. O zvýšení sumy starobného dôchodku od 01.01.2020 tak bolo rozhodnuté v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.

II.

Správna žaloba, stanoviská

A.

8. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. a nasl. v účinnom znení (ďalej aj „“). Navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V správnej žalobe najmä uviedla, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo vyhlásenie rozsudku Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. dňa 29.1.2020, ktorým bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 12.12.2017. Podľa vyššie zmieneného rozsudku je z evidenčného listu dôchodkového poistenia predloženého zamestnávateľom žalobkyne zrejmé, že vymeriavacie základy za obdobie od októbra 2006 do 16.06.2009, z ktorých vychádzala žalovaná, nezodpovedajú príjmu, ktorý bol na základe rozsudkov Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove žalobkyni za obdobie neplatnej výpovede priznaný. Zároveň z tohto rozsudku vyplynulo, že za osobný vymeriavací základ je potrebné považovať tzv. hrubý príjem zamestnanca, t. j. príjem, z ktorého sa následne vypočítajú a realizujú odvody (daň, sociálne poistenie). Z Evidenčného listu dôchodkového poistenia predloženého zamestnávateľom žalobkyne sa možno domnievať, že ako vymeriavacie základy za sporné obdobia určila sumu jej „čistého” príjmu po odpočítaní jednotlivých odvodov, pretože nezodpovedajú vypočítanej a súdom priznanej („čistej”) náhrade mzdy za jednotlivé mesiace a roky neplatnej výpovede. 9. Z prvostupňového rozhodnutia podľa žalobkyne nevyplýva, že by sa žalovaná skutočnosťami vytýkanými Najvyšším súdom zaoberala, pričom napadnutým rozhodnutím bolo napriek tomu odvolanie zamietnuté, pre ktorý dôvod považuje žalobkyňa napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 10. Podľa žalobkyne je potrebné vymeriavací základ zvýšiť o položky, ktoré tvoria hrubú mzdu a z takto zvýšeného vymeriavacieho základu sa má vypočítať dôchodok žalobkyne. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.12.2015 v exekučnom konaní pod sp. zn. , z ktorého vyplýva, že suma 8.649,10 € uvedená vo výroku rozsudku Okresného súdu Poprad pod sp. zn. zo dňa 25.05.2012 nebola určená ako suma brutto, a preto túto sumu v plnej výške (bez ohľadu na odvodové povinnosti) je zamestnávateľ povinný vyplatiť žalobkyni. K obdobným záverom dospel aj Okresný súd Poprad v uznesení pod sp. zn. zo dňa 3.9.2019. 11. Ďalej žalobkyňa poukazovala na namietané vady rozhodnutia Generálneho riaditeľa zo dňa 22.12.2020 (v konaní o žiadosti žalobkyne zo dňa 21.09.2016 o prepočítanie starobného dôchodku).

B.

12. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaná najmä uviedla, že bola povinná v súlade s § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení zvýšiť starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané

počas poberania tohto dôchodku za obdobie roka 2019. Uviedla, že všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2019 sa podľa § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2017. V roku 2019 žalobkyňa získala ďalšie obdobie dôchodkového poistenia a dosiahla osobný vymeriavací základ 844,73 €, všeobecný vymeriavací základ bol 11 448,00 €. Osobný mzdový bod je . Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.01.2020 je 13,6361 a je určená v súlade s § 64 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané v roku 2019 počas poberania tohto dôchodku je 0,50317209 € mesačne a je určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,0369 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 13,6361 €. Keďže k 31.12.2019 bol žalobkyni vyplácaný starobný dôchodok v sume 413,70 € mesačne, po takomto zvýšení a zaokrúhlení je suma starobného dôchodku 414,30 € mesačne. 13. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 2,9% čo je o 12,10 € mesačne na 426,40 € mesačne. 14. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobkyne uviedla, že rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 22.12.2020 bol realizovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2020 s tým, že podrobné vysvetlenie určenia vymeriavacieho základu za obdobie neplatnej výpovede je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia. Žalovaná záverom navrhla, aby správny súd správne žalobu zamietol.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom 15. V podaní zo dňa 28.06.2021 žalobkyňa zdôraznila, že vymeriavací základ, z ktorého je vypočítaný dôchodok žalobkyne nie je vypočítaný správne, pričom naďalej poukazovala na už vyššie zmienený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj rozsudky Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove, ktorými boli žalobkyni priznané náhrady mzdy. Žalobkyňa je toho názoru, že vymeriavací základ má byť navýšený o položky, ktoré tvoria hrubú mzdu a z takto zvýšeného vymeriavacieho základu sa mal vypočítať dôchodok žalobkyňa. Podľa žalobkyne prvostupňové rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej nakladali s priznanou náhradou mzdy ako so mzdou v hrubom, teda pre účely správneho určenia vymeriavacieho základu k tejto sume nepripočítali vyššie uvedené položky. 16. Krajský súd v Prešove (v tom čase konajúci ako správny súd) uznesením sp. zn. zo dňa 28.01.2022 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. o správnej žalobe proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 22.10.2020. Po vyhlásení rozsudku Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. dňa 20.10.2022, žalobkyňa v podaní zo dňa 11.11.2022 ako aj v ďalšom podaní zo dňa 23.01.2023 navrhla, aby súd konanie prerušil, a to až do právoplatného skončenia konania o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti vyššie uvedenému rozsudku. Následne Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 25.04.2023 konanie prerušil a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. . 17. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 1. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. . Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená sudcovi ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia a je vedená pod sp. zn. . 18. Uznesením sp. zn. zo dňa 21.02.2024 správny súd rozhodol o pokračovaní v správnom súdnom konaní. 19. Podaním zo dňa 10.03.2024 žalobkyňa doplnila správnu žalobu s tým, že poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2023, ktorým bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 22.12.2020, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia napadnutého správnou žalobou v aktuálnom konaní. Najmä poukázala na body 17 a 18 odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku, pričom doplnila, že žalovaná nepostupovala správne, keď sumu vyplatenej náhrady mzdy započítala aj za tie kalendárne mesiace, za ktoré jej súd náhradu mzdy vôbec nepriznal a zamestnávateľ nevyplatil. Zároveň uviedla, že pokiaľ údaje v evidenčnom liste sú v rozpore s rozsudkami o náhrade mzdy, nemôže správny orgán z takéhoto nepravdivého dôkazu vychádzať. Zároveň k žalobnému bodu 1 uviedla, že žalovaná postupovala arbitrárne a žalobný bod 2 zobrala späť. Vo vzťahu k žalobnému bodu 3 poukázala na body 20 až 22 odôvodnenia rozsudku

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2023. Žalobkyňa zároveň upustila od požiadavky o nariadenie pojednávania. 20. V podaní zo dňa 18.06.2024 žalobkyňa najmä uviedla, že dňa 27.03.2024 vydala žalovaná vo veci starobného dôchodku žalobkyne ďalšie rozhodnutie, ktoré žalobkyňa napadla odvolaním, v ktorom ďalej poukazuje na nesprávne určené vymeriavacie základy v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobkyne. Predmetný osobný list dôchodkového poistenia žalobkyňa zaslala správnemu súdu ako prílohu tohto podania. V ďalšej časti tohto podania žalobkyňa najmä uvádzala argumentáciu, týkajúcu sa nezahrnutia vymeriavacieho základu od októbra 2005 do konca septembra 2006 podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení z titulu poberania opatrovateľského príspevku. V ďalšej časti žalobkyňa opätovne spochybňovala zistené vymeriavacie základy za roky 2006 až 2009. 21. Správny súd vo veci nenariadil pojednávanie, keďže žalobkyňa od tejto požiadavky v podaní zo dňa 10.03.2024 upustila. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.07.2024 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.).

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

22. Podľa § 64 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. 23. Podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 24. Podľa § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. 25. Podľa § 82 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 26. Podľa § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

27. Podľa § 82 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. 28. Podľa § 293dx ods. 1 prvej vety zákona o sociálnom poistení, od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 29. Podľa § 293dx ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. 30. Podľa § 135 ods. 1 S.s.p., na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 493e S.s.p., konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

32. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 33. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím žalovanej zo dňa 19.11.2013 bol žalobkyni od 08.09.2010 priznaný starobný dôchodok v sume 318,80 € mesačne s následnými zvýšeniami za roky 2011 až 2013, pričom suma starobného dôchodku bola postupne zvyšovaná valorizačnými rozhodnutiami. Dňa 21.09.2016 žalobkyňa požiadala žalovanú o prepočítanie svojho starobného dôchodku s ohľadom na právoplatne priznanú náhradu mzdy. Rozhodnutím zo dňa 18.07.2017 žalovaná od 21.09.2013 zvýšila starobný dôchodok žalobkyne na 354,10 €. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo dňa 12.12.2017 v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 18.07.2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.01.2020 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky totiž zrušené rozhodnutie nedávalo odpoveď na otázku, z čoho zamestnávateľ žalobkyne vychádzal, keď priznanú náhradu mzdy rozpočítal aj na obdobie júna 2005 až septembra 2006. Zdôraznil, že takto vykázané vymeriavacie základy nezodpovedali znaleckému posudku, ktorý určil priemerný zárobok za jednotlivé mesiace, a z ktorého vychádzali súdy vo svojich rozsudkoch. Najvyšší súd vyslovil domnienku, že zamestnávateľ zrejme vychádzal z „čistej mzdy“, teda zo mzdy po odpočítaní poistného a preddavkov. Pre ďalšie konanie uložil žalovanej, aby riadne ustálila, aká časť náhrady mzdy má tvoriť vymeriavacie základy za jednotlivé kalendárne mesiace, a to aj na základe uvedeného znaleckého posudku. 34. V ďalšom konaní generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo dňa 22.12.2020 znova potvrdil rozhodnutie žalovanej zo dňa 18.07.2017. Následne rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2023 bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 22.12.2020 a rozhodnutie žalovanej zo dňa 18.07.2017 (prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia vo veci žiadosti žalobkyne zo dňa 21.09.2016 o prepočítanie starobného dôchodku). Dňa 27.03.2024 vydala žalovaná vo veci starobného dôchodku žalobkyne ďalšie rozhodnutie, ktorým vyššie zmienený rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky realizovala. 35. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom prieskumu nie je rozhodnutie žalovanej z 19.11.2013, ktorým bol žalobkyni od 08.09.2010 priznaný starobný dôchodok v sume 318,80 € mesačne s následnými zvýšeniami, ani ďalšie rozhodnutia žalovanej, týkajúce sa žiadosti žalobkyne zo dňa 21.09.2016 o prepočítanie starobného dôchodku, ale iba tzv. valorizačné rozhodnutie žalovanej o navýšení skôr priznaného starobného dôchodku, ktoré v dôvodoch rozhodnutia pre určenie výšky stanovenia pevnej

sumy zvýšenia starobného dôchodku žalobkyne od 01.01.2020 vychádzalo z vtedy platnej právnej úpravy ustanovení § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení ustanovujúcich pevnú sumu navýšenia starobných dôchodkov. 36. Podľa judikatúry v súdnom konaní o preskúmanie rozhodnutia je predmet konania vymedzený samotným preskúmavaným rozhodnutím (porov. napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , prípadne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Možnosťou zaoberať sa výpočtom dôchodkovej dávky v konaní, v ktorom je predmetom rozhodnutie o jej zvýšení sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal tiež v rozsudkoch pod sp. zn. , 9So/85/2017,7Sžso/25/2012, pričom správny súd sa v tomto prípade nemá dôvod od prijatého záveru odkloniť. 37. V prerokúvanej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovanej, ktorým rozhodla o zvýšení (valorizácii) priznaného starobného dôchodku žalobkyne. Úlohou a zároveň povinnosťou správneho súdu teda bolo posúdiť správnosť a tým zákonnosť priznanej výšky valorizácie a v tomto prípade aj priznaného zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku. V rámci takto vymedzeného prieskumu správny súd nemohol skúmať zákonnosť rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, resp. rozhodnutia zo dňa 18.07.2017 o žiadosti žalobkyne o prepočítanie starobného dôchodku, ktoré predchádzali jeho valorizácii. Pokiaľ žalobkyňa zotrváva na svojom názore, že jej starobný dôchodok mal byť vypočítaný s inými parametrami (primárne namieta zhodnotenie vymeriavacích základov v nesprávnej výške, nie však vymeriavacieho základu získaného za rok 2019, čo už naopak bolo predmetom tu preskúmavaných rozhodnutí), mohla a stále bude môcť požiadať žalovanú o jeho prepočítanie v zmysle § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; ak žalovaná jej žiadosť právoplatne zamietne, môže tieto námietky uplatňovať správnou žalobou proti tomuto rozhodnutiu. Je teda zrejmé, že v prípade pochybenia pri výpočte starobného dôchodku exituje mechanizmus nápravy aj napriek právoplatnosti rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. 38. S ohľadom na zistenia zo súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu správny súd konštatuje, že žalobkyňa túto možnosť využila, pričom otázky týkajúce sa sumy starobného dôchodku a hodnotenia vymeriavacích základov za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru boli zodpovedané vo vyššie uvedených konaniach pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky. 39. V tejto súvislosti je tiež potrebné dodať, že tak na účely zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ako aj na účely jeho valorizácie podľa § 82 zákona o sociálnom poistení vychádza žalovaná zo sumy starobného dôchodku, vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa suma starobného dôchodku zvyšuje (§ 66 ods. 3 „...suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta...“ a § 82 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“). Sumu starobného dôchodku teda neprepočítava nanovo. 40. Pokiaľ žalobkyňa podala správnu žalobu voči rozhodnutiu, ktorým žalovaná navýšila jej skôr priznaný starobný dôchodok, svoje námietky (v záujme úspechu v súdnom konaní) mala nasmerovať práve voči skutkovým zisteniam a právnym záverom v ňom uvedeným. Pokiaľ žalobkyňa brojí iba voči záverom konštatovaným v inom rozhodnutí žalovanej, nebolo možné tieto brať na zreteľ ako relevantné. 41. Správnu žalobu v sociálnych veciach podanú fyzickou osobou posudzuje neformálne a zákonnosť napadnutého rozhodnutia môže posudzovať aj nad rámec žalobných bodov uplatnených žalobcom. 42. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná vydala dňa 28.08.2020 rozhodnutie, ktorým táto žalobkyni postupom podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšila sumu starobného dôchodku na 426,40 € mesačne. Na odvolanie žalobkyne rozhodol generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie žalovanej potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol. 43. Správny súd nezistil, že by žalovaná pri zvyšovaní sumy starobného dôchodku pre rok 2020 pochybila, keď starobný dôchodok žalobkyne vyplácaný ku 31. decembru 2019 v sume 413,70 € zvýšila o

- sumu zvýšenia dôchodku 0,50317209 € za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ktorá bola určená ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,0369 (žalobkyňa za rok 2019 získala osobný vymeriavací

základ 844,73 €, všeobecný vymeriavací základ 11 448,00 € a osobný mzdový bod ) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 13,6361 € a

- o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, čo je 12,10 €. 44. Žalovaná pri výpočte zvýšenia dôchodku vychádzala z platných právnych predpisov a iný výpočet ani nebol možný.

V.

Záver

45. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že pre absenciu akýchkoľvek námietok žalobkyne týkajúcich sa postupu zvýšenia sumy skôr priznaného starobného dôchodku ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, je správna žaloba neopodstatnená. Žalovaná svoje rozhodnutie vydala na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použila správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom postupovala zákonne. Správny súd preto správnu žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol. 46. Podľa § 168 S.s.p., žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 47. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. O trovách konania pred správnym súdom rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 a § 467 ods. 3 S.s.p., pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd jej nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.