Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-23-2020.pdf
PDF · 117.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: L. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. Č. XXX, zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 570 512 6218 0 zo dňa 21. apríla 2020, takto:
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 570 512 6218 0 zo dňa 21. apríla 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 570 512 6218 0 zo dňa 13. januára 2020 a vec tejto vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal správnou žalobou zo dňa 2. mája 2020, doručenou správnemu súdu 5. mája 2020, podanou podľa § 199 a nasl. zákona č.. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, zrušiť rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 570 512 6218 0 zo dňa 21. apríla 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 570 512 6218 0 zo dňa 13. januára 2020 a vec tejto vrátiť na ďalšie konanie, z dôvodov podľa § 191 ods. l písm. c/ Správneho súdneho poriadku.
I. Administratívne konanie
2. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 11.12.2019 napadnutým rozhodnutím 13. januára 2020 pre nesplnenie podmienok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu.
3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dńa 24. 1. 2020, z dôvodov pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho arbitrárnosť. Žalobca poukázal na to, že splnil § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, pretože dosiahol vek 62 rokov 6 mesiacov a bol sociálne poistený viac ako 15 rokov. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011, 10 So 59/2014 z 15.4. 2015 o aplikácii čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“) ktoré sa vzťahujú aj na výsluhových dôchodcov nezaradených do I. a II. kategórii zamestnaní a rozsudky týkajúce sa započítania dôb dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok pre výsluhových dôchodcov do všeobecného systému z osobitného
systému v súlade s čl. 33 „Dohovor“) s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011 týkajúci sa započítania dôb dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok.
4. Žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím č. 570 512 6218 0 zo dňa 21.04.2020 a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 570 512 6218 0 zo dňa 13.01.2020. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správny orgán prvého stupňa rozhodol správne a odkazujúc na znenie ustanovenia § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že pre priznanie starobného dôchodku musia byť splnené obidve podmienky citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaný mal za to, že žalobca nesplnil podmienky veku ani trvania dôchodkového poistenia pre splnenie podmienok pre priznanie dávky starobného dôchodku podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Správny orgán prvého stupňa dôvodne nezapočítal jeho výkon služobného pomeru colníka do doby dôchodkového poistenia žalobcu pre určenie jeho sumy a zhodnotenia dôchodkového poistenia (teda v súčte vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia). Podľa žalovaného žalobca splnil ku dňu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku 1492 dní dôchodkového poistenia, čo je 4 roky a 32 dní dôchodkového poistenia, teda nesplnil podmienku § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej má byť obdobie trvania tohto poistenia 15 rokov. Žalovaný poukázal na § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení podľa ktorého, len ak policajt, vojak, vojak prípravnej služby, nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, policajtov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, možno za obdobie dôchodkového poistenia považovať aj dobu výkonu služby policajta. Konštatoval zistenie, že rozhodnutím Colného riaditeľstva SR č. 32117/2008-1462-2 zo dňa 4.06.2008 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení podľa predpisov od 01.05.2008. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, na základe zákona č. 328/2002 Z. z bol žalobcovi poskytnutý a priznaný výsluhový dôchodok, v ktorom mu bola zhodnotená doba trvania služby od 15.04.1977 do 30.04.2008, t. j. 31 rokov a 15 dní. Podľa oznámenia jeho funkcia colníka nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. kategórii (viď potvrdenie zo dňa 04.02.2014). Žalovaný uviedol, že ustanovenie §274 zákona o Sociálnej poisťovni, má právny význam pre posúdenie, či účastník konania spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Uviedol tiež, že žalobca vykonával funkciu colníka v III.. pracovnej kategórii a nevykonával ju v I. ani v II. pracovnej kategórii a z toho vyvodil, že pri hodnotení služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať na určenie sumy starobného dôchodku čl. 33 „Dohovoru č. 128“. Uviedol, že žalobcovi bola zhodnotená jeho pracovná činnosť v pozícii colníka pre účely získania výsluhového dôchodku, v ktorom mu bolo započítaných 31 rokov a 15 dní. Bez zohľadnenia tejto doby však pri uplatnenom nároku na starobný dôchodok nesplnil podmienku doby trvania 15 rokov dôchodkového poistenia, a získal len 4 roky a 32 dní. Preto bola jeho žiadosť podľa žalovaného správne zamietnutá. Žalovaný dôvodil, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, v ktorom mu už bola zarátaná doba zamestnania colníka a keďže nebol zaradený v I. ani v II. pracovnej kategórii, nie je možné postupovať podľa judikatúry a čl. 33 „Dohovoru č. 128“. Konštatoval tiež, že žalobcom poukazovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011 a ďalšie týkajúce sa nezapočítania dôb dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok, sa netýkajú žalobcu. Pokiaľ ide o žalobcom poukazovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10So/59/2014 z 15.04.2015, podľa žalovaného nebol zovšeobecnený. Je tak len jedným z rozhodnutí Najvyššieho súdu. Poukazuje na iný právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení IV. ÚS481/2011-19 z 10.11.2011, ktorý argumentoval k rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít k požiadavke právnej istoty, že rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré vybočuje z doterajšej rozhodovacej praxe sa môže stať rozhodujúcim, pokiaľ došlo k zvráteniu situácie v rozhodujúcich argumentoch. Preto Sociálna poisťovňa v svojej aplikačnej praxi absolútne vylúčila hodnotenie doby poistenia zo všeobecného systému u tých zamestnancov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia ako v systéme všeobecnom nezaradeným v I. a II. pracovnej kategórii. Sociálna poisťovňa nespochybňuje spôsob výpočtu dôchodkových dávok v inom systéme sociálneho poistenia. spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistenci na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Žalovaný s odkazom na § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení mal za to, že vyhodnotil z administratívneho spisu vychádzajúce dôkazy vo vzájomnej súvislosti i osobitne a dospel k záveru, že odvolanie nebolo dôvodné (žalobcu).
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika
5. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 2. 5. 2020, doručenou krajskému súdu dňa 5. 5. 2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 570 512 6218 0 zo dňa 21. apríla 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 570 512 6218 0 zo dňa 13. januára 2020, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovne, ústredie na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, t.j. nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v tom, že správne orgány pri vydaní svojich rozhodnutí postupovali v rozpore s § 65 ods. 1 a 2, § 255 zákona o sociálnom poistení, čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“) a tiež rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Právne názory obsiahnuté v jeho rozsudkoch, ktoré v žalobe konkretizoval, dávajú vo väzbe na medzinárodný „Dohovor č. 128“ a Ústavu SR jednoznačný výklad právnych predpisov, zjednocujú aplikačnú prax, pretože ide o skutkovo aj právne totožné veci bez ohľadu na to, do akých pracovných kategórií boli výsluhové dôchodcovia zaradení. V žalobe žalobca poukázal na to, že vyššie uvedeným rozhodnutím boli porušené jeho práva tým, že žalovaná nebrala do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Ďalej uvádza, že z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť ale nie ho nepriznať. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia citáciou ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. upravuje vek odchodu do dôchodku a nie dobu dôchodkového poistenia.
6. Žalovaný uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe dňa 21. 4. 2020, že konal v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnenej v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky, ako jedine záväznej pre výklad právnych predpisov. Žalobcom poukazované rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských súdov, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky, preto ich žalovaný nepovažoval za pramene práva, pre posudzovanie veci žalobcu. Žalovaný poukázal na § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení podľa ktorého, len ak policajt, vojak, vojak prípravnej služby, nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona 328/2002 o sociálnom zabezpečení vojakov, policajtov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, možno za obdobie dôchodkového poistenia považovať aj dobu výkonu služby policajta. Konštatoval zistenie, že rozhodnutím Colného riaditeľstva SR č. 32117/2008-1462-2 zo dňa 4.6.2008 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení podľa predpisov od 01.05.2008. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, na základe zákona č. 328/2002 Z. z bol žalobcovi poskytnutý a priznaný výsluhový dôchodok, v ktorom mu bola zhodnotená doba trvania služby od 15.04.1977 do 30.04.2008, t. j. 31 rokov a 15 dní. Podľa oznámenia jeho funkcia colníka nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. kategórii (viď potvrdenie zo dňa 04.02.2014). Pokiaľ žalobca v správnej žalobe dal do pozornosti prípad poistenca, ktorý získal dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku prezentovanú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011, v konaní išlo o inú skutkovú situáciu ako v konaní žalobcu, preto právny záver tohto rozsudku nemožno aplikovať v prípade žalobcu.
7. V replike zo dňa 14. 10.2020, žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby v celom rozsahu. Doplnil, že zdôvodnenie týkajúce sa pracovno - právnych kategórii považuje za nezákonné, pretože ide o právnu úpravu veku odchodu do dôchodku a on žiadal starobný dôchodok až po splnení podmienky dôchodkového veku. Preto zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe, pre ktoré považoval rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu za nezákonné. Uzavrel, že sa rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako kasačného súdu ustálila na závere, že na priznávanie starobného dôchodku osobám, ktoré sú poberateľmi iných dávok z osobitného systému sociálneho poistenia, je potrebné započítať dôchodcovské poistenie za obdobie predchádzajúce, ktoré už bolo započítané pre obdobia osobitného priznania dávky a to v celom rozsahu. Uviedol celý rad rozsudkov týkajúcich sa výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie činností, naposledy na rozsudok 9So/15/2016 zo dňa 28. 2. 2018, poukazujúc i na ústavný princíp právneho štátu a právnej istoty, ako legitímneho očakávania, že orgán verejnej správy bude rešpektovať medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná a judikatúru najvyšších súdnych autorít. Preto pokiaľ žalobca splnil podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienku doby trvania poistenia najmenej 15 rokov a vzhľadom na svoj vek 62 rokov dosiahol i dôchodcovský vek poistenca, toto mali žalované správne orgány zohľadniť, pre účely doby poistenia a jej trvania a následne z tejto odpočítať už zohľadnenú dobu
poistenia pre výpočet osobitnej dávky sociálneho poistenia, tzv. výsluhového dôchodku. Pokiaľ ide o pôsobnosť v I. a II. kategórii odkazuje na odôvodnenie označených rozsudkov, s poukazom na to, že osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neposkytuje úpravu starobných dôchodkov ani sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňoval dobu ich poistenia v celom rozsahu aj v civilnom zamestnaní. Žalobcove zaradenie v III. pracovnom zaradení podľa žalovaného nie je dôvod posudzovať inak ako zamestnancov v I. a II. pracovnej kategórii, vzhľadom na čl. 30 ods. 2 „Dohovoru č. 128“/ zákaz diskriminácie/ a s akcentom na to, že i osobitný zamestnanci majú právo na zohľadnenie dôchodkového poistenia za celé obdobie pracovného života.
III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
8. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí a administratívneho spisu orgánov verejnej správy, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 570 512 6218 0 zo dňa 21. apríla 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 570 512 6218 0 zo dňa 13. januára 2020 a vec tejto vrátil na ďalšie konanie.
9. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov poistenca, ak tento zákon v ods.4-8 a §65a a 274 neustanovuje inak.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona 328/2002 Z. z o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
10. Žalobca žiadosťou zo dňa 11. 12. 2019 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku s poukazom na to, že splnil obidve zákonné podmienky § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistní pre priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov.
11. Žalovaný zamietol odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím č. 570 512 6218 0 zo dňa 21.04.2020 a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 570 512 6218 0 zo dňa 13.01.2020 a uviedol, že správny orgán prvého stupňa rozhodol správne a odkazujúc na znenie ustanovenia § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný mal tiež za to, že žalobca nesplnil podmienky veku ani trvania dôchodkového poistenia pre splnenie podmienok pre priznanie dávky starobného dôchodku podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Správny orgán prvého stupňa dôvodne nezapočítal jeho výkon služobného pomeru colníka do doby dôchodkového poistenia žalobcu pre určenie jeho sumy a zhodnotenia dôchodkového poistenia (teda v súčte vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia).
12. Žalobca žiadosťou podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnej poisťovni žiadal o priznanie starobného dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku, ktorý dosiahol. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov poistenca, ak tento zákon v ods. 4-8 a §65a a 274 neustanovuje inak.
13. Rozhodnutím Colného riaditeľstva SR č. 32117/2008-1462-2 zo dňa 4.06.2008 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení podľa predpisov od 01.05.2008. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, na základe zákona č. 328/2002 Z. z bol žalobcovi poskytnutý a priznaný výsluhový dôchodok, v ktorom mu bola zhodnotená doba trvania služby od 15.04.1977 do 30.04.2008, t. j. 31 rokov a 15 dní. Podľa oznámenia jeho funkcia colníka nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. kategórii (viď potvrdenie zo dňa 04.02.2014). a v rozpore, ako posudzuje kategórie zamestnancov I. a II. nezákonne postupoval, ak mu nepriznal starobný dôchodok z uvedeného dôvodu.
14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu služby žalobcu ako colníka, ktoré zamestnanie bolo zaradené do tretej pracovnej kategórie a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.
15. Správny súd uvádza, že v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver. Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
16. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto preskúmavané rozhodnutia považuje za nezákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.
17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu služby žalobcu ako colníka, ktoré zamestnanie bolo zaradené do III. pracovnej kategórie a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia
pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Správny súd konštatuje, že rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 32117//2008-1462 zo dňa 4. 6. 2008 bol žalobcovi od 01. januára 2007 priznaný výsluhový príspevok a zhodnotená doba trvania základnej vojenskej služby od 15.7. 19 do 30.4. 2018 t.j. 31 rokov a 15 dní v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Preto na starobný dôchodok sa žalobcovi ako poistencovi podľa § 274 zákona o sociálnom poistení musí započítať na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme, aj obdobie dôchodkového poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, inak by mu doba poistenia po priznaní výsluhového dôchodku pre účely tohto dôchodku nebola zohľadnená. Žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej I. kategórii zamestnaní, ale podľa zovšeobecneného právneho názoru i osobám, ktorým bol priznaný v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia výsluhový dôchodok, alebo výsluhová dávka, je treba priznať starobný dôchodok tak, aby bola zabezpečená požiadavka rovnakého prístupu k dávam sociálneho zabezpečenia, bez diskriminácie. Žalobcovi má byť priznaná a zohľadnená získaná doba v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia z hľadiska jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok a má mu byť započítaná ako doba dôchodcovského poistenia, čím spĺňa limit 15 rokov upravených v § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012, 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, 1So/15/2015 zo dňa 16. 11. 2016, 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017, ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.
18. Vo svojich záveroch správny súd odkazuje na to, že v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR citoval závery svojho rozsudku zo dňa 15. 08. 2012 sp. zn. 7So/138/2012, v ktorom už konštatoval: „Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.
19. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade žalobcu).
20. Ustanovenie §1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
21. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zák. č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe žalovaný poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.
22. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 Najvyšší súd SR konštatoval, že: „Z citovaného rozsudku (7So/138/2012) ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Preto výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.
23. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka.
24. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
25. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku zo dňa 5. novembra 2018, s tým, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný,
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
27. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.